{"guid": "47472573-702f-43e7-89ab-52c45fb6dd58:2f1e01a3-8d0d-439f-9b93-52d199f1b768", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015201080.1", "spisova_znacka": "7Sžo/86/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/86/2016 z 1. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. augusta 2018, sp. zn. 7Sžo/86/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6015201080.1", "identifikacne_cislo": "6015201080", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-08-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "nazov": "§ 492 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-1", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f1e01a3-8d0d-439f-9b93-52d199f1b768", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201080.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201080.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015201080.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/86/2016\n6015201080\n01. 08. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:6015201080.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Milan Cesnak PERLA PLAST, s miestom\npodnikania Stredné Plachtince 189, 991 24 Stredné Plachtince, IČO: 33 252 823, zastúpeného\nADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Koceľova 25, 821 08\nBratislava, zastúpenej Mgr. Ľubomírom Ondruškom, advokátom, proti žalovanému: Národný inšpektorát\npráce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného č. OPS/BEZ/2015/3210, O-152/2015 zo 7. mája 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/137/2015-46 z 10. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/137/2015-46\nz 10. februára 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“)\nnapadnutým rozsudkom č. k. 23S/137/2015-46 z 10. februára 2016, podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu a žalobcovi nepriznal náhradu trov\nkonania.\nŽalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3210,\nO-152/2015 zo 7. mája 2015, ktorým zmenil rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. k.: 598/14/práv zo\n16. februára 2015 o uložení sankcie vo výške 3.500,- Eur za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti\nna § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) tým, že zamestnávateľ\nporušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 12. augusta 2014 o 9.00 hod. využíval závislú\nprácu fyzickej osoby J. D., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom S. Z. XXX, XXX XX S. Z., ktorá pre\nzamestnávateľa vykonávala prácu ako pomocník pri montáži okien, na pracovisku kontrolovaného\nsubjektu Rákociho ulica, Želiezovce „výstavby nájomných bytov, Central- bytová výstavba“ a nemal s\nňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, čo bolo zistené počas výkonu inšpekcie\npráce vykonanej v dňoch 12. augusta 2014, 3. októbra 2014 a dňa 10. novembra 2014 podľa ust. § 7\nods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce u žalobcu tak, že znížil výšku pokuty na 2.000,- Eur. V ostatnej\nčasti ostalo prvostupňové rozhodnutie nedotknuté.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že podstata sporu medzi žalobcom a žalovaným spočíva\nv rozdielnom hodnotení vykonaných dôkazov, konkrétne výpovedí J. D. a samotného žalobcu spísaných\nv zápisniciach o podaní informácií, teda z akého dôvodu sa p. D. nachádzal v priestoroch pracoviska\nžalobcu „výstavba nájomných bytov, Central - bytová výstavba“. Konštatoval, že žalobca hodnotil\nvykonané dokazovanie odlišne od toho, ako to urobil v správnom konaní žalovaný.\n\nĎalej dôvodil, že žalobcove tvrdenie o nezákonnosti spočívajúce v tom, že žalovaný dospel k\nnesprávnemu zisteniu prítomnosti p. D. na pracovisku „výstavba nájomných bytov, Central - bytová\nvýstavba“ a teda na mieste výkonu inšpekcie práce, nie je dôvodné. Pán D. do zápisnice o podaní\ninformácie z 12. augusta 2014 uviedol, že od predchádzajúceho dňa, teda pravdepodobne od 11.\naugusta 2014, vykonáva pomocné práce pri montáži okien, s vedomím žalobcu, ktorý mu volal, či pre\nžalobcu pôjde pracovať. Zároveň uviedol, že sa dohodli na odmene 1,50 Eur na hodinu. Menovaný bol\npri spisovaní zápisnice riadne poučený aj o následkoch nepravdivých a neúplných informácií. Uviedol,\nže aj keď neskôr p. D. do zápisnice o podaní informácie z 3. októbra 2014 uviedol, že pomáhal žalobcovi\nako susedovi pri montáži okien na predmetnej stavbe za to, že mu namontuje zadarmo okná, čo krajský\nsúd vyhodnotil ako poskytnutie naturálnej odmeny za vykonanú prácu.\nNa výzvu žalovaného, aby žalobca predložil pracovnú zmluvu alebo dohodu o prácach vykonávaných\nmimo pracovného pomeru, žalobca odpovedal, že z dôvodu, že p. D. nie je u neho v trvalom\npracovnom pomere a ani v žiadnom obdobnom pomere, nie je schopný predložiť žalovanému akúkoľvek\ndokumentáciu. Krajský súd vyhodnotil všetky tieto informácie ako korešpondujúce a v súlade s ich\nobsahom. Úvaha správneho orgánu, ktorou hodnotil uvedené výpovede, je podľa jeho názoru v súlade\ns obsahom vyjadrení a nevybočuje z medzí logického uvažovania.\nPoukázal na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného v čase vykonávania\ninšpekcie, t.j. 12. augusta 2014 (ďalej len „Zákonník práce“), podľa ktorého závislá práca je\npráca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne\nzamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase\nurčenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu, a ktorý vzťah správny orgán vyhodnotil ako závislú\nprácu.\nZ obsahu výpovede p. D. jednoznačne krajský súd uzavrel, že vykonával prácu pre žalobcu. Menovaný\nuviedol, že za prácu je mu sľúbená odmena (výmena okien), resp. mzda (1,50 Eur na hodinu).\nPodľa názoru krajského súdu je nedôvodná tiež žalobná námietka žalobcu o nedostatočnom zistení\nskutkového stavu. Inšpektorát práce, spoľahlivo zistil skutkový stav na základe výpovedí zachytených\nv zápisniciach, popísal podrobne skutkový stav, čo vyplýva hlavne z odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia. Prvostupňový správny orgán sa tiež v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s\npožiadavkou žalobcu na doplnenie dokazovania.\nNedôvodná je tiež námietka žalobcu týkajúca sa uloženej pokuty v sume 2.000,- Eur. Zákonodarca v\ncitovanom ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon\no inšpekcii práce“) stanovil minimálnu sankciu vo výške 2.000,- Eur. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a)\nbod 1 zákona o inšpekcii práce je kategorickou normou, čo do minimálnej výšky sankcie. Správny orgán\nnemôže teda uložiť sankciu v nižšej výške ako zákonom určenej minimálnej výške. Ak je uložená sankcia\nv najnižšej možnej výške nie je dôvod ani podrobnejšie zdôvodňovať jej uloženie čo do výšky.\nVzhľadom na vyššie uvedené dôvody krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\nzamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, krajský súd náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z rovnakých dôvodov ako v\npodanej žalobe, a síce, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté\ndôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z týchto dôvodov\nžiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil\nspäť na ďalšie konanie.\nIII.\nŽalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu proti rozsudku krajského súdu stručne vyjadril vo svojom\nvyjadrení z 22. júna 2016, v ktorom navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne\nsprávne.\n\nŽalovaný uviedol, že obe rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu veci, správne orgány vyhodnotili dôsledne všetky skutočnosti zistené počas výkonu inšpekcie\npráce a vysporiadali sa s argumentáciou žalobcu obsiahnutou či už vo vyjadrení k začatiu konania alebo\nv odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty.\nPodľa názoru žalovaného, žalobca vytýkal súdu nesprávnosť jeho skutkových záverov, avšak neuviedol\nžiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť zistenia inšpekčných orgánov, s ktorými\nsa stotožnil aj vo veci krajský súd.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§\n10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods.\n1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p.), s poukazom na § 492\nods. 2 SSP a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy (t.j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje\nv prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu.\nPre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,\ntretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\nPodľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti\nzamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa\npokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo\nodmenu.\nPodľa § 127 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi možno poskytovať časť mzdy, s výnimkou\nminimálnej mzdy, formou naturálnej mzdy. Naturálnu mzdu môže zamestnávateľ poskytovať len so\nsúhlasom zamestnanca a za podmienok s ním dohodnutých.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,\nnesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2005/82/20180101>. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3 <https://\nwww.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/20180101>.\nPodľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou\nosobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá\ns ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.\nPredmetom odvolacieho konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky bol rozsudok Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/137/2015-46 z 10. februára 2016, ktorým krajský súd podľa ust.\n§ 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. OPS/\nBEZ/2015/3210, O-125/2015 zo 7. mája 2015, ktorým zmenil rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č.\n\nk.: 598/14/práv zo 16. februára 2015 o uložení sankcie vo výške 3.500,- Eur za porušenie ust. § 3\nods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) tým, že\nzamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 12. augusta 2014 o 9.00 hod.\nvyužíval závislú prácu fyzickej osoby J. D., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom S. Z. XXX, XXX XX S. Z., ktorá\npre zamestnávateľa vykonávala prácu ako pomocník pri montáži okien, na pracovisku kontrolovaného\nsubjektu Rákociho ulica, Želiezovce „výstavby nájomných bytov, Central- bytová výstavba“ a nemal s\nňou založený pracovnoprávny vzťah tak, že znížil výšku pokuty na 2.000,- Eur. V ostatnej časti ostalo\nprvostupňové rozhodnutie nedotknuté.\nPre odvolací súd sa kľúčovým stalo posúdenie zákonnosti postupu krajského súdu, ktorý vyhodnotil\nčinnosť p. D. pre žalobcu v postavení zamestnávateľa ako závislú prácu v zmysle Zákonníka práce a\ntým dospel k právnemu záveru o naplnení znakov skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle ust.\n§ 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., ktorého sa dopustí ten,\nkto ako právnická a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nelegálne zamestnáva, teda využíva závislú\nprácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer\npodľa osobitného predpisu (Zákonník práce).\nV prvom rade sa krajský súd zaoberal žalobcovou námietkou nedostatočného dokazovania správnymi\norgánmi v administratívnom konaní. Vychádzajúc z nepredloženia pracovnej zmluvy alebo dohody o\nprácach vykonávaných mimo pracovného pomeru žalobcom, resp. akejkoľvek dokumentácie zo strany\nžalobcu, krajský súd vyhodnotil všetky informácie za korešpondujúce a súladné s ich obsahom. Úvaha\nsprávneho orgánu, ktorý hodnotil výpovede žalobcu a J. D. je podľa jeho názoru v súlade s ich obsahom\na nevybočuje z medzí logického uvažovania. Námietku žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového\nstavu tak považoval za nedôvodnú.\nVo vzťahu k právnemu posúdeniu konania žalobcu sa stotožnil s právnym názorom správnych orgánov.\nNajvyšší súd konštatuje, že krajský súd pri hodnotení činnosti p. D., ktorý mal pracovať pre žalobcu\nnelegálne, nevzal do úvahy naplnenie všetkých znakov závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka\npráce, konkrétne poskytnutie mzdy alebo odmeny zamestnávateľom. Krajský súd vyhodnotil odmenu\nza vykonanú prácu (bezplatné namontovanie okien u žalobcu) ako naturálnu mzdu, bližšie sa však\nnezaoberal inštitútom naturálnej mzdy v zmysle ust. § 127 Zákonníka práce, resp. podmienkami,\nsplnenie ktorých sa vyžaduje na jej poskytovanie zamestnávateľom.\nZamestnávateľ zamestnáva fyzickú osobu vtedy, ak zamestnanec pre zamestnávateľa vykonáva závislú\nprácu. Práve od splnenia všetkých znakov závislej práce p. D., sa odvíja aj naplnenie všetkých znakov\nskutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,- Eur.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky súčasne považuje za potrebné dodať, že napriek apelačnému\nopravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej\núpravy v zásade uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť postupu rozhodovania žalovaného krajský\nsúd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je\npreskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu\nprvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia.\nOdvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 157 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré je potrebné\nz hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a\nuplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou\nobsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nRozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\n\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03).\nTúto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto\nsúvislosti najmä uvádzam cit.: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd\npovinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo\nna spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v\nsúdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho\nrozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, č. sťažnosť 18390/91 a rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, sťažnosť č. 18064/91).\nS prihliadnutím na vyššie uvedené Krajský súd v napadnutom rozsudku nedostatočne odôvodnil svoje\nrozhodnutie, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu postupom podľa § 221\nods. 2 O.s.p. z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. a s § 492\nods. 2 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nÚlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní opakovane posúdiť, či sa žalovaný v dôvodoch svojho\nrozhodnutia dostatočne zaoberal znakmi závislej práce vo vzťahu k odmene, ktorá mala byť poskytnutá\nvo forme naturálnej mzdy a s prihliadnutím na výsledok zistenia posúdiť, či bola naplnená skutková\npodstata správneho deliktu podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii.\nZároveň bude krajský súd povinný prejednať vec na pojednávaní, na ktorom sa zúčastní minimálne\nprávny zástupca žalobcu. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 10. februára 2016 vyplýva, že sa\nnedostavil žalobca, ktorý požiadal o odročenie pojednávania. Listom z 9. februára 2016 bolo vtedajšiemu\nprávnemu zástupcovi žalobcu (JUDr. Miroslav Chromý) oznámené nevyhovenie žiadosti o odročenie\npojednávania s tým, že účasť žalobcu na pojednávaní nie je nevyhnutná. Krajský súd zohľadnil aj\nskutočnosť, že žalobca bol zastúpený advokátom. Na pojednávanie sa však nedostavil ani právny\nzástupca žalobcu. Listom z 10. februára 2016 právny zástupca žalobcu oznámil, že mu nebolo známe,\nže žalobca požiadal o odročenie pojednávania, nakoľko dňa 9. februára 2016 vypovedal advokátovi\nplnú moc z finančných dôvodov. Žalobcu však nestihol upovedomiť o nevyhovení žiadosti o odročenie\npojednávania. Oznámenie bolo doručené súdu dňa 12. februára 2016, t. j. 2 dni po pojednávaní.\nNajvyšší súd uvedomujúc si účinnosť výpovede plnej moci voči súdu dňom doručenia oznámenia o\nskončení zastupovania (krajský súd nemohol mať vedomosť o výpovedi plnej moci v čase konania\npojednávania), považuje aj napriek uvedenému dať krajskému súdu do pozornosti, aby žalobca, resp.\njeho súčasný právny zástupca (ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s.r.o.) mali\nmožnosť zúčastniť sa na pojednávaní a vyjadriť sa vo veci, aby bolo zachované právo žalobcu na\nspravodlivý súdny proces.\nPodľa § 250ja ods. 4 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 SSP, súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané\nprávnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nSúčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane\ntrov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvej O.s.p. a s § 492\nods. 2 SSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/137/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}