{"guid": "486297ab-e5d1-488b-a843-ad424be7ea47:84052e76-ad24-452e-a158-da268bb03fb5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015201490.1", "spisova_znacka": "8Asan/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/2/2016 z 28. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2018, sp. zn. 8Asan/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6015201490.1", "identifikacne_cislo": "6015201490", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-6", "nazov": "§ 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-1", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84052e76-ad24-452e-a158-da268bb03fb5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201490.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201490.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201490.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Asan/2/2016\n6015201490\n28. 06. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:6015201490.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Banskobystrický\nsamosprávny kraj, so sídlom Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 828 100, proti\nžalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 041 01 Košice, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4896 O-578/2015 zo dňa 10.\nnovembra 2015, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/197/2015-39 zo dňa 26. mája 2016,takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/197/2015-39\nzo dňa 26. mája 2016 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4896 O-578/2015 zo dňa 10.11.2015,\nktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolaniu žalobcu zamietol a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu, ktorým Inšpektorát práce Banská Bystrica žalobcovi uložil pokutu\nvo výške 2000 € podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. za správny delikt\nspočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania a to konkrétne ustanovenia: „§ 3 ods. 2 v\nnadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. spočívajúceho v tom, že účastník konania\nv pozícii zamestnávateľa počas výjazdového Zasadnutia Banskobystrického samosprávneho kraja dňa\n17.1.2014 na pracovisku - Mestský dom kultúry, Teplická cesta, Jelšava, využíval závislú prácu fyzickej\nosoby pána K. K., nar. XX.X.XXXX, ktorý pre účastníka konania vykonával práce - usporiadateľskú\nslužbu počas uvedeného výjazdového zasadnutia a účastník konania nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce“.\nV odôvodnení rozhodnutia Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že podľa § 3 ods. 2 zákona č.\n82/2005 Z.z. právnická osoba nesmie nelegálne zamestnávať, pričom pod nelegálnym zamestnávaním\nsa rozumie zamestnávanie právnickou osobou - využívanie závislej práce fyzickej osoby, založenie\npracovnoprávneho pomeru podľa osobitného predpisu a nesplnenie povinnosti podľa osobitného\npredpisu. Povinnosťou podľa osobitného zákona je registračná povinnosť zamestnávateľa podľa § 231\nods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Zdôraznil, že nelegálnym zamestnávaním je ale aj využívanie\npráce fyzickej osoby právnickou osobou bez toho, aby s ňou mala založený pracovnoprávny vzťah\nalebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005\nZ.z.). Z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu malo vyplynúť, že správny orgán\nmal zato, že žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby, ktorá pre žalobcu vykonávala práce -\n\nusporiadateľskú službu počas výjazdového zasadnutia a žalobca nemal s touto fyzickou osobou\nzaložený žiadny pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Žalobcovi bola teda daná zodpovednosť\nza porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005\nZ.z.. Mal za to, že v prejednávanej veci de facto medzi účastníkmi nebolo sporné, že pracovný\npomer na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce alebo inej dohody zakladajúcej vznik\npracovného pomeru nebol založený. V správnom konaní bola táto skutočnosť preukázaná tým, že\nžalobca nepredložil žiadnu dohodu zakladajúcu vznik pracovného alebo obdobného pomeru a nebolo\npreukázané, že by takáto dohoda bola medzi žalobcom a p. K. K. uzavretá. Tým bola daná jedna\npodstatná náležitosť skutkovej podstaty správneho deliktu - neexistencia pracovného alebo obdobného\npomeru. Ďalej mal za to, že ďalšou podstatnou náležitosťou skutkovej podstaty správneho deliktu\nnelegálneho zamestnávania bolo využívanie práce fyzickej osoby právnickou osobou. Poukázal na\nto, že závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti\nzamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho\nmene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom (§ 1 ods. 2 Zákonníka práce), pričom závislá práca\nmôže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne\nza podmienok stanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnom vzťahu. Ak je práca vykonávaná\nmimo založeného pracovného pomeru, ide o nelegálnu prácu. Vo vzťahu k využívaniu práce fyzickej\nosoby v preskúmavanej veci správne orgány svoje rozhodnutia založili na tvrdeniach tejto fyzickej osoby,\nK. K., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že skutočne v rozhodnom čase, dňa 17.1.2014 vykonával\nprácu pre žalobcu, na výjazdovom zasadnutí zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja v\nJelšave, spolu s ďalšími osobami, pričom na vykonanie práce sa dohodol s K. J. a za vykonanú prácu\nmu bola zaplatená mzda vo výške 30 €, a to žalobcom. Ďalej uviedol, že ďalším podstatným tvrdením\nK. K. bola skutočnosť, že išlo o jednorazový výkon práce a inú pracovnú činnosť pre Banskobystrický\nsamosprávny kraj nevykonal. Tvrdil pritom, že náplňou práce bola usporiadateľská činnosť. Súd\npoukázal tiež na to, že v rámci svojich skutkových zistení správne orgány vychádzali aj z ďalších dôkazov,\nresp. zistení, predovšetkým zo skutočnosti, že K. K. mal v rámci výkonu práce oblečenú rovnakú, resp.\nobdobnú mikinu ako ostatní členovia usporiadateľskej služby (čierna mikina s nápisom „ÚRAD BBSK“),\npričom o pracovnom pomere ďalších členov usporiadateľskej služby pochybnosti neboli. Z vykonaného\ndokazovania bolo tiež zrejmé, že K. K. vykonával prácu za prítomnosti ostatných členov usporiadateľskej\nslužby, za prítomnosti vedúcich pracovníkov Banskobystrického samosprávneho kraja a za prítomnosti\nvedúceho pracovníka, ktorého pokynmi sa mali členovia usporiadateľskej služby riadiť. K. K. bol\nnepochybne prítomný na pracovisku, ktorá skutočnosť vyplývala z fotodokumentácie a žalobca túto\nskutočnosť nepoprel. Správne orgány pri posudzovaní zodpovednosti žalobcu sa spáchanie správneho\ndeliktu vychádzali z registra dohôd, v ktorom podľa tvrdenia žalobcu bolo len chybou zapísané, že ide\no prácu dňa 17.1.2014, ako aj z návrhu na uzavretie Dohody o vykonaní práce, na ktorej je uvedený\ndeň 14.1.2014 (ako aj na ostatných dohodách uzavretých s osobami, ktoré usporiadateľskú službu\nnesporne vykonávali). Správne orgány k svojim záverom dospeli napriek skutočnosti, že niektoré zo\nžalobcom v správnom konaní predložených dôkazov sú v rozpore so skutkovými zisteniami, na ktorých\nžalovaný založil svoje rozhodnutie. Takýmito dôkazmi bola predovšetkým písomná Dohoda o vykonaní\npráce s vymedzenou pracovnou úlohou, a to výpomoci pri údržbe objektov Úradu Banskobystrického\nsamosprávneho kraja dňa 27.1.2014, ako aj žalobcom tvrdené vyplatenie mzdy vo výške 30 € v\nsúvislosti s touto vymedzenou pracovnou úlohou. Súd mal za to, že prvostupňový správny orgán zistené\nskutočnosti podľa názoru súdu vyhodnotil v súlade so zásadami logiky, logického uvažovania, keď\ndôkazy vyhodnotil tak, že zo strany žalobcu došlo k nelegálnemu zamestnávaniu, nakoľko žalobca\nvyužíval prácu fyzickej osoby bez toho, aby s takouto mal uzavretý pracovnoprávny, prípadne obdobný\nprávny vzťah. Vo vzťahu k námietkam žalobcu súd uviedol, že pokiaľ žalobca argumentoval, že vyššie\nuvedená fyzická osoba závislú prácu nevykonávala, z vlastných pohnútok predstierala výkon práce\npre žalobcu na verejne prístupnom mieste, ktoré bolo zároveň pracovisko zamestnancov žalobcu a\nteda je sankcionovaný za skutočnosť, že túto osobu pri predstieranom výkone práce niekto ďalší\nodfotografoval, jeho argumentáciu vyhodnotil v rozpore so skutkovým stavom zisteným žalobcom. Mal\nza to, že je v rozpore so zásadami logického uvažovania, že takáto osoba by na pracovisko prišla\nspolu s ostatnými osobami vykonávajúcimi legálne usporiadateľskú službu a s nimi aj odišla, zhodou\nokolností by výkon práce predstierala v rovnaký čas ako ostatní členovia usporiadateľskej služby, v\nrovnošate ostatných členov usporiadateľskej služby, za prítomnosti ostatných členov usporiadateľskej\nslužby ako aj za prítomnosti vedúceho zamestnanca Úradu BBSK, ktorého pokynmi sa mali členovia\nusporiadateľskej služby riadiť. Zrejme len zhodou okolností by takáto osoba bola odmenená sumou 30\n€ ako ostatní členovia usporiadateľskej služby, aj keď podľa tvrdenia žalobcu na základe inej dohodnutej\npráce vykonávanej touto osobou dňa 27.1.2014. Súd teda mal za to, že správne orgány pri hodnotení\n\ndôkazov postupovali v súlade s ust. § 34 ods. 5 Správneho poriadku, dôkazy boli správnym orgánom\nvyhodnotené a zároveň i uviedol, ktoré skutočnosti má dokazovaním za jednoznačne preukázané. Oba\nsprávne orgány tak správne aplikovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov definovanú v citovanom\nustanovení Správneho poriadku. Na základe uvedeného mal súd zato, že bola naplnená aj ďalšia\npodstatná náležitosť skutkovej podstaty správneho deliktu a to výkon práce pre zamestnávateľa. Vo\nvzťahu k námietke žalobcu, že neboli vykonané ďalšie navrhované dôkazy, že nebola obstaraná dohoda\no vykonaní práce, ktorú navrhoval, resp. ktorú spomenul K. K. a zároveň nevyslúchol navrhovaného\nsvedka K. J. súd mal za to, že z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný mal za to,\nže žalobca sa dopustil správneho deliktu na tom skutkovom základe, že využíval závislú prácu fyzickej\nosoby bez preukázania riadneho založenia pracovného pomeru. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že\nby z K. K. riadne založil pracovný pomer. Dohodu o vykonaní práce s uvedenou osobou nepredložil\na naopak tvrdil, že žiadny pracovnoprávny vzťah s K. K. týkajúci sa výkonu práce konkrétne dňa\n17.1.2014 neexistoval. Pokiaľ žalobca sám existenciu pracovného pomeru výslovne poprel, jeho návrh\nna doplnenie dokazovania neobstál. Vo vzťahu k K. J., s ktorým mal výkon práce K. K. dohodnúť, súd\nuviedol, že je nesporné, že K. J. bol v rozhodný deň členom usporiadateľskej služby žalobcu a podľa\npredložených dokladov bol zamestnancom žalobcu, za ktorého si žalobca riadne splnil svoju registračnú\npovinnosť. Pokiaľ však správny orgán vyhodnotil, že zo strany K. K. išlo o výkon práce, bez založenia\npracovného pomeru, výsluch K. J. by bol nadbytočný, najmä keď žalobca netvrdí a nepreukazuje, že\nk vzniku pracovného pomeru došlo. Rozhodnutie žalovaného nie je založené na skutočnosti, že K. K.\nmal založený pracovný pomer, ale naopak, na skutočnosti, že s ním žalobca pracovnoprávny pomer\nzaložený nemal. Vo vzťahu k námietke, že svojvoľne a neobjektívne vyhodnotil rozporuplné a nepriame\ndôkazy, resp. že rozhodoval na základe politických dôvodov, žalobca nesúhlasil ani s tým, že zo strany\nžalobcu by išlo o výkon práce, k uvedenému súd uviedol, že žalobca namietal rozpor so zásadami\nlogického úsudku, avšak neuvádza, v čom je záver žalovaného v rozpore s týmito zásadami a ani v čom\nje úsudok žalovaného nesprávny. Tiež uviedol, že zápis do zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré\nporušili zákaz nelegálneho zamestnávania, je dôsledkom záveru žalovaného, že žalobca sa nelegálneho\nzamestnávania dopustil a nie je skutočnosťou, na ktorej žalovaný založil svoje rozhodnutie. O náhrade\ntrov konania rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p..\nProti predmetnému rozsudku zo strany žalobcu bolo podané odvolanie v zákonom stanovenej lehote.\nŽalobca považoval rozhodnutie za arbitrárne, nezákonné z dôvodu, že je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu a rozhodnutia správnych orgánov\nsú postihnuté extrémnym nesúladom medzi zisteným a preukázaným skutkovým stavom a právnou\nkvalifikáciou. Argumentami a dôkazmi, ktoré počas správneho i súdneho konania na svoju obhajobu\nvzniesol žalobca sa správne orgány a rovnako ani súd zaoberali len jednostranne a účelovo a závery,\nktoré vyvodil krajský súd i správne orgány nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca konkrétne\nvytýkal krajskému súdu i správnym orgánom, že v rozpore so zákonom posúdili účasť p. K. K. na\nvýjazdovom rokovaní zastupiteľstva žalobcu ako vykonávanie závislej práce pre žalobcu, bez toho, aby\ntento právny záver bez akýchkoľvek pochybností vyplýval z vykonaného dokazovania. V predmetnej veci\nnebolo sporné splnenie prvej podstatnej náležitosti skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho\nzamestnávania, a teda skutočnosť, že medzi žalobcom a p. K. nebol založený pracovnoprávny pomer na\nzáklade pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce alebo inej dohody zakladajúcej vznik pracovného\npomeru medzi dotknutou fyzickou osobou a žalobcom. Žalobca však vidí nesprávne právne posúdenie\nveci pri rozhodovaní krajského súdu práve o splnení druhej podstatnej náležitosti skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu nelegálneho zamestnávania, ktorou je využívanie práce fyzickej osoby právnickou\nosobou žalobcom. Toto považuje za neúplné, pochybné a nedostačujúce na spravodlivé, svedomité a\nsprávne právne posúdenie veci vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, nakoľko\ntáto skutočnosť je ťažiskovo založená výhradne na rozporuplných tvrdeniach p. K. K.. Krajský súd a\nrovnako ani správne orgány sa žiadnym spôsobom nevysporiadali so zásadnými rozpormi vyplývajúce\nz výpovede p. K. K., najmä v súvislosti s existenciou Dohodou o vykonaní práce zo dňa 23.1.2014\nna výpomoc pri údržbe objektov úradu žalobcu, na základe ktorej bol p. K. K. riadne prihlásený do\nSociálnej poisťovne a na základe ktorej mu aj bola jediný krát vyplatená dohodnutá odmena. Pre úplnosť\nvzniknutej situácie žalobca poukázal aj chronológiu jednotlivých udalostí, pričom poukazoval najmä na\nvýpoveď poverenej zamestnankyne žalobcu Mgr. O. J., vedúcej oddelenia riadenia ľudských zdrojov\nk predmetnému zisteniu inšpektorátu práce, z ktorej výpovede malo vyplynúť, že pán K. K. 17.1.2014\nnevykonával pre Banskobystrický samosprávny kraj žiadnu prácu a v mesiaci január 2014 vykonával\npre žalobcu prácu v zmysle Dohody zo dňa 23.1.2014, a to výpomoc pri údržbe objektov úradu v\ntermíne 27.1.2014, spolu v rozsahu 6 hodín, na základe tejto dohody mu bola vyplatená so zúčtovaním\n\nmzdy za mesiac január 2014 odmena, a na základe tejto dohody bol aj riadne prihlásený do registra\nSociálnej poisťovne a Zdravotnej poisťovne. Zamestnankyňa oddelenia zodpovedná za evidenciu dohôd\no prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru chybou vpísaní uviedla v Registri dohôd o prácach\nvykonávaných mimo pracovného pomeru nesprávny dátum v dohodnutom termíne vykonávania práce\nna základe tejto dohody, malo byť správne uvedené 27.11.2014 - 27.1.2014. Kde pán K. K. dňa 17.1.2014\nbol a čo robil nie je nám známe, t. j. či bol prítomný na zastupiteľstve BBSK v uvedený deň. Vyjadrenie\npoverenej zamestnankyne inšpektorát len vzal na vedomie, no viac sa už ďalej ním nezaoberal, a to\nz dôvodu, že žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti Takýto\npostup sa vymyká všetkým ideám a princípom, na ktorých je založený právny štát, v ktorom zásada\nprezumpcie neviny predstavuje hlavný pilier spravodlivosti a zákonnosti. Ďalej žalobca v odvolaní\npoukázal na priebeh správneho konania, poukázal aj, že pri vydávaní rozhodnutia inšpektorát práce\nmal za preukázané porušenie povinnosti žalobcu na základe vyšpecifikovaných dokladov podľa bodu\n1 až 13 uvedených v odvolaní. Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal,\nokrem iného poukázal aj na medializované videozáznamy, ktoré inšpektorát viackrát v odôvodnení\noznačil ako jeden z podkladov pre jeho rozhodnutia, avšak ku ktorým sa žalobca nemal žiadnu možnosť\nvyjadriť, nakoľko mu ani jeden takýto videozáznam nebol predložený pri nahliadnutí žalobcu do spisu\ndňa 18.6.2015. Následne počas súdneho konania vyplynulo, že podkladom pre rozhodnutie vo veci\nneboli videozáznamy, o existencii ktorých oprel svoje rozhodnutie správny orgán, ale fotodokumentácia\nurobená z videozáznamu, z ktorej však v žiadnom prípade nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že pán\nK. K. vykonával na dotknutom výjazdovom zasadnutí zastupiteľstva žalobcu pre žalobcu závislú prácu\ntak, ako ju definoval Zákonník práce v znení účinnom ku dňu, kedy mal p. K. túto prácu pre žalobcu\nvykonávať. Navyše žalobca v odvolaní uvádza, že ani jeden z uvedených podkladov jednoznačne\nnepreukazuje skutočnosť, že by žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, a že tieto doklady\npráve potvrdzujú niektoré skutočnosti uvádzané žalobcom v tomto konaní na jeho obranu, že sa\nnedopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, nakoľko výpoveď p. K. K. nemôže slúžiť\nako relevantný podklad pre vyvodenie záveru, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania.\nVo svojom odvolaní poukazoval tiež na prešetrenie zrejmých rozporoch vyplývajúcich z vykonaných\ndôkazov a mal vypočuť, napr. aj Ing. T. J. ako vtedajšieho vedúceho Odboru podporných služieb žalobcu,\npod ktorého gesciu spadali zamestnanci zabezpečujúci dotknutú usporiadateľskú službu, alebo Ing.\nK. D., PhD., v tom čase riaditeľa Úradu žalobcu, prípadne mal tieto pochybnosti a zjavné nedostatky\nsprávneho konania odstrániť. Poukázal aj na čl. X písm. d/ platného poriadku, Pracovného poriadku\nBanskobystrického samosprávneho kraja - platí, že príkaz na vyplatenie odmeny za prácu vykonávanú\nna základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, schválený riaditeľom úradu\nžalobcu, predkladá preberateľ práce oddeleniu riadenia ľudských zdrojov. Žalobca v odvolaní upozornil\nna základné atribúty teórie pracovného práva, podľa ktorých na základe vykonaných dôkazov p. K.\nK. v žiadnom prípade nevykonával prácu pre žalobcu tak, ako ju definuje Zákonník práce, pretože\nprávne spôsobilým predmetom pracovného práva môže byť len taká práca, ktorá spĺňa isté atribúty, t. j.\npráca: ľudská, slobodná, závislá, nesamostatná, námezdná, odplatná, vykonávaná osobne, vykonávaná\nzamestnancom pre zamestnávateľa na zmluvnom základe. Všetky uvedené podmienky musia byť\nkumulatívne splnené, ktoré však v danom prípade podľa názoru žalobcu splnené neboli.\nŽalobca v odvolaní namietol, že vyhodnotenie podkladov v celej predmetnej veci zo strany správnych\norgánov, s ktorými sa krajský súd v plnej miere stotožnil považuje za neobjektívne a svojvoľné, priečiace\nsa základným zásadám logického úsudku a v hrubom rozpore so zásadou spravodlivého procesu,\nnakoľko na ich základe nie je zodpovedne možné spravodlivo konštatovať vytýkané zavinenie žalobcu o\nporušení povinnosti zákazu nelegálneho zamestnávania. Takéto pochybenie zo strany je vadou v zmysle\n§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom poukázal aj na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky a to konkrétne na rozsudok sp. zn. 30Cdo 677/2010 zo\ndňa 24.3.2010.\nKrajský súd rovnako nesprávne právne posúdil vec aj pri hodnotení vykonaných dôkazov, keď\nsa nevysporiadal so žalobcom, už v predchádzajúcom konaní namietaným rozporom napadnutého\nrozhodnutia žalovaného o odvolaní, ako aj žalobcom namietaným rozporom samotného rozhodnutia\ninšpektorátu, a to pre rozpor najmä so zákonom o správnom konaní, nakoľko napadnuté rozhodnutie\nžalovaného je rovnako, ako odvolaním napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce, výsledkom\nnesprávnej aplikácie právnych predpisov na zistený skutkový stav, pričom žalobca považuje tieto\nrozhodnutia za nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázal aj najmä na str.\nstranu 17 napadnutého rozsudku krajského súdu, kde krajský súd konštatoval, že „správne orgány k\n\nsvojim záverom dospeli napriek skutočnosti, že niektoré zo žalobcom v správnom konaní predložených\ndôkazov sú v rozpore so skutkovými zisteniami, na ktorých žalovaný založil svoje rozhodnutie“. Takýmto\nje Dohoda o vykonaní práce s vymedzenou pracovnou úlohou, a to výpomoci pri údržbe objektov\nÚradu Banskobystrického samosprávneho kraja dňa 27.1.2014, ako aj žalobcom tvrdené vyplatenie\nmzdy vo výške 30 € v súvislosti s touto vymedzenou pracovnou úlohou. Namietal, že krajský súd\nrovnako ako žalovaný spolu s inšpektorátom práce použil na odôvodnení rozhodnutia len tie časti\nz vykonaných dôkazov, ktoré smerujú k tomu, že by sa žalobca za určitého predpokladu daného\nporušenia zákona mohol dopustiť, pričom sa nijako nevenovali tým častiam z vykonaných dôkazov,\nktoré svedčia v prospech žalobcu, resp. vyvracajú predpoklad zavinenia žalobcu preferovaný správnymi\norgánmi, inšpektorátom práce a žalovaným. Krajský súd rovnako ako žalovaný len potvrdili závery\ninšpektorátu práce, a už vôbec nepovažovali potrebné odstrániť pretrvávajúce zrejmé rozpory vplývajúce\nz vykonaných dôkazov, napr. vykonaním ďalších dôkazov. Poukázal na § 13 ods. 2 druhá veta Zákona\no inšpekcii práce, na čl. 12 Ústavy SR, ďalej na § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku. Takýto\nsvojvoľný a neobjektívny postup vyhodnotenia a rozporuplných a nepriamych dôkazov založených na\nneoverených a pochybných vyjadreniach p. K. K., navyše priečiaci sa základným zásadám logického\núsudku, je v hrubom rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Skutočnosť, že p. K. K. vykonával\nprácu podľa pokynov zamestnávateľa, ako aj skutočnosť, že vykonával prácu za mzdu alebo odmenu,\nkrajský súd odôvodnil iba na základe vyjadrení p. K. K. uvedených v jeho výpovedi. Krajský súd a ani\nsprávne orgány sa žiadnym spôsobom nevysporiadali zo zásadnou skutočnosťou, ktorou bola existencia\nDohody o vykonaní práce zo dňa 27.1.2014 s vymedzenou pracovnou úlohou na výpomoc pri údržbe\nobjektov úradu žalobcu, ktorá bola s p. K. K. riadne uzatvorená, a na základe ktorej mu bola včas\na riadne vyplatená odmena vo výške 30 €, na základe čoho bolo nesporne preukázané, že výpoveď\np. K. K. prinajmenšom v jeho vyjadrení o jednorazovosti jeho výkonu práce pre žalobcu, resp. že inú\nprácu pre žalobcu nevykonával, navyše žalobca nevidí nijakú priamu súvislosť v tom, že návrh na\nuzatvorenie pracovnej dohody o vykonaní práce s K. K. na údržbárske práce bol podaný v rovnaký deň\nako u členov usporiadateľskej služby z výjazdového zasadnutia Zastupiteľstva v Jelšave. Ďalej žalobcu\npoukazoval na to, že pracoviskom v tomto prípade bol kultúrny dom v Jelšave počas výjazdového\nzasadnutia Zastupiteľstva žalobcu, ktoré bolo v danom čase verejne prístupným miestom a v ktorého\npriestoroch sa mohol nachádzať a pohybovať ktokoľvek, a bez ohľadu na to čo mal oblečené, pričom\nuviedol, že druh oblečenia mikina s nápisom ,,ÚRAD BBSK“ nie je žiadnym oficiálnym odevom, ani\nrovnošatou žalobcu. Krajský súd sa navyše nijako nevysporiadal zo skutočnosťou, kým a na základe\nakého z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že p. K. K. niekto skutočne dával pokyny v mene\nžalobcu na údajný výkon práce, a či je týmto založená zodpovednosť žalobcu vyplývajúca z predmetného\nporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Pán K. K. v žiadnom prípade nevykonával prácu, ako ju\ndefinuje Zákonník práce v § 1 ods. 2, a teda žalobca sa nemohol dopustiť porušenia zákazu nelegálneho\nzamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 zákona 82/2005 Z.z.. K. K. nebol dňa\n17.1.2014 s BBSK v žiadnom zamestnaneckom ani inom obdobnom pracovnoprávnom vzťahu, nakoľko\nsa K. K. na uvedené miesto a v uvedenom čase konania zasadnutia dostavil bez príkazu BBSK, tam\nsa zdržiaval na základe svojho vlastného uváženia a svojej slobodnej vôle, pričom žiadnu činnosť pre\nBBSK, ani v jeho mene nevykonával a BBSK mu žiadnu prácu ani neprideľoval, na základe čoho K. K.\nžiadne pokyny BBSK neplnil ani plniť nemohol. Je nepochybne, že takáto svojvoľná prítomnosť osoby\nna zasadnutí Zastupiteľstva žalobcu, ktoré je verejne prístupné každému, nemožno považovať za výkon\nzávislej práce v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Mal za to, že týmto svojím konaním by\nfyzická osoba nezamestnanosť mohla danému zamestnávateľovi spôsobiť jeho zaradenie do verejného\nregistra nelegálnych zamestnávateľov čo má za následok nemožnosť čerpania finančných prostriedkov\nzo štruktúr Európskej únie, a spôsobiť tak zamestnávateľovi škodu rádovo v miliónoch eur, ako aj\nuloženie sankcie možnej až do výšky niekoľko tisíc eur za správny delikt spočívajúci v porušení zákazu\nnelegálneho zamestnávania. Všetky listinné dôkazy potvrdzujúce pravdivosť skutočností uvádzaných zo\nstrany žalobcu mal krajský súd k dispozícii, rovnako aj správne orgány. Poukázal na to, že je v rozpore\nso zásadou zdravého rozumu, aby žalobca bol schopný a povinný preukazovať skutočnosť, ktorá\nnenastala. Žalobca nemôže mať k dispozícii dohodu o vykonaní práce uzatvorenú medzi žalobcom a p.\nK. K. na výkon práce dňa 17.1.2014, nakoľko tento v uvedený deň pre žalobcu žiadnu prácu nevykonával.\nTakýto postup inšpektorátu práce a žalovaného je navyše v rozpore so zásadou prezumpcie neviny.\nLegitímne rozhodnutie správnych orgánov musí byť teda výsledkom správnej aplikácie príslušných\nprávnych predpisov na dostatočne presne, určito a úplne zistený skutkový stav. Pre oblasť správneho\ntrestania platí zásada zákonnosti ukotvená priamo v Ústave Slovenskej republiky a vyjadrená právnym\nprincípom nullum crimen sine lége a nulla poena sine lége. Je možné sankcionovať iba také konanie,\nktorého znaky sú na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci vyjadrené prostredníctvom\n\nskutkovej podstaty v zákone. Bolo povinnosťou správnych orgánov a krajského súdu, dôkladne a\nzodpovedne prešetriť vyjadrenia K. K., ktoré vyplývajú zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení\ndôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 23.4.2015, medzi ktorými o.i. mali už správne\norgány a neskôr aj krajský súd žiadať od p. K. K. ním v zápisnici spomínanú dohodu zo dňa 17.1.2014,\no ktorej existencii žalobca nemá žiadnu vedomosť, nakoľko práve p. K. K. v zápisnici tvrdí, že mal\nuzatvorenú dohodu písomne, podpísal ju pred začatím akcie, myslím, že deň vopred. Poukázal na to,\nže výpoveď p. K. K. je rozporuplná a nezodpovedá vykonaným listinným dôkazom. Má žalobca za to, že\nvýpoveď nemôže slúžiť ako jediný a výlučný dôkaz, na ktorom správne orgány a rovnako aj krajský súd\nzaložili svoje rozhodnutie o tom, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania. Zistenie\nskutkového stavu, z ktorého vychádzal krajsky súd ako aj správne orgány bolo neúplné, pochybné a\nnedostačujúce na spravodlivé, svedomité a zodpovedné posúdenie veci vychádzajúce zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Z tejto zásady vyplýva povinnosť správneho orgánu dokázať vinu obvineného z\npriestupku, resp. správneho deliktu, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného\n- in dubio pro reo. Žalobca žiadal, aby rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici bol zrušený a vec\nvrátená na ďalšie konanie z dôvodu jeho predchádzajúceho nesprávneho právneho posúdenia veci.\nK odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný písomným podaním, v ktorom uviedol, že rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici považuje za vecne správny a zákonný. Napadnuté rozhodnutie\nžalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu vychádzali zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu veci. Na margo tvrdení sťažovateľa obsiahnutých v opravnom prostriedku žalovaný\nuviedol, že tieto korešpondujú so žalobnými dôvodmi, s ktorými sa už raz podrobne vysporiadal vo\nsvojom vyjadrení zo dňa 29.4.2016. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej veci poukazuje na to, že rozsudok súdu prvého stupňa\nbol vyhlásený dňa 26.5.2016, teda za účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy a to konkrétne\nzákona č. 99/1963 Zb.( ďalej len Občiansky súdny poriadok alebo O.s.p.). V poučení proti predmetnému\nrozsudku prvostupňový súd uviedol, že proti predmetnému rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15\ndní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. Z uvedených dôvodov aj\nkeď rozsudok súdu prvého stupňa bol žalobcovi doručený už za účinnosti nového procesného kódexu Správneho súdneho poriadku - zákona č. 162/2015 Z.z. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval\no odvolaní žalobcu postupom podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku za primeranej aplikácie\nust. § 492 ods. 2 SSP.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta\nO.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 O.s.p., § 492 ods. 2 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred\nna úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým\nsúd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4896, O-572/2015 zo dňa 10.11.2015, žiadajúc jeho zrušenie\na vrátenie veci na ďalšie konanie.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení\ns prvostupňovým správnym rozhodnutím ako aj konanie mu predchádzajúce najmä z toho pohľadu,\nči sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nPredmetom preskúmania konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa\n7.9.2015, ktorým rozhodnutím žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 2000 € podľa § 19 ods. 2 písm.\na/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. za porušenie povinnosti vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti\nna § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z..\n\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd ich ďalej neopakuje a súčasne na ne\npoukazuje.\nSúd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu\nk súdnemu a pripojenému administratívneho spisu v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s právnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu\nsa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nOdvolací súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so\nzákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov konania známe skutočnosti, na zdôraznenie\nsprávnosti správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza:\nOdvolací súd upriamuje predovšetkým pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je\nsúdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní rozhodnutí rozhodnutia a postupu správneho orgánu\npodľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a\npostupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti z účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonnom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac,\nže nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na\nsvojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred\nsprávnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3\nO.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o\nspore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných\nvzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia\nnie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových\nzistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať\ndokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy O.s.p. (§ 250i ods. 2 O.s.p.). Do uvedenej právnej normy bola\ntransformovaná požiadavka tzv. ,,plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle\nktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, že vo veci\nzistil správny orgán a to, ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo\nznámych hľadísk závažnosti zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávislé hodnotí\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom, a ak pri tom zistí skutkové\nči procesné právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na\njeho odstránenie, nahradenie alebo doplnenie alebo tak urobí sám.\nOdvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených\nv druhej hlave piatej časti O.s.p. citovaných vyššie, keď súdny prieskum napadnutého rozhodnutia\nžalovaného vykonal v dostatočnom rozsahu pri správnej aplikácii právnej úpravy zákona č. 125/2006 Z.z.\nv spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 82/2005 Z.z. sledujúc účel a ciel administratívneho\ntrestania zákonodarcom nastolenej v právnej úprave Zákona o inšpekcii práce v spojení s právnou\núpravou Zákona o nelegálnej práci.\n\nŽalobca v dôvodoch odvolania najmä namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil,\nneúplne zistil skutkový stav veci, s tým, že namietal najmä skutočnosť, že p. K. K. v žiadnom prípade\nnevykonával prácu tak ako ju definuje Zákonník práce v § 1 ods. 2, keď tento nevykonával pre žalobcu\ntzv. závislú prácu. Taktiež mal námietky aj vo vzťahu k tomu, že podľa jeho názoru bolo porušené aj\njeho právo na spravodlivý proces.\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasťou\nktorého bol aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru o nedôvodnosti odvolacích námietok\nžalobcu. Skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu správnosť tvrdení žalobcu\nnepotvrdzujú, či naopak potvrdzujú, že inšpektori prvostupňového správneho orgánu vykonali inšpekciu\nv súčinnosti so žalobcom a výsledky z vykonanej kontroly boli zhrnuté do Protokolu zo dňa 11.5.2015.\nTento Protokol bol riadnym spôsobom so žalobcom prerokovaný.\nSkutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že inšpektorát práce uložil žalobcovi pokutu podľa § 19\nods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. za porušenie právnej povinnosti na úseku nelegálneho\nzamestnávania, pretože zistil, že žalobca z pozície zamestnávateľa počas výjazdového Zasadnutia\nBanskobystrického samosprávneho kraja dňa 17.1.2014 na pracovisku - Mestský dom kultúry, Teplická\ncesta, Jelšava využíval závislú prácu fyzickej osoby p. K. K., ktorý pre žalobcu vykonával práce usporiadateľskú službu počas uvedeného výjazdového zasadnutia a žalobca nemal s ním založený\nžiaden pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce Inšpekcia práce je a)\ndozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho\nzamestnávania.\nPodľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. Inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur\ndo 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5 000 eur,\nPodľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2\nzohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\na) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,\nb) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,\nc) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)\nprvého bodu,\nd) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,\ne) opakované zistenie toho istého nedostatku.\nPodľa § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 82/2005 Z.z. (1) Fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu.\n(2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2\nods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.\n(3) Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné\nporušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. 8b)\nPodľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva\nfyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom 1) a\na) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny\nvzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. (účinného do 30.6.2014) závislá práca je\npráca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne\nzamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase\nurčenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu.\n\n(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu\nalebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.\nZávislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom\nobchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 10 ods. 1, 2 Zákonníka práce právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych\norgánov a poverených zamestnancov (§ 9 ods. 1 a 2) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto\núkonov nadobúda práva a povinnosti.\n(2) Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec prekročil právnym\núkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak\nzamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo\npoverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté platí, ak právny úkon urobil zamestnanec\nzamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený.\nZákonodarca na konanie podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. stanovil správnemu orgánu povinnosť\npostupovať podľa právnej úpravy Správneho poriadku (§ 21 ods. 3 označeného zákona). Zákon č.\n125/2006 Z.z. ani Správny poriadok neustanovuje špeciálnu právnu úpravu postupu správneho orgánu\nna konanie a rozhodovanie o administratívnom delikte, a preto bolo povinnosťou správneho orgánu v\nkonaní zisťovania porušenia právnej povinnosti a vydania rozhodnutia o uznaní žalobcu za vinného\nz porušenia právnej povinnosti a uloženia sankcie za administratívny delikt postupovať analogicky v\nzmysle trestnoprávnej úpravy tak, aby žalobcovi ako subjektu obvineného z administratívneho deliktu\nboli zabezpečené záruky, ktoré trestnoprávna úprava zaručuje obvinenému z trestného činu a to\npredovšetkým právo na obhajobu svojich práv spočívajúce v jeho práve vyjadrovať sa ku všetkým\nskutočnostiam kladeným mu za vinu. Vychádzajúc z právnej úpravy ustanovenej v § 19 v spojení s\n§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. bolo povinnosťou inšpektorátu práce v konaní administratívneho\ntrestania vykonať dokazovanie v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 34 a nasl. Správneho\nporiadku. Vykonávanie dokazovania a hodnotenie dôkazov zákonodarca zveril do právomoci správneho\norgánu (§ 34 ods. 4 Správneho poriadku), ktorý určuje, ktoré dôkazy vykonáva a ktoré nie. Nebolo preto\npovinnosťou inšpektorátu práce, resp. ani žalovaného vykonať dôkazy navrhnuté účastníkom konania.\nPokiaľ správny orgán na základe vykonaného dokazovania vyhodnotením zadovážených a vykonaných\ndôkazov dospel k záveru, že z ustáleného skutkového základu bol preukázaný skutočný stav veci - § 32\nods. 1 Správneho poriadku, zakladajúci právny záver pre rozhodnutie, vo veci rozhodol a v odôvodnení\nrozhodnutia sa aj vysporiadal s námietkami a návrhmi žalobcu ako účastníka konania postupoval v\nsúlade so zákonom.\nAj keď konanie o administratívnom delikte a uložení sankcie zaň pre nedostatok špeciálnej úpravy\nadministratívneho trestania je povinnosťou správneho orgánu postupovať ,,analogiae legis“ podľa\nustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu, a teda poskytnúť subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná\nadministratívna zodpovednosť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom\nporiadku obvinenému z trestného činu, to však neznamená, že povinnosťou správneho orgánu v konaní\no administratívnom delikte je postupovať striktne podľa ustanovení trestného poriadku a trestného\nzákona čo je len povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní. Z týchto dôvodov pokiaľ správne\norgány v danom prípade nevykonali dôkaz navrhnutý žalobcom a to výsluch navrhnutého svedka K. J.,\nresp. že správny orgán nezaobstaral dohodu o vykonaní práce, ktorú spomenul K. K., prvostupňový súd\nriadne na uvedené skutočnosti reflektoval, keď uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia správneho\norgánu vyplýva, že žalobca sa dopustil správneho deliktu na tom skutkovom základe, že využíval\nprácu fyzickej osoby bez preukázania založenia riadneho pracovného pomeru. Žalobca ani netvrdil a\nani preukázal, že by s K. K. riadne založil pracovný pomer. Z tohto dôvodu bol návrh na doplnenie\ndokazovania bezdôvodný. Správne súd vyhodnotil aj výsluch svedka K. J. ako nadbytočný, najmä keď\nžalobca netvrdil ani nepreukazoval, že k vzniku pracovného pomeru došlo. Odvolací súd poukazuje\nna podstatnú skutočnosť, na ktorú poukazoval aj prvostupňový súd, že rozhodnutie správneho orgánu\nnie je založené na skutočnosti, že K. K. mal založený pracovný pomer ale naopak, že s ním žalobca\npracovný pomer založený nemal, a že, využíval jeho prácu na výkon práce. Nemožno teda ani súhlasiť s\nodvolacou námietkou žalobcu, že by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces ako obvineného\nzo správneho deliktu, keďže skutkové okolnosti potvrdili, že v priebehu celého administratívneho konania\ninšpektori postupovali v úzkej súčinnosti so žalobcom, bolo mu umožnené k veci vyjadriť sa, bol mu\n\ndoručený a aj s ním prerokovaný Protokol o výsledkoch inšpekcie, bolo mu doručené Oznámenie o\nzačatí konania s poučením o práve k veci sa vyjadriť a predložiť dôkazy, ktoré práva žalobca aj využil.\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu žalobcu o nesprávnom právnom posúdení\nveci. Žalobca správne poukázal aj na to, že jedným zo základných znakov nelegálneho zamestnávania\nje v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. využívanie tzv. závislej práce fyzickej osoby a pojem\nzávislá práca je definovaný v § 1 ods. 2 Zákonníka práce a zákonné podmienky výkonu závislej práce\nmusia byť splnené kumulatívne. Právne posúdenie znakov správneho deliktu v zmysle posudzovania\nporušenia právnej povinnosti obvineného v zmysle trestnoprávnych zásad treba vykonať podľa právnej\núpravy platnej v čase spáchania správneho deliktu. Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že\ninšpektori pri výkone inšpekcie zistili, že žalobca konkrétne dňa 17.1.2014 využíval závislú prácu\nuvedenej špecifikovanej osoby - K. K. v špecifikovanej činnosti. Porušenie povinnosti žalobcu v zmysle\nprávnej úpravy § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. bolo teda zistenie, že žalobca využíval závislú\nprácu fyzickej osoby a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer\npodľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce).\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecných predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z citovaného článku 152 ods. 4 Ústavy\nSR vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s ústavou.\nVplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo hodnotových vlastností do všeobecných pojmov\nzákona, tak, aby bol zabezpečený ústavne komfortný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú\naplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako aj individuálneho správneho aktu.\nDikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane mimo zmyslu a účelu zákona a cieľa právnej\nregulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu ako aj iné právnické subjekty realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc pri výkone svojej moci sú povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR s prihliadnutím\nna to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnuté aj obsiahnutou v medzinárodných\nzmluvách, ktorým je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky\ndo Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade správne záväznými predpismi\nEurópskeho spoločenstva, Európskej únie.\nVychádzajúc z uvedeného správne orgány oboch stupňoch správne a v súlade so zákonom č. 82/2005\nZ.z. vyhodnotili skutkové zistenia, keď konštatovali, že žalobca porušil právnu povinnosť nelegálneho\nzamestnávania jednej fyzickej osoby bez toho, aby mal s ním uzatvorený pracovnoprávny vzťah\npodľa Zákonníka práce. Bolo bezpochyby zistené, že ku dňu 17.1.2014 žalobca uvedenou osobou\nnemal uzatvorený žiadny pracovnoprávny alebo obdobný pracovnoprávny vzťah, pričom skutočnosť\nzávislej práce vyplývala zo samotnej výpovede predmetnej fyzickej osoby, ktorá konštatovala, že\nvykonáva závislú prácu pre uvedeného zamestnanca - žalobcu, pričom odvolací súd poukazuje najmä\nna skutočnosť, že dohoda o vykonaní práce p. K. zo dňa 23.1.2014 nesúvisela s výkonom práce zo dňa\n17.1.2014. Sám p. K. uviedol, že pre žalobcu okrem dňa 17.1.2014 nevykonával inú prácu, pričom za\ntúto mu bola vyplatená aj odmena vo výške 30 €. Takže aj podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne\nvykonaným dokazovaním pred správnymi orgánmi bola preukázaná nelegálna práca uvedenej fyzickej\nosoby u žalobcu, za ktorú bol žalobca sankcionovaný.\nAni podľa názoru odvolacieho nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že v danom prípade neboli splnené\nzákonné podmienky pojmu závislej práce podľa Zákonníka práce, keďže nebola splnená jedna z\npodmienok a to výkon závislej práce, nakoľko výkon závislej práce bol preukázaný aj ostatným\nvykonaným dokazovaním, predložením ostatných dohôd o vykonaní práce, ktoré boli uzatvárané medzi\nzamestnávateľom Banskobystrickým samosprávnym krajom a jednotlivými fyzickými osobami, ktoré\nv predmete Dohody o vykonaní práce mali dohodnutú prácu zabezpečiť plynulí priebeh rokovania\nZastupiteľstva BBSK, dohliadať na poriadok, upozorňovať prítomné osoby na nevhodné správanie,\nnevpustiť verejnosť do vymedzených priestorov, poprípade vyviesť osobu rušiacu priebeh rokovania,\nriadiť sa pokynmi riaditeľa úradu BBSK vedúceho odboru podporných služieb, pričom uvedené Dohody\nboli uzatvorené na prácu v termíne dňa 17.1.2014 a Dohody boli uzatvorené dňa 16.1.2014. Pojem\nzávislej práce v zmysle zákonnej úpravy Zákonníka práce je v danom prípade potrebné súčasne\nvykladať s účelom zákonnej úpravy Zákona o nelegálnej práci za sankcionovanie za nelegálne\nzamestnávanie, zákonodarcom sledovaným, t.j. najmä ochrana fyzických osôb, aby ich pracovaná sila\nnebola zneužívaná v rozpore zo zákonom.\n\nOdvolací súd upriamuje pozornosť žalobcu aj na to, že právnu úpravu Zákonníka práce nemožno vo\nvzťahu k zisťovaniu a sankcionovaniu za nelegálne zamestnávanie vykladať formalisticky, vychádzajúc\nvýslovne z gramatického znenia právnej normy Zákonníka práce, ale v súvislostiach cieľom a účelom\nZákona o nelegálnej práci, vychádzajúc konkrétne zo skutkových zistení posudzovaného prípadu.\nV danej súvislosti odvolací súd tiež dáva do pozornosti žalobcu, že právne posúdenie porušenia\nprávnej povinnosti účastníkom konania (zákaz nelegálneho zamestnávania) a ukladania sankcie za\nzistené porušenie patrí do výlučnej kompetencie správneho orgánu - v danom prípade Inšpektorátu\npráce. Zákonodarca umožňuje ingerenciu súdu do právneho posúdenia porušenia právnej povinnosti\núčastníkom konania len zákonom v rámci súdneho prieskumu (§ 247 a nasl. O.s.p.), keďže opačný\npostup by spôsoboval zásah súdu do rozhodovacej právomoci správneho orgánu čo nie je prípustné.\nPovinnosťou súdu v procese súdneho prieskumu je posúdiť, či postup a rozhodnutie správneho orgánu\nnevybočilo zo zákonného rámca, či skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia boli\nzadovážené zákonným spôsobom, a či úsudok správneho orgánu je v súlade s logickým a racionálnym\nuvažovaním.\nVychádzajúc z uvedeného ako aj zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, ak\ninšpektori na základe vykonanej kontroly v danom prípade zistili, že žalobca svojím konaním naplnil\nznaky skutkovej podstaty správneho deliktu porušením právnej povinnosti ukladanej mu zákonom\no nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní za čo mu uložil sankciu - pokutu, skutkové zistenia\nzdokumentovali a tieto sa stali podkladom pre rozhodnutie Inšpektorátu práce oboch stupňov, odvolací\nsúd zhodne ako súd prvého stupňa považoval ich postup za súladný zo zákonom. V danom prípade je\npotrebné poukázať tiež na to, že predmetný správny delikt má charakter objektívnej zodpovednosti, tzn.,\nže postačí k naplneniu uvedeného správneho deliktu ak je preukázané porušenie právnej povinnosti,\nktoré bezpochyby bolo preukázané dokazovaním pred prvostupňovým správnym orgánom, resp. aj\nžalovaným. Nesporné je, že rozhodnutie o uložení pokuty vychádza zo správne a úplne zisteného\nskutkového stavu a správne teda aj krajský súd, keď žalobu žalobcu zamietol podľa § 250j ods. OSP,\nrozhodol tak v súlade so zákonom.\nAko nedôvodné odvolací súd vyhodnotil námietky žalobcu v súvislosti s tzv. vykonštruovaným tvrdením\no fyzickej osobe nezamestnancovi, ktorá by tvrdila inšpektorátu práce, že má so žalobcom uzatvorený\npracovnoprávny vzťah (pričom by ho nemala) s tým, že by daná osoba mohla zamestnávateľovi spôsobiť\njeho zaradenie do verejného registra nelegálnych zamestnávateľov, vzhľadom na všetky preukázané\nzistenia v priebehu administratívneho konania pred správnymi orgánmi.\nOdvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného a postupu mu predchádzajúceho, venoval náležitú pozornosť a v odôvodnení napadnutého\nrozsudku dal dostatočnú odpoveď na zásadné námietky žalobcom vznesené v jeho žalobe, za ktoré\npovažoval, či v konaní administratívneho trestania bolo preukázané, že žalobca dňa 17.1.2014 využíval\nzávislú prácu uvedenej fyzickej osoby a nemal s ňou založený žiadny pracovnoprávny vzťah podľa\nosobitného predpisu - Zákonníka práce, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu zákazu\nnelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005\nZ.z.. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že žalobné námietky žalobcu\nneboli spôsobilé zvrátiť posúdenie jeho zodpovednosti za zistené protiprávne konanie spočívajúce v\nnelegálnom zamestnávaní a zistený skutkový stav veci ako aj právne posúdenie veci.\nOdvolacie námietky žalobcu proti rozsudku krajského súdu preto odvolacím súdom boli vyhodnotené\nako nedôvodné, ktoré rovnako nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu. Záverom\nodvolací súd upriamuje pozornosť žalobcu, že Ústava SR v čl. 1 ods. 1 zakotvuje, že Slovenská republika\nje zvrchovaný demokratický a právny štát. Zásada interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR\nje zabezpečovanie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho\nprávneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány,\norgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach\nako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.\nÚstavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy SR,\nsa osobitný dôkaz kladie na ochranu práv tých, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\n\nštátnych orgánov je zabezpečovať reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané\n(ÚS 17/1999, Nález z 22.9.1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne\nI. ÚS 44/1999, Nález z 13.10.1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I. ÚS\n10/98)“. Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním\nprincípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stabilnosti,\nracionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem, medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu\npatrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality.\nVzhľadom k uvedenému vyššie odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 219 ods. 1, 2\nO.s.p. a § 492 ods. 2 SSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia, keď nezistil\nani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 a contrario Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, s § 224 ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Žalobca v\nodvolacom konaní úspech nemal, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nŽalovaný mal v konaní úspech, avšak správnemu orgánu zo zákona náhrada trov konania v správnom\nsúdnictve neprináleží.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok prípustný nie je.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/197/2015", "guid": "32dae04d-0b61-474a-9597-c0c162fe6cda:aec5bb6f-a387-4ef6-953f-01da685ec104", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}