{"guid": "360ab502-5dd3-45f6-b1b8-e5fc5b6d7d7c:642ee288-7b9b-4df4-98a3-ccf60508380e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5906200762.2", "spisova_znacka": "3Cdo/37/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/37/2018 z 16. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2018, sp. zn. 3Cdo/37/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:5906200762.2", "identifikacne_cislo": "5906200762", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Emil Franciscy", "sudca_id": 499, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emil-franciscy-499", "datum_vydania": "2018-10-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/642ee288-7b9b-4df4-98a3-ccf60508380e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5906200762.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5906200762.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5906200762.2/text", "citacie_n": 55, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/37/2018\n5906200762\n16. 10. 2018\nJUDr. Emil Franciscy\nECLI:SK:NSSR:2018:5906200762.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ B.. O. K., bývajúceho v V. C., Q. A. č. XXXX/XX,\n2/ M.. A. K., bývajúceho v J. č. 1, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA,\ns.r.o. so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského č. 1727/49, IČO: 36 858 501, proti žalovaným 1/ B. K.,\nbývajúcemu v C. č. XX, 2/ Z. K., bývajúcej v C. č. XX, 3/ spoločnosti M.. T. F., s.r.o. so sídlom v V. C., Q.\nA. č. XXXX, T.: XX XX XXXX, 4/ M.. B. K., bývajúcemu v C. č. XX, 5/ M.. A. K., bývajúcej v C. č. XX, o\nurčenie práva vecného bremena, vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 4 C 33/2006,\no dovolaní žalovaných 1/, 2/, 4/ a 5/ zastúpených JUDr. Katarínou Juričkovou, advokátkou so sídlom v\nBratislave, Drieňová č. 14, proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. októbra 2017 sp. zn. 14\nCo 313/2016 v znení opravného uznesenia tohto súdu zo 16. januára 2018 sp. zn. 14 Co 313/2016, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. októbra 2017 sp. zn. 14 Co 313/2016 v znení opravného\nuznesenia tohto súdu zo 16. januára 2018 sp. zn. 14 Co 313/2016 z r u š u j e a vec vracia tomuto\nsúdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Ružomberok (ďalej len „súd prvej inštancie\") čiastočným rozsudkom zo 17. marca\n2016 č.k. 4 C 33/2006-1017 určil, že v prospech vlastníkov nehnuteľností v katastrálnom území V. C.\nzapísaných a/ na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. XXX/X - záhrady vo výmere 1112 m2, parcela\nč. 310/3 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, parcela č. XXX/X - záhrady vo výmere 66 m2,\nparcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 366 m2, b/ na liste vlastníctva č. XXXX ako\nparcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 26 m2 a ako stavba garáže bez súpisného\nčísla na parcele č. XXX/X, existuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z ich práva\nprechádzať po častiach nehnuteľností v katastrálnom území V. C. zapísaných a/ na liste vlastníctva\nXXXX ako parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere č. 248 m2, b/ na liste vlastníctva\nč. XXXX ako parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 727 m2 a c/ na liste vlastníctva\nč. XXXX ako parcela č. XXX/X - ostatné plochy vo výmere 741 m2, ktoré sú vyznačené červenými\nbodkočiarkami na geometrickom pláne T.. O. C., znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorý tento\nplán vyhotovil 8. augusta 2009 pod č. 4C-391-33/2006 (ďalej len „sporná časť nehnuteľností\"), a to\npešo, príručnými vozíkmi, detskými kočíkmi, bicyklami, jednostopovými motorovými vozidlami, osobnými\nmotorovými vozidlami, traktormi a nákladnými motorovými vozidlami.\n1.1. Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že keď pôvodní žalobcovia (M.. Q. K. a M.\nK.) v roku 1964 kúpili v Dolnom Kubíne rodinný dom so súpisným č. XXXX spolu s pozemkom (parcelami\nč. XXX a XXX), nebola k nim vybudovaná prístupová komunikácia umožňujúca vjazd motorovým\nvozidlom. V roku 1970 sa preto dohodli s vtedajším riaditeľom OÚNZ v Dolnom Kubíne M.. Z. M., že na\nsvoje náklady môžu cez areál nemocnice vybudovať prístupovú komunikáciu k nehnuteľnostiam v ich\nvlastníctve, ktorú potom môžu trvale užívať. Spornú časť nehnuteľností takto užívali bez akéhokoľvek\nobmedzenia a rušenia až do 24. júna 2005 a s určitými obmedzeniami do konca júla 2005. Vzhľadom\nna to, že žalovaní 1/ a 2/ bránia žalobcom vo využívaní spornej časti nehnuteľností (zamykajú bránu\npri vstupe na parcelu č. XXX/X, na parcele č. XXX/X parkujú vozidlami a uskladnili tam aj stavebný a\n\niný materiál), sa žalobcovia 1/ a 2/ (navyše, ale len) voči žalovaným 1/ a 2/ domáhali tiež odstránenia\nprekážok a uloženia povinnosti strpieť výkon práva zodpovedajúceho popísanému vecnému bremenu.\n1.2. So zreteľom na dlhodobý, nikým nerušený a dobromyseľný výkon práva prechodu cez spornú časť\nnehnuteľností súd prvej inštancie s poukazom na § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.\njanuára 1992 v spojení s § 134, § 129, § 130, § 872 Občianskeho zákonníka v tomto znení dospel k\nzáveru, že pôvodní žalobcovia mohli k 1. januáru 1992 nadobudnúť právo vecného bremena (prechodu\na prejazdu po spornej časti nehnuteľností), pokiaľ ho do uvedeného dňa vykonávali od marca 1970\nna základe oprávnenej držby. Splnenie ostatných podmienok vydržania, a to spôsobilosť predmetu\nvydržania a uplynutie potrebnej vydržacej doby, neboli medzi stranami sporné. Pokiaľ žalovaní namietali,\nže súhlas riaditeľa OÚNZ bol daný M.. Q. K. len ako riaditeľovi nemocnice, súd sa s nimi nestotožnil,\nlebo právo prechodu bolo využívané aj vtedy, keď už nebol riaditeľom nemocnice. K otázke hodnotenia\ndobromyseľnosti držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu súd prvej inštancie uviedol, že\nzohľadnil aj následné správanie sa vlastníkov dotknutých nehnuteľností. Dospel k záveru, že všetky\nzistené skutočnosti týkajúce sa prechádzania žalobcov cez predmetný areál mohli dôvodne viesť k\nvnútornému presvedčeniu pôvodných žalobcov, že im právo prechodu cez spornú časť nehnuteľností\npatrí. Z týchto dôvodov nemal súd prvej inštancie žiadne pochybnosti o ich dobrej viere pretrvávajúcej\nod apríla 1970 až do 1. januára 1992.\n1.3. V závere rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že o nadväzujúcich petitoch žaloby (pokiaľ\nišlo o uloženie povinnosti žalovaným odovzdať kľúče od vstupnej brány, odstránenie uskladneného\nmateriálu a uloženie povinnosti strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) rozhodne po\nprávoplatnosti čiastočného rozsudku.\n2. Na odvolanie žalovaných 1/, 2/, 4/ a 5/ Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd\")\nrozsudkom z 3. októbra 2017 sp. zn. 14 Co 313/2016 čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil\nako vecne správny [§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP\").\n2.1. Pokiaľ odvolatelia opakovane namietali zaujatosť spor prejednávajúcej sudkyne súdu prvej inštancie\n(tvrdiac, že má kolegiálny vzťah k žalobcovi 1/, ktorý je sudcom Okresného súdu Dolný Kubín), odvolací\nsúd poukázal na to, že o obsahovo rovnakej námietke už rozhodol ako súd nadriadený, preto v zmysle §\n53 ods. 2 CSP na ňu neprihliadal o to viac, že odvolateľmi namietané boli okolnosti týkajúce sa postupu\nsudkyne v konaní (§ 53 ods. 3 CSP).\n2.2. Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisu stotožnil s právnym názorom súdu prvej\ninštancie, podľa ktorého v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky nadobudnutia práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu uvádzaného žalobcami. K otázke spôsobilosti spornej časti\nnehnuteľností byť predmetom držby konštatoval, že vzhľadom na právnu úpravu Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom od 1. apríla 1983 nemohli pôvodní žalobcovia vydržať k nej právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu, lebo bola v „socialistickom\" vlastníctve. Avšak podľa Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom od 1. januára 1992 už išlo o spôsobilý predmet držby. Ostatné podmienky\nnadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k 1. januáru 1992 (t. j. oprávnenosť\ndržby, dobromyseľnosť držiteľa, jeho spôsobilosť, uplynutie zákonom vyžadovanej nepretržitej a\nnerušenej vydržacej desaťročnej doby) boli riadne preukázané. Odvolateľmi bola spochybňovaná\niba dobromyseľnosť žalobcov, nedostatok ktorej vyvodzovali z absencie čo aj len domnelého titulu\nnadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spornej časti nehnuteľností vydržaním. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu sa ale pôvodní žalobcovia na základe predchádzajúceho súhlasu vtedajšieho\nriaditeľa OÚNZ v Dolnom Kubíne obsiahnutého v liste z roku 1970 mohli dôvodne domnievať, že sú bez\nčasového obmedzenia oprávnení prechádzať cez areál bývalej nemocnice a doliečovacieho zariadenia.\nI keď je tento list značne neformálny a nekonkrétny, odvolací súd s prihliadnutím na okolnosti jeho\nvydania, ako aj predpokladaný stupeň právneho povedomia dotknutých osôb a tiež vtedajšie širšie\nspoločensko-politické súvislosti doby mal za to, že je z neho zrejmý výslovný súhlas, aby pôvodný\nžalobca 1/ prechádzal cez areál nemocnice osobným motorovým vozidlom. Za osobitne významnú\noznačil pritom skutočnosť, že pôvodný žalobca vybudoval príjazdovú cestu svojpomocne a na vlastné\nnáklady. Výpoveďami svedkov bol v konaní jednoznačne preukázaný dlhodobý, nepretržitý a nikým\nnerušený dobromyseľný výkon práva prechodu cez spornú časť nehnuteľností žalobcami od roku 1970\ndo 24. júna 2005, kedy žalovaný 1/ zamedzil žalobcom ďalší výkon tohto práva.\n2.3. Vzhľadom na to, že v konaní boli preukázané zákonné podmienky nadobudnutia práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním podľa § 151o ods. 1, § 134 ods. 1, 3 a 4, § 129 ods. 1 a\n2 a § 130 Občianskeho zákonníka, odvolací súd s použitím intertemporálneho ustanovenia § 865 ods. 3\nObčianskeho zákonníka umožňujúceho započítanie doby, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca\n\nmal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu pred\n1. aprílom 1983, dospel k záveru o vecnej správnosti odvolaním napadnutého čiastočného rozsudku.\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 16. januára 2018 sp. zn. 14 Co 313/2016 „opravil\" svoj\nrozsudok z 3. októbra 2017 tak, že jeho výrokovú časť doplnil o ďalší výrok, v zmysle ktorého „vo zvyšnej\nčasti zostáva rozsudok krajského súdu nedotknutý\".\n4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/, 2/, 4/ a 5/ dovolanie, prípustnosť ktorého\nvyvodzovali z ustanovení § 420 písm. e/ a f/ CSP a tiež § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.\n4.1. K procesnej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. e/ CSP došlo podľa ich presvedčenia v\ndôsledku toho, že spor na súde prvej inštancie prejednala a rozhodla vylúčená sudkyňa majúca k\nžalovanému 1/ kolegiálny vzťah, ktorý je relevantný v zmysle § 49 ods. 1 CSP. Zaujatosť tejto sudkyne\nje zrejmá tiež z celého radu procesných a iných nesprávností, ktoré boli zavŕšené vydaním uznesenia\nnariaďujúceho predbežné opatrenie, petit ktorého bol vo svojich dôsledkoch takmer identický ako petit\nžaloby. Vyhovením tomuto návrhu súd prvej inštancie neprípustne prekročil nutnú mieru prejudikovania\nvýsledku konania.\n4.2. Namietanú procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f/ CSP vyvodzovali dovolatelia z toho, že súd prvej\ninštancie vyhlásil čiastočný rozsudok v neprítomnosti žalovaného 4/, i keď súdu predložil potvrdenie o\ndôvode, so zreteľom na ktorý sa pojednávania nemôže zúčastniť zo zdravotných dôvodov. Uviedli aj\nto, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený (nepreskúmateľný). Súdy sa medziiným vôbec\nnevyrovnali s otázkou, o vecné bremeno akej povahy má ísť v danom spore (či „in personam\" alebo „in\nrem\"). Výrok čiastočného rozsudku naznačuje, že ide o vecné bremeno viazané na osobu M.. Q. K., ten\nvšak v priebehu konania (XX. januára XXXX) zomrel.\n4.3. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, dovolatelia vyslovili názor, že\nodvolací súd sa svojimi právnymi závermi odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\"), prezentovanej konkrétne jeho rozhodnutiami sp. zn. 4\nCdo 110/2010, 7 MCdo 4/2013 a 4 Cdo 361/2012. Žalobcovia (ich právny predchodca) nemohli byť na\npodklade listu riaditeľa nemocnice dobromyseľní v tom, že prechádzaním cez spornú časť nehnuteľností\nvykonávajú právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Tento list obsahoval iba súhlas s prechádzaním\npo spornej časti nehnuteľností. Žalobcovia preto nemohli vydržaním nadobudnúť nimi tvrdené právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu.\n4.4. Z týchto dôvodov dovolatelia žiadali zrušiť tak rozsudok odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdený\nčiastočný rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n5. Žalobca 1/ vo vyjadrení k dovolaniu označil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za vecne správny,\nv ktorom sa odvolací súd náležite vyrovnal so všetkými dôvodmi obsiahnutými v odvolaní. Uviedol,\nže dovolatelia dosiaľ nikdy neargumentovali judikatúrou najvyššieho súdu, na ktorú poukazujú až v\ndovolaní. Podané dovolanie označil za „skryté odvolanie\". Neopodstatnená je podľa neho aj námietka\ndovolateľov o existencii procesných vád zmätočnosti uvedených v ustanoveniach § 420 písm. e/ a f/\nCSP. Z týchto dôvodov navrhol dovolanie zamietnuť.\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že\ndovolanie je prípustné a tiež dôvodné.\n7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu\n- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a 421 CSP.\n8. Pokiaľ dovolatelia vyvodzujú prípustnosť ich dovolania z § 420 CSP, dovolací súd zdôrazňuje, že aj za\núčinnosti CSP je naďalej aktuálny právny názor, podľa ktorého prípustnosť dovolania nezakladá samo\ntvrdenie dovolateľa o existencii vady zmätočnosti, ale (až) zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto\nprocesnej vade skutočne došlo (3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo 73/2017).\n\n9. Žalovaní 1/, 2/, 4/ a 5/ v dovolaní uviedli, že prípustnosť ich dovolania vyplýva z ustanovenia § 420\npísm. e/ CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsúd.\n9.1. Najvyšší súd konštantne zastáva názor, podľa ktorého neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo\nexistencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený\nz prejednávania a rozhodovania veci, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti\ndovolania posúdiť túto otázku samostatne a prípadne aj inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu\nprocesnému, ktorý vo veci rozhodoval (R 59/1997).\n9.2. Dovolací súd v zhode so súdom odvolacím pripomína, že okolnosti, ktoré žalovaní namietajú vo\nvzťahu k postupu sudkyne súdu prvej inštancie (t.j. údajný celý rad procesných nesprávností) alebo jej\nrozhodovacej činnosti (nariadenie predbežného opatrenia), nemožno považovať za dôvod na vylúčenie\nsudcu z prejednávania a rozhodovania sporu (§ 53 ods. 3 CSP).\n9.3. K tej časti dovolacej argumentácie, v ktorej je vada v zmysle § 420 písm. e/ CSP vyvodzovaná\nz kolegiálneho vzťahu spor prejednávajúcej sudkyne (Okresného súdu Ružomberok) a žalobcu 1/\n(sudcu Okresného súdu Dolný Kubín), dovolací súd uvádza, že vzájomné vzťahy medzi sudcami\nsú vo všeobecnosti založené na profesionalite a kolegiálnosti. Až vtedy, keď by vzájomný vzťah\nsudcov prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter bližšieho\nosobného vzťahu, išlo by o dôvod vylučujúci sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu (1 Nc 40/2014,\n2 Nc 8/2015, 3 Nc 4/2016, 4 Nc 6/2015, 5 Nc 1/2015, 7 Nc 53/2013, 8 Nc 39/2014). Aj Ústavný súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\") zastáva názor, podľa ktorého kolegiálne vzťahy medzi\nsudcami nemôžu byť dôvodom na spochybnenie ich nestrannosti a na ich vylúčenie z prerokúvania\nsporu (IV. ÚS 345/09, IV. ÚS 124/2010, I. ÚS 352/2010).\n9.4. Obsah spisu nedáva v danom prípade žiadny dôvod pre záver, že dovolateľmi uvádzaný kolegiálny\nvzťah má charakter bližšieho osobného vzťahu.\n9.5. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z\n§ 420 písm. e/ CSP.\n10. Dovolatelia sú presvedčení, že ich dovolanie jej prípustné tiež podľa § 420 písm. f/ CSP, v zmysle\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n10.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú dovolateľmi namietanú procesnú vadu zmätočnosti, sú\na/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n10.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k\nspôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS\n251/03). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať\núplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia\nsú zrejmé všetky skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, ktoré sú podstatné pre\nrozhodnutie (II. ÚS 76/07).\n10.3. Pojem „procesný postup\" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že\nsa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu\nrealizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R\n129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno\nvykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu, ako to\naj v danom prípade robia dovolatelia. „Postupom súdu\" možno teda rozumieť iba samotný priebeh\nkonania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (3 Cdo\n\n110/2017, 4 Cdo 128/2017, 8 Cdo 56/2017). Dovolací súd pripomína, že aj podľa aktuálnej judikatúry\nnajvyššieho súdu nesprávne právne posúdenie, na ktorom spočíva dovolaním napadnutý rozsudok,\nnezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP (R 24/2017).\n10.4. Vzhľadom na to, že „postupom súdu\" nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt\nprejednania veci v civilnom sporovom konaní, nie je „postupom súdu\" ani časť rozhodnutia - jeho\nodôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je\nvysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (3 Cdo 173/2017, 7 Cdo 150/2017, 8 Cdo 49/2017).\nOtázku ústavnej súladnosti právneho záveru dovolacieho súdu založeného na takomto chápaní pojmu\n„procesný postup súdu\" posudzoval ústavný súd napríklad v konaniach sp. zn. I. ÚS 21/2018, III. ÚS\n614/2017, IV. ÚS 88/2018, v ktorých podané sťažnosti odmietol s odôvodnením, že nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní\nnemajúci oporu v zákone.\n10.5. K námietke dovolateľov, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, dovolací súd pripomína,\nže už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania. Na podstate tejto zásady\nzotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §\n237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\". Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli\núčinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať\naj naďalej za aktuálne. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej\nvety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom\nojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec\nžiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém\" (pozri\nSutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala\nza následok „justičný omyl\" (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V posudzovanom prípade\nodvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.\nKonanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Z odôvodnení\nrozhodnutí súdov oboch inštancií je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa\nžalobcovia domáhali, čo navrhovali žalovaní, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými\núvahami sa riadil prvoinštančný súd, aké závery k nim prijal odvolací súd, prečo sa stotožnil s právnym\nposúdením vyjadreným v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Obsah spisu nedáva podklad pre záver,\nže odvolací súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil a že pri rozhodovaní nezohľadnil odvolaciu\nargumentáciu žalovaných. Neopodstatnená je tiež ich námietka o nedostatočnom vysvetlení, či v prípade\nsúdmi určeného práva ide o právo zodpovedajúce vecnému bremenu „in rem\" alebo „in personam\". V\nsúvislosti s tým dovolací súd konštatuje, že súdy nerozhodli tak, že toto právo patrí niektorej konkrétne\nurčenej (vymenovanej) osobe; nedeklarovali teda existenciu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu\n„in personam\". Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací\nsúd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov.\n10.6. Podľa presvedčenia dovolateľov došlo k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP tiež v\ndôsledku toho, že súd prvej inštancie svoj rozsudok vyhlásil 17. marca 2016 v neprítomnosti žalovaného\n4/, ktorý predložil potvrdenie o vážnom dôvode, so zreteľom na ktorý sa pojednávania zo zdravotných\ndôvodov nemôže zúčastniť. Dovolací súd k tomu uvádza, že v zmysle zápisnice z tohto pojednávania (č.l.\n998 spisu) žalovaný 4/ súdu prvej inštancie oznámil, že je práceneschopný, a preto žiadal ospravedlniť\nsvoju neprítomnosť na pojednávaní. Keďže nepožiadal o odročenie pojednávania, súd prvej inštancie\nkonal a vyhlásil rozsudok. Správnosť tohto záznamu potvrdzuje obsah spisu, v ktorom je na č.l. 983\nzaložené „oznámenie o pracovnej neschopnosti\" žalovaného doručené súdu 15. marca 2016. Dovolací\nsúd pripomína, že najvyšší súd už v uznesení sp. zn. 3 Cdo 1/1998 (R 120/1999) dospel k záveru,\nže o postup odnímajúci účastníkovi možnosť pred súdom konať nejde vtedy, keď súd vec prejedná v\nneprítomnosti toho účastníka, ktorý síce zaslal súdu lekárske potvrdenie o svojej práceneschopnosti,\nnepožiadal ale o odročenie pojednávania. V danom prípade predmetné podanie neobsahovalo žiadosť o\nodročenie pojednávania, preto prerokovaním sporu a vyhlásením čiastočného rozsudku v neprítomnosti\nžalovaného 4/ nedošlo k procesnej vade zmätočnosti namietanej dovolateľmi.\n\n11. Dovolatelia zastávajú názor, že ich dovolanie je prípustné tiež podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,\nv zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu.\n11.1. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP nezakladá samo tvrdenie dovolateľa, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; určujúcim je až záver (zistenie) dovolacieho\nsúdu, že k tvrdenému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe skutočne došlo. Dovolací súd preto\npristúpil k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia dovolateľov o prípustnosti ich dovolania v zmysle tohto\nustanovenia.\n11.2. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu (nie\nskutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie. Právna otázka musí byť označená v\ndovolaní spôsobom jasným, určitým a zrozumiteľným. V dovolaní, prípustnosť ktorého je vyvodzovaná\nz § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, musí dovolateľ špecifikovať ním tvrdený odklon od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu bližšou konkretizáciou rozhodnutia (rozhodnutí) dovolacieho súdu, ktoré napĺňa\npojem ustálená prax dovolacieho súdu (3 Cdo 24/2018, 4 Cdo 95/2017, 6 Cdo 27/2017, 6 Cdo 35/2017,\nm.m. tiež 7 Cdo 7/2018 a tiež 2 Cdo 57/2017).\n11.3. Žalovaní 1/, 2/, 4/ a 5/ v danom prípade zákonu zodpovedajúcim spôsobom vymedzili právnu\notázku, riešením ktorej sa odvolací súd - podľa ich názoru - odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu; zároveň označili aj príslušné rozhodnutia najvyššieho súdu a v nich vyjadrené\nprávne závery, od ktorých sa podľa nich odvolací súd odklonil. Vychádzajúc z obsahu dovolania (§\n124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že za relevantnú z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ CSP považovali otázku\ndobromyseľnosti držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V individuálnych okolnostiach\ndaného sporu išlo o to, či mohlo ísť o dobromyseľnú držbu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu\n(prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosť) v prípade toho, kto v roku 1970 začal prechádzať cez určitý\npozemok vo vlastníctve štátu len na základe súhlasu štatutárneho zástupcu organizácie spravujúcej\ntento pozemok.\n11.4. Vzhľadom na relevantné vymedzenie právnej otázky (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) pristúpil dovolací\nsúd v ďalšom k skúmaniu, či zo strany odvolacieho súdu došlo k dovolateľmi tvrdenému odklonu od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n12. Dovolatelia nimi uvádzaný odklon právnych záverov odvolacieho súdu od ustálenej praxe\ndovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP vyvodzujú z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn.\n4 Cdo 110/2010, 7 MCdo 4/2013 a 4 Cdo 361/2012.\n12.1. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP sa dovolací súd zameriava\nna zistenie a posúdenie vzťahu medzi dovolateľom označeným existujúcim rozhodnutím dovolacieho\nsúdu (judikátom), ktoré tvorí súčasť jeho ustálenej rozhodovacej praxe, a novým prípadom. Vychádzajúc\nz kontextu skoršieho rozhodnutia (judikátu) a jeho skutkového vymedzenia pri tom za pomoci abstrakcie\ninterpretuje v judikáte vyjadrené právne pravidlo (ratio). Táto činnosť dovolacieho súdu je zameraná na\nzistenie (prijatie záveru), či nový prípad je s ohľadom na jeho skutkový rámec v relevantných otázkach\n(okolnostiach) podobný alebo odlišný od skoršieho prípadu.\n12.2. Takto pristupujúc k skúmaniu dovolateľmi tvrdeného odklonu najvyšší súd poukazuje na\nzáver, vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 110/2010, v zmysle ktorého „predpoklady vydržania\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre vydržanie\nvlastníckeho práva (§ 130, § 134 Občianskeho zákonníka). Ako je predpokladom dobrej viery u\noprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak predpokladom\ndobrej viery u oprávneného držiteľa práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je presvedčenie,\nže mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží. Toto presvedčenie musí byť podložené\nkonkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu\nvecnému bremenu musí byť ‚so zreteľom na všetky okolnosti' v dobrej viere, že právo, ktoré k cudzej\nveci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Posúdenie, či držiteľ je alebo\nnie je v dobrej viere, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného\npresvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti,\nktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo\nnemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí\".\n\n12.3. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 7 MCdo 4/2013 konštatoval, že „oprávnená držba sa musí\nopierať o právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v zmysle\nexistencie dobrej viery držiteľa. Len výnimočne sa môže zakladať na ospravedlniteľnom právnom omyle.\nOspravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou\nopatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl\nmôže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti\nvšeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych\ndôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl\ndržiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného\nustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž\npredpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.\nOkolnosti, ktoré môžu svedčiť o existencii dobrej viery držiteľa sa spravidla spájajú s okolnosťami, ktoré\nsa týkajú právneho titulu uchopenia sa držby\".\n12.4. Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 361/2012, na ktoré poukazujú dovolatelia, konštatuje,\nže „judikatúra súdov je konštantná v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti po 1. apríli\n1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme, nemôže byť\nso zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle § 130 ods.\n1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôže byť držiteľom oprávneným (5 Cdo 49/2010). Na základe\nústnej zmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom\nveci aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva\npostačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti\n(1 Cdo 137/2011).\n13. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd riešením otázky dobromyseľnosti držby\npráva vecného bremena odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, ktorú predstavujú vyššie citované\nrozhodnutia najvyššieho súdu.\n14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n15. V danom spore žalobcovia tvrdia, že právnym titulom vydržania nadobudli právo zodpovedajúce\nvecnému bremenu.\n15.1. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi\nnevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva. Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu\npatrí k originálnym spôsobom nadobudnutia tohto vecného práva a pojmovo predstavuje jeho\nnadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom.\nPodmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba trvajúca po\nzákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba (vo všeobecnosti)\npredpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom\nna všetky okolnosti; uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera v prípade práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu spočíva v presvedčení držiteľa, že na základe určitého titulu bolo\nzriadené vecné právo (vecné bremeno) a že v takto založenom právnom vzťahu je oprávnený vykonávať\nprávo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Dobrá viera predstavuje aj v prípade práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna\ndobrá viera; oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom na všetky okolnosti\". Dobromyseľnosť\noprávneného držiteľa musí byť daná už pri vzniku držby a potom po celý priebeh vydržacej doby.\n15.2. Vecné bremená patria medzi vecné práva k cudzej veci (iura in re aliena). Obmedzujú vlastníka\nnehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť alebo robiť alebo sa\nniečoho zdržať. Samo takéto obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci nie\nje ale určujúcim znakom\ninštitútu vecného bremena, lebo predmetné obmedzenie (niečo trpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať)\nmôže vyplývať aj z iného dôvodu, napríklad obligačného.Vo všeobecnosti môže byť obsahom práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu aj právo prechádzať cez určitý pozemok, avšak sama skutočnosť,\nže sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu\n(napríklad prechádza cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Faktické\n\nprechádzanie cez pozemok sa v praxi môže uskutočňovať na základe rôznych právnych titulov (napríklad\nzmluvy o prenájme) ale aj bez právneho titulu.\n16. Žalobcami v danom prípade tvrdeným titulom vstupu M.. Q. K. do držby práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu vo vzťahu k spornej časti nehnuteľností mal byť najskôr ústny a potom aj písomný\nsúhlas v liste z 5. novembra 1970 M.. Z. M., vtedajšieho riaditeľa OÚNZ v Dolnom Kubíne, nasledovného\nznenia: „Na základe vašej žiadosti súhlasím, aby ste s vaším osobným motorovým vozidlom prechádzali\ncez areál starej nemocnice v Dolnom Kubíne\" (ďalej len „list\").\n17. V zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen\npodľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak nie je táto\nvôľa v rozpore s jazykovým prejavom. Uvedené ustanovenie predpokladá, že o obsahu právneho úkonu\nmôže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje\nvýkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom,\nže okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne, podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel)\nkonajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv\nvykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov),\nlogickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov\nv štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká\nbola (alebo mohla byť) skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy.\n17.1. Výkladom možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať.\nInterpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže viesť k\nnahradeniu, prípadne zmene už urobených prejavov vôle; interpretácia úkonu smeruje iba k tomu, aby\nbol jeho obsah vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase jeho urobenia.\n17.2. Aby určitý právny úkon mohol byť vykladaný tak, že sa ním zriaďuje vecné bremeno, malo by z neho\nvyplývať, že sa zriaďuje vecné (nie iné) právo, ktoré je časovo neobmedzené a zaťažuje nehnuteľnosť,\nktorej sa tento úkon týka. V danom prípade z listu nevyplýva, že by v ňom prejavená vôľa smerovala\nk zriadeniu vecného bremena.\n18. Právny poriadok v čase vyhotovenia listu (to znamená Občiansky zákonník v znení od 1. apríla 1964\ndo 31. marca 1983, kedy nadobudla účinnosť novela daná zákonom č. 131/1982 Zb.) uznával jediný\nspôsob vzniku vecných bremien. Podľa § 495 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tomto znení záložné\npráva a vecné bremená môžu vznikať len zo zákona. V uvedenom období teda nemohli vzniknúť vecné\nbremená na základe zmluvy. Zmluvné zriadenie práva prechodu alebo prejazdu cez určitú nehnuteľnosť\nbolo v uvedenom období prípustné, avšak iba v obligačnom vzťahu. Právo prechodu nemohlo byť\nzmluvne zriadené ako vecné právo (právo zodpovedajúce vecnému bremenu).\n18.1. Pokiaľ vtedajší právny poriadok nepripúšťal zmluvné zriadenie vecného bremena, pôvodní\nžalobcovia nemali objektívny dôvod nadobudnúť vnútorné presvedčenie, že na základe listu sú\noprávnení vykonávať právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ak toto presvedčenie napriek tomu mali,\nišlo u nich jednoznačne o právny omyl neospravedlniteľný, lebo ustanovenie § 495 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom v uvedenom období bolo jasné, zrozumiteľné a neumožňovalo viacero\nvýkladov.\n18.2. Podobne štatutárny zástupca organizácie spravujúci areál nemocnice nemohol pri rokovaní\no žiadosti právneho predchodcu žalobcov navodzovať dojem, že svojím súhlasom zriaďuje vecné\nbremeno. V čase, keď podľa žaloby mali pôvodní žalobcovia vstúpiť do držby práva vecného\nbremena (prechodu a prejazdu cez spornú časť nehnuteľností), nemohli byť preto pri zachovaní\nobvyklej opatrnosti subjektívne presvedčení že sú oprávnenými držiteľmi tohto vecného práva. Pre ich\ndomnienku, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží, nebol (objektívne) daný žiadny\ndôvod.\n19. Občiansky zákonník v znení účinnom od 1. apríla 1983 do 31. decembra 1991, kedy nadobudla\núčinnosť jeho novela daná zákonom č. 509/1991 Zb., prelomil predchádzajúcu zásadu, že vecné\nbremená môžu vznikať len zo zákona alebo na základe zákona. V zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho\nzákonníka v uvedenom znení pripúšťalo medziiným zriadenie vecného bremena aj zmluvou a tiež\nnadobudnutie práva zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním); na účinnosť\nzmluvy, z ktorej sa nadobúdalo právo zodpovedajúce vecným bremenám, bola potrebná jej registrácia\nštátnym notárstvom. Podľa § 135a ods. 3 tohto zákonníka bolo vylúčené vydržanie vlastníctva a aj práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu, ak išlo o pozemok v socialistickom vlastníctve alebo pozemok, ku\n\nktorému mala „socialistická\" organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Podľa prechodného\nustanovenia § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od 1. apríla 1983 platilo, že do\nčasu uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý\nobčan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite\nvykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa\nvšak neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.\n19.1. Ani Občiansky zákonník v znení účinnom v tomto období nedával žiadny podklad pre vnútorné\npresvedčenie pôvodných žalobcov, že právo prechodu (prejazdu) cez spornú časť nehnuteľností\nvykonávajú na podklade listom zriadeného vecného bremena. List aj naďalej nemohol byť považovaný\nza relevantný titul vstupu pôvodných žalobcov do držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu\nprechodu a prejazdu cez spornú časť nehnuteľností. Započítanie doby držby v zmysle § 865 ods. 3\nObčianskeho zákonníka neprichádzalo v prípade pôvodných žalobcov do úvahy preto, lebo ich držba\n(čo do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) nemohla byť oprávnená.\n19.2. Z týchto dôvodov pôvodní žalobcovia ani v uvedenom období nemohli byť pri zachovaní obvyklej\nopatrnosti subjektívne presvedčení, že spornú časť nehnuteľností užívajú ako prechod alebo prejazd\ntitulom práva vyplývajúceho z vecného bremena - nemali objektívny dôvod vychádzať z predpokladu,\nže prechádzaním cez spornú časť nehnuteľností realizujú právo, ktoré je obsahom zriadeného vecného\nbremena.\n20. Občiansky zákonník v znení od 1. januára 1992, kedy nadobudla účinnosť jeho novela daná\nzákonom č. 509/1991 Zb., v § 151o ustanovil, že vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na\nzáklade závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím\npríslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť\ntiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva\nzodpovedajúceho vecným bremenám je potrebná registrácia štátnym notárstvom (v súčasnosti vklad\ndo katastra nehnuteľností).\n20.1. Občiansky zákonník v uvedenom znení priniesol podstatnú zmenu aj čo do úpravy vydržania.\nDňom 1. januára 1992 mohol nadobudnúť vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu ten, kto\nmal toto právo v oprávnenej držbe nepretržite po dobu desať rokov pred týmto dňom. Od uvedeného dňa\nvo všeobecnosti platí, že do doby, po ktorú mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba pre účely vydržania\nzapočítať aj dobu, po ktorú držal vec (právo) pred 1. januárom 1992.\n20.2. V danom prípade sa vyššie uvedené všeobecné konštatovanie netýka pôvodných žalobcov.\nNapriek tomu, že 1. januárom 1992 odpadli v zásade všetky predchádzajúce obmedzenia vydržania\n(aj vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu), nič to nezmenilo na tom, že ich držba\nnemohla byť od počiatku dobromyseľná. Tak, ako v prípade subjektu tvrdiaceho, že právnym titulom\nvydržania nadobudol vlastníctvo nehnuteľnosti, je nevyhnutnou podmienkou existencia titulu objektívne\nspôsobilého vyvolať vnútorné presvedčenie držiteľa, že nehnuteľnosť mu patrí ako vlastníkovi (že\nvykonáva oprávnenia vlastníka), zostáva aj v prípade subjektu tvrdiaceho, že právnym titulom vydržania\nnadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nevyhnutnou podmienkou existencia takého\n(aspoň domnelého) titulu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať vnútorné presvedčenie držiteľa, že určité\nprávo (napríklad prechodu a prejazdu) vykonáva ako oprávnený z vecného bremena. Existencia takého\ntitulu nebola preukázaná. Podľa názoru dovolacieho súdu by list (resp. iná písomnosť identického\nobsahu) nebol za rovnakých okolností objektívne spôsobilý vyvolať takéto vnútorné presvedčenie ani u\nžiadneho iného subjektu. Na tomto konštatovaní nič nemenia individuálne okolnosti, za ktorých pôvodní\nžalobcovia svojpomocne upravili príjazdovú komunikáciu.\n20.3. Podľa prechodného ustanovenia § 868 ods. 1 Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od\n1. januára 1992 platí, že pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj\nprávne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich\nvzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Pôvodní žalobcovia\n1. januárom 1992 nemali objektívny dôvod byť subjektívne v presvedčení, že sú dobromyseľní držitelia\npráva vyplývajúceho z vecného bremena, obsahom ktorého je ich právo prechodu a prejazdu cez spornú\nčasť nehnuteľností. So zreteľom na to, že „podľa doterajších predpisov\" nemohli byť dobromyseľnými\ndržiteľmi, dospel najvyšší súd k záveru, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nenadobudli ani\n1. januárom 1992.\n21. Súdy v danom prípade založili svoje rozhodnutia na závere, podľa ktorého aj len súhlas niekdajšieho\nštatutárneho orgánu organizácie spravujúcej majetok štátu (a po ňom nasledujúce dlhodobé a nerušené\nprechádzanie cez spornú časť nehnuteľností) postačoval pre prijatie záveru, že právni predchodcovia\n\nžalobcov vstúpili v roku 1970 do držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a že toto právo\nvydržali k 1. januáru 1992. Tento záver nepovažuje dovolací súd za správny. Odvolací súd sa týmto\nzáverom a ním zvoleným riešením právnych otázok dobromyseľnosti držby práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu a vydržania tohto práva odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nktorú v danom prípade prezentujú dovolateľmi označené rozhodnutia najvyššieho súdu uvedené v\nbodoch 12.2. a 12.3 tohto uznesenia dovolacieho súdu.\n22. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaných 1/, 2/, 4/ a 5/ je nielen\nprípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, ale tiež dôvodné, lebo je v ňom opodstatnene uplatnený\ndovolací dôvod v zmysle § 432 ods. 1 CSP - nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.\n23. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n(§ 450 CSP). Dovolací súd podľa týchto ustanovení zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n25. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/313/2016", "guid": "675472ab-77d9-498c-8a0d-0fb76a0d30cb:49642a7b-7fe1-4d82-be1a-b012f9e3d10e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a4f706b-20f9-40cd-8f0a-f1ec0d135c0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.88.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 88/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 88/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.88.2018.1"}, {"guid": "ussr:7db607e2-3f2b-450d-928b-8fdc55a8e31b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.21.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.21.2018.1"}, {"guid": "ussr:f134b0a3-cfb4-4526-8d1c-9632febfca64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.614.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 614/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 614/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.614.2017.1"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:d66a5815-436f-455f-8c7d-79929b53e917", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/2010 z 20. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-20", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d66a5815-436f-455f-8c7d-79929b53e917"}, {"guid": "ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "2042cbad-bfa5-46d8-928d-2f770ba9e207:c172319c-a8f2-420c-89da-28491884e111", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6615216306.1", "spisova_znacka": "7Cdo/7/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/7/2018 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6615216306.1"}, {"guid": "16a1900b-4358-4e8d-ace8-4f2669e3332c:1b768ab1-bf29-4f9c-b255-38cf4b7d6d1b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5715215364.1", "spisova_znacka": "7Cdo/150/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/150/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5715215364.1"}, {"guid": "90a348fb-39a7-4b7d-bf17-a00bd1f37311:d4a401c2-fcd1-4616-94ac-5aebedaa3301", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1", "spisova_znacka": "8Cdo/49/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/49/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1"}, {"guid": "47cead7d-5bfc-40e5-a0d1-bb55e6a1ac6c:d0186b91-938c-4c32-a13f-37cb091ff927", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6716204352.1", "spisova_znacka": "6Cdo/27/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/27/2017 z 23. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-23", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6716204352.1"}, {"guid": "ca4f9b1d-a488-45a3-abb3-9106b6681b56:a8c9c7ce-2c50-4cc5-af17-125b7beba79d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5415201344.1", "spisova_znacka": "3Nc/4/2016", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Nc/4/2016 z 5. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-05", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5415201344.1"}, {"guid": "afbea3b6-b564-4a0e-a2c4-87f7cb83bf29:ea4d69cf-2676-4382-94f3-fdec64028950", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5114204733.1", "spisova_znacka": "4Nc/6/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Nc/6/2015 z 8. 6. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-06-08", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5114204733.1"}, {"guid": "577c8ecc-81d3-444b-810b-5b34bc269447:8b701d1a-465f-4fcf-be1a-7e1b493e03de", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3108209005.1", "spisova_znacka": "7MCdo/4/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/4/2013 z 19. 2. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3108209005.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5855786e-987b-45a9-bf4c-668e937cd700", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.28.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/2026 z 2. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.28.2026.2"}, {"guid": "ussr:81dc719b-afb0-4fe2-a276-f7bceecbefb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.327.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 327/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 327/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.327.2023.1"}, {"guid": "ussr:db3277d2-d8de-4a58-87e8-371b430ec105", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.120.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 120/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.120.2023.1"}, {"guid": "ussr:36d330f8-388c-4934-aec1-f648d0e06cce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.265.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 265/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 265/2022 z 1. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.265.2022.1"}, {"guid": "ussr:b3c2df86-134d-4e04-9aa5-89c493577186", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.111.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 111/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 111/2022 z 1. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.111.2022.1"}, {"guid": "ussr:574bb19b-c8c1-4b7f-84bb-06bb7d6c39ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.80.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/2020 z 6. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.80.2020.1"}, {"guid": "ussr:d6180335-1c80-4ff5-af64-353bc94330f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.615.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 615/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 615/2020 z 2. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.615.2020.1"}, {"guid": "ussr:b4305060-076d-45a2-9384-c7ba2311c4a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.69.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 69/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 69/2019 z 7. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.69.2019.1"}, {"guid": "94a44bb6-b42a-49d7-b929-f139eab713ab:c9d3256f-244d-43d6-bbc6-408d0e4de63a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4122205620.1", "spisova_znacka": "6Cdo/11/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2024 z 24. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4122205620.1"}, {"guid": "b9aa7756-2bf5-4b25-9985-c5436a500c41:b13fc2cc-b96b-4b98-807f-f2caf3269543", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1110230544.4", "spisova_znacka": "7Cdo/50/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/50/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1110230544.4"}, {"guid": "39f859a0-a627-4577-8777-0f57221e29d9:2b811c09-256c-4379-b032-51a5b566751d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5116217315.1", "spisova_znacka": "8Cdo/29/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/29/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5116217315.1"}, {"guid": "fb3bb57c-3038-4d5f-85ef-6f059b2a5c5f:885967f7-2971-469a-9061-df471ea4ff53", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8207206725.2", "spisova_znacka": "7Cdo/75/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/75/2024 z 30. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8207206725.2"}, {"guid": "ddc0470d-5130-4662-ace5-33205b382784:1bc9166f-fd98-4cf2-a762-269b17986413", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1114213522.1", "spisova_znacka": "7Cdo/124/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/124/2021 z 27. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1114213522.1"}, {"guid": "bc48ec01-1555-402c-a4de-abf0538cd3b1:c02fa195-d019-4e42-a6ea-dd21f99e952c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8121208662.1", "spisova_znacka": "5Cdo/153/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/153/2022 z 30. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8121208662.1"}, {"guid": "bfd09e1a-2ced-46ba-bb70-eecc4f9ef727:e912c597-42f3-43ed-a0c2-8611395d44ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1520203105.1", "spisova_znacka": "7Cdo/55/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/55/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1520203105.1"}, {"guid": "3ad905d1-4713-4e6b-ba3b-7fd65f590ecb:157e70ae-9862-4418-9f4c-128a1f44df60", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2211210199.1", "spisova_znacka": "9Cdo/223/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/223/2021 z 29. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2211210199.1"}, {"guid": "c643372d-2c5d-48b1-b1c7-bdadee4619e7:2e472872-0fe0-4ca9-9b2e-388149cbbd8e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5813207817.1", "spisova_znacka": "7Cdo/32/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/32/2021 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5813207817.1"}, {"guid": "1fe9ee96-61ae-499a-8840-ad78268d8ad5:b4e989f2-649d-4ae5-a336-4d221ab4814f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8713207516.1", "spisova_znacka": "7Cdo/105/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/105/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8713207516.1"}, {"guid": "e8110070-6697-4756-a3a4-dbcf25ff3704:fa3596a0-0756-4da2-a706-0ac2a0272e50", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2107220159.1", "spisova_znacka": "7Cdo/101/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/101/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2107220159.1"}, {"guid": "f9410d6a-ddef-4918-bfd5-797137ecc956:5ba51b56-6231-4aa3-a916-02b9c36b4815", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1213202628.1", "spisova_znacka": "1Cdo/224/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/224/2019 z 28. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1213202628.1"}, {"guid": "6716d198-2adc-4c93-b651-a81e9c5260f8:e1ab03a2-6af5-401e-b087-dca5c0f72814", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5810205611.1", "spisova_znacka": "7Cdo/241/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/241/2019 z 29. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5810205611.1"}, {"guid": "ed8b1751-89e6-446b-98b6-ab630550261c:11f72ee3-0ae8-4018-8161-6c74f008991e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6117201475.1", "spisova_znacka": "7Cdo/159/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/159/2019 z 29. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6117201475.1"}, {"guid": "133291b3-196c-4358-aa17-1b945a519613:aca4b206-6032-4023-b00e-798f28b05130", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5107213688.1", "spisova_znacka": "3Cdo/141/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/141/2019 z 25. 8. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5107213688.1"}, {"guid": "0f2712ab-11d3-4a73-b3bb-0c66fea8e43b:28320e8e-f526-4a92-b5fb-b476810c4117", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1417210668.1", "spisova_znacka": "3Cdo/253/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/253/2019 z 29. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1417210668.1"}, {"guid": "814d9be0-e21f-4e0e-a27b-19368b42ed91:93fb6941-840a-4b43-aec5-702c07f4a8a1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5915203764.1", "spisova_znacka": "3Cdo/121/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/121/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5915203764.1"}, {"guid": "61abd74e-7e47-4902-84d2-72c95e3079cd:6c34f228-5b1d-4251-a859-18b1624f071f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2714200898.1", "spisova_znacka": "3Cdo/77/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/77/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2714200898.1"}, {"guid": "cd1dc77b-92e1-499a-8dbb-c4ba7c4c2705:e71defb2-7a84-4dae-bde3-9424e9bfadca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1214202977.1", "spisova_znacka": "3Cdo/123/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/123/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1214202977.1"}, {"guid": "372a5825-bb59-4171-b2bf-2f98dc70db44:6430dd0e-5cdf-4e87-a04b-26f493c2e108", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5716215363.1", "spisova_znacka": "8Cdo/154/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/154/2019 z 31. 3. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5716215363.1"}, {"guid": "1d4c8547-fc18-42e9-8e31-3ddaf6e29706:5444345e-672f-4aa8-bd1b-7a3c8ac022cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2115224565.1", "spisova_znacka": "3Cdo/46/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/46/2019 z 18. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2115224565.1"}, {"guid": "aafa1de5-471c-4252-bd69-3ef32adc8fc3:fab20cec-9315-4cf4-8463-db4c8ea9be22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3115212448.1", "spisova_znacka": "3Cdo/216/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/216/2019 z 18. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3115212448.1"}]}