{"guid": "0246c80a-0ad8-45c7-9646-ffea80481a22:44433e6a-d66c-4993-a1ae-e5b4317abdff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015201380.2", "spisova_znacka": "10Sžo/2/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/2/2018 z 21. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2018, sp. zn. 10Sžo/2/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:6015201380.2", "identifikacne_cislo": "6015201380", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-11-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "nazov": "§ 138 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-4", "nazov": "§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-3", "nazov": "§ 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-138", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44433e6a-d66c-4993-a1ae-e5b4317abdff", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201380.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201380.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201380.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/2/2018\n6015201380\n21. 11. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:6015201380.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: C. G., narodený dňa XX.XX.XXXX, G.,\nproti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 30, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 4N 11 342/2014-KaBB zo dňa 12. októbra 2015,\no odvolaniach navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sp/79/2015-40\nzo dňa 23. mája 2017 a uzneseniu č. k. 23Sp/79/2015-52 zo dňa 29. novembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici\n23Sp/79/2015-40 zo dňa 23. mája 2017 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici\n23Sp/79/2015-52 zo dňa 29. novembra 2017 p o t v r d z u j e.\n\nč. k.\nč. k.\n\nodôvodnenie:\nRozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sp/79/2015-16 zo dňa 30.11.2015 bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu sp. zn. 4N 11 342/2014-KaBB zo dňa 12.10.2015, ktorým odporca nepriznal\nnavrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci\nosobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) nárok na poskytnutie\nprávnej pomoci. Zároveň navrhovateľovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania a treťou výrokovou\nvetou navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35 € v lehote troch dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia.\nNa odvolanie navrhovateľa rozhodnutím z 19.04.2017 sp. zn. 10Sžo/20/2016 Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudok krajského súdu potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPo právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola uznesením Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 23.05.2017 č. k. 23Sp/79/2015-40 (ďalej len „uznesenie o vyrubení súdneho poplatku“)\nnavrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35 €, a to za podané odvolanie proti\nrozsudku krajského súdu.\nNavrhovateľ podal proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku podanie nazvané ako „sťažnosť\nproti Uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23Sp/79/201, IČS:6015201380, 4N 11\n342/2015 o zaplatenie správneho poplatku Platobný predpis S60_230517_0001 vo výške 35,- Eur a 2/\nPlatobný predpis_S60_230517_0002 o sumu vo výške 35,-Eur za odvolanie“, ktoré odôvodnil tým, že\nsúd nebral do úvahy jeho rodinné, sociálne a osobné pomery, nakoľko síce poberá dôchodok, avšak po\nodpočítaní nákladov\nmu na živobytie ostáva približne 185 Eur. Súčasťou podania bola žiadosť\no oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) uznesením č. k. 23Sp/79/2015-52 zo dňa\n29.11.2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych\npoplatkov z dôvodu nesplnenia podmienky v zmysle § 138 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\n\nsúdny poriadok (ďalej len „OSP“), že v konaní nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie\npráva.\nV odôvodnení súd uviedol, že predpokladom oslobodenia od súdnych poplatkov je kumulatívne splnenie\ntroch podmienok. Prvou podmienkou je, aby účastník konania o oslobodenie požiadal, druhou je, že\npomery účastníka konania odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov a treťou skutočnosť, že nejde\no svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Krajský súd konštatoval, že v\npredmetnej veci navrhovateľ nespĺňa jednu zo zákonom stanovených podmienok a to že nejde o zrejmú\nbezúspešnosť sporu. Uvedená skutočnosť vyplýva z administratívneho spisu, z ktorého súd zistil, že\nnavrhovateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že nespĺňal podmienku\nmateriálnej núdze, keď jeho čistý započítateľný príjem presahoval 1,6 násobok životného minima pre\njednu plnoletú fyzickú osobu, t. j. sumu 316,94 €, platnú od 01.07.2015. Keďže v tomto prípade nebola\nsplnená jedna z vyššie uvedených podmienok, súd splnenie ďalších podmienok neskúmal.\nNavrhovateľ podal proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu odvolanie. Pridržiaval sa svojho\nodvolania (sťažnosti) zo dňa 15.06.2017 a podrobne popísal svoje príjmy a výdavky. Namietal, že\nustanovenia OSP, na ktoré sa krajský súd odvoláva sú už právne neúčinné, nakoľko tento zákon bol\nzrušený a nahradený novým zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s\nodkazom na ustanovenie § 254 ods. 1, 2 CSP. Dodal, že spĺňa uvedené podmienku, nakoľko oslobodenie\nodôvodňujú jeho sociálne pomery.\nNajvyšší súd po oboznámení sa obsahom spisu krajského súdu, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenia krajského súdu, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa nie sú dôvodné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle § 492 ods. 1 zákona č.\n162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa konania podľa\ntretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., OSP. Vzhľadom na\nuvedené postup v zmysle navrhovateľom namietaného CSP nie je v predmetnom správnom súdnom\nkonaní možný, aj s poukazom na to, že ide o právny predpis civilného práva.\nPodľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od\nsúdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné\nuplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie\na má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.\nPodľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra\ntrestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti\nrozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.\nPodľa § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým\nkonanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá\ni\nv odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku\nustanoveného v sadzobníku.\nPodľa § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu v\nkonaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa platí poplatok podľa odseku 2.\nOdvolací súd nezistil relevantné dôvody na zrušenie uznesenia o vyrubení súdneho poplatku a\nstotožňuje sa aj s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov\nnavrhovateľovi.\nPrioritne sa súd stotožňuje s názorom, že navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za odvolacie\nkonanie, v ktorom bol neúspešný, pretože najvyšší súd, ako súd odvolací, rozsudkom z 19.04.2017\npotvrdil rozhodnutie krajského súdu o potvrdení rozhodnutia odporcu, ktorým navrhovateľovi nebolo\npriznané právo na poskytnutie právnej pomoci (t. j. vo veci samej). Z uvedeného dôvodu krajský súd v\n\nsúlade so zákonom o súdnych poplatkoch (§ 2 ods. 4, § 6 ods. 2) poplatok za odvolacie konanie vyrubil\npo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že navrhovateľ využil právo na podanie odvolania proti uzneseniu o\nvyrubení poplatku po tom, ako mu bolo známe, že rozsudkom krajského súdu potvrdeného rozsudkom\nnajvyššieho súdu bolo rozhodnuté nielen vo veci samej (o nepriznaní nároku na právne zastúpenie), ale\naj o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za prvostupňové súdne konanie. Z uvedeného logicky vyplýva\nzáver, že navrhovateľ mal jednoznačne zvažovať svoju povinnosť platenia súdneho poplatku aj za\nodvolacie konanie. Podanie odvolania proti uzneseniu o uložení povinnosti platiť tento súdny poplatok\nje podľa názoru odvolacieho súdu zrejmým bezúspešným uplatňovaním práva na odvolanie, keďže\nniet zákonného ani iného rozumného dôvodu na neplatenie tohto poplatku. Z uvedených dôvodov bolo\nvecne správne, ak sa krajský súd nezaoberal otázkou sociálnych a majetkových pomerov navrhovateľa\na žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovel. Rovnako nebol dôvod, aby sa krajský súd\nzaoberal tvrdeniami a dôvodmi navrhovateľa, ktoré boli predmetom konania vo veci samej.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd uznesenia krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}