{"guid": "2d7ad0e5-2faa-4458-8b14-8b242ef017db:b87d0c68-d12e-4f23-b40d-57cd3b8511df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6013200280.1", "spisova_znacka": "9So/57/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/57/2016 z 28. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 9So/57/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:6013200280.1", "identifikacne_cislo": "6013200280", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-259.odsek-1", "nazov": "§ 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-259.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-259"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-261.odsek-1", "nazov": "§ 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-261.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-261"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1988/100#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-259", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-261"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b87d0c68-d12e-4f23-b40d-57cd3b8511df", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6013200280.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6013200280.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6013200280.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9So/57/2016\n6013200280\n28. 02. 2018\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2018:6013200280.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a\nčlenov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: T. J.,\nnar. XX.novembra XXXX, bytom G. č. XXXX/XX, S. - L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nUl. 29.augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 12.novembra 2015, č. k. 26Sd/20/2013-98 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12.novembra 2015, č.\nk. 26Sd/20/2013-98, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 12.decembra\n2012 v znení rozhodnutia toho istého čísla z 20.mája 2015 z r u š u j e a vec vracia odporkyni na\nďalšie konanie .\nOdporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 12,70 eur do tridsiatich dní\nod právoplatnosti tohto rozsudku k rukám navrhovateľa.\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom z 12.novembra 2015, č. k. 26Sd/20/2016, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo\nXXX XXX XXXX X z 12.decembra 2012 v znení rozhodnutia toho istého čísla z 20.mája 2015 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie\") a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.\nPreskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.\"), podľa § 259 ods. 1 a § 261 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.\nz.\") a podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) od\n7.júna 2005 priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 3 670 Sk mesačne a súčasne rozhodla\no jeho zvýšení podľa § 82, resp. § 293ar zákona č. 461/2003 Z. z.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd s poukazom aj na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011 pod č. 55\nskonštatoval, že príspevok za službu, považovaný za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.\nz. po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plní čiastočne\nfunkciu starobného dôchodku za doby služby policajta zhodnotené v osobitnom systéme sociálneho\nzabezpečenia a preto prichádza do úvahy aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Poukázal na\nto, že hoci zákon č. 461/2003 Z. z. pojem „teoretická suma dôchodku\" neobsahuje, ide o zaužívaný\npojem v judikatúre súdov na účely ozrejmenia postupu pri určovaní výšky dôchodkovej dávky v prípade\njej krátenia. Pokiaľ ide o neuvedenie ustanovenia § 274 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. vo\nvýroku rozhodnutia odporkyne, túto námietku krajský súd nepovažoval za významnú, keďže uvedené\nustanovenie je len východiskom pre správne aplikované ustanovenie § 21 zákona č. 100/1988 Zb.\n\nKrajský súd mal preukázané, že odporkyňa správne zistila obdobie dôchodkového poistenia vrátane\ndoby služby v rozsahu 40 rokov a po vzniku nároku na starobný dôchodok v rozsahu 565 dní ako aj dobu\nslužby v rozsahu 25 rokov a 279 dní a pre zistenie koeficientu krátenia podľa čl. 33 ods. 2 dohovoru č.\n128 správne započítala len 25 celých rokov služby. Rozhodnutie odporkyne preto považoval za súladné\nso zákonom.\nRozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že dohovor hovorí o\nmožnosti , nie o povinnosti krátenia dôchodku a zákonodarca doteraz na vykonanie tohto článku neprijal\núpravu, preto odporkyňa nebola oprávnená krátenie podľa čl. 33 ods. 2 dohovoru 128 vykonať.\nNavrhovateľ taktiež namietol, že pri určení výšky jeho dôchodku odporkyňa nepostupovala v intenciách\npredchádzajúcich rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 9 So/159/2011 z 31.októbra 2012, sp. zn.\n10So/11/2014 z 11.februára 2015 a ani krajský súd nemohol dopĺňať chýbajúcu právnu argumentáciu\nodporkyne. Vo vzťahu k judikatúre najvyššieho súdu navrhovateľ poukázal na to, že krajský súd môže\nprelomiť záväznosť právneho názoru odvolacieho súdu ak dospeje k odchylnému záveru a v takom\nprípade musí svoj odlišný názor aj vyargumentovať. Vyčítal krajskému súdu, že sa o taký postup\nnepokúsil. Podľa názoru navrhovateľa aj najvyšší súd rozhodnutím č. 55 svojvoľne doplnil zákon a stavia\nsa nad zákon a medzinárodné zmluvy.\nOd 01.septembra 1999 mu bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok\npodľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. Ak by mal zákonodarca v úmysle v tomto ustanovení\nvyjadriť, že výsluhový príspevok je od dovŕšenia dôchodkového veku výsluhovým dôchodkom, bol by\ntak urobil. Naďalej mu je preto vyplácaný výsluhový príspevok, iba považovaný za výsluhový dôchodok,\nnajmä na účely trvania nároku a výplaty tohto príspevku, čo najvyšší súd uviedol tak v rozhodnutí\n9So/116/2009 ako aj v ďalších svojich rozhodnutiach. Má preto nárok na výplatu výsluhového príspevku\nako aj celého starobného dôchodku, bez krátenia.\nNavrhovateľ ďalej namietol, že vzhľadom na výkon služby v I. kategórii funkcií by mal mať nárok\nna pomernú časť starobného dôchodku z dôvodu zhodnotenia zaradenia jeho zamestnaní do I. a II.\npracovnej kategórii, čo v jeho prípade nebolo zhodnotené v plnom rozsahu.\nKrajský súd pochybil, keď potvrdil aj zmenové rozhodnutie odporkyne z 20.mája 2015. Podľa názoru\nnavrhovateľa odporkyňa mohla vydať právoplatné rozhodnutie len vtedy, ak by jeho opravnému\nprostriedku vyhovela v celom rozsahu, čo sa nestalo. Pokiaľ krajský súd v tejto súvislosti poukázal na\nustanovenie § 184 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., toto sa vzťahuje na prípady, keď dávka už bola\npriznaná.\nZ uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutia odporkyne\nzrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov v celkovej\nvýške 85,89 €.\nOdporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako\nvecne správny.\nPodľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že nie sú splnené\npodmienky na jeho potvrdenie.\nPokiaľ navrhovateľ namietal, že odporkyňa rozhodnutím z 20.mája 2015 nemohla podľa § 184\nods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. zmeniť rozhodnutie z 12.decembra 2014, lebo nevyhovela jeho\nopravnému prostriedku v celom rozsahu, túto jeho námietku odvolací súd nepovažoval za relevantnú pri\nposudzovaní zákonnosti rozhodnutí odporkyne a aplikácia tohto ustanovenia z rozhodnutia odporkyne\n\nani nevyplýva. Rozhodnutie odporkyne z 12.decembra 2014 v čase vydania rozhodnutia z 20.mája 2015\no jeho zmene nenadobudlo právoplatnosť v dôsledku jeho napadnutia návrhom na preskúmanie a zákon\nč. 461/2003 Z. z. v ustanoveniach o konaní nevylučuje vydanie ďalšieho (zmenového) rozhodnutia.\nRozhodnutie, ktorým správny orgán v plnom rozsahu vyhovie opravnému prostriedku, predpokladá\nObčiansky súdny poriadok v ustanovení § 250o ako dôvod na zastavenie súdneho konania podľa piatej\nčasti O. s. p.\nZ administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že:\n- rozhodnutím z 25.januára 2008 v spojení s rozhodnutím z 10.februára 2009 odporkyňa zamietla žiadosť\nnavrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 7.júna 2005. Tieto rozhodnutia boli v súdnom konaní zrušené\nrozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/116/2009 z 30.júna 2010, v ktorom najvyšší súd uložil\nodporkyni ako obdobie dôchodkového poistenia zohľadniť aj dobu trvania služobného pomeru policajta v\n1.kategórii funkcií v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a príslušnými ustanoveniami zákona\nč. 100/1988 Zb.;\n- rozhodnutím z 1.decembra 2010 odporkyňa priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 7.júna\n2005 v sume 2 590 Sk mesačne. Toto rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k.\n26Sd/47/2011-25 z 23.júna 2011 potvrdil, v konaní o odvolaní však najvyšší súd rozsudkom sp. zn\n9So/159/2011 z 31.októbra 2012 rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne z 1.decembra\n2010 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie s právnym názorom, že do hrubého zárobku\nnavrhovateľa na účely výpočtu jeho starobného dôchodku má zahrnúť aj príjem navrhovateľa dosiahnutý\npočas výkonu služby policajta;\n- teraz preskúmavané rozhodnutie z 12.decembra 2012 krajský súd prvýkrát zrušil rozsudkom č. k.\n26Sd/20/2013-30 z 24.októbra 2013 a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie majúc za to, že odporkyňa\nnerešpektovala právny názor najvyššieho súdu sp. zn. 9So/159/2011 z 31.októbra 2012 o nenáležitosti\nkrátenia starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128 a tiež z dôvodu, že výsluhový\npríspevok a starobný dôchodok nie sú dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré by pokrývali tú istú sociálnu\nudalosť. Uvedený rozsudok najvyšší súd uznesením č. k. 10So/11/2014 z 11.februára 2015 zrušil a\nvec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že pokiaľ krajský súd dospeje k právnemu názoru,\nktorý nie je totožný s názorom najvyššieho súdu vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 9So/214/2008 z 28.októbra 2009, uverejneným v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov\nSR pod č. 5/2011, musí výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto zlom judikatúry odôvodňovala.\nSúčasne skonštatoval, že neobstojí názor krajského súdu, že odvolací súd potvrdil jeho predchádzajúce\nrozhodnutie, pretože rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9So/159/2011 z 31.októbra 2012 sa vôbec\nnedotklo otázky možnosti krátenia starobného dôchodku.\nPodľa § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nnajvyšší súd v záujme jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov vydáva v občianskoprávnych, trestnoprávnych, obchodnoprávnych a\nsprávnych veciach Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v ktorej\nzverejňuje vybrané rozhodnutia najvyššieho súdu alebo ostatných súdov.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu č. k. 26Sd/20/2013-98 z 132.novembra 2015 je zrejmé, že\nkrajský súd si osvojil právny názor vyslovený v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9So/214/2008 z\n28.októbra 2009, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č.\n5/2011 pod č. 55, že príspevok za službu, považovaný za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002\nZ. z. po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plní čiastočne\nfunkciu starobného dôchodku za doby služby policajta zhodnotené v osobitnom systéme sociálneho\nzabezpečenia a preto prichádza do úvahy aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.\nV administratívnom spise odporkyne je založené potvrdenie Ministerstva vnútra SR č. p.:\nSPC-34.228-10/3-2006 zo 4.decembra 2006, podľa ktorého bol navrhovateľovi od 1.septembra 1999\npodľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. priznaný výsluhový príspevok a pre výšku\ntohto príspevku mu bola zhodnotená doba služby vykonávaná v I. kategórii funkcií od 2.augusta 1967\ndo 30.júla 1969 a od 1.decembra 1975 do 31.decembra 1998 a doba služby vykonávaná v III. pracovnej\nkategórii od 1.januára 1999 do 31.augusta 1999.\nVýsluhový príspevok sa podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok\npodľa tohto zákona.\n\nNa rozdiel od úpravy doby, po ktorú výsluhový príspevok patril podľa zákona č. 73/1998 Z. z. (do veku\n60 rokov), výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. patrí jeho poberateľovi bez obmedzenia\ndoby jeho poberania.\nHoci zákonodarca vo vyššie uvedenom ustanovení výslovne neurčil, že výsluhový príspevok sa stáva\nvýsluhovým dôchodkom, a aj odvolací súd má naďalej za to, že tento príspevok bol naďalej príspevkom\na za výsluhový dôchodok sa považuje na účely zachovania nároku na výplatu tejto dávky a jej valorizácie,\nje potrebné zohľadniť aj to, že samotný zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 328/2002 Z. z.\nvo vzťahu k ustanoveniu § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. uviedol, že „doterajší dlhodobo (do 60\nrokov veku) poskytovaný výsluhový príspevok sa stáva výsluhovým dôchodkom\". Tým došlo k stavu,\nže výsluhový príspevok, považovaný za výsluhový dôchodok sa vypláca ako výsluhový dôchodok aj po\ndovŕšení veku 60 rokov.\nZ dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z. z. vyplýva záver, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť,\naby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)\nvýsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa\n§ 124 zákona č.328/2002 Z. z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho\npoistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho\nzabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok\ndovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení).\nZ uvedeného vyplýva, že od dovŕšenia dôchodkového veku, v danom prípade od 20.novembra 2003 má\nvýsluhový príspevok navrhovateľa, považovaný za výsluhový dôchodok, povahu dávky v starobe, teda\nstarobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.\nMedzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek dňom XX.M. XXXX\ndosiahnutím veku 55 rokov za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. a od dovŕšenia dôchodkového veku\nbol nepretržite zamestnaný k 31.decembru 2003 (až do 06.júna 2005), takže podľa § 261 zákona č.\n461/2003 Z. z. mu vznikol nárok na výpočet starobného dôchodku tak podľa zákona č. 100/1988 Zb.\nako aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z.\nPodľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.\nPrimeraným je podľa názoru súdu také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez\nohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil\nzo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho\npoistenia.\nPodľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na\nrôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok\na v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky.\nPodľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku\nustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú\nsociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo\nzastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo\nje zastavená, nepresahuje druhú dávku.\nZákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 osobitnou úpravou nestanovil možnosť\na postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného\nsystému sociálneho zabezpečenia.\nTaktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z. z. priamo v ustanoveniach § 60 ods. 2\na § 255 ods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta získaného v rozsahu zakladajúcom\nnárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom\nrelevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou SR, najvyšší\nsúd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby\nobdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované\n\nza obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie\nvýšky dôchodku (napr. sp.zn.7So/138/2011) a že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového\nveku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru\nč. 128.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd námietku, že dohovor hovorí o možnosti, nie o povinnosti krátenia\ndôchodku a že odporkyňa v rozhodnutí neuviedla žiadny prameň vnútroštátneho práva, ktorý by ju\noprávňoval vykonať krátenie starobného dôchodku, nepovažoval za dôvodnú.\nSúčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom\nnároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s\nčl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného\ndôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej\njudikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia\nslužby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšky starobného dôchodku)\nje potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone\" tak, aby bolo zachované ústavou\ngarantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.\nPodľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku\nustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú\nsociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo\nzastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo\nje zastavená, nepresahuje druhú dávku.\nPodľa čl. 15 ods. 1 Dohovoru č. 128 krytou sociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného veku.\nUstanoveným vekom sa rozumie prežitie dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom\npoistení,, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z. Dôchodkový vek navrhovateľa podľa § 65 ods. 2 a § 274\nzákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 175, § 132 ods. 1 písm. a) a § 21 ods. 1 písm. c) zákona č.\n100/1988 Zb. je 55 rokov.\nPodľa § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nnajvyšší súd v záujme jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov vydáva v občianskoprávnych, trestnoprávnych, obchodnoprávnych a\nsprávnych veciach Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v ktorej\nzverejňuje vybrané rozhodnutia najvyššieho súdu alebo ostatných súdov.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu č. k. 26Sd/20/2013-98 z 13.novembra 2015 je zrejmé, že\nkrajský súd si osvojil právny názor vyslovený v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9So/214/2008 z\n28.októbra 2009, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č.\n5/2011 pod č. 55, že príspevok za službu, považovaný za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002\nZ. z. po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plní čiastočne\nfunkciu starobného dôchodku za doby služby policajta zhodnotené v osobitnom systéme sociálneho\nzabezpečenia a preto prichádza do úvahy aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.\nAko je vyššie uvedené, navrhovateľ ako policajt vykonával zamestnanie v I. kategórii funkcií od 2.augusta\n1967 do 30.júla 1969 a od 1.decembra 1975 do 31.decembra 1998 a v III. pracovnej kategórii od\n1.januára 1999 do 31.augusta 1999, spolu 25 rokov a 248 dní.\nPre výšku výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok bola navrhovateľovi podľa §\n211 zákona č. 73/1998 Z. z. zohľadnená doba 25 skončených rokov (9125 dní).\nPodľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie odporkyne z hľadiska výpočtu výšky starobného dôchodku\npodľa zákona č. 100/1988 Z. z. v spojení s § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je nepreskúmateľné,\nnajmä z hľadiska určenia najvyššieho priemerného mesačného zárobku podľa § 12 ods. 3 písm. a), b)\na c) zákona č. 100/1988 Zb. Taktiež nie je riadne odôvodnený postup pri krátení starobného dôchodku\npodľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 tak pri starobnom dôchodku vypočítanom podľa zákona č. 461/2003\nZ. z. ako aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. z hľadiska dôb (rokov) získaných do vzniku a po vzniku\n\nnároku na starobný dôchodok. Odporkyňa opomenula aj prepočet priemerného mesačného zárobku a\nstarobného dôchodku podľa § 293k zákona č. 461/2003 Z. z. od 01.08.2006.\nZ čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128 vyplýva, že teoretickú sumu starobného dôchodku možno krátiť najviac\no výšku výsluhového príspevku (dôchodku) vyplácaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a\nvec jej vrátil na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu. Zistí výšku výsluhového\ndôchodku navrhovateľa k 7.júnu 2005, k tomuto dňu znovu rozhodne o nároku na starobný dôchodok\nv zmysle vyššie naznačeného, vykoná aj prepočet podľa § 293k zákona č. 461/2003 Z. z. k 1.augustu\n2006, a starobný dôchodok zvýši aj za dobu dôchodkového poistenia navrhovateľa po vzniku nároku\nna starobný dôchodok za obdobie od 19.septembra 2007 do 31.marca 2011, prípadne za ďalšie doby\ndôchodkového poistenia. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že z hľadiska potreby obšírneho\nzdôvodnenia výšky starobného dôchodku v jednotlivých obdobiach by odporkyňa mala zvážiť možnosť\nvydania viacerých rozhodnutí tak o priznaní ako aj zvýšení starobného dôchodku či už od 01.08.2006,\nresp. za doby ďalšieho dôchodkového poistenia po priznaní dôchodku.\nPodľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane\nsúdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára\nza vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,\nktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho\nhotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.\nPodľa § 74 veta prvá zákona č. 543/2005 Z. z. Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,\nkrajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola\nvykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na\nkonaní pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 73 ods. 2 zákona č. 543/2005 Z. z. osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné\na hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak\npoužila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste\nhromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74.\nOdvolací súd v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. priznal v konaní úspešnému\nnavrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Náhrada trov prvostupňového konania pozostáva z\nnáhrady hotových výdavkov vo výške 11,55 eur. Hotové výdavky prvostupňového konania pozostávajú\nz poštovného spolu vo výške 4,45 eur (poštovné za podanie opravného prostriedku zo dňa 28.01.2013\nvo výške 1,10 eur, poštovné za podanie stanoviska zo dňa 22.03.2013 vo výške 1,10 eur, poštovné\nza vyjadrenie zo dňa 07.01.2014 k odvolaniu odporkyne vo výške 1,10 eur, poštovné za vyjadrenie z\n18.07.2015 vo výške 1,15 eur) a z cestovného spolu vo výške 7,10 eur (cestovné vo výške 2 x 1,85 eur\nza cestu na pojednávanie dňa 24.10.2013 a cestovné vo výške 2 x 1,70 eur za cestu na pojednávanie\ndňa 12.11.2015). Náhradu cestovného za cestu na dve vo veci konané pojednávania na krajskom súde\nodvolací súd priznal len vo výške cestovného verejnej hromadnej dopravy, na ktoré má navrhovateľ\nprávo v zmysle § 73 ods. 2 zákona č. 543/2005 Z. z., pretože navrhovateľ nepreukázal, že by v zmysle\n§ 74 zákona č. 543/2005 Z. z. jeho zdravotný stav vyžadoval, aby cesta na pojednávania vykonal inak\nako prostriedkami verejnej hromadnej dopravy.\nZároveň odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu len z\nnáhrady za poštovné vo výške 1,15 eur, a to za podanie odvolania zo dňa 31.01.2016.\nOdvolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu za kúpu komentovaného Občianskeho súdneho\nporiadku vo výške 18,52 eur a kúpu súborov zákonov II/2012 vo výške 4,97 eur a súboru zákonov II/2013\nvo výške 5,52 eur. Právne predpisy Slovenskej republiky sú bezplatne dostupné v Zbierke zákonov SR\na preto tieto hotové výdavky nepovažoval odvolací súd za účelne vynaložené. Rovnako odvolací súd\nnepriznal navrhovateľovi požadovanú náhradu nákladov na tlač a elektronické vypracovanie materiálov\nna pojednávanie dňa 12.11.2015 vo výške 10 eur, náhradu nákladov na vyhotovenie vyjadrenia k\n\nodvolaniu odporkyne z titulu straty času a využitia počítača a tlačiarne vo výške 4 eurá, ani náhradu\nnákladov na vypracovanie odvolania vo výške 5 eur, pretože tieto neboli v konaní žiadnym spôsobom\npreukázané. Navyše navrhovateľ nie je advokátom, a nepatrí mu preto náhrada za stratu času v zmysle\nvyhlášky o odmenách advokátov.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}