{"guid": "cb491780-2472-44d5-965c-61adecd47b70:3fec1468-f8ad-44fe-b456-6bee6b431aac", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015201249.1", "spisova_znacka": "1Sžf/70/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/70/2016 z 10. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. mája 2018, sp. zn. 1Sžf/70/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6015201249.1", "identifikacne_cislo": "6015201249", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2018-05-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3fec1468-f8ad-44fe-b456-6bee6b431aac", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201249.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201249.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201249.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžf/70/2016\n6015201249\n10. 05. 2018\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2018:6015201249.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a\nčlenov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: CINEMA +, spol. s\nr. o., so sídlom Partizánska cesta 5564/77, Banská Bystrica, IČO : 31 586 457, zastúpený: Mgr. Henrich\nSchindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 24S/176/2015-67 zo dňa 19. februára 2016, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/176/2015-67\nzo dňa 19. februára 2016 potvrdzuje.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi finančnej správy\n1.Na základe kontroly dane z príjmov právnickej osoby (ďalej aj „daň\") za zdaňovacie obdobie roku 2012,\nvykonanej u žalobcu Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej len „správca dane\"), vydal správca dane\ndňa 04.06.2015 rozhodnutie č. 20323761/2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Daňový poriadok\") vyrubil žalobcovi rozdiel dane za predmetné zdaňovacie obdobie v sume\n13.424,26 Eur, ktorý vznikol z porušení zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov\") majúcich vplyv na vykázaný základ dane. Porušenia\nzákona spočívali v tom, že\n- žalobca zaúčtoval na ťarchu nákladových účtov dodávateľské faktúry od dodávateľa X-CON, s. r. o.\nza sprostredkovanie obchodných transakcií na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 07.10.2011,\npričom sprostredkované malo byť uzavretie zmluvy žalobcu so spoločnosťou EMM, spol. s r. o.\nVykonaným dokazovaním nebolo podľa správcu dane jednoznačne preukázané, že k uzavretiu\npredmetných obchodných transakcií žalobcu došlo pričinení, spoločnosti X-CON, s. r. o.;\n- žalobca ďalej zaúčtoval na ťarchu nákladových účtov dodávateľské faktúry od spoločnosti SIKUREX, s.\nr. o. za sprostredkovateľské služby na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 22.06.2009, kde zistené\nskutočnosti podľa názoru správcu dane potvrdili, že uzavretie obchodu medzi spoločnosťou TEMPEST,\na. s. a žalobcom nebolo uskutočnené pričinením sprostredkovateľa;\n- žalobca tiež zaúčtoval na ťarchu nákladových účtov dodávateľské faktúry od spoločnosti ACTION\nMEDIA INTERNATIONAL SK, s. r. o. vystavené na základe zmluvy o reklame zo dňa 17.09.2012, pričom\n\npodľa zistení správcu dane predmet fakturácie nebol realizovaný uvedenou spoločnosťou tak, ako bolo\nuvedené na faktúrach;\n- žalobca zaúčtoval na ťarchu nákladového účtu účtovné odpisy hmotného majetku vo výške 12.076,01\nEur, pričom kontrolou bol zistený rozdiel medzi účtovnými odpismi uplatnenými v účtovníctve (12.076,01\nEur) a daňovými odpismi v zmysle zákona o dani z príjmov (10.732,- Eur) vo výške 1.344,01 Eur, ktorá\nsuma je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia žalobcu.\n2. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, na základe ktorého\nžalovaný rozhodnutím č. 20801958/2015 zo dňa 09.09.2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie\") potvrdil\nrozhodnutie správcu dane najmä z dôvodu, že v rámci rozsiahleho dokazovania vykonaného v priebehu\ndaňovej kontroly nebolo preukázané, že výdavky na sprostredkovanie a reklamu boli výdavkami\nvynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ďalej že uzatvorenie zmlúv s treťou\nstranou bolo dosiahnuté pričinením sprostredkovateľov a že reklama bola realizovaná tak, ako bolo\ndohodnuté v uzatvorenej zmluve o reklame. Konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na\npreukázanie, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom\npriznaní boli úplné a správne.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu na Krajský súd v Banskej\nBystrici (ďalej len „krajský súd\") a navrhoval ho zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.\nV žalobe tvrdil, že správca dane postupoval v rozpore s § 3 ods. 1, 3 a § 24 ods. 2 Daňového\nporiadku, neviedol dokazovanie tak, aby objasnil a zistil čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie dane a zároveň nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral.\nAj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo\ndňa 15.03.2011 namietal, že dôkazné bremeno daňového subjektu nemožno ponímať extenzívne a\nrozširovať ho aj na preukázanie skutočností, ohľadne ktorých takáto povinnosť postihuje iný subjekt.\nMal za to, že nemožno vyvodzovať závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho,\nže tento nepreukázal skutočnosti ohľadne plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, s ktorými žiadne\nzmluvy neuzatváral. Zdôraznil, že pochybnosti u správcu dane vznikli výlučne z dôvodu preverovania\núčtovnej evidencie subdodávateľov dodávateľa. Namietal tiež jednotlivé skutkové zistenia vo vzťahu k\nsprostredkovaniu jeho obchodov spoločnosťami X-CON, s. r. o. a SIKUREX, s. r. o., ako aj poskytnutú\nreklamu z obchodného prípadu so spoločnosťou ACTION MEDIA INTERNATIONAL SK, s. r. o.\n4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby poukázal na závery uvedené v napadnutom\nrozhodnutí a zdôraznil, že žalobca si u sprostredkovateľov ani u dodávateľov reklamy nepreveroval,\nči jedná s osobami oprávnenými konať za podnikateľský subjekt, či je tento subjekt funkčný, či\nriadne vykonáva podnikateľskú činnosť samostatne alebo prostredníctvom svojich dodávateľov, ako\nzabezpečí plnenie v zmysle zmluvy a dodržanie povinností z nej vyplývajúcich, ako je poskytnutie služby\nzabezpečené a či fakturovaná suma zodpovedá dohodnutej cene poskytnutej služby. Prebral tak na\nseba riziko neunesenia dôkazného bremena v rámci daňovej kontroly, ktorej účelom nie je len formálne\nskontrolovanie daňových dokladov, ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré\nmajú vplyv na daňové výdavky žalobcu. Konštatoval, že sprostredkovanie ani reklama neboli v priebehu\ndaňovej kontroly ani vyrubovacieho konania preukázané, pričom to bol žalobca, ktorý neuniesol dôkazné\nbremeno a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane\na údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne.\n5. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 19.02.2016 rozsudok,\nktorým žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Stotožnil sa s vyhodnotením\nvykonaných dôkazov zo strany správcu dane a následne i žalovaného, že žalobca predloženými dôkazmi\nnepreukázal reálnosť vynaložených daňových výdavkov, na základe ktorých došlo k zníženiu základu\ndane podľa daňového priznania.\n6. Vo vzťahu k prípadu sprostredkovania obchodnou spoločnosťou X-CON, s. r. o. krajský súd\nuviedol, že v daňovom konaní predložené faktúry nijako nešpecifikujú, ktorý obchodný vzťah\nžalobcu mal sprostredkovateľ sprostredkovať, pričom pokiaľ správca dane vykonal dokazovanie aj u\n\nsprostredkovateľa, nekonal v rozpore so zákonom, nakoľko sám zisťoval skutočnosti, ktoré mal v konaní\npreukázať žalobca, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol.\n7. Vo vzťahu k obchodnému prípadu so spoločnosťou TEMPEST, a. s. krajský súd poukázal na to, že sám\nzástupca uvedenej spoločnosti poprel, že by k uzatvoreniu obchodu došlo pričinením sprostredkovateľa.\nSprávca dane podľa názoru súdu nepochybil, keď neakceptoval čestné vyhlásenie sprostredkovateľa,\nani nevykonal dokazovanie jeho výsluchom, nakoľko zistil, že obchod so žalobcom uzavrela spoločnosť\nTEMPEST, a. s. bez akejkoľvek účasti sprostredkovateľa.\n8. Pokiaľ ide o obchodný prípad so spoločnosťou ACTION MEDIA INTERNATIONAL SK, s. r. o., podľa\nnázoru krajského súdu daňové orgány vo svojich rozhodnutiach dostatočne zdôvodnili, že k plneniu\nzmluvy o reklame nemohlo dôjsť tak, ako to tvrdil žalobca, predovšetkým vo vzťahu k Fitness Gabrheľ,\ns. r. o., keďže konateľ tejto spoločnosti existenciu akéhokoľvek reklamného zariadenia v jeho prevádzke\nako aj existenciu zmluvného vzťahu s uvedenou spoločnosťou poprel, ako aj k spoločnosti Alezio, s. r.\no. (resp. jej právneho nástupcu Camden, s. r. o.), ktorej konatelia ani nevedeli o tom, že sú konateľmi\nspoločnosti. Ani záver žalovaného vo vzťahu k spoločnosti BDN, s. r. o., ktorá potvrdila vysielanie\nreklamných spotov na jej zariadeniach, podľa krajského súdu nepreukazuje, že došlo k reálnemu plneniu\nvyplývajúcemu zo zmluvy o reklame. Naviac faktúry sú vystavené za jednotlivé mesiace roku 2012,\nnie sú diferencované podľa jednotlivých zmluvných partnerov obchodnej spoločnosti ACTION MEDIA\nINTERNATIONAL SK, s. r. o. a časť plnenia, ktorú by aj žalobca ako daňový subjekt preukázal, správca\ndane nemohol oddeliť od nepreukázaného plnenia.\n9. K námietke žalobcu, že konatelia jednotlivých zainteresovaných spoločností neboli vypočutí ako\nsvedkovia, čím malo dôjsť k porušeniu § 25 ods. 4 Daňového poriadku a k odopretiu práva žalobcu\nbyť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky, žalovaný uviedol, že konatelia neboli vypočutí v\npostavení svedka, ale ako štatutárny zástupcovia spoločností, ktoré mali byť obchodnými partnermi\nžalobcu. Mohli len potvrdiť, či existoval alebo neexistoval zmluvný vzťah, príp. jeho obsah. Neboli\nvypočutí ako nestranní svedkovia, ktorí svojimi zmyslami vnímali určité skutočnosti.\n10. Nakoniec krajský súd konštatoval, že daňové orgány svoje rozhodnutia riadne odôvodnili, uviedli v\nakom rozsahu bolo vykonané dokazovanie, ktoré skutočnosti boli zistené, ktoré majú za preukázané\na ktoré nie, vykonané dokazovanie vyhodnotili a zdôvodnili, prečo rozhodli tak, ako je uvedené vo\nvýrokoch rozhodnutí. Krajský súd poukázal na to, že žalobca v žalobe netvrdí, v čom arbitrárnosť\nnapadnutého rozhodnutia spočíva, resp. v čom správca dane vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom.\nSamotný nesúhlas žalobcu so závermi správcu dane a žalovaného nemôže podľa názoru krajského\nsúdu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia bez toho, aby žalobca uviedol, v čom je úvaha\nsprávneho orgánu v rozpore so zásadou logického uvažovania.\nIII.\nOdvolanie žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a navrhol rozsudok krajského súdu\nzrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že krajský súd nevychádzal z\ndostatočne zisteného skutkového stavu veci, konanie nebolo vedené takým procesným postupom,\nktorý by zabezpečoval správny výsledok s ohľadom na hodnotenie dôkazov a dôkazy neboli vykonané\nspôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Krajský súd podľa názoru žalobcu\nrozhodnutie riadne a vyčerpávajúco neodôvodnil, niektorými dôvodmi žaloby sa vôbec nezaoberal a k\nniektorým len prevzal právny názor správneho orgánu.\n12. Žalobca poukázal na to, že na faktúrach vystavených dodávateľom X-CON, s. r. o. je jednoznačne\nuvedené, že predmetom fakturácie je sprostredkovanie obchodných transakcií na základe zmluvy o\nsprostredkovaní č. 7/10/2011 zo dňa 07.10.2011. Predmetná zmluva bola správcovi dane predložená,\nk veci vypovedal svedok konateľ uvedenej spoločnosti S. N., ktorý sa na ústnom pojednávaní dňa\n16.02.2015 vyjadril tak, že sprostredkoval obchodný vzťah žalobcu so spoločnosťou EMM, s. r. o., pričom\npri rokovaniach vystupoval za spoločnosť X-CON, s. r. o. osobne. Správca dane mal podľa žalobcu za\núčelom úplného dokazovania uvedenú skutočnosť overiť v spoločnosti EMM, spol. s r. o., čo neurobil,\nčím porušil § 24 ods. 2 a § 3 ods. 2, 3 Daňového poriadku. Žalobca poukázal na to, že správca dane má k\n\ndispozícii prostriedky, ktorými môže vynútiť splnenie povinnosti, v danom prípade povinnosti spoločnosti\nX-CON, s. r. o. predložiť účtovníctvo, za nesplnenie ktorej môže uložiť i sankciu.\n13. Žalobca namietal, že nakoľko nebolo vykonané miestne zisťovanie v spoločnosti SIKUREX, s. r. o.\na nebol vypočutý konateľ tejto spoločnosti V. Z., čo žalobca v daňovom konaní navrhoval, je zistenie\nskutkového stavu nedostatočné a rozhodnutie o neuznaní daňového výdavku za sprostredkovanie\nobchodného prípadu so spoločnosťou TEMPEST, a. s. predčasné.\n14. Žalobca poukázal na výpoveď konateľa spoločnosti BND, spol. s r. o., že na plazmových obrazovkách\ndodaných spoločnosťou ACTION MEDIA INTERNATIONAL SK, s. r. o. do priestorov Športcentra Pohoda\nna Rybníkovej 15B v Trnave boli po sieti vysielané reklamné spoty, ktoré vytvárala a vysielala spoločnosť\nACTION MEDIA INTERNATIONAL SK, s. r. o., vrátane reklamných spotov žalobcu. Podľa žalobcu\nnie je pravdou, že správca dane nemohol oddeliť plnenia nepreukázané od preukázaných, pretože\nprílohou každej jednotlivej faktúry je „report odvysielaných spotov pre klienta\", ktorý je rozdelený podľa\nlokalít : Banská Bystrica - Smädný mních, Trnava - Pohoda, Trenčín - Gabrheľ a Nitra, uvedený je počet\nobrazoviek a celkový počet zobrazených spotov.\n15. S odvolaním sa na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudky vo veciach sp.\nzn. 6Sžf/28/2011, 6Sžf/32/2012) žalobca tvrdil, že ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť\nk dôležitým okolnostiam týkajúcich sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch svedka.\nVzhľadom na to, že správca dane nevypočul štatutárnych zástupcov dotknutých spoločností ako\nsvedkov, nevytvoril v priebehu daňovej kontroly podmienky pre realizáciu práva žalobcu podľa § 45 ods.\n1 písm. e/ Daňového poriadku, čím ho poškodil na jeho právach, s priamym vplyvom na zákonnosť\nprijatých rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov. S názorom krajského súdu, že sa nejedná\no svedeckú výpoveď, možno podľa žalobcu čiastočne súhlasiť, avšak ak konateľ spoločnosti nebol\nvypočúvaný ako svedok, mala byť spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní, pretože podľa § 45 ods. 1\npísm. d/ a e/ Daňového poriadku má daňový subjekt, u ktorého je vykonávaná daňová kontrola, právo\nnahliadnuť so zápisnice z miestneho zisťovania, vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s\ndaňovou kontrolou, alebo priznáva kontrolovanému daňovému subjektu právo klásť svedkom otázky.\n16. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnil s právnym posúdením veci\nuvedeným v rozsudku krajského súdu a odvolacie námietky považoval za neopodstatnené.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd\") ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 O. s. p. a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že\nodvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a že ide o rozsudok,\nproti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s § 250ja ods. 1 O. s. p. odvolanie prípustné, vo veci\nv zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O. s. p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (viď § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolaniu\nnemožno vyhovieť a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\n18. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na §\n219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty prejednávanej veci, sa Najvyšší súd vo svojom odôvodnení obmedzí iba na\nrekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenie svojich\nzistení a záverov z odvolacieho konania.\n19. K námietkam žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivé súdne konanie nedostatočným\nodôvodnením rozsudku krajského súdu, ku ktorému malo dôjsť tým, že niektorými dôvodmi žaloby sa\n\nkrajský súd vôbec nezaoberal, odvolací súd uvádza, že ide o námietky všeobecné a nekonkrétne, ktoré\nsa od žiadnych námietok odlišujú len nepatrne. Spoločné so žiadnymi námietkami majú to, že odvolací\nsúd sa na ich základe prakticky nemá čím zaoberať. Predmetom posúdenia zo strany krajského súdu\ntotiž boli viaceré žalobné dôvody, pričom ku všetkým zaujal krajský súd stanovisko. Pokiaľ žalobca v\nodvolaní nevymedzí, na ktoré žalobné dôvody nedostal v odôvodnení rozsudku krajského súd uspokojivú\nodpoveď a ako to zasiahlo do jeho právneho postavenia, nemôže od odvolacieho súdu očakávať, že to\nurobí namiesto neho. Úlohou odvolacieho súdu nie je odvolacie dôvody vyhľadávať, ale rozhodovať o\nnich, pričom rozsahom a dôvodmi odvolania je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.).\n20. K argumentácii žalobcu, že k niektorým žalobným dôvodom krajský súd len prevzal právny názor\nsprávneho orgánu bez toho, aby sa zaoberal skutočným obsahom daného úkonu a z toho vyvodil\nprávny názor (napr. námietkami k preukazovaniu skutočností, námietkami o nevyhovení podaným\nnávrhom daňového subjektu na zabezpečenie dôkazov, k porušeniu procesných úkonov), odvolací súd\npodotýka, že krajský súd zákon neporuší, keď sformuluje svoj právny názor k otázke posudzovanej v\nadministratívnom konaní obdobne ako žalovaný, ak jeho právny názor považuje za správny. Žalobcom\nuvedený príkladmý výpočet námietok, pri ktorých krajský súd podľa názoru žalobcu len „prevzal\"\nprávny názor žalovaného, je však opäť nekonkrétny a na jeho základe nie je možné bez pochybností\nustáliť, v čom bola argumentácia krajského súdu pre účely preskúmania jeho rozsudku v odvolacom\nsúdnom konaní nedostatočná, resp. ktoré otázky nastolené žalobcom zostali nezodpovedané. Z\nuvedených dôvodov považoval Najvyšší súd odvolacie námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti\nrozsudku krajského súdu za neopodstatnené.\n21. K odvolacím námietkam týkajúcim sa nedostatočného zistenia skutkového stavu v daňovom konaní\nodvolací súd uvádza, že daňový subjekt v daňovom konaní preukazuje v zmysle § 24 ods. 1 Daňového\nporiadku predovšetkým skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje a na ktoré bol vyzvaný správcom dane.\nDôkazné bremeno zaťažuje kontrolovaný daňový subjekt, ktorý predkladá listiny a navrhuje iné dôkazy\nk preukazovaným skutočnostiam. Správca dane postupuje v procese dokazovania v úzkej súčinnosti s\nkontrolovaným daňovým subjektom (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku), oznamuje mu svoje pochybnosti o\nsprávnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov alebo pravdivosti údajov v nich uvedených\na vyzýva ho, aby sa k týmto pochybnostiam vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil\na nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku).\nSprávca dane dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli v každom daňovom\nkonaní zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba dôkaznými návrhmi daňového subjektu. Nie je\nvšak povinný iniciatívne vyhľadávať dôkazy na preukázanie tvrdení daňového subjektu, keďže primárne\nna ňom leží dôkazné bremeno (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku).\n22. Podľa názoru odvolacieho súdu správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v súlade\ns uvedenými zásadami, umožnil žalobcovi zúčastniť sa všetkých relevantných úkonov smerujúcich k\nzisteniu skutočného stavu veci, vyjadrovať sa v priebehu kontroly k zisteným skutočnostiam a predkladať\ndôkazy na preukázanie prednesených tvrdení.\nPokiaľ sa žalobca na daňové účely uchádza o uznanie výdavkov vynaložených na uvedené služby, musí\nskutočné poskytnutie služby doložiť a preukázať, že bola vykonaná, a to nielen účtovnými dokladmi.\nSprávca dane umožnil žalobcovi, aby vzhľadom na zaobstarané skutkové zistenia doložil dôkazy na\npreukázanie uskutočnenia plnení, o ktorých žalobca účtoval ako o daňových výdavkoch. Je treba znovu\nzdôrazniť, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane\na na ktorých preukázanie bol daňový subjekt vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,\nzaťažuje daňovníka. Záver daňových orgánov i krajského súdu, že v danom prípade žalobca takéto\ndôkazné bremeno neuniesol, bol podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zákonom.\nPodľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom výdavok (náklad)\nna dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,\nzaúčtovaný v účtovníctve1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20180501?\nucinnost=25.05.2012> daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 <https://\nwww.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20180501?ucinnost=25.05.2012> alebo 14 <https://\nwww.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20180501?ucinnost=25.05.2012>, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré\nnesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) <https://www.slov-\n\nlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20180501?ucinnost=25.05.2012> výdavky (náklady), ktorých\nvynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, ..\n23. Pre daňovú uznateľnosť výdavku sa vyžaduje, aby bol výdavok vynaložený na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), ďalej aby bol výdavok daňovníkom\nriadne preukázaný (podmienka preukázateľnosti), výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve alebo v\nevidencii daňovníka (podmienka zaevidovania) a nakoniec musí byť výdavok uplatnený v stanovenej\nvýške (podmienka rozsahu).\n24. Najvyšší súd sa stotožnil so závermi krajského súdu i daňových orgánov, z ktorých plynie, že\npodmienka preukázateľnosti daňových výdavkov žalobcu na sprostredkovateľských odmenách pre\nspoločnosti X-CON, s. r. o. a SIKUREX, s. r. o. a na deklarovaných nákladoch za reklamné služby od\nspoločnosti ACTION MEDIA INTERNATIONAL SK, s. r. o. splnená nebola. Správca dane vykonaným\nšetrením a zhromaždenými dôkazmi dostatočne podložil svoje pochybnosti o žalobcom deklarovaných\nskutočnostiach a predložených listinných dôkazoch.\n25. Pokiaľ ide o deklarované daňové výdavky súvisiace so sprostredkovaním obchodných transakcií\nspoločnosťou X-CON, s. r. o., odvolací súd je toho názoru, že nie je podstatné, na základe akej zmluvy\nso žalobcom mala uvedená spoločnosť sprostredkovať uzavretie obchodných transakcií žalobcu so\nzáujemcami. Pre posúdenie uznateľnosti daňového výdavku za sprostredkovanie je rozhodujúce, že\nžalobca nepredložil okrem povinných daňových a účtovných dokladov žiadne dôkazy o tom, aké úkony\nuskutočnil sprostredkovateľ na základe zmluvy o sprostredkovaní, s akými záujemcami a o čom jednal\na ktoré konkrétne osoby oslovil, prípadne ako inak sa pričinil o to, že žalobca mal príležitosť uzavrieť\nobchodné transakcie s tretími osobami. Niet pochýb o tom, že ak by sa spoločnosť X-CON, s. r.\no. pričinila o uzavretie obchodu žalobcu so spoločnosťou EMM, s. r. o., ako to vo svojej svedeckej\nvýpovedi naznačoval aj vtedajší konateľ sprostredkovateľa Viliam Belák, musel by mať žalobca pri\ndodržaní odbornej starostlivosti a primeranej obozretnosti takéto dôkazy (alebo aspoň informácie o nich)\nk dispozícii, pretože inak by sprostredkovateľovi odmenu za predmetnú službu nezaplatil.\n26. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že žalobca nenavrhol žiadne dokazovanie ohľadom\nsprostredkovania kontraktu so spoločnosťou EMM, s. r. o. a v daňovom konaní ani netvrdil, že to bola\npráve obchodná transakcia s uvedenou spoločnosťou, ktorú sprostredkovala spoločnosť X-CON, s. r.\no. Za daných okolností nebolo podľa názoru odvolacieho súdu povinnosťou správcu dane nahrádzať\ndôkaznú iniciatívu žalobcu a len na základe zmienky konateľa spoločnosti X-CON, s. r. o. S. N. o\nsprostredkovaní obchodu so spoločnosťou EMM, s. r. o. vykonať šetrenie v uvedenej spoločnosti\nna preukázanie okolností sprostredkovania. Toto bolo jednoznačne povinnosťou žalobcu, ktorého\nzaťažovalo v danom smere dôkazné bremeno.\n27. Nemožno tiež vytýkať správcovi dane, že od spoločnosti X-CON, s. r. o. nevynucoval predloženie\núčtovníctva ukladaním pokút, keď sa jeho pokus v tomto smere ukázal ako bezvýsledný. Znovu je treba\npripomenúť, že žalobca je ten, kto preukazuje oprávnenosť a zákonnosť vynaloženia daňových výdavkov\nna získanie, zabezpečenie a udržanie príjmov, pričom unesenie tohto dôkazného bremena si okrem\nformálnych účtovných dokladov vyžaduje i dôkazy o vecnom uskutočnení plnenia, v súvislosti s ktorým\nsa deklaruje daňový výdavok.\n28. Pokiaľ ide o daňové výdavky za sprostredkovanie obchodnej transakcie so spoločnosťou TEMPEST,\na. s., ani v tomto prípade žalobca nepredložil dôkazy o konkrétnych úkonoch, ktorými sa sprostredkovateľ\n- spoločnosť SIKUREX, s. r. o. pričinil o uzavretie zmluvy, prípadne o osobách, s ktorými sprostredkovateľ\nv predmetnej veci komunikoval, či o iných skutočnostiach preukazujúcich, za aké vecné plnenie žalobca\nzaplatil sprostredkovateľskej spoločnosti deklarovanú odmenu. Čestné vyhlásenie sprostredkovateľa\no realizácii sprostredkovania obchodnej transakcie je v zjavnom rozpore s oficiálnym vyjadrením\nspoločnosti TEMPEST, a. s., ktorú pri miestnom zisťovaní zastupoval Ing. W., podľa ktorého pracovník\nspoločnosti TEMPEST, a. s. Aurel Medo priamo oslovil konateľa žalobcu Ing. R. s návrhom na\npredloženie cenovej ponuky. Toto bol podľa názoru odvolacieho súdu dostatočný dôkaz pre záver, že o\nuzavretie predmetného kontraktu sa nijako nepričinila spoločnosť SIKUREX, s. r. o., ako to deklaroval\nžalobca.\n\n29. Žalobca naviac v daňovom konaní nijako nepopísal, ako malo sprostredkovanie obchodu\nspoločnosťou SIKUREX, s. r. o. prebehnúť a nepredložil na preukázanie týchto skutočností žiadne\ndôkazy, pričom takéto informácie a dôkazy by pri dodržaní primeranej odbornej starostlivosti a\nobozretnosti musel mať. Trval len na výsluchu konateľa spoločnosti SIKUREX, s. r. o. V. Z., avšak\nbez toho, aby uviedol, ktoré konkrétne okolnosti obchodného prípadu navrhuje týmto dôkazom\npreukázať. Odvolací súd znova zdôrazňuje, že ak žalobca prijal službu sprostredkovania a odmenu\nza jej poskytnutie si uplatňuje ako daňový výdavok, musí v prípade pochybností o jeho reálnosti\nsám vedieť hodnoverne objasniť, v čom táto služba spočívala. O okolnostiach a úkonoch poskytnutia\nslužby sprostredkovania sa nemôže správca dane dozvedať len od žalobcom deklarovaného\nsprostredkovateľa, ktorý od žalobcu prijal odmenu za sprostredkovanie a v ktorého záujme je\npreukázanie oprávnenosti výdavku, ktorý žalobca deklaruje. Žalobca neposkytol v priebehu daňového\nkonania žiadne iné vysvetlenie okolností uzavretia obchodu so spoločnosťou TEMPEST, a. s., ktoré by\nspochybnilo vykonané zhodnotenie dôkazov zo strany daňových orgánov (najmä stanoviska spoločnosti\nTEMPEST, a.s. poskytnuté prostredníctvom Ing. W.) a pre ktoré by sa svedecká výpoveď V. Z. ukázala\npre riadne zistenie skutkového stavu ako nevyhnutná. Za daných okolností považoval aj odvolací súd\nskutkový stav v daňovom konaní za dostatočný pre vyslovené závery.\n30. K uplatnenému daňovému výdavku za reklamu od spoločnosti ACTION MEDIA INTERNATIONAL\nSK, s. r. o. (ďalej aj „dodávateľ reklamy\") odvolací súd uvádza, že žalobcom predložená faktúra je\nvystavená spoločne za všetky plnenia, ktoré mal dodávateľ reklamy zabezpečiť v priestoroch spoločností\nFitness Gabrheľ, s. r. o., Alezio, s. r. o. a BDN, s. r. o., teda bez vyčíslenia nákladov na reklamu\npripadajúcich na jednotlivých poskytovateľov reklamného priestoru. Správca dane pritom zistil, že k\nplneniu zmluvy o reklame vo vzťahu k spoločnostiam Fitness Gabrheľ, s. r. o. a Alezio, s. r. o. nedošlo,\nkeďže to nepotvrdili konatelia týchto spoločností, čo žalobca v odvolaní nespochybňuje. Nesúhlasí so\nzáverom žalovaného i krajského súdu vo vzťahu k plneniu od spoločnosti BDN, s. r. o., poukazujúc\nna svoje predchádzajúce tvrdenia, že do priestorov Šport centra Pohoda na Rybníkovej 15 v Trnave,\npatriaceho spoločnosti BDN, s. r. o., dodal 3 kusy plazmových obrazoviek, na ktorých vysielal reklamné\nspoty (vrátane žalobcovho), bez ďalšej súčinnosti spoločnosti BDN, s. r. o.\n31. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom krajského súdu v tom, že vysielanie reklamných spotov\nžalobcu vytvorených dodávateľom reklamy v priestoroch spoločnosti BDN, s. r. o. za zistených okolností\nnepreukazuje, v akom rozsahu a za akú cenu poskytla spoločnosť ACTION MEDIA INTERNATIONAL\nSK, s. r. o. žalobcovi reklamné služby a už vôbec nemožno z týchto skutočností vyvodiť záver o\nhodnovernosti a oprávnenosti daňového výdavky z faktúry vystavenej dodávateľom reklamy na všetky\nvyššie opísané reklamné plnenia v hodnote 40.000,- Eur. Ani túto odvolaciu námietku preto nemohol\nNajvyšší súd vyhodnotiť ako opodstatnenú.\n32. K námietkam o chýbajúcom poučení svedka podľa § 25 ods. 2 Daňového poriadku pri výpovediach\nV. W. a L. G. odvolací súd uvádza, že ak menovaní boli vypočutí ako svedkovia bez predchádzajúceho\npoučenia, ide o vadu v postupe správcu dane, ktorá však za zistených okolností nemohla spôsobiť\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to najmä so zreteľom na obsah výpovedí oboch uvedených\nosôb, ktoré sa k veci nevedeli vyjadriť a neboli si vedomí ani skutočnosti, že boli štatutárnymi zástupcami\nspoločnosti Alezio, s. r. o. (neskôr Camden, s.r.o.), prostredníctvom ktorej mal dodávateľ reklamy\nposkytnúť žalobcovi reklamné služby.\n33. Pokiaľ ide o vyjadrenie O. B., tento podal pred dožiadaným správcom dane vysvetlenie za spoločnosť\nFitness Gabrheľ, s. r. o., ktorej je konateľom, pričom podľa jeho vyjadrenia uvedená spoločnosť nemala\nžiaden obchodný vzťah s obchodným partnerom žalobcu a dodávateľom reklamy - spoločnosťou\nACTION MEDIA INTERNATIONAL SK, s. r. o. Menovaný pred dožiadaným správcom dane nevypovedal\nako svedok, v spoločnosti Fitness Gabrheľ, s. r. o. bolo vykonané miestne zisťovanie smerujúce len\nk prevereniu existencie zmluvného vzťahu, z ktorého bola spísaná zápisnica. S jej obsahom sa mal\nžalobca možnosť oboznámiť (§ 45 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku) a preto v súvislosti s vyjadrením\nmenovaného nedošlo k žiadnej nezákonnosti v postupe správcu dane a ani k ukráteniu žalobcu na jeho\nprávach.\n34. V súvislosti s neunesením dôkazného bremena žalobca v odvolaní nesprávne poukazoval na\njudikatúru Súdneho dvora EÚ (vo veciach sp.zn. C - 354/03 Optigen, C - 355/03 Fulcrum Electronics, C 484/03 Bond House) a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, tvrdiac, že právne vzťahy\ntýkajúce sa jeho dodávateľov a subdodávateľov nemôžu tvoriť jeho dôkazné bremeno. Prípad žalobcu\n\nsa od uvedených prípadov líši predovšetkým v tom, že žalobca v konaní nepreukázal skutočné prijatie\nslužieb, s ktorých obstaraním si uplatnil daňové výdavky, pričom správcovi dane nevedel objasniť a\npreukázať obsah deklarovaných plnení, ktoré mať prijať od svojich dodávateľov. Neuniesol teda dôkazné\nbremeno na preukázanie skutočností, ktoré sa týkali jeho účasti na deklarovaných obchodoch a ktoré\nby za obvyklých okolností a pri zachovaní primeranej starostlivosti a obozretnosti musel poznať.\n35. Po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu odvolací súd súhlasí s názorom krajského súdu, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované\nv zmysle § 63 Daňového poriadku, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je\nlogicky vyhodnotený a riadne právne posúdený. Záver daňových orgánov, že žalobca nespĺňa zákonné\npodmienky pre uznanie spochybnených výdavkov za daňové výdavky na dani z príjmov, je preto v súlade\nso zákonom.\n36. Keďže námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodom na\nzrušenie alebo zmenu rozsudku krajského súdu, rozhodol odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 Os.p. v\nspojení s § 250ja ods. 3 druhá veta Os.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n37. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 prvá veta Os.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní neúspešnému žalobcovi právo na\nich náhradu nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c\nods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}