{"guid": "7cded1db-d905-4916-a1ab-3e852ff8afb1:469e9018-563d-446d-856d-708cc7871b5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015201309.1", "spisova_znacka": "2Sžo/66/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/66/2016 z 23. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2018, sp. zn. 2Sžo/66/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6015201309.1", "identifikacne_cislo": "6015201309", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2018-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/469e9018-563d-446d-856d-708cc7871b5f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201309.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201309.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201309.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/66/2016\n6015201309\n23. 05. 2018\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2018:6015201309.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu: mjr. Mgr. Q. V.,\nnar. XX. H. XXXX, bytom R., XXX XX I., zastúpeného advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, so sídlom AK\nTrhová 1, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo PZ v Žiari nad Hronom, M. Chrásteka\n123, 965 01 Žiar nad Hronom o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. ORPZZH-VO-8-005/2015-PK zo dňa 26. augusta 2015 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 24S/181/2015-64 zo dňa 24. marca 2016, v spojení s opravným uznesením\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/181/2015-82 zo dňa 18. mája 2016 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/181/2015-64 zo dňa 24. marca 2016, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 24S/181/2015-82 zo dňa 18. mája 2016 potvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom č. k. 24S/181/2015-64 zo dňa 24. marca 2016 Krajský súd v Banskej Bystrici\nzrušil rozhodnutie žalovaného č. ORPZ-ZH-VO-8-005/2015-PK zo dňa 26. augusta 2015 podľa §\n250j ods. 2 písm. d) OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zároveň zaviazal\npovinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 546,62 Eur.\nŽalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného Okresného\nriaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom, M. Chrásteka 123, 965 01 Žiar nad Hronom č. ORPZ-ZHVO-8-005/2015-PK zo dňa 26. augusta 2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie riaditeľa odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom, ktorý\ndisciplinárnym rozkazom č. 7 zo dňa 05. augusta 2015 uložil podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998\nZ. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej\na justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície žalobcovi disciplinárne opatrenie - zníženie\nslužobného platu o 10 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona\nč. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca namietal zaujatosť riaditeľa OR PZ v Žiari nad\nHronom z dôvodu, že podal podnet na začatie disciplinárneho konania a zároveň rozhodoval vo veci\nako odvolací orgán, táto námietka nebola dôvodná. Služba podľa zákona č.73/1998 Z. z. je ovládaná\nprincípom nadriadenosti a podriadenosti, ktorá zásada sa vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu premieta\ndo ustanovenia § 50 zákona č.73/1998 Z. z., podľa ktorého nadriadení môžu podriadeným policajtom\nv rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Žiadne\n\nustanovenie citovaného zákona nevylučuje nadriadeného policajta z jeho disciplinárneho oprávnenia\nvoči podriadenému policajtovi, pričom vecnú právomoc riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom vymedzuje\nustanovenie § 243 ods.1 zákona č.73/1998 Z. z. Na konanie podľa zákona č.73/1998 Z. z. sa všeobecný\npredpis o správnom konaní, zákon č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok\")\nnepoužije. Námietka žalobcu na ustanovenia OSP vo vzťahu k tvrdenej zaujatosti neobstála s dôvodu,\nže zákon č. 73/1998 Z. z. je predpisom verejného práva a OSP nemá v žiadnom prípade vo vzťahu k\nzákonu č. 73/1998 Z. z. postavenie lex generalis.\nKrajský súd považoval námietku, podľa ktorej je napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu nezákonné z dôvodu, že záver o disciplinárnom previnení vyslovil oprávnený orgán\nuž pri začatí disciplinárneho konania, za nedôvodnú. Mal za to, že predmetný záznam č. ORPZ-ZHOOP-413-003/2013 zo dňa 30. júla 2015 bol žalobcovi doručený toho istého dňa a zároveň začalo\ndisciplinárne konanie podľa § 235 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Doručenie oznámenia o začatí\ndisciplinárneho konania nebolo rozhodnutím, ktorým by bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania\ndisciplinárneho previnenia ani mu neuložilo disciplinárne opatrenie. Oznámenie o začatí disciplinárneho\nkonania malo za následok vedomosť obvineného z disciplinárneho previnenia, jeho prostredníctvom sa\ndozvedel, čo mu bolo kladené za vinu a z akých dôvodov.\nPodľa krajského súdu bolo nesporné, že žalobca v čase svojej pracovnej neschopnosti počas trvania\nslužobného pomeru a v rámci povolených vychádzok vykonal mimo miesta svojho trvalého bydliska\nskúšku z predmetu Základy filozofie II. na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici,\npričom oprávnený orgán rozhodujúci v disciplinárnom konaní si zaobstaral vyjadrenie, resp. stanovisko\nSekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nz ktorého v ďalšom konaní vychádzal. Nesúhlas žalobcu s takýmto stanoviskom, na ktorom konajúce\ndisciplinárne orgány založili svoje rozhodnutie, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia a žalobca dôkaz\nopaku v konaní nepredložil. Vo vzťahu k návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania a preskúmanie\nstanoviska MUDr. B., ktoré oprávnený orgán odmietol, krajský súd uviedol, že dokazovanie vedie\ndisciplinárny orgán, ktorý zároveň rozhoduje, ktoré z dôkazov vykoná a svoje zistenia premietol do\ndisciplinárneho rozkazu. Táto námietka žalobcu nebola dôvodná.\nK námietke týkajúcej sa porušenia zákona č. 328/2002 Z. z., ktorým je upravené sociálne zabezpečenie\npolicajtov, krajský súd uviedol, že predmetom disciplinárneho konania neboli otázky sociálneho\nzabezpečenia, MUDr. B. nevykonával posudkovú činnosť v zmysle ustanovenia § 85 ods. 1 zákona\nč. 328/2002 Z. z. Zaujatie stanoviska nie je posudkovou činnosťou podľa zákona č. 328/2002 Z. z. V\ntomto smere námietka žalobcu neobstála. Plnenie povinností nadriadeného policajta podľa § 49 nebolo\noperatívnou kontrolou podľa citovaného nariadenia. V konečnom dôsledku išlo o podnet nadriadeného\nna začatie disciplinárneho konania, ktorého dodržanie prípadne nedodržanie formy nemohlo spôsobovať\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd k námietke, podľa ktorej disciplinárne opatrenie bolo uložené po 30-tich dňoch odo dňa, keď\nsa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených a teda došlo k porušeniu ustanovenia\n§ 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Krajský súd mal za to, že o disciplinárnom previnení rozhodol\nprvostupňový disciplinárny orgán dňa 5. augusta 2015. Pre plynutie lehoty ustanovenej v tomto paragrafe\nbolo rozhodujúce, kedy sa nadriadený o disciplinárnom previnení reálne dozvedel a nie okamih, kedy\nmal podozrenie, že k disciplinárnemu previneniu mohlo dôjsť. Prvou relevantnou informáciu obsiahnutou\nv administratívnom spise o tvrdenom porušení liečebného režimu je potvrdenie Univerzity Mateja Bela v\nBanskej Bystrici doručené niektorému z nadriadených policajta dňa 9. júla 2015. Pokiaľ bol disciplinárny\nrozkaz vyhlásený dňa 5. augusta 2015, zákonná lehota (§ 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.) bola\ndodržaná a žalobná námietka nebola dôvodná.\nKrajský súd považoval za dôvodnú námietku, podľa ktorej bolo napadnuté rozhodnutie žalobcu v rozpore\ns § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.. Zákonné ustanovenie okrem plnenia služobných povinností\nukladá pri disciplinárnom previnení prihliadať aj na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za\nktorých bolo spáchané, jeho následky a mieru zavinenia. Na to, aby rozhodnutie vydané v disciplinárnom\nkonaní bolo preskúmateľné a aby obsahovalo dostatok dôvodov, musí obsahovať odôvodnenie, ako\nna každú zo skutočností uvedených v § 56 ods. 2 disciplinárny orgán prihliadal, ako tieto skutočnosti\nvyhodnotil a zároveň ako vzhľadom na takéto vyhodnotenie prihliadal na uvedené skutočnosti pri\nukladaní disciplinárneho opatrenia. Pokiaľ tak prvostupňový správny orgán neurobil a žalovaný túto\n\nvadu v odvolacom konaní neodstránil, zaťažil tak napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia. V konečnom dôsledku z napadnutého rozhodnutia ani nevyplynulo, ako\noprávnený orgán vyhodnotil doterajšie plnenie služobných povinností. Poukaz na zákonné ustanovenie,\nže tak oprávnený orgán urobil, a teda, že na ne prihliadol, nehovorí však nič o tom, ako žalobca plnil svoje\nslužobné povinnosti a aké malo plnenie služobných povinností vplyv na rozhodovanie o disciplinárnom\nprevinení.\nŽalobca podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie v ktorom namietal, že súd postupoval\nnezákonne, ak vo výroku rozsudku zrušil druhostupňové rozhodnutie žalovaného, pričom súčasne v\nspojení s tým nezrušil prvostupňové rozhodnutie vo veci. Ak dôvodnosť žaloby podľa názoru súdu\nspočívala fundamentálne práve vo vade, ktorou trpí prvostupňové rozhodnutie žalovaného, potom mal\nsúd vo výroku rozsudku nepochybne pristúpiť k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, inak v rozsudku\nabsentuje zmysel pre spravodlivé rozhodnutie, pretože súd nenastolil vo veci spravodlivosť, ale iba\nnepriamo nútil žalovaného aby vo veci vady, ktorú už posudzoval v odvolacom konaní a túto účelovo\nprihliadal, znova rozhodoval, spôsoboval tým prieťahy a mohol v konečnom dôsledku rozhodnúť opäť\nv neprospech vo veci tej istej vady.\nŽalobca ďalej namietal, že sa nestotožnil s právnym názorom súdu vo veci zaujatosti riaditeľa OR PZ\nŽiar na Hronom v súvislosti s rozhodovaním v odvolacom konaní. Podľa žalobcu súd v rámci svojho\nčiastkového odôvodnenia uviedol úvahy a aplikoval ustanovenia bez vecných a logických súvislostí k\nobsahu námietky. Žalobca namietal zaujatosť riaditeľa OR PZ Žiar nad Hronom, pretože rozhodoval\nproti žalobcovi v postavení odvolacieho orgánu pre skutok, ktorý sám zistil v rámci svojej kontrolnej\nčinnosti. Žalobca mal za to, že riaditeľ OR PZ Žiar nad Hronom nemohol súčasne vykonať kontrolnú\nčinnosť, zistiť podozrenie z disciplinárneho previnenia, dať podnet na začatie disciplinárneho konania\na následne sa disciplinárneho konania, na ktorý dal podnet zúčastniť v postavení odvolacieho orgánu.\nŽalobca sa odvolal na ustanovenie § 50 a § 54 zákona č. 73/1998 Z. z.. Nadriadený je povinný\nnavrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností t. j. slovo „alebo\" vyjadruje\nalternatívu v realizácii povinnosti nadriadeného. Teda nadriadený mal v prípade vyvodzovania dôsledkov\nz porušovania služobných povinností na výber navrhnúť vyvodenie dôsledkov alebo mohol sám vyvodiť\ndôsledky. Tento výklad sa vzťahoval aj na riaditeľa OR PZ Žiar nad Hronom. Žalobca mal za potrebné\nujasniť, že súdu uniklo že riaditeľ OR PZ Žiar nad Hronom pôsobil v právnom vzťahu voči žalobcovi\npre jeho protiprávne konanie dvakrát. Súd tvrdenie, že Občiansky súdny poriadok nemá postavenie\nlex generalis vo vzťahu k zákonu č. 73/1998 Z. z. neodôvodnil konkrétnymi úvahami, preto ide o\nnepodložené a podľa žalobcu nezákonné tvrdenie.\nŽalobca sa nestotožnil s právnym názorom súdu že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie nie je\nnezákonné z dôvodu, že záver o spáchaní disciplinárneho previnenia vyslovil prvostupňový orgán už pri\nzačatí disciplinárneho previnenia. Podľa názoru žalobcu išlo o nesprávne právne posúdenie námietky.\nUvedeným záverom prvostupňového orgánu hneď pri začatí disciplinárneho konania prvostupňový\norgán prejudikoval budúce rozhodnutie vo veci. Vopred určil výsledok disciplinárneho konania skôr ako\nsi pre konštatovanie zabezpečil potrebné doklady.\nŽalobca v odvolaní namietal prvú vetu odseku odôvodnenia rozsudku, že súd sa významovo nesprávne\npozeral na námietku žalobcu, pretože hovorí cit. „o nedodržaní lehoty na vyjadrenie sa k začatiu\ndisciplinárneho konania\". Žalobca uviedol, že lehota určená prvostupňovým orgánom na vyjadrenie\nžalobcovi k predmetu disciplinárneho konania bola zákonná pretože zákon č. 73/1998 Z. z. žiadnu lehotu\nna vyjadrenie neurčoval. Žalobca namietal krátkosť lehoty, ktorá mu bola zo strany prvostupňového\norgánu určená na vyjadrenie sa k predmetu disciplinárneho konania.\nŽalobca v odvolaní tvrdil, že sa nestotožňuje s názorom súdu vo veci vyhodnotenia námietky týkajúcej sa\nstanoviska MUDr. B. na porušenie liečebného režimu ako dôkazu v disciplinárnom konaní. Súd žiadosť\no doplnenie disciplinárneho konania o znalecký posudok odmietol z dôvodu nepotrebnosti, čo spôsobilo\nnezákonnosť rozhodnutia. Súd sa podľa žalobcu nepozeral na písomné stanovisko MUDr. B. ako na\nprostriedok obsahujúci dôkaz a neskúmal jeho zákonnosť a tým pádom aj prípustnosť pre rozhodnutie.\nStanovisko MUDr. B. obsahoval dôkaz na ktorom bolo postavené samotné prvostupňové rozhodnutie.\nPodľa interného predpisu (N MV SR č. 121/2010) postačovalo aby MUDr. B. poskytol riaditeľovi OR PZ\nŽiar nad Hronom písomné stanovisko, avšak podľa zákona č. 328/2002 Z. z. bol povinný vypracovať\nposudok, pretože zákon žiadne písomné stanovisko k posúdeniu otázky porušenia liečebného režimu\nnepripúšťa.\n\nŽalobca v odvolaní argumentoval, že sa nestotožnil s názorom krajského súdu vo veci porušenia\nlehoty 30 dní ustanovenej v §57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Podľa názoru žalobcu rozhodujúcou\nskutočnosťou pre určenie začiatku plynutia lehoty bol okamih spracovania žiadosti riaditeľa OR PZ\nŽiar nad Hronom. Zákonná lehota na uloženie disciplinárneho previnenia žalobcovi uplynula dňom\n31.07.2015 a disciplinárne opatrenie bolo žalobcovi uložené po márnom uplynutí zákonnej lehoty.\nŽalobca navrhoval, aby odvolací súd vo veci rozhodol tak, že zruší napadnuté rozhodnutie Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici a vec vráti na nové prejednanie a prípadne vyhovie v plnom rozsahu podanej\nžalobe. Zároveň si uplatnil trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 148,41 Eur.\nŽalobca písomným podaním doplnil odvolanie o listinný dôkaz a to rozsudok Krajského súdu Banská\nBystrica sp. zn. 24S/7/2017 zo dňa 14.12.2017. V konaní krajský súd vydal právoplatné rozhodnutie a\npreskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného č. ORPZ-ZH-VO 7-020/2015-PK zo dňa 18. novembra\n2016, ako aj prvostupňové rozhodnutie - disciplinárny rozkaz riaditeľa opp Okresného riaditeľstva\npolicajného zboru v Žiari nad Hronom č. 4 zo dňa 19. júna 2015 a konanie, ktoré ich vydaniu\npredchádzalo a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie\nprvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy.\nŽalobca mal za to, keďže predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktoré\nnadväzuje na rozhodnutia má za to, že sa jedná o podstatnú skutočnosť a dôkaz, ktorý má vplyv na\nrozhodnutie najvyššieho súdu v rámci prejednávacieho konania.\nŽalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s názorom krajského súdu, v ktorom zamietol námietku\nžalobcu o zaujatosti riaditeľa okresného riaditeľstva z dôvodu, že podal podnet na začatie disciplinárneho\nkonania a zároveň rozhodoval vo veci ako odvolací orgán.\nŽalovaný sa stotožnil s názorom súdu k námietke, v ktorej žalobca tvrdil, že prvostupňové a aj\ndruhostupňové rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu, že záver o spáchaní disciplinárneho\nprevinenia vyslovil prvostupňový orgán už pri začatí disciplinárneho previnenia.\nK námietke žalobcu vo veci neprimerane krátkej lehoty sa žalovaný priklonil k názoru krajského súdu.\nŽalovaný súhlasil s konštatovaním súdu, že v disciplinárnom konaní rozhodnutie založené na stanovisku\nposudkového lekára MUDr. E. B. o porušení liečebného režimu nespôsobilo nezákonnosť rozhodnutia.\nŽalovaný považuje námietku žalobcu za nedôvodnú, pretože bolo nesporné, že žalobca v čase svojej\npracovnej neschopnosti počas trvania služobného pomeru a v rámci povolených vychádzok vykonal\nmimo miesta svojho trvalého bydliska skúšku z predmetu Základy filozofie II.\nŽalovaný považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, podľa ktorej došlo k porušeniu ustanovení zákona\nč. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov, nakoľko\npredmetnom disciplinárneho konania neboli otázky sociálneho zabezpečenia. Zaujatie stanoviska\nnebolo posudkovou činnosťou a teda MUDr. Brezina nevykonával posudkovú činnosť v zmysle\nustanovenia § 85 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.\nNámietka žalobcu podľa ktorej bolo disciplinárne opatrenie uložené po 30- tich dňoch odo dňa, kedy sa\no disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených a v dôsledku čoho malo byť porušené\nustanovenie § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov bola považovaná za\nnedôvodnú. Disciplinárny rozkaz zo dňa 05.08.2015 bol vyhlásený v ten istý deň t. j. 05.08.2015, zákonná\nlehota bola dodržaná.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\n\ndoterajších predpisov. V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci\npostupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§\n246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred\nna úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156\nods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nie je možné priznať úspech.\nPodľa § 244 ods.1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 245 ods. 2 OSP. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nPodľa § 247 ods.1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností\naj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,\nže rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.\nPodľa § 47 zákona č.73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení\npovinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\nPodľa § 48 ods. 3 písm. v) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný dodržiavať liečebný režim určený\nošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.\nPodľa § 49 zákona č. 73/1998 Z. z., Nadriadený je povinný\na) riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov,\nb) zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení,\nc) vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k\nslužobnej disciplíne,\nd) oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z\nporušovania služobných povinností.\nPodľa § 50 zákona č. 73/1998 Z. z., nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci\nudeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.\nPodľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností\npolicajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym opatrením je\na) písomné pokarhanie,\nb) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov,\nc) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,\nd) zákaz činnosti,\ne) prepadnutie veci.\nPodľa § 55 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno\nz disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c).\n\nPodľa § 56 ods. 1, ods.2 zákona č. 73/1998 Z. z.,\n(1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi\nmusí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy\na obhajovať sa.\n(2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania,\nna okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta\nk plneniu služobných povinností.\nPodľa § 57 ods.1 zákona č. 73/1998 Z. z., za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne\nopatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď\nsa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka\nodo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie\nskutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30\ndní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta\ndozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie\no uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\nPodľa § 57 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., iným orgánom podľa odseku 1 sa rozumie orgán činný v\ntrestnom konaní, správny orgán a orgán oprávnený vykonávať príslušné prešetrovanie alebo kontrolnú\nčinnosť; iným orgánom nie je orgán splnomocnený nadriadeným, ktorý je príslušný rozhodnúť o uložení\ndisciplinárneho opatrenia.\nPodľa § 231 zákona č. 73/1998 Z. z., účastníkmi konania sú policajti, bývalí policajti alebo pozostalí po\npolicajtoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj\niné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.\nPodľa § 232 zákona č. 73/1998 Z. z., konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje\na rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len\n\"oprávnený orgán\").\nPodľa § 233 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.,\n(1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný\nstav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.\n(2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či\nsvedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\nPodľa § 234 ods.1 zákona č. 73/1998 Z. z., ak to ustanovuje tento zákon, je potrebné urobiť podanie\npísomne a doručiť ho oprávnenému orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného záznamu.\nPodľa § 235 ods. 1-3 zákona č. 73/1998 Z. z.,\n(1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo služobného úradu.\n(2) Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu.\n(3) Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď urobil\nvoči účastníkovi konania prvý úkon.\nPodľa § 237 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z. z.,\n(1) Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh\nkonania.\n(2) Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z\nnich výpisy.\n(3) Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody\nsvojej požiadavky.\n(4) Oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne alebo služobné\ntajomstvo.\nPodľa § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z. z.,\n\n(1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré\nsú v súlade s právnymi predpismi.\n(2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky,\nznalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.\n(3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.\n(4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 241 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z. z.,\n(1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci\na obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa\ntiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie\nmusí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené\nodtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.\nAk totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať\nutajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným\nvhodným spôsobom.\n(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo\nrozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.\n(3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými\núvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých\nzáklade rozhodoval.\n(4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať,\nv akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.\nPodľa § 243 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z. z.,\n(1) Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.\n(2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania\nodvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak.\nAk nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o\ntom policajta písomne vyrozumieť.\n(3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie\nkonanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.\n(4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a\nrozhodnutie potvrdí.\nPodľa § 247a zákona č. 73/1998 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.\nPodľa § 248 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného\nrozhodnutia vydaného nadriadeným.\nPodľa Čl. 1 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 40/2015\n(1) Toto nariadenie upravuje postup vykonávania operatívnych kontrol v pôsobnosti Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky1) (ďalej len „ministerstvo\"), úlohy a oprávnenia subjektu a objektu kontroly, obsah\nspoločného písomného poverenia (ďalej len „splnomocnenie\"), obsah písomného príkazu na vykonanie\noperatívnej kontroly (ďalej len „príkaz\") a obsah knihy kontrol.\n(2) Toto nariadenie sa nevzťahuje na výkon kontrol podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a\nprofesionálnych vojakov, ktoré tvorí\na) nemocenské zabezpečenie,\nb) úrazové zabezpečenie,\nc) výsluhové zabezpečenie a\nd) služby sociálneho zabezpečenia.\nPodľa § 85 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., lekárskou posudkovou činnosťou u policajtov je\n\na) kontrola posudzovania spôsobilosti vykonávať službu ošetrujúcim lekárom pri dočasnej neschopnosti\npolicajta a posúdenie, či dočasná neschopnosť je dôsledkom okolnosti podľa § 6 ods. 7 a posúdenie\nsúvislosti choroby, úrazu alebo úmrtia s výkonom služby,\nb) kontrola dodržiavania liečebného režimu policajta dočasne neschopného, ak je potrebné overiť\npodozrenie z porušenia liečebného režimu alebo ak bolo kontrolou osôb uvedených v § 80 ods. 3\nzistené podozrenie z porušenia liečebného režimu alebo ak je to potrebné na posúdenie ďalšieho trvania\ndočasnej neschopnosti policajta,\nc) posúdenie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením služobného úrazu alebo choroby\nz povolania,\nd) kontrola bodového ohodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia,\ne) posúdenie, či poškodenie zdravotného stavu policajta alebo poberateľa dôchodku z výsluhového\nzabezpečenia odôvodňuje poskytnutie kúpeľnej starostlivosti,\nf) posúdenie predĺženia podpornej doby,\ng) posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu policajta počas trvania služobného pomeru\na posúdenie, v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie po\nskončení služobného pomeru zo zdravotných dôvodov,\nh) posúdenie, či sa stal policajt invalidný v dôsledku choroby z povolania alebo služobného úrazu a v\nakej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie podľa tohto zákona,\ni) posúdenie zdravotného stavu dieťaťa v súvislosti so splnením podmienky nezaopatrenosti uvedenej\nv § 119 ods. 1 písm. b) a c),\nj) kontrola zdravotného stavu poberateľa invalidného výsluhového dôchodku a poberateľa invalidného\ndôchodku v určenej lehote na účely posúdenia, či jeho invalidita naďalej trvá.\nPredmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného ako odvolacieho správneho - disciplinárneho orgánu, v spojení s rozhodnutím\nprvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo.\nNajvyšší súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k rozsudku krajského súdu po tom, ako\nsa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a s prihliadnutím na citované ustanovenie\n§ 219 ods. 2 OSP sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi, uvedenými v rozsudku krajského súdu, ktoré\npovažuje za úplné, výstižné, reagujúce na námietky žalobcu. Na doplnenie dodáva:\nNajvyšší súd vo veci zaujatosti riaditeľa OR PZ Žiar nad Hronom sa stotožnil s názorom krajského súdu,\nže žiadne ustanovenie citovaného zákona nevylučuje nadriadeného policajta z jeho disciplinárneho\noprávnenia voči podriadenému policajtovi, pričom vecnú právomoc riaditeľa OR PZ v Žiari nad\nHronom vymedzuje ustanovenie § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Námietka žalobcu, podľa ktorej\nby o zistenom disciplinárnom opatrení nemohol rozhodovať priamy nadriadený policajta, ktorý zistil\nspáchanie disciplinárneho previnenia, by bola podľa súdu v priamom rozpore so zákonnou povinnosťou\nnadriadeného policajta riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených\npolicajtov (§ 50, § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.)\nNámietku týkajúcu sa skutočnosti, že záver o disciplinárnom previnení vyslovil oprávnený orgán už\npri začatí disciplinárneho konania považoval najvyšší súd za nedôvodnú, z dôvodu, že oznámenie\no začatí disciplinárneho konania nie je rozhodnutím, ktorým by bol žalobca uznaný za vinného zo\nspáchania disciplinárneho previnenia ani mu neukladá disciplinárne opatrenie. Oznámenie má za\nnásledok vedomosť obvineného o disciplinárnom konaní, prostredníctvom ktorého sa dozvie, čo mu je\nkladené za vinu a za akých dôvodov.\nNajvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu v súvislosti s námietkou žalobcu vo veci neprimerane\nkrátkej lehoty, ktorú mal žalobca v rámci prvostupňového konania na vyjadrenie sa k veci. Lehota\nustanovená v § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje len možnosť sa vo veci vyjadriť, t. j.\nnemožno poskytnutú lehotu považovať za nezákonnú.\nNajvyšší súd vo veci vyhodnotenia námietky týkajúcej sa stanoviska MUDr. B. na porušenie liečebného\nrežimu ako dôkazu v disciplinárnom konaní uviedol, že dokazovanie vedie disciplinárny orgán, ktorý\nzároveň rozhoduje, ktoré z dôkazov vykoná.\n\nK námietke žalobcu vo veci porušenia lehoty 30-tich dní ustanovenej v § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998\nZ. z. Najvyšší súd mal za to, že pre plynutie lehoty je rozhodujúce, kedy sa nadriadený o disciplinárnom\nprevinení reálne dozvedel a nie okamih, kedy mal podozrenie, že k disciplinárnemu previneniu mohlo\ndôjsť. Prvá relevantná informácia je porušenie liečebného režimu, potvrdenie Univerzity Mateja Bela\nv Banskej Bystrici doručené nadriadenému policajta 09.07.2015, disciplinárny rozkaz bol vyhlásený\n05.08.2015, čím bola dodržaná zákonná lehota a námietka žalobcu je nedôvodná.\nNajvyšší súd sa stotožnil s odôvodnením krajského súdu, podľa ktorého bolo napadnuté rozhodnutie\nžalobcu v rozpore s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Toto zákonné ustanovenie ukladá pri\ndisciplinárnom previnení prihliadať aj na povahu protiprávneho konania na okolnosti, za ktorých bolo\nspáchané, jeho následky a mieru zavinenia. Na to, aby rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní\nbolo preskúmateľné a aby obsahovalo dostatok dôvodov, musí obsahovať odôvodnenie. Najvyšší súd\nmá za to, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako oprávnený orgán vyhodnotil doterajšie plnenie\nslužobných povinností.\nPokiaľ sa žalobca v podanom odvolaní domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia, k tomuto\nnajvyšší súd uvádza, že ustanovenie § 250j ods. 2 OSP, podľa ktorého „súd zruší napadnuté rozhodnutie\nsprávneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec\nžalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak...\" poskytovalo súdu podľa okolností konkrétneho\nprípadu možnosť, ale nie povinnosť zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd nepovažoval námietky žalobcu za spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Krajský súd nepochybil, keď žalobu ako nedôvodnú\nzamietol.\nUvedenými úvahami sa riadil Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny a v súlade so zákonom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2\nOSP potvrdil.\nNa podanie žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, ktoré bolo na najvyšší súd doručené 22.05.2018,\nnajvyšší súd neprihliadol, lebo nebolo pre posúdenie danej veci relevantné. Týkalo sa iného\ndisciplinárneho konania žalobcu (registratúrneho záznamu a nie porušenia liečebného režimu).\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1\na § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko\nžalobca nebol v súdnom preskúmavacom odvolacom konaní úspešný a žalovanému zákonný nárok na\nnáhradu trov nevznikol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/181/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}