{"guid": "e08d1c96-252e-4a0e-b737-44ee82efdca4:075b1679-b34e-41fb-8638-46f42dc9b535", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6013201387.1", "spisova_znacka": "2Sžo/114/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/114/2015 z 28. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 2Sžo/114/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:6013201387.1", "identifikacne_cislo": "6013201387", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/075b1679-b34e-41fb-8638-46f42dc9b535", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6013201387.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6013201387.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6013201387.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/114/2015\n6013201387\n28. 02. 2018\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2018:6013201387.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci navrhovateľov: 1/ V.\nR., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. L. - G., zast. JUDr. Milanom Franekom, advokátom so sídlom\nAK Komenského 17, 984 01 Lučenec, 2/ C. X., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.., XXX XX G., 3/\nU. L., rod. X., nar. XX.XX.XXXX,., bytom XXX XX G.., 4/ H. rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., XXX\nXX J., 5/ H., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., XXX XX B. a 6/ Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom J. XXXX/XX, XXX XX B., navrhovateľky v 4. až 6. rade zastúpené advokátom JUDr. Milanom\nFranekom, Komenského 17, 984 01 Lučenec proti odporcovi: Okresný úrad Lučenec, pozemkový a\nlesný odbor, Nám. republiky 26, 984 36 Lučenec (pôvodne Obvodný pozemkový úrad Lučenec) za účasti\nďalších účastníkov: 1/ Vodohospodárska výstavba, š.p., P.O.Box 45, Karloveská 2, 842 04 Bratislava,\nzast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., AK, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 8627 111\na 2/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, 817 15 Bratislava o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Lučenci č. LC/2013/00057 zo dňa 11.06.2013 o odvolaní\nnavrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/47/2013-86 zo dňa 17. marca\n2015 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n27Sp/47/2013-86 zo dňa 17. marca 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie právneho predchodcu odporcu č.\nLC/2013/00057 zo dňa 11.06.2013, ktorým Obvodný pozemkový úrad Lučenec ako správny orgán\npríslušný podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene\na doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie\nvlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 503/2003 Z. z.\") rozhodol o\nnávrhu na navrátenie vlastníctva k pozemkom C-KN parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX a parc.\nč. XXX v k. ú. A. J. z uplatneného dôvodu, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva Československého\nštátu na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 3 ods. 1\npísm. j/ zák. č. 503/2003 Z. z.) tak, že V. R., rod. X., dcéra vlastníkov Y. X. a H. X., rod. L., Y. X., syn\nvlastníkov Y. X. a H. X., rod. L., H. G., dcéra vlastníkov Y. X. a H. X., rod. L., H. Z., dcéra vlastníka H..\nV. E., zomrelého XX.XX.XXXX a vnučka E. E., zomrelého XX.XX.XXXX a Z. E., rod. E., dcéra vlastníka\nH.. V. E., zomrelého XX.XX.XXXX a vnučka vlastníka E. E., zomrelého XX.XX.XXXX, ktorí si uplatnili\ndňa 27.12.2004 nárok v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. nespĺňajú podmienky na navrátenie\nvlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky CKN parc. č. XXX, XXX, XXX a XXX v k. ú.\nA. J. z dôvodu, že pozemky CKN parc. č. XXX, XXX, XXX a XXX neprešli na štát alebo inú právnickú\n\nosobu niektorým zo spôsobov, uvedených v § 3 zákona a pozemky CKN parc. č. XXX a XXX netvoria\npoľnohospodársky pôdny fond alebo lesný pôdny fond (§ 1 zákona).\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vypláva, že krajský súd rozhodol po tom, čo z obsahu\nadministratívneho spisu ako aj z vyjadrení účastníkov konania zistil, že navrhovateľka 1/ splnomocnená\nďalšími účastníkmi na zastupovanie pri všetkých úkonoch súvisiacich s prinavrátením vlastníctva\npozemkov v k. ú. A. podľa kúpnej zmluvy zo dňa 14.09.1989 (správne zo dňa 29.9.1989) uplatnila právo\nna navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. A. J. parc. č. XXX, XXX, XXX a XXX, o\nktorých tvrdila, že prešli do vlastníctva štátu spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003\nZ. z. na základe Kúpnej zmluvy č. L. uzavretej medzi právnymi predchodcami navrhovateľov 1/, 2/, 3/ a\n4/ (Y. X. s manželkou H. X., rod. L.), právnymi predchodcami navrhovateľov 5/ a 6/ (H.. V. E. a E. E.) ako\npredávajúcimi a Československým štátom - Vodohospodárska výstavba, investorský podnik, Bratislava\nako kupujúcim dňa 29.09.1989. Z predmetnej kúpnej zmluvy krajský súd zistil, že predmetom odpredaja\npre stavbu Vodného diela Málinec II boli o. i. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX nachádzajúce sa v k. ú.\nA. J. - pozemky parc. č. EN XXX zastavaná plocha o výmere 93 m2, parc. č. EN XXX - záhrada o výmere\n812 m2 a parc. č. EN XXX zastavaná plocha o výmere 690 m2. Z uvedeného mal krajský súd za zrejmé,\nže pozemok parc. č. XXX, ktorý bol predmetom uplatneného nároku žiadateľov (navrhovateľov) nebol\npredmetom citovanej kúpnej zmluvy, t. j. vlastníctvo k predmetnému pozemku parc. č. XXX na základe\ntejto kúpnej zmluvy neprešlo na štát, resp. inú právnickú osobu spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 písm. j/\nzák. č. 503/2003 Z. z., ktorá skutočnosť vyplýva aj z predloženého LV č. XX pre k. ú. A. J., podľa ktorého\nsú v katastri nehnuteľností zapísaní ako spoluvlastníci uvedeného pozemku parc. č. XXX o výmere 6\n128 m2 (trvalý trávnatý porast) V. E. v 1/6 a V. R. v 5/6. Pokiaľ teda odporca v predmetnom rozhodnutí\nvo vzťahu k predmetnému pozemku parc. č. XXX rozhodol tak, že žiadatelia (navrhovatelia) nespĺňajú\npodmienky podľa § 1 a § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z. z., pretože tento neprešiel na štát niektorým\nzo spôsobov uvedených v § 3 cit. zákona, tento záver je výsledkom správneho právneho posúdenia\nmajúceho oporu v zistenom skutkovom stave. Napokon ani samotný splnomocnený právny zástupca\nnavrhovateľov 1/, 4/, 5/ a 6/ tento záver odporcu nerozporoval a vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu o\nnesplnení podmienok na vrátenie nehnuteľností - pozemok parc. č. XXX sa navrhovatelia ani neodvolali.\nPokiaľ sa týka uplatneného nároku v časti navrátenia vlastníctva k pozemkom parc. č. XXX a XXX\nnachádzajúcim sa v k. ú. A. J., krajský súd zistil, že predmetné pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej\nzmluvy, boli už v čase prechodu vlastníctva na štát evidované ako zastavané plochy a nádvoria.\nRovnako v súčasnej dobe (viď. čiastočný výpis z LV č. XX pre k. ú. A. J. - vlastník: SR - Slovenský\nvodohospodársky podnik, š. p. Banská Štiavnica) sú tieto pozemky evidované ako zastavané plochy\na nádvoria. Vzhľadom k tomu krajský súd posúdil ako správne právne posúdenie záver odporcu, že\nvo vzťahu k predmetným pozemkom parc. č. XXX a 410 neboli splnené podmienky podľa § 1 a § 3\nods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z. z. na navrátenie vlastníctva k týmto pozemkom, keďže podľa §\n1 písm. a/ a b/ zák. č. 503/2003 Z. z. je možné vrátiť vlastnícke právo len k pozemkom, ktoré tvoria\npoľnohospodársky pôdny fond alebo lesný pôdny fond, čo v tomto prípade nebolo splnené. Dôvody\nuvedené navrhovateľmi v odvolaní vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu o tejto časti uplatneného nároku\npreto neboli podľa názoru krajského súdu spôsobilé napadnúť zákonnosť rozhodnutia odporcu, k čomu\nnemal na pojednávaní krajského súdu pripomienky ani samotný splnomocnený zástupca navrhovateľov\n1, 4, 5 a 6. Pokiaľ namietal, že odporca pochybil, keď nebral do úvahy „širšie súvislosti vykúpenia týchto\npozemkov vo vzťahu k zák. č. 229/1991 Zb. a posudzoval vec len v úzkom poňatí zák. č. 503/2003 Z.\nz.\", tak k tomu krajský súd uviedol, že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a irelevantnú, keďže\nv preskúmavanom prípade je nesporné, že odporca v správnom konaní rozhodoval práve a len o\nnároku žiadateľov - navrhovateľov na navrátenie vlastníctva k týmto pozemkom uplatneným postupom\na v zákonom stanovenej lehote podľa zák. č. 503/2003 Z. z. na základe podanej žiadosti doručenej\nodporcovi 27.12.2004. Je zrejmé, že odporca v tomto konaní nerozhodoval o nároku navrhovateľov, ktorý\nby bol uplatnený podľa zák. č. 229/1991 Zb.; preto skutočnosť, že sa odporca nezaoberal pri rozhodovaní\no návrhu uplatnenom navrhovateľmi - žiadateľmi žiadosťou doručenou odporcovi 27.12.2004 v zmysle\nzák. č. 503/2003 Z. z. otázkou splnenia podmienok stanovených zák. č. 229/1991 Zb., resp. tým, či bol\nalebo nebol takýto nárok v zmysle cit. zákona navrhovateľmi uplatnený (čo odvolatelia považovali za\nneúplné zistenie skutkového stavu), nemôže mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z\nvyjadrenia odporcu k podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyplýva, že navrhovatelia si na príslušnom\nsprávnom orgáne (obvodnom pozemkovom úrade) v zákonnej lehote (t. j. do 31.12.1992 v zmysle § 13\nzák. č. 229/1991 Zb.) a spôsobom stanoveným týmto zákonom (§ 9 ods. 1 cit. zákona - t. j. uplatnením\nnároku na pozemkovom úrade a doručením výzvy povinnej osobe na vydanie nehnuteľností) návrh podľa\n\nzák. č. 229/1991 Zb. neuplatnili. Táto skutočnosť vyplýva tak z evidencie nárokov uplatnených podľa\nzák. č. 229/1991 Zb. vedenej samotným odporcom, ako aj z vyjadrenia navrhovateľky 1/ a samotného\nzástupcu navrhovateľov 1/, 4/, 5/ a 6/, ktorý na pojednávaní potvrdil, že navrhovateľka 1/ si nárok\nneuplatnila na príslušnom orgáne, uplatnila si ho len u právneho predchodcu povinného (Povodie Hrona\nš.p.) a to listom z 25.09.1991, v ktorom žiadala v mene právnych nástupov pôvodných oprávnených\no vydanie vecí. Pokiaľ splnomocnený zástupca navrhovateľa na pojednávaní krajského súdu tvrdil,\nže vyzvaný subjekt (Povodie Hrona š.p.) bol povinný postúpiť takúto žiadosť príslušnému správnemu\norgánu a odporca mal túto skutočnosť, t. j. či u príslušného správneho orgánu, v tomto prípade obvodnom\npozemkovom úrade, (ktorý rozhodoval aj o uplatnenom nároku žiadateľov - navrhovateľov podľa zák. č.\n503/2003 Z. z.) bol uplatnený predmetný nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb. zisťovať, takéto tvrdenie nemá\noporu v žiadnom ustanovení cit. zákona. Odporca v konaní o nároku uplatnenom podľa zák. č. 503/2003\nZ. z. nie je oprávnený a ani povinný skúmať splnenie podmienok na uplatnenie nároku žiadateľov podľa\nzák. č. 229/1991 Zb. (Splnenie týchto podmienok by mal povinnosť skúmať príslušný správny orgán len\nv konaní začatom na základe návrhu - žiadosti účastníkov konania - žiadateľov, ktorým by si v zákonom\nstanovenej lehote a za zákonom stanovených podmienok uplatnili nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb.) Pri\nskúmaní podmienok stanovených v § 1 zák. č. 503/2003 Z. z. mal odporca skúmať len to, či navrátenie\nvlastníctva k pozemkom nebolo vydané podľa osobitného predpisu (zák. č. 229/1991 Zb.). V tomto\nprípade bola táto skutočnosť osvedčená už v žiadosti navrhovateľky 1/, v ktorej bolo uvedené, že\n„bola podaná výzva na vydanie veci z 25.09.1991 v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. a doposiaľ nebolo\nrozhodnuté\". Medzi účastníkmi konania napokon nebolo sporné, že navrhovateľom nebolo vlastníctvo\nk pozemkom vydané podľa zák. č. 229/1991 Zb. Pokiaľ teda navrhovatelia namietali, že odporca\npostupoval v rozpore so zákonom, ak sa nezaoberal skutočnosťou, že navrhovateľka 1 si „uplatnila\nreštitučný nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb.\", o ktorom nebolo do dňa vydania napadnutého rozhodnutia\nrozhodnuté, pričom za „uplatnenie nároku podľa zák. č. 229/1991 Zb.\" považovala list z 25.09.1991\n- výzvu adresovanú povinnému (Povodie Hrona š.p.) o vydanie vecí, a tak neúplne zistil skutkový\nstav, súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Keďže v preskúmavanom konaní bolo zistené, že\nnavrhovateľka 1/, resp. navrhovatelia si neuplatnili v zákonom stanovenej lehote reštitučný nárok podľa\nzák. č. 229/1991 Zb. na príslušnom správnom orgáne v zmysle § 9 cit. zákona a túto skutočnosť ani\nnetvrdila (uviedla len, že doručila výzvu povinnej osobe na vydanie vecí), súd nepovažoval za potrebné\nvykonať splnomocneným zástupcom navrhovateľov 1/, 4/, 5/ a 6/ navrhnuté dokazovanie dopytom na\npríslušnom ministerstve za účelom zistenia, či bola takáto žiadosť navrhovateľky 1/ doručená, prípadne\npostúpená odporcovi ako príslušnému orgánu, najmä keď odporca potvrdil, že takýto uplatnený nárok\nnavrhovateľky 1/ v evidencii nárokov uplatnených podľa zák.č.229/1992 Zb. neeviduje. Navyše táto\nskutočnosť nebola ani relevantná pre konanie vo veci uplatneného nároku podľa zák. č. 503/2003 Z. z.\nPokiaľ teda navrhovatelia v odvolaní uviedli, že si uplatnili reštitučný nárok aj v zmysle zák. č. 229/1991\nZb. a o tomto nebolo rozhodnuté, v konaní nebolo preukázané, že si tento nárok uplatnili postupom\npodľa § 9 cit. zákona na príslušnom orgáne riadne a včas a tento nárok nebol ani predmetom konania,\nktorého výsledkom je vydanie napadnutého rozhodnutia preskúmavaného podľa tretej hlavy piatej časti\nO.s.p. na základe podaného odvolania. Súd preto k tejto námietke nemohol prihliadnuť.\nPokiaľ išlo o posúdenie, či vlastníctvo k predmetnému pozemku parc. č. XXX prešlo na štát, resp. na inú\nprávnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzatvorenej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§\n3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z. z.), k tomu krajský súd uviedol:\nZákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa\nosobitného predpisu (zák. č. 229/1991 Zb.), pričom v ust. § 3 ods. 1 definuje podmienky, za ktorých resp.\nv dôsledku ktorých prešlo vlastníctvo k pozemkom na štát alebo na inú právnickú osobu (tzv. reštitučné\ntituly). Navrhovatelia si v preskúmavanom prípade uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom\nšpecifikovaným v žiadosti doručenej odporcovi 27.12.2004 v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z., pričom tvrdili,\nže o. i. vlastníctvo k pozemku parc. č. XXX prešlo na štát v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za\nnápadne nevýhodných podmienok s poukazom na § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z. z. V žiadosti,\nktorou si predmetný nárok uplatnili a v jej doplnku zo 16.08.2010 uviedli, že vlastníci pri uzatváraní\nkúpnej zmluvy čelili veľkému nátlaku zo strany kupujúceho a v prípade nepodpísania zmluvy zo strany\nvlastníkov by im nebola vyplatená suma z ocenenia nehnuteľností. Tvrdili, že vlastníci nemali v úmysle\nnehnuteľnosti predať, no boli donútení tak urobiť pod hrozbou vyvlastnenia za oveľa nižšiu cenu zo strany\nštátnych orgánov. Ich rozhodnutie predať nehnuteľnosti nebolo slobodné, išlo len o výber tzv. menšieho\nzla. Navrhovatelia ďalej uviedli, že vlastníci čelili veľkému nátlaku zo strany kupujúceho, nakoľko z\ndôvodu nevykúpenia majetku nachádzajúceho sa v okolí predmetných nehnuteľností, nebolo možné\n\ndané pozemky užívať a obhospodarovať. Kúpna cena bola podľa navrhovateľov neprimerane nízka a\npre predávajúcich nevýhodná. Navrhovatelia uviedli, že štát sa snažil pri tejto kúpnej zmluve obohatiť\nna úkor predávajúcich, používal hrozby rôznymi formami donútenia, hrozila strata osobnej slobody,\nnakoľko tí, čo odmietli predať svoje nehnuteľnosti, boli perzekvovaní a často aj trestne stíhaní. Odporca\nv odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že navrhovatelia vyššie uvedené tvrdenia ničím nepodložili a\nnevydokladovali, nepredložili žiadne dôkazy svedčiace o použití donútenia podpísať predmetnú kúpnu\nzmluvu a nepreukázali, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.\nPredpokladom úspešnosti navrhovateľov bolo v preskúmavanom konaní preukázať splnenie znakov\ntiesne a nápadne nevýhodných podmienok, ktoré by zakladali nárok na vydanie nehnuteľností, v tomto\nprípade nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku parc. č. XXX podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003\nZ. z. Z cit. ust. § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z. z. vyplýva, že pre splnenie nároku musia byť obidve\npodmienky stanovené v cit. ustanovení, t. j. tieseň a nápadne nevýhodné podmienky splnené súčasne.\nPodľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov SR (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 93/1997),\nÚstavného súdu SR (porovnaj napr. Nález ÚS SR č. I.ÚS 154/08 z 26.02.2009) pod pojmom „tieseň\" sa\nrozumie taký hospodársky, sociálny alebo psychický stav, ktorý na konajúceho dolieha takým spôsobom\na takou závažnosťou, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil alebo u dvojstranných konaní by\núkon neuzavrel. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, musí pre ňu\nbyť daný objektívny dôvod a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej\nosoby tak, že koná vo svoj neprospech. Tieseň pritom nemožno chápať ako jednorazový akt, ale aj\nv širších súvislostiach ako dlhodobý proces, ktorého výsledkom bolo to, že fyzická osoba urobila ako\nvlastník úkon, ktorý by inak v právnom štáte neurobila. Podľa cit. Nálezu Ústavného súdu SR „... tak,\nako požiadavku „tiesne\" treba aj požiadavku „nápadne nevýhodných podmienok\" posudzovať vždy v\nkonkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti\". Obdobne podľa rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 10Sžr/31/2011 zo dňa 29.06.2011: „Rovnako nápadne nevýhodné podmienky, ktoré\ntreba posudzovať podľa konkrétnej okolnosti daného prípadu, musia objektívne existovať v čase\nprávneho úkonu a nemôžu spočívať v subjektívnom cítení dotknutej osoby. U odplatných zmlúv pôjde\npredovšetkým o posúdenie, či nebola porušená ekvivalentnosť vzájomných plnení a či objektívne bol\npomer získanej hodnoty k vydávanej protihodnote nápadne nevýhodný, pričom musí ísť o nevýhodnosť\ntakej intenzity, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nápadná. Nemožno však hovoriť o nápadne\nnevýhodných podmienkach z pohľadu porovnania vtedajších cien nehnuteľností s hodnotami cien\nnehnuteľností v neskoršom období, pretože takéto nevýhodné podmienky boli všeobecne produktom\nvtedajšej doby a postihovali rovnako každého, kto vtedy nehnuteľnosť predával. Nápadnú nevýhodnosť\nje potrebné posudzovať z hľadiska súladu kúpnej ceny s vtedy platnými právnymi predpismi a možno ju\npreukázať vo vzťahu k iným, vtedy uzatváraným porovnateľným zmluvám, pretože vždy musí znamenať\nkonkrétnu nevýhodu reštituenta v porovnaní s inými občanmi\", resp. podľa rozsudku Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 1Sžl 376/2009 z 19.05.2010: „... tieseň a nápadne nevýhodné podmienky je potrebné\nposudzovať ako dva predpoklady, ktoré musia byť splnené súčasne v čase právneho úkonu, pričom\nsplnenie oboch týchto podmienok nemožno bez ďalšieho vyvodiť priamo, ani zo zákona ako určitú fikciu\na vždy prítomnú súčasť majetkových dispozícií medzi štátom a fyzickou osobou, ale aj zo všeobecnej\nsituácie jestvujúcej či už v štáte ako celku alebo niektorom z jeho regiónov a vždy je potrebné skúmať,\nči táto všeobecná situácia v konkrétnom prípade toho - ktorého kupujúceho mala za následok uzavretie\nzmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok\".\nOdporca po vykonanom dokazovaní zistil a konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, že za\npozemky odpredané na základe predmetnej kúpnej zmluvy pre účely stavby Vodného diela Málinec II\nbola výška kúpnej ceny stanovená na základe Znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom\nIng. F. dňa 29.05.1989 v súlade s vtedy platným právnym predpisom (vyhláška č. 205/1988 Zb.),\npričom v čl. I veta in fine kúpnej zmluvy sa uvádza, že „predávajúci prejavili vôľu, aby celá náhrada za\nodpredané nehnuteľnosti bola poukázaná Y. X. a manželke H. X. v zmysle ich čestného prehlásenia zo\ndňa 14.09.1989\". Ďalej s poukazom na stanovisko ďalšieho účastníka Vodohospodárska výstavba š.p.\nBratislava uviedol, že podľa okolností a podmienok, za ktorých bola kúpna zmluva uzatvorená, zistil, že\npre uvedenú stavbu bolo okrem predmetnej kúpnej zmluvy uzavretých niekoľko desiatok kúpnych zmlúv,\npričom právnym predchodcom boli uplatnené rovnaké postupy, princípy a podmienky uvedené v kúpnej\nzmluve (vrátane spôsobu určenia kúpnej ceny podľa vtedy platných právnych predpisov) a to znaleckým\nposudkom. Skutočnosť, že vlastník bol upovedomený o tom, že v prípade nesúhlasu s uzatvorením\nkúpnej ceny je možné nehnuteľnosti vyvlastniť, nie je možné považovať za donucovací prostriedok,\n\nnátlak a hrozbu, ale za splnenie jednej zo zákonom stanovených podmienok pre prípadné využitie tohto\ninštitútu vyvlastnenia. Z čl. IX kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli potrebné pre\nuskutočnenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a náhrada vo výške kúpnej ceny by sa\nposkytla za odpredávané nehnuteľnosti aj v prípade ich vyvlastnenia. Vzhľadom na správnym orgánom\nzistené okolnosti postupu pri odpredaji predmetných nehnuteľností pre účely výstavby Vodného diela\nMálinec II odporca konštatoval, že neexistoval žiadny dôvod na vyvíjanie akéhokoľvek nátlaku alebo\nzastrašovania vlastníkov predmetných nehnuteľností, pretože Vodohospodárska výstavba š.p. mala v\nprípade nedosiahnutia dohody s vlastníkmi zákonnú možnosť nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti\nvyvlastnením. Zo skutočnosti, že právni predchodcovia navrhovateľov ako vlastníci po poučení o\nmožnosti využiť inštitút vyvlastnenia a namietať podmienky uvedené v kúpnej zmluve, túto kúpnu zmluvu\npodpísali a o spôsobe poukázania kúpnej ceny rozhodli čestným prehlásením, odporca vyvodil, že\npri podpise kúpnej zmluvy navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia nekonali v tiesni za nápadne\nnevýhodných podmienok. Predmetné pozemky boli vykúpené pre verejnoprospešnú stavbu - Vodné\ndielo Málinec II a pre potreby tejto stavby boli aj použité. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že\npokiaľ právny zástupca navrhovateľov 1/, 4/, 5/ a 6/ na pojednávaní spochybnil (a to nad rámec dôvodov\nuvedených v odvolaní), že predmetné pozemky slúžia pre Vodné dielo Málinec II, resp. uviedol, že\ndošlo k zmene stupňa ochranného pásma, táto skutočnosť nemôže spochybniť zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, pretože v preskúmavanom prípade neboli predmetné pozemky vyvlastnené a navrhovatelia\nsi neuplatnili ich navrátenie na základe reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. l zák. č. 503/2003 Z.\nz., podľa ktorého sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú\nprávnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel,\nna ktorý bola vyvlastnená. V tomto prípade však bolo uplatnené navrátenie vyvlastnenia k pozemkom\npodľa reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z. z., v ktorom nie je stanovená\npodmienka, aby pozemky, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu na základe kúpnej zmluvy\nuzatvorenej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, boli použité na účel, na ktorý boli odkúpené.\nSprávny orgán v preskúmavanom prípade skúmal splnenie podmienok uplatnenia reštitučného titulu\npodľa § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z. z., a teda či bola predmetná kúpna zmluva uzatvorená\nv tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, a to v intenciách vyššie uvedenej ustálenej judikatúry\nvšeobecných súdov SR, ako aj Ústavného súdu SR, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal\nna výklad pojmu „tieseň\" a konštatoval, že hrozba vyvlastnením nemôže byť posúdená ako tieseň.\nRovnako vo vzťahu k posúdeniu požiadavky „nápadne nevýhodných podmienok\" konštatoval, že\ntieto posudzoval podľa konkrétnych okolností tohto prípadu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia\npodrobne uviedol svoju argumentáciu i úvahu, ktorou sa spravoval pri posúdení okolností uzavretia\npredmetnej kúpnej zmluvy vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľov, že kúpna zmluva bola uzatvorená\nv tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Odporca konštatoval, že pri posudzovaní existencie\nnápadne nevýhodných podmienok v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy je výška kúpnej ceny hlavným\nukazovateľom. V preskúmavanom prípade bola kúpna cena stanovená znaleckým posudkom na základe\nvtedy platných právnych predpisov, aj keď je zrejmé, že cena prevádzaných pozemkov bola nižšia,\nnež sú ceny pozemkov v súčasnosti, nápadnú nevýhodnosť je však potrebné vždy preukázať voči\nstavu existujúcemu v dobe uzavretia kúpnej zmluvy vo vzťahu k vtedy obvyklým podmienkam. Súd sa\nstotožnil s názorom odporcu, že nápadnú nevýhodnosť je potrebné preukázať vždy voči stavu, ktorý\nexistoval v dobe uzavretia kúpnej zmluvy vzhľadom k vtedy obvyklým podmienkam. Nápadne nevýhodné\npodmienky by sa mohli prejaviť v tom, ak by predávajúci predával nehnuteľnosti za cenu nižšiu, než\nje cena, za ktorú by ich mohol inak predať v čase a mieste urobenia právneho úkonu. Vlastníkom\nbola ponúknutá najvyššia možná kúpna cena vyplývajúca z vtedy platného právneho predpisu.\nOdporca nezistil (a navrhovatelia ani netvrdili) existenciu podmienok poškodzujúcich predávajúcich\n(napr. stanovenie kúpnej ceny bez znaleckého posudku, nesprávne ocenenie alebo iné znevýhodnenie\noproti iným vlastníkom pri obdobnom výkupe pozemkov a pod.). Odporca preto dospel k záveru, že\nz uzatvorenej kúpnej zmluvy nevyplýva, že by kúpna cena bola uzavretá za nápadne nevýhodných\npodmienok, pretože kúpna cena za odpredané pozemky bola určená na základe cenového predpisu\nplatného v čase uzavretia zmluvy, spôsobom a vzhľadom k podmienkam obvyklým v čase uzavretia\nkúpnej zmluvy, dôkazom čoho bol aj Znalecký posudok vyhotovený pre Vodohospodársku výstavbu š.p.\nBratislava zo dňa 06.03.1989 podľa vyhlášky č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb pozemkov a porastov\nvyhotovených znalcom Ing. F.. Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, ktoré musia byť splnené\nsúčasne pri právnom úkone podľa odporcu navrhovatelia pri uzatvorení kúpnej zmluvy nepreukázali, a\npreto odporca vyvodil záver, že neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 3 ods. 1 písm. j/ zák.\nč. 503/2003 Z. z. na navrátenie vlastníckeho práva navrhovateľom v tomto prípade konkrétne vo vzťahu\n\nk pozemku parc. č. XXX nachádzajúcom sa v k. ú. A. J.. Takýto právny záver odporcu považoval súd\nza správny. V konaní o navrátení vlastníctva k pozemkom je nevyhnutné, aby navrhovatelia preukázali\ndôvodnosť svojho návrhu, teda dôkazné bremeno je na navrhovateľoch. V preskúmavanom prípade bolo\npovinnosťou navrhovateľov preukázať svoje tvrdenie, že predmetné pozemky prešli na štát spôsobom\nuvedeným v § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z. z. v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni\nza nápadne nevýhodných podmienok. Navrhovatelia svoje tvrdenia nepreukázali, keďže nepredložili\na ani neoznačili žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to ani v správnom konaní, ani v\npreskúmavacom konaní, keď na pojednávaní právny zástupca navrhovateľov 1/, 5/, 6/ a 7/ výslovne\nuviedol, že navrhovatelia nemajú k dispozícii žiadne dôkazy (t. j. ani listiny, ani svedkov) a rovnako\nvýslovne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie. Navrhovatelia sa v písomných vyjadreniach,\nako aj na pojednávaní odvolávali len na všeobecné konštatovania o minulom režime, ako aj o obvyklých\npostupoch pri vykupovaní nehnuteľností v minulom režime. Rovnako všeobecné a nekonkrétne boli\naj tvrdenia o hrozbách rôznymi formami donútenia, napr. hrozbou straty osobnej slobody, pričom\nlen všeobecne, t. j. bez špecifikácie postupu štátnych orgánov vo vzťahu k právnym predchodcom\nnavrhovateľov a predmetnej kúpnej zmluve uviedli, že tí, čo odmietli predať svoje nehnuteľnosti, boli\nperzekvovaní a často aj trestne stíhaní. Navrhovatelia teda neuviedli konkrétne kto a akým konkrétnym\nspôsobom vyvíjal na ich právnych predchodcov nátlak na predaj predmetných nehnuteľností, resp. aké\nkonkrétne hrozby (okrem „hrozby vyvlastnenia\") boli voči nim uplatnené, resp. realizované. Nepreukázali\nani tvrdenie, že štát sa obohatil na úkor predávajúcich. Neoznačili žiadnych svedkov, ani listinné dôkazy,\nktorými by boli schopní takéto svoje tvrdenia preukázať. Navrhovatelia napokon nepreukázali ani svoje\ntvrdenie, že právni predchodcovia navrhovateľov nemali v úmysle predať nehnuteľnosti a urobili tak\nlen pod hrozbou vyvlastnenia. Podľa právnej úpravy účinnej v čase uzavretia kúpnej zmluvy (§ 108\n- § 116 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku - Stavebný zákon) boli\nstanovené nasledovné zákonné podmienky vyvlastnenia: cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou\nalebo iným spôsobom, vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu, vyvlastnenie sa\nuskutočňuje za náhradu a vyvlastniť možno len vo verejnom záujme. Je nepochybné, že predmetné\npozemky boli odkupované za účelom výstavby Vodného diela Málinec II, a teda pre stavbu vo verejnom\nzáujme. Navyše náhrada, ktorá by bola vlastníkom poskytnutá pri využití inštitútu vyvlastnenia by\nbola rovnaká, ako pri uzavretí kúpnej zmluvy a bola by vyčíslená na základe znaleckého posudku\nvypracovaného podľa vtedy platnej cenovej vyhlášky. Inštitút vyvlastnenia bol a aj v súčasnej dobe je\nvyužívaný ako zákonná možnosť štátu nadobudnúť potrebné pozemky vo verejnom záujme pri dodržaní\nzákonom stanovených podmienok v prípade, ak nemôže byť dosiahnutý dobrovoľný predaj pozemkov.\nKrajský súd preto dospel k záveru, že aj vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX je záver žalovaného o\ntom, že neboli splnené podmienky na navrátenie vlastníctva k tomuto pozemku v zmysle § 1 a § 3 ods.\n1 písm. k/ zák. č. 503/2003 Z. z. výsledkom správneho právneho posúdenia a to na základe náležite\nzisteného skutkového stavu, pričom správny orgán si v konaní zadovážil dostatok podkladov pre vydanie\nnapadnutého rozhodnutia, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a uviedol aj úvahu, ktorou sa spravoval\npri uplatnení právnych predpisov, ktoré na zistený skutkový stav použil.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a\nz dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie (právneho predchodcu)\nodporcu bolo vydané v súlade so zákonom a preto ho s poukazom na § 250q ods. 2 v spojení s § 250j\nods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľom,\nktorí v konaní neboli úspešní, náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. má totiž\nprávo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania len žalobca, pokiaľ mal úspech v konaní celkom\nalebo sčasti. Z uvedeného dôvodu krajský súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov konania ďalšieho\núčastníka v 2. rade. Zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľov 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ zaplatiť súdny\npoplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (každého vo výške 35,- Eur) stanovenej\nSadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b), nakoľko sú poplatníkmi, keďže podali opravný\nprostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní neboli úspešní (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992\nZb.).\nVčas podaným odvolaním sa navrhovateľky 1/ a 4/ až 6/ (zastúpené advokátom JUDr. Milanom\nFranekom) domáhali, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil, návrhu vyhovel a zaviazal\nodporcu k náhrade trov konania. Alternatívne navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odporcovi\n\neventuálne krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedli, že krajský súd si nekriticky napriek zistenému a\npreukázanému skutkovému stavu osvojil názory, tvrdenia a úvahy odporcu ako aj ďalších účastníkov.\nĎalej uviedli že parcela č. 409 tvorila a tvorí i doposiaľ poľnohospodársky pôdny fond a preto spĺňa\npodmienky prinavrátenia vlastníckeho práva v súlade s § 5 ods. 1 zák. č. 203/2003 Z. z. (zrejme bol\nmyslený zákon č. 503/2003 Z. z.). Tiež uviedli, že uzavretie kúpnej zmluvy v tiesni a za nápadne\nnevýhodných podmienok je dôvodom na prinavrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli na štát,\noprávneným osobám nielen podľa § 3 ods. 1 písm. j) citovaného zákona, ale aj podľa § 6 písm. k)\npôvodného reštitučného zákona. Pojem tieseň nie je v týchto zákonoch definovaná, preto vychádzajúc z\n§ 49 Občianskeho zákonníka pod pojmom tieseň sa rozumie stav osoby (najmä hospodársky či sociálny),\nv ktorom sa ocitla bez ohľadu na jej pôvod, ktorý na ňu dolieha takým spôsobom a závažnosťou,\nže uzavrie zmluvu pre túto osobu nápadne nevýhodnú (spôsobujúcu jej ujmu), ktorú by inak, nebyť\ntohto stavu, neuzavrela. Nestotožnili sa s právnym názorom krajského súdu, kde vlastne arbitrárne\nrozhodol o akejsi rovnosti práva pri vykupovaní nehnuteľností do vlastníctva štátu, tak ako to prezentoval\nodporca už aj preto, že samotné kúpne zmluvy boli vyhotovené ako vopred pripravené tlačivá, kde\nsa len dopĺňali údaje, pričom tieto tlačivá vyhotovoval kupujúci, teda štát. Ani ohodnotenie znalcom\nnemožno považovať za reálne, objektívne, a vierohodné. Posudky boli vyhotovované na objednávku\nštátnych orgánov. V tom čase platné predpisy, na základe ktorých správny orgán ako aj krajský súd\nstavajú svoju argumentáciu o objektívnosti určenia výšky ceny a vykupovania nehnuteľností neboli ani\nnemohli byť objektívne, nakoľko boli poplatné zločineckému komunistickému režimu. Predajcovia Y. X.\ns manželkou H. síce podpísali čestné prehlásenia zo 14.9.1989, ktoré mali svedčiť o akceptácii predaja\nich nehnuteľnosti bez akéhokoľvek nátlaku, tak ako si to pripravil kupujúci, čo krajský súd nekriticky\nakceptoval len preto, že toto tlačivo si napísal kupujúci, bola to len doplňovačka a títo jednoduchí ľudia\nbez akéhokoľvek vyššieho vzdelania, ktorí v podstate nedokončili ani základnú školu, ťažko pracovali,\nživili sa poľnohospodárstvom, a teda veľmi ľahko sa dali zmanipulovať najmä preto, že 40 - ročný\nkomunistický útlak ich „preškolil ako sa majú správať\" a nepredpokladali, že dôjde k zmene režimu.\nNavrhovateľky, ktoré podali odvolanie sa nestotožnili s právnym názorom krajského súdu pokiaľ ide o\nmožnosť nesúhlasiť s vykúpením nehnuteľností, či dokonca ísť do sporu so štátom vo veci vyvlastnenia,\nktorú teóriu si osvojil krajský súd, kde zaujíma stanovisko, že v podstate by pri vyvlastnení obdržali\nrovnakú sumu ako pri predaji nehnuteľnosti. Ak štát vykúpil zastavané plochy a domy vrátane záhrady,\npričom ponechal takto ožobráčeným vlastníkom pôdu v mnohých hektárových výmerách či už polí,\nlesov pasienkov a zabránil im, aby mohli do budúcna vytvárať hodnoty, produkty, chovať zvieratá,\npestovať plodiny, živiť svoje rodiny, čo sa im predtým úspešne darilo, tak došlo k tomu, že boli oklamaní,\nokradnutí a odsunutí do úzadia bez akýchkoľvek prvkov spravodlivosti a čestnosti. Vodné dielo Málinec\nII., ktorého sa týka tento spor nebolo nikdy realizované, zrejme ani nikdy riadne naprojektované, len\nmegalomansky vymyslené (elektráreň nad A. J.). Nemožno teda súhlasiť, že išlo o legálny postup v\nzmysle platných predpisov. K uzatváraniu kúpnych zmlúv došlo za nápadne nevýhodných podmienok čo\nbolo podľa názoru navrhovateliek, ktoré podali odvolanie, náležite preukázané, keďže predávajúci boli\ndonucovaní predávať nehnuteľnosti v tiesni. Ďalej sa v odvolaní tvrdí, že nápadne nevýhodné podmienky\na tieseň nemožno odvodzovať len z materiálneho chápania t. j. v peniazoch, či veciach, ale aj v podobe\npsychickej, t. j. vydierania a nátlaku zo strany (právneho predchodcu) odporcu, keď im bolo zabránené\nužívať pôdu, ktorá síce nebola vykúpená, ktorá ich však celé generácie živila a touto disponoval štát,\nresp. ležala ladom zavinením štátu. Tvrdenie o ochrannom pásme vodného diela v zmysle príslušných\npredpisov je podľa názoru navrhovateliek, ktoré podali odvolanie, pofidérne najmä preto, že všade v\nokolí bývajú ľudia, chovajú dobytok, tento pasú a nikomu neprekáža, že je to pri potoku, či pri rieke\nIpeľ. Navrhovateľky, ktoré podali odvolanie, majú zato, že celý výkup nehnuteľností, smerujúci k údajnej\nvýstavbe elektrární, ktorá ešte nebola ani naprojektovaná, mali plánovaný, nakoľko samotní pracovníci,\npodieľajúci sa na výkupoch boli hmotne zainteresovaní na urýchlenom a hladkom priebehu a tak zrejme\nvykonávali nadprácu.\nOdvolanie podal aj ďalší účastník 1/ Vodohospodárska výstavba, š.p., P.O.Box 45, Karloveská 2, 842\n04 Bratislava a to proti výroku o náhrade trov konania. Navrhol, aby bol rozsudok krajského súdu v časti\ntrov konania zmenený tak, že navrhovateľom bude uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť\nďalšiemu účastníkovi konania 1/ Vodohospodárska výstavba, štátny podnik trovy konania vo výške\n962,49 Eur k rukám právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, že náhradu\ntrov konania pred krajským súdom riadne uplatnil a že krajský súd mal pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania postupovať podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (zrejme mal na mysli odsek 1) a trovy konania mal\npriznať účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech.\n\nK odvolaniu navrhovateliek 1/ a 4/ až 6/ ako aj k odvolaniu ďalšieho účastníka 1/ Vodohospodárska\nvýstavba, š.p.sa vyjadrili navrhovateľky 2/ a 3/. V písomnom vyjadrení uviedli, že s podaným odvolaním\nnavrhovateliek 1/, 4/, 5/ a 6/ (zastúpených advokátom JUDr. Milanom Franekom) nesúhlasia, nepripájajú\nsa k nemu a majú záujem, aby súdne konanie v prejednávanej veci naďalej neprebiehalo. K podanému\nodvolaniu ďalšieho účastníka uviedli, že sa stotožňujú s rozhodnutím a odôvodnením krajského súdu,\nktorý nerozhodoval o nároku na náhradu trov konania ďalšieho účastníka z dôvodu, že v zmysle\n§ 250k ods. 1 O.s.p. má v správnom súdnictve právo na náhradu trov konania len navrhovateľ v\nprípade, že bol v konaní úplne alebo čiastočne úspešný. Žalovaný správny orgán nikdy nemá právo na\nnáhradu trov konania bez ohľadu na jeho výsledok. Rovnako preto neprichádza do úvahy ani právo na\nnáhradu trov konania ďalších účastníkov súdneho konania v zmysle § 250m ods. 3 O.s.p., ktorí nie sú\nzároveň navrhovateľmi. Úprava správneho súdnictva v občianskom súdnom poriadku je (bola) osobitná\na ustanovenia predchádzajúcich častí sa v zmysle § 246c O.s.p. použijú len primerane za predpokladu,\nže v piatej časti takáto osobitná úprava neexistuje. Problematika náhrady trov konania v správnom\nsúdnictve je v piatej časti upravená osobitne a nie je možné analogické uplatnenie zásady úspechu ako v\ncivilnom sporovom konaní, ako to naznačuje ďalší účastník Vodohospodárska výstavba, š.p. v podanom\nodvolaní. Je tomu tak aj preto, že v správnom súdnictve neprichádza do úvahy vedľajšie účastenstvo,\nani odvolateľ nie je vedľajším účastníkom na strane žalovaného správneho orgánu, proti rozhodnutiu\nktorého smeroval opravný prostriedok, na základe ktorého začalo konanie pred súdom. Nemožno preto\nhovoriť o tom, že ďalší účastník (Vodohospodárska výstavba, š.p.) bol v konaní úspešný z dôvodu, že\nnapadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo potvrdené.\nK odvolaniu navrhovateliek 1/ a 4/ až 6/ sa vyjadril aj ďalší účastník 1/ Vodohospodárska výstavba,\nš.p. Navrhol, aby najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu v časti, týkajúcej sa potvrdenia\nrozhodnutia (právneho predchodcu) odporcu č. LC/2013/00057 zo dňa 11.6.2013 a uložil navrhovateľom\npovinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ďalšiemu účastníkovi trovy konania. Mal zato, že v konaní\npred krajským súdom bolo jednoznačne preukázané, že navrhovatelia nie sú oprávnenými osobami v\nzmysle ustanovení zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, nakoľko nepreukázali, že vlastníctvo\nžiadaných nehnuteľností prešlo na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku uvedenom v § 3 ods. 1\npísm. j/ zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, t. j. v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za\nnápadne nevýhodných podmienok.\nDňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP),\nktorý upravuje v § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho v správnom súdnictve, b)\nkonanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.\nOdvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP). V súlade s\nuvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci postupoval podľa doterajšieho\npredpisu, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudkom, ktorý verejne\nvyhlásil (§ 156 ods. 1, § 250ja ods. 2 OSP) s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke najvyššieho súdu.\nZákon č. 503/2003 Z. z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s\nostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových\nkrívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu\nosôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Zákon č. 503/2003 Z. z.\nupravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon č.\n229/1991 Zb. a § 37 a 39 zákona SNR č. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré\ntvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria a b) lesný pôdny fond (§ 1 zákona).\nPredpokladom navrátenia vlastníctva v zmysle § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z. z. oprávneným\nosobám je, aby pozemok v zákonom stanovenom období t. j. v čase od 25.2.1948 do 1.1.1990 prešiel na\nštát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných\n\npodmienok. Obidve zákonné podmienky (tieseň i nápadne nevýhodné podmienky) musia byť splnené\nsúčasne.\nTieseň podľa ustálenej judikatúry a súdnej praxe pri aplikácií reštitučných zákonov (teda aj zákona č.\n503/2003 Z. z.) je hospodársky, či sociálny stav, v ktorom sa nachádza určitý subjekt v čase robenia\nprávneho úkonu, ktorý stav na neho pôsobí takým spôsobom a takou intenzitou, že v dôsledku neho\nurobí právny úkon, ktorý by inak, nebyť tiesne, neurobil. Tento stav musí mať základ v objektívne\nexistujúcich (teda nielen domnelých) okolnostiach a vždy determinovaný subjektívnou stránkou samotným konajúcim a jeho „odolnosťou\" proti pôsobiacej ťaživej situácií. Rovnaká objektívna situácia\nmôže u jedného subjektu vyvolať tieseň, u druhého nemusí. Pritom z hľadiska existencie tiesne je\npotrebné osobitne zdôrazniť, že je irelevantné, ako tento stav vznikol a čo ho spôsobilo. Právny význam\ntreba preto priznať aj tiesni majúcej základ v iných než politických motívoch, ba aj tiesni vyvolanej\nsamotným konajúcim.\nKumulatívnou požiadavkou zákona sú nápadne nevýhodné podmienky, za ktorých bola zmluva uzavretá.\nNápadnú nevýhodnosť podmienok treba skúmať v každom jednotlivom prípade osobitne a prihliadnuť\nnajmä na to, aké plnenie sa stáva povinnosťou pre účastníka, ktorý koná v tiesni, a na aké plnenie\nmá tento účastník právo. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový nepomer, možno usúdiť, že v\nokamihu uzavretia zmluvy existovali nápadne nevýhodné podmienky.\nReštitučné zákony nepredpokladajú (neprezumujú) ani jednu z podmienok stanovených v príslušných\nustanoveniach jednotlivých zákonov (v danom prípade § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z. z.), takže\npre úspešné uplatnenie nároku musí oprávnená osoba preukázať súčasnú existenciu tiesne aj nápadne\nnevýhodných podmienok v čase uzavretia zmluvy. Splnenie oboch týchto podmienok pritom nemožno\nbez ďalšieho vyvodiť priamo ani zo zákona ako určitú fikciu a vždy prítomnú súčasť majetkových\ndispozícií medzi štátom a fyzickou osobou, ale ani zo všeobecnej situácie, jestvujúcej, či už v štáte ako\ncelku (danej napr. politickým, právnym a ekonomickým systémom) alebo v niektorom z jeho regiónov či\nlokalít (napr. určenie na rozsiahlu investičnú akciu); vždy je preto potrebné skúmať, či táto všeobecná\nsituácia v konkrétnom prípade toho-ktorého konajúceho mala za následok uzavretie zmluvy v tiesni a\nza nápadne nevýhodných podmienok.\nZ obsahu spisového materiálu najvyšší súd nemal za preukázané, že by navrhovateľky preukázali,\nže predmetná kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Z obsahu\npredmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že bola uzavretá v súlade s vtedy platnými cenovými predpismi.\nOpak navrhovateľky nepreukázali. Takisto nebol v konaní preukázaný stav tiesne.\nDôvody odvolania proti rozsudku krajského súdu sú prakticky totožné s dôvodmi opravného prostriedku\nproti rozhodnutiu správneho orgánu, označeného ako odvolanie proti rozhodnutiu Obvodného\npozemkového úradu v Lučenci č. LC/2013/00057 zo dňa 11.06.2013 (ktoré je predmetom tohto súdneho\npreskúmavacieho konania), s ktorými dôvodmi sa náležite vyporiadal už krajský súd v rozsiahlom\nodôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd preto tieto dôvody nebude opakovať, len v súlade s\nustanovením § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. na ne poukazuje s konštatovaním\nich správnosti.\nNajvyšší súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odporcu zodpovedá skutkovému stavu zistenému na\nzáklade námietok uvedených navrhovateľmi v uplatnení nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom\nz dostupných dokladov.\nAj podľa názoru najvyššieho súdu právny predchodca odporcu správne a v súlade so zákonom rozhodol,\nkeď navrhovateľkám nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu\nnesplnenia zákonnej podmienky podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.\nNepochybil preto krajský súd, keď potvrdil napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu odporcu po\ntom, čo ustálil, že v priebehu daného správneho konania a vydaním predmetného rozhodnutia nebol\nporušený zákon.\nNebolo možné vyhovieť ani odvolaniu ďalšieho účastníka (Vodohospodárska výstavba, Bratislava) proti\nvýroku o náhrade trov konania. Piata časť O.s.p. (Správne súdnictvo) obsahuje úpravu o náhrade trov\n\nsúdneho preskúmavacieho konania v ustanovení § 250k. Táto úprava vylučuje použitie ustanovení o\nnáhrade trov konania v tretej časti O.s.p. (Konanie v prvom stupni). To by bolo možné len v tom prípade,\nže by otázka náhrady trov súdneho preskúmavacieho konania nebola priamo upravená v piatej časti\nO.s.p. (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.). Znenie ustanovenia § 250k O.s.p. neumožňovalo priznať náhradu\ntrov účastníkovi konania (ale len úspešnému alebo čiastočne úspešnému žalobcovi resp. s použitím\nustanovenia § 250l ods. 1 úspešnému alebo čiastočne úspešnému navrhovateľovi).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nnavrhovateliek 1/, 4/, 5/ a 6/, uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré\nnemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného\nprípadu napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Pritom sa stotožnil\ns právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahmi a dôvodmi odvolania (§ 212\nods.1 O.s.p.).\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľkám, ktoré nemali úspech vo\nveci, náhradu trov konania nepriznal a ostatným účastníkom súdneho preskúmavacieho konania nárok\nna náhradu trov zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Sp/47/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}