{"guid": "a738f689-5433-40e4-8b94-ed9185f31cbf:6f69d1a4-73f5-4174-8233-1d150cd8a05f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6015200489.1", "spisova_znacka": "6Sžh/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžh/2/2016 z 21. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. februára 2018, sp. zn. 6Sžh/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6015200489.1", "identifikacne_cislo": "6015200489", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2018-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 506/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/506", "nazov": "zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/506", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/506-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2009/506#paragraf-7", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f69d1a4-73f5-4174-8233-1d150cd8a05f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200489.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200489.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200489.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžh/2/2016\n6015200489\n21. 02. 2018\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2018:6015200489.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nPRELIKA, a. s. Prešov, Protifašistických bojovníkov 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 467 782, zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou PALŠA A PARTNERI, spol. s r. o., Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti\nžalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Švermova 43, 974 04 Banská\nBystrica, za účasti: GAS Familia, s. r. o. Stará Ľubovňa, Prešovská 8, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 1573-2011 II/7-2015 zo dňa 9. februára 2015,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/54/2015-55 zo dňa 27.\noktóbra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/54/2015-55\nzo dňa 27. októbra 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/54/2015-81 zo dňa 28. júna 2016 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na prvostupňovom súde\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte rozsudku aj „krajský súd“ alebo\n„prvostupňový súd“) postupom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.\np.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu\nÚradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 1573-2011 II/7-2015 z 9. februára 2015,\nktorým ako druhostupňový správny orgán podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v spojení s § 7 písm.\na) zák. č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nochranných známkach“ alebo „zák. č. 506/2009 Z. z.“) rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo dňa 6. mája 2013, č. POZ\n1573-2011/N-71-2013, ktorým boli zamietnuté námietky podané žalobcom proti zápisu označenia\n„GORAL HOREC“ č. spisu POZ 1573-2011 do registra ochranných známok. Neúspešnému žalobcovi\nkrajský súd náhradu trov konania nepriznal.\nPrvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že rozsah súdnej ochrany je obmedzený rozsahom\na dôvodmi žaloby, čo znamená, že nepreskúmava napadnuté rozhodnutie z iných ako uplatnených\ndôvodov nezákonnosti. Dôvody nezákonnosti nemôže za žalobcu vyhľadávať ani všeobecne uplatnené\n\ndôvody konkretizovať a tým žalobné dôvody doplniť. Zdôraznil, že žalobca uplatnil časť dôvodov len\nvšeobecne bez toho, aby boli konkretizované na daný prípad v takom rozsahu, aby bolo možné z týchto\ndôvodov rozhodnutie preskúmať. Poukaz žalobcu na odôvodnenie a jeho citácia bez ďalšieho tvrdenia\no chybnosti úvahy uvedenej v citácii alebo jej nesprávnosti bez toho, aby uviedol v čom je úvaha,\nna ktorú poukazuje nesprávna, nie je žalobným dôvodom, ktorý by umožnil súdny prieskum. Takisto\ntvrdenie žalobcu o tom, že spotrebiteľ daného druhu tovarov je verejnosť, u ktorej je pravdepodobnosť\nasociácie so staršou ochrannou známkou oveľa vyššia ako u verejnosti, ktorú na rozdiel od zákonodarcu\noznačil žalovaný, ktorým majú byť spotrebitelia riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní, nie\nje dostatočne konkrétne na to, aby súd mohol vykonať prieskum. Poukaz žalobcu na odôvodnenie, že\ntovary a služby v triede 16 nie sú podobné ani zhodné s tovarmi a službami v triede 33 a 35 a na dôvody\nuvedené v rozklade, že podľa neho môže byť zobratá do úvahy aj spojitosť medzi „obsahom prihláseného\noznačenia“ s tovarmi a službami, ktoré budú prihláseným označením označené a že účelom tovarov v\ntriede 16 a služieb v triede 35 je podporiť predaj alkoholického nápoja, z čoho žalobca vyvodil, že ide o\ntovary a služby v týchto triedach podobné, je len vyjadrením nesúhlasu so závermi žalovaného. Nesúhlas\nžalobcu nestačí na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že žalovaný porušil zákon. Prvostupňový súd\nuviedol, že pri porovnávaní tovarov a služieb z hľadiska ich podobnosti, resp. zhodnosti v prípade ich\noznačenia kolíznym označením, je podstatné len také použitie, ktoré je použitím na relevantnom trhu\ndaných tovarov alebo služieb. Inak povedané, nepodobné tovary alebo služby nezískajú podobnosť tým,\nže sa označia rovnakou značkou.\nPodľa názoru prvostupňového súdu neobstojí ani žalobná námietka, že zákonodarca na rozdiel\nod žalovaného za pravdepodobnosť zámeny považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou\nochrannou známkou, pretože nemá oporu v odôvodnení správnych rozhodnutí, ktoré vzhľadom na to,\nže prvostupňové rozhodnutie bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené, tvoria jeden celok. Žalovaný\nsa v súlade so zákonom zaoberal aj pravdepodobnosťou asociácie medzi porovnávanými označeniami\ntak, ako to vyplýva z odôvodnenia na strane 13 napadnutého rozhodnutia, pričom pravdepodobnosť\nasociácie vylúčil vzhľadom na nízku rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok a opisný\ncharakter slova „HOREC“ v prihlásenom označení a vzhľadom na ďalšie dištinktívne prvky prihláseného\noznačenia, ktoré sú spôsobilé predstavu vzájomnej spojitosti posudzovaných označení narušiť napriek\nich rovnakému slovnému prvku „HOREC“. Takisto prvostupňový správny orgán dôvodil, že zhodný\nslovný prvok doplnený v prihlásenom označení o ďalšie dištinktívne prvky nie je spôsobilý vyvolať u\nspotrebiteľa dojem, že v prípade prihláseného označenia ide len o ďalšie označenie namietateľa.\nKrajský súd uviedol, že neobstojí ani námietka, že žalovaný ignoroval právoplatný rozsudok Okresného\nsúdu Košice, na ktorý žalobca poukázal v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, pretože nemá\noporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vysvetlil, čo je predmetom námietkového\nkonania a prečo je poukaz na predmetné rozhodnutie právne nevýznamný v predmetnej veci. Žalobca\nsíce v žalobe tvrdil, že žalovaný mal z predmetného rozsudku vychádzať, avšak nijakým spôsobom\nneargumentoval, prečo tomu tak malo byť. Netvrdil, že ide o rozsudok, ktorý mal byť podkladom pre\nvydanie napadnutého rozhodnutia alebo dôkazom o tom, že prihlásené označenie je zameniteľné so\nžalobcovými ochrannými známkami. Rozsudok, na ktorý žalobca poukázal a ktorý pripojil k svojim\nnámietkam v administratívnom konaní, zakazuje spoločnosti VANAPO, s. r. o. používať žalobcove\nochranné známky „HOREC“ zaregistrované pod č. 20159 a 208665 a označenia s nimi zameniteľné\npre označovanie ním vyrábaných alkoholických tovarov. Z takéhoto výroku prvostupňovému súdu bolo\nzrejmé, že sa netýka predmetu konania pred správnym orgánom v prejednávanej veci, ktorým boli\nposúdené námietky proti zápisu spôsobilosti označenia „GORAL HOREC“ prihlasovateľa GAS Familia\ns. r. o. Žalobca ani v žalobe netvrdil, že žalovaný tým porušil konkrétne ustanovenie či už zákona o\nochranných známkach alebo iného predpisu. Námietky proti zápisu prihláseného označenia môžu byť\núspešné len vtedy, keď ich namietateľ dostatočne odôvodní a preukáže splnenie podmienok, ktoré\nvylučujú, aby bolo prihlásené označenie zapísané ako ochranná známka.\nŽalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia aj v tom, že žalovaný vec nesprávne právne\nposúdil, keď v rozhodnutí sp. zn. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 zo dňa 23. septembra 2008\ndospel k záveru, že žalobcova slovná ochranná známka „HOREC“ získala dlhodobým používaním\nrozlišovaciu spôsobilosť, a preto ak v tomto konaní tento záver neplatí a je staršia ochranná známka\nžalobcu posúdená inak, ide o výsledok nesprávneho právneho posúdenia, pričom poukázal na to, že iní\nsúťažitelia získali používaním rozlišovaciu spôsobilosť pre svoje označenia, ktoré mali opisný charakter\nk príslušným tovarom, a teda s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Z tohto istého dôvodu malo byť\n\nrozhodnutie aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež v rozpore s obsahom\nspisov, ak ich súčasťou nie je aj spis ochrannej známky žalobcu č. 201579 a rozhodnutím vydaným\nna základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Všetky tieto dôvody nezákonnosti podľa názoru\nprvostupňového súdu nemohli obstáť. To znamená, že obsah správneho spisu v tejto veci závisí od\nodôvodnenia podaní, ktoré podal žalobca proti zápisu prihláseného označenia do registra ochranných\nznámok a tiež od odôvodnenia podaní ďalšieho účastníka konania, ako aj od navrhnutých dôkazov\núčastníkmi administratívneho konania. Pokiaľ žalobca k rozkladu pripojil rozhodnutie žalovaného č. POZ\n3408-2001/OZ 201579-I/90-2008, žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s\ntvrdením žalobcu, že prvostupňovým rozhodnutím bol neoprávnene obmedzený rozsah jeho ochrannej\nznámky č. 201579 „HOREC“. Argumentoval, že hoci bola žalobcovej ochrannej známke „HOREC“\npriznaná rozlišovacia spôsobilosť, ktorú nadobudla používaním, keďže v čase zápisu bola zapísaná v\nrozpore so zákonom o ochranných známkach pre nedostatok rozlišovacej spôsobilosti slova „HOREC“\nvo vzťahu k prihláseným tovarom, nič to nemení na skutočnosti, že ide o ochrannú známku s veľmi\nnízkou rozlišovacou spôsobilosťou.\nPokiaľ žalobca na pojednávaní tvrdil, že v administratívnom konaní preukazoval, že jeho staršia slovná\nochranná známka získala zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť, takéto tvrdenie podľa názoru súdu nebolo v\nsúlade s obsahom administratívneho spisu. S pripojeným rozhodnutím žalovaného č. POZ 3408-2001/\nOZ 201579-I/90-2008 sa žalovaný zaoberal a konštatoval, že žalobcova staršia slovná ochranná\nznámka „HOREC“ nebola zapísaná do registra v súlade so zákonom, ale žalobca v konaní o jej\nvýmaz preukázal, že nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť jej používaním. Žalobca v administratívnom\nkonaní ani netvrdil ani nepreukazoval, že by získala vyššiu ako nízku rozlišovaciu spôsobilosť, ani\nneuviedol na základe akých dôvodov by bolo možné dôjsť k záveru, že používaním jeho ochranná\nznámka získala takú všeobecnú známosť ako ochranné známky, na ktoré poukázal vo svojej žalobe. Z\nuvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v žalobe nebolo možné dospieť k záveru, že rozhodnutie\nžalovaného je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Naopak, žalovaný ustanovenie § 7a\nzákona o ochranných známkach a v ňom použité pojmy, a to tak pravdepodobnosť zámeny, ako\naj pravdepodobnosť asociácie, zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb a verejnosť vyložil\neurokonformne, pričom odkázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, v ktorých boli tieto\npojmy vyložené. Takýto výklad ustanovenia § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach, ktorý je\naproximáciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95 ES z 22. októbra 2008, žalovaný\naplikoval na skutkové zistenia zistené z vykonaných dôkazov. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje úvahu\nžalovaného, ktorou vec právne posúdil a ktorej nemožno vyčítať žiadne vybočenie z predmetného\nustanovenia, ale ani z medzí logického uvažovania. Skutočnosti, na základe ktorých žalovaný dospel\nk zhodnoteniu žalobcových starších ochranných známok ako slabších z hľadiska ich rozlišovacej\nspôsobilosti, sú riadne a zrozumiteľne vyargumentované a žalobca proti nim v žalobe v podstate ani nič\nnenamietal. Slovo „HOREC“ má svoj význam, ktorý má nepochybne vo vzťahu k alkoholu a jeho predaju\nlen opisný charakter, čo nebolo sporné. Preto bez ďalších tvrdení a dôkazov zo strany žalobcu, žalovaný\nsprávne staršie ochranné známky žalobcu posúdil ako známky s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou,\npričom prvá z nich nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť výlučne používaním. Žalobca v administratívnom\nkonaní, nepreukazoval a ani netvrdil, že jeho staršie ochranné známky nadobudli masívnym používaním\nzvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť, ako sa to stalo u ochranných známok, na ktoré poukázal v žalobe,\nalebo na ktoré poukázal v rozklade. Nič nemožno vytknúť úvahe, ktorou žalovaný vyhodnotil rozlišovaciu\nspôsobilosť žalobcových starších ochranných známok ako nízku a ktorá bola uvedená na čísle 12 a 13\nnapadnutého rozhodnutia.\nNa základe vyššie uvedeného, prvostupňový súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov\nuvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu\npodľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.\nO trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 250k O. s. p., podľa ktorého má právo na náhradu\ntrov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v konaní úspešný\nnebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nOdvolanie žalobcu\n\nProti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného sp. zn. POZ 1573-2011\nII/7-2015 zo dňa 09.02.2015 v zmysle ust. § 250j ods. 2 O. s. p. zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie,\nprípadne, že zruší rozhodnutie žalovaného sp. zn. POZ 1573-2011 II/7-2015 zo dňa 09.02.2015 spolu\ns rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zn. POZ 1573-2011/N-71-2013 zo dňa 06.05.2013 v\nzmysle ust. § 250j ods. 2 O. s. p. a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a uloží\nžalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trov celého konania alebo odvolací súd rozhodne\ntak, že zruší rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vráti na nové konanie a rozhodnutie.\nAko dôvod odvolania uviedol, že ako účastníkovi konania mu postupom súdu bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\na súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nŽalobca uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že pri preskúmaní\nrozhodnutia správneho orgánu sa súd nezaoberal všetkými žalobnými dôvodmi, pričom išlo o tzv.\npodstatné právne a skutkové dôvody, s ktorými sa súd vysporiadať podľa zákona mal. S poukazom\nna nedostatočnosť a nepreskúmateľnosť dôvodov rozhodnutia mu súd prvého stupňa odňal možnosť\nkonať pred súdom spôsobom zákonom stanoveným. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie\naj spôsobom: „Naopak, žalovaný § 7a zákona o ochranných známkach a v ňom použité pojmy a to\npravdepodobnosť zámeny ako aj pravdepodobnosť asociácie, zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo\nslužieb a verejnosť vyložil eurokonformne, pričom odkázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej\núnie, v ktorých boli tieto pojmy vyložené.“ Neuviedol však v čom a ako posúdil v tomto konkrétnom\nsúdnom konaní a súdnom rozhodnutí význam slova eurokonformný, pričom nejde o slovný výraz použitý\nzákonodarcom v O. s. p., či v zákone o ochranných známkach a podobne. Podľa právnej teórie, ale\nčiastočne už aj podľa rozhodovacej praxe dochádza k rozlišovaniu spôsobov aplikácie tzv. úniového\npráva na nepriamu aplikáciu úniového práva (na účely interpretácie vnútroštátneho práva), ktorá\numožňuje účastníkovi (súdneho/správneho) konania žiadať, aby súdny alebo správny orgán vykladal\nvnútroštátne právo v súlade s úniovým právom (tzv. eurokonformným spôsobom) a na priamu aplikáciu\núniového práva, ktorá umožňuje fyzickej alebo právnickej osobe, resp. členskému štátu odvolávať sa\nna práva alebo povinnosti, ktoré priamo vyplývajú z ustanovenia úniového práva. Povinnosť vykladať\nvnútroštátne právo v súlade s právom Európskej únie sa nazýva nepriamy účinok. Rozlišuje sa nepriamy\núčinok nápravný, nepriamy účinok určujúci a potvrdzujúci nepriamy účinok (nález Ústavného súdu SR\nsp. zn. II. ÚS 440/2011 z 11. októbra 2012). Bez ohľadu na to, že ide o právo účastníka konania a nie o\nprávo správneho orgánu, pri spôsobe výkladu právnych noriem, súd prvého stupňa v tejto súvislosti bez\nďalšieho len uviedol: „Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje úvahu žalovaného, ktorou vec právne posúdil\na ktorej nemožno vyčítať žiadne vybočenie z predmetného ustanovenia, ale ani z medzí logického\nuvažovania“. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie okrem iného v jeho vecne úplne podstatnej\nčasti nasledovným spôsobom: „Nič nemožno vytknúť úvahe, ktorou žalovaný vyhodnotil rozlišovaciu\nspôsobilosť žalobcových starších ochranných známok ako nízku a ktorá bola uvedená na čísle 12 a\n13 napadnutého rozhodnutia.“ Podstatné vecné dôvody, pre ktoré mal rozhodnúť súd prvého stupňa\nzamietnutím žaloby, tak ani nie sú súčasťou rozsudku - odôvodnenia rozhodnutia súdu.\nŽalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že súd ho predvolal na pojednávanie predvolaním zo dňa\n28.09.2015 na deň 30.10.2015, ktoré prevzal dňa 01.10.2015. Pojednávanie sa na súde prvého stupňa\nriadne uskutočnilo dňa 30.10.2015. Rozsudok mal byť podľa písomného vyhotovenia, ktoré mu bolo\ndoručené dňa 04.12.2015, spracovaný už dňa 27.10.2015, teda tri dni pred pojednávaním, na ktorom\nbol súdom prvého stupňa rozsudok vyhlásený.\nPodľa názoru žalobcu sa súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal aj s jeho námietkou, že žalovaný\nmal posudzovať prihlásené označenie zvlášť s prvou ochrannou známkou a zvlášť s druhou ochrannou\nznámkou, resp. sa vôbec nevysporiadal s prihlásenou ochrannou známkou OHIM v Registri ochranných\nznámok spoločenstva č. No 008114423 v rámci EÚ.\nSúd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku na rozdiel od kombinovanej ochrannej známky iného\nsúťažiteľa - vedľajšieho účastníka súdneho konania na strane žalovaného, pri „porovnávaní“ označení\nneuviedol, a teda ani v žiadnej časti rozhodnutia nezobrazil žalobcovu kombinovanú ochrannú známku,\naj keď ňou a súvisiacim spisom disponoval. Pravdepodobne prvostupňový súd porušil aj zásadu rovnosti\núčastníkov súdneho konania garantovanú okrem Ústavy SR aj v ust. § 18 O. s. p., keď takto „porovnával“\n\nrovnocenné chránené označenia. Súd je povinný zabezpečiť účastníkom konania rovnaké možnosti na\nuplatnenie ich práv, pričom toto má byť podľa súdnej praxe „viditeľné“ nielen z rozhodnutia, ale okrem\niného aj z odôvodnenia rozhodnutia.\nPokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že tvrdenie žalobcu v žalobe, že\npreukazoval v administratívnom konaní, že jeho ochranná známka získala zvýšenú rozlišovaciu\nspôsobilosť, nie je v súlade s obsahom administratívneho spisu, dospel na základe vykonaných\ndôkazov podľa názoru žalobcu k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súčasťou podaného rozkladu a\nprávnej a skutkovej argumentácie v ňom uvedenej, bolo aj žalobcom predložené rozhodnutie samotného\nžalovaného vydané pod sp. zn. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008, čo uznal aj žalovaný a čo\nskonštatoval aj súd prvého stupňa. Žalobca preukazoval tak v správnom konaní, že jeho slovná ochranná\nznámka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť jej používaním, a to právoplatným rozhodnutím, že jeho\nochranná známka získala aj podľa samotného úradu - žalovaného - vyššiu ako nízku rozlišovaciu\nspôsobilosť, čo nepochybne vyplýva z predmetného rozhodnutia, ktorého písomné vyhotovenie bolo len\nzáverom správneho konania, ktorému predchádzal celý rozhodovací proces na základe obsahu spisu\nzn. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008.\nŽalobca sa nestotožnil s konštatovaním v rámci obrany žalovaného pred súdom, ktoré prebral súd\nprvého stupňa do svojho rozhodnutia, že nemalo byť povinnosťou žalovaného ako správneho orgánu,\nzaoberať sa z právoplatného rozhodnutia a jeho odôvodnenia jednoznačne vyplývajúcej skutočnosti, a to\nzískaním zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti, pre ktorú bol návrh na výmaz ochrannej známky č. 201579\nz registra ochranných známok zamietnutý v konaní vedenom pod sp. zn. POZ 3408-2001/OZ 201579I/90-2008 rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva SR zo dňa 23.09.2008. Neobstojí s poukazom\nna platnú právnu úpravu tvrdenie správneho orgánu, s ktorým sa stotožnil súd prvého stupňa, že keď\nžalobca okrem predloženia právoplatného správneho rozhodnutia, na ktoré v rozklade poukazoval,\nnenavrhol pripojiť správny spis, nebolo povinnosťou správneho orgánu zaoberať sa skutočnosťami\nvyplývajúcimi z tohto konania, kde bolo vydané dané právoplatné rozhodnutie. Zdôraznil, že rozhodnutie\nsprávneho orgánu vychádza z celého obsahu správneho spisu vedeného žalovaným v konaní pod sp.\nzn. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008, a teda logicky aj z dôkazov predložených a vyhodnotených\nv rámci dokazovania v konaní vedenom pod sp. zn. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008. Neobstojí\ntak prijatý záver súdu prvého stupňa, že „žalovaný vo vyjadrení k žalobe správne poukázal na vyššie\ncitované znenie § 52 zákona o ochranných známkach. To znamená, že obsah správneho spisu v tejto\nveci závisí od odôvodnenia podaní, ktoré podal žalobca proti zápisu prihláseného označenia do registra\nochranných známok a odôvodnenia podaní ďalšieho účastníka konania, ako aj od navrhnutých dôkazov,\nktoré účastníci administratívneho konania navrhli.“\nSúd prvého stupňa vôbec nezobral do úvahy pri rozhodovaní ani právoplatné rozhodnutie všeobecného\nsúdu, ktoré bolo súčasťou správneho a súdneho spisu - rozsudok Okresného súdu Košice I, v ktorom\nsúd v konaní vedenom pod sp. zn. 28Cb/13/2006 uviedol, že „slovný prvok HOREC môže na svojich\nvýrobkoch používať jedine žalobca a žiaden iný výrobca podobného druhu výrobku nemá označovať\nsvoje výrobky textom v zobrazení HOREC na etikete“. Aj týmto právoplatným súdnym rozhodnutím\nžalobca nepochybne preukázal, že aj autorita akou je súd akceptovala nadobudnutie nie nízkej\nrozlišovacej spôsobilosti, ak mu poskytla súdnu ochranu uvedeným spôsobom. Napadnuté rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa tak vychádza podľa názoru žalobcu i z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nSúd prvého stupňa napriek tomu uviedol, že žalovaný tak v konaní o námietkach i v následnom konaní\no rozklade „musel“ zohľadniť nízku rozlišovaciu spôsobilosť, čo považoval za správny postup a právne\nsprávne rozhodnutie žalovaného. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa tak vychádza i z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, a to nielen vo vzťahu k veci samej, ale aj aplikácii ust. § 52\nzákona o ochranných známkach.\nV ostatnom žalobca poukázal na samotný obsah žaloby zo dňa 08.04.2015, ako aj na prednes z\npojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.10.2015.\nŽalobca si uplatnil náhradu trov konania, ktoré zároveň vyčíslil.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu v predmetnej\nveci považuje za správny a navrhol, aby Najvyšší súd SR tento rozsudok v zmysle ust. § 219 O. s. p\nako vecne správny potvrdil a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.\nK odňatiu možnosti konať pred súdom uviedol, žalobca iba vo všeobecnosti, bez bližšej konkretizácie\nnamietal, že sa prvostupňový súd „nezaoberal pri odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými žalobnými\ndôvodmi, pričom išlo o tzv. podstatné právne a skutkové dôvody, s ktorými sa súd vysporiadať pri\nrozhodnutí podľa zákona mal“. Keďže formulácia tejto námietky bola veľmi všeobecná, žalovaný bol\nzbavený možnosti akokoľvek relevantným spôsobom na túto výtku reagovať.\nŽalovaný sa s poukazom na § 249 ods. 2 O. s. p. stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že\nv danom prípade žalobca uplatnil časť dôvodov len všeobecne bez toho, aby boli konkretizované na\ndaný prípad v takom rozsahu, aby bolo možné z týchto dôvodov rozhodnutie žalovaného preskúmať.\nNemôže tak podľa názoru žalovaného zavážiť tvrdenie žalobcu, že mu prvostupňový súd s poukazom\nna nedostatočnosť a nepreskúmateľnosť dôvodov rozhodnutia (zrejme mal žalobca na mysli dôvody\nžaloby) odňal možnosť konať pred súdom zákonom stanoveným spôsobom.\nK úvahám žalobcu o nepriamej aplikácii práva EÚ, priamej aplikácii práva EÚ a o eurokonformnom\nvýklade žalovaného, žalovaný uviedol, že prvostupňový súd sa zaoberal otázkou eurokonformného\nvýkladu v súvislosti so žalobnou námietkou spočívajúcou v tom, že rozhodnutie žalovaného je výsledkom\nnesprávneho právneho posúdenia, nakoľko žalovaný nesprávne právne posúdil rozlišovaciu spôsobilosť\n(jej stupeň) žalobcovej staršej ochrannej známky č. 201 579 (str. 20 druhý odsek a str. 21 prvý odsek\nprvostupňového rozsudku).\nŽalovaný podotkol, že členský štát EÚ je povinný vnútroštátne právo vykladať eurokonformne.\nZdôraznil, že žalobca úplne prehliada povinnosť vnútroštátneho orgánu aplikácie práva interpretovať\nvnútroštátne právo eurokonformne (ktorá logicky zodpovedá právu účastníka konania na eurokonformný\nvýklad), čo v konečnom dôsledku robí žalobcovu argumentáciu týkajúcu sa nepriameho účinku, resp.\neurokonformného výkladu právnej normy obsiahnutej v zákone o ochranných známkach, zmätočnou.\nK nesprávnym skutkovým zisteniam prvostupňového súdu na základe vykonaných dôkazov, žalovaný\nuviedol, že žalobca v odvolaní tvrdil, že z rozhodnutia žalovaného sp. zn. POZ 3408-2001/OZ 201579I/90-2008, ktoré pripojil k rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, nepochybne vyplýva\nnadobudnutie vyššej ako nízkej rozlišovacej spôsobilosti, resp. zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti jeho\nstaršej ochrannej známky č. 201579. Avšak celá súvisiaca argumentácia žalobcu je podľa názoru\nžalovaného ovplyvnená žalobcovou nesprávnou interpretáciou rozhodnutia žalovaného sp. zn. POZ\n3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 a záverov v ňom obsiahnutých. Z rozhodnutia sp. zn. POZ 3408-2001/\nOZ 201579-I/90-2008 vyplýva iba to, že ochranná známka č. 201579 bola zapísaná do registra v rozpore\ns ust. § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z.\nz., pretože predmetné označenie malo v čase zápisu pre spotrebiteľa jednoznačný význam a vo vzťahu\nk nárokovaným tovarom je označením opisným. Žalobca ako majiteľ predmetnej ochrannej známky, vo\nvýmazovom konaní pred žalovaným v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z. preukázal, že jeho\nochranná známka (opisné označenie nedisponujúce vnútornou rozlišovacou spôsobilosťou) nadobudla\npoužívaním na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k tomuto územiu, ktoré sa začalo pred\nzačatím konania o výmaze, rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary svojho majiteľa, pre ktoré bola zapísaná.\nPodľa žalovaného nezodpovedá skutočnosti súvisiaca odvolacia námietka žalobcu, že sa nezaoberal v\nnámietkovom konaní rozhodnutím sp. zn. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008, ktoré žalobca pripojil\nk rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Ako správne konštatoval prvostupňový súd\n„žalovaný sa ním zaoberal a konštatoval, že žalobcova staršia slovná ochranná známka „HOREC“\nnebola zapísaná do registra v súlade so zákonom, ale žalobca v konaní o jej výmaz preukázal, že\nnadobudla rozlišovaciu spôsobilosť jej používaním“ (str. 21 prvý odsek prvostupňového rozsudku; pozri\naj str. 16 druhý odsek prvostupňového rozsudku). V tejto súvislosti žalovaný poukázal priamo aj na\nsvoje správnou žalobou žalobcom napadnuté druhostupňové rozhodnutie (str. 12 ods. 4 a 5 a str. 13\nods. 1 a 2), v ktorom uviedol, že : „Orgán rozhodujúci o rozklade zdôrazňuje, že hoci prvej staršej\nochrannej známke pozostávajúcej len z jedného slovného prvku „HOREC“ bola v dôsledku jej používania\npriznaná rozlišovacia spôsobilosť, nič to nemení na skutočnosti, že v danom prípade ide o ochrannú\n\nznámku len s veľmi nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Namietateľ v preskúmavanom prípade pritom\nnepreukázal, že táto ochranná známka intenzívnym a dlhodobým používaním nadobudla zvýšenú\nrozlišovaciu spôsobilosť. Takýto záver podľa orgánu rozhodujúceho o rozklade rozhodne neznamená,\nže úrad neoprávnene obmedzil rozsah ochrany prvej staršej ochrannej známky a v žiadnom prípade nie\nje v rozpore s rozhodnutím úradu zn. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 z 23. septembra 2008.“\nŽalovaný sa, zdôrazňujúc kontradiktórnosť námietkového konania a poukazujúc na § 52 ods. 1 zákona\no ochranných známkach, stotožnil s konštatovaním prvostupňového súdu, že žalobca v námietkovom\nkonaní pred žalovaným „netvrdil ani nepreukazoval, že by (jeho staršia ochranná známka č. 201579)\nzískala vyššiu ako nízku rozlišovaciu spôsobilosť“. Súčasne žalovaný pripomenul, že v námietkovom\nkonaní sa v zmysle § 30 zákona o ochranných známkach uplatňuje koncentračná zásada, ktorá sa týka\ntvrdení namietateľa (skutkových aj právnych), ako aj ním predkladaných dôkazov.\nPokiaľ žalobca poukázal na nesprávny dátum v písomnom vyhotovení rozsudku, žalovaný uviedol, že\ntakéto pochybenie je možné hodnotiť len ako zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 O. s. p.\nIV.\nVyjadrenie účastníka konania GAS Familia, s. r. o. Stará Ľubovňa\nÚčastník GAS Familia, s. r. o. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobcu, ktorým\nnamietal, že mu mala byť v tomto konaní postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom zákonným\nspôsobom, že rozhodnutie súdu malo vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd\nmal dospieť na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, považuje za\nnedôvodné, nakoľko v jeho obsahu žalobca neuviedol žiadne podstatné argumenty, ktoré by akokoľvek\nspochybňovali správnosť odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým zamietol\njeho žalobný návrh, a to ani vo vzťahu k posudzovanej zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia\nsprávneho orgánu.\nVychádzajúc z uvedeného účastník konania GAS Familia, s. r. o. považoval odvolaním napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/54/2015 zo dňa 27.10.2015 vo výroku za vecne\nsprávny, a preto mal za to, že by ho mal odvolací súd potvrdiť.\nV.\nPosúdenie veci odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\na medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.);\nodvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.), keď\ndeň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s.\np. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s. p.)\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. (§ 247 ods. 1 O. s. p.).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\n\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O. s. p.).\nÚstavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010\nkonštatoval, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len\npreskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych\notázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval, že treba\nvziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky\nnapadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ústavný súd poukazom na čl. 6 ods. 1\nDohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré právne normy citoval, zdôraznil, že vo svojej judikatúre uvádza,\nže obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny\nprístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť\n(napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Do\nobsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka konania\ndožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,\nsa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nSenát najvyššieho súdu v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je\nrozsah súdnej ochrany obmedzený rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 249 ods. 1 O. s. p.). Prvostupňový\nsúd v tejto súvislosti správne uviedol, že v danom prípade žalobca uplatnil časť dôvodov len všeobecne\nbez toho, aby boli konkretizované na daný prípad v takom rozsahu, aby bolo možné z týchto dôvodov\nrozhodnutie žalovaného preskúmať\n(R 56/2001 - Súd nevyhľadáva za účastníka\nkonkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O. s. p. majú\ntvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom). Za stavu, že žalobca\nčasť dôvodov žaloby nekonkretizoval, nemôže tvrdiť, že mu súd odňal možnosť konať pred súdom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní rozsudku a po oboznámení\nsa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery\nspolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku tohto rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc\nprávne posúdenie veci krajským súdom za správne a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku\nk námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné.\n\nZákonodarca zákonom o ochranných známkach zveril do právomoci orgánu verejnej správy (Úradu\npriemyselného vlastníctva Slovenskej republiky) rozhodovať o námietkach proti zápisu označenia do\nregistra, obsahujúcich právne a skutkové odôvodnenie, ako aj listinné dôkazy alebo označenie listinných\nalebo iných dôkazov, ktoré namietateľ predloží a za tým účelom vykonávať dokazovanie v námietkovom\nkonaní, či sú splnené zákonné podmienky dôvodnosti námietok vznesených namietateľom proti zápisu\nprihlásenej ochrannej známky do registra ochranných známok (§ 7, § 52 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.\nz.) a hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti § 52 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z.).\nPrávoplatné rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „úrad“) je\npreskúmateľné súdom v správnom súdnictve na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p.\n(§ 247 a nasl.).\nPodľa § 2 zákona č. 506/2009 Z. z., označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek\noznačenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená,\nčíslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je\nspôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.\nPodľa § 30 zákona č. 506/2009 Z. z., po zverejnení prihlášky vo vestníku môže osoba uvedená v § 7\n(ďalej len \"namietateľ\") v lehote troch mesiacov od tohto zverejnenia podať námietky z dôvodov podľa\n§ 7. Námietky musia byť odôvodnené a doložené dôkazmi. Na doplnenie a rozšírenie námietok a na\ndôkazy predložené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada.\nPodľa § 32 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z. z., ak úrad v konaní o námietkach nezistí existenciu dôvodov\nuplatnených podľa § 7, námietky zamietne.\nPodľa § 40 ods. 2 zákona o ochranných známkach, pri rozhodovaní\no rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí\na) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z vlastného podnetu,\nb) vo veciach spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej\nstrane.\nPodľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach, na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa\nvzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39,\n49, 50, § 59 ods. 1 a § 60.\nPodľa § 52 ods. 3 zákona o ochranných známkach, úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania\na dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené.\nZ administratívneho spisu je zrejmé, že proti zápisu označenia „GORAL HOREC“ do registra ochranných\nznámok, číslo spisu POZ 1573-201, podal žalobca 23.03.2012 námietky týkajúce sa všetkých tovarov\na služieb v triede 16, 33 a 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, z dôvodu, že zverejnené\noznačenie je podobné so staršou národnou slovnou ochrannou známkou žalobcu č. 201579 „HOREC“\na so staršou slovnou ochrannou známkou spoločenstva č. 8114423 „HOREC“, ktoré majú skoršie právo\nprednosti ako zverejnené označenie.\nNámietky odôvodnil tým, že zverejnené označenie je so staršími ochrannými známkami podobné\nz hľadiska vizuálneho, fonetického aj sémantického vďaka hlavnému slovnému prvku „HOREC“ vo\nzverejnenom označení. Namietal, že zverejnené označenie bolo prihlásené pre tovary a služby, ktoré sú\nrovnaké alebo podobné ako tovary a služby, pre ktoré má ochranné známky zapísané. Pravdepodobnosť\nzámeny videl v tom, že verejnosť bude prihlásené označenie „GORAL HOREC“ spájať so staršími\nnamietanými ochrannými známkami „HOREC“ a tovarom a službám označeným prihláseným označením\na namietanými ochrannými známkami bude prisudzovať rovnaký pôvod.\nSprávne orgány po porovnaní dátumov práv prednosti zverejneného označenia a starších ochranných\nznámok zistili, že staršie ochranné známky majú skoršie právo prednosti ako zverejnené označenie. Pri\nporovnaní tovarov a služieb skonštatovali, že prihlásené označenie je prihlásené pre tovary a služby v\ntriede 16, 33 a 35 a žalobcove staršie ochranné známky sú zapísané - prvá staršia ochranná známka\n\npre triedu 33 a druhá staršia ochranná známka pre triedu 35. Konštatovali, že tovary sú zhodné pre\ntriedu 33 a v triede 35 sú podobné tovary prihláseného označenia maloobchodná a veľkoobchodná\nčinnosť s alkoholickými a nealkoholickými nápojmi, ktorá je zhodná so službou zapísanou pre druhú\nochrannú známku spoločenstva v triede 35 - maloobchodné služby súvisiace s predajom alkoholických\na nealkoholických nápojov zahŕňajúce aj on-line maloobchodné služby, ale zároveň tieto služby\nzrejmým spôsobom súvisia aj s tovarmi zapísanými pre prvú staršiu ochrannú známku v triede 33\n- alkoholické nápoje okrem piva, bez ktorých nie je možné uvedené služby realizovať. Prihlasovaná\nslužba sprostredkovanie obchodu s tovarom neobsahuje špecifikáciu na konkrétne tovary, ktorých sa\nobchod týka, ako je to v prípade žalobcovej druhej staršej ochrannej známky ale súvislosť medzi\ntýmito službami nemožno vylúčiť, preto aj službu uvedenú pre prihlásené označenie sprostredkovanie\nobchodu s tovarom je potrebné vnímať ako službu podobnú so zapísanou službou pre druhú staršiu\nochrannú známku maloobchodné služby súvisiace s predajom alkoholických a nealkoholických nápojov\nzahŕňajúce on-line maloobchodné služby a tiež podobnú s tovarmi v triede 33 ako alkoholické nápoje\nokrem piva v prvej staršej ochrannej známke. V prípade ďalších prihlasovaných služieb v triede 35, napr.\n„reklamná činnosť, organizovanie audiovizuálnych predstavení na komerčné účely, pomoc pri riadení\nobchodnej činnosti, spracovanie textov, marketingové štúdie...“ bolo zrejmé, že ide o služby týkajúce\nsa zabezpečenia reklamy, prieskumu, trhu, propagácie, prenájmu, reklamných plôch a služby v oblasti\nmanažmentu, a preto ide o služby odlišné so službami a tovarmi, pre ktoré je prvá staršia ochranná\nznámka zapísaná a nesúvisia so službami, pre ktoré je zapísaná druhá staršia ochranná známka.\nSkonštatovali, že ani prvá ani druhá staršia ochranná známka nie je zapísaná pre triedu 16, pre ktorú\nje prihlasované zverejnené označenie, pričom nesúhlasili s namietateľom, že ide o tovary podobné\ns tovarmi zapísanými pre prvú staršiu ochrannú známku z dôvodu ich využívania pri balení alebo\npri poskytovaní informácií o tovaroch. Podľa ich názoru ide o tovary s odlišným pôvodom, účelom nepoužívajú sa s cieľom dosiahnuť rovnaký cieľ a taktiež predajné miesta (papiernictvo, predajne s\nalkoholom, bary) a okruh spotrebiteľskej verejnosti je odlišný. Tovary v triede 16 ako „bublinové obaly\ns plastických materiálov (na balenie), etikety s výnimkou textilných, lepenkové alebo papierové škatule,\nlepenkové alebo papierové obaly na fľaše, obaly (papiernický tovar), umelohmotné fólie na balenie,\nvrecia z papiera alebo z plastických materiálov“ môžu byť pomocnými výrobkami, avšak len skutočnosť,\nže alkohol môže byť na trhu predávaný v papierovej škatuli alebo v bublinkovom obale, nestačí na\ntvrdenie o podobnosti týchto tovarov.\nSprávne orgány v posudzovanej veci porovnávali prvú a druhú staršiu ochrannú známku s prihláseným\noznačením, zo všetkých troch hľadísk, t. j. vizuálneho, sémantického a fonetického spoločne. Vychádzali\npritom zo skutočnosti, že staršie ochranné známky žalobcu sú zhodné - nakoľko ide o slovné ochranné\nznámky „HOREC“.\nPorovnanie označení\nZverejnené označenie POZ 1573-2011\nOZ č. 201579\nDruhá staršia ochranná známka\nCTM č. 8114423\nHOREC\n\nPrvá staršia ochranná známka\n\nŽalovaný zhodne s prvostupňovým správnym orgánom porovnal prihlásené označenie so staršími\nochrannými známkami z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska. Podľa žalovaného z\nvizuálneho porovnania predmetných označení je zrejmé, že prihlásené označenie okrem slovného\nprvku „HOREC“ umiestneného v strede označenia a napísaného písmom červenej farby obsahuje aj\nďalšie slovné prvky ako sú slovný prvok „GORAL“, ktorý má približne rovnakú veľkosť a umiestnenie\nako prvok „HOREC“ a tiež ďalšie slovné prvky „borovička“, „PRODUCED AND BOTTLED IN GAS\nFAMILIA SLOVAKIA“ a „ORIGINAL GORAL TRADITION“ , ktoré vzhľadom na to, že sú napísané menším\npísmom sú aj horšie viditeľné a čitateľné. Vizuálny vnem prihláseného označenia charakterizujú aj\nviaceré výrazné obrazové prvky, medzi ktoré patrí dvakrát opakujúci sa motív hlavy muža - Gorala,\nvyobrazenie kvetu horca, obrázky štítov hôr a obruby v podobe polkruhov, ktoré obsahujú ornamenty\ns floristickým alebo ľudovým motívom. Nemožno prehliadnuť ani výrazné farebné vyhotovenie\nprihláseného označenia, ktoré je tvorené kombináciou modrej, bielej a červenej farby. Na základe\ntýchto skutočností aj podľa názoru žalovaného z vizuálneho hľadiska boli porovnávané označenia\npodobné len do tej miery, že obsahujú slovný prvok „HOREC“. Pri porovnávaní fonetického hľadiska\n\nuviedol, že prihlásené označenie bude spotrebiteľom reprodukované len slovnými prvkami „GORAL\na HOREC“ bez toho, aby spotrebiteľ vyslovil ďalšie slovné prvky, a preto je zrejmé, že pri realizácii\nporovnávaných označení zaznie zhodný slovný prvok „HOREC“, na základe čoho je dôvodné z\nfonetického hľadiska priznať porovnávaným označeniam čiastočnú fonetickú podobnosť. Žalovaný tiež\nsúhlasil so sémantickou analýzou porovnávaných označení, ktorú urobil prvostupňový orgán. Mal za\nto, že spoločný prvok posudzovaný v označení slova „HOREC“ bude priemerný spotrebiteľ vnímať\nako pomenovanie konkrétnej horskej liečivej rastliny, typickej modrým kvetom, ktorá je známa svojimi\ndobrými účinkami pri problémoch s trávením, pečeňou, žlčníkom, žalúdkom či obličkovými kameňmi,\nresp. vo vzťahu k tovarom a službám porovnávaných označení, ktoré predstavujú alkoholické nápoje a\ns nimi súvisiace služby ako príchuť alkoholických nápojov s obsahom horca. Takýto sémantický obsah\nje podporený aj obrazovým prvkom prihláseného označenia v podobe kvetu horca a slovným prvkom\n„GORAL“, ktorý spotrebiteľ vníma vo význame obyvateľ horských oblastí slovensko-poľského pomedzia,\nčo podporujú obrazové prvky zobrazujúce hlavu a hruď muža v goralskom kroji. Zo sémantického\nhľadiska bolo preto potrebné považovať porovnávané označenia do tej miery za podobné, že obsahujú\nzhodné slovo „HOREC“, ktoré je nositeľom rovnakého sémantického obsahu.\nPri celkovom zhodnotení pravdepodobnosti zámeny bolo podľa žalovaného potrebné zobrať do\núvahy aj mieru podobnosti kolíznych tovarov a služieb, mieru podobnosti označení, či stupeň\npozornosti priemerného spotrebiteľa a aj vplyv jednotlivých prvkov hodnotených označení a stupeň ich\nrozlišovacej spôsobilosti, resp. stupeň rozlišovacej spôsobilosti starších ochranných známok. Slovný\nprvok „HOREC“, ktorý je spoločným prvkom posudzovaných označení, predstavuje vo vzťahu k tovarom\na službám porovnávaných označení opisný prvok s nižšou rozlišovacou spôsobilosťou. Je tomu tak z\ndôvodu, že spotrebiteľovi poskytuje informáciu týkajúcu sa vlastností ním označených tovarov a služieb,\nkonkrétne informáciu o tom, že ide o alkoholické nápoje s príchuťou horca, resp. obsahujúce horec.\nPrvkom s nižšou rozlišovacou spôsobilosťou alebo bez rozlišovacej spôsobilosti spotrebiteľ venuje nižšiu\npozornosť v porovnaní s inými dištinktívnymi prvkami, ktoré umožnia okamžite identifikovať obchodný\npôvod príslušných tovarov alebo služieb.\nŽalovaný k námietke uplatnenej v rozklade, že priznaním nižšej miery rozlišovacej spôsobilosti slovnému\nprvku „HOREC“ bol neoprávnene obmedzený rozsah ochrannej známky žalobcu č. 201579 „HOREC“,\nuviedol, že rozhodnutím POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 zo dňa 23. septembra 2008, bol\nzamietnutý návrh na výmaz ochrannej známky žalobcu č. 201579 „HOREC“, ktorý bol podaný z\ndôvodu zápisu tejto ochrannej známky v rozpore s podmienkami stanovými zákonom konkrétne v\nrozpore s § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach. Podľa žalovaného\ndôvodom tohto rozhodnutia bolo zistenie, že žalobca ako majiteľ tejto ochrannej známky zapísanej do\nregistra v rozpore s týmto citovaným ustanovením, prekonal tento nedostatok preukázaním naplnenia\npodmienok stanovených v § 16 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z., teda preukázal jej používanie na\núzemí Slovenskej republiky v čase pred začatím konania o výmaze, vďaka ktorému táto ochranná\nznámka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary svojho majiteľa, pre ktoré bola zapísaná do\nregistra. Žalovaný k tomu konštatoval, že aj nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti postačuje na to,\naby označenie bolo schopné plniť funkciu ochrannej známky. Zdôraznil, že hoci žalobcovej staršej\nochrannej známke pozostávajúcej len z jedného slovného prvku „HOREC“ bola v dôsledku jej používania\npriznaná rozlišovacia spôsobilosť, nič to nemení na skutočnosti, že v danom prípade ide o ochrannú\nznámku len s veľmi nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Žalobca v preskúmavanom prípade pritom\nnepreukázal, že táto ochranná známka intenzívnym a dlhodobým používaním nadobudla zvýšenú\nrozlišovaciu spôsobilosť. Záver o zníženej rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky žalobcu\npreto nie je v rozpore s rozhodnutím POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 zo dňa 23. septembra\n2008. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 1999 vo veci C-342/97, Lloyd\nSchuhfabrik Meyer & Co. GmbH proti Klijsen Handel BV., podľa ktorého „pravdepodobnosť zámeny je\ntým vyššia, čím je vyššia rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky. Staršia ochranná známka,\nktorej rozlišovacia spôsobilosť sa zvýšila vďaka tomu, že táto ochranná známka dosiahla uznanie na\ntrhu, bude požívať širšiu ochranu ako ochranná známka s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou“. Žalovaný\nďalej dôvodil tým, že ochranná známka s nižšou mierou rozlišovacej spôsobilosti má rozsah ochrany\nzodpovedajúcim spôsobom užší ako v prípade ochrannej známky s vyššou rozlišovacou spôsobilosťou.\nPodľa žalovaného v prípade obidvoch starších ochranných známok žalobcu vzhľadom na ich charakter,\nkeď sú to výlučne slovné ochranné známky v bežnom písme a majú jasný sémantický obsah slovného\nprvku „HOREC“ vo vzťahu k príslušným tovarom a službám, je potrebné považovať tieto ochranné\nznámky za ochranné známky s nižšou rozlišovacou spôsobilosťou.\n\nZ uvedených skutočností podľa žalovaného vyplývalo, že nie je pravdepodobnosť zámeny prihláseného\noznačenia so staršími ochrannými známkami. Napriek slovnému prvku „HOREC“ obsiahnutému v\nporovnávaných označeniach za relevantné skutočnosti pre posúdenie pravdepodobnosti zámeny v\npredmetnej veci, je potrebné považovať jednak opisný charakter slovného prvku „HOREC“ v prihlásenom\noznačení a prítomnosť tak z vizuálneho ako aj fonetického hľadiska dominantného rozlišujúceho\nslovného prvku „GORAL“ ako aj ďalších výrazných odlišností spočívajúcich v celkovej grafickej štylizácii\nprihláseného označenia, ktoré sú podľa žalovaného dostatočné na to, aby priemerný spotrebiteľ\nposudzované označenia dokázal odlíšiť, a to aj v prípade ich použitia na rovnakých alebo podobných\ntovaroch a službách.\nŽalovaný dospel k záveru, že nebolo možné konštatovať ani pravdepodobnosť asociácie medzi\nporovnávanými označeniami práve pre nízku rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok\na vzhľadom na ďalšie dištinktívne prvky tvoriace prihlásené označenie, ktoré sú spôsobilé narušiť\npredstavu o vzájomnej spojitosti posudzovaných označení napriek rovnakému slovnému prvku\n„HOREC“. Preto neobstojí ani námietka žalobcu, že v prospech existencie pravdepodobnosti asociácie\nprihláseného označenia a starších ochranných známok svedčí skutočnosť, že žalobca je majiteľom\nviacerých ochranných známok, ktoré obsahujú slovný prvok „HOREC“ a tvoria známkový rad. Žalovaný\npoukázal na to, že žalobca okrem prvej a druhej staršej ochrannej známky neuviedol žiadne ďalšie\nochranné známky obsahujúce slovný prvok „HOREC“, ktorých je majiteľom. Keďže prvá a druhá staršia\nochranná známka sú úplne zhodné, spotrebitelia ich nevnímajú ako viaceré označenia namietateľa\nzakladajúce sa na rovnakom slovnom prvku, ale vždy len ako označenie tovarov a služieb namietateľa.\nK námietke žalobcu, ktorou poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Košice I č. k. 28Cb/13/2006-120\nz 18. apríla 2007, v ktorom súd uviedol, že slovný prvok „HOREC“ môže na svojich výrobkoch\npoužívať jedine žalobca a žiadny iný výrobca podobného druhu výrobkov nemá označovať svoje\nvýrobky textom „HOREC“ na etikete, žalovaný uviedol, že predmetom námietkového konania\nbolo posúdenie naplnenia hmotnoprávnych dôvodov podľa § 7 písm. a) zákona o ochranných\nznámkach, teda existencie pravdepodobnosti zámeny prihláseného označenia a starších ochranných\nznámok namietateľa, vyplývajúcej zo zhodnosti a podobnosti označení príslušných tovarov a služieb,\nzohľadňujúc relevantného spotrebiteľa a rozlišovaciu spôsobilosť prvkov tvoriacich prihlásené označenie\na staršie ochranné známky, resp. rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok. Preto\npredmetné rozhodnutie, resp. poukaz naň, nebolo relevantným pre posúdenie predmetnej veci.\nÚlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a\npostupom správnych orgánov - na základe žaloby žalobcu preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia\npredsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 1573-2011 II/7-2015 z 9.\nfebruára 2015, ktorým ako druhostupňový správny orgán podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v spojení\ns § 7 písm. a) zák. č. 506/2009 Z. z. rozklad žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu zo dňa 6. mája 2013, č. POZ 1573-2011/N-71-2013, ktorým podľa § 32 ods. 3 zák.\nč. 506/2009 Z. z. boli zamietnuté námietky podané žalobcom proti zápisu označenia „GORAL HOREC“\nč. spisu POZ 1573-2011, do registra ochranných známok.\nZ podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj kompletný administratívny spis žalovaného\nsprávneho orgánu, je zrejmé, že spornou bola otázka právneho posúdenia veci, t. j. či boli splnené\nzákonné podmienky pre postup úradu v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 zákona o ochranných\nznámkach, za existencie ktorých, na základe podaných, odôvodnených a dôkazmi doložených námietok\nproti zápisu kombinovaného označenia „GORAL HOREC“ č. spisu POZ 1573-2011 do registra\nochranných známok, boli námietky žalobcu zamietnuté.\nPodľa § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach, označenie sa nezapíše do registra na základe\nnámietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len \"námietky\") podaných podľa § 30, majiteľom\nstaršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou\nznámkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná\nznámka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny\nsa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.\n\nUstanovenie § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach je vnútroštátnou právnou normou, ktorá\ntransponuje právo EÚ [čl. 4 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o\naproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok].\nKľúčovým pre zamietnutie námietok žalobcu proti zápisu označenia „GORAL HOREC“ č. spisu POZ\n1573-2011 do registra ochranných známok bol záver žalovaného, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať\nsplnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach.\nPri výklade pojmu pravdepodobnosti zámeny ochrannej známky je potrebné vychádzať z toho, že\nochrannou známkou podľa § 2 zákona o ochranných známkach je akékoľvek označenie, ktoré možno\ngraficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru\nalebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary\nalebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.\nPodľa § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach je prekážkou brániacou zápisu prihlasovaného\noznačenia do registra ochranných známok existencia pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti,\nktorá je daná iba pri kumulatívnom splnení dvoch zákonom stanovených podmienok. Týmito sú jednak\nzhodnosť či podobnosť prihlasovaného označenia so staršou ochrannou známkou a jednak zhodnosť\nalebo podobnosť výrobkov či služieb, na ktoré sa prihlasované označenie a namietaná staršia ochranná\nznámka vzťahujú.\nPodľa názoru senátu najvyššieho súdu prvostupňový súd, ako aj žalovaný otázke existencie\npravdepodobnosti zámeny zo strany verejnosti venovali náležitú pozornosť.\nPravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti sa má posudzovať celkovo so zohľadnením všetkých\nrozhodujúcich okolností prejednávanej veci. Toto celkové posúdenie podľa judikatúry Všeobecného\nsúdu Európskej únie i Súdneho dvora Európskej únie predpokladá určitú vzájomnú závislosť medzi\nzohľadňovanými okolnosťami a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou\noznačených výrobkov alebo služieb. Nižší stupeň podobnosti medzi označenými výrobkami alebo\nslužbami môže tak kompenzovať vyšší stupeň podobnosti ochranných známok a naopak [rozsudok\nSúdneho dvora z 13. septembra 2007, II Ponte Finanziaria/ÚHVT, C-234/06 P, Zb. s. I-7333, bod\n48; rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT - Hukla Germany\n(MATRATZEN), T-6/01, Zb. s. II-4335, bod 25; analogicky tiež rozsudok Canon].\nAj podľa odvolacieho súdu nie je pravdepodobnosť zámeny prihláseného označenia so staršími\nochrannými známkami. Napriek slovnému prvku „HOREC“ obsiahnutému v porovnávaných označeniach\nza relevantné skutočnosti pre posúdenie pravdepodobnosti zámeny v predmetnej veci, je potrebné\npovažovať jednak opisný charakter slovného prvku „HOREC“ v prihlásenom označení a prítomnosť tak\nz vizuálneho ako aj fonetického hľadiska dominantného rozlišujúceho slovného prvku „GORAL“ ako aj\nďalších výrazných odlišností spočívajúcich v celkovej grafickej štylizácii prihláseného označenia, ktoré\nsú aj podľa odvolacieho súdu dostatočné na to, aby priemerný spotrebiteľ posudzované označenia\ndokázal odlíšiť, a to aj v prípade ich použitia na rovnakých alebo podobných tovaroch a službách.\nNebolo možné konštatovať ani pravdepodobnosť asociácie medzi porovnávanými označeniami práve\npre nízku rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok a vzhľadom na ďalšie dištinktívne\nprvky tvoriace prihlásené označenie, ktoré sú spôsobilé narušiť predstavu o vzájomnej spojitosti\nposudzovaných označení napriek rovnakému slovnému prvku „HOREC“. Preto neobstojí ani námietka\nžalobcu, že v prospech existencie pravdepodobnosti asociácie prihláseného označenia a starších\nochranných známok svedčí skutočnosť, že žalobca je majiteľom viacerých ochranných známok, ktoré\nobsahujú slovný prvok „HOREC“ a tvoria známkový rad. Žalobca okrem prvej a druhej staršej ochrannej\nznámky neuviedol žiadne ďalšie ochranné známky obsahujúce slovný prvok „HOREC“, ktorých je\nmajiteľom. Keďže prvá a druhá staršia ochranná známka sú úplne zhodné, spotrebitelia ich nevnímajú\nako viaceré označenia namietateľa zakladajúce sa na rovnakom slovnom prvku, ale vždy len ako\noznačenie tovarov a služieb namietateľa.\nK námietke žalobcu, že nebolo správne porovnať prihlásené označenie s prvou a druhou ochrannou\nznámkou žalobcu spoločne, senát najvyššieho súdu uvádza, že aj prvá aj druhá staršia ochranná\nznámka sú slovnými ochrannými známkami, ktoré sú tvorené slovom „HOREC“. Toto slovo je\npotom jediným relevantným prvkom z hľadiska ich porovnania s prihláseným označením z vizuálneho,\nfonetického a sémantického hľadiska, a preto by nebolo ani dôvodné ani hospodárne, aby boli\n\nporovnávané osobitne. Charakter a stupeň rozlišovacej spôsobilosti jednotlivých prvkov označení alebo\nochranných známok, bol predmetom hodnotenia v rámci posúdenia celkovej pravdepodobnosti zámeny.\nPokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Košice I č. k. 28Cb/13/2006-120 z 18.\napríla 2007 - v ktorom okresný súd uviedol, že slovný prvok „HOREC“ môže na svojich výrobkoch\npoužívať jedine žalobca a žiadny iný výrobca podobného druhu výrobkov nemá označovať svoje výrobky\ntextom „HOREC“ na etikete - odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že predmetom\nnámietkového konania bolo posúdenie naplnenia hmotnoprávnych dôvodov podľa § 7 písm. a) zákona\no ochranných známkach. Treba totiž rozlišovať medzi posudzovaním zameniteľnosti v administratívnom\nkonaní pred Úradom priemyselného vlastníctva SR a posudzovaním zameniteľnosti v sporovom súdnom\nkonaní v rámci ochrany pred nekalou súťažou, v ktorom je daný dôraz na spojenie so službami a tovarmi\nv reálnej praxi (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhv/3/2008\nz 5. marca 2009). Námietky žalobcu týkajúce sa jeho úspešnosti v horeuvedenom sporovom konaní\npred Okresným súdom Košice sú pre právne posúdenie predmetnej veci právne irelevantné.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno žalovanému vytýkať, že ustanovenie § 7 písm. a) zákona o\nochranných známkach vyložil eurokonformne; najmä nie v situácii, ak ide o právnu normu predstavujúcu\ntranspozíciu sekundárneho práva EÚ, ktoré navyše už bolo predmetom výkladu Súdneho dvora EÚ v\nzmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Prvostupňový súd z administratívneho spisu zistil (a oboznámil)\núvahu žalovaného pri právnom posúdení veci - a to vrátane zohľadnenia judikatúry Súdneho dvora EÚ (str. 16 druhý odsek prvostupňového rozsudku) a následne konštatoval, že tejto úvahe, ktorou žalovaný\nvyhodnotil rozlišovaciu spôsobilosť ochranných známok ako nízku, nič nemožno vytknúť, resp. nemožno\nvytknúť žiadne vybočenie z ust. § 7 písm. a) zákona o ochranných známkach a ani z medzí logického\nuvažovania (str. 21 prvostupňového rozsudku).\nPokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, odvolací súd\npovažuje za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj práva na\nspravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, právo\nna spravodlivý proces je potrebné vykladať a uplatňovať s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, ktorý v rámci svojej judikatúry vyslovil, že „ak ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument“ (napr. rozsudok Ruiz\nTorija c. Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, 29, atď.). Aj z judikatúry Ústavného súdu SR\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nVzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanej veci išlo o rozhodnutia správnych orgánov vydaných na\nzáklade správnej úvahy (správne uváženie), prvostupňový súd bol oprávnený ich preskúmať v zmysle\n§ 245 ods. 2 O. s. p. iba v rozsahu, či takéto rozhodnutia nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom, neposudzujúc účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia s tým, že pokiaľ je zákonom\nzaložené voľné uváženie správneho orgánu o veciach rozhodovania o ochranných známkach, toto\nuváženie nemôže súd nahradiť svojím vlastným rozhodnutím, ani skúmať účelnosť a vhodnosť vydaného\nrozhodnutia.\nPokiaľ žalobca namietal, že v posudzovanej veci pri rozhodovaní o jeho námietkach nebolo zohľadnené\nrozhodnutie č. POZ 3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 zo dňa 23. septembra 2008, ktorým bol zamietnutý\nnávrh na výmaz ochrannej známky žalobcu č. 201579 „HOREC“, podaný z dôvodu zápisu tejto ochrannej\nznámky v rozpore s podmienkami stanovenými zákonom konkrétne v rozpore s § 2 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, odvolací súd považoval túto námietku za nedôvodnú.\nDôvodom tohto rozhodnutia bolo totiž zistenie, že žalobca ako majiteľ tejto ochrannej známky zapísanej\ndo registra v rozpore s týmto citovaným ustanovením, prekonal tento nedostatok preukázaním naplnenia\npodmienok stanovených v § 16 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z., teda preukázal jej používanie na území\nSlovenskej republiky v čase pred začatím konania o výmaze, vďaka ktorému táto ochranná známka\nnadobudla rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary svojho majiteľa, pre ktoré bola zapísaná do registra.\nOdvolací súd prisvedčil argumentácii žalovaného, že napriek tomu, že žalobcovej staršej ochrannej\nznámke pozostávajúcej len z jedného slovného prvku „HOREC“ bola v dôsledku jej používania priznaná\nrozlišovacia spôsobilosť, nič to nemení na skutočnosti, že v danom prípade ide o ochrannú známku\nlen s veľmi nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, pričom žalobca nepreukázal, že táto ochranná známka\nintenzívnym a dlhodobým používaním nadobudla zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť. Záver o zníženej\n\nrozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky žalobcu preto nie je v rozpore s rozhodnutím POZ\n3408-2001/OZ 201579-I/90-2008 zo dňa 23. septembra 2008.\nV posudzovanej veci žalovaný k svojmu záveru dospel na základe zhodnotenia všetkých relevantných\nkritérií, pričom pri aplikácii právnych noriem nepostupoval svojvoľne a svoje závery riadne odôvodnil.\nZa tohto stavu vo veci senát Najvyššieho súdu SR nemal čo vytknúť Krajskému súdu v Banskej Bystrici,\nktorý nenašiel vady v právnom posúdení v rozhodnutí žalovaného, so závermi ktorého sa stotožnil.\nNámietku žalobcu, že postupom prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,\nodvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Odvolací dôvod podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. sa\nvzťahuje na taký postup súdu, ktorým bolo účastníkovi konania znemožnené realizovať procesné práva,\npriznané Občianskym súdnym poriadkom. Právny zástupca žalobcu však v rámci odvolania neuviedol\nžiaden spôsob porušenia procesných práv žalobcu v konaní pred súdom, ktorým by mu súd znemožnil\nuplatnenie zákonom priznaných procesných práv.\nPokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia pri porovnávaní\noznačení na str. 9 neuviedol a v žiadnej časti rozhodnutia nezobrazil žalobcovu kombinovanú ochrannú\nznámku, pričom žalobca neupresnil, o akú jeho ochrannú známku ide, táto námietka je nedôvodná.\nPrvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 9) zobrazil prihlásené označenie (kombinované)\nďalšieho účastníka súdneho konania (prihlasovateľ v konaní pred žalovaným) a tie staršie ochranné\nznámky žalobcu, ktoré boli žalobcom v námietkovom konaní pred žalovaným v podaní nazvanom\n„Námietky proti zápisu označenia „GORAL HOREC“ do registra ochranných známok“ (položka č.\n8 administratívneho spisu žalovaného) označené ako skoršie práva. V tejto súvislosti odvolací súd\nzdôrazňuje, že námietky proti zápisu prihláseného označenia do registra boli žalobcom uplatnené\nlen na základe dvoch jeho starších slovných ochranných známok, pričom ide o slovnú ochrannú\nznámku č. 201579 „HOREC“ a slovnú ochrannú známku Spoločenstva č. 008114423, „HOREC“. A\nobidve tieto ochranné známky žalobcu sú súčasťou prehľadného znázornenia porovnávaných označení\nnachádzajúceho sa na str. 9 rozsudku prvostupňového súdu.\nPokiaľ žalobca namietal dátum vydania napadnutého rozhodnutia, senát odvolacieho súdu poukazuje\nna skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici vydal dňa 28. júna 2016 opravné uznesenie č. k.\n24S/54/2015-81, ktorým dátum vyhlásenia rozsudku opravil na 30. október 2015.\nOdvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré\nby mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý\nrozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením podľa § 250ja ods. 3 O. s. p. v spojení s §\n246c ods. 1 O. s. p. a s § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O. s.\np. v spojení s ust. § 246c veta prvá O. s. p a s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.\ns. p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému, ako aj\ndo konania pribratému účastníkovi, právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleží.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. postupoval podľa\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 492\nods. 2 ustanovil, že odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/54/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8e1473ff-8422-447a-be93-0e1d330e4433", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 440/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 440/2011 z 11. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-11", "citacie_n": 75, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:8e1473ff-8422-447a-be93-0e1d330e4433"}, {"guid": "ussr:ee7031dd-b2cb-4391-80e8-4150f0166b75", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 101/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 101/2010 z 11. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-11", "citacie_n": 70, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:ee7031dd-b2cb-4391-80e8-4150f0166b75"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}