{"guid": "8b863d55-2bd8-40a1-aadb-d68bc7cf8b3a:fef95a49-efe1-44ea-9c34-c65054169036", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5715204904.1", "spisova_znacka": "1Cdo/106/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/106/2018 z 18. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2018, sp. zn. 1Cdo/106/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:5715204904.1", "identifikacne_cislo": "5715204904", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "datum_vydania": "2018-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Záložné právo", "Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-1", "nazov": "§ 151b ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151a", "nazov": "§ 151a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151j.odsek-1", "nazov": "§ 151j ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151j.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151j"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151b", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151j", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fef95a49-efe1-44ea-9c34-c65054169036", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5715204904.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5715204904.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5715204904.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/106/2018\n5715204904\n18. 12. 2018\nJUDr. Ján Šikuta\nECLI:SK:NSSR:2018:5715204904.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ J. bývajúcej v V., 2/ B., bývajúceho v V.,\nobaja zastúpení JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Jazerná 19,\nproti žalovanej ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Žižkova 11, IČO: 35 799 200,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého\n17, IČO: 36 646 181, o určenie neexistencie záložného práva, vedenom na Okresnom súde Martin pod\nsp. zn. 15 C 167/2015, o dovolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. októbra\n2017, sp. zn. 10 Co 141/2017, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. decembra 2016, č. k. 15\nC 167/2015-257 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanej určenia neexistencie\nzáložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E. Obec E., stavba rodinný dom so súpisným č. XXX na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X a pozemky vedené ako parcely\nregistra „C“ pod parc. č. XXX/X o výmere 651 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o\nvýmere 139 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX. Žalovanej v celom rozsahu priznal právo na\nnáhradu trov konania. Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal charakterom žaloby, ktorej predmetom\nbolo určenie neexistencie záložného práva, pričom konštatoval, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c/\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Naliehavý právny záujem žalobcov vzhliadol v tom, že\nvlastnícke právo je Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) aj medzinárodnými zmluvami\nchránené ako základné právo (čl. 20 Ústavy SR) a majú právo na nedotknuteľnosť súkromného a\nrodinného života (čl. 19 Ústavy SR), ako aj právo na nedotknuteľnosť obydlia (čl. 21 Ústavy SR).\nMal za preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ uzatvorili dňa 18. decembra 2006 so žalovanou zmluvu\no mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, na základe ktorej im\nbol poskytnutý mimoriadny medziúver pod č. XXXXXXXX vo výške 1.500.000,- Sk a zároveň im bol\nposkytnutý aj stavebný úver pod č. XXXXXXXXX vo výške 150.000.- Sk. Na zabezpečenie predmetnej\nzmluvy bola dňa 18. decembra 2006 uzavretá zmluva o zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam\npodľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Predmetom záložnej zmluvy podľa čl.\nI bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného\nveriteľa. Žalovaná v predmetnom zmluvnom vzťahu bola v pozícii záložného veriteľa a žalobcovia 1/ a\n2/ sa stali záložcami nehnuteľností. Podľa čl. II zmluvy o záložnom práve záložné právo sa zriadilo na\nnehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX za účelom zabezpečenia pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy o\nmimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“),\npohľadávky na uhradenie úrokov, úrokov z omeškania a všetkých poplatkov, účelne vynaložených\nnákladov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, pohľadávky, ktorá vznikne v dôsledku odstúpenia od úverovej\nzmluvy alebo v dôsledku jej výpovede, alebo oznámením o predčasnej splatnosti poskytnutého úveru,\n\npohľadávky, ktorá vznikne z dôvodu bezdôvodného obohatenia, z dôvodu zániku úverovej zmluvy iným\nspôsobom, ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním. Záložná zmluva bola na základe podaného\nnávrhu na vklad do katastra nehnuteľností zapísaná na predmetnom LV pod Z.. Žalobcovia prestali\nsplácať poskytnutý mimoriadny medziúver a stavebný úver v roku 2009 z dôvodu úrazu žalobcu 2/ a jeho\ndlhodobej práceneschopnosti a neskôr v roku 2013 sa žalobcovia obaja stali invalidnými dôchodcami\na dostali sa do finančných problémov. Následne žalovaná ku dňu 31. mája 2014 odstúpila písomne\nod úverovej zmluvy jednostranným právnym úkonom zo dňa 3. júna 2014 pristúpila ku zosplatneniu\ncelého zostatku úveru a zároveň vyzvala žalobcov k zaplateniu celej splatnej sumy aj s príslušenstvom\nvo výške 52.977,73 Eur. Súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. 4 Obo 202/1999, podľa ktorého zabezpečená pohľadávka z úverovej zmluvy nezmenila\nsvoj právny dôvod po tom čo veriteľ od zmluvy odstúpil uzavrel, že odstúpením od úverovej zmluvy\nzáložná zmluva nezanikla od počiatku a záložné právo existuje. Žalovaná oznámila žalobcom listom\nzo dňa 4. marca 2015 začatie výkonu záložného práva podľa § 151 OZ formou odpredaja založených\nnehnuteľností. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že finančné prostriedky boli požičané žalobcom,\núver im bol poskytnutý, záložná zmluva bola uzavretá písomne, obsahovala všetky podstatné náležitosti,\nt. j. aké pohľadávky zabezpečuje, čo je predmetom zálohu, všeobecnú hodnotu záložného práva s\npríslušenstvom podľa znaleckého posudku. Existenciu záložného práva nevyhodnotil ako v rozpore s\ndobrými mravmi. Výkon záložného práva umožňuje vnútroštátna norma (§ 151j ods. l OZ) aj dobrovoľnou\ndražbou, v prípade dražby sú veľmi široké právne prostriedky ochrany, či sú to konania o určení\nneplatnosti dražieb, ktoré v prípade nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie nie sú obmedzené lehotou\nuvedenou v § 21 zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ žalobcovia na obranu svojich skutkových\ntvrdení sa odvolávali na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 23/2014,\ntoto súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že predmetné uznesenie riešilo odlišné skutkové a právne\nokolnosti ako v súdenej veci. Žalobcovia nepreukázali, že by robili akékoľvek kroky v súvislosti so\nsplácaním predmetnej pohľadávky. V súhrne dospel súd prvej inštancie k záveru, že neexistujú žiadne\ndôvody pre určenie neexistencie záložného práva žalovanej na nehnuteľnostiach žalobcov, a preto ich\nžalobu zamietol.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov 1/, 2/ rozsudkom z 26. októbra\n2017, sp. zn. 10 Co 141/2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, žalovanej priznal náhradu trov\nodvolacieho konania v celom rozsahu a zamietol procesný návrh žalobcov na prerušenie konania.\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím ako aj jeho dôvodmi, keď súd\nprvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne ho právne posúdil, v dôvodoch rozhodnutia\nvyčerpávajúco vyargumentoval z akých okolností vychádzal, označil ustanovenia právnych predpisov,\nktoré pri právnom posúdení veci aplikoval, dal relevantné odpovede v rozhodnutí, aké úvahy ho\nviedli ku konštatácii neopodstatnenosti žaloby. Rovnako mal za preukázané, že žalobcovia si svoju\npovinnosť splácať dlh riadne a včas od roku 2009 neplnili. Žalobcovia v podstate tvrdili a žalobu o\nurčenie neexistencie záložného práva zdôvodňovali tým, že odstúpením žalovanej od úverovej zmluvy\nbola zrušená aj zmluva o záložnom práve vzhľadom na jej akcesorický charakter. S touto odvolacou\nargumentáciou žalobcov sa odvolací súd nestotožnil. Vychádzal z § 151a OZ, že záložné právo slúži\nna zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa\nalebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne\na včas splnená. V súdenej veci záložné právo na nehnuteľnosti žalobcov bolo zriadené písomnou\nzmluvou (§ 151b ods. 1 OZ), v zmluve o zriadení záložného práva bola určená aj pohľadávka, ktorú\nzabezpečuje a konkrétne vymedzenie záloh (§ 151b ods. 2 OZ). Pre vznik záložnej zmluvy bola\nsplnená aj zákonná podmienka, zápis do katastra nehnuteľností, nakoľko išlo o zriadenie záložného\npráva k nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti boli bezpečne preukázané nielen listinnými dôkazmi, ale\naj zhodnými tvrdeniami strán sporu. Rovnako bola preukázaná existencia pohľadávky veriteľa voči\nžalobcom, ktorý svoj záväzok zaplatiť úver voči žalovanej nesplnili. Bol názoru, že odstúpením od zmluvy\npohľadávka z úveru nezanikla. Jednotlivé dôvody zániku záložného práva Občiansky zákonník upravuje\nv § 151md ods. 1, pričom neuvádza ako dôvod zániku záložného práva v dôsledku odstúpenia veriteľa\nod úverovej zmluvy. Odvolací súd tiež poukázal na súdnu prax, podľa ktorej ak bola pohľadávka veriteľa\nvyplývajúca z úverovej zmluvy zabezpečená záložným právom, odstúpením veriteľa od zmluvy o úvere\nzáväzok záložného dlžníka nezanikol (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 102/1999), teda\nzáložný veriteľ je naďalej oprávnený požadovať uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu. Odstúpením\nod zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, prípadne zaplatiť\naj úroky, menia sa iba podmienky za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. V predmetnej\nveci záložná zmluva slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy, podstatné bolo,\n\nže zabezpečenie pohľadávky nezaniklo, pretože pohľadávka veriteľa (žalovanej) žalobcami (dlžníkmi)\nuspokojená nebola. Dodal, že aj v prípade, ak by sa malo jednať o pohľadávku z bezdôvodného\nobohatenia v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy, vždy ide o tú istú pohľadávku, len z iného\nprávneho dôvodu, avšak vždy o pohľadávku neuspokojenú, nezaplatenú, o pohľadávku, ktorej vznik\ntkvie v úverovej zmluve. Záložné právo zriadené záložnou zmluvou je zabezpečovacím právnym\ninštitútom pohľadávky z úverovej zmluvy, zabezpečuje celkovú návratnosť z titulu úveru poskytnutých\npeňažných prostriedkov a odstúpením žalovanej od úverovej zmluvy nezaniklo. Pokiaľ odvolací súd\nzamietol procesný návrh na prerušenie konania, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n8 Cdo 125/2016 z 22. februára 2017, podľa ktorého začatie konania o žalobe na splnenie povinnosti\nvyplývajúcej zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vytvára prekážku litispendencie v\nkonaní o neskôr podanej žalobe protistrany na určenie, že záložné právo vyplývajúce z tej istej záložnej\nzmluvy nevzniklo. V predmetnej veci však ide o opačnú procesnú situáciu, keď skôr bolo začaté toto\nkonanie o určenie neexistencie záložného práva. Odvolací súd ani nezistil iný obligatórny dôvod na\nprerušenie konania podľa § 162 ods. 1 CSP.\n3. Rozsudok odvolacieho súdu napadli včas podaným dovolaním žalobcovia 1/, 2/, prípustnosť ktorého\nvyvodzovali z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, keď súdy vec nesprávne právne posúdili, pričom rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená. Poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, pokiaľ ide o\nexistenciu naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách, ktorá prax nie je jednotná (napríklad\nsp. zn. 4 Cdo 89/2007, 8 Cdo 251/2015, 3 Cdo 24/2017, 1 MCdo 1/2009). Žalobcovia sa vo svojich\npodaniach zaoberali primeranosťou výkonu záložného práva a dôsledkov, ktoré z toho môže/má\nvšeobecný súd vyvodiť, pričom poukázali na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj\nústavný súd“), sp. zn. PL. ÚS 23/2014, ako aj uznesenie ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 261/2013 z\n30. apríla 2013. Pokiaľ ide o následnú súdnu kontrolu dobrovoľnej dražby a primeranú povahu sankcie,\npoukázali na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-34/13 Monika Kušionová proti SMART\nCapital, a.s. Pokiaľ ide o stratu bývania, každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať možnosť\npredložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie a citoval niektoré rozsudky Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), napr. McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, Rousk\nv. Švédsko, č. 27183/04, § 137. Poukázali tiež na nález ústavného súdu II. ÚS 261/2013, pokiaľ ide o\nmožné dôsledky výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a potrebu zohľadnenia sociálnej situácie\ndlžníka. Argumentovali rozhodnutiami iných súdnych autorít, z ktorých vyplýva I/ dôležitosť ochrany\nvlastníckeho práva a práva na ochranu pred neprimeraným zásahom do súkromného a rodinného života,\nII/ problematická právna úprava výkonu záložného práva v našom právnom poriadku a s tým spojená\nvýrazná nevyváženosť práv medzi záložným veriteľom na jednej strane a záložcom a/alebo dlžníkom,\na III/ povinnosť všeobecného súdu chrániť dôležité práva dlžníkov a záložcov, ak sú vystavení hrozbe\nstraty obydlia, ak hroziaci zásah do práv dlžníkov je neprimeraný a ak má veriteľ možnosť cieľ dosiahnuť\naj inak primeranejším spôsobom a kompenzovať tým uvedenú nerovnosť. Záverom dovolatelia vytýkajú\nobom súdom ich právne posúdenie, ktoré považujú za extrémne formalistické, prehlbujúcu nerovnosť\nv právach a povinnostiach medzi nimi ako dlžníkmi na jednej strane a žalovanou na druhej strane.\nHoci je takéto právne posúdenie v súlade s ustanovením citovaného ustanovenia § 151 md ods. 1 OZ,\nnestotožňujú sa s doslovným, pre nich extrémne tvrdým výkladom zákona. Domáhajú sa výkladu zákona\nkladúcemu záložnému veriteľovi medze, v ktorých môže siahnuť po mimosúdnom výkone záložného\npráva. Za správny považujú dovolatelia taký výklad zákona, v zmysle ktorého súd vyvodí všetky dôsledky\nz konania veriteľa s obrovskou finančnou a odbornou prevahou, ktorým poruší vysokými súdnymi\nautoritami vyznačené hranice zásahu do základných práv na vlastnenie majetku a nedotknuteľnosť\nsúkromného a rodinného života. Navrhujú napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie.\n4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobcov 1/, 2/ písomne nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcov nie je dôvodné.\n6. Najvyšší súd už v rozhodnutiach vydaných pred účinnosťou nového civilného procesného kódexu\nCSP viackrát uviedol (sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014),\n\nže právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej\ninštancie, sa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za\nsplnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá\nkonania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolanie aj\npodľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými\nstranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné\npreskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2\nCdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).\n7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie úspešne napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým\nje dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n10. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n11. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.\nOtázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková otázka. Zo\nzákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu,\nktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka\npráce, Zákona o rodine, ako aj o otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a\ninterpretácii procesných ustanovení. V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je\nprocesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v § 421 ods. 1\npísm. a/ až c/ CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad 1 Cdo 126/2017,\n1 Cdo 206/2017, 1 Cdo 208/2016, 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 235/2016, 3 Cdo 132/2017, 4 Cdo 14/2017,\n4 Cdo 89/2017, 4 Cdo 207/2017, 7 Cdo 20/2017, 8 Cdo 186/2016, 8 Cdo 78/2017, 8 Cdo 221/2017).\n12. Pokiaľ procesná strana v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP,\nnevymedzí právnu otázku, ktorá v dovolacom konaní ešte nebola vyriešená, dovolací súd nemôže\nsvoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach, ktorú otázku a ktoré rozhodnutia mal\ndovolateľ na mysli, v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo byť neefektívne a nedosahujúce\nzákonom predpokladaný cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky a nekonkretizovania\npodstaty právnej otázky, nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych\na hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd. V opačnom prípade\nby uskutočnil procesne neprípustný svojvoľný dovolací prieskum priečiaci sa nielen, vo všeobecnosti,\nnovej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale konkrétne aj cieľu\nsledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (porovnaj 3 Cdo 6/2017).\n\n13. Žalobcovia vyvodzujú prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Uvedený dôvod\nprípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu predpokladá v prvom rade formuláciu\nprávnej otázky a zároveň, že danú právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu preto daná potreba,\naby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Na rozdiel od predošlej právnej\núpravy v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, keď výlučne odvolací súd mohol vysloviť, že je v\njeho rozhodnutí riešená otázka zásadného právneho významu, na ktorú samostatným výrokom pripustil\ndovolanie a dovolací súd nemal oprávnenie skúmať, či skutočne ide o otázku zásadného právneho\nvýznamu, ale bol oprávnený preskúmavať takéto rozhodnutie odvolacieho súdu iba v rámci pripustenej\notázky, súčasná právna úprava dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku\nzásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená, a z tohto pohľadu rozhodnúť o prípustnosti\ndovolania. Dovolací súd o tom, že dovolanie je z tohto dôvodu prípustné, nevydáva osobitné rozhodnutie,\nale sám si posúdi túto otázku ako predbežnú a v prípade, že dospeje ku kladnému záveru, ide o prípustné\ndovolanie a dovolací súd bez ďalšieho preskúma napadnuté rozhodnutie a meritórne o ňom rozhodne. V\nkonkrétnom prípade musia dovolatelia relevantne odôvodniť, že dovolanie je prípustné, pretože zásadná\nprávna otázka nebola dovolacím súdom dosiaľ riešená, pričom dôvodom dovolania potom môže byť\nlen otázka právneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu a ako aj\nodôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ (porovnaj Števček M., Ficová S., Baricová J.,\nMesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H.\nBeck, str. 1382).\n14. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je právna otázka, ktorá ešte nebola riešená\ndovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť rozhodovacia prax\ndovolacieho súdu. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí: a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a b/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne\nriešená.\n15. Z dovolania nie je zrejmé, akú právnu otázku dovolatelia chcú riešiť, keď túto jasne nekonkretizovali,\na tak následne ani dovolací súd nemohol vyhodnotiť, či táto právna otázka už bola dovolacím súdom\nvyriešená alebo nie.\n16. Dovolatelia ako dovolací dôvod uviedli § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a výslovne aj uviedli, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená. Dovolací súd vychádzal z obsahu dovolania, pričom mu nebolo zrejmé, či\ndovolacou otázkou bola tá, a/ či na určení neexistencie záložného práva bol naliehavý právny záujem\nalebo nie, alebo b/ či odstúpenie od úverovej zmluvy spôsobuje zároveň aj zánik záložnej zmluvy, alebo c/\nči je potrebné riešiť otázku primeranosti výkonu záložného práva, alebo d/ či je tu potreba sa odkloniť od\ntvrdého formalistického, prehlbujúceho nerovnosť účastníkov výkladu zákona o dobrovoľných dražbách\nči Občianskeho zákonníka. Totiž v dovolaní sa dovolatelia dotýkajú všetkých uvedených otázok,\navšak právnu dovolaciu otázku zásadného významu, ktorá bola predmetom odvolacieho prieskumu\nneformulujú.\n17. Zároveň dovolatelia poukazovali v dovolaní na množstvo rozhodnutí dovolacieho a ústavného súdu,\nako aj ESĽP, ktoré sa v rôznej miere týkajú neplatnosti právnych úkonov, neplatnosti zmluvy o úvere\na zmluvy o zriadení záložného práva, neplatnosti záložnej zmluvy, neplatnosti dobrovoľnej dražby,\nporušenia práva na bývanie a podobne. Z uvedeného ani podľa obsahu nemožno posúdiť, či by mohlo ísť\nskôr o dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 a/ alebo c/ CSP, pretože tu stále absentuje jasná formulácia\nprávnej otázky.\n18. Za týchto okolností dovolací dôvod nebol žalobcami vymedzený spôsobom uvedeným § 431 až § 435\nCSP, a teda žalobcovia žiadnym spôsobom nevyargumentovali existenciu dovolacieho dôvodu podľa §\n421 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý v dovolacom prejave uviedli. Absenciu takej náležitosti považuje CSP\nza dôvod pre odmietnutie dovolania.\n19. Najvyšší súd konštatujúc danosť dôvodov pre odmietnutie dovolania v zmysle § 447 písm. f/ CSP,\ndovolanie žalobcov odmietol.\n20. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n\n21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}