{"guid": "90f73935-9bbd-464c-b7bf-df3e809e53e6:d25c27d5-a809-4db3-91f9-c76a38b21ef9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015200934.2", "spisova_znacka": "2Sžf/83/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/83/2015 z 28. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 2Sžf/83/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:6015200934.2", "identifikacne_cislo": "6015200934", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-77.odsek-4", "nazov": "§ 77 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-77.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-77"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d25c27d5-a809-4db3-91f9-c76a38b21ef9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200934.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200934.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200934.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/83/2015\n6015200934\n28. 02. 2018\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2018:6015200934.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ATGL, s.r.o., so sídlom Banícka 703/16,\nVeľký Krtíš, zastúpený: JUDr. Ing. Norbert Káša, advokát, so sídlom Námestie republiky 283/4, Lučenec,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. 1100301/1/204553/2015/5002 zo dňa\n26. mája 2015, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č .k.\n23S/118/2015-39 zo dňa 07. októbra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/118/2015-39\nzo dňa 07. októbra 2015 zrušuje a konanie zastavuje.\nÚčastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový\nsúd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia (oznámenia) žalovaného zo dňa 26.05.2015,\nktorým žalovaný žalobcovi podľa § 77 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový\nporiadok“) oznámil, že po preskúmaní rozhodnutia Daňového úradu v Banskej Bystrici (ďalej aj ako\n„správca dane“) č. 9613401/5/4665813/2013/Mau zo dňa 16.10.2013 o prerušení kontroly na zistenie\noprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti mimo odvolacieho konania\nzistil, že uvedené rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Zároveň\nkrajský súd náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa piatej časti OSP v správnom súdnictve\npreskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú\nrozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo\nzrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§\n244 ods. 3 OSP). V správnom súdnictve sa nepreskúmavajú postupy správnych orgánov, ktorými neboli\npriamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby.\nDôvodil, že oznámením napadnutým žalobou neboli priamo dotknuté práva alebo právom chránené\nzáujmy žalobcu, preto toto oznámenie je vylúčené z preskúmavacej činnosti súdu. Okrem toho žalobca\nv žalobe nekonkretizuje, ktoré ustanovenia právnych noriem mali byť porušené a nekonkretizuje ani\npráva, ktoré mali byť porušené. Súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu\na z dôvodov uvedených v žalobe. Súd nie je povinný nahrádzať žalobcu a za žalobcu vyhľadávať, ktoré\nprávne normy boli porušené a ktoré práva žalobcu boli porušené. Z ustanovenia § 77 ods. 1 daňového\nporiadku vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia\no odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, „môže“ z vlastného alebo iného podnetu preskúmavať II.\n\nst. orgán. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva len „možnosť“ a nie „povinnosť“ preskúmavať\nrozhodnutie mimo odvolacieho konania. Z toho vyplýva, že účastník konania nemá právny nárok na\npreskúmanie právoplatného rozhodnutia, účastník môže podať len podnet na preskúmanie rozhodnutia.\nAk správny orgán nehodlá podnetu účastníka konania vyhovieť, oznámi mu to neformálnym oznámením\na nie formou rozhodnutia. Vyplýva to z § 77 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého ak orgán príslušný\nna preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným\nprávnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia,\npísomné oznámenie. V takom prípade sa rozhodnutie nevydáva. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva,\nže oznámenie nemusí mať náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 daňového poriadku. Je pravdou, že\npodľa ustálenej judikatúry môžu byť predmetom preskúmavania súdom aj rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotýkať práv a právom\nchránených záujmov fyzických a právnických osôb. V danom prípade však oznámenie o nepreskúmaní\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania sa nedotýka práv alebo právom chránených záujmov žalobcu,\nnemá teda ani charakter rozhodnutia a aj preto nemôže tu byť dôvod na zrušenie tohto oznámenia (podľa\nžalobcu rozhodnutia).\nĎalej krajský súd uviedol, že samotnou žalobou žalobcu sa napáda oznámenie žalovaného zo dňa\n26.05.2015, ale na druhej strane sa vytýkajú nedostatky rozhodnutia o prerušení konania zo dňa\n16.10.2013. K rozhodnutiu o prerušení konania zo dňa 16.10.2013 krajský súd poznamenal, že sa\njednalo o procesné rozhodnutie, ktoré v zmysle § 248 písm. a/ OSP je vylúčené z preskúmavacej\nčinnosti súdu. Je potrebné rozlišovať medzi daňovou kontrolou a daňovým konaním. Daňová kontrola\nje svojou povahou kontrolným, preverovacím a zisťovacím procesom, nie procesom rozhodovacím.\nPod pojmom daňové konanie sa rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach\ndaňového subjektu. Výsledkom daňového konania je rozhodnutie. Rozhodnutím sa daňovému subjektu\nukladajú povinnosti, alebo sa mu priznávajú práva. V danom prípade došlo k prerušeniu konania v štádiu\ndaňovej kontroly a nie v štádiu daňového konania, keď sa rozhoduje o povinnostiach a právach daňového\nsubjektu.\nPokiaľ žalobca v žalobe vytýka rozhodnutiu o prerušení konania zo dňa 16.10.2013 výrok rozhodnutia,\nv ktorom správca dane uviedol § 61 ods. 1 daňového poriadku, k tomu krajský súd uviedol, že i napriek\ntomu, že správca dane uviedol v rozhodnutí len § 61 ods. 1 daňového poriadku a neuviedol ako dôvod\nprerušenia konania § 61 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, z výroku tohto rozhodnutia je zrejmé, že u\ndaňového subjektu - žalobcu došlo k prerušeniu kontroly z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti\nrozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, a to preverenia dodania tovaru do členských štátov EÚ zaslanými\nžiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane takto bližšie skutkovo vymedzil dôvod\nprerušenia kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal, právo na\nich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší\nsúd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia\nna ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný si nesplnil povinnosť pokiaľ ide o predloženie kompletného\nspisového materiálu (§ 250d ods. 1 OSP), a preto mal krajský súd bez ďalšieho napadnuté rozhodnutie\nzrušiť pre nepreskúmateľnosť.\nĎalej rozporoval tvrdenie krajského súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku o tom, že k preskúmaniu\nrozhodnutia Daňového úradu v Banskej Bystrici nedošlo, a teda sa v danom prípade nejedná o\nrozhodnutie žalovaného, ktoré sa dotýka práv alebo právom chránených záujmov žalobcu.\nMal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je procesným rozhodnutím, ale rozhodnutím vo\nveci samej, a to vo veci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Krajský súd preto podľa\nžalobcu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Poukázal na to, že krajský súd sám konštatoval,\nže správca dane neuviedol presné zákonné ustanovenie, podľa ktorého bola daňová kontrola prerušená.\nV tejto súvislosti žalobca dôvodil zákonnými ustanoveniami § 61 ods. 1 daňového poriadku týkajúcimi sa\ndôvodov na prerušenie daňového konania. Podľa jeho názoru je zrejmé, že v rozhodnutí správcu dane č.\n9613401/5/4665813/2013/Mau zo dňa 16.10.2013 o prerušení kontroly došlo k nezákonnej kombinácii\nviacerých dôvodov na prerušenie konania, pričom tento nezákonný postup bol odobrený napadnutým\n\nrozhodnutím žalovaného - oznámenie č. 1100301/1/204553/2015/5002 zo dňa 26.05.2015, ako aj\nnapadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/118/2015-39 zo dňa 07.10.2015.\nPoukázal na konštatovanie krajského súdu o tom, že napadnutým rozhodnutím žalovaného neboli\npriamo dotknuté práva alebo právom chránené záujmy žalobcu a okrem toho žalobca v žalobe\nnekonkretizoval, ktoré ustanovenia právnych noriem mali byť porušené a nekonkretizoval ani práva,\nktoré mali byť porušené. K uvedenému žalobca uviedol, že v súlade so zásadou Iura novit curia\nnepovažoval za potrebné uviesť, v ktorých všetkých konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov sú\nzakotvené práva, ktoré boli porušené.\nNa záver žalobca namietal, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s jeho\nnámietkou o porušení zásady materiálnej rovnosti. Podľa jeho názoru krajský súd vec nesprávne právne\nposúdil s tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový\nstav, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods.\n1 v spojení s § 246c OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a\ndospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je nutné zrušiť a konanie zastaviť.\nZ predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že dňa 17.01.2013 začal správca dane u žalobcu\nkontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v zmysle § 46\nods. 2 daňového poriadku. Dňa 16.10.2013 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení kontroly\nč. 9613401/5/4665813/2013/Mau. V súvislosti s týmto rozhodnutím podal žalobca dňa 06.03.2015\n(doručený dňa 10.03.2015) podnet na jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania. Podnet žalobcu\nbol vybavený oznámením žalovaného č. 1100301/1/204553/2015/5002 zo dňa 26.05.2015.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nRozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako\naj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo\nprávnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho\nnečinnosť (§ 244 ods. 3 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto\nhlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).\n\nPodľa § 74 ods. 1,2 zák. č.563/2009 Z. z. daňového poriadku, odvolacím orgánom je druhostupňový\norgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe\nodporúčaní ním určenej osobitnej komisie. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\nPodľa § 77 ods. 1 daňového poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej\nvýzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu\npreskúmať druhostupňový orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister na základe návrhu ním\nurčenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie\nrozhodnutia nie je oprávnený podať druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie\nuž preskúmalo. Rovnako podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať správca dane,\nktorý rozhodnutie vydal a o ktorom rozhodol druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné\nrozhodnutie už preskúmalo.\nPodľa § 77 ods. 4 daňového poriadku ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané\nrozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu,\nkto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa rozhodnutie\nnevydáva.\nV prejednávanom prípade sa žalobca domáhal súdneho prieskumu oznámenia č.\n1100301/1/204553/2015/5002 zo dňa 26.05.2015. Uvedeným oznámením správny orgán (žalovaný) dal\núčastníkovi konania (žalobcovi) na základe jeho podnetu na vedomie, že rozhodnutie správcu dane nie\nje v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazujúc aj na dôvody uvedené v rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/75/2015\nzo dňa 22.06.2017dospol k záveru, že oznámenie vydané v zmysle § 77 ods. 4 daňového poriadku\nnespĺňa formálne a ani vecné náležitosti rozhodnutia správneho orgánu, čo priamo vyplýva z poslednej\nvety uvedeného ustanovenia.\nV konaní bolo potrebné v prvom rade vyriešiť otázku, či uvedené oznámenie podlieha súdnemu\nprieskumu podľa ustanovení piatej časti OSP z toho pohľadu, či napadnuté oznámenie má za následok\nvznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, resp. či ním nemohli byť práva a právom chránené záujmy\nalebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté.\nNajvyšší súd v tomto smere uvádza, že rozsah preskúmavacej činnosti súdov je daný tzv. generálnou\nklauzulou, v zmysle ktorej preskúmaniu súdom v správnom súdnictve podliehajú v zásade všetky\nrozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach, či povinnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb. Ustanovenie § 248 OSP taxatívne vymenúva výnimky - teda rozhodnutia súdnemu\nprieskumu nepodliehajúce. S princípom uvedenej generálnej klauzuly sa spája aj tzv. negatívna\nenumerácia, v zmysle ktorej musí byť vylúčenie správneho rozhodnutia zo súdneho prieskumu výslovné\na môže k nemu dôjsť len osobitným zákonom. Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej môžu byť\npredmetom preskúmania súdom i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne\nnáležitosti, pokiaľ menia, rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva určitého subjektu. Z\nuvedeného teda vyplýva, že (pokiaľ rozhodnutie nie je vylúčené z prieskumu výslovne) pre posúdenie,\nči určitý akt podlieha prieskumu, je dôležitá otázka, aké sú jeho dôsledky a aký dopad majú na právnu\nsféru dotknutého subjektu.\nVzhľadom k uvedenému najvyšší súd konštatuje, že žalobou označené oznámenie žalovaného\nnepodlieha súdnemu prieskumu, pretože správny orgán v ňom nevyslovil žiaden záver či názor, ktorým\nby mohol zasiahnuť do právnej sféry účastníka konania. Uvedené oznámenie nemožno označiť ako\nprávnoaplikačný akt správneho orgánu (v zmysle § 3 ods. 3 správneho poriadku), pretože ním v žiadnom\nprípade nedošlo k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností účastníka konania, ani ním nemohli\n\nbyť práva účastníka konania, či jeho právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté, a to z\ntoho dôvodu, že označené oznámenie nemožno považovať za individuálny správny akt s konštitutívnymi\núčinkami.\nPreskúmanie daňových rozhodnutí podľa § 77 daňového poriadku je procesným prostriedkom\ndozoru, prejavom právomoci druhostupňového správneho orgánu uskutočňovať kontrolu nad činnosťou\npodriadených správnych orgánov. Ide o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí\nsprávnych orgánov, na ktoré nemá účastník konania zo zákona právny nárok (nie je to totiž mimoriadny\nopravný prostriedok). Uplatňuje sa za zákonom stanovených podmienok, z úradnej povinnosti, ak\nokolnosti prípadu nasvedčujú, že vydané rozhodnutie je nezákonné. Je potrebné si uvedomiť, že\nvybavenie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 4 daňového\nporiadku nepodlieha právnemu režimu § 74 daňového poriadku. Rozhodnutie sa v takom prípade\nnevydáva. Ak správny orgán oznámením vyjadrí svoj zamietavý procesný postoj k dôvodom uplatneným\nv podnete tak, že nepripustí, aby vec bola znova prejednaná, zostáva pôvodné rozhodnutie právoplatné\na sféra materiálnych práv a povinností daňového subjektu tým nie je dotknutá.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na závery uvedené vyššie nepovažuje odvolacie\nnámietky žalobcu za dôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Zároveň tiež s ohľadom\nna vyššie uvedené dôvody najvyšší súd nepovažuje výrok napadnutého rozsudku krajského súdu za\nsprávny, a preto ho podľa § 250ja ods. 3 a § 221 ods. 1 písm. a/ OSP zrušil a konanie podľa § 221 ods.\n2 v spojení s § 250d ods. 3 OSP zastavil, nakoľko žalobou napadnuté oznámenie nie je rozhodnutím\nsprávneho orgánu v zmysle § 244 ods. 3 OSP, čím je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa druhej\nhlavy piatej časti OSP.\nO trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak,\nže účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto uneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/118/2015", "guid": "63f3a620-5421-4c41-9d4e-e449f225f12b:46e93732-1682-44ee-b880-4b2f50f07b99", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}