{"guid": "a7726853-fe75-49d2-9a4a-447760b64d4a:a9e379f9-1f02-4c49-a7ce-2abea87bf558", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015200927.2", "spisova_znacka": "8Sžo/48/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/48/2016 z 31. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2018, sp. zn. 8Sžo/48/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6015200927.2", "identifikacne_cislo": "6015200927", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/200", "nazov": "zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-42.odsek-6", "nazov": "§ 42 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-42.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-245.odsek-1", "nazov": "§ 245 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-245.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-245"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/200#paragraf-42", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-245", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9e379f9-1f02-4c49-a7ce-2abea87bf558", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200927.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200927.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200927.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/48/2016\n6015200927\n31. 05. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:6015200927.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a\nz členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: kpt.\nMgr. Bc. T. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom v A. A., F. V. XX, právne zastúpený: JUDr. Lucia\nDvorská, advokátka, so sídlom v Banskej Bystrici, Javorová 6456/7, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutí žalovaného z 29. apríla 2015, č. 1010604/1/171633/2015 a z 23. apríla 2015,\nč. 1010604/1/174289/2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20.\njanuára 2016, č. k. 23S 117/2015-53, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. januára 2016, č.\nk. 23S 117/2015-53 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 20. januára 2016, č. k. 23S\n117/2015-53 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 29. apríla\n2015 č. 1010604/1/171633/2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného správneho orgánu o skončení\ndočasného pozbavenia výkonu štátnej služby“), ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky\n(ďalej len „žalovaný správny orgán“) odvolanie žalobcu zamietlo a potvrdilo rozhodnutie riaditeľa\nColného úradu Banská Bystrica z 02. marca 2015, č. 1010601/1/95553/2015 (ďalej len „rozhodnutie\nprvoinštančného správneho orgánu o skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby“), ktorým\nriaditeľ Colného úradu Banská Bystrica (ďalej len „prvoinštančný správny orgán“) rozhodol podľa § 42\nods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. tak, že skončil dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu\ndňom 24. februára 2015 a preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 23. apríla 2015\nč. 1010604/1/174289/2015 (ďalej len „rozhodnutia žalovaného správneho orgánu o priznaní zložiek\nslužobného platu“), ktorým žalovaný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie\nriaditeľa Colného úradu Banská Bystrica zo 06. marca 2015, č. 1010601/1/102664/2015, ktorým\nprvoinštančný správny orgán rozhodol podľa § 79 a nasledujúcich zákona č. 200/1998 Z. z. o priznaní\nzložiek služobného platu dňom 25. februára 2015. Krajský súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 42 ods. 6, § 221, § 232 ods. 1\na § 80 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. a skonštatoval, že žalobca bol rozhodnutím zo 06. augusta\n2004, č. 510100-5286/2004 podľa § 42 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov 06.\n\naugusta 2004 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby z dôvodu, že bol podozrivý zo spáchania\ntrestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa\n§ 185a ods. 1 Trestného zákona a jeho ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý\nzáujem štátnej služby, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania začatého uznesením\nvyšetrovateľa Policajného zboru ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 15. júna 2004. Podľa uznesenia Úradu\nšpeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 16. februára 2015, č. VII/1 Gv\n42/14/1000-20, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. februára 2015, bolo trestné konanie vedené voči\nžalobcovi podľa § 215 ods. 1 písm. c/ a písm. a/ Trestného poriadku zastavené.\nĎalej krajský súd uviedol, že v čase (v momente) dočasného pozbavenia štátnej služby bol\nžalobca ustanovený vo funkcii vedúceho oddelenia spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica.\nRozhodnutím riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica z 19. júla 2005, č. 14307/2005/5100 bol žalobca\ndňom 31. júla 2005 podľa ustanovenia § 33 ods. 2 v spojení s ustanoveniami § 33 ods. 3 a ods. 4 a § 34\nods. 7 zákona č. 200/1998 Z. z. odvolaný z funkcie colný špecialista - vedúci oddelenia spotrebných daní\nColného úradu Banská Bystrica a rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica z 19. júla 2005,\nč. 14308/2005/5100 bol žalobca dňom 01. augusta 2005 podľa ustanovení § 33 ods. 1 a ods. 2 v spojení\ns ustanoveniami § 34 ods. 1 písm. f/ a ods. 7 zákona č. 200/1998 Z. z. ustanovený do funkcie hlavný\ncolný referent. Po pominutí dôvodov dočasného pozbavenia žalobcu výkonu štátnej služby, žalobca na\nzáklade a v súlade s rozhodnutiami riaditeľa colného úradu od 25. februára 2015 nastúpil na výkon\nštátnej služby na pracovisko Oddelenie spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica.\nPodľa krajského súdu spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či žalovaný správny orgán,\nako aj prvoinštančný správny orgán postupovali správne, ak akceptovali rozhodnutia riaditeľa colného\núradu z 19. júla 2005, ktorými bol žalobca v čase (v období) dočasného pozbavenia štátnej služby\nodvolaný z funkcie colný špecialista - vedúci oddelenia spotrebných daní a ustanovený do novej funkcie\nhlavný colný referent. Z dôvodov vyššie uvedených žalobca zastáva názor, že podkladové rozhodnutia\nnemohli byť vydané, a ak boli, potom sa jedná o rozhodnutia vydané nad rámec ustanovení § 42\nzákona č. 200/1998 Z. z., ako aj v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa\nžalovaného správneho orgánu ustanovenie § 42 zákona neupravuje žiadne obmedzenia v oprávneniach\nnadriadeného vyplývajúcich z iných ustanovení zákona č. 200/1998 Z. z., a teda bolo plne v kompetencii\nnadriadeného a aj v súlade so zákonom vydanie rozhodnutí počas pozbavenia výkonu štátnej služby,\nktorými bol žalobca odvolaný z pôvodnej funkcie a preradený na inú funkciu. Rozhodnutia sú právoplatné\na vykonateľné, pričom ich nemožno považovať ani za nulitné.\nPodľa § 245 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané\nrozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie\nurčený osobitný postup.\nKrajský súd ďalej uviedol, že niet pochýb o tom, že žalobami napadnuté rozhodnutia boli vydané\nna základe podkladových rozhodnutí z 19. júla 2005, ktoré boli pre ne záväznými. Súdny prieskum\npodkladových rozhodnutí prichádza do úvahy len vtedy, pokiaľ na preskúmanie ich zákonnosti nie je\nurčený osobitný postup. V danom prípade takýto osobitný postup bol daný. Žalobca mal možnosť\nrozhodnutia správneho orgánu, ktorými bol odvolaný z funkcie a ustanovený do novej funkcie, napadnúť\nodvolaním a v prípade jeho nespokojnosti s rozhodnutím odvolacieho orgánu mohol podať žalobu na\npríslušný súd o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia. Z podaní účastníkov konania a z obsahu\nadministratívneho spisu je zrejmé, že žalobca nepodal odvolanie proti predmetným rozhodnutiam, preto\nrozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Pokiaľ žalobca na pojednávaní namietal, že\nodvolanie nepodal v dôsledku jeho zlého zdravotného stavu v čase ich doručovania, na túto skutočnosť\nnebolo možné prihliadnuť. Zákon jednoznačne upravuje, kedy a za akých okolností možno odpustiť\nzmeškanie lehoty, pričom o daný prípad sa nejedná. S poukazom na ustanovenie § 245 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku krajský súd dospel k záveru, že v tomto konaní nemôže posudzovať\nzákonnosť rozhodnutí z 19. júla 2005, ktorými bol žalovaný správny orgán, ako aj prvoinštančný správny\norgán v preskúmavaných prípadoch viazaný. Predmetné podkladové rozhodnutia boli záväzné tak pre\nsprávny orgán, ako aj pre žalobcu. Neobstojí preto žalobná námietka žalobcu, že ak žalovaný akceptoval\npodkladové rozhodnutia, konal v rozpore s právnou úpravou.\nPodstatnú časť žalobných námietok, ktorými žalobca odôvodňoval nezákonnosť napadnutých\nrozhodnutí, oprel o argumentáciu, že predchádzajúce podkladové rozhodnutia z 19. júla 2005 sú nulitné\n(ničotné) správne akty, na čo musí súd vždy ex offo prihliadať. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú ani\ntúto žalobnú námietku, a to z nižšie uvedených dôvodov.\nKrajský súd v zhode so žalobcom konštatoval, že platný právny poriadok pojem „nulitný správny\nakt“ nedefinuje. Teória práva, resp. súdy v niekoľkých rozhodnutiach kvalifikovali vlastnosti nulitného\n\nsprávneho aktu. Z týchto rozhodnutí možno zistiť, v akých prípadoch súdy nulitu správneho aktu\nkonštatovali. V prípade, ak súd zistí nulitný správny akt, teda paakt, čo je vlastne neexistujúce\nrozhodnutie, nezaoberá sa prípadnými ďalšími žalobnými námietkami, pretože zákonnosť možno\nskúmať len z aktu, ktorý existuje. Neexistencia rozhodnutia znamená, že rozhodnutie nebolo doteraz v\nzákonom ustanovenej forme vydané, alebo, že vydané bolo, ale trpí takými ťažkými vadami, ktoré mali za\nnásledok jeho ničotnosť. Nulita je dôsledok takých závažných vád, ktoré spôsobujú, že o akte už vôbec\nnie je možné hovoriť. V prípade nulity aktu nie je vôbec možné uvažovať o prezumpcii správnosti aktu.\nŽalobca pripisoval povahu nulitných správnych aktov podkladovým rozhodnutiam, pretože nemajú\ndostatočný právny základ. Tvrdil, že v danom prípade išlo o postup nad rámec zákonnej úpravy, nad\nrámec oprávnení vyplývajúcich pre nadriadený orgán z ustanovenia § 42 zákona o štátnej službe\ncolníkov platného v čase vydania týchto rozhodnutí. Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu,\nže ide o nulitné správne akty. Podkladové rozhodnutia boli vydané orgánom na to oprávneným, teda\nnebol nedostatok právomoci správneho orgánu na ich vydanie, rozhodnutia boli vydané na základe\núčinného právneho predpisu a neboli zistené žiadne také ťažké vady, ktoré by mali spôsobiť ich nulitu.\nOtázkou je, ako bolo správnym orgánom podľa právneho predpisu rozhodnuté, avšak to je už právnym\nposúdením veci, nesprávnosť ktorého mohol žalobca namietať po doručení podkladových rozhodnutí\nzákonom stanoveným postupom. Je zrejmé, že žalobca týmto rozhodnutiam riadne porozumel, nevyužil\nvšak možnosť podať proti nim opravné prostriedky. V súčasnosti namietaný nesprávny postup správnych\norgánov mohol byť posudzovaný, či už v odvolacom konaní žalovaným správnym orgánom, alebo\nsúdom v prípade podania žaloby podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, za\npredpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok pre súdny prieskum. Ospravedlniť nepodanie\nodvolania s poukazom na nepriaznivý zdravotný stav žalobcu proti podkladovým rozhodnutiam, nebolo\nmožné, pretože právna úprava to neumožňuje.\nPlatný právny poriadok Slovenskej republiky nedefinuje pojem „ničotné správne rozhodnutie“, ako\nje tomu napr. v Českej republike, kde Správní řád v ustanovení § 77 uvádza povahu, znaky\nničotného rozhodnutia a upravuje aj postup, t. j. kedy a za akých podmienok po zistení ničotnosti\nz dôvodov stanovených v zákone, vyhlasuje ničotnosť príslušný správny orgán, resp. ničotnosť\nrozhodnutím vyslovuje súd. Napriek absencie obdobnej právnej úpravy v Slovenskej republike, krajský\nsúd vychádzajúc z existujúcej judikatúry, či z poznatkov právnej vedy, sa v predmetnom prípade zaoberal\notázkou, či nie je daná nulita podkladových rozhodnutí napríklad v dôsledku nedostatku právneho\nzákladu, nedostatku právomoci, najťažších vád príslušnosti, absolútneho nedostatku formy, absolútneho\nomylu v osobe adresáta, neexistencie skutkového základu spôsobujúceho bezobsažnosť, požiadavky\nnedovoleného (trestného) plnenia, požiadavky plnenia fakticky nemožného, neurčitosti a nezmyselnosti,\nneexistencie vôle a podobne. Krajský súd dospel k záveru, že žiadna z týchto okolností, ktorá by mohla\nspôsobovať nulitu, nie je daná. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, krajský súd nepovažoval podkladové\nrozhodnutia za rozhodnutia vydané na základe nedostatku právneho základu, pretože vydané boli podľa\nzákona č. 200/1998 Z. z., iná je otázka jeho správnej aplikácie na daný skutkový stav, čo je však právnym\nposúdením veci a toto bolo možné namietať prípustnými opravnými prostriedkami.\nKrajský súd sa nestotožnil ani so žalobnou námietkou, že žalobca vzhľadom na jeho osobité postavenie\ncolníka v období dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, status ktorého bol daný ustanovením\n§ 42, a nejednalo sa o colníka zadefinovaného v zmysle § 2 ods. 1 zákona, nemohol byť adresátom\npodkladových rozhodnutí. Naopak, krajský súd v zhode so stanoviskom žalovaného správneho orgánu\nmá za to, že vždy, teda aj v období dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, sa jedná o colníka v\nzmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona a nie je vylúčené vo vzťahu k nemu aplikovať všetky ustanovenia\nzákona č. 200/1998 Z. z., nakoľko ich aplikácia nie je v zákone výslovne vylúčená. O nulitné správne\nakty sa nejedná ani v dôsledku skutočnosti, že podkladové rozhodnutia mali byť vydané vo veci už\nprávoplatne rozhodnutej. Rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby colníka netvorí\nprekážku res iudicata, preto správny orgán mohol rozhodovať o preradení a ustanovení žalobcu do inej\nfunkcie. Nejedná sa totiž o totožnosť v predmete rozhodovania, nejedná sa ani o dvojité prejednanie tej\nistej veci (ne bis in idem), čo je v správnom konaní zakázané.\nJe potrebné rozlišovať medzi nezákonnými rozhodnutiami a nulitnými správnymi aktami. V danom\nprípade sa nejedná o nulitné správne akty, preto súd by mohol posudzovať len zákonnosť podkladových\nrozhodnutí, ale tomu bráni ustanovenie § 245 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Preto\npoukazovanie žalobcu na dôvody nezákonnosti podkladových rozhodnutí je irelevantné. Ich nulitu, na\nktorú by v prípade jej zistenia musel súd prihliadať ex offo, krajský súd vylúčil vzhľadom na vyššie\nuvedené dôvody. Obe podkladové rozhodnutia boli žalobcovi riadne doručené a keďže žalobca nevyužil\nmožnosť napadnúť tieto rozhodnutia odvolaním, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Správne\npoukázal žalovaný správny orgán na prezumpciu bezvadnosti a správnosti rozhodnutí správneho\n\norgánu. Keďže žiadnym právne korektným spôsobom, vzhľadom na nevyužitie možných opravných\nprostriedkov a uplynutie času od ich vydania a nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti, neboli\nzrušené, sú záväznými rozhodnutiami tak pre správny orgán, ako aj žalobcu, vyplývajú z nich právne\núčinky, ktoré správny orgán pri rozhodovaní po pominutí dôvodov trvania dočasného pozbavenia výkonu\nštátnej služby žalobcu, musel akceptovať.\nKrajský súd sa nestotožnil ani so žalobnou námietkou, že podkladové rozhodnutia v podstate neboli\nrozhodnutiami, ale neplatnými právnymi úkonmi, pričom na ich neplatnosť musí súd ex offo prihliadnuť.\nŽalobca argumentoval, že rozhodnutia vydané nadriadeným v rámci jeho personálnej právomoci podľa\nzákona č. 200/1998 Z. z. sú jednostrannými právnymi úkonmi. Krajský súd takéto tvrdenie nepovažoval\nza správne. V súlade s ustanovením § 221 zákona č. 200/1998 Z. z. konanie v prvom stupni vo veciach\nslužobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a v prípadoch uvedených v tomto zákone,\nnadriadený (oprávnený orgán). Administratívny štátny orgán, ako orgán aplikácie práva, realizuje svoju\nzákonom zverenú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach konkrétne určených subjektov\nvýlučne individuálnymi správnymi aktmi. Bezpochyby sú individuálnymi správnymi aktmi aj rozhodnutia\nvo veciach služobného pomeru colníkov, ktorých vydanie zákon zveril do právomoci ministra financií\nSlovenskej republiky a ním ustanovených orgánov, ktorými boli v predmetných prípadoch riaditeľ colného\núradu a generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. Za právny úkon správneho orgánu\nmožno považovať len také konanie (opomenutie) správneho orgánu, ktoré je takým prejavom jeho vôle,\nktoré má znaky uvedené v § 237 zákona č. 200/1998 Z. z., avšak je zároveň konaním tohto orgánu mimo\nzákonom mu zverenej rozhodovacej právomoci.\nKrajský súd ďalej poukázal na ustanovenia § 1 a § 2 zákona č. 200/1998 Z. z. a uviedol, že z tejto\nprávnej úpravy vyplýva, že predmetnom úpravy zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov\nje jednak štátna služba colníkov, ako aj právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenou a skončením\nštátnej služby. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere, ktorý sa zakladá k štátu, ako to vyplýva\nz ustanovenia § 2 zákona. V mene štátu koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru minister\nfinancií Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie\norgány - nadriadený (§ 3 zákona č. 200/1998 Z. z.). Služobný pomer vzniká rozhodnutím nadriadeného\na rozhodnutie musí obsahovať aj funkciu, do ktorej je zaradený a údaje rozhodujúce pre platové\nnáležitosti (§ 16 citovaného zákona). Colníka ustanovuje a odvoláva z funkcie nadriadený (§ 32 ods.\n2 citovaného zákona). Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie sa vykoná odvolaním z doterajšej\nfunkcie a ustanovením alebo vymenovaním do funkcie podľa § 32 (§ 34 ods. 7 zákona). Z uvedeného je\nnepochybné, že služobný pomer colníka vzniká a mení sa výlučne rozhodnutiami nadriadeného, pričom\nza zmenu služobného pomeru je potrebné považovať aj zmenu funkcie, do ktorej bol colník pri vzniku\nslužobného pomeru ustanovený na základe rozhodnutia vydaného podľa § 16 zákona č. 200/1998 Z.\nz., ktorá sa vykoná v zmysle § 34 ods. 7 tohto zákona rozhodnutím nadriadeného o odvolaní z funkcie\na rozhodnutím nadriadeného o ustanovení alebo vymenovaní do funkcie. Odvolanie z funkcie, ako\naj prevedenie na inú funkciu patrí do rozhodovacej právomoci nadriadeného, ktorý tak autoritatívne\nuplatňuje právo na konkrétny prípad.\nPokiaľ žalobca na podporu správnosti svojej argumentácie uvádzal, že žalobcovi nebol po odvolaní z\nfunkcie a ustanovení do novej funkcie doručený žiadny opis funkcie a ani iné rozhodnutie o služobnom\nplate, k tomuto krajský súd poznamenal, že toto ani nebolo potrebné, nakoľko v zmysle obmedzení\nvyplývajúcich z ustanovenia § 42 zákona č. 200/1998 Z. z. sa na žalobcu nevzťahovala povinnosť\nvykonávať štátnu službu a z dôvodu, že ustanovenie § 42 ods. 3 priamo riešilo nárok na služobný plat\na jeho výšku, pričom dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby stále pretrvávalo, nebolo potrebné\nvydávať v tomto období ani žiadne rozhodnutie o služobnom plate.\nKrajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu a predchádzajúceho\nkonania, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v medziach žalôb sú rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu, v\nsúlade so zákonom. Žalovaný správny orgán veci správne právne posúdil, náležite sa vysporiadal so\nvšetkými odvolacími námietkami žalobcu, pričom svoje rozhodnutia aj vyčerpávajúco odôvodnil a krajský\nsúd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. Krajský súd nezistil ani také vady v konaní, na\nktoré by musel prihliadnuť ex offo a nad rozsah žalobných námietok pristúpiť k zrušeniu rozhodnutí v\nzmysle aplikácie § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov krajský súd žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí\nžalovaného správneho orgánu, v zmysle ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako\nnedôvodné zamietol.\nŽalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, krajský súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle\nustanovenia § 250k ods. 1 a contrario Občianskeho súdneho poriadku.\n\nII.\nOdvolanie žalobcu\nŽalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas proti rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici z 20. januára 2016, č. k. 23S 117/2015-53 odvolanie (ďalej len „podané odvolanie“ a\n„odvolanie žalobcu“), v ktorom sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací\nsúd“) rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a vráti\nvec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozhodnutie krajského súdu\ntak, že žalobám žalobcu v celom rozsahu vyhovie, alebo aby zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.\nV podanom odvolaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že podáva odvolanie\nz dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku a z dôvodu, že v konaní\ndošlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku.\nPodľa žalobcu, žalovaný správny orgán, ako aj prvoinštančný správny orgán nepostupovali správne,\nak akceptovali podkladové rozhodnutia riaditeľa colného úradu z 19.07.2005, ktorými bol žalobca\npočas dočasného pozbavenia štátnej služby odvolaný z funkcie colný špecialista - vedúci oddelenia\nspotrebných daní a ustanovený do novej funkcie hlavný colný referent. Tieto rozhodnutia podľa žalobcu\nneboli vydané v súlade so zákonom o štátnej službe colníkov, v ich prípade ide o (nulitné) ničotné\nrozhodnutia, nevyvolávajúce žiadne právne účinky z dôvodu nedostatku právneho základu (pripadne\niných okolností), alternatívne o neplatné právne úkony v zmysle § 238 Zákona č. 200/1998 Z. z..\nNásledne potom aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu (spolu s prvoinštančnými\nrozhodnutiami) trpia takými vadami, ktoré spôsobujú ich nezákonnosť, prípadne nulitu.\nŽalobca je toho názoru, že rozhodnutiami a rozhodovaním žalovaného správneho orgánu v druhej\ninštancii, ako aj rozhodnutiam a rozhodovaním riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica v prvej inštancii,\nbol ukrátený na svojich právach v tom, že po skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby\npodľa § 42 ods. 6 zákona o štátnej službe colníkov nebol služobne zaradený na funkčné miesto, na\nktoré bol zaradený ku 06. augustu 2004 (v čase dočasného pozbavenie výkonu štátnej služby) a to na\nfunkciu vedúceho oddelenia spotrebných daní Colného úradu Banská Bystrica a v tom, že po skončené\ndočasného pozbavenia výkonu štátnej služby podľa § 42 ods. 6 zákona o štátnej službe colníkov, mu\nnebol priznaný služobný plat a jeho jednotlivé zložky patriaci pre funkciu vedúci oddelenia spotrebných\ndani Colného úradu Banská Bystrica.\nV súvislosti s podkladovými rozhodnutiami z 19. júla 2005 krajský súd poukázal na ustanovenie §\n245 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na základe ktorého dospel k záveru, že v tomto konaní\nnemôže posudzovať zákonnosť týchto podkladových rozhodnutí. Podľa krajského súdu neobstojí\nžalobná námietka, že ak žalovaný správny orgán akceptoval podkladové rozhodnutia, konal v rozpore\ns právnou úpravou. Z ustanovenia § 245 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že súdny\nprieskum podkladových rozhodnutí prichádza do úvahy len vtedy, pokiaľ na preskúmanie ich zákonnosti\nnie je určený osobitný postup. Z tohto ustanovenia vyplývajú podmienky súdneho prieskumu rozhodnutí.\nV tejto súvislosti však žalobca dal do pozornosti ustanovenie § 230 zákona č. 200/1998 Z. z., z ktorého\npre správny orgán vyplývajú základné podmienky pri vydávaní rozhodnutí, v prvom rade ide o zásadu\nzákonnosti.\nPodľa § 230 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov (v platnom znení), rozhodnutie musí byť v\nsúlade s právnymi predpismi. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, každé jedno rozhodnutie colného\norgánu musí byť v súlade so zákonom. Colný orgán je preto vždy povinný konať a pri každom jednom\nsvojom rozhodnutí postupovať v súlade s právnymi predpismi. Podľa môjho názoru v rozpore s takýmto\npostupom je, keď svoje rozhodnutie správny orgán oprie o rozhodnutie, ktoré je nulitné, prípadne\nnezákonné alebo ide neplatný právny úkon. Takýmto postupom by opätovne dochádzalo k vydaniu\nnulitného, prípadne nezákonného rozhodnutia. Takéto rozhodnutia by boli v rozpore s § 230 ods. 1\ncitovaného zákona, tak ako je tomu aj v predmetnom prípade. Na základe vyššie uvedeného preto podľa\nžalobcu už prvoinštančný správny orgán a tiež žalovaný správny orgán, za účelom naplnenia podmienky\nsúladu zákonnosti ich rozhodnutí s právnymi predpismi, mali predbežne skúmať otázku zákonnosti a\nplatnosti rozhodnutí a postupov, ktoré zobrali ako podklad svojich rozhodnutí.\nRozhodnutia žalovaného správneho orgánu a prvoništančného správneho orgánu musia byť za každých\nokolnosti súladné s právnou úpravou, bez ohľadu na to, že orgán, ktorý ich má vydať je viazaný nejakým\nprv urobeným rozhodnutím. Správny orgán si podľa žalobcu musí vždy nezávisle preveriť či jeho postup\na rozhodnutie, ktoré vydáva (teda jeho vlastná rozhodovacia činnosť), je v súlade s právnymi predpismi.\nV tejto rovine je potom podľa názoru žalobcu povinný skúmať zákonnosť rozhodnutia a postup správneho\n\norgánu aj krajský súd. Teda samotnú zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, nezávisle od podkladových rozhodnutí.\nV tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že prvoinštančné rozhodnutia riaditeľa colného úradu sú vydané\nv rozpore s § 42 ods. 6 vyššie citovaného zákona, pretože ako vyplýva z rozhodnutí, ich závery sú\nv rozpore s rozhodnutím o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby zo 06. augusta 2004 z toho\ndôvodu, že žalobcovi nikdy nebol dočasne pozastavený výkon štátnej služby vo funkcii starší referent\nšpecialista. So skončením dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby je spojené právo pokračovať vo\nvýkone štátnej služby, ktorú žalobca vykonával v pôvodnom služobnom a platovom zaradení. Následne\naj napádané rozhodnutia žalovaného správneho orgánu považuje žalobca za nezákonné.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku, že napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu sú nezákonné vzhľadom k tomu, že predchádzajúce podkladové rozhodnutia z 19. júla 2005\nsú nulitné (ničotné) správne akty, na čo musí súd vždy prihliadať ex offo. Krajský súd konštatoval, že\nnejde o nulitné správne akty, pretože boli vydané orgánom na to oprávneným, teda nebol nedostatok\nprávomoci správneho orgánu na ich vydanie, rozhodnutia boli vydané na základe účinného právneho\npredpisu (podľa zákona č. 200/1998 Z. z.) a neboli zistené také ťažké vady, ktoré by mali spôsobiť ich\nnulitu. Otázkou je, ako bolo správnym orgánom podľa právneho predpisu rozhodnuté, avšak to je už\npodľa súdu právnym posúdením veci.\nS týmto konštatovaním krajského súdu však v celom rozsahu žalobca nesúhlasím. Ako už uvádzal\naj v žalobách, právna úprava Slovenskej republiky nevypočítava dôvody nulity rozhodnutia ako\nindividuálneho aktu a ponecháva právnej teórii a súdnej praxi, aby samy vymedzili okruh prípadov, kedy\nvady dosahujú takú mieru, že už o rozhodnutí, akte, vôbec nemožno hovoriť. Pri nulitnom akte však musí\nísť o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných predpisov. Právna\núprava vychádza z toho, že v prípade vyhlásenia nulity právneho aktu musí ísť o závažný a jednoznačný\nrozpor s právnym poriadkom.\nVzhľadom k vyššie uvedenému preto žalobca nemôže súhlasiť s názorom krajského súdu, že o nulite\npodkladových rozhodnutí nemožno hovoriť, pretože rozhodnutia bolí vydané na základe účinného\nprávneho predpisu a že spôsob ako bolo správnym orgánom rozhodnuté je už právnym posúdením\nveci. Žalobca je toho názoru, že z jeho strany boli namietané také ťažké vady, ktoré spôsobili nulitu\npodkladových rozhodnutí. Naďalej zastáva názor, že podkladové rozhodnutia z 19. júla 2005 nemajú\ndostatočný právny základ. Vydanie týchto rozhodnutí považuje žalobca za postup nad rámec zákonnej\nprávnej úpravy, nad rámec oprávnení vyplývajúcich pre nadriadený orgán z ustanovenia § 42 zákona o\nštátnej služby colníkov platného v čase vydania týchto rozhodnutí. Rozhodnutím o dočasnom pozbavení\nvýkonu štátnej služby bolo o žalobcovom právnom postavení až do skončenia trestného stíhania,\nprávoplatne rozhodnuté, čím existovala prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nebolo preto možné o\nžalobcovom právnom postavení vydať nové, ďalšie rozhodnutie.\nK dôvodom, že podkladové rozhodnutia sú vydanými nad rámec zákonnej právnej úpravy žalobca\nuvádza, že v prípade colníka dočasne pozbaveného výkonu štátnej služby (podľa § 42 citovaného\nzákona) nejde o colníka, ktorého definuje ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o štátnej služby colníkov,\nnakoľko týmto je len colník, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom pomere a na ktorého môžu\nbyť aplikované ustanovenia zákona o štátnej službe colníkov týkajúce sa ustanovenia do funkcie,\nvymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie, prípadne prevedenie na inú funkciu a preloženie a\npod.. Žalobca je toho názoru, že špecifikované dôvody sú takej intenzity, takého rozsahu, ktorými došlo\nbezpochyby k jednoznačnému, zjavnému a hrubému porušeniu zákona a ktoré spôsobili nulitu vydaných\nrozhodnutí z 19. júla 2005 a následne nezákonnosť, prípadne nulitu žalobami napadnutých rozhodnutí.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazuje na skutočnosť, že právny poriadok\nSlovenskej republiky nedefinuje pojem „ničotné správne rozhodnutie“, ako je tomu napr. v Českej\nrepublike, no napriek tomu vychádzal z existujúcej judikatúry, či z poznatkov právnej vedy. Krajský\nsúd dospel k záveru, že žiadna z okolností, ktorá by mohla spôsobovať nulitu, nie je daná. Žalobca\nuvedený záver krajského sudu rozporuje a poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenia § 77 Správního\nřádu Českej republiky a rovnako aj na poznatky právnej vedy, na ktoré poukázal aj samotný krajský\nsúdu. Z citovaného ustanovenia Správního řádu vyplýva, že ničotné je rozhodnutie, ktoré trpí vadami,\nktoré ho robia zjavne vnútorne rozporným alebo právne či fakticky neuskutočniteľným, alebo inými\nvadami, pre ktoré ho nemožno vôbec považovať za rozhodnutie správneho orgánu. Z existujúcej\njudikatúry a poznatkov právnej vedy okolnosťami spôsobujúcimi nulitu sú okrem iných aj nedostatok\nprávneho základu, absolútny omyl v osobe adresáta, neexistencia skutkového základu spôsobujúceho\nbezobsažnosť, požiadavka plnenia fakticky nemožného, neurčitosť a nezmyselnosť a pod..\nNulita (zmätočnosť), ak tu sama osebe je, je dôvodom na jeho zrušenie súdom bez ohľadu na to, že\nžaloba túto skutočnosť nenamietala, alebo žiadala o zrušenie rozhodnutia z iných dôvodov (R 56/1995).\n\nŽalobca je toho názoru, že okrem nedostatku právneho základu, nulitu podkladových rozhodnutí\nspôsobujú aj iné okolnosti, či už vyplývajúce z ustanovenia § 77 Správního řádu, ktorého použitie\nnavrhuje v zmysle analógie použiť, ale aj ďalšie uvedené okolnosti, na ktoré poukázal aj krajský súd,\ntieto však podľa žalobcu v súvislosti s nulitou podkladových rozhodnutí nesprávne vyhodnotil. Tak\nako už uvádza žalobca aj vyššie, vzhľadom na osobitné postavenie v období dočasného pozbavenia\nvýkonu štátnej služby, status ktorý mu bol daný ustanovení § 42 zákona č. 200/1998 Z. z., a nejednalo\nsa o colníka zadefinovaného v zmysle § 2 ods. 1 citovaného zákona, nemohol byť ani adresátom\npodkladových rozhodnutí. Opätovne zdôrazňuje, že rozhodnutím o dočasnom pozbavení výkonu štátnej\nslužby bolo o jeho právnom postavení až do skončenia trestného stíhania právoplatne rozhodnuté,\nprávny stav založený rozhodnutím o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby bol vzhľadom na\nosobitné ustanovenie § 42 zákona č. 200/1998 Z. z. nemenný. Citované ustanovenie dôsledne\nrešpektuje prezumpciu neviny a má za cieľ zachovať právne postavenie colníka a jeho nároky, ak sa\nnepreukážu skutočnosti, ktoré boli dôvodom na dočasné pozastavenie výkonu štátnej služby.\nVzhľadom k tomu žalobca nemôže súhlasiť s názorom krajského súdu, že na jeho osobu počas\ndočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bolo možné aplikovať všetky ustanovenia zákona č.\n200/1998 Z. z. a že správny orgán mohol rozhodovať o jeho preradení a ustanovení do inej funkcie.\nTakémuto postupu bránila osobitná právna úprava obsiahnutá v § 42 citovaného zákona. Osobitosti\ntejto právnej úpravy nasvedčuje aj cieľ dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ktorým je podľa\ndôvodovej správy k zákonu č. 200/1998 Z. z., zabrániť colníkovi vo výkone štátnej služby a to na\nkonkrétnom funkčnom mieste (§ 5 citovaného zákona). V zmysle § 42 citovaného zákona sa mu\npozastavuje výkon štátnej služby vo funkcii, ktorú v čase rozhodovania zastáva. Skutočnosť, že ďalšie\nponechanie colníka vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby sa posudzuje\naj vo vzťahu k jeho aktuálnemu funkčnému zaradeniu. Teda sa musí posudzovať, či v zaradení, ktoré\nzastáva, môže ohroziť dôležitý záujem štátnej služby.\nKrajský súd sa nestotožnil s námietku žalobcu, že podkladové rozhodnutia v podstate neboli\nrozhodnutiami, ale neplatnými právnymi úkonmi, pričom na ich neplatnosť musí súd ex offo prihliadnuť.\nPodľa § 238 ods. 1 písm. a/ zákona č. 200/1998 Z. z., neplatný je právny úkon, ktorý sa svojim\nobsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Žalobca\nzastáva názor, že vzhľadom na uvedenú zákonnú úpravu obsiahnutú v ustanovení § 238 ods. 1 písm.\na/ citovaného zákona je možné podkladové rozhodnutia riaditeľa (ako jednostranné právne úkony\nnadriadených) považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa citovaného ustanovenia, keďže\nod počiatku neexistovala právna úprava umožňujúca takýto postup. Takémuto záveru nasvedčuje aj\nkonštatácia samotného krajského súdu v napadnutom rozhodnutí, v zmysle ktorej za právny úkon\nsprávneho orgánu možno považovať len také konanie (opomenutie) správneho orgánu, ktoré je takým\nprejavom vôle, ktoré má znaky uvedené v § 237 zákona č. 200/1998 Z. z., avšak je zároveň konaním\ntohto orgánu mimo zákonom mu zverenej rozhodovacej právomocí. Tak ako už uvádza žalobca aj\nvyššie, vydanie podkladových rozhodnutí považujem za postup nad rámec oprávnení vyplývajúcich pre\nnadriadený orgán z ustanovenia § 42 zákon č. 200/1998 Z. z. platného v čase vydania týchto rozhodnutí.\nPretože absolútne neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne účinky (ako keby nebol), neplatnosti\ntakéhoto právneho úkonu sa môže dovolať dotknutý subjekt kedykoľvek, pričom neplatnosti týchto\nrozhodnutí sa žalobca dovolával aj v rámci podaných odvolaní.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na jednom mieste konštatuje, že aj v období\ndočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nie je vylúčené aplikovať všetky ustanovenia zákona č.\n200/1998 Z. z., nakoľko ich aplikácia nie je v zákone výslovne vylúčená. Na inom mieste v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia však krajský súd konštatuje, že nebolo potrebné po odvolaní z funkcie a\nustanovení do novej funkcie doručovať opis funkcie a ani iné rozhodnutie o služobnom plate, pretože v\nzmysle obmedzení vyplývajúcich z ustanovenia § 42 zákona č. 200/1998 Z. z. sa na mňa nevzťahovala\npovinnosť vykonávať štátnu službu a z dôvodu, že ustanovenie § 42 ods. 3 citovaného zákona priamo\nriešilo nárok na služobný plat a jeho výšku, pričom dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby stále\npretrvávalo, nebolo potrebné vydávať v tomto období ani žiadne rozhodnutie o služobnom plate. Žalobca\nje toho názoru, že uvedenou argumentáciu krajský súd priznáva úprave v zmysle § 42 citovaného zákona\nurčitú osobitosť, ktorý colnému orgánu počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby neumožňuje\nvoči colníkovi uskutočniť iné úkony, ako len tie, na ktorého ho oprávňuje ustanovenie § 42 citovaného\nzákona, pretože výkon jeho štátnej služby v konkrétnom funkčnom zaradení len spočíva (má len dočasne\nzabránené ju vykonávať) do právoplatného skončenia trestného stíhania.\nRovnako tak nezanikol žalobcov nárok na vyplácanie služobného platu, ktorý mi patril ku dňu dočasného\npozastavenie výkonu štátnej služby a bol vyplácaný na základe rozhodnutia z 01. augusta 2004 za výkon\nštátnej služby vo funkcii vedúci oddelenia spotrebných daní, v 6. platovej triede. Postup prvoinštančného\n\nsprávneho orgánu a následne postup žalovaného správneho orgánu, keď bol žalobca ich rozhodnutiami\nzaradený na funkciu „starší referent špecialista“ a následne bolo rozhodnuté o priznaní jednotlivých\nzložiek služobného platu podľa 5. platovej triedy, je podľa názoru žalobcu v rozpore s účelom príslušnej\nzákonnej úpravy a prvoinštančný správny orgán ako aj žalovaný správny orgán tak postupovali nad\nrámec zákona a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nZáverom tiež žalobca poukázal na ustanovenie § 232 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., podľa ktorého\nodvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; o odvolaní proti rozhodnutiu\nprezidenta vydanému v prvom stupni rozhoduje prezident na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej\nkomisie. Žalobca preto zastáva názor, že najbližšie nadriadeným (teda odvolacím orgánom) orgánu,\nktorý prvoinštančné rozhodnutia vydal (teda riaditeľ Colného úradu Banská Bystrica) je prezident\nFinančnej správy, pretože tento riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica vymenoval, nakoľko tej\npodlieha do ustanovovacej pôsobnosti práve prezidenta Finančnej správy. Uvedené vyplýva z Dodatku\nč. 1 k Rozkazu ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2011, účinného od 13. januára 2012 (čl. 7 bod\n2 písm. e/ prílohy Rozkazu ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2011). Z uvedeného je tak možné\nvyvodiť, že v zmysle § 232 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. je odvolacím orgánom prezident Finančnej\nsprávy. O žalobcových odvolaniach voči prvoinštančným rozhodnutiam riaditeľa Colného úradu Banská\nBystrica rozhodol generálny riaditeľ sekcie colných úradov, ktorý však podľa názoru žalobcu vzhľadom\nna vyššie uvedené nebol príslušným odvolacím orgánom podľa § 232 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.\nz. pretože o žalobcových odvolaniach mal rozhodnúť prezident Finančnej správy Slovenskej republiky.\nNa základe vyššie uvedeného je žalobca toho názoru, že napadnuté rozhodnutia správneho orgánu, v\nmedziach žalôb nie sú v súlade so zákonom.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného správneho orgánu k odvolaniu\nK podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný správny orgán listom z 23. marca 2016 a žiadal, aby odvolací\nsúd rozhodnutie krajského súdu v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. Žalovaný správny orgán vo\nsvojom vyjadrení uviedol, že žalobca ako odvolacie dôvody v podanom odvolaní uvádza, že krajský súd\nna základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nZ argumentácie žalobcu v podanom odvolaní podľa žalovaného správneho orgánu vyplýva, že\nžalobca namieta správnosť aplikácie § 245 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku krajským súdom\nv predmetnom súdnom konaní, v zmysle ktorého krajský súd odmietol súdny prieskum rozhodnutia\nriaditeľa Colného úradu Banská Bystrica č. 14307/2005/5100 z 19. júla 2005 o odvolaní žalobcu z funkcie\ncolný špecialista - vedúci oddelenia spotrebných daní a rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Banská\nBystrica č. 14308/2005/5100 z 19. júla 2005 o ustanovení žalobcu do funkcie hlavný colný referent oddelenie spotrebných daní. Od žalobcom tvrdenej nulity, resp. neplatnosti podkladových rozhodnutí\nžalobca naďalej v podanom odvolaní odvíja nezákonnosť rozhodnutí žalovaného správneho orgánu\nč. 1010604/1/171633/2015 z 29. apríla 2015 a č. 1010604/1/174289/2015 z 23. apríla 2015 vrátane\nnezákonnosti rozhodnutí prvoinštančných správnych orgánov.\nŽalobca ďalej podľa žalovaného správneho orgánu poukazom na § 230 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.\nz. tvrdí, že rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako i prvoinštančného správneho orgánu musia\nbyť s poukazom na zásadu zákonností vyplývajúcu z § 230 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. súladné s\nprávnou úpravou bez ohľadu na to, že orgán, ktorý ich má vydať je viazaný prv urobeným rozhodnutím.\nV uvedenej rovine je potom podľa názoru žalobcu povinný skúmať zákonnosť rozhodnutia a postup\nsprávneho orgánu aj krajský súd, t. j. samotnú zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu.\nŽalovaný správny orgán v tomto smere uviedol, že podkladové rozhodnutia sú individuálnymi správnymi\naktmi vo veciach služobného pomeru žalobcu ako colníka, ktorých vydanie sa riadi režimom zákona č.\n200/1998 Z. z.. Odvolanie žalobcu z funkcie colný špecialista ako i jeho ustanovenie do funkcie hlavný\ncolný referent majú formu rozhodnutia (§ 244 ods. 3 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku). Jedná sa\no podkladové rozhodnutia, ktoré boli pre žalovaný správny orgán (ako i pre prvoinštančný správny orgán)\nzáväzné a z ktorých musel pri vydaní žalobou napadnutých rozhodnutí vychádzať. Zákon č. 200/1998\nZ. z. vo svojich ustanoveniach § 231 a § 232 umožňoval podať proti podkladovým rozhodnutiam riadny\nopravný prostriedok (odvolanie). Zákonnosť podkladových rozhodnutí v prípade zamietnutia podaných\nodvolaní vrátane zákonnosti postupu, ktorý vyústil do ich vydania, bolo možné preskúmať v konaní\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko zo súdneho prieskumu neboli podľa § 248\nObčianskeho súdneho poriadku vylúčené. Žalobca vo vzťahu k podkladovým rozhodnutiam nevyužil ani\n\nlen podanie odvolania a následne logicky ani súdny prieskum. Preskúmať zákonnosť postupu možno iba\nspolu s rozhodnutím, ktoré má byť preskúmané súdom (okrem prípadu nečinnosti správneho orgánu).\nV danom prípade sa nejedná ani o čiastočné podkladové rozhodnutia vydané v rámci určitého konania,\nktoré by mali byť preskúmané v spojení s žalobou napadnutými rozhodnutiami ako rozhodnutiami\nmajúcimi konečný charakter v danom konaní. Vzhľadom na uvedené v prebiehajúcom súdnom spore\nnie sú podkladové rozhodnutia a ani postup, ktorý vyústil k ich vydaniu spôsobilým predmetom súdneho\nprieskumu podľa § 245 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.\nŽalobca ďalej podľa žalovaného správneho orgánu v podanom odvolaní nesúhlasil s vyhodnotením\njeho žalobnej námietky spočívajúcej v nezákonností žalobou napadnutých rozhodnutí v dôsledku nulity\n(ničotnosti) podkladových rozhodnutí a rozporoval záver krajského súdu, ktorý konštatoval, že platný\nprávny poriadok pojem „nulitný správny akt“ nedefinuje. Žalobca v tejto spojitosti v odvolaní uvádza, že\nokrem nedostatku právneho základu nulitu podkladových rozhodnutí spôsobujú aj iné okolnosti napr.\nvyplývajúce z § 77 Správního řádu, ktorého použitie navrhuje v zmysle analógie použiť.\nS názorom žalobcu prezentovaným v podanom odvolaní, že krajský súd mal ním tvrdenú nulitu\npodkladových rozhodnutí preskúmať aj z hľadiska obsahu ustanovenia § 77 zákona č. 500/2004 Sb.\nz dôvodu analógie práva a zvážiť, či práve použitím analógie práva by nebolo možné odvodiť vady\nzakladajúce nulitu podkladových rozhodnutí, nemožno v žiadnom prípade podľa žalovaného správneho\norgánu súhlasiť.\nŽalovaný správny orgán zdôrazňuje, že analógia práva sa použije v prípade, keď sa na riešenie určitého\nprípadu nenájde ani podobná právna norma, a preto orgán aplikácie práva postupuje podľa právneho\nporiadku ako celku, podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne\npodľa princípov daného alebo príbuzného odvetvia práva. V danom prípade by krajský súd ako orgán\naplikácie práva mohol v rámci analógie práva aplikovať právo len podľa platného právneho poriadku\nSlovenskej republiky ako celku. Analógia práva tak ako ju prezentuje žalobca, kedy žiada aplikáciu\npráva podľa platného práva iného štátu než Slovenskej republiky je absolútne vylúčená a neprípustná.\nV neposlednom rade považuje žalovaný správny orgán za potrebné uviesť aj to, že analógia práva,\npokiaľ by sa aj jednalo o platný právny poriadok Slovenskej republiky, je vo verejnom práve ojedinelá\na v odvetví správneho práva vylúčená.\nŽalobca v podanom odvolaní opakovane vyjadruje svoj názor, že vzhľadom na jeho osobné postavenie\nv období dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, nebol colníkom v zmysle § 2 ods. 1 zákona č.\n200/1998 Z. z. a nemohol byť teda ani adresátom podkladových rozhodnutí. Žalovaný správny orgán\nv tomto smere uviedol, že krajský súd sa s námietkami žalobcu v tomto smere adekvátne vysporiadal,\npričom žalovaný správny orgán má za to, že stotožnenie sa so žalobcovým výkladom o uzatvorení\njeho právneho postavenia colníka rozhodnutiami vydanými na základe § 42 zákona č. 200/1998 Z. z.\naž do skončenia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby by „ad absurdum“ viedli aj k samotnej\nnemožnosti prepustenia colníka dočasne pozbaveného výkonu štátnej služby zo služobného pomeru\npred ukončením dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. V zmysle právnej konštrukcie žalobcu\nrozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby by bolo právnou prekážkou na vydanie\nakéhokoľvek iného rozhodnutia než rozhodnutia o ukončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej\nslužbe, ktoré jediné by bolo spôsobilé „uvoľniť“ právny stav platný ku dňu dočasného pozbavenia výkonu\nštátnej služby. Takýto výklad je zjavne nesprávny a nemožno ho podľa žalovaného správneho orgánu\nakceptovať.\nŽalobca ďalej podľa žalovaného správneho orgánu zastáva názor, ktorý prezentoval v priebehu súdneho\nkonania, že podkladové rozhodnutia je možné považovať za absolútne neplatné právne úkony podľa §\n238 ods. 1 písm. a/ zákona č. 200/1998 Z. z.. K predmetnej odvolacej námietke žalovaný správny orgán\nuvádza, že administratívny orgán ako orgán aplikácie práva realizuje svoju zákonom zverenú právomoc\nrozhodovať o právach a povinnostiach konkrétne určených subjektov výlučne individuálnymi právnymi\naktmi. Uvedené platí aj v prípade podkladových rozhodnutí ohľadom ktorých žalobca zjavne nesprávne\nusudzuje ako o právnych úkonoch.\nŽalobca ďalej v odvolaní namieta, že nezákonnosť rozhodnutí žalovaného správneho orgánu je\nspôsobená aj tým, že tieto rozhodnutia boli vydané nepríslušným orgánom, a to generálnym riaditeľom\nsekcie colných úradov a nie prezidentom Finančnej správy. Ani s predmetnom odvolacou námietkou\nžalobcu sa nemožno podľa žalovaného správneho orgánu stotožniť. Podľa § 232 ods. 1 zákona č.\n200/1998 Z. z. platí, že odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.\nZo znenia čl. 6 ods. 1 posledná veta Organizačného poriadku žalovaného správneho poriadku z 01.\njúla 2014 platného v čase rozhodovania o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa Colného\núradu Banská Bystrica č. 1010601/1/95553/2015 z 02. marca 2015 a proti rozhodnutiu riaditeľa\nColného úradu Banská Bystrica č. 1010601/1/102664/2015 zo 06. marca 2015 vyplýva, že generálny\n\nriaditeľ sekcie colných úradov priamo riadi riaditeľa colného laboratória, zamestnancov v jeho priamej\nriadiacej pôsobnosti a riaditeľov colných úradov a je ich bezprostredne nadriadený (ako bezprostredne\nnadriadený je odvolacím orgánom riaditeľovi colného úradu, ktorý vydal rozhodnutie vo veciach\nslužobného pomeru). Vzhľadom na uvedené ani predmetná odvolacia námietka žalobcu neobstojí.\nIV.\nPrávny názor odvolacieho súdu\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie\no právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv žalobcom podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § s 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a postupom\npodľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk) po\nneverejnej porade senátu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nPodľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s\nprávnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi\npredpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava aj zákonnosť\npostupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,\npodľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V\nzákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v\npriebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa\nna takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\nOdvolací súd primárne v medziach odvolania preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho súdneho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutiami prvoinštančného správneho\norgánu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného\nsprávneho orgánu.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho\nsúdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov\na rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok\nvymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nPredmetom konania na krajskom súde bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nz 29. apríla 2015, č. 1010604/1/171633/2015, ktorým žalovaný správny orgán odvolanie žalobcu\nzamietol a potvrdil rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica z 02. marca 2015, č.\n1010601/1/95553/2015, ktorým riaditeľ Colného úradu Banská Bystrica rozhodol podľa § 42 ods. 6\nzákona č. 200/1998 Z. z. tak, že skončil dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu dňom\n24. februára 2015 a preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 23. apríla 2015, č.\n1010604/1/174289/2015, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie riaditeľa\nColného úradu Banská Bystrica zo 06. marca 2015, č. 1010601/1/102664/2015, ktorým riaditeľ Colného\núradu Banská Bystrica rozhodol podľa § 79 a nasledujúcich zákona č. 200/1998 Z. z. o priznaní zložiek\nslužobného platu dňom 25. februára 2015.\n\nOdvolací súd preskúmajúc odvolaním napadnuté rozhodnutie ako i obsah súdneho a administratívneho\nspisu v rozsahu podaného odvolania konštatuje, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť\ndôvody, na základe ktorých krajský súd zamietol jeho žalobu. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia podrobným spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých\nprávnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, bola celá vec prešetrená riadne a skutkový stav bol podrobne zistený, o\nčom svedčí obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva uvedené. V súdnom konaní bolo obsahom\nadministratívneho spisu preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení\ndôkazov tak ako krajský súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani\ntakú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že krajský súd\ndostatočne podrobne a presne posúdil zistený skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými\nnámietkami žalobcu.\nZa týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutia žalovaného sú i podľa názoru odvolacieho súdu\nvydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu správnym orgánom a správne\nprávne posúdené. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych\norgánov oboch inštancií a rozhodol, že preskúmavanými rozhodnutiami žalovaného správneho orgánu\nnedošlo k porušeniu zákona a práv žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd za správny.\nVo vzťahu k námietke žalobcu, obsiahnutej v odvolaní, že rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\nvydal správny orgán, ktorý na to nemal kompetenciu, keď o podaných odvolaniach proti rozhodnutiam\nprvoinštančného správneho orgánu rozhodoval generálny riaditeľ Sekcie colných úradov a nie prezident\nFinančnej správy odvolací súd uvádza, že hoci uvedená námietka žalobcu nebola obsiahnutá v žalobe,\nodvolací súd sa touto námietkou musí zaoberať, keď je povinnosťou súdu v správnom súdnictve na vadu\nspočívajúcu v nedostatku kompetencie správneho orgánu prihliadať z úradnej povinnosti.\nPodľa názoru odvolacieho súdu argumentácia žalobcu, ktorou spochybňuje kompetenciu žalovaného\nsprávneho orgánu rozhodovať o podaných odvolaniach proti rozhodnutiam prvoinštančného správneho\norgánu nie je správna a to s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. a\nOrganizačný poriadok žalovaného správneho orgánu, čl. 6 ods. 1 posledná veta, na ktorý poukazuje aj\nžalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že\nodvolacím orgánom v správnom konaní proti rozhodnutiam prvoinštačného správneho orgánu v čase\nich vydania bol generálny riaditeľ Sekcie colných úradov, ktorý aj rozhodol o podaných odvolaniach v\nsprávnom konaní. Neobstojí argumentácia žalobcu, že o podaných odvolaniach žalobcu mal rozhodovať\nprezident Finančnej správy, a to najmä s poukazom na to, že pri určení kto je najbližšie nadriadeným\norgánom nie je rozhodujúce v danej veci kritérium spočívajúce v ustanovovacej pôsobnosti orgánu.\nVo vzťahu k opätovným tvrdeniam žalobcu, že správne orgány nesprávne vyhodnotili rozhodnutia\nriaditeľa colného úradu z 19. júla 2005, ktorými bol žalobca v čase dočasného pozbavenia štátnej\nslužby odvolaný z funkcie colný špecialista - vedúci oddelenia spotrebných daní a ustanovený do novej\nfunkcie hlavný colný referent, že tieto rozhodnutia sú ničotné, prípadne neplatnými právnymi úkonmi,\na že počas obdobia dočasného pozbavenia štátnej služby nemohol byť žalobca odvolaný zo svojej\nfunkcie a ustanovený do novej funkcie, keďže sa na neho nevzťahovali v plnej šírke ustanovenie zákona\nč. 200/1998 Z. z., ako aj k otázke prípadnej prekážky veci rozhodnutej sa odvolací súd stotožňuje s\nargumentáciou krajského súdu a v plnom rozsahu na ňu poukazuje s odkazom na ustanovenie § 219 ods.\n2 Občianskeho súdneho poriadku ,keď žalobca v podanom odvolaní neuvádza nové právne skutočnosti,\nktoré by odvodňovali opačný záver.\nAk žalobca poukazuje na využitie analógie práva vo vzťahu k českej právnej úprave - Správního\nsoudního řádu, k uvedenému odvolací súd dodáva, že využitie analógie práva vo verejnom práve\nprichádza do úvahy len výnimočne a k analógii práva je potrebné pristúpiť, len ak súd dospeje k záveru,\nže existuje medzera v práve, ktorú však nemôže preklenúť inými prostriedkami (napr. prostriedkami\nvýkladu práva). Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že analógia legis a analógia iuris nepredpokladá\nanalogické využitie právneho poriadku iného štátu a to aj s poukazom na článok 4 Civilného sporového\nporiadku v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku.\nOdvolací súd nevyhovel podanému odvolaniu a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného\nprípadu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. januára 2016, č. k. 23S 117/2015-53 ako\nvecne správny podľa § 250ja ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 219 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nv spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, potvrdil, keď boli dané dôvody pre zamietnutie\nžaloby krajským súdom.\nV.\n\nTrovy odvolacieho konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 a contrario Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, s § 224 ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Žalobca v\nodvolacom konaní úspech nemal, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nŽalovaný mal v konaní úspech, avšak správnemu orgánu zo zákona náhrada trov konania v správnom\nsúdnictve neprináleží.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/117/2015", "guid": "bd050369-f6cb-4e77-b8d1-05963e9b806b:1c323f50-cb96-4db6-a153-9ff470265c50", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}