{"guid": "97c339b3-4abb-42f9-99df-8db4602c08dc:cbeb30cc-680d-4462-83ef-279c7cb8d506", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015200876.1", "spisova_znacka": "8Sžh/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžh/2/2016 z 27. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. 8Sžh/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6015200876.1", "identifikacne_cislo": "6015200876", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "datum_vydania": "2018-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-54.odsek-3", "nazov": "§ 54 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-54.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506", "nazov": "zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-54", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-7", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-35", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbeb30cc-680d-4462-83ef-279c7cb8d506", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200876.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200876.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200876.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžh/2/2016\n6015200876\n27. 09. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:6015200876.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a\nčlenov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Roman\nMoravčík - SPORT REAL NITRA, s miestom podnikania Pražská 2, 949 11 Nitra, IČO: 37 214 853,\nzastúpený advokátskou kanceláriou Jurovatý & Partners, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 14, 811 06\nBratislava, IČO: 36 862 703, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky,\nso sídlom Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka SPORT-KA s.r.o., so\nsídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača (predtým SPORT REAL, s.r.o.,\nBrnianska 2, 911 05 Trenčín), zastúpený advokátom JUDr. Martinom Bezákom, PhD., Klincová 15, 821\n08 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. POZ 342-2007/\nOZ 219508 II/36-2015 zo dňa 30.4.2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 24S/123/2015-79 zo dňa 11.12.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/123/2015-79\nzo dňa 11. decembra 2015 potvrdzuje.\nÚčastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.\nPribratému účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\nzrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.4.2015, č. POZ 342-2007/OZ 219508 II/36-2015, ktorým\nžalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. POZ 342-2007/OZ 219508-I/134-2013 z 12.12.2013,\nktorým bola slovná ochranná známka č. 219508 „SPORT REAL“ vyhlásená za neplatnú v plnom\nrozsahu. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol a poukázal na to, že žalobný dôvod nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 35 ods. 3 v spojení\ns § 7 písm. f/ zákona č. 506/2009 Z.z., v tom, že podľa žalobcu posúdiť vec podľa tohto ustanovenia je\nmožné len v prípade, ak navrhovateľ podal námietky proti zápisu ochrannej známky, neobstojí, pretože\ntakáto podmienka sa v § 35 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. nenachádza. Žalovaný sa s touto námietkou\nuplatnenou v rozklade správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že možno\nlen odkázať aj na jeho správnu argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe ako je opísaná na č. l.\n3 a 4 tohto rozsudku. Ako vyplýva zo znenia vyššie citovaného § 35 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z.\núrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodu podľa § 7,\nak sa v konaní o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje. Toto\nustanovenie ako vyplýva z jeho textu obsahuje pravidlo, podľa ktorého návrh na vyhlásenie ochrannej\nznámky za neplatnú je oprávnená podať osoba uvedená v § 7, t.j. každá z osôb tam uvedených z\ndôvodov uvedených v § 7. Inak povedané, každý, kto je v § 7 oprávnený podať námietky, môže dôvody,\n\nz ktorých je oprávnený namietať proti zápisu prihláseného označenia do registra, uplatniť návrhom na\nvyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Ide o ustanovenie, ktoré je jasné, zrozumiteľné, jednoznačné\nbez toho, aby k jeho aplikácii bolo potrebné použiť výklad. Text osoba uvedená v § 7 z dôvodov\nuvedených v § 7 nepripúšťa žiadnu rôznosť výkladu. Je úplne jednoznačné, že každá osoba, ktorú\nzákon v § 7 špecifikuje, t.j. ktorá je v tomto ustanovení menovite uvedená inými slovami vymenovaná,\noznačená, môže uplatniť dôvod uvedený v § 7, t.j. dôvod, ktorý ju oprávňuje podať námietky, uplatniť aj\nnávrhom na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Naopak výklad na ktorom založil svoje tvrdenie\no nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobca vo svojej podstate nie je výkladom tohto ustanovenia,\nale je jeho doplnením v zmysle, že úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú „aj na návrh osoby, ktorá\npodala námietky, na základe oprávnenia podľa § 7“, alebo „ktorá podala námietky podľa § 30“ a pod..\nPodľa názoru súdu neobstojí ani žalobný dôvod nezákonnosti spočívajúcej v nesprávnom právnom\nposúdení transformácie § 16 ods. 10 zákona č. 55/1997 Z.z. (podľa ktorého bol podaný návrh), do § 35\nods. 3 v spojení s § 7 písm. f/, pretože podľa žalobcu § 16 ods. 10 starého zákona nemá ekvivalent v\nnovom zákone. Preto sa nebolo možné domáhať vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú z dôvodov\npodaných v preskúmavanom konaní. Návrh ďalšieho účastníka bolo preto možné posúdiť len podľa §\n35 ods. 1. Takéto tvrdenia vychádzajú z nesprávneho „výkladu“ § 35 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z.\nako je zdôvodnené vyššie. Naopak zo znenia § 35 ods. 3 vyplýva, že návrh na vyhlásenie ochrannej\nznámky za neplatnú môže podať každá osoba uvedená v § 7 z dôvodu tam uvedeného. Teda aj majiteľ\nobchodného mena z dôvodu uvedeného v § 7 písm. f, že ochranná známka je zhodná alebo podobná s\niným označením používaným v obchodnom styku - obchodným menom, ktoré používaním v obchodnom\nstyku nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť na území Slovenskej republiky, alebo vo vzťahu k jej územiu\npre zhodné, alebo podobné tovary, či služby používateľom tohto označenia a toto označenie nemá iba\nmiestny dosah. Žalobca ani neuvádza z akého dôvodu by obchodné meno nemalo byť iným označením\npoužívaným v obchodnom styku v zmysle § 7 písm. f/ zákona č. 506/2009 Z.z..\nĎalej uviedol, že neobstojí ani žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre\nnedostatočné odôvodnenie, ktorému podľa žalobcu mali chýbať úvahy, ktorými sa žalovaný riadil pri\nhodnotení dôkazov, pretože nekorešponduje s odôvodnením napadnutého ako aj prvostupňového\nrozhodnutia tak, ako sú uvedené na č.l. 6 - 11 tohto rozsudku. Tvrdenie žalobcu o nepodloženosti úvah,\nktoré sú v žalobe odcitované nekorešponduje s obsahom odôvodnenia napadnutého a prvostupňového\nrozhodnutia. K prvej z nich je potrebné uviesť, že žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedol z akých\nskutočností dospel k záveru, že žalobcom preukázané používanie jeho obchodného mena v rovnakej\noblasti nebolo preukázané v takej intenzite, aby tým bolo vyvrátené zistené nadobudnutie rozlišovacej\nspôsobilosti pre obchodné meno ďalšieho účastníka pre kolízne tovary alebo služby. Takisto úvaha\nžalovaného, že je predpoklad, že zmluvy a faktúry sú doklady, ktoré sa vystavia až potom, ako\nspotrebiteľ o tovary alebo o služby prejaví záujem, nemôže byť posúdená ako nepodložená, pretože\nje len konštatovaním faktickej postupnosti pri uzatváraní obchodov. Okrem toho nesúhlas s niektorými\nzávermi žalovaného uvedenými v odôvodnení rozhodnutia nemôže spôsobiť nespreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov možno konštatovať\nvtedy, keď chýbajú dôvody úplne, tiež vtedy keď v rozhodnutí chýbajú rozhodné skutočnosti, na\nzáklade ktorých správny orgán rozhodol. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je ale vždy\nzaložená na chýbajúcich skutkových dôvodoch. Pôjde o prípady, kedy je rozhodnutie založené na\ntakých skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na základe dôkazov, ktoré boli získané\nv rozpore so zákonom, pričom na týchto skutkových zisteniach boli založené dôvody rozhodnutia.\nTakýmito chybami odôvodnenie napadnutého rozhodnutia netrpí a netrpí žiadnymi chybami. Obsahuje\nvšetko, čo v zmysle zákona odôvodnenie administratívneho rozhodnutia v tomto konaní obsahovať\nmá v zmysle § 47 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nobsahuje vyhodnotenie vykonaného dokazovania, úvahy použité pri hodnotení dôkazov jednotlivo a aj\nv ich vzájomnej súvislosti. Je z neho zrejmé, ako žalovaný dospel k zisteniu skutočností rozhodných pre\nvydanie rozhodnutia. Tiež obsahuje úvahu ako boli zistené skutočnosti právne posúdené. Odôvodnenie\nobsahuje aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s námietkami žalobcu.\nPodľa názoru prvostupňového súdu mýli sa žalobca aj v žalobnom dôvode nezákonnosti spočívajúcej\nv tom, že predmetom preskúmavaného konania nemalo byť zisťovanie, kto z účastníkov preukáže\ndostatočné užívanie obchodného mena v obchodnom styku, pretože by išlo o zasahovanie do\nkompetencie súdov, pričom jedine v konaní o námietkach by správny orgán bol oprávnený v presne\nstanovenom rozsahu skúmať právo prednosti v užívaní ochrannej známky a obchodného mena\nužívaného iným subjektom ako majiteľom ochrannej známky. Tento dôvod takisto vychádza zo\nžalobcovho nesprávneho výkladu § 35 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. ako je uvedené vyššie. Nebolo\nsporné, že toto konanie začalo za účinnosti predchádzajúceho zákona, pričom návrh ďalšieho účastníka\n\nna výmaz ochrannej zámky sa v zmysle zákona, konkrétne § 54 ods. 3, zo zákona považuje za\nnávrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa zákona č. 506/2009 Z.z.. Uplatnený dôvod\nv návrhu zodpovedá dôvodu uvedenému v § 7 písm. f/ zákona č. 506/2009 Z.z.. V konaní, v ktorom\nnavrhovateľ navrhol vyhlásiť ochrannú známku za neplatnú z dôvodu uvedeného v § 7 písm. f/\nzákona č. 506/2009 Z.z. bolo povinnosťou žalovaného vykonať dokazovanie na základe dôvodov a\ndôkazov predkladaných účastníkmi konania a zistiť, či iné označenie používané v obchodnom styku,\nteda v danom prípade obchodné meno ďalšieho účastníka - navrhovateľa, používaním na území\nSlovenskej republiky nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby\nnavrhovateľa pred dňom podania prihlášky a či takéto označenie nemá iba miestny dosah. Dokazovanie\nvykonané v administratívnom konaní dôkazmi navrhnutými účastníkmi konania sa týkalo len zisťovania\nskutočností rozhodných pre posúdenie, či bol naplnený dôvod pre vyhlásenie ochrannej známky za\nneplatnú uvedený v § 7 písm. f/ zákona č. 506/2009 Z.z.. Žalovaný konal výlučne v rámci zákonom mu\nzverenej kompetencie rozhodnúť o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú.\nPrvostupňový súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených žalobcom v žalobe\ndospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, preto podľa § 250j ods. 1\nOSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že\nneúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Ďalší účastník podľa citovaného § 250k OSP\nnemá právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli účasťou v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu.\nProti predmetnému rozsudku zo strany žalobcu bolo v zákonom stanovenej lehote podané odvolanie,\npričom žalobca uviedol, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s právnymi a skutkovými\ndôvodmi uvedenými v žalobe, nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu a zotrval na svojich\nargumentoch, ktoré použil v námietkovom konaní, v rozklade a v správnej žalobe.\nŽalobca zotrval na svojom právnom názore uvedenom v žalobe, že podľa § 35 ods. 3 úrad vyhlási\nochrannú známku za neplatnú o.i., aj na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov podľa § 7. V tomto\nkonkrétnom prípade neboli splnené dôvody na postup úradu podľa ustanovenia § 35 ods. 3 v spojitosti s\nustanovením § 7 písm. f/ zákona o ochranných známkach, pretože v danom prípade absentuje základná\nprávna skutočnosť odôvodňujúca postup podľa týchto ustanovení, a to existencia námietok podaných\nnavrhovateľom proti zápisu ochrannej známky do registra ochranných známok. Z uvedeného je zrejmé,\nže išlo o nezákonný postup správneho orgánu, teda nesprávne právne posúdenie veci, čo je dôvodom\nzrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\nŽalobca mal za to, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal tou časťou žaloby, v ktorej uvádza, že\nbolo treba sa zaoberať aj vymedzením pojmu „spotrebiteľ“. Podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie (ďalej len „SD EÚ“) je spotrebiteľom výlučne a zároveň každá fyzická osoba, ktorá nekoná\nv rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podobne v smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách, ktorá spotrebiteľa definuje ako: „akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách\npodliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo\nprofesii“.\nV nadväznosti na uvedené je preto potrebné konštatovať, že nebolo možné preukázať pôsobenie\na rozmer používania ochrannej známky obchodnou spoločnosťou ŠPORT REAL s.r.o., Trenčín, aby\nsi v porovnaní s majiteľom ochrannej známky spotrebiteľ bez problémov spojil obchodné meno\nnavrhovateľa s jeho poskytovanými tovarmi a službami. Nemohol preto žalovaný spoľahlivo zistiť,\nči obchodné meno navrhovateľa za daných okolností mohlo alebo nemohlo nadobudnúť vo vedomí\nspotrebiteľskej verejnosti na území Slovenskej republiky rozlišovaciu spôsobilosť, nakoľko rozsah\npredložených dôkazov sa vzťahuje len na právnické osoby. Rovnako rozlišovaciu spôsobilosť nebolo\nmožné posúdiť ani pred dňom podania prihlášky.\nRozhodnutie správneho orgánu je zásahom do práv majiteľa ochrannej známky, a preto musí obsahovať\nvšetky náležitosti a dostatočné odôvodnenie, aby bolo možné preskúmať jeho správnosť. V rozhodnutí\nprvostupňového orgánu musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými\núvahami bol orgán vedený pri hodnotení dôkazov a na základe akých právnych predpisov rozhodoval.\nDôvody napadnutého rozhodnutia obsahujú len dôkazmi nepodložené úvahy, predpoklady, domnienky\na fikcie. Úvahu prvostupňového orgánu, podľa ktorej ,,napriek tomu, že majiteľ preukázal používanie\njeho obchodného mena v rovnakej oblasti, i keď nie v takej intenzite a rozsahu, jeho doklady v\ntomto prípade nemôžu vyvrátiť konštatované nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti obchodného mena\nnavrhovateľa pre kolízne tovary a služby“ považuje majiteľ za ničím nepodloženú a vzbudzujúcu dôvodné\npochybnosti o objektivite rozhodnutia vo veci. Taktiež je nepodloženou úvahou aj tvrdenie úradu: ,,....\nje dôvodné predpokladať, že doklady (zmluvy, faktúry) sú vystavené až po interakcii spotrebiteľa,\n\nktorý o konkrétne tovary a služby prejavil záujem“. Z uvedeného je preto neopodstatnené používať\ntermín ,,dôvodný predpoklad“, nakoľko sa správny orgán nevysporiadal s vymedzením pojmu spotrebiteľ\na neboli predložené ani dôkazy o existencii spotrebiteľských zmlúv, a tak nebolo možné posudzovať\nvplyv na spotrebiteľskú verejnosť. V zmysle uvedeného je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné,\nnakoľko z jeho odôvodnenia nemožno bez akýchkoľvek pochybností určiť na základe akých právnych\nskutočností vyhlásil ochrannú známku za neplatnú. Krajský súd v tomto smere sa nevysporiadal s týmito\nnámietkami žalobcu, len v dôvodoch svojho rozhodnutia odkázal na dôvody napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\nPodľa názoru žalobcu žalovaný v celom správnom konaní právne nevyhodnotil dôkazy predložené\nmajiteľom ochrannej známky (žalobcom) vôbec, len sa obmedzil bez ďalšieho na konštatovanie,\nže ,,jeho doklady v tomto prípade nemôžu vyvrátiť konštatované nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti\nobchodného mena navrhovateľa pre kolízne tovary a služby“. Toto pochybenie (chýbajúce právne\nzdôvodnenie) nenapravil ani súd, ktorý len odkázal na dôvody správneho rozhodnutia žalovaného.\nV podrobnostiach žalobca poukázal na svoju právnu a skutkovú argumentáciu uvedenú v priebehu\ncelého správneho konania, ako aj v dôvodoch svojej žaloby. Z horeuvedených dôvodov žalobca žiadal\nodvolací súd, aby po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zmenil rozsudok súdu I. stupňa tak, že\nrozhodnutie žalovaného č. k. POZ 342-2007/OZ 219508-11/36-2015 zo dňa 30.4.2015 zrušuje a vec mu\nvracia na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.\nK odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný písomným podaním, pričom konštatoval, že z odvolania\nžalobcu je možné abstrahovať niekoľko konkrétnejších námietok, ku ktorým sa vyjadril nasledovne:\na) Nesprávne právne posúdenie veci - nesprávna aplikácia § 35 ods. 3 v spojení s § 7 písm. f/ zákona\no ochranných známkach\nŽalobca je naďalej presvedčený o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, resp. nezákonnom postupe\nžalovaného spočívajúcom v nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 35 ods. 3 v spojení s § 7 písm. f/\nzákona o ochranných známkach z dôvodu neexistencie námietok podaných navrhovateľom proti zápisu\nochrannej známky do registra ochranných známok. Žalovaný túto odvolaciu námietku považuje za\nneopodstatnenú a plne sa stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu o jasnosti, zrozumiteľnosti a\njednoznačnosti ustanovenia § 35 ods. 3 zákona o ochranných známkach, a teda nedôvodnosti súvisiacej\nžalobnej námietky (pozri str. 12 ods. 6 prvostupňového rozsudku). Žalovaný (rovnako ako vo vyjadrení\nk žalobe) zdôrazňuje, že podanie námietok proti prihláške ochrannej známky a návrh na vyhlásenie\nochrannej známky za neplatnú predstavujú dva samostatné právne inštitúty, v prípade ktorých uplatnenie\njedného z nich automaticky nevyžaduje aj uplatnenie druhého inštitútu, resp. že podanie námietok proti\nprihláške napadnutej ochrannej známky nepredstavuje podmienku úspešného uplatnenia návrhu na\nvyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú podľa § 35 ods. 3 v spojitosti s § 7 písm. f/ zákona\no ochranných známkach.\nUstanovenie § 7 zákona o ochranných známkach uvádza výpočet, tzv. relatívnych prekážok zápisnej\nspôsobilosti, ktorých spoločným menovateľom je existencia staršieho práva. Oprávnená osoba môže\nuplatniť svoje staršie právo už v čase konania o prihláške (tzn. pred zápisom ochrannej známky do\nregistra), a aj v čase po zápise ochrannej známky do registra; pričom dôvod uplatnenia relatívnej\nprekážky zostáva identický. V čase pred zápisom ochrannej známky (ex ante) posudzuje úrad kolíziu\nprihláseného označenia so starším právom v námietkovom konaní a v čase po zápise ochrannej známky\ndo registra (ex post) rieši úrad kolíziu zapísanej ochrannej známky so starším právom v konaní o\nvyhlásení ochrannej známky za neplatnú; pričom v oboch prípadoch ide o konania návrhové. Inak\npovedané, ak by aj osoba oprávnená v zmysle § 7 zákona o ochranných známkach nepodala v zákonom\nstanovenej lehote námietky, môže po zápise ochrannej známky do registra využiť inštitút vyhlásenia\nochrannej známky za neplatnú z rovnakého dôvodu podľa § 7 zákona o ochranných známkach.\nZákonodarca v zákone o ochranných známkach vymedzil dôvody vyhlásenia ochrannej známky za\nneplatnú podľa § 35 ods. 3 formou vnútorného odkazu na taxatívne vymenované skutkové podstaty\nuvedené v § 7 s jednoznačne stanovenou aktívnou legitimáciou. Takto zvolenou legislatívnou technikou\nje zdôraznená identita a integrita relatívnych dôvodov.\nb) Vymedzenie pojmu „spotrebiteľ“\nŽalobca v odvolaní namieta, že sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal tou časťou žaloby, v ktorej\n(žalobca) uvádza, že bolo treba sa zaoberať aj vymedzením pojmu „spotrebiteľ“. Následne žalobca\npoukazuje na definíciu spotrebiteľa v smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách a konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (avšak bez bližšej identifikácie\nprávnej oblasti, resp. vecí, ktorých sa táto judikatúra týka, žalovaný predpokladá, že ide o judikatúru\nvzťahujúcu sa k smernici 93/13/EHS). Žalobca v týchto súvislostiach usudzuje na nesprávne právne\n\nposúdenie, resp. nesprávne vyhodnotenie dôkazov žalovaným, a to z dôvodu, že rozsah predložených\ndôkazov sa vzťahuje len na právnické osoby.\nV prvom rade žalovaný v súvislosti s touto odvolacou námietkou uvádza, že keďže žiadna zo žalobných\nnámietok žalobcu sa netýkala absencie vymedzenia pojmu „spotrebiteľ“, nie je tak možné vyčítať\nprvostupňovému súdu, že sa touto problematikou nezaoberal.\nNapriek procesnej irelevantnosti tejto odvolacej námietky považuje žalovaný za potrebné sa k nej\nvyjadriť. Žalovaný zásadne nesúhlasí s uvedenou argumentáciou žalobcu a považuje za účelové,\nabsurdné , avšak najmä za právne neprípustné analogicky aplikovať definície, resp. judikatúru z odlišnej\nprávnej oblasti (ochrana spotrebiteľa) na oblasť práva ochranných známok.\nŽalovaný pritom poukazuje aj na účel smernice 93/13/EHS, konkrétne aproximovať zákony, iné právne\npredpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách\nuzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom (čl. 1 ods. 1 Smernice 93/13/EHS)\na súčasne aj na znenie čl. 2 písm. b/ tejto smernice, podľa ktorého na účely tejto smernice „spotrebiteľ“\nznamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom,\nnevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.\nPre úplnosť žalovaný podotýka, že posúdenie, resp. určenie relevantnej spotrebiteľskej verejnosti\npri posudzovaní nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti obchodného mena žalovaným v jeho\nprvostupňovom rozhodnutí (str. 7 ods. 1) a aj druhostupňovom rozhodnutí (str. 7 ods. 2) je plne v súlade s\nustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ v oblasti známkového práva (napr. C-342/97 Lloyd Schuhfabrik\nMeyer, C-251/95 Sabel/Puma).\nc) Nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatočné odôvodnenie\nTreťou oblasťou odvolacích námietok je tvrdenie žalobcu, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so\nžalobnými námietkami smerujúcimi k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie\nrozhodnutia žalovaného.\nŽalovaný v tejto súvislosti konštatuje, že v posudzovanom prípade zistil skutkový stav spoľahlivo\ntak, ako mu to ukladá ustanovenie § 3 ods. 5 správneho poriadku a v medziach ustanovenia § 52\nzákona o ochranných známkach. Žalovaný ďalej konštatuje, že v odôvodnení svojho prvostupňového\na aj druhostupňového rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými\núvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na\nzáklade ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s argumentáciou účastníkov konania. Uvedené potvrdil aj\nprvostupňový súd (str. 13 ods. 3, str. 14 ods. 1 prvostupňového rozsudku). Žalovaný sa plne stotožňuje s\nkonštatovaním prvostupňového súdu, že samotný nesúhlas žalobcu so závermi žalovaného uvedenými\nv jeho rozhodnutí nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia. Navyše, nie je možné si nevšimnúť,\nže žalobca v odvolaní argumentuje len vo všeobecnej rovine, bez bližšej konkretizácie vo vzťahu ku\nskutkovým a právnym okolnostiam predmetného prípadu. Nad rámec v podstate totožnej žalobnej\nargumentácie, žalobca v odvolaní pridáva tvrdenie o nevysporiadaní sa s pojmom spotrebiteľ, o absencii\ndôkazov o existencii spotrebiteľských zmlúv (pozn. žalovaného: k spotrebiteľským zmluvám pozri § 52 a\nnasl. Občianskeho zákonníka), a teda o nemožnosti posudzovania vplyvu na spotrebiteľskú verejnosť.\nŽalovaný v tejto súvislosti odkazuje na časť I. b) tohto vyjadrenia, kde žalovaný jasne odmietol absurdný\npokus žalobcu o analogickú aplikáciu definícií a judikatúry, prípadne aj právnych noriem z oblasti ochrany\nspotrebiteľa na oblasť známkového práva. S poukazom na vyššie uvedené považuje žalovaný rozsudok\nprvostupňového súdu v predmetnej veci za správny a navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\ntento rozsudok v zmysle ustanovenia § 219 OSP ako vecne správny potvrdil a žalobcovi nepriznal právo\nna náhradu trov konania.\nPribratý účastník konania sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nodvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia\nrozsudku 27.9.2018 bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcu nemohol priznať úspech a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici je vecne\nsprávny.\nPodľa § 244 ods. 1 a 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\n\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a\ninými právnymi predpismi a či obsahovo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť\nrozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce\nvzniku napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia\nsprávneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou\nvadou pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i\nods. 3 OSP).\nPodľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy\nnevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nSprávny súd v správnom súdnictve dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie,\nktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom\nsprávneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve\nnie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu doplnením rozsiahleho\ndokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to či kompetentné orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne\npredpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na\nzáväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPredmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. POZ 342-2007/OZ 219508 II/36-2015 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho\norgánu sp. zn. POZ 342-2007/OZ 219508-I/134/2013 z 12.12.2013 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam\npredchádzali.\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo na základe včas podaného odvolania žalobcu\npreskúmať, či prvostupňový súd vecne správne rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil\nskutkový stav tak, ako je tento podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti\núčastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, ale len v krátkosti uvádza:\nOchranná známka č. 219508 ,,SPORT REAL“ majiteľa F. SPORT REAL NITRA, Pražská 2, Nitra bola\ns právom prednosti od dňa 19.2.2007 zapísaná do registra ochranných známok dňa 12.10.2007, pre\ntovary a služby v triedach 17, 27, 28, 37 a 40 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Navrhovateľ\n- pribratý účastník konania doručil žalovanému dňa 4.12.2008 návrh na výmaz predmetnej ochrannej\n\nznámky z registra ochranných známok s odôvodnením, že prihláška bola podaná 19.2.2007 a spoločnosť\nnavrhovateľa bola do obchodného registra zapísaná 15.5.2004, spoločnosť navrhovateľa označenie\nSPORT REAL používa od roku 2004 pre označenie svojich výrobkov a tovarov, úplne v totožnom\npredmete podnikania, t.j. v rovnakých triedach Niceského triedenia, pre ktoré bola napadnutá ochranná\nznámka zapísaná. Nebolo bez povšimnutia, že označenie SPORT REAL si nechala zaregistrovať\nspoločnosť SPORT REAL NITRA s.r.o., ktorú založil bývalý zamestnanec navrhovateľa, a ktorý sa\npoužívaním napadnutej ochrannej známky snaží vyvolať klamlivú reklamu a parazituje na povesti\nnavrhovateľa.\nOdvolací súd stručne poukazuje na to, že rozhodnutím úradu zo dňa 29.9.2009 bola v zmysle § 16 ods.\n10 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach napadnutá ochranná známka vymazaná z registra\nochranných známok v plnom rozsahu, pričom na základe rozkladu majiteľa ochrannej známky odvolací\norgán rozhodol o zrušení predmetného rozhodnutia a vrátení veci na nové konanie rozhodnutím zo\ndňa 21.12.2010. Dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí nebola posúdená\nrozlišovacia spôsobilosť predmetného obchodného mena pre zhodné a podobné tovary alebo služby\npoužívateľa predo dňom podania prihlášky, a či takéto označenie nemá iba miestny dosah, nakoľko tieto\npodmienky neboli súčasťou predchádzajúcej právnej úpravy. Následne rozhodnutím zo dňa 28.2.2011\nžalovaný zamietol návrh na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú, pričom proti tomuto\nrozhodnutiu bol podaný rozklad a odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 9.7.2012 opätovne vec zrušil a\nvrátil na ďalšie konanie, pričom dôvodom bola skutočnosť, že navrhovateľ spolu s rozkladom predložil\nďalšie dôkazové materiály. Následne rozhodnutím zo dňa 13.2.2013 podľa § 35 ods. 3 zákona č.\n506/2009 Z.z. bola ochranná známka ,,SPORT REAL“ č. 219508 vyhlásená za neplatnú a to v plnom\nrozsahu. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany majiteľa ochrannej známky bol podaný rozklad, o\nktorom rozhodol žalovaný správny orgán, tak že opätovne rozhodnutie úradu zrušil a vec vrátil na nové\nprejednanie a rozhodnutie veci z dôvodu, že majiteľ ochrannej známky predložil dôkazové materiály\ns cieľom preukázať, že i on pod svojím obchodným menom Roman Moravčík SPORT REAL NITRA\nposkytol služby, pre ktoré je zapísaná napadnutá ochranná známka a to rovnako ako navrhovateľ v\nobdobí pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky prípadne ešte skôr.\nNásledne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12.12.2013, ktorým žalovaný ochranný známku\nč. 219508 vyhlásil za neplatnú, proti predmetnému rozhodnutiu podal rozklad majiteľ ochrannej známky,\no ktorom rozhodoval žalovaný rozhodnutím zo dňa 30.4.2015, ktoré rozhodnutia boli predmetom\nprieskumu napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici.\nPodľa § 52 ods. 1 - 3 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, účastník konania je povinný\nnavrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach.\nÚrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené.\nPodľa § 54 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. ak bol pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona\npodaný návrh na výmaz ochrannej známky podľa doterajšieho zákona, považuje sa za návrh na zrušenie\nochrannej známky alebo za návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa tohto zákona.\nNa posúdenie splnenia podmienok návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie\nochrannej známky za neplatnú, na konanie o tomto návrhu a jeho účinkoch sa vzťahujú ustanovenia\ntohto zákona.\nPodľa § 35 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby\nuvedenej v § 7 z dôvodov podľa § 7, ak sa v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú preukáže,\nže tento dôvod existuje.\nPodľa § 7 písm. f/ zákona č. 506/2009 Z.z. označenie sa nezapíše do registra na základe námietok\nproti zápisu označenia do registra (ďalej len ,,námietky“) podaných podľa § 30 užívateľom nezapísaného\noznačenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ak je označenie zhodné alebo\npodobné s nezapísaným označením alebo iným označením používaným v obchodnom styku, ktoré týmto\npoužívaním na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky nadobudlo\nrozlišovaciu spôsobilosť pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby používateľa pred dňom podania\nprihlášky a takéto označenie nemá iba miestny dosah.\n\nPodľa § 16 ods. 10 zákona č. 55/1997 Z.z. úrad vymaže z registra zhodnú alebo zameniteľnú ochrannú\nznámku, ak v konaní začatom na návrh podnikateľa zistí, že ochranná známka je zhodná alebo\nzameniteľná s obchodným menom alebo s jeho podstatnou časťou zapísanými do obchodného alebo\ndo obdobného registra pre tohto podnikateľa, ak pred dňom podania prihlášky napadnutej ochrannej\nznámky podnikal s rovnakými alebo s podobnými tovarmi alebo službami.\nŽalobca v odvolaní namietal, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s právnymi a skutkovými dôvodmi\nuvedenými v žalobe.\nPodľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými žalobnými\nnámietkami žalobcu, pričom odvolací súd považuje aj za správne, právne posúdenie veci prvostupňovým\nsúdom.\nOdvolacia námietka žalobcu (rovnako aj žalobná námietka žalobcu), že nebol daný dôvod na postup\núradu podľa § 35 ods. 3 v spojitosti s § 7 písm. f/ zákona č. 506/2009 Z.z. a to z dôvodu, že absentuje\nexistencia námietok podaných žalobcom proti zápisu ochrannej známky do registra ochranných známok,\nodvolací súd túto námietku rovnako ako aj prvostupňový súd vyhodnotil za nedôvodnú. Správne\nprvostupňový súd uviedol, že ako vyplýva zo znenia § 35 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z. úrad vyhlásil\nochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej v § 7 a z dôvodu podľa § 7, ak sa v konaní\no vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje. Z tohto ustanovenia\nvyplýva, že návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú je oprávnená podať osoba uvedená v\n§ 7, t.j. každá z osôb tam uvedených a z dôvodov uvedených v tomto § 7 zákona č. 506/2009 Z.z.. Aj\npodľa názoru odvolacieho súdu každý kto je v § 7 uvedený ako oprávnený podať námietky môže dôvody,\nz ktorých je oprávnený namietať proti zápisu prihláseného označenia do registra, uplatniť návrhom na\nvyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Správne vychádzal prvostupňový súd aj z tzv. transformácie\n§ 16 ods. 10 zákona č. 55/1997 Z.z., podľa ktorého bol podaný návrh zo strany navrhovateľa návrh\nna výmaz z registra zhodnej alebo zameniteľnej ochrannej známky a v konaní začatom na návrh\npodnikateľa sa zistí, že ochranná známka je zhodná alebo zameniteľná s obchodným menom alebo s\njeho podstatnou časťou zapísanými do obchodného alebo do obchodného registra pre tohto podnikateľa\npredo dňom podania prihlášky napadnutej ochrannej známky podnikal s rovnakým alebo s podobnými\ntovarmi alebo službami.\nVo vzťahu k druhej odvolacej námietke žalobcu, že prvostupňový súd sa nezaoberal tou časťou žaloby,\nv ktorej žalobca uvádza, že bolo treba sa zaoberať aj vymedzením pojmu spotrebiteľ s poukazom na\njudikatúru Európskeho súdneho dvora, že spotrebiteľom je výlučne a zároveň každá fyzická osoba,\nktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza,\nže táto nie je relevantná v predmetnej veci a je nedôvodná, jednak je potrebné zo strany odvolacieho\nsúdu poukázať na skutočnosť, že takúto žalobnú námietku v podanej žalobe žalobca ani neformuloval,\nneuvádzal, preto sa s ňou prvostupňový súd ani nemohol zaoberať. Aj napriek tejto skutočnosti odvolací\nsúd v zhode so žalovaným uvádza, že posúdenie, resp. určenie relevantnej spotrebiteľskej verejnosti\npri posudzovaní nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti obchodného mena zo strany žalovaného v jeho\nrozhodnutí prvého stupňa a aj v druhostupňovom rozhodnutí je plne v súlade s ustálenou judikatúrou\nSúdneho dvora Európskej únie v oblasti známkového práva a to s poukazom napríklad na rozhodnutie\nC-342/97 Lloyd Schuhfabrik Meyer, C-251-95 Sábel/Puma.\nVo vzťahu k tretej odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov sú nedostatočne\nzdôvodnené, nakoľko tieto obsahujú len dôkazmi nepodložené úvahy a predpoklady, keď žalovaný\nnáležite nevyhodnotil dôkazy predložené majiteľom ochrannej známky - žalobcom. Vo vzťahu k tejto\nodvolacej námietke žalobcu odvolací súd udáva, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako\naj druhostupňového správneho orgánu obsahuje správnu úvahu, z ktorej nepochybne vyplýva, prečo\nz akých dôvodov prvostupňový správny orgán rozhodol o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú\ns poukazom aj na dôkazy, ktoré špecifikoval v samotnom rozhodnutí a tieto aj riadnym spôsobom\nvyhodnotil, keď konštatoval, že navrhovateľom preukázaný rozsah používania jeho obchodného mena\n- SPORT REAL s.r.o., považoval za dostatočne svedčiaci o tom, že spotrebiteľská verejnosť mala\nmožnosť stretnúť sa so službami navrhovateľa a utvoriť si predstavu o súvise navrhovateľovho\nobchodného mena s jeho aktivitami, a teda svedčiaci o tom, že obchodné meno navrhovateľa pre dané\nslužby nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť a to v období, ktorej je relevantné z hľadiska uplatneného\nnávrhu. Riadne vyhodnotil aj predložené dôkazy zo strany žalobcu, teda majiteľa ochranných známok,\n\nuviedol, že z predložených dokladov len päť z nich svedčí o používaní jeho obchodného mena v\nSlovenskej republike v období od 11.5.2004, t.j. od vzniku spoločnosti žalobcu do podania prihlášky\nnapadnutej ochrannej známky, t.j. do 19.2.2009 a toto pôsobenie je len v okruhu miesta sídla majiteľa\nnapadnutej ochrannej známky, a to Nitra, Trnava a Zlaté Moravce. Navrhovateľ preukázal rozsiahlu\nčinnosť a propagáciu tejto činnosti pod obchodným menom v rámci celého územia Slovenskej republiky,\npričom majiteľ ochrannej známky nepreukázal používanie jeho obchodného mena v takej intenzite a\nrozsahu ako navrhovateľ a jeho doklady v tomto prípade nemôžu vyvrátiť konštatované nadobudnutie\nrozlišovacej spôsobilosti obchodného mena navrhovateľa pre kolízne tovary a služby.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti je možné zo strany odvolacieho súdu skonštatovať, že všetky\nnámietky žalobcu uvedené v žalobe boli vyhodnocované a aj dostatočným spôsobom zdôvodnené.\nRozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak aj žalovaného boli vydané na základe a z\ndostatočne zisteného skutkového stavu a na predmetnú vec boli správne aplikované ustanovenia\nzákona č. 506/2009 Z.z.. Vzhľadom na uvedené potom prvostupňový súd správne rozhodol o zamietnutí\npredmetnej žaloby žalobcu s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP.\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil, pretože\nkrajský súd vo veci rozhodol po vecnej i právnej stránke správne.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 224 ods. 1 OSP tak, že účastníkom konania a pribratému účastníkovi konania\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.\nŽalovanému a pribratému účastníkovi konania náhrada trov konania neprináleží zo zákona.\nV súlade s ust. § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1.5.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok prípustný nie je.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}