{"guid": "372b08be-9249-4bb7-94eb-b86bfad144fc:282c7554-ae66-45fd-953a-4dacb9215d34", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5808203371.1", "spisova_znacka": "2Cdo/220/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/220/2017 z 29. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2018, sp. zn. 2Cdo/220/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5808203371.1", "identifikacne_cislo": "5808203371", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Petríková", "sudca_id": 164, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-petrikova-164", "datum_vydania": "2018-03-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-64", "nazov": "§ 64 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-64", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-64", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/282c7554-ae66-45fd-953a-4dacb9215d34", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5808203371.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5808203371.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5808203371.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/220/2017\n5808203371\n29. 03. 2018\nJUDr. Viera Petríková\nECLI:SK:NSSR:2018:5808203371.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu T. A., bývajúceho v E., zastúpeného JUDr. Antonom\nSlamkom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského č. 1735/29, proti žalovaným 1/ T. O.,\nbývajúcemu v E., zastúpenému Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom v Zubrohlave, Klinec II,\n2/ I. C., bývajúcej v E., 3/ N. C., bývajúcej v E., 4/ M. Z., bývajúcej v L. a 5/ M. O., bývajúcej v K., o\nurčenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5\nC 157/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. októbra 2016 sp. zn. 11\nCo 300/2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pokračuje na strane žalovaných, s dedičmi pôvodne\nžalovanej 2/ neb. Q. A., a to s I. C., N. C., M. Z. a M. O..\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20. apríla 2016 č. k. 5 C\n157/2008-427 v prvom výroku žalobu zamietol. V druhom výroku uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť\nžalovanému 1/ trovy konania vo výške 2 632,64 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške\n2 333,14 € a iných trov vo výške 299,50 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom\nvyslovil, že v pomere medzi žalobcom a žalovanou 2/ náhradu trov konania žalovanej 2/ nepriznáva.\nSúd prvej inštancie poznamenal, že hoci GP č. 64/1995, resp. GP č. 17/2001, špecifikoval nehnuteľnosti,\nku ktorým sa prevádzalo vlastnícke právo na žalobcu ako nadobúdateľa, vklad vlastníckeho práva bol\npovolený rozhodnutím (bývalej) Správy katastra u všetkých troch zmlúv na podklade GP č. 17/2001,\nktorý výmeru jednotlivých dielov a ich polohové určenie riešil odlišne. Poukázal na to, že znalec vo\nsvojom posudku č. 3/2013 skonštatoval, že diely č. 52 a č. 53 podľa GP č. 64/95 a diely č. 52 a č. 53 podľa\nGP č. 17/2001 nie sú totožné (výmerou i polohovým určením), boli prevádzané v rôznych podieloch a\ntiež to, že novovytvorená parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 podľa\nGP č. 27/2009 nie je totožná s nehnuteľnosťami, ktoré mal žalobca nadobudnúť na základe uvedených\nkúpnych zmlúv. Práve tieto skutočnosti boli dôvodom pre postup (bývalej) Správy katastra E., ktorá aj\nnapriek povoleniu vkladu vlastníckeho práva, ho do evidencie nehnuteľností nezapísala. Na základe\nuvedeného bol súd prvej inštancie toho názoru, že právne úkony - kúpne zmluvy, na základe ktorých mal\nžalobca nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, medzi nimi aj súčasnú C KN parc. č. XXXX/\nXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 a C KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o\nvýmere 86 m2, sú absolútne neplatné pre ich neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka\n(označenie nehnuteľností neurčitým, nezrozumiteľným spôsobom prejavujúcim sa nesúladom medzi\nobsahovou časťou zmlúv a geometrickými plánmi), a preto musel súd prvej inštancie žalobu (v dosiaľ\nnerozhodnutej časti) zamietnuť. Poznamenal, že kúpna zmluva ohľadne oddelenia časti pozemkov\nje neurčitá, ak geometrický plán potvrdený Okresným úradom, katastrálnym odborom nie je priamo\nsúčasťou kúpnej zmluvy, t. j. netvorí s kúpnou zmluvou jedinú listinu, nakoľko v danej veci geometrické\n\nplány ani nemohli tvoriť jedinú listinu (technickú a vôľovú jednotu), keďže k povoleniu vkladu došlo na\nzáklade iného než v kúpnych zmluvách uvádzaného geometrického plánu, ktorý výmeru jednotlivých\ndielov a ich polohové určenie riešil odlišne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že mu nebol predložený\ndodatok ku kúpnym zmluvám, súčasťou ktorých by bol práve geometrický plán, na základe ktorého došlo\nk povoleniu vkladu, tvoriaci jednak technický podklad (technická jednota) a jednak súčasť zmluvných\nprejavov tých častí zmlúv, ktorými sa určuje predmet prevodu priamo odkazom na jeho obsah (vôľovú\njednotu). Záverom dodal, že obsahom kúpnych zmlúv bol prevod vlastníckeho práva k jednotlivým\ndielom, ktoré podľa geometrického plánu nevytvorili novú parcelu, resp. viac nových parciel, preto neboli\nspôsobilým predmetom prevodu podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise\nvlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) účinného ku dňu povolenia vkladu.\nObsah kúpnych zmlúv obsahujúci prevod vlastníckeho práva k dielom bol v rozpore s ustanovením §\n45 ods. 1 katastrálneho zákona účinného ku dňu 18. marca 2003 (povolenie vkladu), a preto sú kúpne\nzmluvy s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Ďalšie stranou žalobcu\nnavrhnuté dokazovanie súd nevykonal, keďže skutkový stav mal preukázaný z dosiaľ vykonaných\ndôkazov a doplnenie dokazovania by neprinieslo jeho výraznú zmenu. S poukazom na vyššie uvedené\nsúd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku [účinného do 30. júna 2016, (ďalej len „O.s.p.“)].\n2. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 25. októbra 2016 sp. zn. 11 Co 300/2016 odvolaním\nžalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Potvrdenie rozsudku okresného súdu odôvodnil jeho\nvecnou správnosťou, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nna dôvody ktorého poukázal. Uviedol, že z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo,\nže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že novovytvorené parcely sú totožné s\nnehnuteľnosťami, ktoré nadobudol na základe kúpnych zmlúv spísaných formou notárskych zápisníc.\nOdvolací súd konštatoval, že zo znaleckého dokazovania vyšiel najavo nesúlad medzi obsahovou\nčasťou zmlúv, kde bol predmet prevodu slovne vyjadrený uvedením medzi iným aj výmery pozemkov a\nich grafickými prílohami - geometrickými plánmi, na ktoré sa zmluvy odvolávali (geometrický plán z roku\n1995), čomu nezodpovedala grafická časť, keď diel č. 53 podľa geometrického plánu z roku 1995 mal\nvýmeru 778 m2, pričom podľa slovného vyjadrenia mal mať výmeru 660 m2. Vznikol tu tak rozpor medzi\nobsahovým a grafickým vyjadrením, z ktorého dôvodu nemožno s určitosťou zistiť, kde sa diel č. 53\nnachádza a aká časť zemského povrchu sa tak stala predmetom prevodu. Rozpor medzi obsahovou a\ngrafickou časťou zmluvy spôsobil, že vo vzťahu k dielu č. 53 nemožno určiť, aká časť zemského povrchu\nsa stala predmetom prevodu (nevie to určiť ani znalkyňa) a predmetná kúpna zmluva je v tejto časti\npre svoju neurčitosť, ktorú nemožno odstrániť ani výkladom, absolútne neplatným právnym úkonom.\nOdvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. O trovách\nkonania rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s\n§ 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Namietal, že odvolací súd sa v\nnapadnutom rozsudku vôbec nezaoberal protichodnými tvrdeniami znalkyne uvedených v znaleckom\nposudku č. 3/2013 a v naznačenom smere nevykonal žiadne dokazovanie (napr. dodatočným výsluchom\nznalkyne) tak, aby znalkyňa mohla prípadne vysvetliť svoj rozpor, keď na jednej strane tvrdí, že žalované\nparcely nie sú totožné s dielom, ktorý žalobca nadobudol kúpnymi zmluvami a následne v doplnení\nposudku v písomnej identifikácii konštatuje súladnosť žalovaných KN-C parciel s týmto dielom.\nPoznamenal, že odvolací súd si jednoducho z týchto dvoch protichodných konštatovaní znalkyne\nvybral len to, čo vyhovovalo skutkovému tvrdeniu odvolacieho súdu, právnemu posúdeniu o neurčitosti\nzmluvy a napokon aj meritórnemu konečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu spočívajúcemu v\npotvrdení rozsudku súdu prvej inštancie. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu\nodmietol a zaviazal ho na náhradu trov dovolacieho konania. Žalované 2/ až 5/ sa k dovolaniu žalobcu\npísomne nevyjadrili.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom\n\n(§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal\nprípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie treba\nodmietnuť.\n6. Keďže pôvodná žalovaná 2/ neb. Q. A. zomrela X., najvyšší súd rozhodol, že v konaní pokračuje s\njej dedičmi I. C., N. C., M. Z. a M. O. (§ 64 CSP).\n7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420\na § 421 CSP.\n8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/\nten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Žalobca v dovolaní namietal § 420 písm. f/ CSP. Pod porušením práva na spravodlivý\nsúdny proces z hľadiska § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd\nzasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných\npráv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu\nprostriedkami, ktoré mu zákon priznáva.\n10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS\n3/97, II. ÚS 251/03 a IV. ÚS 252/04).\n11. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných\ndo 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca\nčinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)\nznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na\nkonaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo\n6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne\njeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda\nrozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť\nžalobou uplatneného nároku.\n12. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v\ncivilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho\nodôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je\nvysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).\n13. Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.\n14. Žalobca tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v § 420 písm. f/ CSP došlo tým, že odvolací súd sa\nnevysporiadal s protichodnými závermi znaleckého dokazovania a za tým účelom nevykonal žiadne\ndokazovanie, napr. dodatočným výsluchom znalkyne.\n\n15. V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu do 30. júna 2016 sa vyskytovali námietky dovolateľov\ntýkajúce sa nedostatkov v procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie, prípadne\nnesprávnosti hodnotenia výsledkov dokazovania. Najvyšší súd vo vzťahu k takýmto námietkam\ndospel k záveru, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania\n(a zakladajúcim prípustnosť dovolania) nie je nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových\nokolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého\ndôkazu (porovnaj judikáty R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo\n108/2016, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho\nsúdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla\n2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné\nzistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie\nniektorého dôkazu.\n16. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 420 písm. f/\nCSP prípustné. Najvyšší súd preto jej dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.\n17. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá CSP).\n18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/300/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}