{"guid": "afb0ba60-1f1d-48e1-b550-8a0e954d1c82:079d6c4f-3319-415e-bb7e-7adeff4842c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015200953.1", "spisova_znacka": "7Sžo/59/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/59/2016 z 30. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 7Sžo/59/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6015200953.1", "identifikacne_cislo": "6015200953", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/657/#paragraf-12.odsek-8", "nazov": "§ 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657/#paragraf-12.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/657-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "nazov": "§ 250l ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "nazov": "§ 492 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/657#paragraf-12", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/079d6c4f-3319-415e-bb7e-7adeff4842c5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200953.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200953.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200953.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/59/2016\n6015200953\n30. 05. 2018\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2018:6015200953.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: W TOWER, s.r.o., so sídlom v Žiari nad\nHronom, Dr. Janského č. 477/4, IČO: 44 803 753, právne zast.: JUDr. Tomášom Rosinom, advokátom a\nkonateľom Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Kukučínova\nč. 20, IČO: 47 246 731, <.proti odporcovi: Mesto Žiar nad Hronom, Š. Moysesa č. 46, IČO: 00 321 125,\nza účasti: Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o. (predtým Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o.), so sídlom v\nŽiari nad Hronom, A. Dubčeka č. 1513/55, IČO: 36 042 544, právne zast.: JUDr. Rastislavom Hanulák\n<., advokátom a konateľom Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom v Bratislave,\nKollárovo námestie č. 20, IČO: 47 257 211, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu z\n24. júna 2015, číslo: 2013/2015, O 18154/2015, o odvolaní odporcu a zúčastnenej osoby proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 10. februára 2016, č. k. 23Sp/60/2015-82, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. februára 2016, č.\nk. 23Sp/60/2015-82, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 10. februára 2016, č. k.\n23Sp/60/2015-82, postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie odporcu z 24. júna 2015, číslo: 2013/2015, O 18154/2015, a vec\nvrátil odporcovi na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím odporca postupom podľa § 12 ods. 8 zákona\nč. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v rozhodnom znení zamietol žiadosť navrhovateľa o vydanie\nzáväzného stanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja\nobce v oblasti tepelnej energetiky.\nKrajský súd postupoval v intenciách § 1 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 písm. a/, § 2 písm. j/, k/, l/ a\ns/ a § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z., ako aj v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave\nPiatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nrozhodnutiam správnych orgánov a dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia odporcu\nz dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj pre neúplnosť\nsprávneho spisu.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že v predmetnej veci išlo o kotolňu, ktorá bola umiestnená\nv samostatnej miestnosti prízemného objektu, vykurovacie telesá v objekte vrátane pôvodných\nrozvodov UK zostali pôvodné, kotolňa by mala slúžiť ako záložný zdroj vykurovania v objekte\npolyfunkčného domu súpisné č. XXX, ulica Dr. E. v B. nad P., ktorý bol doteraz zásobovaný teplom\nzo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní, ktorého dodávateľom bola t. č. spoločnosť Dalkia\nŽiar nad Hronom (aktuálne spoločnosť Veolia Energia Žiar nad Hronom; pozn.). Krajský súd ďalej\n\nuviedol, že plynová kotolňa, ktorá by mala vyrábať teplo, nemala by dodávať teplo odberateľom, ale\nspotrebiteľom - obyvateľom tohto polyfunkčného domu. Z plynovej kotolne by sa malo teplo dodávať\ndo existujúceho neverejného vnútorného vykurovacieho okruhu s pôvodnými vykurovacími telesami,\nktoré sú nainštalované v bytovom dome. Nejednalo sa o výstavbu sústavy tepelných zariadení s cieľom\npodnikať v tepelnej energetike. Kotolňa by mala slúžiť pre vlastnú spotrebu tepla. Plynová kotolňa teda\nnespĺňa znaky uvedené v § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z, kotolňa nie je „sústavou tepelných\nzariadení“, preto nie je pre jej výstavbu potrebný postup podľa § 12 ods. 2 až 7 zákona č. 657/2004 Z. z..\nZ toho dôvodu krajský súd prijal záver, že odporca vydal rozhodnutie, ktoré vydať nemal, a teda týmto\nprekročil svoju právomoc, vydal nulitný akt, napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, na ktoré musel\nsúd prihliadať bez ohľadu na to, či návrh takýto nedostatok namieta. Vzhľadom k tomu, že odporca nemal\nvydať rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, nakoľko v tomto prípade prekročil rámec svojich kompetencií, o\nžiadosti mal rozhodnúť tak, že konanie mal zastaviť. Dodal, že pre výstavbu plynovej kotolne bude však\nzo strany navrhovateľa vyplývať oznamovacia povinnosť v zmysle § 11 zákona č. 657/2004 Z. z..\nZrušenie rozhodnutia odporcu napokon krajský súd odôvodnil aj s poukazom na § 250j ods. 3 OSP\ns tým, že podaním z 22. septembra 2015 súd žiadal od odporcu predloženie originálu kompletného\nsprávneho spisu (§ 250j ods. 1 OSP). Odporca síce predložil súdu správny spis, ale v správnom spise\nchýbala koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva Mesta Žiar nad Hronom, o ktorú sa odporca v\nnapadnutom rozhodnutí a aj v samotnom výroku opieral. Krajský súd uviedol, že len z pripojeného\nrozhodnutia Okresného úradu v Banskej Bystrici, Odboru výstavby a bytovej politiky z 18. decembra\n2015, č. OU-BB-OVBP-2015/030081/BX, sa dozvedel, že (vo veci odstránenia stavby „záložný zdroj\ntepla - plynová kotolňa“ v polyfunkčnom obytnom dome č. XXX na ulici Dr. E. v B. nad P.), Mesto\nŽiar nad Hronom posudzovalo stavbu (plynovú kotolňu) s koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva\nMesta Žiar nad Hronom z roku 2006. Uvedený postup mal byť podľa § 31 písm. c/ zákona č. 657/2004\nZ. z. možný len za predpokladu, že koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva Mesta je súčasťou\nzáväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Za záväzné časti platného územného plánu Žiar nad\nHronom boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením mesta č. 1/2009 z 23. apríla 2009. Koncepcia\ntepelného hospodárstva mesta týmto všeobecne záväzným nariadením nebola „zozáväznená“, nestala\nsa súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Podľa § 31 písm. c/ zákona č. 657/2004 Z.\nz. Mesto Žiar nad Hronom bolo povinné rozhodnúť o vydaní záväzného stanoviska o súlade navrhovanej\nvýstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energie na základe\nindividuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby. Koncepcia tepelného hospodárstva mesta z roku\n2006 nebola po piatich rokoch aktualizovaná v zmysle § 31 písm. b/ menovaného zákona.\nVzhľadom na takto zistené skutočnosti, krajský súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia odporcu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a § 250j ods. 3 OSP.\nNavrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 537,62 eur.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie.\nV dôvodoch odvolania namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (konkrétne,\nže účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom - § 221 ods. 1 písm. f/\na súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho\npredpisu a nedostatočne zistil skutkový stav - § 221 ods. 1 písm. h/) - § 205 ods. 2 písm. a/ OSP, konanie\nmá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - § 205 ods. 2 písm. b/ OSP\na rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 205 ods. 2\npísm. f/ OSP.\nUviedol, že predmetnú žiadosť navrhovateľa posúdil na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a po\nsprávnom právnom posúdení veci zamietol, keď zistil, že navrhovaná výstavba záložného zdroja tepla plynovej kotolne nie je v súlade s Koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva Mesta Žiar nad Hronom\na zároveň na základe vyhodnotenia podmienok stanovených v § 12 zákona č. 657/2004 Z. z. dospel k\nzáveru, že navrhovaný zámer nespĺňa podmienky plynúce z toho ustanovenia. S poukazom na § 12 ods.\n8, 9, 11 a § 31 písm. c/ zákona č. 657/2004 Z. z. konštatoval, že odporca ako správny orgán pri vydaní\nstanoviska zhodnotil a posúdil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, ako aj\nvšetky kritériá špecifikované v § 12 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z., na základe dostupných podkladov,\n\nktoré boli podľa odporcu postačujúce na vydanie záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej\nvýstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW\ns koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky podľa § 12 ods. 8 zákona a na posúdenie súladu\nnavrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10\nMW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky podľa § 31 písm. c/ zákona, a to na základe\nindividuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby z dôvodu, že koncepcia rozvoja mesta Žiar nad\nHronom v oblasti tepelnej energetiky nie je súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie\nmesta.\nVyjadril nesúhlas s názorom krajského súdu, že plynovú kotolňu nemožno subsumovať pod pojem\n„sústava tepelných zariadení“. Poukázal na § 2 písm. l/ zákona č. 657/2004 Z. z., v zmysle ktorého sa\nsústavou tepelných zariadení nerozumie výlučne len zariadenie na rozvod tepla, ale aj zariadenie na\nvýrobu tepla, ako aj zariadenie na spotrebu tepla. V zmysle § 2 písm. c/ zákona sa zariadením na výrobu\ntepla rozumie zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych foriem energie na teplo; zahŕňa stavebnú\nčasť a technologické zariadenie. Zastal názor, že plynová kotolňa je nepochybne zariadením na výrobu\ntepla, a teda je aj súčasťou sústavy tepelných zariadení, pričom tomuto záveru zodpovedajú aj viaceré\nusmernenia a stanoviská Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.\nRovnako sa nestotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého, ak plynová kotolňa mala slúžiť pre\nvlastnú spotrebu tepla, nebola daná právomoc odporcu rozhodovať o vydávaní stanovísk, nakoľko sa\nnejednalo o výstavbu sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na podnikateľský zámer. Uviedol, že\nkrajský súd vychádzal len zo systematiky zákona č. 657/2004 Z. z., keďže ustanovenia upravujúce\nvydávanie záväzných stanovísk sú upravené v druhej časti zákona označenej „Podmienky podnikania\nv tepelnej energetike“. Odporca ďalej v tejto súvislosti dôvodil, že pripustenie takéhoto výkladu zákona\nby nevyhnutne viedlo k jeho obchádzaniu a zároveň tak mareniu účelu regulačnej pôsobnosti obcí\nv oblasti tepelnej energetiky. Takýto výklad je neprípustný aj preto, že deklarovaný účel navrhovanej\nvýstavby sústavy tepelných zariadení nie je nemenný a stavebník ho môže do budúcna kedykoľvek\nzmeniť, pričom nemožno ani vylúčiť iné dispozície so sústavou tepelných zariadení (predaj, prenájom).\nPoukázal tiež na stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 2. decembra 2014, číslo:\n28970/2014-1000-53071, podľa ktorého konanie o vydanie záväzného stanoviska obce je na mieste aj v\nprípade deklarácie nepodnikateľského účelu plánovanej výstavby sústavy tepelných zariadení. Krajský\nsúd mal preto zohľadniť účel zákona č. 657/2004 Z. z., ktorým je vecná regulácia v oblasti tepelnej\nenergetiky vo všeobecnosti, a to s cieľom ochrany záujmov odberateľov a koncových spotrebiteľov v\nobci.\nOdporca tiež vyjadril nesúhlas s názorom krajského súdu, podľa ktorého Mesto Žiar nad Hronom\nposudzovalo stavbu (plynovú kotolňu) s koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva Mesta Žiar nad\nHronom z roku 2006, pričom uvedený postup mal byť podľa § 31 písm. c/ zákona č. 657/2004\nZ. z. možný len za predpokladu, že koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva Mesta je súčasťou\nzáväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Za záväzné časti platného územného plánu Žiar nad\nHronom boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením mesta č. 1/2009 z 23. apríla 2009. Koncepcia\ntepelného hospodárstva mesta týmto všeobecne záväzným nariadením nebola „zozáväznená“, nestala\nsa súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Podľa § 31 písm. c/ zákona č. 657/2004\nZ. z. Mesto Žiar nad Hronom bolo povinné rozhodnúť o vydaní záväzného stanoviska o súlade\nnavrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energie\nna základe individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby. Koncepcia tepelného hospodárstva\nmesta z roku 2006 nebola po piatich rokoch aktualizovaná v zmysle § 31 písm. b/ menovaného zákona.\nK tomu odporca uviedol, že Koncepcia nebola síce premietnutá do záväznej časti územného plánu,\nale je súčasťou smernej časti platného územného plánu Mesta Žiar nad Hronom, ktorý bol schválený\nuznesením z 23. apríla 2009, č. 29/2009. Povinnosť aktualizovať aspoň raz za päť rokov koncepciu\nrozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky vyplynula až zo zákona č. 100/2014 Z. z., ktorý novelizoval\nzákon č. 657/2004 Z. z., pričom túto povinnosť si odporca splní pri riešení aktualizácie územnoplánovacej\ndokumentácie v nasledujúcom období. Koncepcia z roku 2006 je stále platná a slúži ako východiskový\npodklad pri posudzovaní súladu navrhovanej výstavby sústavy zariadení v zmysle § 31 písm. c/\nzákona č. 657/2004 Z. z.. Nakoľko však koncepcia nebola súčasťou záväznej časti územnoplánovacej\ndokumentácie, odporca pri vydávaní záväzného stanoviska posudzoval súlad navrhovanej výstavby\n\nsústavy tepelného zariadenia na základe individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby, čo aj v\nnapadnutom rozhodnutí podrobne odôvodnil.\nK neúplnosti spisu odporca uviedol, že zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu\nnevyplýva, že obsahom správneho spisu musí byť aj územnoplánovacia dokumentácia ako strategický\ndokument Mesta Žiar nad Hronom. Koncepcia je súčasťou smernej časti platného územného plánu\nmesta a je zverejnená na internetovej stránke mesta.\nOdporca v podanom odvolaní tiež namietal postup krajského súdu, keď tento opomenul doručiť\nodporcovi doplnenie podania navrhovateľa zo 4. októbra 2015 vrátane príloh. Týmto krajský súd\nodporcovi znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu OSP priznáva, nakoľko odporca nemal\npríležitosť sa so všetkými stanoviskami a dôkazmi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Týmto postupom bolo\nteda odporcovi ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.\nRovnako namietal, že mu bolo odňaté právo na súdnu ochranu, a to z dôvodu, že krajský súd sa v\nodôvodnení rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s jeho argumentáciou. Rozhodnutie krajského súdu\nnie je teda presvedčivé a dostatočne odôvodnené, a preto je nepreskúmateľné.\nOdporca v podanom odvolaní skonštatoval tak správnosť postupu ako aj správnosť svojho rozhodnutia,\nuviedol dostatočné množstvo relevantných a podstatných argumentov, ktoré mal krajský súd skúmať a\nvziať v úvahu pri svojom rozhodovaní, respektíve sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať.\nV závere odvolania namietal aj nesprávne vyčíslenie trov konania a nesprávnu aplikáciu právnej normy\npri ich vyčíslení.\nVzhľadom na vyššie uvedené, odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu potvrdí. Zároveň si uplatnil náhradu trov\nkonania.\nIII.\nProti rozsudku krajského súdu podala zúčastnená osoba v zákonnej lehote odvolanie.\nV dôvodoch odvolania namietala, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (konkrétne,\nže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho\npredpisu a nedostatočne zistil skutkový stav - § 221 ods. 1 písm. h/) - § 205 ods. 2 písm. a/ OSP a\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 205 ods. 2 písm.\nf/ OSP.\nV súvislosti s právomocou odporcu vydať rozhodnutie uviedla, že krajský súd vychádzal výhradne\niba zo systematického výkladu zákona č. 657/2004 Z. z., keďže príslušné časti zákona upravujúce\nkonanie o vydávanie záväzných stanovísk sú umiestnené v druhej časti zákona označenej ako\n„Podmienky podnikania v tepelnej energetike“. Uviedla, že právomoc miest a obcí rozhodovať o\nzáväzných stanoviskách vyplýva z § 31 písm. c/ zákona, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona\nč. 657/2004 Z. z. explicitne nevyplýva, že pôsobnosť obcí a miest sa vzťahuje len na podnikateľské\nzámery, dikcia zákona je v tomto smere jednoznačná a hovorí o posudzovaní každej navrhovanej\nvýstavy sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10 MW, bez ohľadu\nna povahu budúcej prevádzky. Rozhodujúce je teda hľadisko stavebné a nie prevádzkové. Navyše\naj druhá časť zákona označená ako „Podmienky podnikania v tepelnej energetike“ obsahuje právne\nnormy týkajúce sa nepodnikateľských činností v tepelnej energetike (§ 11). Ďalej dôvodila, že účelom\nregulačnej pôsobnosti miest a obcí pri výstavbe nových zdrojov tepla je ochrana záujmov zostávajúcich\nodberateľov a konečných spotrebiteľov v meste, či obci, ktorí môžu byť výstavbou ďalších zdrojov tepla\ndotknutí, pričom dotknutí môžu byť tak výstavbou podnikateľskými ako aj nepodnikateľskými stavebnými\nzámermi. Navyše výklad, ktorý použil krajský súd by mohol viesť k obchádzaniu povinnosti disponovať\nrozhodnutím mesta / obce o záväznom stanovisku a tým k zmareniu už vyššie uvedeného účelu\nregulačnej pôsobnosti miest a obcí. Stavebník by jednoducho v čase povoľovania nového zdroja tepla\ndeklaroval účel jeho využitia pre vlastnú potrebu a po jeho výstavbe by ho začal využívať na podnikanie.\nPoukázala tiež na § 1 ods. 3 písm. c/ zákona č. 657/2004 Z. z., ktorý za ďalšiu nepodnikateľskú\nčinnosť považuje výrobu tepla v centrálnom zdroji tepla v budove, v ktorej spoločenstvo vlastníkov\n\nbytov a nebytových priestorov v dome, alebo ním poverená osoba rozpočítava množstvo vyrobeného\ntepla konečným spotrebiteľom, avšak len za podmienky, že vlastníci bytov a nebytových priestorov\nneprenajali centrálny zdroj tepla inej osobe. Samotný zákon teda počíta s možnosťou, že v priebehu\nčasu sa jednoduchým právnym úkonom (nájomný vzťah) môže pôvodne nepodnikateľský účel zmeniť\nna podnikateľský. Vyššie uvedené potvrdzuje aj usmernenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej\nrepubliky z 2. decembra 2014, číslo: 28970/2014-1000-53071. Vzhľadom na uvedené dodala, že v\ndanej veci bolo potrebné prihliadnuť aj na výklad historický, ktorý nasvedčuje existencii právomoci\nmiest a obcí rozhodovať o vydaní záväzných stanovísk v prípade akýchkoľvek stavebných zámerov,\nteda aj nepodnikateľských. Pôvodné znenie zákona totiž nerozlišovalo činnosť v tepelnej energetike na\npodnikateľskú a nepodnikateľskú, pričom osobitná kategória nepodnikateľských činností bola prvýkrát\nzavedená novelou - zákon č. 184/2011 Z. z. a následne aj novelou - zákon č. 100/2014 Z. z.. Zákonodarca\nteda zaviedol kategóriu negatívne vymedzujúcu predmet podnikania v tepelnej energetike, avšak pri\nnovelizáciách nepristúpil k zmene systematiky zákona. Uvedené však nemôže samo o sebe viesť\nk záveru, že sa tým „zrušila“ regulácia stavebných zámerov pri výstavbe nových zdrojov tepla na\nnepodnikateľské účely.\nV súvislosti s názorom krajského súdu, že plynová kotolňa nie je „sústavou tepelných zariadení“\nzúčastnená osoba uviedla, že sústavou tepelných zariadení sa rozumejú podľa § 2 písm. l/ zákona č.\n657/2004 Z. z. zariadenia ma výrobu, rozvod alebo spotrebu tepla. Zariadením na výrobu tepla sa podľa\n§ 2 písm. c/ zákona rozumie zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych foriem energie na teplo; zahŕňa\nstavebnú časť a technologické zariadenie. Je pritom nepochybné, že plynový kotol takýmto zariadením\nna výrobu tepla je, čo napokon vyplýva aj zo samotnej projektovej dokumentácie, kde sa uvádza, že\n„ (...) projekt rieši návrh nového zdroja vykurovania tepla (...)“. Pokiaľ nejde o výstavbu novej sústavy\ntepelných zariadení, ale len o zmenu a úpravu v existujúcej, konanie o vydanie záväzného stanoviska sa\nvyžaduje aj pri existujúcich sústavách tepelných zariadení, pričom do úvahy treba brať celú existujúcu\nsústavu tepelných zariadení a nielen zariadenie na výrobu tepla, ktoré sa do sústavy tepelných zariadení\npripája ako nové. Za sústavu je pritom nevyhnutné považovať vzájomné prepojené zariadenia na výrobu,\nrozvod a spotrebu tepla. V prípade výstavby plynového kotla je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ\ndeklaruje účel tohto zariadenia ako záložný zdroj tepla pre prípad výpadku dodávky tepla zo systému\ncentralizovaného zásobovania, pričom kotol je inštalovaný v existujúcom systéme ústredného kúrenia,\nt. j. v existujúcej sústave tepelných zariadení. Zdôraznil, že súčasťou sústavy tepelných zariadení nie\nsú len tepelné zdroje a potrubia, ale aj tepelné prípojky a vnútorné rozvody tepla odberateľov. Preto\nnemožno výstavbu plynového kotla zo strany navrhovateľa posudzovať izolovane od existujúcej sústavy\ntepelných zariadení, ktorú prevádzkuje zúčastnená osoba - spoločnosť Veolia Energia Žiar nad Hronom,\ns.r.o.. Poukázala pritom na § 2 písm. t/ zákona, podľa ktorého inštalovaným výkonom zariadenia na\nvýrobu tepla je súčet menovitých výkonov technologických zariadení na výrobu tepla, z ktorých sa\nteplo dodáva do spoločného rozvodu tepla. Všetky uvedené zariadenia sú vzájomne prepojené (tvoria\ncelú sústavu tepelných zariadení), keďže až spoločne dokážu naplniť účel, ktorým je zabezpečenie\nvykurovania a dodávky teplej úžitkovej vody.\nZáverom, zúčastnená osoba navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu potvrdí.\nIV.\nOdporca v podaní z 21. apríla 2016 vyjadril súhlas s odvolaním zúčastnenej osoby.\nV.\nK obom odvolaniam sa vyjadril podaním z 3. mája 2016 navrhovateľ.\nV plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozsudku, považujúc ho pritom za vecne správny a\nzákonný. Krajský súd vo svojom rozsudku precíznym a najmä zrozumiteľným a preskúmateľným\nspôsobom vyargumentoval, akými právnymi úvahami sa riadil a prečo rozhodol tak, že je nutné zrušiť\nrozhodnutie odporcu. Jeho závery vychádzajú z konkrétnych ustanovení zákona č. 657/2004 Z. z.,\na teda v žiadnom prípade nejde o svojvoľné rozhodnutie. Stotožnil sa so záverom krajského súdu,\nže odporca vydal nulitný akt, keďže prekročil svoju právomoc. Krajský súd správne uviedol, že pod\npojmom rozvod tepla treba rozumieť distribúciu tepla odberateľovi, a keďže sa v tomto prípade teplo\n\ndodávalo nie odberateľom, ale spotrebiteľom, nejednalo sa teda o výstavbu sústavy tepelných zariadení.\nNavyše plynová kotolňa má slúžiť pre vlastnú potrebu a nie s cieľom podnikať v tepelnej energetike. K\nUsmerneniu / Stanovisku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky uviedol, že toto nemôže mať\nväčšiu právnu silu ako samotný zákon. Krajský súd bol povinný vychádzať jedine zo znenia zákona,\nktoré dáva za pravdu navrhovateľovi. Taktiež sa plne stotožnil so záverom súdu, že odporca nepredložil\núplný spis, odporcom namietané odňatie možnosti konať pred súdom (spočívajúce v neoboznámení sa\ns doplnením odvolania) vyhodnotil ako účelovú obranu, nakoľko odporca bol prítomný na pojednávaní,\nna ktorom sa referoval aj obsah spisového materiálu, pričom odporca túto skutočnosť nenamietal, a ani\nnežiadal odročenie pojednávania za účelom štúdia.\nZáverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny potvrdil. Zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania.\nVI.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej\nlen „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nmedziach podaného odvolania odporcu a zúčastnenej osoby (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods.\n1 OSP, § 492 ods. 2 SSP), odvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 492 ods. 2 SSP), a dospel k záveru, že odvolania odporcu\na zúčastnenej osoby sú dôvodné.\nPodľa § 492 ods. 1 a 2 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n(2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa\npostupom podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a § 250j ods. 3 OSP zrušil rozhodnutie odporcu z 24. júna\n2015, číslo: 2013/2015, O 18154/2015, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa\nsúd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie odporcu z 24. júna 2015, číslo:\n2013/2015, O 18154/2015, ktorým odporca ako príslušný správny orgán podľa § 31 písm. c/ a §\n37 zákona č. 657/2004 Z. z., žiadosť navrhovateľa o vydanie záväzného stanoviska obce o súlade\nnavrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej\nenergetiky zo 16. marca 2015, v súvislosti s riešením dodatočného povolenia zmeny v užívaní\nstavby spočívajúcej v zmene spôsobu vykurovania „Záložný zdroj tepla - plynová kotolňa“ s celkovým\ninštalovaným tepelným výkonom 480 kW v polyfunkčnej budove súpisné číslo XXX na ulici Dr. E.,\npostupom podľa § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z. zamietol.\nZ obsahu súdneho spisu mal najvyšší súd za preukázané, že krajský súd založil svoje rozhodnutie na\nkonštatovaní absencie právomoci odporcu - obce postupovať podľa § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004\nZ. z., teda právomoci vôbec rozhodovať o žiadosti navrhovateľa o vydanie záväzného stanoviska\nobce o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti\ntepelnej energetiky. Uvedený záver oprel predovšetkým o zistenie, že plynová kotolňa nie je „sústavou\ntepelných zariadení“, a teda postup podľa § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z. nie je potrebný.\nZároveň konštatoval, že výstavba plynovej kotolne nesleduje podnikateľský zámer, ale má výlučne slúžiť\nspotrebiteľom - obyvateľom predmetného polyfunkčného domu. Keďže tieto skutočnosti mali vplyv na\nprávomoc odporcu, krajský súd na túto skutočnosť vzhliadol z úradnej povinnosti.\nAko ďalší zrušovací dôvod krajský súd použil dôvod podľa § 250j ods. 3 OSP spočívajúci v neúplnosti\nzaslaného administratívneho spisu odporcu.\n\nV tejto súvislosti najvyšší súd uvádza nasledovné:\n\nNa účely zákona č. 657/2004 Z. z. sa rozumie\n- sústavou tepelných zariadení zariadenia na výrobu, rozvod alebo spotrebu tepla (§ 2 písm. l/ zákona)\n- výrobou tepla fyzikálne a chemické procesy v zariadeniach na výrobu tepla, ktorých výsledkom je\nzískanie tepla na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody, alebo na iné tepelnoenergetické\nvyužitie (§ 2 písm. a/ zákona)\n- zariadením na výrobu tepla zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych foriem energie na teplo; zahŕňa\nstavebnú časť a technologické zariadenie (§ 2 písm. c/ zákona)\nPodľa § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z., výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým\ninštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW možno uskutočniť len na základe\nzáväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou\nrozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.\nPodľa § 12 ods. 9 zákona č. 657/2004 Z. z. na vydanie záväzného stanoviska obce podľa odseku 8 sa\nvzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 7.\nPodľa § 12 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z. o vydaní osvedčenia rozhodne ministerstvo na základe\npísomnej žiadosti podľa odseku 1 do 30 dní od jej doručenia a po vyhodnotení\na/ potreby nových zdrojov tepla a rozvodov tepla na území, ktoré má byť zásobované teplom z výstavby\nsústavy tepelných zariadení, na ktorú sa žiada vydať osvedčenie,\nb/ využitia domácich obnoviteľných zdrojov energie,\nc/ možnosti získavania tepelnej energie na území, na ktorom má byť výstavba uskutočnená, z\nkombinovanej výroby elektriny a tepla, 12c)\nd/ plnenia požiadaviek na ochranu životného prostredia,\ne/ hospodárnosti a energetickej účinnosti sústavy tepelných zariadení, na ktorej výstavbu sa osvedčenie\npožaduje,\nf/ využitia vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla 12d) alebo obnoviteľných zdrojov energie\nv systémoch centralizovaného zásobovania teplom,\ng/ vplyvov na hospodárnosť a energetickú efektívnosť iných dotknutých sústav tepelných zariadení na\nvymedzenom území najmä systémov centralizovaného zásobovania teplom a centrálnych okrskových\nzdrojov tepla.\nPodľa § 12 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z. ministerstvo osvedčenie podľa odseku 1 nevydá, ak sa\nvýstavbou sústavy tepelných zariadení zníži odber tepla z existujúceho účinného centralizovaného\nzásobovania teplom a preukázateľne sa na základe energetického auditu podľa osobitného predpisu\n12e) [(pozn. pod čiarou: § 8 zákona č. 476/2008 Z.z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o\nenergetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti\nbudov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z.z. v znení zákona č.\n69/2013 Z.z.)]\na/ zhorší vplyv na životné prostredie najmä zvýšením emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia alebo\nzvýšením emisií skleníkových plynov,\nb/ zhorší hospodárnosť účinného centralizovaného zásobovania teplom najmä zvýšením strát pri výrobe\na rozvode tepla alebo\nc/ zvýšia náklady za teplo koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorým sa dodáva\nteplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom.\nSústavou tepelných zariadení nie je len zariadenie slúžiace na rozvod tepla, tak ako to konštatoval\nkrajský súd vo svojom rozhodnutí, ale aj zariadenie na spotrebu tepla, alebo výrobu tepla, pričom\nplynový kotol je zariadením slúžiacim na výrobu tepla. Možno ho definovať ako zariadenie, v ktorom\nsa ohrieva voda na určitú maximálnu prípustnú teplotu, a to buď spaľovaním pevných, kvapalných\nalebo plynných palív. Je to teda zariadenie slúžiace (v tomto prípade) k výrobe teplej vody (tu porovnaj\nnapríklad § 2 Vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 25/1984 Zb. na zaistenie bezpečnosti\n\npráce v nízkotlakových kotolniach v znení neskorších predpisov). Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej\nveci bola daná právomoc obce - odporcu rozhodovať o žiadosti o vydanie záväzného stanoviska o\nsúlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej\nenergetiky.\nNa uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že sa nejednalo o výstavbu sústavy tepelných zariadení\ns cieľom podnikať, ale o výstavbu pre vlastnú potrebu. Najvyšší súd sa stotožňuje s argumentáciou\nodporcu a zúčastnenej osoby. Krajský súd pri ustálení uvedeného záveru zrejme vychádzal z toho,\nže dotknuté ustanovenie § 12 zákona č. 657/2004 Z. z. je z hľadiska systematického zaradené pod\nDruhú časť zákona nazvanú „Podmienky podnikania v tepelnej energetike“, čo je však nedostatočné.\nJe potrebné si uvedomiť, že uvedený názov Druhej časti v znení „Podmienky podnikania v tepelnej\nenergetike“ je súčasťou zákona už od jeho prijatia, t. j. od 1. januára 2005. V tom čase zákon č.\n657/2004 Z. z. vo svojom § 1 ods. 2 iba ustanovoval, že predmetom podnikania 1) (odkaz na § 2\nObchodného zákonníka; pozn.) je výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre odberateľa\nalebo konečného spotrebiteľa. Napriek tomu, že názov sa nezmenil, treba konštatovať, že v priebehu\nnasledujúcich rokov (prijatými novelami - zákon č. 184/2011 Z. z. účinný od 1. júla 2011 a zákon č.\n100/2014 Z. z. účinný od 1. mája 2014) došlo ku zmene zákona v tom smere, že zákon v novom odseku\n3 začal vymedzovať aj činnosti, ktoré sa nepovažujú za predmet podnikania, pričom na ustanovenia\nObchodného zákonníka už neodkazoval. S tým zároveň súvisela aj zmena § 12 ods. 1 zákona č.\n657/2004 Z. z., ktorý v pôvodnom znení uvádzal, že o vydanie osvedčenia môže písomne požiadať\nfyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je podnikateľom.1) (§ 2 Obchodného zákonníka v znení\nneskorších predpisov; pozn.). Následnou už zmieňovanou novelou - zákon č. 100/2014 Z. z. bola\npodmienka podnikateľského statusu fyzickej / právnickej osoby vypustená. Povinnosť aplikovať § 12\nzákona č. 657/2004 Z. z. sa teda vzťahuje aj na zámery výstavby zariadení na nepodnikateľský\núčel. Uvedený záver zároveň zodpovedá aj účelu konania o vydanie záväzného stanoviska, ktorým\nje predovšetkým ochrana životného prostredia a ochrana koncových odberateľov alebo konečných\nspotrebiteľov pred zvýšením nákladov za teplo, ktorým sa dodáva teplo z centralizovaného zásobovania\nteplom (§ 12 ods. 2 a 3 zákona). Táto ochrana má platiť bez ohľadu na to, či výstavbu sústavy tepelných\nzariadení realizuje podnikateľ, alebo nie. Rovnako neobstojí poukaz krajského súdu na § 11 zákona č.\n657/2004 Z. z., podľa ktorého mala pre navrhovateľa v súvislosti s výstavbou plynovej kotolne vyplývať\niba oznamovacia povinnosť, nakoľko v predmetnej veci polyfunkčná budova je napojená na systém\ncentralizovaného zásobovania teplom, pričom postup podľa § 11 menovaného zákona by poprel zmysel\n§ 12 a taktiež funkcie ktoré plní (§ 12 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 657/2004 Z. z.).\nRovnako sa najvyšší súd nestotožnil so záverom krajského súdu, ktorý ako ďalší zrušovací dôvod\npoužil dôvod plynúci z § 250j ods. 3 OSP a spočívajúci v neúplnosti správneho spisu. Z ustanovenia\n§ 250j ods. 3 OSP vyplýva, že zákon zásadne stanovuje povinnosť žalovanému správnemu orgánu\n(na účely konania podľa Tretej hlavy Piatej časti OSP - odporcovi) predložiť súdu svoje spisy, pričom\npod týmto pojmom podľa § 250d ods. 1 OSP treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny spisový\nmateriál správneho orgánu v danej veci, vrátane dokladov o doručení rozhodnutí. Súd má právo preveriť\nsprávnosť a úplnosť skutkových okolností, z ktorých správny orgán pri vydaní rozhodnutia vychádzal.\nPodľa názoru najvyššieho súdu zrušenie rozhodnutia odporcu podľa § 250j ods. 3 OSP nemá v danom\nprípade procesné opodstatnenie. V konaní podľa Piatej časti OSP súd pre riešenie otázok, ktoré nie\nsú upravené v tejto časti OSP, použije primerane ustanovenia Prvej, Tretej a Štvrtej časti OSP (§ 246c\nods. 1 veta prvá OSP). Súd kedykoľvek prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže\nkonať vo veci (§ 103 OSP). Súdy v správnom súdnictve môžu za nesplnenie povinnosti predložiť súdu\nsvoje spisy v takom stave, ako sú na správnom orgáne vedené, uložiť pokutu do výšky 1.640,- eur,\na to aj opakovane. Ukladanie poriadkových opatrení má prevažne výchovnú funkciu. Najvyšší súd z\npredloženého spisového materiálu zistil, že v prípade, ak krajský súd dospel k záveru, že požadovaný\nspis mu nebol predložený, mal si absentujúce časti administratívneho spisu opakovane vyžiadať, a to\naj pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.\nCitované ustanovenie § 250d ods. 1 OSP nepredpokladá zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho\norgánu pri každom, respektíve už pri prvom nepredložení požadovaného administratívneho spisu.\nAutomatické vyvodzovanie uvedeného dôsledku by totiž mohlo viesť k zbytočným prieťahom v konaní,\npričom účelom súdneho konania je predovšetkým zabezpečiť účastníkom rýchlu, spravodlivú a účinnú\nochranu ich práv a oprávnených záujmov. Navyše uvedené platí o to viac, pokiaľ sa „Koncepcia rozvoja\n\ntepelného hospodárstva mesta Žiar nad Hronom“ nachádzala v čase rozhodovania krajského súdu aj\nna internetovej stránke odporcu, teda bola verejne prístupná.\nZo strany krajského súdu preto neboli splnené zákonné podmienky ani pre postup podľa § 250j ods. 3\nOSP, t. j. pre zrušenie rozhodnutia odporcu z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nepredloženie\nspisov.\nNajvyšší súd vychádzajúc z dôvodov uvedených vyššie považoval odvolacie námietky odporcu ako aj\nzúčastnenej osoby za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250l ods. 2 OSP\nv spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 221 ods. 1 písm. a/, f/,\nods. 2 OSP a podľa § 492 ods. 2 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky súčasne považuje za potrebné dodať, že napriek apelačnému\nopravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej\nprávnej úpravy v zásade uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť postupu rozhodovania správneho\norgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu\nodvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí, a nie nahrádzať prieskumnú\nčinnosť súdu prvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne a v medziach podaného opravného\nprostriedku preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu, vo veci opätovne rozhodnúť,\npričom súd sa vysporiada so zásadnými námietkami uvedenými v navrhovateľom podanom opravnom\nprostriedku. Zároveň svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.\nV novom rozhodnutí krajský súd opätovne rozhodne o náhrade trov konania, vrátane náhrady trov tohto\nodvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 492 ods. 2 SSP).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sp/60/2015", "guid": "4263c87c-61e9-4b5f-bf13-885b0e74d5d4:60e2a67a-7974-4cb3-80a4-41183625e4dc", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}