{"guid": "996e6ee2-75fd-4115-a0e9-9a83c9020410:021da7a4-7216-4139-9785-e71a24d3e726", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015200659.1", "spisova_znacka": "7Sžrk/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžrk/2/2016 z 28. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 7Sžrk/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6015200659.1", "identifikacne_cislo": "6015200659", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/180#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/021da7a4-7216-4139-9785-e71a24d3e726", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200659.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200659.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200659.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžrk/2/2016\n6015200659\n28. 02. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:6015200659.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr.Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nžalobkyne: P. nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom XXX XX S.. XXX,. zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Marčokom, so sídlom M. Gorkého 21,\n984 01 Lučenec, proti žalovanému: Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor, so sídlom Brezenská\n4, 977 01 Brezno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. C-8/2010-Telgárt zo dňa 4.\nmarca 2015, o odvolaní žalovaného a žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/86/2015-119 zo dňa 10. júna 2016, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/86/2015-119\nzo dňa 10. júna 2016 v napadnutej časti týkajúcej sa veci samej\np o t v r d z u j e a v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu v\nr a c i a na ďaľšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k. 24S/86/2015-119 zo dňa 10. júna 2016\nrozhodnutie žalovaného č. C-8/2010-Telgárt zo dňa 4. marca 2015 v prvej výrokovej vete I. zrušil podľa §\n250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť\nžalobkyni trovy konania 768,12 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný oznámil začatie konania o obnove\nevidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim oznámením č. 10/04 zo dňa 25. februára\n2004, dňom vyvesenia oznámenia zahájil konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych\nvzťahov k nim v katastrálnom území S., určeným operátom je operát pozemkovej knihy zjednotený s\noperátom pozemkového katastra, do ktorého bude možné nahliadnuť na Obecnom úrade v Telgárte po\nukončení III. etapy. Zároveň poučil účastníkov konania o možnosti podať návrh na vydanie rozhodnutia o\nnadobudnutí vlastníctva k pozemkom vydržaním podľa § 11 ods. 1 zákona, a to aj dedičom oprávneného\ndržiteľa a podľa § 12, ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo\nnotárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo protokol o prechode\nvlastníctva veci štátu na obec. Žalobkyňa podala návrh na osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva\nvydržaním podaním zo dňa 30.04.2010. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 27.04.2012 nevyhovel jej návrhu\nna potvrdenie nadobudnutia vlastníctva vydržaním k parcelám C katastra nehnuteľností č. XXX, XXX,\nXXX, XXX, XXX, XXX; k parcelám registra E katastra nehnuteľností č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXXX/\n\nX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXX, XXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXX,\nXXXX, XXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X a k parcelám pozemkovej knihy č. XXX/X, XXX/X v podiele po\n6/36, č. XXX/X a XXX/X v podiele po 1/5, č. XXX/X v podieloch 1/20 a 1/24, č. XXX/X v podiele 10/60 a\nč. XXX/X v podiele 1/12 v k. ú. S.. Toto rozhodnutie bolo na základe podanej žaloby zrušené rozsudkom\nsúdu sp. zn. 24S/69/2012 zo dňa 16. novembra 2012. Následne žalovaný po doplnení šetrenia rozhodol\nnapadnutým rozhodnutím č. C-8/2010-Telgárt zo dňa 04.03.2015.\nNapadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol v prvej výrokovej vete o potvrdení nadobudnutia vlastníctva\nvydržaním v prospech žalobkyne k pozemkom parc. č. CKN XXX, XXX/X, XXX/X. Prvú výrokovú\nvetu odôvodnil tým, že žalobkyňa splnila zákonom požadované predpoklady, a to spôsobilý predmet\nvydržania, oprávnenosť, nepretržitosť, nerušenosť a hlavne dobromyseľnosť držby, preto bolo jej návrhu\nvyhovené.\nŽalovaný zamietnutie návrhu na osvedčenie vlastníckeho práva vydržaním, odôvodnil vo vzťahu k\nparcele č. XXX (bod 1 žaloby) tým, že ide o pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre vlastníčku Ing.\nP. C., rod. O., S. č. XXX na základe kúpnej zmluvy, ktorou nadobudla majetok od U. W., O. č. XXX,\nktorá uviedla, že predmetnú parcelu získala kúpou, nie vydržaním a o pozemok sa stará a využíva\nho pre poľnohospodárske účely, popierala nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v prospech\nnavrhovateľky. Dôvodil tým, že priznanie vlastníckeho práva na základe vydržania v zmysle zákona č.\n180/1995 Z. z. je zjednodušenou formou konania vo veciach vlastníckeho práva a jeho usporiadania,\navšak za prísne zákonom stanovených podmienok. Tvrdil, že správny orgán môže návrhu vyhovieť\na rozhodnutím potvrdiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k parcele KNC č. XXX len v\nprípade preukázaného sporového výkonu užívacieho práva k predmetnej parcele. Na základe vyjadrenia\nvlastníčky Ing. P. C. je táto osobou, ktorá popiera nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľkou\nvydržaním. Spor medzi Ing. P. C. a žalobkyňou je potrebné riešiť v súdnom konaní. Preto bol návrh k\ntejto parcele zamietnutý.\nZamietnutie návrhu k pozemku parc. č. XXX odôvodnil tým, že nejde o pozemky, ktoré sú predmetom\nkonania, nakoľko zápis v katastri zodpovedá uzneseniu Štátneho notárstva v Banskej Bystrici zo dňa\n30.07.1960, ktorý bol vykonaný na žiadosť jedného z dedičov zo dňa 20.04.1999. Parcela CKN č. XXX je\nparcelou, ku ktorej sú vlastnícke vzťahy vysporiadané na 100%, a nie je predmetom konania ROEP. Nie\nje možné aplikovať § 11a zákona. Nejedná sa ani o reálnu deľbu medzi spoluvlastníkmi pred 31.12.1950.\nNie je možné použiť ani § 12 ods. 1. Skutočnosti uvedené v čestnom vyhlásení sú skutočnosťami len\nosvedčenými, a nie preukázanými. Vedený týmito úvahami a držiac sa vyššie uvedených ustanovení\nzákona č. 180/1995 Z. z., aj v tejto časti návrh zamietol. Ďalej uviedol, že žalobkyňa si môže vlastnícke\nprávo k týmto nehnuteľnostiam vysporiadať aj po zápise ROEP, ak predloží na Okresný úrad Brezno\npríslušnú právnu listinu.\nNávrh k pozemkom uvedeným v bode 3 žaloby žalovaný zamietol z dôvodu, že časť týchto pozemkov\na to po U. O. nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX bolo Štátnym notárstvom v Banskej Bystrici\nvo veci dedičstva vydané rozhodnutie č. D/929/68-13, podľa ktorého 5/10 k predmetným pozemkom\nnadobudol jeho syn U. O., následne po jeho smrti jeho syn U. O. nar. XX.XX.XXXX, ktorý svoj podiel\npredal kúpnou zmluvou. V predmetnom konaní ROEP zostali parcely pozemko-knižné číslo XXXX a\nXXXX. Žalovaný vyhodnotil žalobkyňou predkladané vyhlásenia svedkov tak, že tieto sú v rozpore s\nvyjadrením navrhovateľky, keď podľa nich malo dôjsť k predaju a podľa žalobkyne k darovaniu. Ďalej\ntým, že žalobkyňou tvrdené súhlasné stanovisko Obce Telgárt z 11.09.2009 sa v spise nenachádza,\nnachádza sa tam len stanovisko z 19.10.2009, avšak nie k predmetným pozemkom. Tiež tým, že posúdil\nžalobkyňou predkladané vyhlásenia osôb tak, že tieto nie sú priamymi účastníkmi konania ani právnymi\nnástupcami oprávnených osôb, preto návrhu nevyhovel.\nK pozemku uvedenom v bode 5 žaloby, a to parc. č. XXX zamietavé rozhodnutie žalovaný odôvodnil\ntým, že zapísal vlastnícke právo k tomuto pozemku na pozemko-knižnú vlastníčku M. D. v rámci II. etapy\nzakladania vlastníckych vzťahov, pričom vlastnícke vzťahy sú zapísané na liste vlastníctva na 100%.\nĎalej tým, že vyhlásenia viacerých obyvateľov Obce Telgárt, ktoré predložila žalobkyňa, sú vyhlásenia\nosôb, ktorí nie sú účastníkmi konania s väzbou na dotknutú nehnuteľnosť a jediným relevantným\ndokladom je pozemno-knižná vložka č. XXX, na základe ktorej bolo vlastnícke právo zapísané na LV č.\nXXXX, a tým, že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, z ktorého by vyplynul uplatnený nárok.\n\nZamietavé rozhodnutie k pozemkom uvedeným v časti 6 žaloby žalovaný odôvodnil tým, že pozemky\nparc. č. XXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X boli v pozemkovej knihe pôvodne vedené na Y. O., rod.\nD. a v rámci druhej etapy zakladania vlastníckych vzťahov na podklade pozemko-knižnej vložky č. XXX\nboli zapísané na LV č. XXXX a na podklade k pozemko-knižnej vložky č. XXXX na LV č. XXX na pôvodnú\nvlastníčku. Vzhľadom na to, že do úvahy prichádzajú aj iní dediči, ako tí, od ktorých žalobkyňa predložila\nvyhlásenia a doklad o prejednaní dedičstva po poručiteľke Y. O., rod. D. sa v katastri nenachádza, návrhu\nnevyhovel, a to práve z dôvodu, aby nebol opomenutý žiadny z oprávnených dedičov. A tiež z dôvodu,\nže dané pozemky nie sú predmetom konania.\nZamietnutie návrhu k pozemkom uvedeným v časti 7 žaloby parc. č. XXX, XXXX v podiele 1/6 a parc.\nč. XXX/XX, XXXX, XXXX/X a XXXX/X v podiele 1/2 žalovaný zamietol z dôvodu, že zistil, že v rámci\ndruhej etapy zakladania vlastníckych vzťahov boli na podklade pozemno-knižných vložiek č. XXXX a\nXXX pozemky zapísané na LV č. XXX a XXXX na pôvodných vlastníkov. V priebehu konania bolo\nnavrhovateľkou požadované vlastníctvo zapísané, avšak na základe výsledkov dedičského konania, a\nto pod č. zmeny XXXX/XXXX, práve na žalobkyňu, a preto nebolo jej návrhu na potvrdenie vlastníctva\nvydržaním vyhovené.\nZamietnutie návrhu k pozemkom špecifikovaným v bode 8 žaloby, resp. spoluvlastníckym podielom\nodôvodnil žalovaný tým, že rozhodnutím Správy katastra Brezno č. C-141/2009 zo dňa 26.02.2010 bolo\nk parcelám č. XXX/X a XXX/X potvrdené nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa § 11 zákona č.\n180/1995 Z. z. v prospech M. D., rod. O., k ďalším navrhovateľkou uvedeným pozemkom, ktoré boli\nvedené v PKV č. XXXX, XXX, XXXX, a to parc. č. PK XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X uviedol, že\nžalobkyňa okrem úmrtného listu Y. O., rod. D. a overenej kópie rodného a sobášneho listu navrhovateľky\nnepredložila právne listiny, ktoré potvrdzovali oprávnenosť jej nároku. Tiež to, že pozemky sú vlastnícky\nvysporiadané v prospech iných vlastníkov, u ktorých boli preukázané podmienky vydržania podľa\nObčianskeho zákonníka podporené uznesením OS č. Nc II495/46/2 z roku 1946, a to v prípade pani D.\na notárskou zápisnicou v prípade p. U., hospodárskou zmluvou v prípade krajského školského úradu.\nŽalovaný rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobkyne k pozemkom pozemko-knižné č. XXX/X v\nspoluvlastníckom podiele 1/6 a č. XXX/X v spoluvlastníckom podiele 1/12 uvedeným v bode 9 žaloby\nzdôvodnil tak, že ide o pozemky, ku ktorým bol spoluvlastnícky podiel predmetom prejednania dedičstva\nD 929/68-13 po zomrelom U. O., nar. XX.XXXXXX, zomrelom XX. XX.XXXX, kde vlastníctvo nadobúda\nsyn poručiteľa U., nar. XX.XX.XXXX, S. č. XXX, pričom toto rozhodnutie je právoplatnou verejnou listinou\na je zapracované v návrhu ROEP.\nVo vzťahu aj k ostatným zamietnutým návrhom uviedol, že žalobkyňou tvrdené vydržanie posúdil\nv zmysle Občianskeho zákonníka platného v čase, kedy by mala byť daná nehnuteľnosť právnym\npredchodcom navrhovateľky, nadobudnutá podľa jej tvrdenia a dospel k záveru, že žalobkyňa\nnepredložila podklady, ktorými by bolo možné dospieť k záveru, že išlo o oprávnenú držbu. Žalovaný\nďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného č. C-8/2010-Telgárt zo dňa\n16.06.2010 bolo v druhej výrokovej vete na základe podanej žaloby žalobkyňou rozsudkom Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici\nč.k. 24S/85/2010-92 zrušené a vec vrátená pre nepreskúmateľnosť. Následne rozhodnutie\nC-8/2010-Telgárt zo dňa 27.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.05.2012 bolo na základe žaloby\nžalobkyne v napadnutej časti rozsudkom 24S/69/2012 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.\nŽalovaný bol viazaný právnym názorom vysloveným v predmetnom rozhodnutí, ktorý v tomto rozhodnutí\nrešpektoval.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva\nk pozemkom v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v znení\nneskorších predpisoch (ďalej len zákon č. 180/1995 Z.z.), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 1 ods.\n1, 2 v spojení s § ust. § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, s § 11 ods. 1, 4 písm. a/, b/, ods. 5, 8 písm. a/, b/, ods.\n11, s § 12 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2, v intenciách ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nv znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), citújuc právnu úpravu ustanovenú v § 18\nods. 1, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov a\ndospel k záveru o dôvodnosti žaloby len vo vzťahu I. výroku napadnutého rozhodnutia.\n\nKrajský súd žalobnú námietku nezákonnosti I. výrokovej vety, ktorou žalobkyňa namietala, že žalovaný\nrozhodol o už rozhodnutej veci opätovne, vyhodnotil ako dôvodnú. Krajský súd konštatoval, že správny\nporiadok, ktorým sa konanie riadi, tak ako to vyplýva z § 30 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách\nneupravuje možnosť, aby správny orgán o návrhu rozhodol dvakrát. V danom prípade konanie o návrhu\nžalobkyne na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva vydržaním k pozemkom v katastrálnom území S.,\nparc. č. CKN XXX, XXX/X a XXX/X skončilo právoplatným rozhodnutím žalovaného. Podľa názoru\nkrajského súdu zo skutkových zistení vyplýva, že žalovaný nebol oprávnený znovu konať a rozhodnúť\no žalobkyninom nadobudnutí vlastníctva vydržaním k predmetným vyššie uvedeným pozemkom, a\nto z dôvodu, že konanie o návrhu žalobkyne k týmto pozemkom právoplatne skončilo, ako aj, že\nžalobkyňa žiadny ďalší návrh nepodala a žalovaný nie je o takomto predmete konania oprávnený konať\na rozhodovať z vlastného podnetu. Na základe uvedeného krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/\nnapadnuté rozhodnutie v I. výrokovej vete zrušil.\nKrajský súd námietku žalobkyne vo vzťahu nevyhovenia jej návrhu o potvrdenie nadobudnutia\nvlastníctva k pozemku parc. č. XXX k. ú. S. vyhodnotil ako nedôvodnú. Konštatoval, že podľa citovaného\nzákona č. 182/1995 Z. z. (zrejme č. 180/1995 Z. z.) patrí do kompetencie žalovaného v rámci konaní o\nobnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim zisťovať dostupné údaje o pozemkoch\na právnych vzťahoch k nim a takisto posudzovať návrhy účastníkov podané podľa § 11 a § 12 tohto\nzákona. Žalovaný za účelom zistenia skutočného stavu si vyžiadal vyjadrenie vlastníčky zapísanej\nna liste vlastníctva, ktorá uviedla, že je vlastníčkou na základe kúpnej zmluvy a nesúhlasí s tým, že\nby mala žalobkyňa predmetný pozemok vydržať. Nesúhlasil s právnym posúdením žalobkyne, keď\nsa v žalobe domáhala postupu podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z. z. z dôvodu neplatnosti právneho\núkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici, a následnej neplatnosti nadobudnutia vlastníctva kúpnou\nzmluvou Ing. C.. K tomu uviedol, že nebola splnená ani jedna z podmienok, na ktorých je postavené\npravidlo v § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.. Prvou podmienkou na jeho aplikáciu je, aby kataster\nnehnuteľností obsahoval údaj, ktorý vychádzal buď z notárskeho osvedčenia vyhlásenia o vydržaní\nalebo z notárskeho osvedčenia o zápise za vlastníka vydaného podľa § 2 zákona č. 293/1992 Zb.\nalebo z protokolu a zoznamu o prevode vlastníctva veci štátu na obec. Nebola splnená ani ďalšia\npodmienka na aplikáciu § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., ktorou je, že sa v konaní zistia údaje,\nktoré odporujú skutočnostiam, z ktorých by vyššie uvedené listiny mali vychádzať. Zákonodarca nezveril\nžalovanému v konaní podľa zákona č. 180/1995 Z.z. oprávnenie skúmať chybu v notárskom osvedčení,\nna základe ktorého nadobudol vlastníctvo iný ako v katastri nehnuteľností zapísaný posledný vlastník.\nTakýto nedostatok nie je možné napraviť podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z., je tak možné urobiť len v\nkonaní o určenie vlastníctva na základe žaloby podanej na súd.\nĎalej krajský súd uviedol, že v odôvodnení rozsudku 24S/69/2012 zo dňa 16. novembra 2012, ktorým\nbolo zrušené predchádzajúce zamietavé rozhodnutie žalovaného o návrhu žalobkyne v preskúmavanom\nsprávnom konaní, jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo je zamietavé rozhodnutie k parcelám uvedeným\nv bodoch 3 až 9 žaloby z dôvodov žalobkyňou tvrdenej nezákonnosti, ktoré v tejto žalobe zopakovala,\nv súlade so zákonom.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodné ani žalobné dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného vo\nvzťahu nepriznania vlastníctva k pozemku parc. č. XXX k. ú. S. zapísaného na LV č. XXX. Konštatoval,\nže žalovaný jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo predmetný pozemok nie je predmetom konania o\nobnove evidencie pozemkov a tiež záverom o tom, že nešlo o prípad, kedy je možné postupovať podľa\n§ 12 zákona č. 180/1995 Z. z..\nZa nedôvodné krajský súd považoval aj námietky uvedené v bode 4 žaloby, ktorými žalobkyňa namietala\nnezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia aj vo vzťahu k nevyhoveniu návrhu k pozemkom zapísaným\nna LV č. XXX a parc. č. XXX, XXX, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a pozemko-knižné\nčíslo XXXX a XXXX, a to pre chýbajúcu úvahu žalovaného, ktorou dospel k rozhodnutiu. Krajský súd\nkonštatoval, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že obsahuje tak skutkové\nzistenia, ku ktorým žalovaný vo vzťahu k týmto pozemkom dospel, a z ktorých listín tieto skutkové zistenia\nvyplynuli a tiež úvahu, ktorou sa pri zamietnutí návrhu spravoval, keď nepovažoval žalobkyňou tvrdené\nskutočnosti za preukázané, ňou predloženými vyhláseniami osôb, a to z dôvodu skutočností zistených z\nlistín a z toho, že tieto osoby neboli priamo zúčastnenými osobami a ani právnymi nástupcami pôvodných\nvlastníkov.\n\nKrajský súd nepovažoval za dôvodný ani žalobný dôvod uvedený v bode 5 žaloby vo vzťahu k\nzamietnutému návrhu o potvrdenie vlastníctva k parc. PK XXX pre nedostatočne zistený skutkový stav a\nnesprávne právne posúdenie. Krajský súd uviedol, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\noznačil skutkové zistenia, ku ktorým dospel a tiež uviedol, ako vyhodnotil žalobkyňou predkladané\ndôkazy. Skutkový stav nemožno považovať za nedostatočne zistený len preto, že s ním žalobkyňa\nnesúhlasí. Žalovaný zrozumiteľne zdôvodnil, prečo žalobkyňa nepreukázala tvrdené skutočnosti v rámci\ndaného konania. Tiež uviedol úvahou, ktorou sa spravoval pri hodnotení žalobkyňou predložených listín,\nktorá je logickým zhodnotením ich obsahu.\nPodľa názoru krajského súdu žalobkyňou uplatnený dôvod nezákonnosti v bode 6 žaloby, ktorý mal\nspočívať v absencii odôvodnenia, takisto neobstojí. K tomu krajský súd uviedol, že žalovaný zamietol\nnávrh žalobkyne potvrdiť jej vlastníctvo k pozemkom parc. č. XXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a\nXXXX, všetky k. ú. S. z dôvodu, že v pozemkovej knihe boli pozemky zapísané na matku žalobkyne a\nv rámci druhej etapy zakladania vlastníckych vzťahov boli tieto pozemky zapísané do katastra na LV č.\nXXX na túto vlastníčku a tým, že žalobkyňa predložila vyhlásenia len niektorých dedičov, tieto nestačia\nna to, aby návrhu bolo možné vyhovieť. Pokiaľ sa žalobkyňa v žalobe domáha postupu podľa § 12\nzákona č. 180/1995 Z. z. z dôvodu, že zapísaná vlastníčka darovala pozemky žalobkyni, a preto údaje\nv katastri odporujú zisteným skutočnostiam, je potrebné uviesť, že takýto postup žalobkyne vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia. Nebola splnená ani jedna z podmienok, na ktorých je postavené\npravidlo v § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.. Prvou podmienkou na jeho aplikáciu je, aby kataster\nnehnuteľností obsahoval údaj, ktorý vychádzal buď z notárskeho osvedčenia vyhlásenia o vydržaní\nalebo z notárskeho osvedčenia o zápise za vlastníka vydaného podľa § 2 zákona č. 293/1992 Zb.\nalebo z protokolu a zoznamu o prevode vlastníctva veci štátu na obec. Žalobkyňa ani netvrdí, že takáto\npodmienka splnená bola. Nebola splnená ani ďalšia podmienka na aplikáciu § 12 ods. 1 zákona č.\n180/1995 Z. z., ktorou je, že sa v konaní zistia údaje, ktoré odporujú skutočnostiam, z ktorých by\nvyššie uvedené listiny mali vychádzať. Z uvedeného vyplýva, že ani z tohto dôvodu žalobou napadnuté\nrozhodnutie nezákonnosťou netrpí.\nK dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uvedených v bode 7 žaloby krajský súd uviedol,\nže žalovaný napadnuté rozhodnutie o návrhu na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva vydržaním k\npozemkom parc. č. XXX a č. XXXX v podiele 1/6 zapísanom na LV č. XXX a v podiele 1/2\nk pozemkom parc. č. XXX/X, XXXX a XXXX/X všetky v k. ú. S. zapísanom na LV č. XXXX\nodôvodnil tým, že vlastníctvo k pozemkom bolo na žalobkyňu zapísané v priebehu konania na základe\ndedenia, a to podľa osvedčenia o dedičstve 25D 556/2006, DNot 160/2006 po poručiteľovi U. O., nar.\nXX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, pričom vlastníctvo prešlo v celom rozsahu na žalobkyňu. Zápis\nbol vykonaný pod položkou zmien XXXX/XXXX. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa je zapísaná v\nkatastri nehnuteľností ako vlastníčka predmetných pozemkov z titulu dedenia, a preto žalovaný správne\njej návrhu, aby jej bolo potvrdené vlastníctvo z titulu vydržania, nevyhovel.\nKrajský súd za nedôvodnú považoval tiež námietku uvedenú v bode 8 žaloby, ktorou žalobkyňa\nnamietala nezákonnosť rozhodnutia v časti nevyhovenia jej návrhu na potvrdenie vlastníctva k\npozemkom pozemno-knižné parc. č. XXX/X a XXX/X z dôvodu, že nebol dostatočne zistený skutkový\nstav, pretože vlastnícke právo k pozemkom uplatnila aj iná osoba, a preto bolo nezákonné potvrdiť\nvlastníctvo tejto inej osobe. Podľa názoru krajského súdu z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa namietala\nnezákonnosť iného ako napadnutého rozhodnutia a to rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené vlastníctvo\ninej osobe, majúc za to, že z takéhoto dôvodu nemôže trpieť nezákonnosťou napadnuté rozhodnutie.\nKrajský súd nesúhlasil ani s argumentáciou žalobkyne uvedenou v 9. bode žaloby, ktorou uplatnila\nako dôvod nezákonnosti rozhodnutia v časti nevyhovenia jej návrhu na potvrdenie spoluvlastníckych\npodielov k pozemkom UO č. XXX/X vo výške 1/6 a XXX/X vo výške 1/12 z dôvodu, že žalovaný\nvychádzal z rozhodnutí o dedičstve D 929/68-13 po zomrelom U. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom\nXX.XX.XXXX, čo bolo nesprávne, pretože žalobkyňa požiadala o nové prejednanie dedičstva. Podľa\nnázoru krajského súdu takýto dôvod nezákonnosti neobstojí, poukazom na to, že žalobkyňa ani\nneuvádza porušenia, ktorého zákonného ustanovenia sa mal žalovaný dopustiť, ak vychádzal z\nprávoplatného dedičského rozhodnutia, keď posudzoval, či sú dané pozemky predmetom konania a či\nsú splnené podmienky, za ktorých môže návrhu vyhovieť.\n\nĎalej krajský súd poukazom na to, že zákon č. 180/1995 Z. z. obsahuje len niektoré opatrenia na\nusporiadanie vlastníctva k pozemkom a v zásade umožňuje, aby v konaniach o obnove evidencie\nniektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, boli tieto usporiadané, ak ide o pozemky, ktoré nie\nsú zaťažené žiadnymi spornými skutočnosťami, konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je z dôvodov\nžalobkyňou uplatnených v súlade so zákonom.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k O s.p. tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní sčasti\núspešná, priznal právo na náhradu trov konania.\nII.\nOdvolanie žalovaného\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej\nlehote žalovaný odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu v napadnutej\nčasti tak, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva alebo túto podstatne znížiť z dôvodu len\nprocesného pochybenia.\nŽalovaný v dôvodoch odvolania namietal, že žalobca mal úspech len vo výroku I., teda len v jednom\nžalobnom bode, a to tiež len z dôvodu procesného pochybenia správneho orgánu. Uviedol, že napadnuté\nrozhodnutie bolo vydané vecne správne, s čím sa stotožnil aj krajský súd, keď z celkovo v deviatich\nžalobných dôvodoch sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v ôsmich prípadoch a v tejto\nčasti napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné.\nIII.\nOdvolanie žalobkyne\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu, čo do výroku o zamietnutí zvyšku žaloby, sa odvolala\nv zákonnej lehote tiež žalobkyňa. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu v\nnapadnutej časti tak, že rozhodnutie žalovaného č. C-8/2010-Telgárd z 04.03.2015 v druhej výrokovej\nvete II. zrušuje. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.\nŽalobkyňa v dôvodoch odvolania namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasila so záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého\nžalovaný bol oprávnený zamietnuť jej návrh z dôvodu, že sa necíti oprávnený posúdiť sporné skutočnosti\nvzťahujúce sa na vlastníctvo k predmetným pozemkom. Dôvodila, že návrh, ktorým sa domáhala\npriznania vlastníckeho práva k príslušným pozemkom podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z., podala včas,\noznačila skutočnosti o splnení podmienok vydržania a dokonca nad rozsah požadovaný zákonom tieto\nskutočnosti aj žalovanému preukázala. Tvrdila, že skutočnosti, ktoré v návrhu opísala, ako aj listiny, ktoré\npredložila, predstavujú jednoznačnú reťaz dôkazov, ktoré preukazujú oprávnenosť držby a nesprávnosť\nzápisov, z ktorých žalovaný vychádzal pri rozhodovaní.\nVytýkala súdu prvého stupňa, že listiny, ktoré v priebehu konania predložila, nesprávne vyhodnotil,\nnakoľko z postupnosti týchto dôkazov vyplýva dôvodnosť ňou uplatneného nároku.\nVo vzťahu k zamietavému výroku napadnutého rozhodnutia k parcelám uvedených v bodoch 3-9 žaloby\ntiež uviedla, že s ich posúdením zo strany prvostupňového súdu nesúhlasí. Považovala za nesprávne\nzávery o tom, že predložené listinné dôkazy nepreukazujú ňou tvrdené skutočnosti. Poukazom na právnu\núpravu ustanovenú v § 34 správneho poriadku a v § 125 O.s.p. uviedla, že podmienku spočívajúcu vo\nvyžadovaní potvrdenia iba od zúčastnených osôb alebo od právnych nástupcov považuje za nezákonnú.\nTvrdila, že dôkazom môže byť čokoľvek, čo môže náležite objasniť skutkový stav, pričom selektívne\nuplatňovanie dôkazov nie je v právnom poriadku prípustné.\nŽalobkyňa za nesprávny považovala záver súdu prvého stupňa aj vo vzťahu k bodu 8 žaloby. Nesúhlasila\ns argumentáciou prvostupňvého súdu, že nemôže uplatňovať ako dôvod nezákonnosti skutočnosť, že\nžalovaný iným rozhodnutím priznal vlastnícke právo tretej osobe a ona túto skutočnosť v žalobe namieta,\n\nmajúc za to, že tento záver prvostupňvého súdu je názakonný a ani nemá oporu v zákone. Ďalej dôvodila,\nže v konaní, kde bolo priznané právo k dotknutej parcele, nebola účastníčkou konania, a preto ani\nnemohla namietať a napádať rozhodnutie, ktorým bolo vlastnícke právo k dotknutej parcele priznané\ntretej osobe, pričom svoje právo si uplatnila v tomto konaní pri prvom úkone, ktorý jej náležal.\nIV.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne\nK odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu z jeho vecných a právnych záverov potvrdil a odvolanie zamietol.\nV dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s odvolacími námietkami žalobkyne.\nV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\nS.s.p.) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal rozsudok krajského súdu v napadnutých častiach\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania oboch účastníkov konania žalobkyne a žalovaného (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.),\nodvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2\nS.s.p. ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 1\nS.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech a odvolanie žalovaného\nje dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu v časti napadnutej odvolaním\nžalobkyne, ktorým krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. vo zvyšnej časti zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. C-8/2010-Telgárt zo dňa 4.\nmarca 2015 vo vzťahu nepriznania vlastníctva k predmetným žiadaným pozemkom a v časti napadnutej\nodvolaním žalovaného, ktorým krajský súd rozhodol o náhrade trov konania.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj rozhodnutie žalovaného v napadnutej\nčasti (nepriznania vlastníctva k pozemkom) a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu,\nči sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe žalobkyne a z\ntakto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť preskúmavaného rozhodnutia\nnapadnutého žalobou.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného\nč. C-8/2010-Telgárt zo dňa 4. marca 2015, ktorým žalovaný v prvej výrokovej vete podľa § 11 ods. 1,\n2 v spojení s § 11a zákona č. 180/1995 Z. z. potvrdil nadobudnutie vlastníctva vydržaním v prospech\nžalobkyne k pozemkom v kat. úz. S. parc. č. CKN XXX, XXX/X, XXX/X dňom 01.04.1983. V druhom\nvýroku rozhodnutia žalovaný podľa § 11 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z. z. zamietol návrh žalobkyne na\npotvrdenie nadobudnutia vlastníctva vydržaním k parcelám C katastra nehnuteľností č. XXX, XXX, XXX,\nXXX, XXX, XXX, k parcelám E katastra nehnuteľností č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/\nX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXX, XXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXX, XXXX,\n\nXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X a k parcelám pozemkovej knihy č. XXX/X, XXX/X v podiele 6/36 č.\nXXX/X a XXX/X v podiele po 1/5, č. XXX/X v podieloch 1/20 a 1/24, č. XXX/X v podiele 10/60 a č.\nXXX/X v podiele 1/12 v k. ú. S..\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k rozsudku krajského súdu v napadnutej\nčasti týkajúcej sa veci samej a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v\nzmysle ustanovenia § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nvo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania,\nuvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie II. výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Aby neopakoval skutočnosti\núčastníkom známe, na zdôraznenie skutkových a právnych záverov k veci uvádza nasledovné.\nNajvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho\nsúdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nPodľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,\nže bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v\nsprávnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní\nriadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom\npreskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému\nzákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.(§ 247 ods. 2, 3 O.s.p.).\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac,\nže nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na\nsvojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nOdvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených\nv druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum\nrozhodnutia napadnutého žalobou vykonal v súlade s platnou právnou úpravou na vec sa vzťahujúcou.\nOdvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného pri aplikácii\nzákonnej úpravy ustanovenej v zákone č. 180/1995 Z. z. dospel k zhodnému záveru ako súd prvého\nstupňa, a to že žalobné námietky žalobkyne boli dôvodné len vo vzťahu k prvej výrokovej vete\n\nnapadnutého rozhodnutia a v ostatnej časti tohto rozhodnutia (druhý výrok, ktorým žalovaný zamietol\nnávrh žalobkyne na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva vydržaním k ostatným žiadaným pozemkom)\nneboli spôsobilé zvrátiť správnosť a zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nVI.\nPrávne posúdenie odvolacím súdom\nPodľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nV zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.\nTo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,\nako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho\na nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v\nprávnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené\nprincípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo\nvyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.\nPovinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,\nktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov\na uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).\nZ uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských\norgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\nSprávne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle\nčl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak\nna kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu\nsubjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom.\nHlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv\nfyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo\nje neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo\nprávnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v\noblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu,\nktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n\nÚčelom zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v\nznení neskorších predpisov je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k\nnim (ďalej len \"konanie\") zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe\nzostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len \"register\"). Predmetom konania\nsú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou (§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k\nnehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov - ďalej len „katastrálny zákon“), ktoré nie sú evidované\nalebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore\npopisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona) (ďalej len \"pozemok\"),\nak v tomto zákone nie je ustanovené inak.\nKonanie o obnove evidencie nehnuteľností je technicky a právne zložitý proces, ktorý pozostáva z\ndvoch samostatných konaní, ktoré sú technicky a právne podmienené, a to z konania o zostavenie\nnávrhu registra a z konania o schválenie registra. Komisia v konaní o zostavenie návrhu registra o\nobnove evidencie nehnuteľností vypracuje návrh registra na základe údajov zistených podľa § 6 ods. 1\nzákona, teda z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými\noprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi\nkonania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci a ďalších\npodkladov, pričom priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Proti tomuto návrhu je\nprípustné podať v zákonnej lehote námietky. Najneskoršie do uplynutia lehoty na podanie námietok majú\nosoby, ktorých sa toto konanie dotýka, právo podať návrh na konanie podľa § 11 zákona. Komisia ROEP\nposúdi dôvodnosť tohto návrhu a spolu s vlastným stanoviskom predloží návrh na rozhodnutie príslušnej\nspráve katastra.\nPodľa § 11 ods. 1 až 11 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len\n\"navrhovateľ\") rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú\nsplnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa.\nSprávny orgán v rozhodnutí podľa odseku 1 uvedie deň, ktorým navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k\npozemku vydržaním.\nNávrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 možno podať len na účely konania a najneskôr s podaním\nnámietok (§ 7 ods. 2).\nNávrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených osobitným predpisom,\n(§ 134 OZ) pričom\na) navrhovateľ si môže započítať aj čas pred účinnosťou osobitného predpisu, ( Zákon č. 509/1991 Zb.,\nktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník).\nb) prekážkou vydržania podľa tohto zákona nie je, ak pozemok bol v užívaní poľnohospodárskej\norganizácie alebo lesnej organizácie podľa skorších predpisov, alebo ak je pozemok v čase podania\nnávrhu v nájme (§ 22 zákona č. 229/1991 Zb.).\nNavrhovateľ pripojí k návrhu dôkazy, ktoré má k dispozícii, alebo označí iné dôkazy, ktoré sú mu známe.\nKomisia posúdi návrh rovnako, ako ustanovuje § 7 ods. 3; so svojím stanoviskom a s priloženými\ndôkazmi predloží návrhy správnemu orgánu na rozhodnutie.\nPri rozhodovaní podľa odseku 1 sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu (§ 16 ods. 3 zákona\nSlovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).\nSprávny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1, ak\na) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa tohto zákona,\nb) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke právo k\npozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu (Napríklad § 80 písm. c/ Občianskeho\nsúdneho poriadku, § 9 zákona č. 229/1991 Zb.).\nProti rozhodnutiu podľa odseku 1 nemožno podať opravný prostriedok. Toto rozhodnutie je\npreskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu. (§ 247 až 250k Občianskeho súdneho poriadku).\n\nRozhodnutie podľa odseku 8 je konečné. Tým nie je dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa určenia\nvlastníctva na súde podľa osobitného predpisu (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku).\nNadobudnutie vlastníctva vydržaním na základe rozhodnutia vydaného podľa odseku 1 sa zapíše do\nregistra. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva na súde.\nV citovanej právnej norme ustanovenej v § 11 zákona zákonodarca zveruje do právomoci správe katastra\nrozhodovať o potvrdení vlastníckeho práva navrhovateľa titulom vydržania, pričom v tejto právnej norme\nustanovuje podmienky a postup správneho orgánu v konaní o návrhu oprávnenej osoby, z ktorých\nvyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je posudzovať splnenie zákonných podmienok vydržania v\nsúlade s § 134 OZ.\nPodľa § 134 ods. 1 až 4 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po\ndobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno\nnadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu\nbyť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku\n1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie\ndoby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.\nPodľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec\nalebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, zhodne s názorom súdu prvého stupňa, žalovaný správny orgán v\npreskúmavanej veci v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu žalobkyne na potvrdenie jej\nvlastníctva k žiadaným pozemkom vydržaním postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo\nveci správne zistil skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver, a preto jeho\nrozhodnutie v napadnutej časti je skutkovo a právne správne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa\npostupoval v súlade so zákonom, pokiaľ v II. výroku rozsudku rozhodol tak, že vo zvyšnej časti žalobu\nzamieta podľa § 250j ods. 1 O.s.p..\nZákonodarca zveril správe katastra ako orgánu výkonnej moci v konaní o obnove evidencie\nniektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim zákonné oprávnenie potvrdiť žiadateľovi vlastníctvo\nk pozemkom nadobudnuté vydržaním na základe dôkazov ním predložených alebo vykonaním\ndôkazov ním navrhnutých, ak tieto spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti potvrdzujú, že\nnavrhovateľ vlastníctvo k žiadaným nehnuteľnostiam nadobudol vydržaním v súlade so zákonnou\núpravou Občianskeho zákonníka v spojení so zákonnou úpravou ustanovenou v zákone č. 180/1995\nZ.z..\nVychádzajúc z účelu uvedeného zákona a zákonnej úpravy ustanovenej v §§ 11 a nasl. tohoto zákona\nspráva katastra nemá zákonné zmocnenie na konanie o určenie vlastníctva k pozemkom, ak v konaní\npodľa §§ 11 a nasl., nastanú sporné skutočnosti o vlastníctvo k žiadaným pozemkom, ku ktorým sa\nnavrhovateľ ako žiadateľ domáha potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Pokiaľ však v konaní\no obnove evidencie pozemkov v zmysle § 11 a nasl. zákona č. 180/1995 Z. z. vzniknú pochybnosti vo\nvzťahu k vlastníctvu k pozemku, ku ktorému žiadateľ žiada potvrdiť vlastníctvo vydržaním, zákonodarca,\npamätajúc na takúto možnosť sporného vlastníctva k pozemkom, v zákonnej úprave ustanovenej v §\n11 ods. 10 zákona č. 180/1995 Z.z. poučuje žiadateľa o jeho práve domáhať sa určenia vlastníctva\nurčovacou žalobou v zmysle § 80 Občianskeho zákonníka na súde v občianskoprávnom konaní.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite odôvodnil vecnú správnosť a zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného v II. výroku, ktorým žalovaný zamietol návrh žalobkyne - navrhovateľky, na\npotvrdenie vlastníctva k žiadaným pozemkom vydržaním, uvádzajúc aj podrobné dôvody brániace\npotvrdiť vlastníctvo k jednotlivým pozemkom, s ktorou konštatáciou prvostupňového súdu sa odvolací\nsúd stotožňuje v celom rozsahu, a preto ju neopakuje a súčasne na ňu poukazuje.\nZ dôvodov uvedených vyššie odvolací súd nemohol prisvedčiť tvrdeniam žalobkyne uvedených v jej\nodvolaní, že súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného vec\nnesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nPrvostupňový súd sa vecou náležite zaoberal, súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného\n\nvykonal v súlade so zákonnou úpravou ustanovenou v zákone č. 180/1995 Z.z, a pri správnej aplikácii\nzákonnej úpravy ustanovenej v §§ 11 a nasl. uvedeného zákona v súlade s účelom tohto zákona dospel\nk správnemu záveru o zákonnosti rozhodnutia žalovaného v jeho II. výroku, s ktorým sa stotožnil aj súd\nodvolací. Súd prvého stupňa tiež správne žalobkyňu poučil o jej práve domáhať sa určenia vlastníctva\nk žiadaným pozemkom na súde určovacou žalobou v občianskoprávnom konaní.\nOdvolací súd nemohol súhlasiť ani s názorom žalobkyne, že pokiaľ si splnila zákonné podmienky na\npotvrdenie vlastníctva k žiadaným pozemkom vydržaním, keď návrh podala včas, predložila listinné\ndôkazy a súčasne navrhla také dôkazy, ktoré v reťazci ich vykonania potvrdzujú nadobudnutie jej\nvlastníctva vydržaním, bolo povinnosťou žalovaného jej návrhu vyhovieť. V danej súvislosti odvolací súd\nopätovne dáva žalobkyni do pozornosti vyššie uvedené, že zákonodarca v zákonnej úprave ustanovenej\nv §§ 11 a nasl. zákona č. 180/1995 Z.z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych\nvzťahov k nim, nepriznáva správe katastra ako orgánu verejnej správy zákonné zmocnenie na konanie\no určenie vlastníctva k pozemkom v prípade, ak v správnom konaní vyvstanú sporné skutočnosti o\nvlastníctve k žiadaným pozemkom, toto oprávnenie zveruje zákonodarca len súdu v občiansko právnom\nkonaní.\nZ dôvodov uvedených vyššie odvolací súd námietky žalobkyne vznesené v odvolaní proti rozsudku\nsúdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vyhodnotil ako nedôvodné, majúce za následok\nnevyhovenie jej odvolacieho návrhu. Pokiaľ súd prvého stupňa rozsudkom v napadnutej časti žalobu\nvo zvyšnej časti zamietol, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v tejto napadnutej časti podľa\n§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 a s § 492 ods. 2 S.s.p.\nako vecne a právne správny potvrdil.\nRozsudok súdu prvého stupňa v prvom výroku, ktorým prvostupňový súd rozhodnutie žalovaného č.\nC-8/2010-Telgárt zo dňa 4. marca 2015 v prvej výrokovej vete zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.,\nodvolaním účastníkov tohto konania nebol napadnutý, a preto v tejto časti rozsudok prvostupňového\nsúdu nadobudol právoplatnosť.\nZa dôvodné odvolací súd považoval odvolanie žalovaného, ktorým žiadal posúdiť zákonnosť rozsudku\nsúdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania.\nKrajský súd v napadnutom rozsudku o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal náhradu\ntrov konania v celosti. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa konštatoval, že o trovách konania\nrozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní sčasti úspešná, priznal právo na\nnáhradu trov konania.\nKrajský súd svoju úvahu a právny záver, na základe ktorého žalobkyni priznal náhradu trov konania\nvšak nijak nezdôvodnil, majúce za následok nepreskúmateľnosť rozsudku prvostupňového súdu v časti\nnáhrady trov konania. Skutkové zistenia vyplývajúce zo spisu krajského súdu a z administratívneho spisu\npritom potvrdzujú, že krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v časti I. výroku z dôvodu procesného\npochybenia, keď žalovaný potvrdil vlastníctvo k pozemkom v prospech žalobkyne, ku ktorým bolo\nprávoplatne rozhodnuté a zamietol žalobu vo zvyšku, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia II. výroku\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol jej návrh na potvrdenie vlastníctva\nvydržaním k ostatným žiadaným pozemkom. Krajský súd považoval rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu v tejto II. časti za zákonné a žalobné dôvody, ktorými žalobkyňa namietala nezákonnosť II. výroku\nnapadnutého správneho rozhodnutia, vyhodnotil ako nerelevantné pre zrušenie rozhodnutia žalovaného\nv napadnutej časti II. výroku.\nPokiaľ krajský súd náležite neodôvodnil, z akých dôvodov posúdil čiastočný úspech žalobkyne,\npodmieňujúci jej nárok na náhradu trov konania v celosti, je to dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvého\nstupňa v napadnutej časti náhrady trov konania pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.\nZ týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady\ntrov konania podľa 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. f/,\nods. 2 a s § 492 ods. 2 S.s.p. zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.\n\nÚlohou krajského súdu bude opätovne posúdiť nárok žalobkyne na náhradu trov konania a o náhrade\ntrov konania opätovne rozhodnúť a v odôvodnení rozhodnutia svoj právny záver náležite odôvodniť, ako\naj svoju právnu úvahu, na základe ktorej k nemu dospeje. Súčasne krajský súd rozhodne aj o náhrade\ntrov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.).\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}