{"guid": "59fa8150-8fa7-4f82-9d21-f31a0eae7bcd:2409d4d2-5ead-48ef-9132-5a63efc5485b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015200819.1", "spisova_znacka": "8Sžf/69/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/69/2016 z 27. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. 8Sžf/69/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6015200819.1", "identifikacne_cislo": "6015200819", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250h.odsek-1", "nazov": "§ 250h ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250h.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250h"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-12.pismeno-c", "nazov": "§ 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-12.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-38", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250h", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-69", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2409d4d2-5ead-48ef-9132-5a63efc5485b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200819.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200819.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200819.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/69/2016\n6015200819\n27. 09. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:6015200819.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Školský majetok,\ns.r.o., so sídlom Zacharovce 79, 979 01 Zacharovce, IČO: 47477024, zastúpeného advokátom JUDr.\nMiroslavom Katunským, so sídlom kancelárie Floriánska č. 16, 040 01 Košice, proti žalovanému:\nFinančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného č. 1100307/1/167555/2015/2527 z 21. apríla 2015 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/115/2015-72 z 29. apríla 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/115/2015-72\nz 29. apríla 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 24S/115/2015-72 z 29. apríla 2016\npodľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou\nsa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/167555/2015/2527 z 21.\napríla 2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica,\npobočka Rimavská Sobota (ďalej aj „správca dane“) č. 9613401/5/5505210/2014/Ulic z 29. decembra\n2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č.\n563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi (ďalej aj „daňový subjekt“) rozdiel v\nsume 65.500 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013,\nnepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 55.249,15 eur a vyrubil žalobcovi daň v sume 10.250,85\neur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti\na pravdivosti žalobcom predložených dokladov (faktúra a kúpna zmluva), preto vykonal dokazovanie\nsmerujúce k prevereniu skutočnosti, či žalobca fakturovanú nehnuteľnosť prijal a zakúpil od spoločnosti\nLANDOX s.r.o. uvedenej na faktúre. Výsledkom preverovania bolo zistenie, že nehnuteľnosť nebola\nspoločnosťou LANDOX s.r.o. žalobcovi v kontrolovanom období IV. štvrťrok 2013 dodaná, zdaniteľný\nobchod deklarovaný predmetnou faktúrou, resp. uzavretou kúpnou zmluvou nebol reálne uskutočnený,\nčím nevznikla daňovému subjektu LANDOX s.r.o. daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“) a\nplatiteľovi - žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane tak, ako to ukladá Zákon o DPH.\nŽalobca namietal v žalobe nesprávne právne posúdenie veci, pričom žalobca uviedol, že nesprávne\nprávne posúdenie veci je dôsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého žalovaný\nvyvodil nesprávne skutkové závery.\n\nKrajský súd vyhodnotil skutkový stav zhodne, ako ho vyhodnotil žalovaný v žalobou napadnutom\nrozhodnutí, resp. správca dane, že zo žalobcom predložených dôkazov, ani z dokazovania vykonaného\nsprávcom dane nebolo preukázané, že predmetná nehnuteľnosť uvedená na spornej faktúre bola\nskutočne dodaná žalobcovi 30. októbra 2013 spôsobom deklarovaným žalobcom vo faktúre a kúpnej\nzmluve. Tvrdenie žalobcu, že kúpna zmluva z 30. októbra 2013 bola uzavretá 30. októbra 2013 a v\ntento deň bola obidvoma zmluvnými stranami aj podpísaná, ako aj tvrdenie, že k dodaniu nehnuteľnosti\ndošlo 30. októbra 2013 dňom vystavenia spornej faktúry, bolo spochybnené tak výpoveďou konateľa\nspoločnosti LANDOX s.r.o. M. K., ako aj výpoveďou bývalého konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. W. V.,\nktorí zhodne potvrdili, že kúpnu zmluvu podpisoval konateľ spoločnosti LANDOX s.r.o. M. K. u notárky\nv Spišskej Novej Vsi začiatkom marca 2014. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z overovacej doložky\nna kúpnej zmluve, z ktorej je nepochybné, že notárka osvedčila skutočnosť, že konateľ spoločnosti\nLANDOX s.r.o. (ako predávajúci) M. K. vlastnoručne podpísal predmetnú kúpnu zmluvu pred ňou 5.\nmarca 2014. Žalobca žiadnym relevantným dôkazom teda nepreukázal svoje tvrdenie, že konateľ M.\nK. podpísal predmetnú kúpnu zmluvu 30. októbra 2013 a 5. marca 2014 už len uznal svoj podpis za\nvlastný pred notárkou. Záver žalovaného, že žalobca nepreukázal spôsob a dátum dodania predmetnej\nnehnuteľnosti vyplýva aj z okolností, za ktorých sa M. K. stal konateľom spoločnosti LANDOX s.r.o., ktoré\nskutočnosti vyplývajú z výpovede M. K. a W. V. a z ktorých vyplýva, že M. K. nedisponoval žiadnymi\nlistinami, ani účtovnými dokladmi spoločnosti LANDOX s.r.o.. Z dokazovania nevyplynula ani skutočnosť,\nže by M. K. 30. októbra 2013 vystavil predmetnú faktúru. Naopak z výpovede W. V. vyplynulo, že\npredmetnú faktúru vystavil Q. S.. Pokiaľ žalobca tvrdil, že preukázal užívanie predmetnej nehnuteľnosti\nv čase, kedy zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie a ohliadku nehnuteľnosti (12.\nmarca 2014), kedy žalobca disponoval kľúčmi od predmetnej nehnuteľnosti, krajský súd uviedol, že táto\nskutočnosť jednak nepreukazuje žalobcom deklarovanú skutočnosť, že dňom dodania nehnuteľnosti\nbol deň 30. októbra 2013 a ani samotnú skutočnosť, že žalobca disponoval kľúčmi od predmetnej\nnehnuteľnosti nemožno vyhodnotiť ako dôkaz o tom, že predmetnú nehnuteľnosť užíval v dôsledku\ndodania nehnuteľnosti, resp. odovzdania tejto nehnuteľnosti konateľom spoločnosti LANDOX s.r.o.,\nkeďže ani z vyjadrenia M. K., ani z vyjadrenia W. V. nevyplýva, že by disponovali kľúčmi od predmetnej\nnehnuteľnosti, resp. že by konateľ spoločnosti LANDOX s.r.o. odovzdal predmetnú nehnuteľnosť\nžalobcovi. Naopak, vzhľadom na listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise, podľa\nktorých spoločnosť LANDOX s.r.o. nadobudla predmetnú nehnuteľnosť od spoločnosti THT Slovakia\ns.r.o., ktorej konateľmi a spoločníkmi sú podľa výpisu z obchodného registra personálne prepojené osoby\nso žalobcom, je možné vyvodiť, že kľúčmi disponovali rovnaké osoby, ktoré mali prístup k nehnuteľnosti v\ndôsledku toho, že boli súčasne spoločníkmi predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti (spoločnosť THT\nSlovakia s.r.o.). Z vykonaného dokazovania je preto možné vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal, že\ndošlo k reálnemu odovzdaniu predmetnej nehnuteľnosti medzi spoločnosťou LANDOX s.r.o. a žalobcom\nv kontrolovanom zdaňovacom období IV. štvrťrok 2013 (konkrétne 30. októbra 2013), a teda žalobca\nnepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočet dane v zmysle citovaných ustanovení Zákona o\nDPH.\nNa základe takto vyhodnoteného skutkového stavu považoval krajský súd žalobnú námietku žalobcu\nspočívajúca v tvrdení, že žalobca vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého\nvyvodil nesprávne skutkové závery v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, za nedôvodnú a\npre úplnosť uviedol, že z výpovede konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. M. K. nevyplýva skutočnosť,\nže spoločnosť v rozhodnom období nehnuteľnosť neužívala, tak ako to tvrdí žalobca v žalobe, z\nvýpovede M. K. vyplýva, že o činnosti spoločnosti LANDOX s.r.o. nemal žiadne informácie, nevedel\nani, že je jej konateľom, nevedel sa vyjadriť sa k otázke vlastníctva nehnuteľnosti spoločnosťou\nLANDOX s.r.o., nevedel, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza, nevedel ani kde sa nachádza N.,\nrovnako nedisponoval žiadnymi listinnými dôkazmi, ani účtovnými dokladmi spoločnosti LANDOX s.r.o.\na predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi ani neodovzdal.\nTvrdenie žalobcu k otázke vzniku kúpnej zmluvy, že táto bola skutočne podpísaná 30. októbra 2013, na\nzáklade čoho mohol predávajúci 30. októbra 2013 vystaviť faktúru na zaplatenie kúpnej ceny a kupujúci\nmohol túto faktúru v IV. štvrťroku 2013 zaúčtovať, krajský súd zhodne so žalovaným vyhodnotil ako\núčelové, keď toto tvrdenie žalobcu nebolo v daňovom konaní žalobcom preukázané, ako ani tvrdenie,\nže konateľ M. K. pôvodnú zmluvu „zapotrošil“, a preto mu bolo potrebné odovzdať ďalšie vyhotovenie\nkúpnej zmluvy z 30. októbra 2013, aby na tomto vyhotovení mohol dať overiť svoj podpis.\n\nKrajský súd ďalej uviedol, že v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý v zmysle\n§ 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane\na skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný\npodávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane\nv priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a\nzáznamov, ktoré je povinný viesť. Faktúra ako daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie\ndane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Výsledkom\npreverenia správcom dane bolo zistenie, že nehnuteľnosť nebola spoločnosťou LANDOX s.r.o. žalobcovi\nv IV. kvartáli 2013 dodaná, zdaniteľný obchod deklarovaný predmetnou faktúrou, resp. kúpnou zmluvou\nnebol reálne uskutočnený, čím nevznikla spoločnosti LANDOX s.r.o. daňová povinnosť v zmysle § 19\nods. 2 Zákona o DPH (pravdepodobne má byť správne uvedený § 19 ods. 1 - pozn. Najvyšší súd SR)\na žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 Zákona o DPH.\nAj námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené, považoval\nkrajský súd za nedôvodnú, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie dostatočne a riadne odôvodnené,\nobsahuje všetky dôkazy, ktoré tvorili podklad rozhodnutia správcu dane i žalovaného, obsahuje všetky\nzistenia, ako aj dôkazy, ktoré boli vykonané tak počas daňovej kontroly, ako aj počas vyrubovacieho\nkonania, tieto sú vyhodnotené jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, z dôkazov sú vyvodené\nkonkrétne skutkové závery a na zistený skutkový stav boli aplikované relevantné ustanovenia Zákona o\nDPH. Rozhodnutie obsahuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu a obsahuje úvahu, ktorá\novplyvnila hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval.\nSúčasne krajský súd neprihliadol na namietaný dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uplatnený\nsplnomocneným zástupcom žalobcu na pojednávaní 29. apríla 2016, keď tento namietal, že v\nprejednávanej veci malo byť aplikované ust. § 38 Zákona o DPH, v zmysle ktorého predmetná\nnehnuteľnosť mala byť oslobodená od dane, pričom žalovaný, ani správca dane toto ustanovenie\nneaplikovali, keď rozsah napadnutia správneho rozhodnutia nebol žalobcom rozšírený v lehote podľa\n§ 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.).\nO trovách konania žalobcu rozhodol krajský súd s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi\nich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d/, písm.\ne/ a písm. f/ O.s.p. včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že žalobe vyhovie, čo odôvodnil tým, že krajsky súd žalobu nedostatočne posúdil a krajský\nsúd napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, keď tento sa bez všetkého iba stotožnil so závermi\nžalovaného bez toho, aby sa námietkami žalobcu reálne zaoberal.\nŽalobca uviedol, že sa nie je možné stotožniť so závermi krajského súdu o tom, že výsledky\ndokazovania správcu dane spochybnili tvrdenie žalobcu o dodaní nehnuteľnosti uvedenej na spornej\nfaktúre spôsobom a v termíne, ako uviedol žalobca (30. október 2013), keď k uvedenému záveru, ako\nžalovaný, tak aj krajský súd, dospeli len na základe tej skutočnosti, že kľúčmi disponovali rovnaké osoby,\nktoré mali prístup k nehnuteľnosti v dôsledku toho, že boli súčasne spoločníkmi predchádzajúceho\nvlastníka nehnuteľnosti.\nZároveň namietal, že krajský súd sa s námietkou žalobcu o nesprávnej aplikácii Zákona o DPH, keď\nv danom prípade išlo o predaj nehnuteľnosti, pričom na posudzovanie dopadu kúpy, resp. predaja\nnehnuteľnosti na vznik daňovej povinnosti zaplatiť DPH je potrebné aplikovať ust. § 38 Zákona o DPH,\nako špeciálnu úpravu, vôbec nezaoberal a ani nevysporiadal. Uviedol, že v napadnutom rozhodnutí\nžalovaného chýba posúdenie tohto konkrétneho plnenia s ustanoveniami Zákona o DPH, ktoré stanovujú\npovinnosť platiť dane v prípade ak predmetom dodania je špecifický tovar - nehnuteľnosť. Podľa\nžalobcu správca i žalovaný postupovali podľa ustanovení o bežnom režime zdanenia, resp. mu nie je\nzrejmé, na základe akej skutočnosti správca dane ako i žalovaný uvedený postup zvolili, resp. čo ich\nk tomu viedlo, čo podľa žalobcu činí rozhodnutie správcu dane, ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie\nnepreskúmateľnými.\nZáverom odvolania žalobca vyčíslil trovy prvostupňového a trovy odvolacieho konania v celkovej výške\n1.043,82 eur.\n\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojich\npredchádzajúcich vyjadreniach a odmieta tvrdenia o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého\nrozhodnutia z dôvodu, že v rozhodnutí chýba posúdenie konkrétneho plnenia s ustanoveniami Zákona\no DPH, ktoré stanovujú povinnosť platiť dane v prípade, ak predmetom dodania je špecifický tovar nehnuteľnosť. Žalovaný zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí, ako aj správca dane, skonštatoval,\nže daňová povinnosť v kontrolovanom zdaňovacom období v zmysle ust. § 19 ods. 1 Zákona o\nDPH nevznikla, pretože žalobca nepreukázal, že právo nakladať s nehnuteľnosťou ako vlastník získal\nod spoločnosti LANDOX s.r.o. práve 30. októbra 2013 a keďže daňová povinnosť v kontrolovanom\nzdaňovacom období nevznikla, nebolo opodstatnené zaoberať sa otázkou platenia dane v zmysle §\n69 ods. 12 písm. c/ Zákona o DPH. Žalobca nebol príjemcom plnenia od dodávateľa LANDOX s.r.o. v\nkontrolovanom zdaňovacom období IV. štvrťrok 2013 a preto nebol povinný platiť daň vzťahujúcu sa na\ndodanie nehnuteľnosti alebo jej časť v tuzemsku, ktorú sa podľa vyjadrení žalobcu dodávateľ rozhodol\nzdaniť podľa § 38 ods. 1 Zákona o DPH. Tieto skutočnosti neboli predmetom vykonaného dokazovanie\nz dôvodu, že pre vyslovenie záveru o neoprávnenosti uplatneného odpočítania dane zo spornej faktúry\nvo výške 65.500 eur nie sú relevantnými.\nZáverom žalovaný uviedol, že odmieta názor žalobcu, že na prejedávanú vec aplikoval nesprávne\nprávne predpisy, resp. predmetnú vec posudzoval v rozpore s právnou úpravou. Uviedol, že právo na\nodpočítanie dane žalobcovi nevzniklo a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako\nvecne správny.\nVo vydarení k vyjadreniu žalovaného žalobca opätovne uviedol, že v predmetnej veci bolo potrebné\naplikovať ust. § 38 Zákona o DPH.\nPodaním z 27. apríla 2017 žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžf/10/2013 z\n12. decembra 2013 a 4Sž/168/1996, zverejnený v ZSP 10/1997, s. 21, na podklade ktorých poukázal\nna výnimku zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá\nvyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p., a ktorú predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, na ktoré musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba\ntakýto nedostatok rozhodnutia namietala. V kontexte s námietkou, že v predmetnej veci bolo potrebné\naplikovať ust. § 38 Zákona o DPH, ako špeciálnu právnu úpravu, uviedol, že aplikovanie nesprávnej\nprávnej úpravy je tak závažná vada rozhodnutia, že súd musí na túto prihliadnuť bez ohľadu na to, či\nžalobcom namietaná bola alebo nie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,\nktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p.,\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 27. septembra 2018 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\n\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému meritórnemu výroku\nrozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu,\na s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom\nrozsahu. S poukazom na uvedené potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nPredmetom odvolacieho konania bolo v rozsahu odvolacích námietok preskúmať rozsudok krajského\nsúdu, tzn. zodpovedať, či výsledky dokazovania správcu dane dostatočne spochybnili tvrdenie žalobcu\no dodaní nehnuteľnosti uvedenej na spornej faktúre spôsobom a v termíne, ako uviedol žalobca\n(30. október 2013) ako aj, či krajský súd postupoval správne, keď sa s odkazom na ust. § 250b (§\n250h ods. 1 O.s.p.) odmietol zaoberať namietaným dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia\nuplatneným splnomocneným zástupcom žalobcu na pojednávaní 29. apríla 2016, kde tento namietal,\nže v prejednávanej veci malo byť aplikované ust. § 38 Zákona o DPH, v zmysle ktorého predmetná\nnehnuteľnosť mala byť oslobodená od dane, pričom žalovaný, ani správca dane toto ustanovenie\nneaplikovali.\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku najvyšší súd v prvom rade poukazuje na to, že v\ndaňovom konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte.\nV uvedenom kontexte poukazuje najvyšší súd na svoje početné rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že\n„Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2,\n§ 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,\nktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje\ntvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.\nk. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011), ako aj, že: „Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na\nodpočítanie dane z faktúry, iba predloženie faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody\nboli reálne uskutočnené. K námietke sa dáva žalobcovi do pozornosti, že je dôkazné bremeno na\nstrane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené\n\nskutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný, tieto dôkazy len vykonáva.” (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR č. k. 6Sžf/19/2011 z 23. novembra 2011).\nVo vzťahu k dôkaznému bremenu daňového subjektu je vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu\nohľadne nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu, na mieste poukázať aj na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR č. k. 5Sžf/97/2009 zo 6. júla 2010, podľa ktorého: „Žalobca ako daňový subjekt nemusí svoje\ntvrdenie ním uvádzané v rôznych daňových listinách, podaniach a hláseniach preukazovať, pokiaľ\nnenastane opak, tzn., ak správca dane počas daňovej kontroly, resp. v daňovom konaní nepredloží\ndaňovému subjektu svoje zistenia (§ 29 zákona č. 511/1992 Zb.) jasne preukazujúce pochybnosti o jeho\ntvrdeniach.”\nV rámci konania nebolo sporné, že žalobca si uplatnil za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013\nnadmerný odpočet v sume 55.249,15 eur po tom, čo si odpočítal daň v sume 65.500 eur z faktúry č.\n1301000 z 30. októbra 2013 v sume 393.000 eur (základ dane 327.500 eur, 20 % DPH 65.500 eur)\nvystavenej spoločnosťou LANDOX, s.r.o., Betliarska 12, Bratislava za dodanie nehnuteľnosti - kravína\nnachádzajúcej sa v k. ú. N. W., vedenej na LV č. XXX, na parc. č. 540/12 súp. č. 2562. K faktúre bola\ndoložená kúpna zmluva, datovaná 30. októbra 2013, uzatvorená medzi predávajúcim - spoločnosťou\nLANDOX s.r.o. a kupujúcim - žalobcom, predmetom ktorej bol odplatný prevod vyššie uvedenej\nnehnuteľnosti. Kúpna suma bola dohodnutá vo výške 393.000 eur s DPH. Z osvedčovacej doložky\nvyplýva, že predávajúci podpísal predmetnú zmluvu pred notárom 5. marca 2014. K úhrade kúpnej\nsumy 393.000 eur s DPH malo dôjsť započítaním vzájomných pohľadávok o čom bola doložená dohoda\no započítaní vzájomných pohľadávok uzatvorená medzi spoločnosťou LANDOX s.r.o. a žalobcom,\ndatovaná 20. novembra 2011, predmetom ktorej bolo vzájomné započítanie pohľadávky spoločnosti\nLANDOX s.r.o. voči žalobcovi vo výške 393.000 eur (z faktúry č. 1301000 z 30. októbra 2013) a\npohľadávky žalobcu voči spoločnosti LANDOX s.r.o. vo výške 470.000 eur neuhradenej vo výške\n393.230 eur (z dokladu č. 20082013 z 20. augusta 2013), ktorá mala vzniknúť na základe opakovaných\njednorazových pôžičiek vo výške 5.000 eur, ktoré mali byť uhrádzané v hotovosti do pokladne spoločnosti\nLANDOX s.r.o., a to 4. júla 2013, 5. júla 2013, 6. júla 2013, 8. júla 2013, 9. júla 2013, 10. júla\n2013, 11. júla 2013, 12. júla 2013, 13. júla 2013, 14. júla 2013, 15. júla 2013, 16. júla 2013, 17. júla\n2013, 18. júla 2013, 20. júla 2013, 22. júla 2013, 23. júla 2013, 24. júla 2013, 25. júla 2013, 26.\njúla 2013, 27. júla 2013, 28. júla 2013, 29. júla 2013, 30. júla 2013, 31. júla 2013, 1. augusta 2013,\n2. augusta 2013, 3. augusta 2013, 5. augusta 2013, 6. augusta 2013, 7. augusta 2013, 8. augusta\n2013, 9. augusta 2013, 10. augusta 2013, 12. augusta 2013, 13. augusta 2013, 14. augusta 2013, 15.\naugusta 2013, 16. augusta 2013, 17. augusta 2013, 19. augusta 2013, 20. augusta 2013, 21. augusta\n2013, 22. augusta 2013, 23. augusta 2013, 24. augusta 2013, 26. augusta 2013, 27. augusta 2013,\n28. augusta 2013, 29. augusta 2013, 30. augusta 2013, 31. augusta 2013, 1. septembra 2013, 2.\nseptembra 2013, 3. septembra 2013, 4. septembra 2013, 5. septembra 2013, 6. septembra 2013, 7.\nseptembra 2013, 9. septembra 2013, 10. septembra 2013, 11. septembra 2013, 13. septembra 2013, 14.\nseptembra 2013, 16. septembra 2013, 17. septembra 2013, 18. septembra 2013, 19. septembra 2013,\n20. septembra 2013, 21. septembra 2013, 23. septembra 2013, 24. septembra 2013, 25. septembra\n2013, 26. septembra 2013, 27. septembra 2013, 28. septembra 2013, 30. septembra 2013, 1. októbra\n2013 a 2. októbra 2013.\nSporným zostalo dodanie tovaru - nehnuteľnosti. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom\ndodania buď deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností alebo ak je tento\ndeň skorší, ako deň zápisu, deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania. Vzhľadom na právne posúdenie\nskutkových záverov, ktoré učinil správca dane, resp. žalovaný, a vzhľadom na odvolacie námietky\nžalobcu, odvolací súd skúmal záver správcu dane a žalovaného, že predmetná nehnuteľnosť nebola\ndodaná v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2013.\nSkutočnosť, že k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností došlo 22. apríla\n2014, rozhodnutím Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálneho odboru č. V 723/14 z 22. apríla\n2014, nebola v priebehu sporná. Vo vzťahu k odovzdaniu nehnuteľnosti do užívania sa odvolací\nsúd stotožňuje so záverom správcu dane, že k odovzdaniu nehnuteľnosti reálne nikdy nedošlo, keď\ntáto zostala v dispozícii obchodnej spoločnosti THT Slovakia s.r.o., ktorá je personálne prepojená so\nžalobcom a teda, že predmetná nehnuteľnosť nebola dodaná v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2013.\n\nV uvedenom kontexte odvolací súd poukazuje na okolnosti, za ktorých sa predmetná nehnuteľnosť\ndostala do dispozície žalobcu. Nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej\nmedzi spoločnosťou LANDOX s.r.o. a žalobcom - kravín nachádzajúci sa v k. ú. N. W., vedenej na LV č.\nXXX, na parc. č. 540/12 súp. č. 2562, nadobudla spoločnosť LANDOX s.r.o. na základe kúpnej zmluvy\nč. 2013/03 z 30. júla 2013 v znení dodatku č. 1 zo 16. septembra 2013 od spoločnosti THT Slovakia\ns.r.o. za kúpnu cenu 3.600 eur s DPH. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený\nrozhodnutím Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálneho odboru č. V 2052/13 zo 4. októbra 2013.\nNásledne došlo k ďalšiemu prevodu nehnuteľnosti, kedy ju na základe kúpnej zmluvy datovanej k 30.\noktóbru 2013 od spoločnosti LANDOX s.r.o. za kúpnu cenu 393.000 eur s DPH odkúpil žalobca. Vklad\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Rimavská\nSobota, katastrálneho odboru č. V 723/14 z 22. apríla 2014.\nV rámci administratívneho konania, po tom, ako konateľ spoločnosti LANDOX s.r.o. M. K. opísal\nokolnosti, za ktorých sa stal konateľom predmetnej spoločnosti (pričom sa označil za osobu, ktorá je\nnastrčená k páchaniu trestnej činnosti, aby zakryla osobu páchateľa, ktorá má z tejto činnosti prospech,\ntzv. bieleho koňa) uviedol, že predmetnú kúpnu zmluvu datovanú k 30. októbru 2013 podpisoval v\nmarci 2014. O skutočnosti, že zmluva bola podpísaná v marci 2014 svedčí aj osvedčovacia doložka,\nz ktorej vyplýva, že predávajúci (M. K.) podpísal predmetnú zmluvu osobne pred notárom 5. marca\n2014. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého M. K. podpísal predmetnú kúpnu zmluvu 30. októbra 2013 a\n5. marca 2014 už len uznal svoj podpis za vlastný, nakoľko pôvodné zmluvy sa stratili, najvyšší súd\nzhodne so žalovaným vyhodnotil ako účelové tvrdenie, ktoré bolo vyvrátené výpoveďou M. K., ktorý\nokrem toho, že vyslovene uviedol, že predmetnú zmluvu podpísal až v marci 2014, uviedol aj, že o tom,\nže je konateľom predmetnej spoločnosti sa dozvedel v januári 2014, po tom, čo bol predvolaný správcom\ndane. Vzhľadom na námietku žalobcu o zaujatosti M. K. odvolací súd konštatuje, že výpoveď M. K. je\npodporená objektívnymi skutočnosťami, ako je osvedčovacia doložka, z ktorej vyplýva, že predávajúci\n(M. K.) podpísal predmetnú zmluvu osobne pred notárom 5. marca 2014 a skutočnosť, že návrh na vklad\nvlastníckeho práva bol podaný 19. marca 2014. Nedôveryhodné sa javí aj tvrdenie žalobcu, že všetky\nexempláre predmetnej zmluvy (minimálne v počte 4 ks) boli stratené.\nZneužitie práva predstavuje vytváranie umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality, keď sa\nformálne dodržia podmienky pre odpočet dane, úkonmi daňového subjektu sa však sleduje hlavný cieľ,\na to získanie daňovej výhody (viď. aj rozsudok Súdneho dvora EÚ C-162/07). Na základe uvedeného\nje zrejmé, že zo strany žalobcu došlo k zneužitiu práva, tak ako to definoval Súdny dvor EÚ vo veci\nC-255/02, pretože bolo preukázané naplnenie oboch prvkov, a to formálne dodržanie zákona, keď boli\nvyhotovené faktúry (a zmluvy) s formálnymi náležitosťami podľa zákona a objektívne preukázanie, na\nzáklade preukázania umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality v kontexte s personálnym a\nmajetkovým prepojením, že hlavným cieľom bolo získať daňovú výhodu vo forme odpočítania dane.\nOsoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať\nnoriem práva Únie (viď. aj rozsudky Súdneho dvora EÚ C-32/03, C-255/02, spojené veci C-439/04 a\nC-440/04). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na\nodpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne.\nVykonaným dokazovaním v administratívnom konaní bolo teda dostatočne a nepochybne preukázané,\nže predmetná nehnuteľnosť nebola žalobcovi dodaná v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2013 a teda\nžalobca nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočet dane v zmysle citovaných ustanovení\nZákona o DPH.\nNad rámec uvedeného je nutné skonštatovať, že o podvodnom konaní žalobcu svedčí aj neodôvodnené\nnavýšenie kúpnej ceny v priebehu necelého mesiaca o cca 11 000 %, ako aj forma úhrady ceny\nnehnuteľnosti započítaním, pričom započítavaná pohľadávka mala vzniknúť jednorazovými pôžičkami\nposkytovanými žalobcom spoločnosti LANDOX s.r.o. v podstate na dennom režime, a to v hotovosti\npriamo do pokladne, pričom uvedený postup sa odôvodnene javí ako obchádzanie hotovostného\nobmedzenia platieb tak, aby bol dodržaný zákon o bezhotovostnom platobnom styku (§ 4 ods. 1 zákona\nč. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti).\nSpoločníci a konatelia žalobcu a spoločnosti THT Slovakia s.r.o. Q. C., Q. S. a V. C., ako aj W. V., bývalý\nkonateľ spoločnosti LANDOX s.r.o., sú v súčasnosti stíhaní pre rôzne trestné činy daňového charakteru,\nktorých sa mali dopúšťať obdobným spôsobom, ako bolo zistené v predmetnej veci.\n\nVo vzťahu k námietke žalobcu, že v predmetnej veci bolo potrebné aplikovať ust. § 38 Zákona\no DPH, ktorou sa krajský súd odmietol zaoberať, najvyšší súd poukazuje na to, že predmetom\nsúdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré boli uplatnené v odvolaní\nproti prvostupňovému rozhodnutiu a s ktorými sa musel žalovaný vysporiadať v druhostupňovom\nrozhodnutí napadnutom žalobou (ZSP 31/2002), ako aj, že rozsah napadnutia správneho rozhodnutia\nmožno rozšíriť len v lehote podľa § 250b O.s.p. (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Krajský súd preto postupoval\nsprávne, keď sa odmietol zaoberať namietaným dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia\nuplatneným splnomocneným zástupcom žalobcu na pojednávaní 29. apríla 2016, kde tento namietal,\nže v prejednávanej veci malo byť aplikované ust. § 38 Zákona o DPH, v zmysle ktorého predmetná\nnehnuteľnosť mala byť oslobodená od dane, pričom žalovaný, ani správca dane toto ustanovenie\nneaplikovali.\nNad rámec uvedeného najvyšší súd konštatuje, že sa stotožnil s názorom žalovaného, že nakoľko\nžalobca nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočet dane v zmysle vyššie citovaných\nustanovení Zákona o DPH, táto skutočnosť nebola pre vyslovenie záveru o neoprávnenosti uplatneného\nodpočítania dane zo spornej faktúry vo výške 65.500 eur relevantnou a preto nebola ani predmetom\nvykonaného dokazovanie. Z uvedeného dôvodu nebol dôvod na aplikáciu právnych názorov vyjadrených\nv rozsudkoch Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžf/10/2013 z 12. decembra 2013 a 4Sž/168/1996,\nzverejnenom v ZSP 10/1997, s. 21, na ktoré poukázal žalobca.\nNámietky žalobcu uplatnené v odvolaní teda neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku, ktorý sa v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal so všetkými žalobnými\nnámietkami.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá\nO.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,\nkeďže v odvolacom konaní nebol úspešný.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 1.\njúla 2016.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/115/2015", "guid": "cf21a182-c5d9-44d3-86f9-308b5086b431:f30e22da-0ad4-4fc2-a8a4-15220fc29c63", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}