{"guid": "2369a720-a705-43c6-a94c-7d5b99e69007:3af04c04-d9a5-43de-a05e-60c61aa10438", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5113230310.1", "spisova_znacka": "2Obdo/29/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/29/2017 z 22. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 2Obdo/29/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5113230310.1", "identifikacne_cislo": "5113230310", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2018-02-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-115a", "nazov": "§ 115a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-115a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-115a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205a.odsek-1", "nazov": "§ 205a ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-205a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-1", "nazov": "§ 214 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "nazov": "§ 238 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-115a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-205a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3af04c04-d9a5-43de-a05e-60c61aa10438", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5113230310.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5113230310.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5113230310.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/29/2017\n5113230310\n22. 02. 2018\nJUDr. Ivana Izakovičová\nECLI:SK:NSSR:2018:5113230310.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Aleš Kostrůnek, s miestom podnikania 768 03 Roštín\n278, Česká republika, IČO: 723 20 796, zastúpeného JUDr. Vladimírom Papežom, advokátom, so sídlom\nTovačovského 3161/13, 767 01 Kroměříž, Česká republika, proti žalovanému: VEXCOLT CENTRAL\nEUROPE, s.r.o., so sídlom Kvačalova 5, 010 04 Žilina, IČO: 36 665 215, zastúpenému JUDr. Milošom\nKvasňovským, advokátom, so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, v konaní o zaplatenie peňažnej\npohľadávky 105.920,- Kč s príslušenstvom, v konaní o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline zo dňa 17. februára 2016, č. k. 13Cob/278/2015-210, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.\nII. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 31.03.2015, č. k. 19Cb/243/2013-141, uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 89.420,- Kč spolu so 7,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy\n89.420,- Kč od 03.10.2012 až do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej\nčasti okresný súd žalobu zamietol. Súčasne samostatným výrokom vyslovil, že o náhrade trov konania\nrozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n2. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii § 536 ods. 1, 2, § 546 ods. 1 prvá veta, § 554\nods. 1 veta prvá, ods. 3, § 560 ods. 1, § 15 ods. 1, 2, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního\nzákonníka (ďalej len „Obchodní zákonník“) v spojení s § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Zb., § 120\nods. 1, 3, 4, § 132, § 155 ods. 2 písm. c/ O. s. p. skonštatoval, že medzi stranami sporu nebola sporná\nskutková okolnosť vystavenia a obsah písomnej objednávky žalovaného pod č. 052/6/12 z 02.05.2012.\nA to tak, ako je táto objednávka súčasťou spisu na č. l. 6 a ako aj vzhľadom na obsah elektronickej\nkomunikácie z 24.07.2012, ktorá sa nachádza na č. l. 7 spisu. Tieto nesporné okolnosti skutkového\ncharakteru si okresný súd osvojil podľa § 120 ods. 3 O. s. p.\n3. Okresný súd sa v rámci dokazovania zaoberal vyhodnotením, či žalobca preukázal splnenie zmluvnej\npovinnosti zhotoviteľa vykonať dielo podľa § 554 ods. 1 veta prvá, ods. 3 Obchodného zákonníka, teda či\nsi riadne splnil svoju zmluvnú povinnosť dielo vykonať jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu\ndiela žalovanému.\n4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal splnenie zmluvnej povinnosti zhotoviteľa\nvykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi, a to vo vzťahu k\nplneniu - montáž na akcii Letisko, cena ktorého bola vyúčtovaná faktúrou č. 1201069 v sume 89.420,Kč. Tento záver okresného súdu vyplynul z výňatku elektronickej komunikácie z 24.07.2012, ktorý\nlistinný dôkaz žalovaný v konaní čo do jeho hodnovernosti nenamietal. Uvedený výňatok z elektronickej\nkomunikácie medzi osobou, ktorá podľa objednávky žalovaného z 02.05.2012 je kontaktnou osobou\n\nza žalovaného pre technické záležitosti - p. I. G. a žalobcom, preukázal skutočnosť realizácie druhu a\nrozsahu plnenia žalobcu pre žalovaného tak, ako to bolo vyúčtované faktúrou č. 1201069. Práve listinný\ndôkaz - výňatok z elektronickej komunikácie z 24.07.2012, bol podľa názoru okresného súdu dôkazom,\nktorý oproti dôkaznej situácii vyplývajúcej z vykonaného dokazovania vo vzťahu k realizácii montáže\nprotipožiarnych upchávok v Slovnafte, odlišoval dôkaznú situáciu vo vzťahu k montáži na akcii Letisko\nv prospech záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia o splnení zmluvnej povinnosti dielo\nvykonať. Preto bolo podľa okresného súdu právo žalobcu na zaplatenie sumy 89.420,- Kč opodstatnené\naj za aplikácie § 546 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka ako právo na zaplatenie dohodnutej ceny\nza dielo.\n5. Prvoinštančný súd ďalej skonštatoval, že faktúra č. 1201069 sa dostala do dispozičnej sféry\nžalovaného a predstavovala výzvu žalobcu adresovanú žalovanému na zaplatenie vyúčtovanej ceny za\ndielo v lehote splatnosti tejto faktúry, preto okresný súd priznal úrok z omeškania v zákonnej sadzbe\n7,5 % ročne od 03.10.2012, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej faktúry až\ndo zaplatenia. V tejto časti príslušenstva, a to úroku z omeškania okresný súd aplikoval § 369 ods.\n1 Obchodného zákonníka a svoju vedomosť z inej rozhodovacej činnosti o výške sadzby úroku z\nomeškania podľa § 121 O. s. p. a v zmysle právnej úpravy vyplývajúcej z § 1 Nariadenia vlády ČR č.\n142/1994 Zb.\n6. Okresný súd v rovine plnenia, a to ceny, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 1201072 v sume 16.500,Kč za montáž protipožiarnych upchávok v Slovnafte, uviedol, že žalobca navrhol preukázať splnenie\njeho zmluvnej povinnosti ako zhotoviteľa vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu\ndiela objednávateľovi, výsluchom svedka U. Y. a dopytom na investora predmetnej stavby. Okresný\nsúd po vykonaných dôkazoch podľa § 132 O. s. p. konštatoval, že žalobca v tejto časti uplatnenej\npohľadávky nepreukázal splnenie jeho zmluvnej povinnosti vykonať dielo jeho riadnym ukončením a\nodovzdaním žalovanému. Obsah svedeckej výpovede svedka Tomáša Kubáčka, ktorý síce potvrdil, že\nplnenie - montáž protipožiarnych upchávok v Slovnafte, ktorých mohlo byť okolo 40 kusov, zrealizoval\npre žalobcu a tomuto i odovzdal, nebola podľa okresného súdu sama o sebe a ani v spojení s výsledkami\nostatného dokazovania dostatočným a spoľahlivým dôkazom preukazujúcim vykonanie tohto diela v\nrozsahu ako vyplynulo z faktúry č. 1201072. Pri zohľadnení všetkých týchto skutočností okresný súd\nrozhodol o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 16.500,- Kč spolu so 7,5 % úrokom z omeškania\nročne z tejto sumy od 10.11.2012 až do zaplatenia.\n7. V súvislosti s vyslovením, že o náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 30 dní po\nprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, okresný súd poukázal na ust. § 151 ods. 3 O. s. p.\n8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, na odvolanie žalovaného, napadnutým rozhodnutím zo dňa\n17.02.2016, č. k. 13Cob/278/2015-210, rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o povinnosti zaplatiť\nžalobcovi sumu 89.420,- Kč s príslušenstvom, potvrdil.\n9. Odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na § 219 ods. 1, 2 O. s. p. stotožnil\ns rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu.\n10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu uviedol, že dielo - akcia Letisko - vykonanie\ndiela, jeho odovzdanie, nebolo podľa objednávky viazané na podmienku odovzdávacieho a preberacieho\nprotokolu, pretože takáto explicitná dohoda medzi žalobcom a žalovaným sa k uvedenému splneniu\nvykonať a odovzdať dielo žalovanému v objednávke č. 052/6/12 nenachádza. Nebola podľa názoru\nkrajského súdu relevantná odvolacia námietka žalovaného, že by okresný súd z objednávky č. 052/6/12\npreberal len časť jej obsahu, keď neprihliadol na odovzdávací protokol, pretože práve z obsahu\nobjednávky č. 052/6/12 vyplýva, že nie je vykonanie a odovzdanie diela viazané na odovzdávací\nprotokol. Z uvedeného preto podľa odvolacieho súdu nemožno prihliadnuť ani k rozhodnutiu Najvyššieho\nsúdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/799/2009, na ktoré poukazoval žalovaný, lebo toto rozhodnutie\nvychádzalo z iného skutkového a právneho stavu.\n11. Bolo preto podľa odvolacieho súdu opodstatnené, aby okresný súd vychádzal z konania vypočutého\nsvedka pána U. Y. v spojení aj so stavebným denníkom, výpisom z e-mailovej komunikácie a s\npotvrdením spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., ktorá bola objednávateľom diela - Letisko M. R.\nŠtefánika vo vzťahu k žalovanému. Podľa krajského súdu, okresný súd vecne správne skonštatoval, že\n\nsúhrnne vykonané dôkazy, a to objednávka žalovaného č. 052/6/12, e-mailová komunikácia, stavebný\ndenník, výpoveď svedka U. Y., vyjadrenie spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., preukázali\nvykonanie a odovzdanie diela žalovanému v zmysle objednávky. Odvolací súd k úplnosti dodal, že ak\nna v konaní vypočutého svedka U. Y. nadväzovalo ďalšie konanie žalovaným, a to odovzdanie diela\nspoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., tak nie je možné sa vo vyvolanom súdnom spore dovolávať\nneoprávnenosti konania svedka U. Y., práve ktorého konanie na predmetnom diele, a to podpisovanie\nstavebných denníkov žalovaný v konečnom dôsledku akceptoval.\n12. K správnosti skutkového záveru krajský súd poukázal na to, že záver okresného súdu vychádzal z\npriebehu konania a stavu dokazovania, preto nebolo potrebné v žiadnom smere doplňovať dokazovanie.\nV súvislosti s tým, že okresný súd nevyhodnotil predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá sa\nnachádza na č. l. 131, 132 spisu, krajský súd odkázal na Zápisnicu o pojednávaní pred okresným súdom\ndňa 13.03.2015. Na tomto pojednávaní bol vykonaný dôkaz Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa\n08.08.2013. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu po oboznámení sa so Zmluvou o postúpení\npohľadávky zo dňa 08.08.2013 uviedol len toľko, že pohľadávka, ktorá je predmetom postúpenia, netvorí\npredmet tohto sporu a žalovaný, ktorý predložil zmluvu o postúpení pohľadávky, vo vzťahu ku tomuto\ndôkazu neuskutočnil žiaden iný návrh. Krajský súd preto konštatoval, že okresný súd nebol povinný\nv odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberať predloženou Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa\n08.08.2013 uzavretou medzi postupcom VEXCOLT ČR s.r.o., so sídlom v Prahe a postupníkom žalovaným VEXCOLT CENTRAL EUROPE, s.r.o., so sídlom v Žiline.\n13. Vzhľadom na vyššie uvedené, sa krajský súd stotožnil so závermi okresného súdu. Preto uviedol,\nže nebolo z jeho strany potrebné, aby opätovne boli zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré\nodzneli v odôvodnení rozsudku okresného súdu viažucom sa k výrokovej časti o povinnosti žalovaného\nzaplatiť žalobcovi sumu 89.420,- Kč spolu s príslušenstvom, a preto bolo postačujúce, aby zo strany\nkrajského súdu bolo odkázané na tieto závery.\n14. V závere napadnutého rozhodnutia, za aplikácie predmetného ust. § 224 ods. 4 O. s. p., krajský súd\nvyslovil, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie z dôvodu, že tento pri trovách\nsúdneho konania postupoval v zmysle ust. § 151 ods. 3 O. s. p., keď vyslovil, že o náhrade trov konania\nrozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n15. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, podal žalovaný dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní\nmu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237\npísm. f/ O. s. p.). Podľa žalovaného je ďalej konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), pričom napadnuté rozhodnutie spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Žalovaný preto žiada, aby dovolací\nsúd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n16. Žalovaný v prvom rade zdôraznil, že v odvolaní poukázal na mnohé nedostatky a vady vykonaného\ndokazovania na súde prvej inštancie. Tieto zistenia viedli k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré\npodľa názoru žalovaného nebolo možné odstrániť inak ako doplnením dokazovania v rámci odvolacieho\nkonania. Žalovaný dodal, že za týmto účelom mal odvolací súd povinnosť nariadiť pojednávanie. Tým,\nže pojednávanie odvolací súd nenariadil, žalovaný má za to, že mu odvolací súd odňal možnosť konať\npred súdom, čím došlo k porušeniu jeho ústavného práva na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa okrem\niného aj verejné prerokovanie veci.\n17. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ďalej podľa žalovaného trpí vadou nedostatočného\nodôvodnenia a arbitrárnosti. Odvolací súd sa totiž mal obmedziť len na konštatovanie priebehu\ndoterajšieho stavu konania a stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie. Týmto došlo podľa\nžalovaného k vade konania, nakoľko si odvolací súd nesprávne osvojil skutkový stav zistený okresným\nsúdom, ktorý stav zároveň nesprávne právne posúdil.\n18. Najpodstatnejší nedostatok vidí žalovaný v tom, že súdy nesprávne zistili skutkový stav ohľadom\notázky splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním\ndiela žalovanému. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na objednávku č. 052/6/12 zo dňa 02.05.2012.\nTento dôkaz mal zhodnotiť súd prvej inštancie na jednej strane ako jednoznačnú dohodu zmluvných\nstrán o základných podmienkach vzájomného zmluvného vzťahu. Avšak vo vzťahu k ďalším zložkám\n\nzmluvného vzťahu, predovšetkým k dohode o protokolárnom odovzdaní diela, bola pre súd prvej\ninštancie irelevantná. Odvolací súd podľa žalovaného uvedený nedostatok neodstránil. Žalovaný má\npritom za to, že v podanom odvolaní uviedol viacero faktov, ktoré svedčia proti vierohodnosti a dôkaznej\nsile dôkazov, z ktorých tieto súdy vychádzali. Dovolateľ v tomto kontexte poukázal najmä na výpoveď\nsvedka U. Y., a to v rozsahu svedeckých výpovedí konateľov žalovaného, C. R., I. a I. Y., a to na\npojednávaní konanom dňa 13.03.2015.\n19. Podľa žalovaného odvolací súd ďalej nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by smerovalo k\npreukázaniu totožnosti plnení medzi žalobcom a žalovaným na jednej strane a spoločnosťou ZIPP na\nstrane druhej. Rovnako žalovaný namietol výňatok z elektronickej komunikácie z 24.07.2012 od Mareka\nSkýpalu, pretože informácie uvedené v e-maile, nijako nepreukazujú riadne vykonanie diela zo strany\nžalobcu, resp. dokončenie a pripravenie diela na odovzdanie žalovanému.\n20. Inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa žalovaného skutočnosť,\nže odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku obmedzil len na konštatovanie správnosti rozsudku\nprvej inštancie, pričom sa vôbec nevysporiadal s argumentmi uvádzanými v odvolaní žalovaného.\n21. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že s dovolaním žalobcu a dôvodmi v\nňom uvedenými nesúhlasí a navrhuje dovolanie odmietnuť, pretože nie je prípustné. Žalovaný zdôraznil,\nže tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd, správne právne spor posúdili. Dodal, že zo strany\nžalovaného neboli diela vyhotovené žalobcom nikdy reklamované a nikdy k nim neboli zo strany\nžalovaného žiadne výhrady. Žalobca v ostatnom poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s\nktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Preto žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného\nodmietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací\n[§ 35 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný\nzastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.)\npreskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).\n23. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v\nzmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania\nposudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 O. s. p.\n24. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať\na rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane\ndovolacieho konania. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O.\ns. p. (I. ÚS 4/2011).\n25. Dovolanie v občianskom súdnom konaní je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým môže dovolací\nsúd zasiahnuť do už odvolacím súdom právoplatne nastoleného stavu právnej istoty účastníkov\nkonania o predmete konania. Preto dovolanie neslúži na nápravu akýchkoľvek vád prvostupňovej alebo\ndruhostupňovej fázy základného konania, ale len vád, ktorých závažnosť zákonodarca povýšil nad\nprávnu istotu účastníkov konania (I. ÚS 35/2013).\n26. Dovolanie možno podať iba, ak to výslovne pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Občiansky\nsúdny poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať len proti\nprávoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone [§ 238 O. s. p. (pokiaľ ide\no rozsudok) a § 239 O. s. p. (pokiaľ ide o uznesenie)], alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne\nvymenovaných závažných procesných vád (§ 237 O. s. p.)\n\n27. Dovolaním z dôvodov uvedených v ust. § 237 O. s. p. je možné napadnúť všetky rozhodnutia\nodvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo na povahu predmetu konania.\nPrípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je daná tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je v tomto prípade prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j.\nak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho\nsúdu. K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p.\nprihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 O. s. p.).\n28. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Prípustnosť dovolania proti rozsudku\nupravuje § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého\nstupňa vo veci samej zmenený podľa ods. 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru\ndovolacieho súdu vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo\nvýroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej\nstránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého\nstupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. (odsek 3).\n29. Dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. uvádza, že dovolaním napadnutý rozsudok nevykazuje\nznaky žiadneho z rozhodnutí podľa § 238 O. s. p., prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení\nnemožno vyvodiť.\n30. Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a v dovolacom\nkonaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku, preto z uvedených\nustanovení nemožno vyvodiť.\n31. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., v zmysle\nktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.\n32. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. sa rozumie taký vadný postup\nsúdu v občianskom súdnom konaní, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných\npráv účastníka konania, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej\nochrany jeho práv a právom chránených záujmov.\n33. Z obsahu dovolania je zrejmé, že za vady podľa § 237 písm. f/ O. s. p., považuje dovolateľ taký\npostup odvolacieho súdu (ako aj súdu prvej inštancie), ktorý postup sa zakladá na nedostatočnom\nvykonaní dokazovania, pričom ide o dokazovanie vychádzajúce z nevierohodných skutočností. Odvolací\nsúd podľa žalovaného túto vadu konania neodstránil a nenariadil pojednávanie na odvolacom súde.\nPodľa dovolateľa ďalej odvolací súd ako aj súd prvej inštancie, napokon svoje rozhodnutia dostatočne\nneodôvodnili, čím sú napadnuté rozhodnutia arbitrárne. Dovolateľ zároveň namietal, že odvolací súd\nsa v napadnutom rozhodnutí obmedzil iba na odkázanie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.\nDovolací súd poznamenáva, že tento postup súdov začlenil dovolateľ pod inú vadu konania, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.),\n34. K námietke dovolateľa, že dokazovanie bolo podľa jeho názoru súdmi nižších inštancií vykonané\nnedostatočne, dovolací súd pripomína, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy, nebolo dôvodom\nznemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania),\nnedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R37/1993, R125/1999, R42/1993). Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov\nSlovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel k záveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky\nnavrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie\nmožnosti konať pred súdom. Nová právna úprava na podstate uvedeného nič nezmenila.\n35. Dovolací súd ďalej poukazuje na ust. § 214 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého na prejednanie odvolania\nproti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak\na/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,\n\nb/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,\nc/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n36. V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.\ns. p.). Zo znenia § 214 ods. 1 O. s. p. preto možno vyvodiť, že hlavnou formou konania pred odvolacím\nsúdom, je konanie bez nariadenia pojednávania.\n37. Dovolací súd v súvislosti s obsahom podaného dovolania, resp. s dokazovaním na odvolacom\nsúde, zdôrazňuje aj to, že zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa\nnapáda rozhodnutie vynesené v sporovom prvoinštančnom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Dôkazy\na skutočnosti, ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie,\nsú charakteristické tým, že sa považujú za výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné\nsituácie v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré situácie sú ustanovené v znení § 205a O. s. p.\n38. Podľa § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého\nstupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak\na) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo\nobsadenia súdu,\nb) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci samej,\nc) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,\nd) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého\nstupňa.\n39. Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k situáciám podľa § 205a ods. 1\nO. s. p.,\nako aj že by boli dané dôvody pre nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 O. s. p. (odvolací súd\nnepovažoval za potrebné dokazovanie doplňovať ani zopakovať, súd prvej inštancie nerozhodol podľa\n§ 115a O. s. p. bez nariadenia pojednávania a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný\nzáujem), odvolací súd v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodol o odvolaní žalovaného bez nariadenia\npojednávania. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na Dohovor o ľudských právach a základných\nslobodách, ktorý Dohovor nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno\nvysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonávať verejne. Ak teda\nrozhodoval súd prvej inštancie na pojednávaní, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené, nemusí\nnariadiť pojednávanie. Postupom odvolacieho súdu, nedošlo preto k odňatiu možnosti žalovaného pred\nsúdom konať v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p.\n40. K ostatnej dovolacej námietke žalovaného, podľa ktorej nie sú rozhodnutia súdov dostatočne\nodôvodnené, čím trpia vadou arbitrárnosti, dovolací súd uvádza, že z judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť\nzbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).\n41. Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko závažnú úlohu, že\npri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany súdov do úvahy zužujúci výklad a\nani také interpretačné postupy pri výklade procesných predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho\nneodôvodnené, prípadne svojvoľné obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie všeobecných\nsúdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje\nsvojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich\npovinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako\nsúd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa riadil pri svojom\nrozhodovaní o spore. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho\nprocesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n42. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy\noznačil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky\nprocesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých\n\ndôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne\nposúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé (§ 220 ods. 2 C. s. p.).\n43. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak zo\nstrany súdu došlo k takej interpretácii a aplikácii právnej normy, ktorá zásadne popiera účel a význam\naplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú\nzjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne\njednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS\n301/06).\n44. Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia (rozhodnutia súdu prvej inštancie), môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n45. Vyššie citované ustanovenie vedené ustanovenie bolo zavedené novelou Občianskeho súdneho\nporiadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a\nz dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že zákonodarca ním „reaguje na súdnu prax v prípadoch\núplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích\nsúdov je len kopírovaním vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú stranám\nsporu známe podania, známe napadnuté rozhodnutie a v závere obsahujú už len stručné konštatovania\no správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. Ide\no ustanovenie v rovine fakultatívnej a umožňuje odvolaciemu súdu sa sústrediť už len na doplnenie\npresvedčivosti rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môžu sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru.\nTým sa môže zvýšiť aj dôvera v apelačné súdy, ktoré by v rozhodnutí menej kopírovali a viac\nargumentovali, čo nepochybne bude verejnosťou vítané.“\n46. Ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného\nodôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací\nsúd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to po skutkovej, ako\naj právnej stránke. Ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do\núvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu\nprvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho\niba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej\ninštancie. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania\na nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane mimo limitov\npráva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nOdvolací súd preto v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie, sa v princípe môže obmedziť\nna prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19.\ndecembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - VIII).\n47. Dovolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (ako aj súdu prvej inštancie)\nzistil, že rozsudok odvolacieho súdu spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157\nods. 2 O. s. p., tak z formálneho, ako aj obsahového hľadiska, a preto ho nemožno považovať za\nnepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné).\n48. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným\nspôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky\nvykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých\nvyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery pritom dostatočne ozrejmil. Z odôvodnenia rozsudku\nsúdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.\n49. Okresný súd Žilina po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobca preukázal splnenie\nzmluvnej povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo, a to vo vzťahu k plneniu - montáž na akcii Letisko, cena\n\nktorého bola vyúčtovaná faktúrou č. 1201069 v sume\n89.420,- Kč. Preto podľa\nokresného súdu právo žalobcu na zaplatenie sumy 89.420,- Kč bolo opodstatnené aj za aplikácie §\n546 ods. 1 veta prvá Obchodního zákonníka ako právo na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo, a to\nspolu s príslušným úrokom z omeškania. Pri tomto zistení osobitne okresný súd poukázal na výňatok z\nelektronickej komunikácie z 24.07.2012 a výsluch svedka U. Y. (body 4 a 5 tohto rozhodnutia).\n50. Odvolací súd sa plne stotožnil s týmto záverom súdu prvej inštancie a zdôraznil, že ak na v konaní\nvypočutého svedka U. Y. nadväzovalo ďalšie konanie žalovaným, a to odovzdanie diela spoločnosti ZIPP\nBRATISLAVA spol. s r.o., tak nie je možné sa vo vyvolanom súdnom spore dovolávať neoprávnenosti\nkonania svedka U. Y. Zároveň krajský súd zdôraznil, že v prípade nároku na zaplatenie sumy 89.420,Kč, nebolo vykonanie a odovzdanie diela viazané na odovzdávací protokol, tak ako to namietal odvolateľ\n- žalovaný.\n51. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v napadnutej časti podľa §\n219 ods. 1 O. s. p. jednohlasne potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O. s. p. sa v ostatných dôvodoch stotožnil\ns odôvodnením rozsudku prvoinštančného súdu.\n52. Dovolací súd k aplikácii ust. § 219 ods. 2 O. s. p. dodáva, že v prípade, ak odvolací súd v\nplnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie (úplný alebo čiastočný blanketový\nodkaz) stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne\nzhrnie právne posúdenie veci, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej\nstránke, aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým tak tvorí jeden celok. Na základe\nuvedeného, rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, je\npotrebné považovať za jeden celok, ktorý vytvára komplexné zhodnotenie skutkovej a právnej stránky\nposudzovaného vzťahu medzi stranami sporu.\n53. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že skutkové a právne závery odvolacieho\nsúdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného\nodôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v\nžiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\nžalovaného.\n54. Pokiaľ dovolateľ namietal, že konajúce súdy nesprávne posúdili jeho nárok, týmto namieta nesprávne\nprávne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu. Právnym posúdením je totiž\nčinnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva\nna zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci\nje síce relevantný dovolací dôvod, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo\nvadách konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy\n(ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových\nzáverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo\nprocesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.\n55. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalovaného proti napadnutému\nrozsudku odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho,\naby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.\n56. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nžalovanému, ktorý úspech nemal (§ 453 ods. 1 C. s. p.\nv spojení § 255 ods. 1 C. s. p.).\nPodľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n57. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Cob/278/2015", "guid": "5ae70b27-94f6-4b75-8597-5ecf946c294b:80899e06-5d8f-4094-9d7c-449cd523ca38", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7726703e-4b0c-4b45-adbc-f76d404c40e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/2013 z 6. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-06", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7726703e-4b0c-4b45-adbc-f76d404c40e2"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}], "citovane_v": []}