{"guid": "2569dcc3-8758-4076-91c0-4bc8280831b1:bd43aa82-4893-472b-adb6-421b706d91b0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5109220066.2", "spisova_znacka": "1Obdo/56/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/56/2017 z 28. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2018, sp. zn. 1Obdo/56/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5109220066.2", "identifikacne_cislo": "5109220066", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "datum_vydania": "2018-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "nazov": "§ 470 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205a", "nazov": "§ 205a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-205a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118a.odsek-1", "nazov": "§ 118a ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-118a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118a.odsek-2", "nazov": "§ 118a ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-118a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118a.odsek-3", "nazov": "§ 118a ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-118a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-95.odsek-2", "nazov": "§ 95 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-95.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-95"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-3", "nazov": "§ 205 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-205"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-95.odsek-1", "nazov": "§ 95 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-95.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-95"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-3", "nazov": "§ 238 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-205a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-118a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-95", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-205", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd43aa82-4893-472b-adb6-421b706d91b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5109220066.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5109220066.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5109220066.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/56/2017\n5109220066\n28. 11. 2018\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2018:5109220066.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v spore žalobcu Ing. Mikuláša\nTakáča, so sídlom Timravy 23, 036 01 Martin, správcu konkurznej podstaty úpadcu BUDA mont s. r. o., so\nsídlom Pod Hradiskom 16/373, 010 04 Žilina, IČO: 36 381 098, proti žalovanému STRABAG Pozemné a\ninžinierske staviteľstvo s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 61/A, 820 15 Bratislava, IČO: 31 355 161, právne\nzastúpenému Valko Marián & partners, s. r. o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916\n192, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nŽiline č. k. 14CoKR/40/2014-409 z 19. novembra 2015, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného z a m i e t a .\nII. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom č. k. 10Cbi\n3/2009-289 z 5. septembra 2014 určil, že právny úkon - Dohoda uzavretá dňa 3.12.2008 medzi dlžníkom\nBUDA mont s. r. o., so sídlom Pod Hradiskom 16/373, 010 04 Žilina, IČO: 36 381 098 a spoločnosťou\nZIPP BRATISLAVA spol. s r. o., so sídlom Mlynské Nivy 61/A, 820 15 Bratislava, IČO: 31 355 161,\nktorou došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok účastníkov zmluvy vo výške 4.411.452,66 Sk, je v\nkonkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K 2/2009 na majetok úpadcu BUDA mont, s.\nr. o., so sídlom Pod Hradiskom 16/373, Žilina, IČO: 36 381 098, neúčinný voči veriteľom prihlásených\npohľadávok. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu BUDA\nmont s. r. o. v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina vedenom pod sp. zn. 4K 2/2009 sumu\n146.433,41 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť\nžalobcovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 4.520,24 € na účet jeho právneho\nzástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline\n(ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 14CoKR/40/2014-409 z 19. novembra 2015 tak, že napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v prvej a druhej výrokovej vete, ktorými súd prvej inštancie určil\nneúčinnosť právneho úkonu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty\núpadcu BUDA mont s. r. o. sumu 146.433,41 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok súdu\nprvej inštancie v tretej výrokovej vete, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi\ntrovy konania v sume 4.520,24 € na účet jeho právneho zástupcu, odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň odvolací súd pripustil dovolanie proti svojmu rozsudku v časti,\nv ktorej bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený.\n\n2.1. V odôvodnení rozsudku odvolací súd poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, z\nktorého vyplýva, že žalobou zo 17.07.2009 sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný je povinný do\nvšeobecnej podstaty úpadcu BUDA mont s. r. o. (ďalej aj „úpadca“ alebo „dlžník“) v konkurze vedenom\nna Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K 2/2009 vydať peňažné plnenie žalobcu započítané dohodou,\nuzavretou dňa 3.12.2008 medzi dlžníkom BUDA mont s. r. o. a žalovaným ZIPP BRATISLAVA spol.\ns r. o., Bratislava vo výške 4.411.452,90 Sk (146.433,41 €). Žalobu odôvodnil tým, že ako správca\nkonkurznej podstaty úpadcu (ďalej aj „správca“) zistil, že úpadca v čase pred vyhlásením konkurzu na\nsvoj majetok urobil právny úkon, konkrétne dňa 3.12.2008 uzavrel dohodu, ktorou so žalovaným dohodol\nzapočítanie svojich pohľadávok v celkovej sume 4.411.452,66 Sk, pričom v tom čase úpadca mal viacej\nznámych veriteľov, ktorí si riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky v konkurze. Ide o pohľadávky,\nktoré boli splatné v roku 2008 a čiastočne v roku 2007, t. j. pred podpisom dohody o započítaní\nvzájomných pohľadávok (ďalej aj „dohoda o započítaní“). V žalobe žalobca označil jednotlivých veriteľov\ns uvedením poradového čísla a sumy prihlásenej pohľadávky. Po uplynutí lehoty na prihlasovanie\npohľadávok bolo zaregistrovaných u správcu a na konkurznom súde celkom 68 prihlášok pohľadávok\n24 konkurzných veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky v celkovej sume 230.739,40 € (6.951.255,52\nSk). Dohodou o započítaní úpadca započítal voči svojim splatným pohľadávkam sankcie uplatnené voči\nnemu žalovaným v celkovej sume 4.605.000 Sk na podklade faktúr č. 2008081403, č. 2008081302 a\nč. 2008081303 a rozdiel vyplývajúci zo zápočtu v sume 6.424,59 € si žalovaný uplatnil prihláškou v\nkonkurze úpadcu, vedenom na konkurznom súde pod sp. zn. 4K 2/2009. Žalobca uviedol, že dohodu\no započítaní dlžník BUDA mont s. r. o. uzavrel so žalovaným dobrovoľne v čase svojho úpadku a\nna základe nej započítal svoje splatné pohľadávky proti sankciám, ktoré žalovaný vyčíslil a uplatnil\naž ku dňu 2.12.2008, predchádzajúcemu podpisu dohody o započítaní. Žalovaný si uplatnil sankcie\nvyššie uvedenými faktúrami z 2.12.2008 a splatnými toho istého dňa titulom zmluvnej pokuty z dôvodu\nomeškania zhotoviteľa (úpadcu) s plnením termínov s poukazom na zmluvu o dielo č. 716/2007 ( čl.\nVI bod 1) a titulom náhrady škody s poukazom na zmluvu o dielo č. 149/2008 (čl. VII bod 2). V\nrámci vyúčtovanej náhrady škody žalovaný jej vznik nepreukázal a odvolal sa len na obsah zmluvných\nustanovení, ktoré umožňujú uplatnenie náhrady škody. Dňa 3.12.2008 dlžník BUDA mont s. r. o. pristúpil\nk uzavretiu dohody o započítaní, pričom bez výhrad a v plnom rozsahu uznal nároky žalovaného titulom\nnepreukázanej náhrady škody. Urobil tak bez toho, aby svoje alikvótne nároky, vyplývajúce z omeškania\ns úhradou vlastných dodávateľských faktúr, akokoľvek uplatňoval. Dlžník pritom musel mať vedomosť\no tom, že viaceré jemu známe pohľadávky jeho veriteľov už nezaplatí a že jeho podnikanie smeruje k\nvyhláseniu konkurzu. Dlžník tak s jediným žalovaným, ktorý sa de facto stal veriteľom až pri uzavretí\ndohody o započítaní, neprimerane ústretovo dohodol úhrady všetkých jeho pohľadávok. Dohoda o\nzapočítaní, ktorú uzavrel dlžník so žalovaným, vykazuje znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa\nust. § 59 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a\núčinnom do 31.12.2011 (ďalej aj „ZKR“), nakoľko uzavretím dohody dlžník nesporne zvýhodnil jedného\nzo svojich veriteľov, a to konkrétne žalovaného, pričom právny úkon urobil v čase svojho úpadku,\ndohodol úpravu svojho práva vo svoj neprospech a neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich\nveriteľov. Podľa názoru súdu prvej inštancie, z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia\nprávnej neúčinnosti právneho úkonu, ktorý konkretizoval ako dohodu zo dňa 3.12.2008, pričom v žalobe\nnamietal, že dohoda vykazuje znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 59\nods. 1, 2, 3, 4 ZKR a v petite žaloby žiadal určiť povinnosť žalovaného, aby tento do konkurznej podstaty\núpadcu vydal peňažné plnenie započítané napadnutou dohodou z 3.12.2008, vo výške 146.433,41 €\n(4.411.452,90 Sk). Na základe výzvy súdu z 24.08.2010 žalobca opravil a doplnil petit žaloby o určenie,\nže napadnutá dohoda, uzavretá medzi dlžníkom a žalovaným dňa 3.12.2008, je právne neúčinná voči\nkonkurzným veriteľom úpadcu. Podľa názoru súdu prvej inštancie, keďže žalobca v žalobe uviedol všetky\nrelevantné skutočnosti, o ktoré oprel dôvodnosť podanej žaloby a na základe výzvy súdu formulačne\nupravil žalobný petit v súlade s objektívnym hmotným právom, podanie žalobcu zo 7.09.2010, označené\nako doplnenie žaloby, nemožno považovať za zmenu žaloby, o ktorej súd rozhoduje v zmysle ust. § 95\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).\n2.2. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie vyplynulo, že spornou dohodou o započítaní došlo\nk uspokojeniu žalovaného v rozsahu 100% započítavanej pohľadávky, teda uspokojenie žalovaného\nbolo nepomerne vyššie, ako uspokojenie ostatných veriteľov v konkurznom konaní, ktorí si prihlásili\nsvoje pohľadávky v celkovej sume 230.739,40 €, pričom majetok zapísaný v súpise všeobecnej\nkonkurznej podstaty úpadcu predstavuje sumu 59.417,24 € a predstavujú ho len jeho sporné, súdne\nvymáhateľné pohľadávky, z ktorých výťažok nepostačuje na uspokojenie pohľadávok konkurzných\nveriteľov. Uzavretím dohody o započítaní dňa 3.12.2008 tak úpadca znížil svoj finančný majetok o sumu\n\n146.433,41 €, pričom v tejto sume započítal svoje pohľadávky za vykonané práce v rokoch 2007 a\n2008 voči penalizačným faktúram žalovaného. V čase podpisu dohody o započítaní dlžník mal viacej\nznámych, v účtovníctve riadne vedených veriteľov, ktorých pohľadávky boli po lehote splatnosti a ktoré\ndlžník dlhšiu dobu neuhrádzal, pretože bol v stave platobnej neschopnosti. Išlo o pohľadávky veriteľov, u\nktorých dlžník nakupoval materiál alebo služby na vykonanie diela, ktoré zhotovoval na základe zmluvy\no dielo, uzavretej so žalovaným. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina ako súdu konkurzného,\nvedeného pod sp. zn. 4K 2/2009, súd prvej inštancie mal preukázanú existenciu riadne a včas\nprihlásených viacerých pohľadávok veriteľov úpadcu. Vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnej podmienky\nodporovacej žaloby v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR (v znení platnom a účinnom do 31.12.2011) súd\nprvej inštancie konštatoval jej preukázanie, nakoľko z predložených prihlášok konkurzných veriteľov mal\njednoznačne preukázanú existenciu pohľadávok týchto veriteľov v čase, kedy nastali účinky právneho\núkonu započítania vzájomných pohľadávok, ktorému žalobca odporuje, pričom pohľadávky boli týmito\nveriteľmi riadne prihlásené v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 4K 2/2009. Dlžník započítal\nvoči svojim pohľadávkam nároky žalovaného z titulu zmluvnej pokuty v celkovej výške 1.825.000\nSk a náhrady škody v celkovej výške 2.780.000 Sk, preukázateľne motivovaný možnou spoluprácou\nso žalovaným do budúcnosti. Takéto zistenia súd viedli k presvedčeniu o zámere dlžníka svojím\npostupom zvýhodniť postavenie jedného z veriteľov, a to žalovaného, vychádzajúc z časových súvislostí\nvzniku pohľadávok žalovaného, ich povahy a spôsobu ich (ne)preukazovania pri ich započítaní voči\npohľadávkam dlžníka.\n2.3. Návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov A.. E. P., A.. O. P. a A.. H. k\nokolnostiam uzavretia dohody súd prvej inštancie zamietol z dôvodu sledovaného cieľa - rýchleho a\nhospodárneho priebehu konania v záujme zabezpečiť zistenie skutočností relevantných pre rozhodnutie\nvo veci samej. Vo vzťahu k označeným dôkazným návrhom absentovali konkrétne tvrdenia žalovaného, z\nktorých by potreba vykonania navrhovaných dôkazov vyplynula. Svedok L. vo svojej svedeckej výpovedi\nuviedol, že konateľmi podpísanú dohodu o započítaní predložil dlžníkovi A.. H. ako zástupca žalovaného.\nTeda, o podmienkach dohody o započítaní konateľ dlžníka s vtedajšími konateľmi žalovaného osobne\nnerokoval. Osoba A.. H. vo veci uzavretia spornej dohody nebola (okrem jej predloženia dlžníkovi) iným\nspôsobom činná. Návrh výsluchu tohto svedka žalovaný učinil napriek poučeniu súdu podľa ust. § 118a\nods. 1 OSP až po prvom pojednávaní, pričom nejde o dôkaz, ktorý by žalovaný nemohol navrhnúť\nna prvom pojednávaní. Na každé pojednávanie v predmetnej veci bol žalovaný súdom prvej inštancie\nriadne predvolaný a mal procesné právo sa na pojednávanie ustanoviť a mohol vypovedať ako účastník\nkonania. Ak toto právo žalovaný opakovane nevyužil a konal len prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu, je neprípustné v konaní namietať, že v rámci dôkazných návrhov žalovaného na výsluch\njeho osoby, nebolo tomuto návrhu vyhovené. Dôkaz výsluchom A.. O. P. a A.. E. P. súd prvej inštancie\nvyhodnotil ako dôkaz, ktorý pre rozhodnutie vo veci nie je relevantný.\n2.4. Napriek pôvodnej kumulácii viacerých zákonných ustanovení, o ktoré žalobca opieral dôvodnosť\npodanej žaloby (ust. § 59 ZKR a ust. § 60 ZKR), žalobca následne v konaní upriamil pozornosť\nlen na skutkovú podstatu v zmysle ustanovenia § 59 ZKR, upravujúceho odporovateľnosť právneho\núkonu ako zvýhodňujúceho právneho úkonu, ktorým dlžník zvýhodnil svojho veriteľa, t. j. žalovaného\noproti iným svojím veriteľom a ktorým súčasne došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, prihlásených\nv konkurznom konaní. Podľa názoru súdu prvej inštancie, demonštratívny výpočet skutkových podstát\nv ust. § 59 ZKR zahŕňa medzi zvýhodňujúce právne úkony dlžníka také právne úkony, ktorými dlžník\niným spôsobom zvýhodnil veriteľa oproti iným veriteľom, ak spôsobil úpadok alebo bol urobený počas\núpadku dlžníka. Pri takýchto právnych úkonoch zákon pre odporovateľnosť nevyžaduje preukázanie\númyslu dlžníka ukrátiť veriteľov. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok\ntakých právnych úkonov, ktorý sa prejaví v ukrátení uspokojenia pohľadávok veriteľov. To znamená,\nže v prípade skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu zákonná úprava nevyžaduje úmysel\ndlžníka alebo druhej strany, ak ide o dvojstranný právny úkon, ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov.\nVedomostná zložka na strane žalovaného je irelevantná. Všeobecným predpokladom odporovateľnosti\nv posudzovanom prípade je právny úkon dlžníka (dohoda o započítaní), účinnosť právneho úkonu\ndlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, pričom k osobitným predpokladom odporovateľnosti\nv konkurznom konaní pristupuje vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka, ktorý sa týka jeho majetku\na ukrátenie veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku v konkurznom konaní. S prihliadnutím na tieto\nskutočnosti súd prvej inštancie považoval za nadbytočný výsluch osôb, ktoré konali za žalovaného v\nčase uzavretia spornej dohody o započítaní, nakoľko skutočnosti uvádzané žalovaným, na preukázanie\nktorých výsluch týchto osôb žalovaný označil, považoval súd prvej inštancie za irelevantné vo vzťahu k\n\nžalobcom vymedzenej skutkovej podstate odporovateľnosti právneho úkonu. Vo vzťahu k označeným\ndôkazným návrhom navyše absentovali konkrétne tvrdenia žalovaného, z ktorých by potreba vykonania\nnavrhovaných dôkazov vyplynula.\n2.5. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, že\nurčil neúčinnosť napadnutého právneho úkonu a rozhodol tiež aj o povinnosti žalovaného vydať do\nvšeobecnej konkurznej podstaty úpadcu sumu započítanej pohľadávky 146.433,41 €. O náhrade trov\nkonania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP.\n2.6. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že tento prejednal vec podľa ust. § 212\nods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozhodol tak, že napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým bola určená neúčinnosť právneho úkonu dohody o započítaní z 3.12.2008 a vo výroku, ktorým sa žalovanému uložila povinnosť zaplatiť do\nvšeobecnej konkurznej podstaty úpadcu sumu 146.433,41 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V\nnapadnutom výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm.\nh/ OSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (ust. § 221 ods. 2 OSP). Keďže odporovacia\nžaloba je žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu ako neoceniteľného predmetu sporu, základnú\nsadzbu tarifnej odmeny za úkon právnej služby bolo potrebné priznať v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej\naj „vyhláška“), a nie ust. § 10 ods. 1 vyhlášky (t. j. zo sumy 146.433,41 €).\n2.7. Odvolací súd uviedol, že primárne preskúmaval vec len v rozsahu a z tých dôvodov, ktoré žalovaný\nvymedzil v odvolaní, pričom pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol viazaný skutkovým stavom\ntak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. § 213 ods. 1 OSP). Poukázal na ustanovenia § 219 ods. 1 a\nods. 2 OSP, z ktorých odvolací súd vychádzal a ktoré sú základom jeho rozhodnutia, keďže sa stotožnil\ns vecne správnou výrokovou časťou v merite veci a aj so skutkovými a právnymi závermi, obsiahnutými\nv odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu odkázal (viď.\nuznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8.10.2009, sp. zn. III. ÚS 78/05,\nsp. zn. III. ÚS 264/08 a sp. zn. IV. ÚS 372/08). V postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady majúce\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie v potvrdenej časti a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uviedol nasledovné\nargumenty.\n2.8.Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť rovnakých „pravidiel hry“ alebo tiež\n„princíp rovnosti“ sa premieta predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh\ndokazovania. Rovnosť účastníkov v súdnom konaní je upravená v ust. § 18 OSP. Pri uplatňovaní\ntejto zásady v súdnom konaní je nevyhnutné prihliadať nielen k právam jedného účastníka súdneho\nkonania, v danom prípade žalovaného ako odvolateľa, ale aj k právam žalobcu, ktorý rovnako má\nnárok, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, z ktorého dôvodu nemôže v\nsúdnom konaní dochádzať k výkonom práv jedného z účastníkov súdneho konania na ujmu druhého\núčastníka súdneho konania. Ani s ohľadom k uvedenej zásade rovnosti, vyjadrenej v ust. § 18 OSP,\nodvolací súd nezistil, že by postupom súdu prvej inštancie došlo k takej vade prvostupňového konania,\nktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené dopadá aj na záver, že nebolo\nzistené prekročenie procesnej poučovacej povinnosti súdu prvej inštancie, vyplývajúcej z ust. § 5 ods.\n1, 2 OSP. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca nebol v čase podania žaloby zastúpený\nadvokátom, teda existovala tu poučovacia povinnosť súdu prvej inštancie podľa ust. § 5 ods. 1 OSP.\nSúd prvej inštancie uznesením č. k. 10Cbi/3/2009-31 z 24.08.2010 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní\nod jeho doručenia opravil a doplnil žalobu zo dňa 17.07.2009 spôsobom uvedeným v odôvodnení tohto\nuznesenia, pričom žalobcu vyzval na upresnenie petitu žaloby tak, aby žaloba spĺňala náležitosti podľa\nust. § 62 ods. 5 ZKR s tým, že ide o typovú žalobu a ustanovenia ZKR podrobnejšie (ako osobitné\nustanovenia) rozvádzajú všeobecné ustanovenie § 79 ods. 1 OSP, z ktorého vyplýva, že z návrhu musí\nbyť o. i. zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Nasledovalo doplnenie petitu žaloby v podaní žalobcu zo\n7.09.2010 (založené v spise na č. l. 35). Odvolací súd poukázal na to, že žalobu nevymedzuje len\njej petit, pretože žalobu je potrebné posudzovať ako celok, vrátane skutkových a právnych tvrdení,\nktorými žalobca vymedzuje a odôvodňuje ním uplatňované nároky. Z celého obsahu žaloby bolo zrejmé,\nže táto spĺňala všetky všeobecné náležitosti, vyžadované pre úkony účastníkov v ust. § 42 ods. 1, 3\nOSP vo väzbe na ust. § 79 ods. 1, 2 OSP. Žalobca nepochybne podal „žalobu na určenie právnej\nneúčinnosti právnych úkonov“, pričom konkretizoval, že týmto právnym úkonom je dohoda z 3.12.2008,\n\nktorá vykazuje znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle ust. § 59 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR, pričom\ntakýto právny úkon je podľa ZKR odporovateľný a voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinný.\nV petite žaloby zo 17.07.2009 žalobca žiadal, aby súd určil, že žalovaný je povinný peňažné plnenie\nžalobcu započítané napadnutou dohodou, uzavretou dňa 3.12.2008 medzi dlžníkom BUDA mont s. r.\no., Pod Hradiskom 16/373, 010 04 Žilina, IČO: 36 381 098 a žalovaným subjektom ZIPP BRATISLAVA\nspol. s r. o., so sídlom Stará Vajnorská 16, 832 44 Bratislava, IČO: 313 55 161, vo výške 4.411.452,90\nSk (146.433,41 €) vydať do všeobecnej podstaty majetku úpadcu BUDA mont s. r. o. v konkurze č.\nk. 4K 2/2009 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca po výzve súdu prvej inštancie zo dňa\n24.08.2010 doplnil petit žaloby v podaní zo 7.09.2010 tak, že žiadal, aby súd určil, že dohoda uzavretá\ndňa 3.12.2008 medzi dlžníkom BUDA mont s. r. o., Pod Hradiskom 16/373, 010 04 Žilina, IČO: 36\n381 098 a žalovaným subjektom ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o., so sídlom Stará Vajnorská 16, 832 44\nBratislava, IČO: 31 355 161, vo výške 146.433,41 € (4.411.452,90 Sk), je voči konkurzným veriteľom\núpadcu BUDA mont s. r. o. „v konkurze“ právne neúčinná. Z celého obsahu žaloby je nepochybné, že išlo\no uplatňovanie práva na odporovanie právnemu úkonu úpadcu a len cez posúdenie právnej neúčinnosti\nžalobou napadnutého právneho úkonu mohlo byť rozhodované o povinnosti vydať započítané peňažné\nplnenie do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu. Keďže formulácia žalobného petitu (v podaní zo\n17.07.2009) nezodpovedala presne tomu, čo žalobca v kontexte celej žaloby - čo do uplatňovaného\nnároku - vyjadril, žalobca formulačnú nepresnosť petitu žaloby odstránil doplňujúcim (upresňujúcim)\npodaním na základe výzvy súdu prvej inštancie, čo nebolo možné považovať za zmenu žaloby (ust. § 95\nods. 1, 2 OSP). Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nepoučil žalobcu vo vzťahu k petitu\nžaloby tak, že by išlo o vymedzenie iného predmetu konania, teda odlišne od toho vymedzenia, ktoré\nuž bolo obsiahnuté v žalobe. Takýmto postupom súdu prvej inštancie preto nemohlo dôjsť k porušeniu\nzásady rovnosti účastníkov konania a ani k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. K momentu\nrozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu v merite veci, bolo nevyhnutné vychádzať\nz petitu žaloby, ktorý vyplýval z podania žalobcu zo 17.07.2009 (č. l. spisu 1 - 5) v spojení s podaním\nžalobcu zo 7.09.2010 (č. l. spisu 35).\n2.9. Vo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia, a tým nepreskúmateľnosti rozsudku súdu\nprvej inštancie odvolací súd uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie\ndospel k záveru o dostatočnom odôvodnení tohto rozsudku, a to vo vzťahu ku všetkým skutkovým a\nprávnym otázkam, relevantným pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko odôvodnenie rozsudku súdu\nprvej inštancie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP, keďže súd prvej inštancie dostatočne uviedol,\nakými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré dôkazy nevykonal a\nprečo, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné je\naj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod\nhypotézu akej právnej normy bol subsumovaný súdom zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy\nbola vec posúdená. V tomto smere je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných\nustanovení, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto\nustanovenia aplikované a ako sa premietli do samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací\nsúd tak dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie uviedlo dostatočné dôvody, na ktorých je\nzaložené v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 119/03.\n2.10. Vo vzťahu k odvolacej námietke, týkajúcej sa uplynutia prekluzívnej lehoty, odvolací súd uviedol,\nže súd prvej inštancie sa uvedenou otázkou dostatočne zaoberal už v skoršom rozsudku z 19.07.2012,\nčo zhodnotil odvolací súd vo svojom uznesení (založenom v spise na č. l. 245), na rozhodnutia ktoré v otázke dodržania prekluzívnej lehoty podľa ust. § 57 ods. 2 ZKR - poukázal. Len pre úplnosť odvolací\nsúd uviedol, že z ust. § 57 ods. 2 ZKR vyplýva 6 - mesačná prekluzívna lehota na podanie odporovacej\nžaloby, ktorá plynie od vyhlásenia konkurzu. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali v\ndeň po uverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, t. j. 8.05.2009, pričom žaloba\nv danej veci došla súdu prvej inštancie dňa 22.07.2009, t. j. v rámci prekluzívnej lehoty podľa ust. § 57\nods. 2 ZKR, ktorá uplynula 8.11.2009. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie a svojím právnym\nnázorom vysloveným už v predchádzajúcom uznesení (založenom v spise na č. l. 245) konštatoval,\nže na tento záver nemala žiadny vplyv okolnosť upresnenia žaloby v doplňujúcom podaní žalobcu zo\n7.09.2010, pričom vysvetlil tiež to, že toto upresnenie žaloby nemalo charakter zmeny žaloby, o ktorej\nby malo byť rozhodované v zmysle ust. § 95 ods. 1, 2 OSP, keďže nešlo o kvalitatívne odlišný nárok\nuplatňovaný na odlišnom skutkovom a právnom základe. Ak aj dôjde k oprave, či doplneniu žaloby o\nurčité náležitosti a súd prípadne vyzve na opravu takejto žaloby, tak súdne konanie začína s účinkami\nzachovania procesných a hmotnoprávnych lehôt doručením žaloby na súd, v danom prípade dňom\n\n22.07.2009. S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného o\npreklúzii uplatneného nároku žalobcom. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v súvislosti s formulovaným\nžalobným petitom v žalobcom podanej žalobe postupoval uznesením č. k. 10Cbi 3/2009-31 z 24.08.2010\ntak, že vyzval žalobcu na opravu žalobného petitu, tak týmto postupom nezasiahol do práv účastníkov\nsúdneho konania. Rovnako tak nedošlo k žiadnej vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci samej, ani k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom tým, že súd prvej\ninštancie rozhodol napokon bez postupu podľa ust. § 95 OSP vo vzťahu k podaniu žalobcu zo 7.09.2010.\n2.11. Vo vecno-právnej rovine žalovaný namietal, že pre rozhodnutie bolo potrebné skúmať aj to,\nči napadnutou dohodou započítavané pohľadávky žalovaného na zaplatenie zmluvných pokút za\nomeškanie žalobcu so zhotovením diela podľa zmluvy o dielo č. 716/2007 a č. 149/2008, ako aj\npohľadávka žalovaného na náhradu škody spôsobenej omeškaním so zhotovením diela, zodpovedali\nžalobcovej pohľadávke na zaplatenie ceny diela za nedokončené dielo. Súčasne namietal, že súd\nprvej inštancie sa nezaoberal otázkou ekvivalentnosti zmluvných pokút, pričom v tejto spojitosti\nbolo tiež potrebné podľa neho zistiť, či pohľadávky úpadcu, ktoré boli predmetom započítania v\ndohode, boli nesporné. K tomu odvolací súd uviedol, že žalovaný paradoxne až v štádiu súdneho\nkonania spochybňuje vlastné pohľadávky, ktoré započítal s úpadcom na základe dohody o započítaní.\nV konečnom dôsledku však tieto tvrdenia žalovaného boli ako odvolacie dôvody pre posúdenie\nprejednávanej veci irelevantné. Súd prvej inštancie správne pri určení právnej neúčinnosti napadnutej\ndohody s určením povinnosti žalovanému vrátiť dohodou získané peňažné plnenie do majetkovej\npodstaty úpadcu, v rámci prebiehajúceho konkurzného konania, vedeného Okresným súdom Žilina\npod sp. zn. 4K 2/2009, posúdil, že predmetná dohoda zodpovedala odporovateľnému úkonu úpadcu\nv zmysle ust. § 57 ods. 1, 2, 4 a ust. § 59 ods. 1 až 4 ZKR. Súd prvej inštancie vysvetlil aj svoj\nprocesný postup v rámci dokazovania a uviedol dostatočné dôvody, prečo nevykonal všetky dôkazy\nnavrhnuté účastníkmi. Za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odvolací súd v plnom rozsahu odkázal na\ntieto dôvody, s ktorými sa stotožnil tak, ako ich uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Pre zvýraznenie správnosti uviedol, že odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút,\nktorý slúži na ochranu veriteľov, v danom prípade veriteľov úpadcu. Odporovateľnosť právnych úkonov\npritom ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne\ndôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka (úpadcu). Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že\nkonkrétny právny úkon dlžníka (úpadcu) spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa, čo bolo\nv danom konaní aj preukázané. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade\nzapočítania vzájomných pohľadávok nedochádza k zmene bilancie aktív a pasív úpadcu, avšak v\ndôsledku započítania zvýhodnenie žalovaného spočívalo v rozsahu uspokojenia jeho pohľadávok voči\ndlžníkovi - v porovnaní s ostatnými veriteľmi pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní, keď\npohľadávky žalovaného boli uspokojené v celom rozsahu v rámci dohody o započítaní, zatiaľ čo miera\nuspokojenia veriteľov, ktorých pohľadávky sa stali splatnými v období pred splatnosťou pohľadávok\nžalovaného, je v konkurznom konaní nižšia.\n2.12. K odvolacej námietke vo vzťahu k rozsahu dokazovania pred súdom prvej inštancie jeho\nhodnotením v rovine námietky o nedostatočne zistenom skutkovom stave odvolací súd uviedol, že pre\nprijaté skutkové zistenia a následné právne posúdenie tak, ako vyplýva z napadnutého rozsudku, bolo\nsúdom prvej inštancie vykonané dostatočné dokazovanie a dôkazy boli vyhodnotené v súlade s ust. §\n132 OSP. Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nspravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nnepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď I. ÚS 97/97),\nresp. toho, aby súdy prevzali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý\npredložil účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje,\naby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, pretože postačuje, aby\nreagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za\nrozhodujúci. Argumentácia žalovaného uznesením NS SR sp. zn. 4Obdo/13/2012 z 31.05.2012 nebola\nopodstatnená, keďže primárne sa žalobca v uvedenom konaní domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy a\naž po uplynutí prekluzívnej lehoty žalobca navrhol bez zmeny skutkového stavu určenie neúčinnosti\nprávneho úkonu, čo bola odlišná situácia od tej, ktorá je riešená v posudzovanej veci. Podľa názoru\nodvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého\nrozsudku nebol nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty podporili\npríslušné závery.\n\n2.13. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že dňa 18.11.2015 žalovaný doručil písomné podanie svojho\nprávneho zástupcu k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného (založené je v spise na č. l. 394 až\n399), v ktorom žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie vo veci nezohľadnil podstatnú hmotnoprávnu\npodmienku pre úspešné podanie odporovacej žaloby, a to podmienku platnosti právneho úkonu, ktorému\nsa odporuje. Napriek tomu, že súdy sú povinné ex offo prihliadať na absolútnu neplatnosť právnych\núkonov, súd prvej inštancie rozhodol o neúčinnosti dohody o započítaní, hoci táto je podľa jeho\nnázoru absolútne neplatným právnym úkonom. Dohoda o započítaní obsahuje započítanie viacerých\npohľadávok úpadcu a viacerých pohľadávok žalovaného z titulu náhrady škody a z titulu zmluvných\npokút. Pohľadávky boli vyfaktúrované niekoľkými faktúrami uvedenými v dohode o započítaní, v ktorej\nnie je určené, ktorá konkrétna pohľadávka žalovaného sa započítava proti ktorej konkrétnej pohľadávke\núpadcu. Rovnako nie je zrejmé, započítaním s ktorými konkrétnymi pohľadávkami úpadcu mali zaniknúť\ndve pohľadávky žalovaného v celom rozsahu a jedna pohľadávka čiastočne. Takéto započítanie\nvzájomných pohľadávok je síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak po stránke obsahovej je\nneurčité a takýto úkon započítania je preto neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo 3082/2007, rozhodnutie Vrchného súdu v\nPrahe sp. zn. 5Cmo 38/2006). Napriek tomu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci nepochybne\nskúmal dohodu o započítaní, na jej neplatnosť neprihliadol a rozhodol o určení jej neúčinnosti, z dôvodu\nktorého napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej žalovaný\nupriamil pozornosť na to, že v čase uzavretia dohody o započítaní mal úpadca zakázané nakladať\nso svojím majetkom z dôvodu exekúcie na majetok úpadcu. Ak by sa preukázalo, že úpadca mal\nzakázané nakladať so svojím majetkom (vrátane záväzkov a pohľadávok, ktoré boli predmetom dohody\no započítaní), dohoda o započítaní by bola absolútne neplatná aj v zmysle ust. § 39 Občianskeho\nzákonníka. Keďže dohoda o započítaní je neplatná, žalovaný touto dohodou nezískal od úpadcu žiadne\nplnenie, ktoré by mal vrátiť do podstaty, preto nie je možné vyhovieť žalobe ani v časti týkajúcej sa\nzaplatenia sumy 146.433,41 € do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu.\n2.14. K procesnému písomnému podaniu žalovaného, ktoré obsahovalo aj nové skutočnosti a dôkazy,\nneuvádzané žalovaným v konaní na súde prvej inštancie a ani v odvolaní, odvolací súd poukázal na\nustanovenia § 118a ods. 1 a ods. 2 OSP, z ktorých vyplýva, že (okrem iných sporov) aj v sporoch\nvyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, účastníci sú povinní opísať rozhodujúce\nskutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia\nprvého pojednávania, pričom na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada.\nZ obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie poučil žalovaného podľa ust. §\n118a ods. 1 OSP na prvom pojednávaní dňa 19.07.2011 (č. l. spisu 85-93), na ktorom, ale ani neskôr v\nkonaní na súde prvej inštancie, resp. v predchádzajúcom odvolaní (založené je v spise na č. 209-223)\na ani v prejednávanom odvolaní (založené v spise na č. l. 316-327) žalovaný neposkytol tie tvrdenia,\nktoré uviedol vo vyjadrení z 13.11.2015 a ktorými vzniesol námietku absolútnej neplatnosti dohody o\nzapočítaní v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, ako aj ust. § 39 OZ. Tieto námietky žalovaný nepochybne\nvzniesol až po uplynutí odvolacej lehoty, ktorá v danom prípade skončila dňa 24.10.2014 (piatok). Z\nust. § 205 ods. 3 OSP však vyplýva, že rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania,\nmôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. S poukazom na uvedené odvolací súd\npri svojom rozhodovaní vo veci nemohol prihliadnuť na novú argumentáciu žalovaného, ktorou vo\nvyjadrení z 13.11.2015 rozšíril dôvody odvolania. Uvedené je zosilnené aj právnou úpravou obsiahnutou\nv ust. § 205a ods. 1 OSP, podľa ktorej by na nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené\npred súdom prvého stupňa, mohol odvolací súd prihliadať ako na relevantné odvolacie dôvody len za\nsplnenia zákonných podmienok uvedených taxatívne v ust. § 205a ods. 1 písm. a/ až d/ OSP. Žalovaný\nvšak netvrdil a ani nepreukázal splnenie ani jednej z týchto zákonných podmienok. Len vo vzťahu k\nnovému listinnému dôkazu, doloženému v prílohe vyjadrenia z 13.11.2015 uviedol, že sa k zápisnici zo\nzasadnutia veriteľského výboru z 11.09.2009 dostal „pri zisťovaní stavu konkurzu úpadcu“, čo časovo\nneupresnil, avšak podstatné bolo, že dotknutá zápisnica je datovaná dňom 11.09.2009, teda zjavne\nexistovala aj v čase prebiehajúceho konania na súde prvej inštancie a bolo ju možné žalovaným označiť\nako dôkaz v zmysle ust. § 118a ods. 1, 2 OSP. No predovšetkým odvolací súd nemohol prihliadnuť\nna novú argumentáciu žalovaného v skutkovej rovine, pretože je povinný rešpektovať koncentračnú\nzásadu, vyjadrenú v ust. § 118a OSP. Pre úplnosť k uvedenému odvolací súd dodal, že na novú\nargumentáciu žalovaného o neplatnosti právneho úkonu úpadcu, ktorému žalobca odporuje podanou\nžalobou, nazeral nielen ako na námietky v rovine právneho posúdenia veci, ale súčasne a najmä aj\notvárajúce už uzavretý skutkový stav veci tak, ako bol z vykonaného dokazovania zistený súdom prvej\n\ninštancie (ust. § 213 ods. 1 OSP). Práve aj cez toto nazeranie nebolo možné zo strany odvolacieho súdu\nsa v odvolacom konaní zaoberať novou argumentáciou žalovaného.\n2.15. V závere odôvodnenia rozsudku odvolací súd uviedol, že v danom prípade pripustil dovolanie proti\nsvojmu rozsudku, ktorým potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že toto rozhodnutie\npovažuje po právnej stránke za rozhodnutie zásadného významu v dvoch právnych otázkach, ktoré majú\nvýznam tak pre účastníkov daného sporu, ako aj pre riešenie ďalších obdobných, najmä incidenčných\nsporov s obdobným predmetom konania. Prvou nastolenou otázkou v rovine právneho posúdenia je,\n„či v prípade, ak žalobca uplatnil svoj nárok z odporovateľnosti právneho úkonu na základe viacerých\nskutkovo-právnych podstát (v danom prípade išlo o ust. § 59 a ust. § 60 ZKR), je súd povinný sa v\ndokazovaní zaoberať a rozhodnúť o všetkých tvrdených skutkovo-právnych podstatách, ak napokon z\ndokazovania vyplynie a žalobca trvá na naplnení len jednej z nich (v danom prípade len cez ust. § 59\nZKR), a ktorá postačovala pre záver o neúčinnosti napadnutého právneho úkonu“. Druhou nastolenou\notázkou pre pripustenie dovolania je, „či účastník môže v súdnom, najmä však v incidenčnom konaní,\nrelevantne a účinne vzniesť námietku absolútnej neplatnosti právneho úkonu až v štádiu odvolacieho\nkonania, ak sa touto námietkou otvára aj skutkový stav uzavretý pred súdom prvého stupňa, s tým, že sa\nargumentuje v rovine právneho posúdenia povinnosťou súdu ex offo sa takouto neplatnosťou zaoberať\npred určením žalovanej neúčinnosti dotknutého právneho úkonu“.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o\nurčení neúčinnosti právneho úkonu a povinnosti žalovaného zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty\núpadcu sumu 146.433,41 € a proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, ktorým bola žalovanému uložená\npovinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 628,51 € podal žalovaný dovolanie. Žalovaný (ďalej aj\n„dovolateľ“) navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci a vád konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne z dôvodu, že\nžalovanému bola závažným spôsobom odňatá možnosť konať pred súdom, zrušil rozsudok odvolacieho\nsúdu v ním napadnutých výrokoch, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie o určení neúčinnosti dohody o\nzapočítaní a o povinnosti zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu sumu 146.433,41 € a vec\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň zrušil aj uznesenie súdu prvej inštancie o trovách\nkonania, alternatívne zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže\nnahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu vznikli v konaní pred súdom prvej inštancie, v odvolacom\na dovolacom konaní a zároveň zruší uznesenie súdu prvej inštancie o trovách konania.\n3.1. Dovolateľ zároveň požiadal o odloženie vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku\no určení neúčinnosti dohody o započítaní a povinnosti žalovaného zaplatiť do všeobecnej konkurznej\npodstaty úpadcu sumu 146.433,41 € v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu a zároveň\naj o odloženie vykonateľnosti uznesenia o trovách konania. Uviedol, že ak by nedošlo k odloženiu\nvykonateľnosti napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie, vykonanie exekúcie na jeho základe\nby mohlo zmariť účinnosť nového rozhodnutia (ktorým by malo byť zamietnutie žaloby), pokiaľ by\nžalovaný musel vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 146.433,41 €, ktorú úpadca žalovanému\nnikdy neplnil a na strane úpadcu by tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. k získaniu plnenia bez\nprávneho dôvodu. Nakoľko úpadca je osobou v konkurze, je zrejmé, že smeruje k zrušeniu a vymoženie\npohľadávky žalovaného titulom vydania bezdôvodného obohatenia od úpadcu ( ktorý by bol po zaplatení\nsumy 146.433,41 € do konkurznej podstaty pravdepodobne v krátkom čase zrušený), by bolo nereálne. V\nprípade vykonania exekúcie na vymoženie sumy 146.433,41 € od žalovaného, by na strane žalovaného\ndošlo k vzniku škody, nakoľko žalovaný by sa k tejto sume už nemohol spätne dostať. Zaplatenie trov\nkonania na podklade uznesenia o trovách konania by - v prípade zrušenia rozsudku odvolacieho súdu v\nspojení s rozsudkom súdu prvej inštancie, resp. v prípade rozhodnutia o zamietnutí žaloby - spôsobilo,\nže žalovaný by musel zaplatené trovy konania vymáhať od žalobcu ako bezdôvodné obohatenie, čo by\nviedlo k ďalšiemu sporu.\n3.2. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzuje z ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, v zmysle ktorého\npostupom súdov bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, z ust. § 241 ods. 2 písm. b/ OSP,\nv zmysle ktorého konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci a z ust. § 241 ods. 2 písm. c/ OSP, v zmysle ktorého rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci.\n\n3.3. Dovolateľ vidí nesprávne právne posúdenie na strane odvolacieho súdu v tom, že na posúdenie\ndohody o započítaní neaplikoval relevantné právne normy týkajúce sa platnosti dohody o započítaní,\na to najmä ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ďalej ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže\nodvolací súd neprihliadol na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, konanie zaťažil vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie o potvrdení výroku rozhodnutia o neúčinnosti dohody o započítaní a\nvrátení plnenia do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu. Rovnakými vadami je zaťažené aj konanie\na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie o trovách konania.\n3.4. K vyššie uvedeným dovolacím dôvodom dovolateľ uviedol bližšiu argumentáciu nasledovne:\n3.5. Dovolateľ poukázal na to, že dňa 18.11.2015 doručil odvolaciemu súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom\nupozornil odvolací súd na podstatnú vadu konania na súde prvej inštancie, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci a spočívala v tom, že súd prvej inštancie neprihliadol na neplatnosť\nprávneho úkonu - dohody o započítaní, o ktorej neúčinnosti rozhodoval. Platnosť právneho úkonu je\npritom základným predpokladom pre vyslovenie jeho neúčinnosti, a teda základným predpokladom\npre úspešné odporovanie právnemu úkonu. V zmysle čl. IV. dohody o započítaní došlo k započítaniu\nvzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného tým spôsobom, že všetky pohľadávky úpadcu uvedené\nv dohode o započítaní mali zaniknúť v celom rozsahu a pohľadávky žalovaného mali zaniknúť v\ntom rozsahu, že pohľadávka vo výške 31.534,22 € mala zaniknúť len do výšky 25.109,63 €, pričom\nv dohode o započítaní nie je určené, ktorá konkrétna pohľadávka žalovaného sa započítava proti\nktorej konkrétnej pohľadávke úpadcu. Takéto započítanie vzájomných pohľadávok je neurčité, a preto\nneplatné. V zmysle rozhodovacej praxe súdov musí byť z úkonu započítania zrejmé, aká pohľadávka\na v akej výške sa k započítaniu uplatňuje a proti akej pohľadávke veriteľa, pričom ak zo započítania\nnie je zrejmé, ktorá pohľadávka proti ktorej je započítavaná, úkon započítania je neplatný podľa ust.\n§ 37 ods. 1 OZ (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo 3082/2007, resp.\nrozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5Cmo 38/2006). Odvolací súd v odôvodnení svojho\nrozsudku neprihliadol na argumentáciu žalovaného týkajúcu sa neurčitosti započítania obsiahnutého v\ndohode o započítaní z dôvodu, že ide o novú skutočnosť, ktorá nebola žalovaným v konaní doposiaľ\npredostretá. S poukazom na uplatnenie koncentračnej zásady konania a z dôvodu rozšírenia odvolacích\ndôvodov po uplynutí zákonom stanovenej lehoty odvolací súd na argumentáciu žalovaného, uplatnenú\nvo vyjadrení z 18.11.2015 neprihliadol. Uvedený záver odvolacieho súdu je nesprávny. V tomto smere\ndovolateľ poukázal na právnu úpravu neplatnosti právnych úkonov v Občianskom zákonníku. Absolútna\nneplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a na neplatný právny úkon sa hľadí, ako keby\nnebol urobený, pričom súdy musia na neplatnosť právneho úkonu prihliadať aj bez toho, aby sa jej niekto\ndovolával. Naproti tomu v prípade relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa na úkon hľadí ako na platný,\npokiaľ sa neplatnosti nedovolá dotknutá osoba. V prípadoch absolútne neplatných právnych úkonov má\nsúd povinnosť zvýšenej miery aktivity, ktorá sa prejavuje v tom, že súd musí aj bez návrhu účastníkov\nprihliadnuť na neplatnosť úkonu, aby zamedzil jeho účinkom, nakoľko zákon výslovne odmieta, aby\nabsolútne neplatný úkon pre jeho závažné vady nejaké účinky vyvolal (viď napr. uznesenie NS SR\nsp. zn. 5M Cdo 11/2009). Záver odvolacieho súdu vyjadrený v jeho rozsudku, podľa ktorého súd nie\nje povinný prihliadnuť na absolútnu neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že sa jej žalovaný včas\nnedovolal, nie je právne správny. Tvrdenie odvolacieho súdu, že súd nemusel byť aktívny pri hodnotení\ndohody o započítaní z pohľadu jej absolútnej neplatnosti je zarážajúce aj z toho pohľadu, že v spore o\nurčenie neúčinnosti právneho úkonu je zásadný práve záver o platnosti úkonu, nakoľko platnosť úkonu\nje predpokladom vyslovenia jeho neúčinnosti (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n21Cdo 1811/2000).\n3.6. Dovolateľ sa nestotožnil s názorom odvolacieho súdu, že tvrdenie o absolútnej neplatnosti\ndohody o započítaní, uvedené vo vyjadrení odvolateľa, predstavuje novú skutočnosť, ktorá nebola\nsúdu poskytnutá do skončenia prvého pojednávania a ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania a\nžalovaný týmto tvrdením rozšíril dôvody odvolania, v dôsledku čoho odvolací súd na uvedené tvrdenie\nneprihliadol. Podľa názoru dovolateľa, odvolací súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 118a a § 205a\nOSP na daný prípad, pretože aplikácia týchto ustanovení by prichádzala do úvahy iba pri takých\ndôvodoch neplatnosti úkonov, ktoré nie sú zrejmé zo samotného úkonu a ich základ je na strane\nniektorého zo subjektov úkonu (poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 15/2010). Keďže v danom\nprípade neurčitosť započítania vyšla najavo pri predložení dohody o započítaní, súd prvej inštancie\nmal bez ďalšieho na túto neurčitosť a s tým spojenú absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať\nex offo. Ak tak súd prvej inštancie neurobil, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne\n\nrozhodnutie vo veci (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 2684/2007). Posúdenie platnosti dohody\no započítaní bolo pre rozhodnutie vo veci kľúčové. Keďže túto vadu konania a rozhodnutia nenapravil\nani odvolací súd, zaťažil aj odvolacie konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že vo vyjadrení upozornil odvolací súd aj na skutočnosť o možnej\nneplatnosti dohody o započítaní z dôvodu existencie zákazu exekútora nakladať s majetkom úpadcu,\npričom túto informáciu žalovaný predložil odvolaciemu súdu ihneď, ako sa o tejto skutočnosti dozvedel\nzo zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru úpadcu, zverejnenej v Obchodnom vestníku SR.\n3.7. Podľa názoru dovolateľa, prvá otázka nastolená odvolacím súdom (týkajúca sa uplatnenia viacerých\nskutkovo - právnych podstát v žalobe) by prichádzala do úvahy len v prípade, ak by sa nemalo prihliadnuť\nna absolútnu neplatnosť dohody o započítaní a v konaní by sa mala naďalej posudzovať len neúčinnosť\nprávneho úkonu. Pokiaľ by sa teda NS SR ďalej zaoberal neúčinnosťou dohody o započítaní, žalovaný\nuplatňuje ďalší dovolací dôvod, a to odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom podľa ust. § 237\nods. 1 písm. f/ OSP. Za postup, ktorým bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom považuje\ndovolateľ to, že žalobca sa v petite žaloby zo 17.07.2009 domáhal, aby súd určil, že žalovaný je\npovinný vydať peňažné plnenie, započítané dohodou o započítaní, vo výške 146.433,41 € do všeobecnej\nkonkurznej podstaty úpadcu. Na základe výzvy súdu prvej inštancie žalobca doručil súdu podanie zo\n7.09.2010, ktoré nazval doplnením žaloby a v ktorom upravil petit žaloby tak, že žiadal určiť neúčinnosť\ndohody o započítaní voči konkurzným veriteľom úpadcu. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie v rámci\nkonania nesprávne posúdil doplnenie podania - žaloby v zmysle ust. § 43 ods. 1 OSP, a nie ako zmenu\nžaloby v zmysle ust. § 95 ods. 1 OSP, čím vniesol do konania neistotu v tom, čo je predmetom konania\na čo vlastne žalobca v konaní uplatňuje a žiada. Tým, že konanie je postihnuté vadou (súd postupoval v\nrozpore s procesnými ustanoveniami OSP, keď o zmene žaloby nerozhodol) a rozhodnutie spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (pokiaľ by súd doplnenie správne právne posúdil podľa ust. § 95\nOSP ako zmenu žaloby, tak by podľa ust. § 57 ods. 2 ZKR musel žalobu zamietnuť z dôvodu preklúzie\npráva na odporovanie právnemu úkonu), bola žalovanému závažným spôsobom odňatá možnosť konať\npred súdom, nakoľko bol vylúčený z realizácie svojich procesných práv, ktoré mu priznáva OSP, ako\nnapr. právo vzniesť účinne námietku preklúzie práva na odporovanie právnemu úkonu.\n4. K dovolaniu žalovaného zaslal žalobca písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že predmetnú dohodu\no započítaní pripravil a úpadcovi predložil žalovaný, teda neurčitosť tejto dohody mala byť zrejmá\nžalovanému už pri jej príprave. Žalovaný však až do doručenia podania z 13.11.2015 považoval dohodu\no započítaní za platnú, rešpektoval právny stav nastolený jej uzavretím a námietku neplatnosti dohody\no započítaní nevzniesol do skončenia prvého pojednávania vo veci a ani neskôr, až do jeho podania\nz 13.11.2015. V dôsledku započítania vzájomných pohľadávok žalovaného a úpadcu zostala na strane\nžalovaného pohľadávka voči úpadcovi vo výške 193.547, 34 Sk, ktorú si žalovaný v konkurznom\nkonaní na majetok úpadcu prihlásil a táto sa považuje za zistenú. Záveru súdu o neurčitosti právneho\núkonu musí predchádzať aplikácia interpretačných pravidiel (ust. § 266 Obchodného zákonníka a ust.\n§ 35 Občianskeho zákonníka) zaväzujúcich na výklad právneho úkonu nielen podľa jeho jazykového\nvyjadrenia, ale najmä podľa vôle a úmyslu konajúcich osôb (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 32Odo 346/2002\nz 23.1.2003). K uvedenej problematike sa vyjadril aj Ústavný súd Českej republiky, ktorý zdôraznil, že v\nsúkromnoprávnej sfére je vždy potrebné posudzovať určitosť právneho úkonu vo vzťahu ku konkrétnym\nokolnostiam daného prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca\nskutočná vôľa oboch zmluvných strán v čase uzavretia zmluvy (nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 3900/12\nz 28.02.2013). Z konania úpadcu a žalovaného, potvrdeného aj ich vyjadreniami v konaní pred súdom\nprvej inštancie je nepochybné, že vôľou oboch zmluvných strán bolo započítať vzájomné pohľadávky\nšpecifikované v predmetnej dohode o započítaní. Tento záver potvrdzuje aj právna teória (viď napr.\nPatakyová a kolektív: Obchodný zákonník. Komentár. C. H. Beck 2006, str. 685). Žalovaný sa snaží\núčelovo striktným gramatickým výkladom dosiahnuť to, že predmetná dohoda o započítaní je neplatná\npre jej neurčitosť, s cieľom vyhnúť sa plneniu, ktoré žalovaný preukázateľne a nepochybne získal na\núkor konkurzných veriteľov úpadcu.\n4.1. Druhý dôvod neplatnosti dohody o započítaní dovolateľ vidí v skutočnosti, že v čase jej uzavretia\nmal úpadca súdnym exekútorom uložený zákaz nakladať s majetkom. Toto tvrdenie žalovaného je v\nrozpore s platnou právnou úpravou, ako aj ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky. Súdna\nprax jednoznačne ustálila (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 107/2007), že dôsledkom porušenia\nzákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii povinným, uloženého mu súdnym exekútorom\nv upovedomení o začatí exekúcie v zmysle ust. § 47 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku je\nodporovateľnosť právneho úkonu podľa ust. § 42a a ust. § 42b Občianskeho zákonníka. Právny úkon\n\ndlžníka, ktorým by nakladal so svojím majetkom napriek uvedenému zákazu, uloženému súdnym\nexekútorom nie je neplatný, ale len neúčinný, a to len voči veriteľovi, v prospech ktorého sa exekúcia\nvedie, samozrejme za predpokladu, že tento veriteľ sa neúčinnosti úspešne dovolá. Neobstojí ani\ntvrdenie žalovaného, že o tejto skutočnosti (exekúcii na majetok úpadcu) informoval odvolací súd hneď,\nako sa o nej dozvedel. Žalovaný sa o tejto skutočnosti dozvedel zo zápisnice zo zasadnutia veriteľského\nvýboru v predmetnej konkurznej veci, konaného dňa 11.09.2009, pričom predmetná zápisnica bola\nzverejnená v Obchodnom vestníku č. 183B dňa 23.09.2009.\n4.2. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalobný petit (odhliadnuc od toho, či je formulovaný len na\nvyslovenie neúčinnosti právneho úkonu alebo na vydanie plnenia získaného odporovateľným právnym\núkonom alebo obsahuje obe tieto časti) smeruje k rozhodnutiu súdu o tom, či napadnutý právny úkon je\nalebo nie je neúčinný. Žaloba má obsahovať náležitosti podľa ust. § 42 ods. 3 a ust. § 79 ods. 1 OSP a\ntreba ju chápať ako jeden celok. Výrok súdu neobsahuje formuláciu, že daný právny úkon je neúčinný\npodľa konkrétneho zákonného ustanovenia, ale len formuláciu, že je neúčinný voči určeným subjektom.\nPodľa jeho názoru on ako žalobca v konaní na prvom pojednávaní vo veci dňa 19.07.2011, teda pred\nuplynutím lehoty podľa ust. § 118a OSP, jednoznačne formuloval na základe akého ustanovenia ZKR\nsa domáha určenia neúčinnosti predmetného právneho úkonu. Súd prvej inštancie preto postupoval\nsprávne, keď dokazovanie viedol v intenciách žalobného návrhu, riadne odôvodneného do skončenia\nprvého pojednávania vo veci.\n4.3. Argumentácia žalovaného, že súd mu mal odňať možnosť konať pred súdom, pretože v konaní\nneboli vypočutí ním navrhnutí svedkovia neobstojí, a to s poukazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvej\ninštancie (str. 9 a 10), v ktorom súd veľmi jasne a precízne vysvetlil, prečo neboli vykonané predmetné\nvýsluchy svedkov a upozornil aj na skutočnosť, že žalovaným navrhnutý svedok A.. E. P. bol v čase\nkonania na súde prvej inštancie stále konateľom žalovaného a z toho titulu mal možnosť sa pojednávania\nzúčastniť a uviesť svoje vyjadrenie k veci, avšak ani na jednom z pojednávaní sa nezúčastnil. Vzhľadom\nna uvedené sa domnieva, že dovolacia otázka nastolená odvolacím súdom, týkajúca sa dokazovania\nohľadne viacerých tvrdených skutkových podstát je nadbytočná, pretože v predmetnom konaní žalobca\njednoznačne a včas uviedol, na základe akého právneho dôvodu sa domáha rozhodnutia vo veci samej.\n4.4. Pokiaľ žalovaný v závere dovolania opätovne uvádza svoje tvrdenia v súvislosti s formuláciou\nžaloby zo 17.07.2009, podaním žalobcu zo 7.09.2010 a postupom súdu, nevidí dôvod opätovne vyvracať\nabsurdnú a účelovú argumentáciu žalovaného, pretože žalobca tak urobil už v konaní pred súdom\nprvej inštancie, vo vyjadrení k prvému odvolaniu žalovaného (doručenom súdu dňa 25.06.2012), ako\naj vo vyjadrení k druhému odvolaniu žalovaného z 11.11.2014. Má za to, že táto otázka bola zákonne\nvyriešená tak súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom.\n4.5. S poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie\nžalovaného zamietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania v sume 74,58 € podľa špecifikácie\na vyčíslenia, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení k dovolaniu.\n5. K vyjadreniu žalobcu k dovolaniu zaslal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom opätovne upriamil\npozornosť na to, že v odvolacom konaní vo svojom podaní z 13.11.2015 poukázal na vadu konania pred\nsúdom prvej inštancie, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú musí súd v\nkonaní prihliadnuť aj bez návrhu z úradnej moci. Touto vadou konania bola skutočnosť, že súd prvej\ninštancie z úradnej moci neprihliadol na absolútnu neplatnosť dohody o započítaní z 3.12.2008, ktorá\nvychádzala z neurčitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. Ďalej poukázal na ust. § 212\nods. 3 OSP, z ktorého vyplýva, že na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd,\nlen ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže\nprihliadať iba na dôvody odvolania, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote a ktorých existencia sa v\nkonaní súčasne aj preukázala. Okrem nich má odvolací súd z úradnej povinnosti prihliadať ešte na vady\nkonania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Aj keď v odvolaní odvolateľ neuviedol\nvady konania, je súd povinný ex offo na ne prihliadať, ale iba na tie z nich, ktoré mali (nestačí, že mohli\nmať) za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Števček, Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok.\nPrvý diel. Komentár. Druhé vydanie. Praha: C. H. Beck 2012 str. 820, 840). Podľa názoru dovolateľa,\nvada konania na súde prvej inštancie, ktorá spočívala v tom, že súd z úradnej povinnosti neprihliadol\nna neurčitosť dohody o započítaní, ktorá bola predmetom jeho posudzovania a ktorá vyšla najavo pri\n\njej predložení súdu prvej inštancie, mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie a\nnásledne aj odvolacieho súdu o neúčinnosti dohody o započítaní.\n5.1. Skutočnosť, že v určitom období žalovaný subjektívne považoval úkon - Dohodu o započítaní za\nplatný neznamená, že úkon je platný v zmysle objektívneho práva. Vnímanie zmluvnej strany nezhojuje\nneplatnosť právneho úkonu, ktorý strana urobila v domnení, že je platný. Neurčitosť započítacieho\nprejavu obsiahnutého v dohode o započítaní nie je možné odstrániť ani výkladom vôle strán, pretože\nnie je zrejmé, započítaním s ktorými konkrétnymi pohľadávkami úpadcu mali zaniknúť dve pohľadávky\nžalovaného v celom rozsahu a jedna pohľadávka čiastočne. Z uvedeného dôvodu nie je možné zistiť, v\nakom okamihu sa vzájomne započítavané pohľadávky stretli.\n5.2. Žalovaný poukázal ďalej na skutočnosť, že v odvolaní namietal nedostatky v dokazovaní vo\nvzťahu k odporovanému právnemu úkonu v tom smere, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal\npreukázaním ekvivalentnosti plnení získaných úpadcom na základe napadnutej dohody o započítaní,\na to napriek tomu, že neekvivalentnosť plnení je podstatným znakom zvýhodňujúceho úkonu. Trvá\nna tom, že dokazovanie vedené súdom prvej inštancie s ohľadom na predmet žaloby požadujúcej\nurčenie napadnutého úkonu za neúčinný z dôvodu jeho zvýhodňujúceho charakteru, bolo nedostatočné\na predstavovalo odňatie práva žalovanému konať pred súdom, nakoľko neboli vykonané dôkazy\nsmerujúce k zisťovaniu splnenia podmienok odporovateľnosti vo vzťahu k žalovanej skutkovej podstate.\nOdvolací súd k uvedeným nedostatkom dokazovania a konania na súde prvej inštancie neprihliadol.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) ako súd funkčne príslušný na dokončenie\npredmetného dovolacieho konania v zmysle ust. § 470 ods. 4 CSP, po zistení, že dovolanie podala včas\nstrana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, zastúpená v dovolacom konaní právnickou\nosobou oprávnenou na výkon advokácie, najskôr skúmal to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré\nmožno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.\n7. Z obsahu spisu vyplýva, že dovolanie bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 3. februára 2016.\nDňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“),\nktorý v ustanovení § 473 zrušil Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (zákon č.\n99/1963 Zb.). Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané ešte za účinnosti Občianskeho súdneho\nporiadku, dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky\núkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované)\na prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ust. § 236 a nasl. OSP, teda procesnej právnej úpravy\nplatnej a účinnej v čase, keď žalovaný podal predmetné dovolanie.\n7.1. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 OSP, dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia\nodvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.\n7.2. Podľa ust. § 238 ods. 1 OSP, dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol\nzmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia\nje dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru\ndovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa odseku 3 vyššie citovaného ustanovenia je dovolanie\nprípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak\nodvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide\no rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého\nstupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods.\n3 a 4 OSP.\n8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací potvrdil v merite veci napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\na zároveň pripustil dovolanie na zodpovedanie dvoch právnych otázok, ktoré majú význam tak pre\núčastníkov predmetného sporu, ako aj pre riešenie iných, obdobných incidenčných sporov, čím podľa\nustanovenia § 238 ods. 3 OSP založil prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku. Teda, dovolanie je v\npredmetnej veci prípustné podľa ust. § 238 ods. 3 OSP len preto, že jeho prípustnosť vyslovil vo svojom\npotvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň v dôvodoch rozhodnutia vymedzil otázky po právnej\nstránke zásadného významu. Vzhľadom na odvolacím súdom vymedzený rámec právnych otázok,\ndovolateľ bol oprávnený jeho rozsudok napadnúť len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (ust. § 241 ods. 2 písm. c/ OSP), a to práve len v tých konkrétne vymedzených otázkach,\npre ktoré pripustil dovolanie odvolací súd. Na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený\n\na ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá OSP, resp. § 442 CSP). Procesná\nmožnosť odvolacieho súdu založiť v zmysle ust. § 238 ods. 3 OSP prípustnosť dovolania nesmie ani v\nzákonom vymedzenom rámci právnej zásadnosti rozhodnutia viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania\nsúdu prvej inštancie, resp. odvolacieho súdu na dovolací súd. Vychádzajúc z uvedeného, dovolací súd sa\nv predmetnom dovolacom konaní nezaoberal dovolacími námietkami žalovaného ohľadne nedostatočne\nzisteného skutkového stavu a nedostatočne vykonaného dokazovania. Z úradnej povinnosti dovolací\nsúd ešte skúmal vady uvedené v ust. § 237 ods. 1 OSP a iné vady konania, pokiaľ mali za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 241 ods. 2 písm. b/ OSP).\n9. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie na zodpovedanie odvolacím súdom\nnastolených právnych otázok. Okrem toho dovolanie podal aj podľa ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP a ust.\n§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd nesprávne posúdili\npodanie žalobcu, doručené súdu dňa 7.09.2010, v ktorom žalobca žiadal určiť právnu neúčinnosť dohody\no započítaní voči konkurzným veriteľom úpadcu ako doplnenie žaloby, pretože toto podanie mali posúdiť\nako zmenu žaloby v zmysle ust. § 95 ods. 1 OSP. Týmto postupom súdov bola žalovanému odňatá\nmožnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP a zároveň tento postup predstavoval\ninú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 241 ods. 2\npísm. b/ OSP.\n10. Po preskúmaní veci dovolací súd sa stotožnil s posúdením veci zo strany súdov oboch nižších\ninštancií. Odvolací súd vo svojom rozsudku podrobne vysvetlil, prečo podanie žalobcu označené ako\ndoplnenie žaloby nie je zmenou žaloby v zmysle ust. § 95 OSP. Zo žaloby doručenej Okresnému súdu v\nŽiline dňa 22.07.2009 je zrejmé, že sa jedná o žalobu o neúčinnosť právnych úkonov (podľa výslovného\nformálneho označenia žaloby), skutočnosť ktorá však vyplýva aj z obsahu žaloby, z ktorého je zrejmé,\nže žalobca v nej popísal skutkové okolnosti týkajúce sa odporovateľnosti právneho úkonu - dohody\no započítaní pohľadávok z 3.12.2008. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že\npodanie žalobcu zo 7.09.2010 bolo upresňujúcim - doplňujúcim podaním žalobcu v intenciách právnej\núpravy obsiahnutej v ust. § 42 ods. 3 OSP v spojení s ust. § 79 ods. 1, 2 OSP, pretože relevantné\nbolo to, že žalobca sa už v žalobe zo 17.07.2009 domáhal určenia právnej neúčinnosti právneho\núkonu, čo však nie celkom jasne vyjadril v petite žaloby, ktorým si uplatnil proti žalovanému, aby\npeňažné plnenie žalobcu, započítané napadnutou dohodou o započítaní vo výške 4.411.452,90 Sk\n(146.433,41 €), vydal do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu. Neúplnosť petitu žaloby žalobca\nodstránil v doplňujúcom podaní zo 7.09.2010, v ktorom žiadal, aby súd určil, že dohoda o započítaní,\nuzavretá medzi dlžníkom a žalovaným dňa 3.12.2008 vo výške 146.433,41 €, je voči konkurzným\nveriteľom úpadcu právne neúčinná. Z celého obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca sa ňou\ndomáha práva na odporovanie právnemu úkonu úpadcu. Keďže však formulácia žalobného petitu v\nžalobe zo 17.07.2009 nezodpovedala presne tomu, čo žalobca - správca konkurznej podstaty úpadcu v\nkontexte celej žaloby čo do uplatňovaného nároku vyjadril, na základe výzvy súdu prvej inštancie žalobca\nformulačnú nepresnosť petitu žaloby odstránil doplňujúcim (upresňujúcim) podaním, čo nemožno\npovažovať za zmenu žaloby v zmysle ust. § 95 ods. 1, 2 OSP. Súd prvej inštancie vo vzťahu k petitu\nžaloby nepoučil žalobcu v tom smere, že by išlo o vymedzenie iného predmetu konania, teda odlišne\nod vymedzenia, ktoré už bolo obsiahnuté v žalobe, vrátane jej dôvodov. Vyššie uvedeným postupom\nsúdu prvej inštancie preto nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a ani k odňatiu\nmožnosti žalovanému konať pred súdom. Dovolací súd sa s uvedeným názorom odvolacieho súdu v\ncelom rozsahu stotožnil a považuje ho za správny. Aj podľa jeho názoru vyššie uvedeným postupom\nsúdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom v\nzmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP a vyššie uvedený postup súdov oboch inštancií dovolací súd tiež\nnepovažuje za procesnú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 241\nods. 2 písm. b/ OSP). Dovolateľom tvrdená vada zmätočnosti v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP\na ani iná procesná vada v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ OSP preto nie je daná.\n11. Podľa ust. § 238 ods. 3 OSP, dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým\nbol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho\nrozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu\nalebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil\nneplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.\n\n12. Odvolací súd pripustil dovolanie na zodpovedanie dvoch právnych otázok pričom poukázal na\nuznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 50/2011 z 27.07.2011, podľa ktorého „Rozhodnutie zásadného právneho\nvýznamu ako pojem nie je definovaný pozitívnym právom. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky približuje jeho podstatu tým, že uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam\nz hľadiska svojho všeobecného dopadu na právne pomery iných (podobných) sporov, ale aj tým, že\ndotknuté právne posúdenie veci je významné pre vec samu“.\n12.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je\nomyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, avšak\nnesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n12.2. Prvou otázkou zakladajúcou prípustnosť dovolania je, či v prípade, ak žalobca uplatnil svoj\nnárok z odporovateľnosti právnemu úkonu na základe viacerých skutkovo-právnych podstát uvedených\nvo viacerých ustanoveniach (v danom prípade išlo o ust. § 59 a o ust. § 60 ZKR), je súd povinný\ndokazovaním sa zaoberať a následne rozhodnúť o všetkých tvrdených skutkovo-právnych podstatách\nalebo len o jednej z nich - ak napokon z dokazovania vyplynie a žalobca trvá na naplnení len jednej z\nnich (v danom prípade len cez ust. § 59 ZKR), ktorá postačovala pre záver o neúčinnosti napadnutého\nprávneho úkonu. K uvedenej právnej otázke dovolací súd uvádza nasledovné: Z obsahu žaloby a aj\nďalšieho spisového materiálu vyplýva, že žalobca si v žalobe uplatnil pôvodne odporovateľnosť právneho\núkonu - dohody o započítaní z 3.12.2008, ktorú považoval za zvýhodňujúci právny úkon v zmysle ust.\n§ 59 ZKR, ako aj ukracujúci právny úkon s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov v zmysle ust. §\n60 ZKR, teda uplatnil si dve konkrétne skutkovo-právne podstaty odporovateľnosti právneho úkonu.\nNa pojednávaní dňa 19.07.2011 (dôkazom je zápisnica o pojednávaní založená v spise na č. l. 85\naž 93) žalobca výslovne uviedol, že sa domáha odporovateľnosti právneho úkonu len podľa ust. § 59\nods. 2 ZKR (teda obmedzil žalobu len na uvedenú skutkovo-právnu podstatu), a nie aj podľa ust. § 60\nZKR. Z uvedeného vychádzal v ďalšom konaní aj súd prvej inštancie, ktorý vzhľadom na obmedzenie\nžaloby len na skutkovo-právnu podstatu podľa ust. § 59 ZKR sa zaoberal odporovateľnosťou právneho\núkonu len z hľadiska tejto skutkovo-právnej podstaty a na jej preukázanie vykonával na súde prvej\ninštancie dokazovanie. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nebolo v rozpore s príslušnými\nustanoveniami ZKR, resp. OSP a preto ho aj dovolací súd považuje za správne.\n12.3. Druhou otázkou zakladajúcou prípustnosť dovolania, je - či účastník môže v súdnom, najmä však\nv incidenčnom konaní relevantne a účinne vzniesť námietku absolútnej neplatnosti právneho úkonu\naž v štádiu odvolacieho konania, ak sa touto námietkou otvára aj skutkový stav uzavretý pred súdom\nprvého stupňa s tým, že sa argumentuje v rovine právneho posúdenia povinnosťou súdu ex offo sa\ntakouto neplatnosťou zaoberať pred určením žalovanej neúčinnosti dotknutého právneho úkonu. K\nuvedenej právnej otázke dovolací súd uvádza nasledovné: V posudzovanom prípade sa konkrétne\njedná o incidenčný spor, v ktorom sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu (teda\nnejedná sa o akýkoľvek iný súdny spor), pričom v tomto spore vyvolanom konkurzom platí prísna\nkoncentračná zásada v zmysle ustanovení § 118a ods. 1 a ods. 2 OSP, z ktorých vyplýva, že účastníci\nsú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich\ntvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania (to neplatí, ak neboli splnené podmienky na\nvykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu), pričom na neskôr predložené a označené\nskutočnosti a dôkazy súd neprihliada (neplatí to len vtedy, ak ide o skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli\nnajavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má\nbyť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov). Z obsahu spisového materiálu\nvyplýva, že o povinnostiach a následkoch ich nesplnenia boli účastníci poučení v zmysle ust. § 118a\nods. 3 OSP už v predvolaní na pojednávanie vytýčené na deň 19.07.2011, pričom poučenie podľa ust.\n§ 118a OSP účastníkom súd prvej inštancie pripomenul aj na začiatku prvého pojednávania. Na tomto\npojednávaní (ako vyplýva z č. l. 90 zápisnice o pojednávaní) žalobca a žalovaný výslovne uviedli, že\ndohodu o započítaní považujú za platný právny úkon. Na základe tohto zhodného vyjadrenia účastníkov\nsa súd prvej inštancie v ďalšom konaní zaoberal zisťovaním podmienok neúčinnosti právneho úkonu,\nktorým bola dohoda o započítaní z 3.12.2008. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je to, že proti rozsudku\nsúdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie (založené je v spise na č. l. 316 až 327), v ktorom\nvymedzil rozsah odvolania, ako aj odvolacie dôvody, medzi ktorými nie je uvedená námietka absolútnej\nneplatnosti právneho úkonu - dohody o započítaní. Nespornou skutočnosťou je, že túto námietku\nžalovaný uplatnil až v písomnom vyjadrení z 13.11.2015 k vyjadreniu žalobcu z 11.11.2014. Ako vyplýva\n\nz obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, odvolací súd na túto námietku absolútnej neplatnosti\ndohody o započítaní neprihliadol, pretože ju považoval za novú skutočnosť, ktorú žalovaný uviedol až\nv písomnom vyjadrení z 13.11.2015, ktoré podal po uplynutí zákonom stanovenej odvolacej lehoty, v\nrámci ktorej bolo jeho povinnosťou uviesť rozsah, v akom rozhodnutie napáda, ale aj odvolacie dôvody,\nktorými je odvolací súd viazaný a ktoré odvolateľ mohol rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania, čo však žalovaný neurobil. Aj podľa názoru dovolacieho súdu - vzhľadom na konkrétne\nokolnosti tohto prípadu (insolvenčný spor, v ktorom sa uplatňuje zásada prísnej koncentrácie konania a\nmožnosť uplatniť odvolacie dôvody len do uplynutia odvolacej lehoty) - odvolací súd správne postupoval,\nkeď na námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti právneho úkonu pri svojom rozhodovaní\nneprihliadol. Pokiaľ by odvolací súd postupoval inak a na uvedenú námietku žalovaného by pri svojom\nrozhodovaní prihliadol, porušil by zásadu koncentrácie vyjadrenú v ustanovení § 118a OSP, ustanovenie\n§ 205 ods. 3 OSP, týkajúce sa uplatnenia odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný a jeho\npovinnosťou je preskúmať napadnutý rozsudok len v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľom,\nako aj ustanovenie § 205a OSP, upravujúce uplatnenie nových skutočností a dôkazov v odvolacom\nkonaní (civilné rozhodnutia NS SR sp. zn. 6MCdo/15/2010 a 5MCdo/11/2009, na ktoré poukázal\ndovolateľ, sa týkajú iných skutkových a právnych okolností, ktoré sú podstatným spôsobom odlišné od\nposudzovaného prípadu z tých dôvodov, ktoré uviedol a vysvetlil dovolací súd v bode 12.3. odôvodnenia\ntohto rozhodnutia). Nie nepodstatnou je aj tá skutočnosť, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní je\nviazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ktorý v posudzovanom prípade bol\nzo strany súdu prvej inštancie zistený správne a v súlade s tým, čo v konaní na súde prvej inštancie\nuviedli účastníci konania. Aj podľa názoru dovolacieho súdu, uplatniť námietku absolútnej neplatnosti\nprávneho úkonu v incidenčnom spore o neúčinnosť právneho úkonu - v ktorom platí prísna koncentračná\nzásada - v zmysle ktorej na prvom pojednávaní účastníci zhodne konštatovali platnosť napadnutého\nprávneho úkonu, pričom novú skutočnosť - námietku absolútnej neplatnosti právneho úkonu - žalovaný\nako účastník konania uplatnil až po uplynutí zákonom stanovenej odvolacej lehoty - nie je možné (viď\nnapr. aj rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21Cdo 4841/2007, 32Cdo 4291/2007 - na rozdiel od rozhodnutí, na\nktoré poukázal v dovolaní dovolateľ). Odvolací súd preto vec správne právne posúdil a rozhodol, keď\nvzhľadom na zistený skutkový stav zo strany súdu prvej inštancie, ktorý považoval za správny, potvrdil v\nmerite veci napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a neprihliadol na námietku absolútnej neplatnosti\nprávneho úkonu ako na novú skutočnosť, uplatnenú žalovaným až po uplynutí zákonom stanovenej\nodvolacej lehoty.\n12.4. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že v posudzovanom prípade nie je daná\nvada konania v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, ani iná vada v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm.\nb/ OSP a dôvodnosť dovolania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. c/ OSP (nesprávne právne posúdenie\nveci) nie je daná ani na odvolacím súdom pripustené právne otázky. Na základe uvedeného dovolací\nsúd dovolanie žalovaného zamietol podľa ust. § 448 CSP.\n13. Úspešným účastníkom v dovolacom konaní bol žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu trov\ndovolacieho konania. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.\n14. Keďže dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol, nerozhodoval už o návrhu žalovaného na odklad\nvykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n15. Rozsudok bol prijatý senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}