{"guid": "48334968-9b97-4d77-b34e-b620fac64a57:2cec2e6f-319f-459e-80a5-d3626dbfc548", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5017200109.1", "spisova_znacka": "4Sžrk/18/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžrk/18/2018 z 4. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 4. decembra 2018, sp. zn. 4Sžrk/18/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:5017200109.1", "identifikacne_cislo": "5017200109", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2018-12-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 62 ods. 1 písm. a) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2cec2e6f-319f-459e-80a5-d3626dbfc548", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5017200109.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5017200109.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5017200109.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžrk/18/2018\n5017200109\n04. 12. 2018\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2018:5017200109.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a\nzo sudcov JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Nory Halmovej, v právnej veci žalobkyne: V., zastúpená:\nJUDr. Eva Luticová, advokátka, Hviezdoslavova 51, Námestovo, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina,\nodbor opravných prostriedkov, Andreja Kmeťa 17, Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Obec\nOravská Poruba, Oravská Poruba 290, Veličná, 2/ Slovenský pozemkový fond, Radlinského 1729, Dolný\nKubín, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP4-2017/006057/KUC zo dňa 11.01.2017,\no kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/48/2017-90 zo dňa\n30.05.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Dňa 15.06.2015 bol Okresnému úradu Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj len „okresný\núrad“) doručený návrh žalobkyne na povolenie obnovy konania vo veci reštitučného konania ukončeného\nprávoplatným rozhodnutím Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor č. P/2013/00005R29/DK zo dňa 27.11.2013, ktorým bolo žalobkyni priznané právo na náhradu za pozemok zapísaný v\npozemkovoknižnej vložke (ďalej aj len „pkn. vl.“) č. XX, parcelné číslo (ďalej aj len „parc. č.“) XXX,\nv katastrálnom území B.-Q.. Tento pozemok bol odňatý pôvodnej vlastníčke W.. K návrhu žalobkyňa\npripojila okrem iných príloh aj fotokópiu rozhodnutia Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne č.\n954/1974-1 Poľ, právoplatného dňa 09.08.1975, o odňatí poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území\nT. B. a E., pričom v zozname odňatých parciel je aj parc. č. XXX bez uvedenia katastrálneho územia\na ako vlastník podielu 5/8 je uvedený T. X..\n2. Dňa 05.02.2016 vyzval okresný úrad žalobkyňu, aby doložila listiny preukazujúce vlastníctvo jej\nprávnych predchodcov k parc. č. XXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území B.-Q. v podiele 5/8,\nnakoľko fotokópia rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy nie je listinou preukazujúcou vlastníctvo\nk pozemku. Dňa 20.05.2016 bola okresnému úradu doručená na vedomie žiadosť žalobkyne zo dňa\n18.05.2016 o opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorú súčasne adresovala žalovanému a tiež\nOkresnému úradu Dolný Kubín, katastrálnemu odboru. Týmto listom žiadala opraviť podľa jej názoru\nchybný vlastnícky podiel T. X. st. z 3/8 na správny podiel 5/8.\n3. Okresný úrad rozhodnutím č. OÚ-DK-PLO-2016/000721-ok zo dňa 02.11.2016 (ďalej aj len\n„prvostupňové rozhodnutie“) zamietol návrh žalobkyne na obnovu konania v zmysle § 62 písm.\n\na/ správneho poriadku konštatujúc, že skutočnosti uvedené v návrhu a v priložených listinách\nnepredstavujú skutočnosti, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ktoré sa nemohli v\nkonaní uplatniť bez zavinenia žalobkyne ako účastníčky konania. Novo predložené listiny nedokazujú\nvlastníctvo T. X., ktorého manželkou bola W., rod. W., k pozemku parc. č. XXX, v katastrálnom území\nB.-Q. v navrhovanom spoluvlastníckom podiele 5/8.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. OU-ZA-OOP4-2017/006057/KUC zo dňa 11.01.2017 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil stotožniac sa\nso závermi okresného úradu. V odôvodnení uviedol, že žiadna listina, ktorú žalobkyňa predložila v konaní\no povolení obnovy konania, nespochybňuje, že pôvodná vlastníčka W. V. bola v čase prechodu časti\npozemku na štát spoluvlastníčkou pozemku v 3/8. Pokiaľ by si aj žalobkyňa ako vnučka sestry T. X.\nml. uplatnila reštitučný nárok po T. X. ml. na podiel 2/8, ktorý prešiel na štát v trestnom konaní v roku\n1953, nespĺňala by podmienku oprávnenej osoby ustanovenú v § 2 ods. 2 písm. e/ zákona č. 503/2003\nZ. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých\nopatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon\nč. 503/2003 Z. z.“), v zmysle ktorej ak pôvodný vlastník zomrel, sú oprávnenými osobami jeho súrodenci\na ak niektorý z nich zomrel, sú oprávnenými osobami jeho deti. Z nároku uplatneného žalobkyňou v roku\n2004 je podľa žalovaného nesporné, že si uplatnila iba podiel T. X. st. a v pôvodnom reštitučnom konaní\nopakovane uvádzala podiel 3/8.\nII.\n5. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej rozhodol\nKrajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 31S/48/2017-90 zo dňa 30.05.2018 tak, že žalobu zamietol a\nžalobkyni, žalovanému a ďalším účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.\n6. V odôvodnení rozsudku krajský súd citoval § 62 ods. 1 až 3, § 63 ods. 1 až 5 správneho poriadku\na podrobne opísal obsah prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného. S\npoukazom na § 62 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku (pozn. súdu: krajský súd nesprávne uviedol § 62\nods. 1 „písm. o/“) sa pre povolenie obnovy konania vyžaduje splnenie podmienky, aby nové skutočnosti\nalebo dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Nakoľko rozhodnutím Okresného úradu\nNámestovo č. P/2013/00005-R29/DK zo dňa 27.11.2013 bolo vyhovené žalobkyni v celom rozsahu,\nnariadenie obnovy konania by v tomto prípade nemohlo mať za následok priaznivejšie rozhodnutie vo\nveci, keďže sama požadovala priznať náhradu za pozemok v podiele 3/8. To znamená, že obnova\nkonania by nemala podstatný vplyv na rozhodnutie. Krajský súd konštatoval, že nariadiť vo veci obnovu\nkonania by bolo možné v prípade, ak by správny orgán nárok žalobkyne vo výške 2/8 zamietol, čo sa\nvšak nestalo. Ak následne žalobkyňa disponovala dôkazmi, ktoré podľa jej tvrdenia preukazovali jej\nvlastníctvo k pozemku v podiele 5/8, mala opätovne uplatniť nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku\nv podiele 2/8 na Obvodnom pozemkovom úrade. Nakoľko v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.\nz. mohla právo na navrátenie vlastníctva k pozemku uplatniť na Obvodnom pozemkovom úrade len do\n31.12.2004, toto právo jej zaniklo. Pokiaľ je žalobkyňa presvedčená, že jej právnemu predchodcovi T. X.\npatril pozemok vo výške 5/8, ktorého vlastníctvo nebolo predmetom dedičského konania, môže podať\nna súd určovaciu žalobu, ktorou by sa domáhala určenia, že predmetný pozemok patrí do dedičstva\npo poručiteľovi.\n7. K dodržaniu lehôt na povolenie obnovy konania krajský súd uviedol, že pokiaľ ide o dodržanie\nsubjektívnej lehoty, žalobkyňa presne neuviedla, kedy sa dozvedala o skutočnostiach odôvodňujúcich\nobnovu konania, nakoľko iba konštatovala, že sa o nich dozvedela po právoplatnosti reštitučného\nkonania. Vzhľadom na dodržanie objektívnej lehoty krajský súd predpokladal aj dodržanie subjektívnej\nlehoty.\nIII.\n8. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (sťažovateľka) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby\nkasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n\n9. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/67/2010 zo dňa 31.01.2011 ohľadom\npovinnosti správneho orgánu zistiť všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech\nsvedčia. V zmysle zásady materiálnej pravdy mal Okresný úrad Námestovo v konaní vedenom pod č.\nP/2013/00005-R29/DK postupovať tak, aby spoľahlivo zistil stav veci, pričom nebol viazaný len návrhmi\nsťažovateľky na vykonanie dôkazov a mal vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhla. Ak by postupoval týmto\nspôsobom, musel by zistiť, že sťažovateľke nepatrí len nárok na náhradu za pozemok v podiele 3/8, ale\nv podiele 5/8. Žiadne ustanovenie správneho poriadku totiž nezakotvuje viazanosť správneho orgánu\nnávrhom účastníka konania a nezakazuje mu priznať viac, ako si uplatnil svojím návrhom. Naopak,\nsprávny poriadok v § 32 ods. 1 pripúšťa, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov, ale musí\nvychádzať zo skutočného stavu veci.\n10. Ďalej sťažovateľka poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/68/2013 zo dňa\n20.08.2014 a tiež na jednu zo základných požiadaviek na povolenie obnovy konania, ktorou je existencia\nnových skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa skončilo\nkonanie pred správnym orgánom, ak mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Správny poriadok\nnestanovuje, že by pôvodné rozhodnutie nemohlo byť v rámci obnovy konania zmenené v rozsahu,\nktorý prekračuje rozsah pôvodného rozhodnutia. Ak by totiž bola obnova konania povolená, správny\norgán by na základe sťažovateľkou predložených dôkazov mal a mohol pristúpiť k zmene pôvodného\nrozhodnutia a priznať jej nárok na náhradu za pozemok vo výške 5/8. Správny poriadok neobmedzuje\nobnovu konania na následok, ktorým je „priaznivejšie rozhodnutie vo veci“, teda na zmenu rozhodnutia\nv takom rozsahu, ktorý neprekračuje rozsah pôvodného rozhodnutia.\n11. Okresný úrad nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti je\ndotknuté chybou v dedičskom konaní po poručiteľovi otca predávajúcej dcéry W. N., kedy sa pri\nprejednaní dedičstva stali jeho predmetom aj parcely patriace do poľnohospodárskeho podniku v zmysle\nzákona č. 139/1947 Zb. o rozdělení pozůstalostí se zemědělskými podniky a o zamezení drobení\nzemědělské půdy (ďalej aj len „zákon č. 139/1947 Zb.“), ktorých prenajímateľkou bola stará mama\nsťažovateľky. Dedičské konanie bolo skončené uznesením sp. zn. 5Co/24/62 zo dňa 30.12.1962, v\nktorom je zahrnutá aj parc. č. XXX., ktorá je predmetom reštitúcie a ktorá bola zahrnutá v rozhodnutí\no odňatí poľnohospodárskej pôdy v poľnohospodárskej výrobe len sčasti. Vzhľadom na to nemohli byť\npredmetné parcely účinne prejednané v dedičskom konaní po poručiteľovi predávajúcej, nakoľko mu už\nv čase smrti nepatrili. Je tiež nesporné, že k uvedenému zápisu na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností\ndošlo chybou Strediska geodézie v Dolnom Kubíne, keď okresný prokurátor podal Štátnemu notárstvu\nprotest ohľadom trestnej veci vedenej proti T. X. ml. Stredisko geodézie v Dolnom Kubíne vydalo\nnesprávne podklady pre účely dedičského konania sp. zn. D 734/82 po nebohom T. X. ml., do ktorých\nzahrnulo aj tú časť poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola v rozhodnom období odňatá pôvodnému\nvlastníkovi. Pôda nebola prevedená na štát. Táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu sťažovateľky.\n12. Z doložených dokumentov vyplýva, že v Správe katastra Dolný Kubín bola parcela č. XXX vedená v\nregistri „E“ obce Oravská poruba s výmerou 10 394 m2. Parcela, ktorá bola vykúpená kúpnou zmluvou,\nmá podľa geometrického plánu zo dňa 01.10.1971 rozlohu 3 380 m2. W. N. v písomnom vyjadrení\nzo dňa 15.07.1996 osvedčila, že má vedomosť, že kúpnou zmluvou prevádza len toľko, koľko jej\npatrí. Nie jej vinou sa do zmluvy uviedla nehnuteľnosť v celosti ako predmet zmluvy. V tejto súvislosti\nsťažovateľka poukázala na to, že v roku 1949 bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom\nč. 265/1949 Zb. o rodinnom práve inštitút zákonného majetkového spoločenstva. V tomto čase platila\ntzv. „koakvizícia“ a parcela č. XXX bola „do manželstva vnesená-nepohnutá“.\n13. V súvislosti s darovacou listinou W. X., rod. W.. 1313 zo dňa 24.07.1929 sťažovateľka poukázala\nna § 562 a § 565 Stredného občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. týkajúce sa darovania a tiež na §\n15 zákona č. 139/1947 Zb. S poukazom na situáciu T. X. ml., ktorý bol bratom právnej predchodkyne\nsťažovateľky - W. V., rod. X., sa v § 856 Občianskeho zákonníka uvádza, že majetkové spoločenstvá\nmedzi manželmi vzniknuté podľa skorších predpisov zanikajú 01.04.1964. Týmto dňom vzniklo\nbezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému, čo patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva.\nSťažovateľka tiež poukázala na § 23 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách a tiež na\n§ 40 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok).\n14. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru sťažovateľky postihnuté inou vadou, ktorá\nmala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci reštitúcie, pretože konajúci správny orgán postupoval\n\npri vydávaní reštitučného nároku v rozpore s § 2 zákona č. 503/2003 Z. z. a tým zasiahol do práv\nsťažovateľky garantovaných čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odpoveď na to, či je sťažovateľka oprávnenou\nosobou, vyriešil Ústavný súd SR v náleze č. k. I. ÚS 123/2010-48, ktorého odôvodnenie citovala, a\nto body 8 až 15. Predovšetkým zdôraznila, že zaradenie oprávnených osôb do jednotlivých skupín\n„...neznamená, že ak existujú osoby v prednejšom poradí, nemôžu reštitučný nárok úspešne uplatniť\nosoby uvedené v neskoršom poradí alebo ak v tom istom poradí existuje viac osôb, že jedna z nich\nmôže uplatniť nárok len v pomere k počtu tých osôb, ak tieto osoby alebo osoby v prednejšom poradí\nsvoj nárok neuplatnili, a preto ich právo zaniklo.“ S uvedeným právnym názorom Ústavného súdu SR\nsa sťažovateľka stotožnila a požadovala jeho zohľadnenie v návrhu na obnovu konania.\n15. Prvostupňové rozhodnutie je založené na ústavne nekonformnom výklade dotknutých ustanovení\nprávnych predpisov. Argumentácia okresného úradu nemôže vo vzťahu k prípadu, kedy došlo k\nzabratiu nehnuteľnosti štátom v rozhodnom období bez právneho dôvodu, obstáť aj z dôvodu ústavnej\nudržateľnosti. Záverom citovala rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/6/2011 zo dňa 28.03.2012,\nz ktorého vyplýva pokyn pre orgán verejnej moci, aby „k rozhodovaniu prejednávanej veci, konkrétne\nk interpretácii reštitučných zákonov, pristúpil s určitou veľkorysosťou berúc do úvahy pre minulý režim\npríznačné nedostatky vtedajšej legislatívy.“\nIV.\n16. Žalovaný ani ďalší účastníci sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadrili.\nV.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalobkyne (sťažovateľky) nie je dôvodná.\n18. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania\nustanovených v správnom poriadku.\n19. Pre konanie o navrátenie vlastníctva k pozemkom a rozhodnutie o priznaní práva na náhradu\npodľa zákona č. 503/2003 Z. z. platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia\nsprávneho poriadku, podľa ktorých je okresný úrad povinný postupovať. Zároveň je povinný vychádzať\nzo základných zásad správneho konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti ustanovená v § 3 ods. 1\nsprávneho poriadku. Okresný úrad musí postupovať tak, aby zabezpečoval ochranu práv fyzických osôb\na právnických osôb a súčasne dôsledne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu\nzáujmov štátu a spoločnosti.\n20. Podľa § 32 ods. l, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov\nkonania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu\norgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny\norgán.\n21. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené\nrozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové\nskutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť\nbez zavinenia účastníka konania.\n22. Kasačný súd dáva do pozornosti, že povinnosťou správneho orgánu, ktorému zákon zveruje\nprávomoc na konanie a rozhodovanie o návrhu na obnovu konania, vychádza zo základných zásad\nmateriálneho štátu, medzi ktoré patrí aj zásada právnej istoty. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov\nzaložených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v\nsprávnom práve platí princíp „rei iudicatae“, ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno\nznova rozhodovať, majúc na zreteli nielen tzv. formálnu, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria\nprípady označované v teórii ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie\n\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych\nrozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú\nsprávnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu\nalebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho\nkonania. Účelom obnovy konania je odstránenie skutkových nedostatkov a vydanie nového meritórneho\nrozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s\nodvolaním (rozkladom) ustanovuje správny poriadok určité obmedzenia.\n23. Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú existencia právoplatného rozhodnutia, čo znamená,\nže týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť neprávoplatné rozhodnutie a tiež sa vyžaduje\nexistencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy\nkonania nie sú prípustné iné dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by\nmusel návrh zamietnuť. Ďalším všeobecným predpokladom je existencia oprávneného subjektu, ktorý\npodal návrh na obnovu konania. Oprávneným subjektom na podanie návrhu je len účastník pôvodného\nkonania. Vyžaduje sa tiež dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a to tak subjektívnej,\nako aj objektívnej.\n24. Na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku nestačí, aby skutočnosti\na dôkazy uvádzané v návrhu boli len nové, ale musia byť takej kvality, že keby sa uplatnili v pôvodnom\nkonaní, mohli by zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci. Otázku, či konkrétna\nskutočnosť môže mať podstatný vplyv na rozhodnutie, musí správny orgán posúdiť podľa okolností\nkonkrétnej veci. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená, je, že skutočnosti alebo dôkazy sa nemohli\nv konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku je účastník\nkonania povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe. Dôvodom na obnovu\nkonania je teda len situácia, keď účastník konania skutočnosť alebo dôkaz nepoznal (napr. nevedel o\nexistencii dôkazu), alebo bez jeho viny sa nemohol vykonať. Vždy je potrebná existencia objektívneho\ndôvodu, ktorý mu znemožnil uplatniť konkrétnu skutočnosť alebo dôkaz v príslušnom správnom konaní.\n25. „Obnova konania je inštitút, ktorým sa odstraňujú skutkové omyly, nedostatky v skutkovom stave\npre nevykonanie dôkazov. Jej účelom je okrem uvedeného odstránenia skutkových nedostatkov aj\nvydanie nového meritórneho rozhodnutia. V konaní o povolenie obnovy sa nepreskúmava zákonnosť\nprávoplatného rozhodnutia. Inštitútom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sú riadne opravné\nprostriedky a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, jeho zákonnosť možno preskúmať len na\nzáklade preskúmania mimo odvolacieho konania ako mimoriadneho opravného prostriedku“ (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/29/2014 zo dňa 29.04.2015).\n26. S poukazom na rozsudok citovaný v bode 25 tohto rozsudku sa kasačný súd nemohol zaoberať\nnámietkou sťažovateľky týkajúcou sa nedostatočného zistenia skutkového stavu Okresným úradom\nNámestovo v konaní vedenom pod č. P/2013/00005-R29/DK a nevykonaním dokazovania. Kasačnému\nsúdu preskúmavajúcemu rozhodnutia o nepovolení obnovy konania neprináleží preskúmavať zákonnosť\nprávoplatného rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní.\n27. Podľa názoru kasačného súdu postupovali správne orgány v konaní o návrhu na povolenie obnovy\nkonania v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov\nrelevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili\nsprávny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite odôvodnili vysporiadajúc sa s\nnámietkami sťažovateľky.\n28. Za nový dôkaz, ktorý mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohol sa v konaní uplatniť\nbez zavinenia sťažovateľky z dôvodu, že k nemu nemala dlhodobo prístup, označila predovšetkým\nfotokópiu rozhodnutia Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne č. 954/1974-1 Poľ o odňatí\npoľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území T. B. a E., kde je v zozname odňatých parciel aj parcela\nč. XXX bez uvedenia katastrálneho územia a ako vlastník podielu 5/8 je uvedený T. X.. Za ďalší dôkaz\npovažovala sťažovateľka protokol č. 21 katastrálneho územia B. v maďarskom jazyku s prekladom\nsúdneho znalca, kde bol zapísaný pozemok parc. č. 519, ktorý podľa nej preukazoval spoluvlastnícky\npodiel 5/8 jej právneho predchodcu T. X. st., ktorého manželkou bola W. X., rod. W..\n\n29. V súvislosti s týmito dôkazmi kasačný súd poukazuje na list Okresného úradu Dolný Kubín,\nkatastrálny odbor, zo dňa 18.10.2016, v ktorom je uvedené, že po zápise registra obnovy pozemkov\n(ROEP) bola parcela č. 519 (orná pôda) zapísaná na LV č. XXXX na pôvodného vlastníka T. X. v podiele\n3/8 tak, ako bol vykonaný zápis pod B1 v pkn. vl. č. XX. a v zozname - stav vlastníkov je nesprávne\npod č. XX pkn. vl. č. XX evidovaný ako vlastník parc. č. XXX. v podiele 5/8 T. X. st. Spracovateľ\ngeometrického plánu č. 761-0684-71, tvoriaceho podklad k odňatiu poľnohospodárskej pôdy, nerozpísal\nvlastníka T. X. (T. X. st. v podiele 3/8 a T. X. ml. v podiele 2/8), ale uviedol ho nesprávne iba raz v podiele\n5/8, avšak nejde o toho istého vlastníka. Tieto listiny ani podľa názoru kasačného súdu nepreukazujú\nvlastníctvo T. X. st., ktorého manželkou bola W. X., rod. W., k pozemku parc. č. 519 v sťažovateľkou\nnavrhovanom spoluvlastníckom podiele 5/8.\n30. Ani ďalšie sťažovateľkou predložené dôkazy - rozsudky Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.\nT145/1951 zo dňa 25.10.1951, sp. zn. Rt 249/91 zo dňa 17.05.1991 a rozsudok Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 2Tk 66/52 v trestnom konaní vedenom proti T. X. ml. neodôvodňujú povolenie obnovy konania.\nNemožno súhlasiť s jej tvrdením, že podiel 2/8 patriaci T. X. ml., ženatému s K. X., rod. Z., ktorý prepadol\nv trestnom konaní v prospech štátu, by mal z tohto dôvodu patriť jeho otcovi T. X. st. V zmysle § 3 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z. z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel\nna štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo\nzhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol\nvýrok zrušený podľa osobitných predpisov. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci nedošlo k zrušeniu\nvýroku o prepadnutí majetku v prospech štátu, nemohlo dôjsť k navráteniu vlastníctva k prepadnutému\npodielu 2/8 pozemku.\n31. Je nesporné, že Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor vyhovel návrhu sťažovateľky\nzo dňa 07.04.2004, ktorým si uplatnila nárok v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. na navrátenie\nvlastníctva k pozemku zapísanému v pkn. vl. č. XX, parc. č. XXX v podiele 3/8, ktorého pôvodnou\nvlastníčkou bola W. V., rod. X., v plnom rozsahu vydaním rozhodnutia č. P/2013/00005-R29/DK zo\ndňa 27.11.2013. Vzhľadom na to, že sťažovateľke bol priznaný celý ňou uplatnený nárok, správne\norgány aj z tohto dôvodu nemohli jej návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť. Krajský súd správne\nkonštatoval, že obnova konania by bola možná iba v prípade, ak by správny orgán zamietol návrh\nsťažovateľky vo výške 2/8, čo sa však nestalo. Inak by totiž prišlo k obídeniu márneho uplynutia\nprekluzívnej lehoty na uplatnenie reštitučného nároku.\n32. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžo/53/2015 zo dňa 14.12.2016 týkajúcom sa návrhu\nna navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z. z. konštatoval, že „...Slovenský\npozemkový fond i Krajský súd v Bratislave aplikovali štandardný postup vychádzajúci z princípu nemo\niudex ultra petitum partium, kde uplatnený nárok je stotožňovaný s petitom návrhu na začatie konania.\nTento prístup sa neuplatňuje v správnom konaní v takom rozsahu ako v súdnom konaní, kde petit\ntvorí i formulačne osobitnú, oddelenú časť uplatneného nároku, ktorý je totožný s výrokom rozhodnutia.\nŽiadateľka v návrhu „spomína“ i parcelu č. XXXX .... Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľa svojim\nnávrhom „zachytila“ a prejavom vôle sa dotkla i parcely č. XXXX. Aplikáciou argumentu a contrario je\nmožné zisťovať, prečo by navrhovateľka zmieňovala v návrhu skutočnosti, ohľadne ktorých by nechcela\nvyvolať účinky začatého konania spojené s návrhom.\n... prípadné nejasnosti v prejave vôle sa vykladali na prospech reštituenta, za predpokladu, že ostatné\nnáležitosti nároku boli splnené. V súlade s tým odporca, keď zistil existenciu nároku, priznal ho i v\nčastiach, ktoré boli návrhom zmienené. Tento spôsob výkladu je v reštitučných veciach prípustný,\npretože išlo o odstránenie krívd zo strany štátu a štát pri odstránení krívd nejasnosti v určitosti prejavu\nvôle hodnotí v prospech žiadateľa.“\n33. V prejednávanej veci neboli ani s ohľadom na princíp „beneficium cohaesionis“ (tzv. dobrodenie\nspočívajúce v súvislostiach), uplatňovaný v reštitučnom konaní v prospech reštituenta, zistené žiadne\nnejasnosti ohľadom prejavenej vôle sťažovateľky, ktoré by mohli správne orgány vyložiť v jej prospech.\n34. Kasačný súd „obiter dictum“ poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžrk/6/2017\nzo dňa 27.04.2018, v ktorom najvyšší súd vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu SR č.\nk. III. ÚS 127/2010-35 zo dňa 22.06.2010 konštatoval, že „...reštitučné zákony boli vydané s cieľom\nzmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom v týchto zákonoch\n\nšpecifikovaného majetku v období rokov 1948 až 1989. To znamená, že právny poriadok predpokladá,\nže nebude možné napraviť resp. zmierniť všetky následky minulých majetkových a iných krívd\nspočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. K splneniu\ncieľa a účelu reštitučných zákonov sa tak vyžaduje, aby všetky orgány verejnej moci vychádzali z tejto\nšpeciálnej úpravy pri posudzovaní nárokov osôb, ktorých majetok prešiel na štát alebo na inú právnickú\nosobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990, a hlavne aby v tom duchu interpretovali zákonom\nustanovené okolnosti, v dôsledku ktorých došlo k prechodu majetku, a to predovšetkým tam, kde orgán\nverejnej moci musí vychádzať z vlastnej úvahy.“\n35. V duchu citovaného právneho názoru kasačný súd ustálil, že správne orgány s náležitou\nzodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných\npráv a slobôd, pričom žalovaný rozhodol správne, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\n36. Kasačný súd zároveň považoval za potrebné poukázať na právny názor Ústavného súdu SR\nvyslovený v uznesení č. k. III. ÚS 178/2006-05 zo dňa 20.06.2006, že „... reštitučné prepisy neboli\nvydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili\nobnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu,\nosoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp.\nfinančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva podľa\nnástrojov ochrany vlastníckeho práva - žalôb určovacích, vindikačných (na vydanie veci), negatórnych\na pod.“\n37. Z uvedeného vyplýva, že ak sa sťažovateľka naďalej domnieva, že jej právnemu predchodcovi T. X.\nst. patril predmetný pozemok v podiele 5/8, nič jej nebráni obrátiť sa so svojimi nárokmi na civilný súd.\n38. Po preskúmaní veci dospel kasačný súd k záveru, že neboli splnené predpoklady pre povolenie\nobnovy konania. Dôkazy predložené sťažovateľkou neboli spôsobilé hodnoverným spôsobom vyvrátiť\nskutkový stav zistený správnymi orgánmi oboch stupňov, ktorý považoval kasačný súd za dostačujúci na\nposúdenie veci. Na obnovu konania nestačí, ak sa po nadobudnutí právoplatnosti vydaného rozhodnutia\nzistia nové skutočnosti alebo dôkazy. Tieto nové skutočnosti alebo dôkazy musia byť takej kvality, že ak\nby sa uplatnili v pôvodnom správnom konaní, mohli by zmeniť názor rozhodujúceho správneho orgánu,\nčo by v prejednávanej veci nebolo možné.\n39. Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto\nju zamietol.\n40. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467\nods. 1 S.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov tohto konania, keďže žalobkyňa (sťažovateľka)\nv tomto konaní nebola úspešná a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi\nzásadne neprináleží.\n41. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/48/2017", "guid": "7e6e23bf-84eb-4577-bbd4-29f74cb6f7f7:12e1b2f7-9566-4097-a006-636a10a79adf", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}