Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/66/2016 z 24. 4. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2018, sp. zn. 7Sžo/66/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6015200410.1 Najvyšší súd | 7Sžo/66/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:6015200410.1 | 2018-04-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/18ef6e2d-0201-47e4-9d30-fad35e1f8150 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6015200410.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/66/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200410
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6015200410.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej
veci žalobcu: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, S., právne zastúpeného Aequitas s.r.o., so sídlom
Dolná 19, Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti žalovanému: Okresný úrad Zvolen, pozemkový a
lesný odbor, so sídlom Študentská 12, Zvolen, za účasti: 1. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/
XX, R., 2. I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, R., 3. Poľovnícka organizácia KALAMÁRKA, so
sídlom Detva 612, Detva, IČO: 42 370 442, právne zastúpená Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom
Nám. SNP 37, Zvolen, IČO: 36 856 517, o preskúmanie postupu a rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZV-
PLO-2015/001216 z 30. januára 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 24S/44/2015-131 z 19. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/44/2015-131 z
19. februára 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
č. OÚ-ZV-PLO-2015/001216 z 30. januára 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania v sume 140,- Eur a náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 879,66 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Konanie pred krajským súdom

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom
č. k. 24S/44/2015-131 z 19. februára 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“, „rozsudok krajského súdu“,
„rozsudok súdu prvého stupňa“), žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia
žalovaného č. OÚ-ZV-PLO-2015/001216 z 30. januára 2015 podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) zamietol. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa §
250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým
žalovaný zaevidoval dňom 29. januára 2015 zmluvu o užívaní Poľovného revíru č. 10 Kalamárka
Detva, uzavretú podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z. z.“) medzi vlastníkmi a splnomocnenými zástupcami vlastníkov
poľovného revíru ako prenajímateľmi a nájomcom - Poľovníckou organizáciou Kaľamárka so sídlom v
Zlatých Moravciach.



Krajský súd poukázal na to, že z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť rozhodnutia
žalovaného videl v tom, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov sa neuskutočnilo v súlade so
zákonom a niektorí vlastníci poľovných pozemkov (resp. ich splnomocnenci) neboli pripustení k účasti na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom vlastníci rozhodli o využití práva poľovníctva
v predmetnom poľovnom revíri takým spôsobom, že uzavrú zmluvu, o ktorej evidencii žalovaný
rozhodoval v napadnutom opatrení. Žalobca zároveň namietal nesprávnosť výpočtu percentuálnej
výmery poľovných pozemkov pri zvolaní zhromaždenia a zároveň pri rozhodovaní o uzavretí zmluvy.
Mal za to, že odopretie účasti zástupcom jednotlivých vlastníkov zvýhodnilo pri hlasovaní ostatných
vlastníkov zastúpených splnomocnencami, pričom výmera splnomocnených zástupcov vlastníkov
pozemkov nezodpovedala rozsahu 40,29%. Žalobca mal za to, že žalovaný nedostatočne preskúmal
okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru. Napadnuté rozhodnutie žalovaného
vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého
žalovaný vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia, je podľa žalobcu v rozpore s obsahom
spisov a je nedostatočné pre posúdenie veci. Zároveň žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

S poukazom na § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. krajský súd uviedol, že zmluvu o užívaní spoločného
poľovného revíru možno evidovať za podmienky, že na poľovný revír nie je uzavretá žiadna zmluva (§
16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z.), o využití práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri rozhodol
vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa §
5 (§ 11 ods.1 zákona č. 274/2009 Z. z.), ide o zmluvu uzavretú medzi vlastníkmi spoločného poľovného
revíru na jednej strane a osobou uvedenou v § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 274/2009 Z. z..
Zároveň musí ísť o zmluvu, ktorú za vlastníkov spoločného revíru podpísali vlastníci vlastniaci viac ako
polovicu výmery poľovných pozemkov v poľovnom revíri prostredníctvom zástupcov splnomocnených
na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov podľa § 5 zákona č. 274/2009 Z. z.. Zmluva o užívaní
poľovného revíru musí mať náležitosti uvedené v § 14 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z., pričom žiadosť o
evidenciu zmluvy obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia
vlastníkov. Notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami
uvedenými v § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z..

Z uvedeného podľa krajského súdu vyplýva, že zmluva o užívaní poľovného revíru a notárska zápisnica
o priebehu zhromaždenia vlastníkov spoločného poľovného revíru, nedávajú vyčerpávajúcu odpoveď
na to, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre evidenciu zmluvy. Správny orgán sa pri
zisťovaní splnenia zákonných podmienok pre evidenciu zmluvy neriadi Správnym poriadkom (§ 79 ods.
2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z.z.). Táto skutočnosť však neznamená, že by mohol rozhodnúť bez
toho, aby si zadovážil podklady, z ktorých zistí splnenie zákonných podmienok pre evidenciu zmluvy.
Je úlohou správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky
evidencie splnené, a teda či prebehlo zhromaždenie vlastníkov podľa § 5 zákona č. 274/2009 Z. z.,
pričom priebeh zhromaždenia osvedčuje notár v notárskej zápisnici. Je v kompetencii správneho orgánu
zisťovať, či zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov bolo zvolané oprávnenou osobou, či boli
splnené zákonné podmienky zvolania zhromaždenia, ako aj to, či osoby, ktoré sa ho zúčastnili, sú,
prípadne nie sú skutočne vlastníkmi spoločného poľovného revíru a taktiež to, akým počtom hlasov
disponujú. Správny orgán pri evidencii zmluvy je teda povinný v prvom rade posúdiť, či mu boli
predložené listiny podľa § 16 ods.1 zákona č. 274/2009 Z. z., či mu bola predložená zmluva medzi
vlastníkmi spoločného poľovného revíru a organizáciou, ktorá môže byť užívateľom poľovného revíru
podľa § 13 ods.1 zákona č. 274/2009 Z. z.. Zároveň musí posúdiť, či mu bola predložená notárska
zápisnica osvedčujúca celý priebeh zhromaždenia spolu s listinou prítomných s náležitosťami podľa §
5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z.. Správny orgán musí skúmať aj to, či notárska zápisnica osvedčila
priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (či boli splnené podmienky zvolania) a či vlastníci
spoločného poľovného revíru rozhodli o postúpení užívania poľovného revíru nadpolovičnou väčšinou
hlasov zodpovedajúcou nadpolovičnej väčšine z výmery poľovných pozemkov v predmetnom poľovnom
revíri. Za účelom takéhoto zisťovania je správny orgán povinný zabezpečiť si podklady, z ktorých je
možné zistiť výmeru poľovných pozemkov vo vlastníctve osôb zvolávajúcich zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov, hlasujúcich za ich využitie a hlasujúcich za zvolenie osôb na jej uzavretie.

K námietke účastníka v 3. rade o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, krajský súd s
poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 247 ods. 1 OSP uviedol, že žalobca ako



vlastník poľovných pozemkov v Poľovnom revíri č. 10 Kaľamárka Detva je zmluvnou stranou zmluvy,
ktorá bola napadnutým rozhodnutím (opatrením) zaevidovaná. Je zrejmé, že rozhodnutie (opatrenie),
ktorým došlo k zaevidovaniu zmluvy sa dotýka práv a povinností zmluvných strán a teda aj práv a
povinností žalobcu, a to bez ohľadu na to, či sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zúčastnil,
mienil zúčastniť alebo sa ho nezúčastnil.

Námietka žalobcu, že žalovaný neskúmal vlastnícku štruktúru vlastníkov poľovných pozemkov, podľa
krajského súdu neobstojí, nakoľko je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Z toho totiž podľa
krajského súdu vyplýva, že žalovaný mal pri svojom rozhodovaní k dispozícii „Vlastnícku štruktúru
pôdy v poľovnom revíri“ vypracovanú geodetickou kanceláriou a súčasťou notárskej zápisnice bola
listina prítomných vlastníkov. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku žalobcu, podľa ktorej
zákonná podmienka pre zvolanie resp. pre uznášaniaschopnosť zhromaždenia vlastníkov (§ 5 ods.
3, ods. 4 zákona č. 274/2009 Z. z.) dodržaná nebola. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský
súd za preukázané, že žalovaný sa platnosťou plnomocenstiev obsiahnutých v spise z hľadiska
dátumu ich udelenia, resp. ich platnosti v nájomných zmluvách, zaoberal a časť plnomocenstiev
neuznal, a teda splnenie podmienok podľa § 5 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 274/2009 Z. z. žalovaný
skúmal a dospel k tomu, že zhromaždenie bolo zvolané zástupcami najmenej jednej tretiny vlastníkov
poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov, pričom kontrolou žalovaný zistil, že zhromaždenie
zvolali zástupcovia 35,86% vlastníkov poľovných pozemkov. Napriek tomu, že zvolávateľ deklaroval
splnenie tejto zákonnej povinnosti v rozsahu 41,05% oprávnených vlastníkov, žalovaný časť ním
deklarovaných plnomocenstiev neuznal a v rámci svojho rozhodovania v tejto otázke dospel správne
k záveru, že potreba jednej tretiny bola splnená. Žalovaný skúmal aj vlastnícku štruktúru vo vzťahu k
uznášaniaschopnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a obdobne dospel k záveru, že
nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov bola dosiahnutá a
zároveň, že za zmluvu, ktorú žalovaný evidoval, hlasovala prostredníctvom splnomocnencov rovnako
nadpolovičná väčšina vlastníkov počítaná z výmery všetkých poľovných pozemkov. V tomto smere
nemožno podľa krajského súdu žalovanému nič vytknúť.

V súvislosti s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia krajský súd
poukázal na § 79 ods. 2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z. z., podľa ktorého všeobecný predpis o správnom
konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13. Krajský
súd uviedol, že konanie o evidencii zmluvy sa neriadi Správnym poriadkom, ktorý ustanovuje náležitosti
rozhodnutia vrátane jeho odôvodnenia, a preto niet právneho predpisu, na základe ktorého by súd
mohol konštatovať, že opatrenie musí byť odôvodnené. Napadnuté opatrenie žalovaného zodpovedá
charakteru veci, je z neho zrejmé, akej veci sa týka, ktorým dňom dochádza k evidencii zmluvy o užívaní
poľovného revíru, kedy a medzi akými účastníkmi a na aké obdobie je zmluva uzavretá. Obsahom
opatrenia je odkaz na použité ustanovenie zákona ako aj na listiny, z ktorých žalovaný pri vydaní
napadnutého rozhodnutia vychádzal.

Krajský súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že vlastníkom poľovných pozemkov bolo odopreté
právo zúčastniť sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a hlasovať na ňom. Zo správneho
spisu podľa krajského súdu vyplýva, že žalovaný sa aj touto žalobcom tvrdenou skutočnosťou zaoberal
v nadväznosti na podané námietky H. D., K. W. a I. D., pričom nemal inú možnosť, len vychádzať z
obsahu notárskej zápisnice o priebehu a výsledkoch zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.
Obsahom notárskej zápisnice a ani jej príloh (zoznam prítomných) neboli žiadne plnomocenstvá
vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré mali byť vyhodnotené ako neplatné a žalobca v konaní o evidenciu
zmluvy žalovanému žiadne takéto plnomocenstvá, neuznané z dôvodu ich tvrdenej neplatnosti,
nepredložil. Z notárskej zápisnice iba vyplýva, že účasti na zhromaždení vlastníkov sa prostredníctvom
splnomocnencov domáhali tri (resp. štyri) osoby a tieto osoby platnú plnú moc nemali. Z obsahu notárskej
zápisnice tak žalovaný nemohol dospieť k záveru, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov
je zaťažené vadou, ktorá by mala za následok, že by žiadosti o evidenciu zmluvy nemohol vyhovieť.
Len v rovine tvrdení žalobcu ostáva jeho námietka, že niektorým vlastníkom, platne zastúpeným
splnomocnencami, bola odopretá účasť na zhromaždení a že tieto osoby neboli zapísané do listiny
prítomných. Z notárskej zápisnice a ani z administratívneho spisu nevyplýva, že by sa zápisu do listiny
prítomných nejaký vlastníci domáhali a takejto ich žiadosti vyhovené nebolo. Takýto úkon vlastníkov
nepripustených k účasti na zhromaždení by musel byť nutne do notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh
zhromaždenia zaznamenaný a v takom prípade týmito osobami preukázateľný. Z administratívneho
spisu ale takáto skutočnosť nevyplýva. Krajský súd poukázal na to, že sám žalobca sa zhromaždenia



vlastníkov poľovných pozemkov nezúčastnil, zo súdneho a ani z administratívneho spisu nevyplýva,
že by k účasti na zhromaždení vlastníkov splnomocnil inú osobu a prvým jeho úkonom vyplývajúcim
z administratívneho spisu a týkajúcim sa veci je udelenie splnomocnenia právnemu zástupcovi
dňa 07.01.2015, teda viac ako mesiac po konaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Z
administratívneho spisu a notárskej zápisnice nevyplýva, že by to bol žalobca, ktorému malo byť
porušené jeho právo zúčastniť sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a hlasovať na ňom.
Žiadne takéto tvrdenie nevyplýva ani zo žaloby.

V závere krajský súd konštatoval, že vo vzťahu k evidencii zmluvy o užívaní poľovných pozemkov
vyplýva správnemu orgánu povinnosť, aby pri predložení žiadosti o evidenciu takejto zmluvy skúmal, či
má zaevidovanú inú zmluvu, týkajúcu sa toho istého poľovného revíru. Ak takúto zmluvu zaevidovanú
nemá, musí skúmať, či mu bola predložená zmluva uzavretá medzi vlastníkmi ako prenajímateľmi a
osobou uvedenom v § 13 zákona č. 274/2009 Z. z. ako nájomcom. Správny orgán je následne povinný
skúmať, či mu bola predložená notárska zápisnica o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov spolu so žiadosťou o evidenciu zmluvy, či takáto notárska zápisnica osvedčuje priebeh
zhromaždenia a či obsahuje listinu prítomných. Žalobca pritom nenamietal, že by žalovanému notárska
zápisnica predložená nebola, resp. že táto nemá prílohu vyžadovanú zákonom. Žalovaný ako správny
orgán rozhodujúci o evidencii zmluvy následne skúma, či bolo zhromaždenie vlastníkov poľovných
pozemkov riadne zvolané, ako vlastníci poľovných pozemkov hlasovali a s akým výsledkom a taktiež
skúma, či vlastníci splnomocnili osoby za účelom uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru a podania
žiadosti o evidenciu zmluvy. Ak správny orgán zistí, že vyššie uvedené zákonné podmienky sú splnené,
skúma, či zmluva má náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z.. Pokiaľ zo správneho spisu
vyplýva, že takýto postup žalovaný dodržal, jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom.

2.
Odvolanie žalobcu

Proti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas odvolanie žalobca, z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a/, d/ a f/ OSP, domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec
vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobca
žiadal priznať mu právo na náhradu trov konania.

V odvolaní žalobca uviedol, že výkladom ustanovení zákona č. 274/2009 Z. z., týkajúcich sa
zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru, možno dospieť k záveru, že pred zaevidovaním
zmluvy je správny orgán povinný okrem iného skúmať aj okruh subjektov, ktoré zmluvu uzatvárajú,
tak na strane osoby, ktorej sa poľovný revír prenecháva do užívania, ako aj na strane vlastníkov.
Povinnosťou správneho orgánu v tomto smere nie je len pasívna akceptácia údajov a listín, ktoré sú
mu predložené zvyčajne jednostranne výlučne žiadateľom o evidenciu zmluvy, ale naopak spoľahlivé
zistenie skutkového stavu a teda kritické posúdenie toho, či došlo k splneniu zákonom požadovaných
podmienok na evidenciu zmluvy. Správny orgán je povinný v rámci konania o evidencii zmluvy presne
identifikovať, kto sú vlastníci poľovných pozemkov v danom poľovnom revíri a akú výmeru majú
ich pozemky a určiť ich podiel na hlasovacích právach v pomere k celej výmere poľovného revíru.
Len na základe takto vykonaného zisťovania možno pristúpiť k záveru, či podiel hlasovacích práv
vlastníkov, ktorí hlasovali na zhromaždení a zároveň splnomocnili iné fyzické osoby na podpis zmluvy o
užívaní poľovného revíru, skutočne predstavuje zákonom požadovaný podiel zodpovedajúci najmenej
nadpolovičnej väčšine výmery poľovných pozemkov. V prípade konania vedeného o zaregistrovaní
zmluvy o užívaní poľovného revíru Kalamárka si však správny orgán nesplnil svoju vyššie uvedenú
povinnosť. Žalovaný síce vo svojich vyjadreniach tvrdí, že pred zaevidovaním zmluvy mal k dispozícii
„Vlastnícku štruktúru pôdy v poľovnom revíri“ vypracovanú geodetickou kanceláriou, z obsahu spisu
však toto tvrdenie žalovaného vôbec nevyplýva. Pokiaľ by totiž bolo geodetické spracovanie súčasťou
administratívneho spisu už v čase rozhodovania správneho orgánu, malo by byť riadne zaevidované
v spisovom prehľade. Odkaz na takýto materiál nie je uvedený ani v texte rozhodnutia žalovaného o
evidencii zmluvy, ani v dokumente VYHODNOTENIE-PR. č. 10 Kalamárka Detva z 29.01.2015, ktorým
malo dôjsť k sumarizácii výsledkov preskúmania vlastníckej štruktúry v poľovnom revíre zo strany
žalovaného.



Na základe uvedeného nemožno podľa žalobcu prijať záver krajského súdu, ktorý mal za preukázané,
že správny orgán pred zaevidovaním zmluvy dostatočne posúdil, či zhromaždenie vlastníkov poľovných
pozemkov zvolali vlastníci, ktorým prináleží najmenej 1/3 výmery poľovných pozemkov začlenených
do spoločného poľovného revíru, a či rozhodnutia prijaté na zhromaždení boli skutočne prijaté
nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov. Takáto skutočnosť z administratívneho spisu
totiž podľa žalobcu nevyplýva.

Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/26/2013, kde súd vyslovil názor,
že správny orgán je v rámci konania o zaevidovaní zmluvy povinný okrem vlastníckej štruktúry
skúmať aj listiny preukazujúce existenciu splnomocnenia medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a
osobami, ktoré zmluvu podpísali ako ich zástupcovia. Správny orgán je teda povinný skúmať aj to,
či osoby, ktoré hlasovali na zhromaždení vlastníkov boli platne splnomocnené na takéto konanie a
či boli splnomocnené vlastníkmi pozemkov začlenených do poľovného revíru. Za týmto účelom je
povinný požadovať predloženie uplatnených splnomocnení na overenie týchto skutočností a následne
predložené splnomocnenia porovnať s evidenciou vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri, ako aj s
výmerou pozemkov, za ktoré si môžu hlasovacie práva uplatňovať. Len na základe takéhoto posúdenia
môže dospieť správny orgán k záveru o tom, či náhodou v rámci zhromaždenia nehlasovala osoba, ktorá
v skutočnosti nie je vlastníkom pozemkov v poľovnom revíri alebo či neuplatnila hlasovacie práva vo
väčšom rozsahu. Rovnako aj v tomto prípade však má vychádzať správny orgán z vlastných zisťovaní
a nespoliehať sa len na podklady predložené žiadateľom.

Zo skutkových okolností podľa žalobcu vyplýva, že na zhromaždení vlastníkov hlasovali prítomné osoby
na základe splnomocnení udelených na samostatných listoch a osoby, ktoré hlasovali na základe
splnomocnenia, ktoré malo byť súčasťou nájomných zmlúv uzavretých medzi vlastníkmi poľovných
pozemkov ako prenajímateľom a spoločnosťou AGROSEV, spol. s r.o. ako nájomcom. Tieto nájomné
zmluvy však nie sú podľa žalobcu súčasťou administratívneho spisu. Súčasťou administratívneho spisu
je len úradný záznam o prevzatí zmlúv o nájme od spoločnosti AGROSEV, spol. s r.o., kde je uvedené,
že sa odovzdávajú zmluvy a fotokópie splnomocnení, ktoré boli podľa tvrdenia účastníka v 2. rade I.
odovzdané podľa predloženého zoznamu v počte 940 ks (odhadom).

Z úradného záznamu teda podľa žalobcu nie je zrejmý presný počet zmlúv, ktoré mali byť odovzdané
na posúdenie, ani to, či boli skutočne odovzdané zmluvy podľa menného zoznamu predloženého
účastníkom v 2. rade, keďže nikto túto skutočnosť pri odovzdaní listín neoveroval. Uvedené nevyplýva
ani z ďalších listín administratívneho spisu, keďže kópie zmlúv sa v spise nenachádzajú, a teda nemožno
posúdiť, aké zmluvy boli v skutočnosti správnemu orgánu odovzdané, či predmetom všetkých nájomných
zmlúv bol nájom pozemkov nachádzajúcich sa v poľovnom revíri Kalamárka a či tieto zmluvy boli platne
uzavreté. Rovnako nemožno preskúmať ani to, či daný vlastník dal do nájmu spoločnosti
AGROSEV, spol. s r.o. celú výmeru pozemkov v poľovnom revíri KALAMÁRKA alebo len jej časť,
v dôsledku čoho by mohla spoločnosť AGROSEV, spol. s r.o. vykonávať len hlasovacie práva
prináležiace k výmere pozemku, ktorá je predmetom nájomnej zmluvy. Zároveň správny orgán v
listine VYHODNOTENIE-PR č. 10 Kalamárka Detva z 29.01.2015 uvádza, že na niektorých nájomných
zmluvách chýba dátum podpisu, avšak aj tieto zmluvy započítal do výmery pozemkov, za ktoré si
spoločnosť AGROSEV spol. s r.o. uplatňovala hlasovacie právo. Takýto postup považuje žalobca za
nesprávny, keďže bez ďalšieho preskúmania okolností týkajúcich sa uzavretia týchto zmlúv nemožno
bezpochyby zistiť, kedy bola zmluva podpísaná oboma zmluvnými stranami a teda, ku ktorému dňu
nastali jej účinky. Ak bola napríklad zmluva obsahujúca splnomocnenie na výkon práv poľovníctva
podpísaná čo i len jedným z účastníkov zmluvy až po dni zvolania zhromaždenia vlastníkov alebo po dni
jeho konania, nemohli byť takéto hlasy platne uplatnené a započítavané do požadovaného kvóra. Keďže
zmluvy alebo aspoň ich kópie nie sú súčasťou administratívneho spisu, nie je možné podľa žalobcu
dodatočne postup správneho orgánu v tomto smere preskúmať.

Žalobca ďalej namietal, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva ani to, akým spôsobom postupoval
pri výpočte podielov na hlasovacích právach jednotlivých vlastníkov. V napadnutom rozhodnutí je
uvedené len konštatovanie, že správny orgán zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidoval na základe
predložených listín, čo je podľa žalobcu nedostatočné. Súčasťou spisu je síce VYHODNOTENIE-PR
č.10 Kalamárka Detva z 29.01.2015, ale ani z tejto listiny nie je možné usudzovať ako a v akom rozsahu
preskúmal správny orgán splnenie podmienok pre zaevidovanie zmluvy, akým spôsobom dospel k tam



uvedeným výpočtom, z akých podkladov vychádzal a ako jednotlivé listiny vyhodnotil, t. j. ktoré uznal
a ktoré neuznal.

Takýto postup správneho orgánu, ako aj z neho vyplývajúce rozhodnutie, ktoré nemá oporu v skutkových
okolnostiach, v administratívnom spise a ani v samotnom zákone, považuje žalobca za nepreskúmateľné
a v rozpore so zákonom.

S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 12/2009 zo 17.12.2009
považuje žalobca za nesprávne aj tvrdenie krajského súdu, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie
žalovaného z obsahovej stránky zodpovedá charakteru veci. Aj keď sa pri postupe podľa zákona č.
274/2009 Z. z. nepoužije podporne Správny poriadok, musí rozhodnutie správneho orgánu obsahovať
dôvody podporujúce záver z neho vyplývajúci. Pripustenie opačného záveru, ktorým by sa akceptovala
absencia dôvodov rozhodnutia by mohlo podľa žalobcu viesť k svojvoľnému rozhodovaniu správnych
orgánov.

Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že H. D., I. D. a K. W., ktorí neboli pripustení na zhromaždenie
vlastníkov disponovali väčším počtom splnomocnení, ktoré im boli udelené. V notárskej zápisnici
o konaní zhromaždenia vlastníkov sú síce uvedené len niektoré z takto udelených splnomocnení
(pravdepodobne sa jednalo o prvé splnomocnenia, ktoré boli posudzované a ďalšie už v zápisnici
vypísané neboli, keďže chyba namietaná v splnomocneniach bola všade rovnaká), splnomocnení však
bolo viac a pravdepodobne pri zápise z zhromaždenia došlo k pochybeniu zo strany notára, ktorý
zápisnicu spisoval. H. D., I. D. a K. W. boli po vznesení námietok ku konaniu zhromaždenia vyzvaní, aby
zhromaždenie opustili (čo vyplýva podľa žalobcu aj zo samotnej notárskej zápisnice), a preto už nemali
ako účinne zasahovať do priebehu zhromaždenia vlastníkov a rovnako ani nemali možnosť opravovať
obsah notárskej zápisnice v jej konečnom znení. Jedným zo spôsobov, akým mohli reagovať na priebeh
zhromaždenia vlastníkov, ktorý bol v rozpore so zákonom, bolo podanie sťažnosti na príslušný správny
orgán, čo obratom urobili. V nadväznosti na uvedené žalobca nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že
námietka žalobcu o tom, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov sa neuskutočnilo v súlade so
zákonom z dôvodu, že časti vlastníkov bola účasť na zhromaždení a hlasovanie na ňom odopreté, ostáva
len v rovine tvrdení žalobcu. Bolo úlohou správneho orgánu preveriť skutočnosti uvedené v sťažnosti
dotknutých vlastníkov a za tým účelom si vyžiadať a posúdiť sporné splnomocnenia, ktoré boli podľa
zvolávateľa neurčité z dôvodu nepresného označenia poľovného revíru.

Žalobca v odvolaní opakovane poukázal na námietky ohľadom nesprávneho postupu žalovaného pred
vydaním rozhodnutia o zaevidovaní zmluvy, ktoré uviedol už v žalobe. Išlo o námietky týkajúce sa
výpočtu percentuálnej výmery poľovných pozemkov pri zvolaní zhromaždenia vlastníkov, ako aj pri
účasti na zhromaždení, námietky týkajúce sa nezákonného odoprenia účasti zástupcom jednotlivých
vlastníkov, ktoré zvýhodnilo pri hlasovaní ostatných splnomocnencov a námietky týkajúce sa skutočnosti,
že percentuálna výmera splnomocnených zástupcov vlastníkov pozemkov nezodpovedala rozsahu
40,29 %.

Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný podanie sťažovateľov H. D., I. D. a K. W. neposúdil ako
sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach napriek tomu, že k nemu zaujal stanovisko v
rámci svojho vyjadrenia zo 04.02.2015. Z obsahového hľadiska je podľa žalobcu odpoveď žalovaného
nedostatočná, nakoľko z nej nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom postupoval žalovaný pri vysporiadaní
sa s námietkami sťažovateľov. Vo svojej odpovedi žalovaný len konštatuje, že vykonal kontrolu bez
jej bližšieho popisu a jej výsledok (percentuálnu účasť). Za neprípustný považuje žalobca aj postup
žalovaného, keď sa k podanej sťažnosti vyjadril až dňa 04.02.2015, teda po vydaní rozhodnutia o
evidencii zmluvy.

3.
Vyjadrenia k odvolaniu žalobcu

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním z 10.05.2016, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Žalovaný s poukazom na § 5 zákona č. 274/2009 Z. z. uviedol, že správny orgán nemôže
zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, je informovaný o jeho konaní až po jeho



uskutočnení na základe žiadosti o evidenciu zmluvy a predložením notárskej zápisnice, ktorá osvedčuje
priebeh zhromaždenia. Žalovaný preskúmal okolnosti týkajúce sa splnenia požiadaviek na zvolanie
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, o čom podľa neho svedčia aj listinné dôkazy založené
v administratívnom spise. Priebeh samotného zhromaždenia vlastníkov mohol žalovaný objektívne
posudzovať len podľa priloženej zápisnice. Naplnenie podmienok pre platné prijatie rozhodnutia
vlastníkov skúmal žalovaný podľa jednotlivých zmlúv, plnomocenstiev a štruktúry vlastníckych vzťahov
vypracovanej geodetickou kanceláriou.

Pre objektívne posúdenie žiadosti si žalovaný dal predložiť všetky zmluvy, na základe ktorých spoločnosť
AGROSEV, spol. s r.o. tvrdila, že zastupuje vlastníkov poľovných pozemkov. Z hodnotenia týchto zmlúv
vyplynula aj výmera, ktorú zastupoval na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov AGROSEV,
spol. s r.o.. Započítanie zmluvy s chýbajúcim dátumom bolo vykonané len v tých prípadoch, keď z
textu zmluvy jednoznačne vyplývala jej platnosť a účinnosť. Naopak, ak zmluvy nemali predpísané
náležitosti, neboli zobrané do úvahy. Ak vlastníci mali pochybnosť o tom, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, mohli sa s návrhom na začatie konania obrátiť
na súd, aby rozhodol vo veci (§ 80 OSP). Výpočet podielov na hlasovacích právach bol vykonaný
podľa štruktúry vlastníckych vzťahov, zoznamov vlastníkov a výmer poľovných pozemkov evidovaných
v plnomocenstvách a zmluvách. Z vyššie uvedených podkladov bolo spracované vyhodnotenie, ktoré
tvorí súčasť spisu.

K uplatneniu dobrej správy v právnej praxi žalovaný uviedol, že v danom prípade sa nejedná o
rozhodnutie v správnom konaní, ale sa jedná o evidenciu zmluvy, ktorá obsahuje všetky potrebné údaje
a zodpovedá charakteru veci. Všetky potrebné náležitosti, ktoré viedli k zaevidovaniu zmluvy sú uvedené
v administratívnom spise a tento je každému vlastníkovi, či účastníkovi zmluvného vzťahu k dispozícii.

Žalovaný uviedol, že nevie posúdiť plnomocenstvá, na základe ktorých bol odopretý prístup na
zhromaždenie, nakoľko ich nemá k dispozícii a ani mu neboli predložené. Dodal, že žalovaný nemôže a
nemohol ovplyvniť prípadné duplicitné oslovenia vlastníka na udelenie plnomocenstva a má za to, že to
je zodpovednosť vlastníka. Vzťahy medzi jednotlivými vlastníkmi sú súkromnoprávne vzťahy a správny
orgán nemôže vlastníka obmedzovať v splnomocnení inej osoby alebo v práve dať sa zastupovať.
Žalovanému nebola predložená na zaevidovanie žiadna iná zmluva ako tá, ktorú zaevidoval a ani žiadne
iné plnomocenstvá okrem tých, ktoré sú zaevidované v spisovom materiáli. V priebehu konania sa
zistilo, že zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísala právnická osoba postupom podľa § 13 ods. 1 a
podpísali ju vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru a teda boli naplnené podmienky na zaevidovanie zmluvy podľa § 16 zákona
č. 274/2009 Z. z. a žalovaný ju bol povinný zaevidovať.

Predmetné zhromaždenie vlastníkov nemôže vyhlásiť žalovaný za neplatné, nakoľko mu to neumožňuje
zákon. K možnému porušeniu práva na zhromaždení vlastníkov nedošlo činnosťou orgánu verejnej
správy, ale činnosťou subjektu súkromného práva. Možnosť nápravy nie je v pôsobnosti žalovaného
(neumožnenie účasti na zvolanom zhromaždení, zrušenie platnosti zhromaždenia), a z tohto dôvodu
nebolo možné sťažnosť kvalifikovať v zmysle zákona o sťažnostiach.

Žalovaný poukázal na to, že vykonal kontrolu výpočtu percentuálnej výmery použitej v notárskej
zápisnici. Zistené rozdiely boli nepodstatné a podľa prepočtov žalovaného nemali vplyv na disponovanie
s nadpolovičnou väčšinou hlasov, a teda nadpolovičná väčšina zostala zachovaná.

Percentuálne oprávnenie zvolať zhromaždenie vlastníkov bolo vykázané predkladateľom. Bolo
vykázaných 41,05 %, na výmeru sťažovateľa 41,37 %. Po kontrole, teda odpočítaní plnomocenstiev
podpísaných po 08.12.2014, sa tieto percentá zmenili na výmeru predkladateľa 35,86 % a na výmeru
sťažovateľa 36,15 %. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že zákonná 1/3 povinnosť bola splnená.
K vyjadreniam žalobcu vo veci chýbajúceho dátumu podpisu nájomnej zmluvy žalovaný uviedol, že z
predložených zmlúv bolo jednoznačné odkedy a dokedy nájomné zmluvy platia a aj ich účinnosť, a
teda vôľa vlastníka bola dostatočne vyjadrená. Žalovaný skúmal nájomné zmluvy a splnomocnenia,
pričom ním posúdené nedostatky zistené v procese skúmania percentuálneho podielu vyhodnotil ako
nepodstatné. Celý proces skúmania je podľa žalovaného viditeľný v priloženom spise.



V závere žalovaný uviedol, že zaevidovanie zmluvy nastalo až po procese skúmania dôkazových listín.
Komplexné vyjadrenie k posúdeniu sťažnosti mohlo byť podľa žalovaného vydané až po ukončení celého
procesu, nie pred ním.

Účastníci v 1. a v 2. rade vo svojich písomných vyjadreniach k odvolaniu žalobcu uviedli, že považujú
odvolanie žalobcu za nedôvodné a žiadali, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdil.

Účastník v 3. rade sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5.
Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky

Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP preskúmal rozhodnutie krajského súdu a postup, ktorý popredchádzal jeho
vydaniu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v žalobcovom podanom odvolaní podľa § 212 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP a postupom podľa § 250ja ods. 2 OSP v spojení s §
492 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom
skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
piatej časti druhej hlavy OSP (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti
s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi
a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané
v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými
žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo
procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZV-
PLO-2015/001216 z 30.01.2015, ktorým správny orgán postupom podľa § 71 ods. 2 písm. c/, § 74 ods.
2 písm. b/ a 16 zákona č. 274/2009 zaevidoval dňa 29.01.2015 Zmluvu o užívaní Poľovného revíru
č. 10 Kalamárka Detva uznaného právoplatným rozhodnutím bývalého Lesného úradu Zvolen pod č.:
Poľov.-293/31/94 KM z 28.03.1995, Zmluva o užívaní poľovného revíru z 18.12.2014, uzatvorená podľa §
13 zákona č. 274/2009 Z. z. na 10 rokov od 29.01.2015 do 28.01.2025 a účinná je odo dňa zaevidovania,
t. j. dňom 29.01.2015.



V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalovaný naplnil dikciu ust. § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009
Z. z. a či v súlade s ustanoveniami zákona č. 274/2009 Z.z., pri zaevidovaní Zmluvy o užívaní Poľovného
revíru č. 10 Kalamárka Detva zo dňa 18.12.2014 (ďalej len „zmluva“), postupoval.

Z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. vyplýva kompetencia a povinnosť správneho orgánu
zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru, ak ju uzatvorila fyzická alebo právnická osoba podľa
§ 13 ods. 1, a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú
väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Zákonodarca v § 16 ods. 1 tretia veta upravil,
že súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

Iba v intenciách § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. bolo kompetentný správny orgán predloženú zmluvu
preskúmať a následne evidenciu zmluvy vykonať alebo jej vykonanie odmietnuť. Podľa odvolacieho súdu
bol povinný správny orgán pred vydaním rozhodnutia o návrhu na evidenciu predloženej zmluvy skúmať
splnenie zákonných podmienok § 5 ods. 3 a 4 zákona č. 274/2009 Z. z. (podmienky, na základe ktorých
sa zvoláva a vykonáva svoju kompetenciu a prijíma rozhodnutie zhromaždenie vlastníkov poľovných
pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“), ako aj v intenciách ustanovenia § 13, ktoré upravuje zmluvu o
užívaní poľovného revíru, ktorá bola predmetom konania podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z. z..

Podľa odvolacieho súdu bolo v konaní potrebné posúdiť, či sa správny orgán v dostatočnej miere
zaoberal aj dôvodmi sťažnosti sťažovateľov H. D., I. D., K. W. (ďalej len „stažovateľov“), doručenými
správnemu orgánu 29.12.2014, 31.12.2014 a doplnením sťažnosti H. D., datované 30. januára
2015, keď sťažnosť H. D., I. D. a K. W. (ďalej len „sťažovateľov“) obsahuje konkrétne námietky,
ktoré boli vznesené aj na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a sú obsiahnuté v notárskej
zápisnici, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov pozemkov, doplnenie sťažnosti kopíruje
žalobné dôvody podanej správnej žaloby, ktoré rozporujú naplnenie zákonných podmienok pre zvolanie
zhromaždenia, jeho uznášaniaschopnosť a rozhodovanie. Naviac doplnenie sťažnosti H. D. obsahuje
všeobecnú konštatáciu o nesprávnom výpočte percentuálnej výmery poľovných pozemkov v súvislosti
so zvolaním zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov pri ich účasti na zhromaždení, ďalej
konštatuje nezákonnosť odopretia účasti sťažovateľov na zhromaždení a jeho hlasovaní, ako aj
námietky vznesené proti predloženým splnomocneniam, a s tým súvisiace dôsledky, ktoré spochybňujú
správnosť vyčíslenia percentuálnej výmery pozemkov splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných
pozemkov, keď v sťažnosti sú uvádzané konkrétne nájomné zmluvy, na ktoré nebolo možné pri
rozhodovaní zhromaždenia prihliadať.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán obsah podaných sťažností preskúmal a
o závere tohto svojho postupu vyhotovil Vyhodnotenie - PR č. 10 Kalamárka Detva zo dňa 29.01.2015
(ďalej len „vyhodnotenie z 29.01.2015“), ktoré obsahuje vyjadrenie správneho orgánu k námietke
sťažovateľov vo veci zvolania zhromaždenia. Správny orgán v tejto časti konštatuje, že § 5 ods. 3
zákona č. 274/2009 Z. z. bol dodržaný a porovnáva výsledné výmery poľovných pozemkov v súvislosti
s dosiahnutím potrebnej 1/3 výmery vlastníkov poľovných pozemkov vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré
vychádza z výmery poľovných pozemkov 4 588,65 ha, podľa návrhu navrhovateľov na evidenciu -
pribratí účastníci konania - 4 503,8188 ha, podľa sťažovateľov (D., D., W.) 4 468,3276 ha, vychádza
z výmery zvolávateľov, ktorými bol Z., Y., H. a I., ktorí spolu vlastnia výmeru poľovných pozemkov
v rozsahu 18487691 m2 a konštatuje percentuálne sadzby vo vzťahu k celkovej výmere poľovných
pozemkov podľa rozhodnutia, podľa navrhovateľov, podľa sťažovateľov, aj po odčítaní splnomocnení
podpísaných po 08.12.2014 v rozsahu 233,2574 ha. Správny orgán šetrením zistil, že spočítaním
splnomocnení podpísaných po 08.12.2014 v rozsahu 233,2574 ha po vydaní verejnej vyhlášky dospel
k záveru, že zhromaždenie bolo zvolané 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov podľa výmery, a to v
percentuálnej sadzbe podľa rozhodnutia 35,21 %, podľa navrhovateľov 35,86 % a podľa sťažovateľov
36,15 %. Bližšie skutočnosti k týmto záverom vyjadreným vo výmerách poľovných pozemkov a
percentuálnych čiastkach vyhodnotenie neobsahuje, ani spôsob ich výpočtu, ani skutočnosti, z ktorých
podkladov administratívneho spisu vychádza. Ďalej vyhodnotenie obsahuje kontrolu splnomocnení
podľa predkladateľa a podľa kontroly vo vzťahu k Lesom SR, Slovenský vodohospodársky podnik,
vlastníkov poľovných revízor H., I., H., Y. a I., Y. a C., kde sa uvádza celková výmera poľovných
pozemkov, ktoré na základe splnomocnení boli predložené, podľa správneho orgánu, čo predstavuje
17633672 (zrejme m2) a podľa kontroly 17394556 m2.



Vyhodnotenie obsahuje konštatáciu správneho orgánu, že Agrosev, s.r.o. podľa notárskej zápisnice,
uplatnil 805,7145 ha a kontrolou zmlúv bolo zistené 841,9686 + 36,2541 ha. Ďalej správny orgán
konštatoval formuláciu splnomocnenia, ktoré je uvedené v kontrolovaných zmluvách a konštatoval, že
zmluvy sú uzatvorené na obdobie 31.12.2015 a neskorší dátum, čím zodpovedajú Kalamárke Detva
a konštatuje, že v niektorých zmluvách chýba dátum, podpis, a napriek tomu však do výmery tieto
zmluvy započítal, keď dátum platnosti a účinnosti zmluvy je jednoznačný. Uvedené hodnotenie obsahuje
konštatáciu, že boli splnené podmienky na zaevidovanie zmluvy podľa § 16, neuvádza však bližšiu
špecifikáciu uvedených číselných údajov, konkretizáciu splnomocnení a zmlúv. Správny orgán sťažnosti
preskúmaval, výsledkom preskúmania je okrem vyhodnotenia z 29.01.2015 aj listina označená číslom
OÚ-ZV-PL-2015/001216-613 zo dňa 04.02.2015 vec: Porušovanie zákona v Poľovnom revíri č. 10
Kalamárka Detva - vyjadrenie, ktorou správny orgán sťažovateľom oznamuje, že kontrola bola zameraná
na preskúmanie zákonnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri
č. 10 Kalamárka Detva. Správny orgán konštatuje, že oprávnene bolo zvolať zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov, predkladať zmluvy uvedené v rozsahu 41,05% oprávnených vlastníkov z aktuálnej
výmery poľovných pozemkov 45038188 m2, kontrolou bolo zistené 35,86%, ktoré postačuje pre zvolanie
zhromaždenia, kde je potrebná 1/3.

Ďalej v tomto podaní správneho orgánu sa konštatuje, že na zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov, konaného 17.12.2014 neboli predložené nájomné zmluvy medzi vlastníkmi a Agrosev s.r.o.
Detva, v zmysle ktorých mal tento obhospodarovateľ poľnohospodárskych pozemkov právo zastupovať
vlastníkov poľovných pozemkov, keď bol predložený len ich zoznam. Správny orgán konštatuje, že tieto
zmluvy si nechal predložiť a z ich kontroly zistil, že Agrosev s.r.o. Detva na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov v poľovnom revíri č. 10 Kalamárka Detva, uplatňoval zastupovanie vlastníkov
vo výmere 805,7145 ha a kontrolou bolo zistené, že mohol disponovať oprávnením na zastupovanie
vlastníkov poľovných pozemkov v uvedenom poľovnom revíri vo výmere 841,9686 ha. Ďalej správny
orgán konštatuje, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri č. 10 Kalamárka
Detva, konanom 17.12.2014 boli prítomní vlastníci s výmerou 26206376 m2 spolu 58,19%. Kontrolou
bola zistená prítomnosť vlastníkov na základe splnomocnení v rozsahu 17394556 m2 a 8419686 m2
splnomocnení uvedených v zmluvách Agrosevu s.r.o. Detva, čo znamená (podiel na výmere poľovných
pozemkov v celkovom poľovnom revíri), t. j. 45038188 m2 účasť vlastníkov v rozsahu 57,32%. Správny
orgán sťažovateľom oznamuje, že z uvedených dôvodov predloženú zmluvu podľa § 16 zákona č.
274/2009 Z. z. zaevidoval.

Iné skutočnosti ako aj podrobné špecifikácie výpočtov, či už percentuálnej časti, výmery alebo špecifikácii
zmlúv, splnomocnení, vyhodnotenie z 29.01.2015, podanie zo 04.02.2015 neobsahuje.

Z obsahu podaní správneho orgánu (29.01.2015 a 04.02.2015) odvolací súd nemal preukázané na
základe akých konkrétnych postupov, a to najmä v bode 2, 3 Stanoviska správneho orgánu zo
dňa 04.02.2015, ako aj v obsahu vyhodnotenia z 29.01.2015, dospel k záverom, ktoré vymedzil v
číslach výmery poľovných pozemkov, v percentuálnej hodnote vyčíslenia, či už v súvislosti so zvolaním
zhromaždenia, s uznášaním zhromaždenia, v súvislosti s kontrolou splnomocnení predložených na
zhromaždení zo strany splnomocnencov, ktorí boli splnomocnení niektorými vlastníkmi poľovných
pozemkov na účasť a rozhodovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.

Odvolací súd konštatuje, že závery obsiahnuté v podaniach správneho orgánu z 29.01.2015 a
04.02.2015, ktoré boli doručované aj sťažovateľom (podanie z 04.02.2015) sú bez bližšej analýzy
postupu, na základe ktorého správny orgán k uvedeným záverom (vyjadreným najmä matematickými
symbolmi) dospel tak, aby ich bolo možné konfrontovať s i obsahom predloženého administratívneho
spisu (najmä predloženej notárskej zápisnice, ktorá obsahuje listiny prítomných s označením vlastníka
poľovných pozemkov, poľovných plôch, percentuálnu účasť podielu vlastníka, ako i skutočnosti - osoba
bola prítomná osobne, alebo zastúpená splnomocneným zástupcom, ktorý je označený). Odvolací
súd konštatuje, že súčasťou notárskej zápisnice však nie sú plné moci, ktoré mali byť predložené na
zhromaždení, avšak v obsahu administratívneho spisu sa nachádzajú listiny, ktoré obsahujú záznam
poľovných revírov s plochou poľovného revíru, zoznam pozemkov, ktoré mal v nájme Agrosev s.r.o.
Detva, ako aj ďalšie listiny, ktoré v súvislosti s obsahom sťažnosti bolo potrebné preskúmať a vyhodnotiť.

Záver obsiahnutý správnym orgánom vo vyhodnotení podaných sťažností (podanie z 29.01.2015
a 04.02.2015), ďalej len „vyhodnotenia“), podľa odvolacieho súdu nemožno považovať za postup



správneho orgánu, ktorým by bolo jednoznačne, zrozumiteľne a v dôsledku toho aj preskúmateľne
preukázané správne vyhodnotenie všetkých atribútov podaných sťažností, keď nie je možné,
vzhľadom na obsahové náležitosti vyhodnotení, skutočnosti uvádzané vo vyhodnoteniach preskúmať
a konfrontovať ich s obsahom administratívneho spisu, práve v dôsledku neuvedenia konkrétneho
postupu správneho orgánu a východísk, ktorým sa najmä k číselným vyjadreniam, „dopracoval“. Bolo
potrebné, aby správny orgán nielen uvedené závery konštatoval, ako fakt, ale špecifikoval východiská
a postup, na základe akých konkrétnych údajov, ktoré vychádzajú z obsahu administratívneho spisu,
dospel k záverom vyjadrených vo vyhodnotení. Bol povinný vyčerpávajúco sa vysporiadať so všetkými
námietkami sťažovateľov, a to spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o určitosti, zrozumiteľnosti a
objektívnosti postupu správneho orgánu, vyplývajúceho z obsahu administratívneho spisu, ktorý vytvára
dostatočné východisko pre súdny prieskum postupu a rozhodnutia správneho orgánu.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že na postup pri vydávaní napadnutého rozhodnutia
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 79 ods. 2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z. z.), čo
v konečnom dôsledku znamená, že rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. aj jeho forma
a obsah, nenapĺňa § 46 a 47 zákona o správnom konaní. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s
názorom krajského súdu vyjadreným na strane 14 druhý odsek, ktorý konštatuje, že napadnuté opatrenie
žalovaného zodpovedá charakteru veci - evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, keď je z neho
zrejmé, akej veci sa týka, kedy a medzi akými účastníkmi a na aké obdobie je zmluva uzavretá.

Odvolací súd je toho názoru, že je povinnosťou správneho orgánu, pred vydaním rozhodnutia o evidencii
zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z., aby správny orgán preskúmal v intenciách tohto
zákonného ustanovenia splnenie zákonných podmienok zákona č. 274/2009 Z. z., a to najmä § 5 ods. 3,
4 a § 13 zákona č. 274/2009 Z. z. a až po vykonaní tohto postupu bol oprávnený, pri splnení zákonných
podmienok, evidenciu zmluvy vykonať.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu aj v tom, že nie je možné žalobou napadnuté
rozhodnutie zrušiť pre nepreskúmateľnosť pri absencii náležitostí správneho rozhodnutia, najmä
jeho dôvodov. Odvolací súd stotožniac sa s týmto právnym názorom, po oboznámení s obsahom
súdneho a predloženého administratívneho spisu však dospel k záveru, že nebolo preukázané, že
správny orgán pred vykonaním evidencie zmluvy riadne preskúmal splnenie zákonných podmienok pre
vykonanie evidencie zmluvy, keď nie je ani možné preskúmať závery správneho orgánu o vyhodnotení
sťažností sťažovateľov a v konečnom dôsledku posúdiť, či vyhodnotenie správneho orgánu vo vzťahu
k sťažnostiam sťažovateľov a závery obsiahnuté v tomto vyhodnotení, sú správne.

Najvyšší súd na základe uvedeného napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil pri aplikácii § 250ja
ods. 3 prvá veta OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP. Napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodov § 250j
ods. 2 písm. c/ OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP zrušil a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude správny orgán povinný sa vysporiadať so všetkými argumentami žalobcu,
ako aj s námietkami sťažovateľov, tieto argumenty preskúmať a závery prieskumu vyjadriť v obsahu
administratívneho spisu pred vydaním rozhodnutia podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. tak, aby
z obsahu predloženého administratívneho spisu bolo možné preskúmať kontrolné závery správneho
orgánu, najmä postupy, na základe ktorých ku konkrétnym záverom správny orgán dospel a tieto
postupy, a ich východiská formulovať tak, aby mohlo dôjsť k ich súdnemu prieskumu.

Žalobca mal v konaní úspech, preto má právo na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho
konania. Pri aplikácii § 250k ods. 1 prvá veta OSP, § 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 224 ods. 2
OSP, v spojení s § 492 ods. 2 SSP, súd priznal žalobcovi náhradu iných trov konania v sume 140,-
Eur (súdny poplatok 70,- Eur za žalobu plus súdny poplatok 70,- Eur za odvolanie) a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 879,66 Eur. Podľa § 11 ods. 4 veta prvá, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb súd priznal žalobcovi proti žalovanému, súc viazaný návrhom žalobcu
(§ 153 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP), odmenu za tri úkony právnej služby po 139,83 Eur
[1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.03.2015 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.),
2. písomné podanie žaloby z 25.03.2015 na súd (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.),
písomné podanie odvolania z 18.04.2016 na súd (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.)], plus



odmenu za jeden úkon právnej služby v sume 279,66 Eur, t. j. 2 x 139,83 Eur [účasť na pojednávaní
súdu dňa 19.02.2016 za dve začaté hodiny (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.)], plus 2 x
režijný paušál 8,39 Eur, plus 2 x režijný paušál 8,56 Eur, čo je 733,05 Eur, zvýšené o 20% DPH v sume
146,61 Eur, čo je spolu 879,66 Eur.

Právo na náhradu trov konania má výlučne len úspešný žalobca, z uvedených dôvodov žalovanému ani
ostatným účastníkom konania zo zákona nevzniká právo na náhradu trov konania.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.