{"guid": "61dad1b0-1ce9-4dd5-b34d-c783fc6e2ffb:8557d349-ebaf-49de-8b00-707323ac6010", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5708208296.2", "spisova_znacka": "6Cdo/60/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/60/2017 z 31. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2018, sp. zn. 6Cdo/60/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5708208296.2", "identifikacne_cislo": "5708208296", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Rudolf Čirč", "sudca_id": 383, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-rudolf-circ-383", "datum_vydania": "2018-10-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8557d349-ebaf-49de-8b00-707323ac6010", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5708208296.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5708208296.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5708208296.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/60/2017\n5708208296\n31. 10. 2018\nJUDr. Rudolf Čirč\nECLI:SK:NSSR:2018:5708208296.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne SAT, s. r. o., so sídlom v Martine, M. R. Štefánika\n16, proti žalovanej T - system, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Banskobystrická 7403/4, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta\n936/16, v mene ktorej koná JUDr. Ivan Fiačan, PhD., za účasti intervenientky na strane žalovanej AVEC\nBUILDING, s. r. o., so sídlom v Žiline, Terasy 3471/6, zastúpenej JUDr. Marínou Gallovou, advokátkou\nso sídlom v Martine, Jilemnického 30, o vydanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Martin pod\nsp. zn. 21C/19/2008, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. júna 2016 sp.\nzn. 9Co/209/2016, takto\nrozhodol:\nSenát 6 C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky p o s t u p u j e v e c na prejednanie a rozhodnutie\nveľkému senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 8. decembra\n2015 č. k. 21C/19/2008-1066 uložil žalovanej povinnosť vydať žalobkyni nehnuteľnosti nachádzajúce sa\nv meste N. a zapísané v katastri nehnuteľností pre kat. úz. N. na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok\nparcela reg. „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 484 m2 a pozemok parcela reg. „C“ č.\nXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 897 m2 a ako stavba (budova) súp. č. XXXX postavená\nna pozemku parcela č. XXX/X (ďalej len „nehnuteľnosti“), a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.\nTakto rozhodol poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že na strane\nžalobkyne sú splnené podmienky pre vyhovenie žalobe v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého vlastník má právo na poskytnutie ochrany proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva\nneoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.\nMal za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností, keďže ich nadobudla na základe kúpnej\nzmluvy uzatvorenej v roku 1993 a všetky následné kúpne zmluvy o ich prevode, až po kúpnu zmluvu\nz 15. 10. 2008, ktorou ich mala nadobudnúť spoločnosť NOVALIS, s. r. o., boli rozsudkom Okresného\nsúdu Martin z 26. 11. 2011 č. k. 18Cb/277/2007-858 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 30.\n5. 2013 sp. zn. 13Cob/185/2012 určené za neplatné. Vyslovil názor, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam,\nktoré boli predmetom dražby konanej dňa 18. 11. 2012, nenadobudla platne na tejto verejnej dražbe ani\nintervenientka (vystupujúca v základnom konaní ako vedľajšia účastníčka), pretože záložca (spoločnosť\nNOVALIS, s. r. o. považovaná na dražbe za vlastníka nehnuteľností) nebol vlastníkom predmetu dražby\na z ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z. z.“) nevyplýva, že by dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote\nstanovenej týmto zákonom nebola podaná žaloba o určenie jej neplatnosti, mala viesť k nadobudnutiu\nvlastníckeho práva aj od nevlastníka, a teda že by došlo k prelomeniu zásady „nikto nemôže previesť na\niného viac práv, než má on sám“ („Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ ďalej len\nzásada „nemo plus iuris“). Z tohto dôvodu intervenientka ako nevlastník nemohla previesť vlastníctvo\nk nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou z 11. 11. 2014 na žalovanú. Pretože na strane žalovanej nebola\n\npreukázaná ani dobromyseľnosť, keďže mala vedomosť o tom, že nehnuteľnosti sú predmetom súdnych\nsporov, jej dispozícia s nehnuteľnosťami je neoprávnená.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej a intervenientky zhora\noznačeným rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Zároveň rozhodol, že\nžiadnemu z účastníkov sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil\nso skutkovými i právnymi závermi prvoinštančného súdu.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“).\nNavrhla rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému\nsúdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla, že ho podáva podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1\npísm. a), b) a c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný\nsporový poriadok“). Namietala, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces nepreskúmateľnosťou\nrozsudku odvolacieho súdu pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia. Namietala tiež nesprávne\nprávne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke, či neplatnosť dobrovoľnej dražby môže súd\nposudzovať aj v inom konaní, než v konaní o návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v\nzmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. V súvislosti s tým uviedla, že odvolací súd sa nesprávnym\npripustením takejto možnosti odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe vyplývajúcej z rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 186/2010, sp. zn. 3 Cdo 272/2007 a Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky III. ÚS 448/2010. Za nesprávne právne posúdenie veci považovala aj riešenie\notázky týkajúcej sa použiteľnosti zásady „nemo plus iuris“ v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva v\ndobrovoľnej dražbe. Nesúhlasila s názorom odvolacieho súdu, že ani platná dobrovoľná dražba, t. j.\ntaká, proti ktorej v zákonom stanovenej lehote nebola podaná žaloba o určenie jej neplatnosti, nemôže\nviesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka, a teda že neprelamuje zásadu „nikto nemôže\npreviesť na iného viac práv, než má on sám“. Namietala tiež to, že odvolací súd neaplikoval v danej veci\n§ 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako\nneopodstatnený zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd alebo „dovolací súd“) po zistení, že\ndovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou a riadne zastúpenou osobou, a že spĺňalo zákonom\npožadované náležitosti, vrátane riadneho vymedzenia dovolacích dôvodov, pristúpil k skúmaniu splnenia\npodmienok prípustnosti dovolania.\n6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Jeho účelom je náprava najzávažnejších\nprocesných pochybení (zmätočných rozhodnutí) a riešenie otázok zásadného právneho významu a\nzjednocovanie judikatúry. Je prípustné proti dvom skupinám rozhodnutí odvolacieho súdu, a to proti\nrozhodnutiam postihnutým tzv. zmätočnostnou vadou (§ 420 C. s. p.) a proti rozhodnutiam zásadnej\nprávnej významnosti (§ 421 C. s. p.). Tým sú zároveň určené dva prípustné dovolacie dôvody, a to\ndovolací dôvod spočívajúci vo vadách uvedených v § 420 C. s. p. a dovolací dôvod spočívajúci v\nnesprávnom právnom posúdení veci za splnenia predpokladov uvedených v § 421 C. s. p.\n7. V preskúmavanej veci, ako už bolo uvedené, dovolateľka v dovolaní uviedla, že ho podáva podľa § 420\npísm. f) a § 421 ods. 1 C. s. p. Vec prejednávajúci senát 6 C (ďalej len “vec prejednávajúci senát“ alebo\nsenát „6 C“) dovolacieho súdu v prvom rade skúmal prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p.\nZaoberanie sa týmto dovolacím dôvodom v poradí ako prvým je dané jednak jeho povahou (zmätočnosť\nkonania v zásade znemožňuje posudzovanie správnosti rozhodnutia z hľadiska právneho posúdenia\nveci), jednak jeho umiestnením v C. s. p. (predchádza dovolaciemu dôvodu vyplývajúcemu z § 421 ods.\n1 C. s. p.), a tiež tým, že existencia tohto dôvodu zakladá nielen prípustnosť, ale zároveň aj dôvodnosť\npodaného dovolania, v dôsledku čoho sa zaoberanie prípadným ďalším uplatneným dovolacím dôvodom\nvyplývajúcim z § 421 ods. 1 C. s. p. stáva neefektívnym, a teda bezpredmetným.\n8. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n\n9. Citované ustanovenie § 420 písm. f) C. s. p. zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n10. Za zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. označila dovolateľka nepreskúmateľnosť\nrozsudku odvolacieho súdu. Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom takouto\nvadou postihnuté nebolo. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho\nodôvodnenia, ako už bolo uvedené v bode 8., je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je\nspôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za\nnásledok porušenie práva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním\nnapádaný rozsudok odvolacieho súdu totiž v spojení s rozsudkom prvoinštančného súdu uvádza\nskutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci,\nvýsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne\nnázory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred\nodvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným\nrozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na\ndôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné\nskutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe\ntak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolateľka preto\nnedôvodne argumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný. Dovolanie v tejto časti\ntak nebolo prípustné.\n11. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľkou tvrdenou vadou\nvyplývajúcou z § 420 písm. f) C. s. p., vec prejednávajúci senát pristúpil k skúmaniu prípustnosti\ndovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu, a to nesprávneho právneho\nposúdenia veci odvolacím súdom.\n12. Rozhodujúcou právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorej\nsprávnosť (okrem iných otázok) riešenia namietala dovolateľka, bola otázka, či v dobrovoľnej dražbe\nvykonanej podľa zákona č. 527/2002 Z. z., proti ktorej v zákonom stanovenej lehote nebola podaná\nžaloba o určenie jej neplatnosti, možno nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka, a teda či sa v\nnej prelamuje zásada „nemo plus iuris“. Odvolací súd sa pri riešení tejto otázky neodklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu reprezentovanej uznesením najvyššieho súdu z 18. decembra\n2012 sp. zn 2 MCdo 20/2011, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 61/2014 (ďalej len „rozhodnutie R 61/2014“) a v ktorom\nbol vyslovený názor, že ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote uvedenej v § 21 zákona č.\n527/2002 Z. z. nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže mať za následok nadobudnutie vlastníckeho\npráva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby.\n13. Podľa názoru vec prejednávajúceho senátu sa však odvolací súd od označenej ustálenej\nrozhodovacej praxe odkloniť mal, pretože vymedzenú právnu otázku je potrebné riešiť inak. I keď\nvychádzajúc z doslovného znenia ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné len ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nje potrebné toto ustanovenie vykladať extenzívne, a to tak, že zakladá prípustnosť dovolania aj v\nprípade, ak sa odvolací súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, no podľa\nnázoru dovolacieho senátu, ktorému vec pripadla na rozhodnutie, sa odkloniť mal. Iný názor, podľa\nktorého by prípustnosť dovolania v takomto prípade nebola daná a z povahy veci (vzhľadom na\nustálenú rozhodovaciu prax) by nebola daná ani podľa § 421 ods. 1 písm. b) a písm. c) C. s. p.,\n\nby vo svojich dôsledkoch znamenal, že dovolací súd by nemohol pristúpiť k meritórnemu prieskumu\ndovolaním napadnutého rozhodnutia, hoci by mal za to, že dovolaním napadnutá právna otázka je\notázkou zásadného právneho významu a že je potrebné ju riešiť inak, t. j. odklonom od doterajšej\nustálenej rozhodovacej praxe. Takúto interpretáciu je potrebné odmietnuť, pretože by odporovala zmyslu\na účelu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku a zároveň by znamenala nerešpektovanie\nústavného zákazu odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae).\n14. Po konštatovaní, že v predmetnej veci je daná prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm.\na) C. s. p. chcel senát 6 C pristúpiť k meritórnemu prieskumu dovolaním napadnutého rozhodnutia\nv otázke, či v dobrovoľnej dražbe vykonanej podľa zákona č. 527/2002 Z. z., proti ktorej v zákonom\nstanovenej lehote nebola podaná žaloba o určenie jej neplatnosti, možno nadobudnúť vlastnícke právo\naj od nevlastníka, a teda či sa v nej prelamuje zásada „nemo plus iuris“. Pretože pri svojom rozhodovaní\ndospel k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru vysloveného v rozhodnutí R 61/2014,\nvznikla mu v zmysle § 48 ods. 1 C. s. p. povinnosť predložiť vec na rozhodnutie veľkému senátu.\n15. Senát 6 C sa nestotožňuje s názorom, podľa ktorého že ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej\nv lehote uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže mať za\nnásledok nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol\nsám vlastníkom predmetu dražby. Naopak zastáva názor, že ak v zákonom stanovenej trojmesačnej\nlehote odo dňa príklepu nebola podaná žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby (ďalej len „dražba“),\nnemôže byť v tejto dražbe nadobudnuté vlastnícke právo vydražiteľa úspešne spochybňované, a to ani\nv prípade, ak ten, kto bol na dražbe považovaný za vlastníka predmetu dražby, nebol jeho skutočným\nvlastníkom.\n16. Takýto interpretačný záver vyžaduje rešpektovanie základného princípu právneho štátu, ktorým je\nprincíp právnej istoty a z neho vyplývajúce princípy dôvery v platné právo, legitímneho očakávania a\nochrany nadobudnutých práv. Dražba je totiž neplatná, len ak jej neplatnosť vyslovil súd v konaní na\nnávrh podaný v zákonnej lehote podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Pokiaľ v zákonom stanovenej\nlehote (okrem výnimky, ktorá v danom prípade neprichádza do úvahy) nebola podaná žaloba o určenie\nneplatnosti dražby, jej účinky, medzi ktoré patrí aj nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, už\nnemožno spochybniť. V takomto prípade neplatnosť dražby už nemožno posudzovať v žiadnom inom\nkonaní, a to ani ako predbežnú otázku napr. v konaní o určenie vlastníctva alebo o vydanie veci.\nVýnimkou by mohli byť len prípady, v ktorých by nebolo zrejmé, čo bolo vydražené a kto urobil najvyššie\npodanie, resp. ak by v skutočnosti nešlo o dobrovoľnú dražbu, ale o predstierané konanie. Vydražiteľ,\nktorý uhradil cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote a ktorému bol udelený príklep, môže\nv dôvere v ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. legitímne očakávať, že pokiaľ nebude v zákonom\nstanovenej lehote podaná žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, jeho vlastnícke právo k\npredmetu dražby, ktoré nadobudol príklepom, už nemôže byť spochybnené. Inak sa nenaplnila ním\nočakávaná ochrana a právna istota poskytnutá mu zákonom určením lehoty, v ktorej možno napadnúť\nplatnosť dražby, resp. by bola popretá.\n17. Podľa teórie práva subjektívne práva vznikajú ako následok právnych skutočností. Pokiaľ subjektívne\nprávo, ktorým je aj vlastnícke právo, vzniklo vydražiteľovi ako účinok, t. j. právny následok platnej\ndražby ako právnej skutočnosti, potom bez vyslovenia neplatnosti dražby nemožno zároveň tvrdiť, že\ntakýto účinok nenastal, t. j. že vydražiteľ vlastnícke právo nenadobudol, pretože zostalo skutočnému\nvlastníkovi. Inak povedané nemožno akceptovať záver, že určitý účinok nastal a zároveň nenastal, resp.\nže dražba je platná a zároveň neplatná. Takýto záver by bol logicky rozporný a tým nerešpektujúci\nzákladnú požiadavku právneho štátu, ktorou je požiadavka na bezrozpornosť právneho poriadku, a teda\naj na bezrozpornosť interpretácie a aplikácie právnych noriem.\n18. Zákon č. 527/2002 Z. z. v ustanovení § 2 písm. a) charakterizuje dražbu ako verejné konanie,\nktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe\nnávrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na\nvopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu\nponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby. Dôvodová správa k\nnovele tohto zákona vykonanej zákonom č. 568/2007 z. z. výslovne uvádza, že pri dobrovoľnej dražbe\nnejde o prevod veci (nejde o zmluvu), ale o osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na\nzáklade „iných skutočností ustanovených zákonom“ (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorými sú\n\npríklep na dražbe a zaplatenie vydraženej ceny (zložená právna skutočnosť). Nejde teda o ďalší inštitút\nzmluvnej povahy. Na posudzovanie nadobudnutia vlastníckeho práva vydražiteľom preto nemožno\naplikovať zásadu „nemo plus iuris“, ktorá sa spája zo zmluvným prevodom tohto práva. Prípadný\nnedostatok vlastníckeho práva toho, kto bol na dražbe považovaný za vlastníka predmetu dražby,\nmôže byť významný v konaní o neplatnosť dražby len ako právna vada predmetu dražby. Možnosť\nnadobudnutia vlastníckeho práva na dražbe vydražiteľom aj v prípade, ak ten, koho vec bola dražená,\nnebol v skutočnosti jej vlastníkom, je dôsledkom zákonnej úpravy dražby, ktorej platnosť v prípade\nnepodania žaloby o určenie jej neplatnosti, ako už bolo uvedené, nemožno spochybňovať. Táto právna\núprava uplynutím lehoty, v ktorej nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby, prakticky vylučuje\nkonflikt medzi právom na ochranu vlastníctva v zmysle zásady „nemo plus iuris“ a právom na ochranu\ndobromyseľného nadobúdateľa a tým nastoľuje stav právnej istoty vydražiteľa, že jeho vlastnícke právo\nuž nemôže byť úspešne spochybnené.\n19. Na podporu vyššie uvedeného právneho záveru možno uviesť i to, že ak by vlastnícke právo\nvydražiteľa, aj napriek nepodaniu žaloby o určenie neplatnosti dražby, bolo možné úspešne spochybniť\naplikáciou zásady „nemo plus iuris“ v inom konaní na základe inej žaloby, podanej i po niekoľkých\nrokoch od ukončenia dražby, mohlo by to viesť k odradeniu potencionálnych záujemcov o účasť na\ndražbe ako dražiteľov. Zákon č. 527/2002 Z. z. by sa tak mohol stať prakticky neaplikovateľným, čo\nby mohlo mať za následok sťaženie vymožiteľnosti práva nemožnosťou realizácie najmä záložného\npráva a tiež nemožnosťou speňažovania majetku v konkurznom konaní týmto spôsobom. Interpretáciu,\nktorá by mohla znamenať riziko takéhoto negatívneho dopadu na ekonomické a finančné vzťahy trhovej\nekonomiky treba preto odmietnuť.\n20. Vec prejednávajúci senát ďalej dodáva, že pokiaľ by mala byť relevantná otázka náležitej\nobozretnosti a opatrnosti záujemcov o dražbu, potom táto je prezumovaná už tým, že tieto subjekty\nsa môžu oprávnene spoliehať, že navrhovateľ dražby v prípade, ak jej predmetom je nehnuteľnosť, je\npovinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace (§ 7 ods. 3 zákona č. 527/2002\nZ. z.) a že navrhovateľ dražby zodpovedá za vady predmetu dražby a za to, že predmet dražby možno\ndražiť, a spolu s dražobníkom zodpovedá aj za škodu spôsobenú porušením zákona (§ 33 zákona č.\n527/2002 Z. z.).\n21. So zreteľom na uvedené senát 6 C postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu (§ 48 ods. 1 C. s. p.), pričom v tomto uznesení odôvodnil\nsvoj názor, odlišný od názoru vysloveného v rozhodnutí R 61/2014.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}