{"guid": "f3f2c48c-f72c-431c-9fc2-fe63129e51ae:1e9d402f-9aea-403f-b219-4c650459dd16", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015200541.1", "spisova_znacka": "5Sžf/10/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/10/2016 z 28. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 5Sžf/10/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6015200541.1", "identifikacne_cislo": "6015200541", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2018-03-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/274", "nazov": "zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/274#paragraf-13", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e9d402f-9aea-403f-b219-4c650459dd16", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200541.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200541.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200541.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/10/2016\n6015200541\n28. 03. 2018\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2018:6015200541.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Agro-sol s.r.o., so sídlom Horná 5, Banská\nBystrica, IČO: 46 799 273, právne zastúpený: Lion Law Partners s.r.o., advokátska kancelária,\nso sídlom Komenského 14A, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1100301/1/57717/2015/5094 zo dňa 10. februára 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/73/2015-72 zo dňa 14. októbra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/73/2015-72 zo\ndňa 14. októbra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd\") rozsudkom č.k.23S/73/2015-72 zo\ndňa 14. októbra 2015 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.\")\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100301/1/57717/2015/5094 zo dňa 10.02.2015. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 250k\nods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. 1100301/1/57717/2015/5094 z dňa 10.02.2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu\ndane - Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601402/5/5015528/2014/Žák zo dňa 12.11.2014, ktorým\npodľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen ,,daňový poriadok\") a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon o DPH\") určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 19 600,- €. Správca dane\nznížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 zo sumy 29 773,72 € na sumu 10\n173,72 €. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručený dňa 27.01.2014 bol 29 773,72 €,\nnadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní bol 10 173,72 €, rozdiel v sume\nnadmerného odpočtu bol 19 600,- €, nadmerný odpočet vrátený do 10 dní od skončenia daňovej kontroly\npredstavoval sumu 10 173,72 €. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil za\nzdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 odpočítanie dane v sume 19 600,- € z dodávateľskej faktúry\nč. 130006, interné č. 3020130137 zo dňa 24.10.2013 vystavenej dodávateľom Hontianske výrobné\ndružstvo s tým, že predmetom fakturácie bolo právo na určenie a schválenie poľovníckych hostí v\npoľovnom revíri Drieňovo v zmysle Zmluvy o predaji práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí\na predaji práva na prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej zveri zo dňa 24.10.2013, cena celkom 117\n600,- €, z toho základ dane 98 000,- € a DPH 20% vo výške 19 600,- €. Podľa žalovaného správca\ndane preukázal, že služba tak, ako bola dohodnutá a fakturovaná, nemohla byť dodaná. V tejto súvislosti\nuviedol, že každý zdaniteľný obchod, teda aj dodanie služby musí mať reálny základ a služba musí\nbyť dodaná tak, aby sa u príjemcu dala využiť na jeho podnikanie. Aby mala služba reálny základ,\nmusia byť splnené podmienky na jej dodanie, teda aj zákonné podmienky, ktoré nie sú v rozpore s\npríslušnou právnou normou, ktorej sa služba týka. V danej veci bola uzatvorená zmluva podľa § 269\nObchodného zákonníka, pričom mal za to, že zmluva nesmie odporovať všeobecne záväzným právnym\n\npredpisom v predmetnej oblasti. Predávajúci Hontianske výrobné družstvo ako užívateľ poľovného revíru\nnebol oprávnený predať práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí, ktoré práva sú predmetom\nvystavenej faktúry a ani práva na prevedenie ulovenej zveri v poľovnom revíri Drieňovo, keďže takýto\nprevod je v rozpore so zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (ďalej len ,,zákon o poľovníctve\").\nNa základe uvedeného bol spochybnený predmet zmluvy tak, že fakturovaná služba nebola dodaná a\nnebude ju možné nikdy dodať, pretože to neumožňuje zákon o poľovníctve. Argumentoval tým, že právo\nna určenie a výber poľovníckych hostí ako aj právo na prevedenie ulovenej zveri na inú osobu patrí len\nužívateľovi poľovného revíru, pričom uvedené práva nemožno previesť, nakoľko to zákon o poľovníctve\nneumožňuje. Taktiež aj Okresný úrad v Banskej Bystrici vo vyjadrení zo dňa 17.07.2014, na ktoré sa\nodvolával žalobca uviedol, že sa ako problematické javia prípady, keď užívateľ poľovného revíru predal\ncelý plán lovu konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe, pričom v takomto prípade výber poľovníckych\nhostí vykonáva predmetná fyzická alebo právnická osoba. V zmysle predmetnej zmluvy čl. VI Práva a\npovinností zmluvných strán najmä bod 12, však v tomto prípade nejde o predaj celého plánu lovu a\npreto nemožno uvažovať o prevode predmetného práva. Odberateľské faktúry predložené žalobcom boli\nfakturované fyzickým osobám do Francúzska, pričom boli vystavené až v mesiaci november a december\n2014, t.j. po doručení protokolu z daňovej kontroly a išlo o predaj jelenieho a muflonieho mäsa, s tým,\nže podľa priloženej evidencie Záznam o love zveri za rok 2014 je zrejmé, že jelenia a muflonia zver\nbola ulovená už začiatkom roka 2014. Zároveň neboli vyfakturované ani všetky príjmy, ktoré sú uvedené\nv evidencii. Uvedené faktúry pritom nepreukazujú použitie fakturovaného plnenia - právo na určenie\na schválenie poľovníckych hostí. S poukazom na uvedené preto nedošlo k dodaniu služby podľa §\n9 zákona o DPH. Ak nedošlo k dodaniu služby tak u predávajúceho nevznikla daňová povinnosť v\nzmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. Vzhľadom na to, že u predávajúceho nevznikla daňová povinnosť, tak\nkupujúci si nemal právo daň odpočítať, pretože nesplnil podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. V\ndanom prípade dodávateľ - Hontianske výrobné družstvo uviedol na faktúre daň, ktorá nemá ekonomické\nopodstatnenie a preto sa na takýto úkon pri správe dani podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku neprihliada.\n3. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že z neprípustného právneho posudzovania platnosti či neplatnosti\nzmluvy nemožno dospieť k udržateľnému záveru, že správca dane ,,dokazovaním\" (bez toho, aby bolo\nsprávcom dane špecifikované, na základe ktorých konkrétnych dôkazov) preukázal nemožnosť plnenia\nzo zmluvy medzi jej účastníkmi, pretože (údajne) spochybnil predmet zmluvy, ktorý nebude možné nikdy\ndodať. V danom prípade ide o tautologický spôsob uvažovania a svojvoľné hodnotenie dôkazov, ktoré\nnemôžu požívať právnu ochranu. Daňové orgány sa zamerali na dokazovanie neplatnosti zmluvy a\nnedostatočne preskúmali transakciu z pohľadu ekonomického obsahu. Neskúmali, či predané práva\nslúžia v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu a či ich používa na dodávky tovarov a služieb. Žalobca\nv tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4Sžf/25/2011\na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I ÚS/241/2007. Ďalej uviedol, že v daňovom práve\nplatí zásada skutočného obsahu úkonu pri vyrubení dane. Prípadná neplatnosť zmluvy z hľadiska\nsúkromnoprávneho nemá vplyv na skutočnosť, čí na jej základe realizované výdavky sú alebo nie sú\ndaňovým výdavkom. V posudzovanom prípade bolo uskutočnené zmluvné plnenie a došlo k naplneniu\nkauzy transakcie tak, ako to vyžaduje zákon o DPH. Správcom dane získané dôkazy, o ktoré opiera\núvahu, že služba tak, ako bola dohodnutá nemohla byť dodaná, nezodpovedajú zistenému skutkovému\nstavu. Správca dane aplikoval jednotlivé ustanovenia zákona o DPH jednostranne na ťarchu a v\nneprospech žalobcu, čiže v rozpore so zákonom. Žalovaný nedôvodne a v rozpore so skutkovým stavom\nignoroval dokazovaním preukázané splnenie služby tak, ako bola v zmluve dohodnutá. Správca dane\nuznanie práva na odpočítanie DPH spochybnil len zmätočným hodnotiacim úsudkom bez náležitého\nodôvodnenia. Žalobcovi bolo upreté právo na objektívne a vecné hodnotenie dôkazov. Žalobca nemal\nžiadne pochybnosti o tom, že právo na odpočítanie dane si uplatnil po splnení všetkých podmienok v\nzmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, k čomu predložil všetky relevantné dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie\ndohodnutého obchodu.\n4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodnutím Obvodného lesného úradu vo\nVeľkom Krtíši č. 2006/00189 zo dňa 29.06.2006 bola schválená zmluva o nájme výkonu práva\npoľovníctva v spoločnom poľovnom revíri Drieňovo medzi Hontianskym výrobným družstvom Horný\nBadín a vlastníkmi, správcami a oprávnenými obhospodarovateľmi (nájomcami) poľovných pozemkov:\nAgrodružstvo Čabraď Čabradský Vrbovok, Slovenský pozemkový fond, Cirkevný zbor ECAV Drieňovo,\nna základe čoho sa Hontianske výrobné družstvo stalo užívateľom poľovného revíru. Dňa 24.10.2013\nbola uzavretá medzi Hontianskym výrobným družstvom ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim\nZmluva o predaji práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí a práva na prevedenie ulovenej\n\nzveri v poľovnom revíri Drieňovo podľa § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka a v súlade so\nzákonom o poľovníctve. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 18.07.2016. Predmetom tejto zmluvy\npodľa čl. III bol predaj práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí v poľovnom revíri užívanom\npredávajúcim, ktorí následne budú môcť vykonávať právo na odstrel zveri v poľovnom revíri v rozsahu\n100% z každého druhu zveri zo schváleného plánu chovu alebo raticovej zveri a zo schváleného plánu\nchovu a lovu malej zveri v príslušnej poľovníckej sezóne až do 18.07.2016. Predmetom uvedenej zmluvy\nbol aj predaj práva na prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej zveri na kupujúceho v rozsahu 100%\nkusov podľa bodu III.1 zmluvy, okrem poľovníckej trofeje a jedlých vnútorností, ktoré patria konkrétnemu\npoľovníkovi, ktorý zver ulovil. V bode III.1 a III.2 zmluvy označenom ako predmet zmluvy zmluvné strany\ndeklarovali, že predmetom tejto zmluvy nie je postúpenie užívania poľovného revíru ani jeho časť, ale\npráva na lov zveri poľovníckym hosťom, ktorými budú osoby určené kupujúcim - žalobcom. Poľovnícki\nhostia určení žalobcom budú za podmienok uvedených v tejto zmluve oprávnení loviť zver v poľovnom\nrevíri individuálnym spôsobom lovu ako aj na spoločnej poľovačke. Cena za predmet zmluvy podľa čl.\nIV. bola stanovená od nadobudnutia účinnosti zmluvy do 18.07.2016 vo výške 98 000,- € bez DPH.\n5. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného bola podľa názoru krajského súdu\nskutočnosť, či žalobcom uplatnený odpočet dane v sume 19 600,- € z dodávateľskej faktúry č. 130006\nvystavenej dodávateľom Hontianske výrobné družstvo na predmet fakturácie - právo na určenie a\nschválenie poľovníckych hostí a právo na prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej zveri v poľovnom\nrevíri Drieňovo v zmysle zmluvy zo dňa 24.10.2013 má ekonomické opodstatnenie, resp. či nejde\no účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak\ndaňový subjekt nebol oprávnený. V tejto súvislosti dal krajský súd do pozornosti ustanovenia § 3 ods.\n6 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej na zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú činnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak daňový subjekt\nnebol oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti sa pri správe daní\nneprihliada. Obchádzanie daňovej povinnosti alebo získavanie daňového zvýhodnenia súvisí aj s\nneplatnosťou právneho úkonu, i keď podľa súdnej praxe sa absolútne neplatný úkon nevyhlasuje, ale\nsa naň hľadí tak, ako keby nebol vôbec urobený a jeho neplatnosť pôsobí voči každému. Na absolútnu\nneplatnosť súd alebo iný štátny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Podľa názoru krajského súdu z\n§ 13 ods. 3 zákona o poľovníctve vyplýva, že ten, komu bolo užívanie poľovného revíru postúpené\nzmluvou, nesmie ďalej postúpiť inému užívanie poľovného revíru ani jeho časti. Lov zveri poľovníckym\nhosťom sa za postúpenie užívania poľovného revíru nepovažuje. Z ustanovení predmetného zákona\npritom vyplýva, že výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri môže realizovať len užívateľ poľovného\nrevíru, ktorý má právo na určovanie a výber poľovníckych hostí, ako aj právo na prevedenie ulovenej\nzveri na inú osobu, len užívateľ si môže privlastniť a využiť pre vlastnú potrebu ulovenú alebo inak\nusmrtenú zver, prípadne môže takúto zver v malom množstve odpredať. Lov a realizácia lovu je\nv kompetencii užívateľa poľovného revíru a užívateľ musí viesť predpísanú evidenciu o ulovenej\nzveri, o jej prevedení na inú osobu a o vlastnej spotrebe je užívateľ poľovného revíru povinný viesť\npredpísanú evidenciu. Príjem z poplatkového lovu patrí taktiež užívateľovi. Predávajúci Hontianske\nvýrobné družstvo viedlo evidenciu, predpisovalo povolenky na lov a aj po podpise zmluvy určovalo\na schvaľovalo poľovníckych hostí. Vzhľadom k tomu, že uvedené práva patria užívateľovi poľovného\nrevíru, nemohli byť predmetom Zmluvy o predaji práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí a\npráva na prevedenie ulovenej zveri v poľovnom revíri Drieňovo. Na druhej strane, ak však predmetom\nprevodu uvedené práva boli, nemohli mať ekonomické opodstatnenie, ich cieľom bolo získanie daňového\nzvýhodnenia, na ktoré by daňový subjekt inak nebol oprávnený a preto v zmysle § 3 ods. 6 zákona\nDaňového poriadku sa na takýto úkon neprihliada. Ďalej poukázal na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona\no DPH, v zmysle ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Predmetom zmluvy zo dňa\n24.10.2013 uzavretej medzi predávajúcim Hontianske výrobné družstvo a žalobcom bol predaj práva\nna určenie a schválenie poľovníckych hostí v poľovnom revíri užívanom predávajúcim a aj predaj\npráva na prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej zveri na žalobcu. Vzhľadom na to, že úkony, ktoré\nboli predmetom zmluvy, vykonával predávajúci, nemohlo dôjsť k dodaniu služby kupujúcemu podľa\n§ 9 zákona o DPH a preto nemohla predávajúcemu vzniknúť daňová povinnosť v zmysle § 19 ods.\n2 zákona o DPH. Poukazujúc na ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, mal za to, že nárok na\nodpočítanie dane má zdaniteľná osoba, ktorá má postavenie platiteľa dane. Základným predpokladom\nvzniku nároku na odpočet dane je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo\n\nslužby, alebo platiteľovi dane, na ktoré je prenesená daňová povinnosť. Ak nedôjde k vzniku daňovej\npovinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Keďže dodávateľovi služby nevznikla daňová\npovinnosť, nemohol vzniknúť žalobcovi ani nárok na odpočet dane. Podľa názoru krajského súdu závery\na vyhodnotenie dôkazov daňovými orgánmi zodpovedajú zistenému skutkovému stavu, ku ktorému\ndospeli na základe vykonaných dôkazov (výsluch svedka, listinné dôkazy, zmluvy o predaji práva na\nurčenie a schválenie poľovníckych hostí a práva na prevedenie ulovenej zveri), pričom v dôvodoch\nrozhodnutia opreli svoje závery o príslušné ustanovenia zákonov.\n6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie, ktorým sa\ndomáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania namietal predovšetkým nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, čím\nmalo dôjsť k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Krajský súd tak nerešpektovaním ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie\nzaťažil vadou nepreskúmateľnosti. Zdôraznil, že pri formulovaní odôvodnenia v danej veci krajský\nsúd nesprávne a v rozpore s obsahom jednotlivých dôkazov vyhodnotil otázku unesenia dôkazného\nbremena zo strany žalobcu. Žalobca sa nestotožnil s hodnotiacim úsudkom krajského súdu, ktorý\nvyústil do záveru, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia,\nza ktoré uplatňuje nárok na odpočet DPH na vstupe. Krajský súd nevenoval dostatočnú pozornosť\npovinnosti správcu dane postupovať v dokazovaní v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa\nktorého správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli\nzistené čo najúplnejšie, pričom voľba druhu dôkazného prostriedku závisí aj od otázky, ktorú treba\nobjasniť a nie je pritom viazaný iba návrhom daňových subjektov. Krajský súd taktiež neprihliadol\nna dôslednú aplikáciu zásady voľného hodnotenia dôkazov, zásady autentickosti daňového konania\na zásady rovnosti účastníkov daňového konania. Mal za to, že napriek komplexnej a vyčerpávajúcej\nargumentácii v podanej žalobe, ktorou namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, krajský súd\nzotrval na kontroverzných a neudržateľných záveroch daňových orgánov bez toho, aby zodpovedal\nna žalobcom nastolené skutkové a právne otázky. Úvahy daňových orgánov i hodnotiaci úsudok\nkrajského súdu v otázke výkladu § 13 ods. 3 zákona o poľovníctve sú nesprávne a neudržateľné,\npretože nevyplývajú z explicitnej dikcie zákona. V danej veci bolo potrebné rozlišovať medzi obsahom\nzmluvy, ktorou si účastníci medzi sebou dohodli ,,predaj plánu lovu\" (čl. III bod 1 zmluvy) a medzi\nkrajským súdom akceptovaným porušením § 13 ods. 3 zákona o poľovníctve, ktorý neumožňuje ďalej\npostúpiť inému užívanie poľovného revíru ani jeho časti. Zdôraznil, že z predmetného ustanovenia\nokrem iného vyplýva, že lov zveri poľovníckym hosťom sa za postúpenie užívania poľovného revíru\nnepovažuje. Krajský súd taktiež nereagoval na žalobnú námietku týkajúcu sa kompetencie daňových\norgánov posudzovať platnosť, či neplatnosť súkromnoprávnych zmluvných úkonov. Z neprípustného\nprávneho posudzovania platnosti či neplatnosti zmluvy nemožno dospieť k udržateľnému záveru, že\nsprávca dane ,,dokazovaním\" (bez toho, aby bolo správcom dane špecifikované, na základe ktorých\nkonkrétnych dôkazov) preukázal nemožnosť plnenia zo zmluvy medzi jej účastníkmi, pretože (údajne)\nspochybnil predmet zmluvy, ktorý nebude možné nikdy dodať. Bolo povinnosťou krajského súdu v súlade\ns prezentovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/25/2011 a nálezom\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č.k. I ÚS/241/2007 náležite odôvodniť vstup daňových orgánov na\nnedovolenú pôdu právneho hodnotenia platnosti právnych úkonov. Krajský súd len prevzal argumentáciu\ndaňových orgánov bez toho, aby dostatočne argumentoval v rámci nastolenej problematiky. Ani výklad\na hodnotiaci úsudok krajského súdu pri aplikácii § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona\no DPH neboli vykonané preskúmateľným spôsobom, pretože práve otázka vzniku daňovej povinnosti\nmá nepochybne svoje korene práve v posúdení predbežnej otázky - vo výklade § 13 ods. 3 zákona o\npoľovníctve.\n7. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s právnymi závermi krajského súdu a preto žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), a dospel k záveru, že\nrozsudok krajského súdu je nutné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu podľa\n§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\n\n9. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.\"),\nak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n10. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n11. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\n12. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia\nprvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246 ods. 1 vety prvej O.s.p.).\n13. V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky\" uvedie označenie\nsúdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť\nprokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie\nodvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia\na deň a miesto vyhlásenia ( § 157 ods. 1 O.s.p. ).\n14. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako\nsa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,\nktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd\ndbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé ( § 157 ods. 2 O.s.p. ).\n15. Citované zákonné ustanovenia je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na\nzáklade ktorých je založené.\n16. Požiadavky na spravodlivý proces a odôvodnenie rozhodnutí podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa\nzásadne vzťahujú aj na správne súdnictvo realizujúce čl. 46 ods. 2 ústavy. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v\nodôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti\nmá preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri\nhodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa\npríslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného\n(odvolacieho) súdu (§ 211 O.s.p.).\" (pozri rozhodnutie IV ÚS 115/03).\n17. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.\nznamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením\nsa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,\nvoči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou\nobsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (takýto záver vyplýva aj z konštantnej\njudikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. III. ÚS 909/04 <., III. ÚS 95/06 <., III. ÚS 260/06\n<.).\n18. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v. Turecko - rozsudok z 29.\nseptembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02), je jedným z\nprincípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vysporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania,\n\na to spôsobom zodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd v tejto zákonnej povinnosti neobstojí, a to\njednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s\nnimi vysporiada nedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto\npostup nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a\nznamenal by porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Procesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho\nprávo na spravodlivý súdny proces je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené\nv povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\n19. V danej veci krajský súd konal a rozhodoval o žalobe žalobcu na preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/57717/2015/5094 zo dňa 10.02.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie\nsprávcu dane - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601402/5/5015528/2014/Žák zo dňa 12.11.2014,\nktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku a zákona o DPH určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného\nodpočtu 19 600,- €. Správca dane znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 zo\nsumy 29 773,72 € na sumu 10 173,72 €. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručený\ndňa 27.01.2014 bol 29 773,72 €, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní\nbol 10 173,72 €, rozdiel v sume nadmerného odpočtu bol 19 600 eur, nadmerný odpočet vrátený do 10\ndní od skončenia daňovej kontroly predstavoval sumu 10 173,72 €.\n20. Odvolací súd porovnaním odôvodnenia napadnutého rozsudku s vyššie uvedenými kritériami\nna jeho zrozumiteľnosť a presvedčivosť dospel k záveru, že krajský súd sa týmito požiadavkami\ndôsledne neriadil. V odôvodnení rozsudku krajský súd opakovane iba zrekapituloval priebeh konania\npred správnymi orgánmi, no k zásadným otázkam týkajúcim sa merita veci zaujal len stručné závery.\nZ odôvodnenia rozsudku nevyplývajú takmer žiadne vlastné úvahy súdu, na základe ktorých by\nbolo možné vyvodiť záver o nedôvodnosti žaloby. Krajský súd sa s jednotlivými námietkami žalobcu\nvysporiadal len tak, že argumenty žalovaného prevzal do odôvodnenia rozsudku a po právnej stránke\nich zdôvodnil odkazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov. Z odôvodnenia odvolaním\nnapadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd stotožňujúc sa so závermi daňových orgánov dospel k\nzáveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na odpočítanie DPH v sume 19 600,- € z dodávateľskej\nfaktúry č. 130006 zo dňa 24.10.2013 vystavenej dodávateľom Hontianske výrobné družstvo, predmetom\nktorej bol v zmysle zmluvy zo dňa 24.10.2013 uzavretej medzi dodávateľom a žalobcom predaj práva\nna určenie a schválenie poľovníckych hostí a predaj práva na prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej\nzveri v poľovnom revíri Drieňovo, nakoľko predávajúci Hontianske výrobné družstvo ako užívateľ\npoľovného revíru nebol oprávnený predať práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí, ani práva\nna prevedenie ulovenej zveri v poľovnom revíri Drieňovo, keďže takýto prevod je v rozpore so zákonom o\npoľovníctve. S poukazom na uvedené preto krajský súd konštatoval, že nedošlo k dodaniu služby podľa\n§ 9 zákona o DPH. Keďže nedošlo k dodaniu služby tak u predávajúceho nevznikla daňová povinnosť\nv zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. a preto kupujúci (žalobca) si nemal právo daň odpočítať, pretože\nnesplnil podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. V danom prípade dodávateľ - Hontianske výrobné\ndružstvo uviedol na faktúre daň, ktorá nemá ekonomické opodstatnenie a preto sa na takýto úkon pri\nspráve dani podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku neprihliada.\n21. Najvyšší súd musel prisvedčiť námietke žalobcu, že krajský súd sa právne relevantným\nspôsobom nevysporiadal s viacerými námietkami žalobcu, ktorými namietal nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Predovšetkým je potrebné uviesť, že krajský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku\nnezaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa prípustnosti posudzovania platnosti resp. neplatnosti\nzmluvy o predaji práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí a práva na prevedenie vlastníckeho\npráva k ulovenej zveri v poľovnom revíri Drieňovo zo dňa 24.10.2013 daňovými orgánmi. Žalobca\ndal pritom krajskému súdu do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n4Sžf/25/2011 zo dňa 13.09.2011, v ktorom uviedol že: ,,vo vzťahu k splneniu zákonných hmotnoprávnych\npodmienok na vznik nároku na nadmerný odpočet DPH podľa § 20 zákona o DPH, riešenie tejto otázky je\nirelevantné. Základnou podmienkou, ak zákon neustanovuje inak, na vznik nároku na nadmerný odpočet\npodľa § 20 ods. 1 veta prvá zákona o DPH je, aby platiteľ zdaniteľné plnenia prijímal na uskutočnenie\njeho zdaniteľných plnení. Samozrejme nesmie byť spochybnené, resp. nepreukázateľné, uskutočnenie\nzdaniteľných plnení, a to za súčasného splnenia formálnych nárokov kladených zákonom na daňové\ndoklady a kumulatívnych podmienok stanovených v § 20 ods. 2 zákona o DPH. Skúmanie účelu\nprijímania zdaniteľných plnení platcom DPH je prvoradé a podstatné, pričom prijímanie takýchto plnení\n\nna základe neplatného právneho úkonu nemá na vznik nároku na odpočet DPH význam. Neplatnosť\nprávneho úkonu by bola významnou skutočnosťou v prípade, ak by si obchodní partneri navzájom\nvrátili vzájomné plnenia, čo by bolo podkladom na vykonanie opravy základu dane podľa § 18 zákona\no DPH.\" Obdobný výklad pri skúmaní podmienok na určenie daňovej povinnosti vyplýva i z Nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 241/07 <.-44 zo dňa 18. septembra 2008, na ktorý sa\nodvolával žalobca a v zmysle ktorého platnosť alebo neplatnosť zmluvy (právneho úkonu) z pohľadu\nsúkromnoprávneho nemá vplyv na skutočnosť, či výdavky realizované na jej základe sú, alebo nie\nsú daňovými výdavkami. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku na právne závery vyplývajúce z\nvyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky resp. Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky nereagoval a teda ani nezdôvodnil, prečo ich na prejednávanú vec nemožno aplikovať, keď\nlen stručne skonštatoval, že ,,obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňového zvýhodnenia\n(obchádzanie zákona) súvisí aj s neplatnosťou právneho úkonu i keď podľa súdnej praxe sa absolútne\nneplatný právny úkon nevyhlasuje, ale sa naň hľadí tak, ako keby nebol vôbec urobený a jeho neplatnosť\npôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť súd alebo iný štátny orgán prihliada z úradnej povinnosti\".\nVzhľadom na skutočnosť, že daňové orgány, ale aj krajský súd svoje závery o neoprávnenosti žalobcom\nuplatneného odpočtu DPH založili na tvrdení, že k dodaniu služby (práva na určenie a schválenie\npoľovníckych hostí ako aj práva na prevedenie ulovenej zveri) v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH\nnemohlo dôjsť okrem iného aj pre rozpor s ustanovením § 13 ods. 3 zákona o poľovníctve, bolo potrebné,\naby krajský súd v zmysle vyššie uvedeného zrozumiteľne a presvedčivo zdôvodnil opodstatnenosť\nposudzovania platnosti predmetnej zmluvy a jej vplyvu na splnenie podmienok na odpočítanie DPH\nžalobcom. Za nezrozumiteľnú a nepresvedčivú považoval najvyšší súd aj argumentáciu krajského súdu,\nktorý uviedol, že k dodaniu služby žalobcovi v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH nemohlo dôjsť, nakoľko\npredmet zmluvy - právo na určenie a schválenie poľovníckych hostí vykonával dodávateľ, ktorý aj po\npodpise zmluvy zo dňa 24.10.2013 viedol evidenciu a podpisoval povolenky na lov. V tejto súvislosti\nsa však krajský súd opomenul vysporiadať s argumentáciou žalobcu, ale aj výsledkami dokazovania, z\nktorého vyplynulo, že k určeniu a schváleniu poľovníckych hostí dochádzalo výlučne na základe pokynov\nžalobcu. Krajský súd tak bližšie nezdôvodnil, či za týchto okolností možno vydávanie povoleniek na lov a\nvedenie evidencie predávajúcim stotožniť s výkonom jeho práva na určenie a schválenie poľovníckych\nhostí. V nadväznosti na to preto nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel krajský súd k záveru,\nže vykonávanie predmetných úkonov predávajúcim bolo prekážkou brániacou výkonu práva na určenie\na schválenie poľovníckych hostí žalobcom v zmysle zmluvy zo dňa 24.10.2013 a teda aj prekážkou\nvylučujúcou dodanie služby žalobcovi v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH.\n22. Ak teda s poukazom na vyššie uvedené krajský súd nepreskúmal komplexne námietky žalobcu a\nnevysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku, postupoval nedôsledne, a preto odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom krajský súd po náležitom vysporiadaní\nsa s námietkami účastníkov vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie dostatočne podrobne a konkrétne\nodôvodní tak, aby bolo v súlade s ústavným právom na spravodlivé súdne konanie.\n23. V novom rozhodnutí rozhodne však krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224\nods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/73/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}