{"guid": "a9ef79d3-2401-47e2-9dfb-b540817c5c56:9ab78365-4eea-4eb5-8e84-afd57d77cc5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015200782.1", "spisova_znacka": "10Sžk/14/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/14/2017 z 27. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2018, sp. zn. 10Sžk/14/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6015200782.1", "identifikacne_cislo": "6015200782", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a", "nazov": "§ 88a zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66", "nazov": "§ 66 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-66"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88a", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ab78365-4eea-4eb5-8e84-afd57d77cc5f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200782.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200782.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200782.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/14/2017\n6015200782\n27. 04. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:6015200782.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Zuzany Ďurišovej v právnej\nveci žalobcu: Ing. G. P., bytom D., zastúpený: JUDr. Namir Alyasry, PhD., advokát so sídlom AK Štúrova\n43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky,\nNám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: 1/ H. P., D., zastúpená: JUDr. Namir Alyasry, PhD.,\nadvokát so sídlom AK Štúrova 43, 949 01 Nitra, 2/ H. H., nar. XX. S. XXXX, L., zastúpený: JUDr. Peter\nVačok, advokát, so sídlom Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, 3/ Ing. H. H., D., 4/ H. H., D., o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/010098-KB zo dňa 13. apríla\n2015, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/111/2015-73 zo dňa 17. júna 2016 v spojení s opravnými uzneseniami č. k. 24S/111/2015-109 zo\ndňa 16. novembra 2016 a č. k. 24S/111/2015-123 zo dňa 14. februára 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 24S/111/2015-73 zo dňa 17. júna 2016 v spojení s opravnými uzneseniami č. k. 24S/111/2015-109\nzo dňa 16. novembra 2016 a č. k. 24S/111/2015-123 zo dňa 14. februára 2017 z a m i e t a.\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania voči zúčastnenej osobe 2/.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\nA)\n1. Rozhodnutím Obce Lutila, stavebného úradu, ako prvostupňového správneho orgánu, č. 573/2012\nzo dňa 12.01.2015 bolo vydané podľa § 66 a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon) pre stavebníka H. H., bytom L. dodatočné povolenie\nstavby „Holubníky“ na pozemkoch parc. č. CKN 789/2, CKN 789/3, CKN 789/4 v katastrálnom území Z.\npodľa projektovej dokumentácie overenej v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorú vypracoval Ing.\nE. X. v novembri 2012 a jej doplnku z decembra 2013. Vzhľadom na to, že stavba je toho času dokončená\npre daný účel, stavebný úrad týmto rozhodnutím podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona a § 20 vyhl. MŽP\nSR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolil užívanie\nstavby „Holubníky“ na pozemkoch parc. č. CKN 789/2, CKN 789/3, CKN 789/4 v katastrálnom území Z..\n2. Vzhľadom na posúdenia z hľadiska zámerov a cieľov územného plánovania, starostlivosti o životné\nprostredie a jednotnej technickej politiky vyjadrenej všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu\nstavebný úrad dospel k záveru, že stavba je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej\ndokumentácie obce Lutila vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č. 7/2007 zo dňa 25.10.2007;\nzo základnými požiadavkami na stavby\n(§ 43 Stavebného zákona); so všeobecnými technickými\n\npožiadavkami na výstavbu podľa vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ako aj stanoviskami dotknutých orgánov,\nktoré ochraňujú verejné záujmy podľa osobitných predpisov. Stavebný úrad preskúmal stavbu v zmysle\n§ 62 a § 63 Stavebného zákona a konštatoval, že v uskutočnenom konaní bolo preukázané, že stavba\nnie je v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Na\nzáklade toho stavebný úrad nezistil dôvody, vplývajúce z platných zákonov a vyhlášok, ktoré by bránili\ndodatočnému povoleniu predmetnej stavby.\n3. Miestnou obhliadkou bolo zistené, že stavba je stavebne ukončená a pri porovnaní predloženej\ndokumentácie stavby so skutočnosťou bol zistený ich súlad. Zo strany stavebníka boli predložené\ndoklady potrebné k vydaniu kolaudačného rozhodnutia. V uskutočnenom konaní sa zistilo, že užívaním\nstavby nebude ohrozený verejný záujem, ani neprimerane nebudú obmedzené či ohrozené práva a\noprávnené záujmy účastníkov konania, nebude ohrozený život a zdravie osôb, ani životné prostredie.\nÚčel užívania stavby je v súlade s funkčným využitím územia v zmysle schváleného územného plánu\nobce Lutila.\nB)\n4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2015/010098-KB zo dňa 13.04.2015 zamietol\nodvolanie manželov P. a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, pretože v konaní a\nrozhodnutí nezistil také pochybenia, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n5. Krajský súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami podľa § 250j ods. 2 písm.\nc) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zrušil rozhodnutia\nžalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňové správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n6. Podľa názoru krajského súdu je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné z dôvodu, že nebol\ndostatočne zistený skutkový stav. V stavebnom konaní bolo preukázané, že stavba bola postavená\nbez stavebného povolenia. V preskúmavanej veci dospel krajský súd k záveru, že správne orgány\nnepostupovali v súlade so zákonom a splnenie podmienky súladu s verejnými záujmami neskúmali\nv potrebnom rozsahu. Výsledkom rozhodovacej činnosti správnych orgánov vo vzťahu k námietkam\nvzneseným v konaní a k odvolacím námietkam bol odkaz na stanoviská štátnych orgánov, ktoré mali\nbyť dotknuté, ale ktoré sa vecne k námietkam nevyjadrili. V takom prípade bol správny orgán povinný\nnámietky posúdiť a vysporiadať\nsa s nimi sám. Stavebný úrad sa však uspokojil s tým,\nže žalobcu ako namietateľa odkázal s námietkami na súd, aby (zrejme) v civilnom konaní tieto námietky\nvo vzťahu k dodatočne povoľovanej stavbe uplatnil. Vo vzťahu k žalobcovým námietkam sa nevyjadril,\nnapriek tomu, že žalobcom namietané skutočnosti mal posudzovať stavebný úrad a v konaní o podanom\nodvolaní práve žalovaný. Pokiaľ tak správne orgány nespravili, nedostatočne zistili skutkový stav na to,\naby mohol byť vyslovený záver, že sú splnené podmienky na dodatočné povolenie stavby podľa § 88a\nStavebného zákona.\n7. Uvedené konštatovania umocňuje skutočnosť, že stavebný úrad medzi podmienky užívania stavby\nzaradil podmienku „Pri užívaní stavby rešpektovať ustanovenia § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964\nObčiansky zákonník“. Rešpektovať zákon a konať v súlade s ním je základnou zásadou právneho štátu a\nstanovenie podmienky konať v súlade so zákonom sa javí ako nadbytočné. Stanovenie tejto podmienky\nale preukazuje, že stavebný úrad mal sám v dôsledku podaných námietok pochybnosti o tom, či užívanie\nuž postavenej stavby nad mieru primeranú pomerom neobmedzuje žalobcu, resp. ďalších účastníkov\nkonania o dodatočné povolenie stavby spôsobom, ktorý predpokladá citované ustanovenie Občianskeho\nzákonníka. Stanovenie podmienky dodržať ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje\nnezákonnosť rozhodnutia aj v tom, že rozhodnutie je tak nevykonateľné, neurčité a nezrozumiteľné v\ntom zmysle, že z rozhodnutia nie je zrejmé, aká podmienka má byť dodržaná. Vo vzťahu k chovu holubov\ntak nie je zrejmé, v akom rozsahu a množstve chovných holubov má uvedená podmienka stavebníka\nobmedzovať, aby konal v súlade s § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Všeobecné stanovenie\npodmienok tak, ako to urobil stavebný úrad v rozhodnutí, ktorým dodatočne povolil stavbu a povolil jej\nužívanie, podľa názoru krajského súdu nepostačuje.\n8. Krajský súd ďalej uviedol, že stavebný úrad tiež pochybil, pokiaľ v konaní odkázal namietateľov na súd\na konanie prerušil postupom podľa § 137 Stavebného poriadku. Z ustanovenia § 88a Stavebného zákona\nvyplýva, že tak urobí v prípade, ak vlastník stavby v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom\npozemku zastavaného nepovolenou časťou alebo jeho časti alebo má k tomu pozemku iné právo. Podľa\n\n§ 88a Stavebného zákona je stavebný úrad oprávnený k podaniu žaloby odkázať vlastníka pozemku,\nna ktorom je nepovolená stavba postavená. Takýto spor v konaní o dodatočnom povolení stavby však\nnevznikol.\n9. Pokiaľ podľa § 137 ods. 1 Stavebného zákona sa stavebný úrad pokúsi vždy o dosiahnutie dohody\núčastníkov o námietkach vyplývajúcich z vlastníckych alebo iných práv k pozemkov a stavbám, ale\nprekračujú rozsah právomocí stavebného úradu. Posúdenie námietok neprekračovalo tieto právomoci,\nnakoľko podľa ustanovenia § 66 ods.1 písm. b) stavebný úrad skúma, či dokumentácia spĺňa požiadavky\ntýkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany života a zdravia\nľudí. Ak stavebný úrad v prípade, že sa účastníci konania nedohodli, odkázal žalobcu ako namietateľa\nna súd a konanie prerušil, postupoval v rozpore so zákonom, nakoľko posúdenie otázky súladu\ndodatočného povolenia stavby bolo v jeho právomoci. Podľa názoru krajského súdu nie je zrejmé,\naký nárok mal žalobca v súdnom (zrejme občianskoprávnom) konaní uplatniť vo vzťahu k užívaniu\nnepovolenej (čiernej) stavby stavebníkom.\n10. Pokiaľ ďalší účastník považoval žalobné tvrdenia za irelevantné a iba za názor žalobcu, ktorý\nhodnoverne nepreukázal, a preto žiadal žalobu zamietnuť, súd zdôraznil,\nže so\nvšetkými tvrdeniami účastníka konania o dodatočné povolenie stavby sa mal stavebný úrad vysporiadať,\nnáležite zistiť skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia. Pokiaľ sa žalovaný a ani\nprvostupňový správny orgán s námietkami žalobcu nevysporiadali a uspokojili sa s konštatovaním, že\nžaloba pri postupe podľa § 137 Stavebného zákona podaná nebola, niet pochybností, že skutkový\nstav nebol dostatočne zistený. Vo vzťahu k tvrdeniu stavebníka, že žalobca nepreukázal ukrátenie na\nsvojich právach, O. s. p. nevyžaduje, aby toto ukrátenie (porušenie) práv žalobca nesporne preukázal\nv žalobe. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. postačí, ak fyzická osoba tvrdí, že bola na svojich právach\nukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Žalobca v žalobe tvrdí a aj preukazuje, že na\nsvojich právach bol ukrátený (dotknutý) a špecifikuje, o aké právo ide a ktoré vyplýva z práva na\nzdravé životné prostredie a práva vlastniť majetok. Nesprávny je preto podľa názoru krajského súdu\nnázor zástupcu ďalšieho účastníka vo vzťahu k námietkam žalobcu, ktoré sa majú týkať len a výlučne\nrozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu. Správne konanie, tu konanie o dodatočnom\npovolení stavby a konanie o povolení užívania stavby, je jeden celok, tvorený rozhodnutím a postupom\nprvostupňového správneho orgánu (stavebného úradu), ako aj rozhodnutím a postupom odvolacieho\norgánu (žalovaného). Napadnuté rozhodnutie žalovaného je výsledkom celého správneho konania.\nNemožno tak podľa názoru krajského súdu vyčítať žalobcovi, že vady vidí predovšetkým v postupe\nstavebného úradu, najmä pokiaľ žalovaný konajúci o podanom odvolaní sa s námietkou žalobcu vo\nvzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu nevysporiadal. Napadnuté rozhodnutie žalovaného\ntak trpí rovnakou vadou ako rozhodnutie stavebného úradu. Pokiaľ ďalší účastník 2/ namietal, že žalobca\nneuviedol presne, ktoré výroky napadnutého rozhodnutia napáda a zároveň namietal, že žaloba je\nformulovaná nekonkrétne a všeobecne, tak žaloba takéto vady podľa názoru krajského súdu, ktoré by\nbránili jej vecnému vybaveniu, nemá. Zo žaloby je zrejmé, rozhodnutie ktorého orgánu verejnej správy\nnapáda, v akom rozsahu, z akých dôvodov a čoho sa žalobca domáha. V tomto smere žalobe nemožno\npodľa názoru krajského súdu nič vyčítať.\n11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko zistenie\nskutkového stavu v správnom konaní je nedostačujúce na posúdenie veci. Z uvedeného dôvodu krajský\nsúd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré\ntrpí rovnakou vadou, s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n12. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že priznal úspešnému\nžalobcovi právo na ich náhradu.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n13. Proti rozsudku krajského súdu ďalší účastník 2/ (sťažovateľ) v zákonnej lehote podal kasačnú\nsťažnosť, a to z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a\nzároveň navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok z dôvodu, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného výrazným spôsobom zasahuje do jeho práv. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým,\nže krajský súd ani žalobca nepoukázali na právne a technické normy, ktoré pre daný druh stavby neboli\n\ndodržané. Vo vzťahu k splneniu podmienky súladu s verejnými záujmami sťažovateľ opätovne uviedol,\nže žiadna právna norma Stavebného zákona vo vzťahu k požiadavkám na kvalitu postaveného holubníka\na požiadavkám na vplyv na okolie nebola porušená.\n14. Podľa názoru sťažovateľa je úlohou stavebných úradov posudzovať súlad stavieb s právnymi\npredpismi, teda aj súlad stavby holubníka s právnymi predpismi. Z napadnutého rozsudku správneho\nsúdu pritom nie je podľa názoru sťažovateľa zrejmé, v čom pri tomto posudzovaní stavebné úrady\nnedostatočne zistili skutkový stav vo vzťahu k predmetnej stavbe.\n15. Sťažovateľ je názoru, že prvostupňový stavebný úrad spolu so žalovaným náležite zistili a\nhodnoverne preukázali, že vo vzťahu ku kvalite stavbe sťažovateľa a jej vplyvu na okolie boli dodržané\nvšetky v súčasnosti účinné právne normy. Bolo teda preukázané, že stavba holubníka je v súlade s\nverejným záujmom v rozsahu chránenom stavebným zákonom, a preto navrhol, aby kasačný súd zrušil\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n16. K vyjadreniam ku kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že trvá na doterajších svojich právnych a\nskutkových tvrdeniach.\nB)\n17. Žalobca a ďalší účastník 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedli, že sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti nevymedzil, ktoré právne posúdenie pokladá za nesprávne a v čom spočíva nesprávnosť\nprávneho posúdenia. Napadnutý rozsudok krajského súdu považujú za vecne správny, ktorý rešpektoval\nprirodzené práva žalobcu a jeho rodiny, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť\nzamietol.\nC)\n18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v celom rozsahu súhlasí s obsahom podanej\nkasačnej sťažnosti, a preto navrhol kasačnému súdu, aby zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu\na žalobu zamietol.\nD)\n19. Ďalší účastník 3/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa\nstotožňuje s jeho obsahom. Podľa jeho názoru je rozsudok krajského súdu nesprávny a nezákonný a\nexistujú dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.. Za nesprávne právne posúdenie\npovažuje tvrdenie krajského súdu o tom, že správne orgány konali v rozpore s § 137 Stavebného\nzákona, v rozpore s § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\na že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného je nezákonné, pretože zistenie skutkového stavu v správnom konaní je nedostatočné pre\nposúdenie veci. S ohľadom na uvedené navrhuje kasačnému súdu, aby konanie v zmysle § 462 ods.\n1 S.s.p. zastavil.\n20. Vyjadrenie žalobcu a ďalšieho účastníka 1/ ďalší účastník 3/ považuje za irelevantné a považuje\nžalobcovu snahu za akt pomsty.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.04.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu, ktorým podľa § 66 a § 88a Stavebného zákona vydal pre stavebníka - sťažovateľa dodatočné\npovolenie stavby „Holubníky“ na pozemkoch parc. č. CKN 789/2, CKN 789/3, CKN 789/4 v katastrálnom\núzemí Z. podľa projektovej dokumentácie overenej v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorú\nvypracoval Ing. E. X. a vzhľadom na to, že stavba bola toho času dokončená pre daný účel, stavebný\núrad zároveň podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona a § 20 vyhl. MŽP SR č. 453/2000 Z.z. povolil užívanie\n\nstavby „Holubníky“ na pozemkoch parc. č. CKN 789/2, CKN 789/3, CKN 789/4 v katastrálnom území\nZ., a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd\npreskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nsťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky\nuskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad\nzabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní\nstavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich\npredpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým\nvylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.\nPodľa § 66 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa\nzabezpečí, prípadne určí ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,\nPodľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného\npovolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v\nurčenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie\nje v rozpore s\nverejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a\nosobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo\nvydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa\n§ 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.\nPodľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej\nlehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi\nodstránenie stavby.\nPodľa § 88a ods. 3 Stavebného zákona ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné\npovolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom\npozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo\nže\nmá k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s\ndodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší\n(§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.\nPodľa § 137 ods. 1 Stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa\npokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych\nalebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo\nspolupôsobiacich orgánov štátnej moci.\nPodľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa\nodseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo\nby ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa\nalebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.\nPodľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru\nprimeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä\nnesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom\nzriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad\nmieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,\npachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá\nvnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy\nkorene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.\n23. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.\n24. Pre dodatočné povolenie stavy a povolenia jej užívania je prvoradé zistiť vplyv stavby na životné\nprostredie, či táto nebola realizovaná v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom,\nnajmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Kasačný súd preskúmaním\nveci dospel k záveru, že uvedené splnené nebolo. Podľa názoru kasačného súdu správne orgány\nsplnenie podmienky súlade s verejnými záujmami neskúmali v potrebnom rozsahu. Kasačný súd\npovažuje postup správnych orgánov keď odkázali žalobcu s námietkami vo vzťahu k dodatočne\npovolenej stavby na súd, za nesprávny. Pokiaľ sa žalovaný a ani prvostupňový správny orgán s\nnámietkami žalobcu nevysporiadali a uspokojili sa s konštatovaním, že žaloba pri postupe podľa § 137\nStavebného zákona podaná nebola, niet podľa názoru kasačného súdu pochybností, že skutkový stav\nnebol dostatočne zistený.\n\n25. Za pochybenie stavebných úradov považuje kasačný súd aj konanie, ktorým odkázal namietateľov\nna súd a konanie postupom podľa § 137 Stavebného poriadku prerušil. Z § 88a Stavebného zákona však\nvyplýva, že stavebný úrad tak urobí v prípade, ak vlastník stavby v priebehu konania nepreukáže, že je\nvlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou časťou alebo jeho časti alebo má k tomu pozemku iné\nprávo. Podľa § 88a Stavebného zákona je stavebný úrad oprávnený k podaniu žaloby odkázať vlastníka\npozemku, na ktorom je nepovolená stavba postavená. Takýto spor v konaní o dodatočnom povolení\nstavby však nevznikol.\n26. S poukazom na § 137 ods. 1, ods. 2 Stavebného zákona kasačný súd uvádza, že posúdenie\nnámietok neprekračovalo právomoci stavebného úradu, pretože stavebný úrad skúma požiadavku\nochrany verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia (§ 66 ods. 3 písm. b)\nStavebného zákona). Stavebné úrady tak aj podľa názoru kasačného súdu postupovali v rozpore so\nzákonom, keď odkázali žalobcu ako namietateľa na súd a konanie podľa § 137 Stavebného zákona\nprerušili, pretože posúdenie otázky ochrany verejného záujmu bolo v jeho právomoci.\n27. Každý má právo na pokojné užívanie majetku ako zložky vlastníckeho práva. Súčasťou pokojného\nužívania majetku je také užívanie majetku, ktoré neobťažuje nad mieru primeranú pomerom okrem\niného prejavmi, ktoré žalobca opísal v žalobe a ktoré namietal v správnom konaní. Je vo verejnom\nzáujme, aby stavba, vrátane dodatočne povoľovanej, nezasahovala do práv účastníka konania. Pokiaľ\núčastník konania o dodatočnom povolení stavby tvrdí a preukazuje, že stavba zasahuje do jeho\nužívacích práv (v tomto prípade pokojné užívanie majetku), má správny orgán povinnosť okrem iného\nskúmať, či dokumentácia predložená v konaní spĺňa požiadavky verejného záujmu týkajúce sa ochrany\nživotného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí. Iba za zistenia splnenia takýchto podmienok je\nmožné stavbu dodatočne povoliť. Je povinnosťou stavebného úradu, aby splnenie takýchto podmienok\nzisťoval, nakoľko pokiaľ zistí opak, je povinný nariadiť odstránenie stavby. Stavebný úrad je povinný\nposúdiť vplyv stavby na okolie, v tomto prípade vplyv chovu holubov na susediace pozemky a stavby,\na jej funkčné využitie.\n28. Kasačný súd poukazuje aj na všeobecné, neurčité, nezrozumiteľné uvedenie podmienky\npre užívanie stavby uvedenej v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu „Pri užívaní\nstavby rešpektovať ustanovenia § 127 ods. 1 zák. č. 40/1964 (občiansky zákonník) v znení\nneskorších predpisov“. Stanovenie takto formulovanej podmienky je podľa názoru kasačného súdu\nnepreskúmateľné v tom zmysle, že z rozhodnutia nie je zrejmé, aká podmienka vo vzťahu k chovu\nholubov má byť dodržaná. Takto všeobecné stanovenie podmienok v rozhodnutí, vzhľadom na námietky\nžalobcu, nepovažuje kasačný súd za dostatočné.\n29. Ku kasačným námietkam sťažovateľa kasačný súd uvádza, že sťažovateľ nevymedzil čo konkrétne\npovažuje za nesprávne právne posúdenie, ale iba uviedol, že stavba holubníka je v súlade s verejným\nzáujmom v rozsahu chránenom stavebným zákonom.\n30. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n31. Kasačný súd zároveň rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok, hoci jeho priznanie\nby nebolo v rozpore s verejným záujmom, pretože krajský súd rozhodoval za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku (rozsudok vyhlásený dňa 17.06.2016) a ani preskúmaním spisového materiálu\nnedospel kasačný súd k záveru, že by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu\nhrozila sťažovateľovi závažná ujma. Vo svetle uvedeného kasačný súd návrh na priznanie odkladného\núčinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 S.s.p. v spojení s ustanovením § 188\nS.s.p. zamietol.\n32. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi,\nako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania priznal\n(§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.). V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s\ndôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením krajského súdu.\n33. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}