{"guid": "5180d83b-67b9-4dcd-9983-6fe391021107:2a904303-1025-4a62-b09a-9e9c0df61f2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5017200040.1", "spisova_znacka": "10Sžk/33/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/33/2017 z 19. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2018, sp. zn. 10Sžk/33/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5017200040.1", "identifikacne_cislo": "5017200040", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-06-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 17 ods. 1 písm. f) zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/274#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a904303-1025-4a62-b09a-9e9c0df61f2b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5017200040.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5017200040.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5017200040.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/33/2017\n5017200040\n19. 06. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:5017200040.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ I. N., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom O., 2/ I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., 3/ Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie\nKamenná, poľovnícka organizácia, Stupy 1477/42, Liptovské Sliače, všetci právne zastúpení: JUDr.\nPavol Halaj, advokát so sídlom Námestie slobody 2, Revúca, proti žalovanému: Okresný úrad\nRužomberok, pozemkový a lesný odbor, Námestie A. Hlinku 74, Ružomberok, o preskúmanie zákonnosti\nopatrenia žalovaného sp. zn. OU-RK-PLO-2016/009786-2H z 30.novembra 2016, o kasačnej sťažnosti\nproti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/13/2017-37 zo dňa 17. mája 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/13/2017-37 zo dňa 17.\nmája 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Opatrením žalovaného č. OU-RK-PLO-2016/009786-2H z 30.11.2016 (ďalej len “preskúmavané\nrozhodnutie”) bola z evidencie zmlúv vyradená Zmluva o užívaní poľovného revíru Kamenná (ďalej aj\n„PR Kamenná“ alebo „poľovný revír“), uzavretá dňa 09.01.2013 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov\nzačlenených do PR Kamenná a užívateľom-sťažovateľom 3/ (ďalej len „Zmluva“). Vyradenie Zmluvy z\nevidencie okresný úrad odôvodnil tým, že Zmluva zanikla v dôsledku výpovede, doručenej doterajšiemu\nužívateľovi poľovného revíru na základe rozhodnutia prijatého na Zhromaždení vlastníkov poľovných\npozemkov PR Kamenná konaného dňa 11.11.2016 v Hrabušiciach. Ako deň zániku Zmluvy žalovaný\nuviedol dátum 12.11.2016, kedy bola výpoveď doručená doterajšiemu užívateľovi, pričom tento deň je\ndňom, ku ktorému sa Zmluva vyraďuje z evidencie.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n2. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podali sťažovatelia žalobu. Krajský súd napadnutým uznesením\npodľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietol žalobu ako neprípustnú z nasledujúcich dôvodov:\n- z ustanovení § 16 a § 17 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len “zákon o poľovníctve”) vyplýva, že zánik zmluvy nie je podmienený úkonom\nžalovaného, na rozdiel od úkonu pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, keď účinnosť zmluvy\nje podmienená zaevidovaním zmluvy okresným úradom. Až zaevidovaním zmluvy okresným úradom sa\nmožno domáhať úspešného plnenia zo zmluvy. Zaevidovanie zmluvy teda nemá len evidenčný charakter\na priamo sa dotýka výkonu vlastníckych práv poľovných pozemkov. K charakteru opatrenia o zaevidovaní\nzmluvy ako individuálneho správneho aktu s deklaratórnymi účinkami sa vyjadril aj Najvyšší súd SR\nv uznesení zo dňa 06.10.2015, sp. zn. 4Sžo/72/2014. Uvedené však nie je možné vztiahnuť v celom\n\nrozsahu aj na vyradenie zmluvy z evidencie, a to hlavne v prípade, keď okresný úrad vykonáva vyradenie\nz evidencie na podklade oznámenia podľa § 17 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z.\n- činnosť žalovaného v predmetnej veci pri zániku Zmluvy na podklade výpovede mala evidenčný\ncharakter, nedotýkala sa priamo výkonu vlastníckych práv či užívacieho práva vyplývajúceho z nájmu.\nZákon o poľovníctve nedáva okresnému úradu žiadnu kompetenciu preskúmavať platnosť predložených\nzmlúv, napr. zánik zmluvy dohodou (§ 17 ods. 1 písm. d/) ani platnosť výpovede (§ 17 ods. 1 písm. f/).\nNepochybne musí okresný úrad overiť tú skutočnosť, či k zániku zmluvy došlo, napr. ak doterajší užívateľ\npoľovného revíru nahlási zánik zmluvy výpoveďou, je okresný úrad oprávnený vyžiadať si overenú kópiu\ntejto výpovede.\n- žalobou napadnuté opatrenie má v okolnostiach predmetnej veci charakter procesného opatrenia,\nktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, a preto nepodlieha\nprieskumu správnym súdom v zmysle § 7 písm. e) S.s.p.\n- kompetenciu posudzovať platnosť zmlúv v súdnom systému Slovenskej republiky majú okresné súdy\nv civilnom procese.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n3. Proti uzneseniu krajského súdu podali sťažovatelia kasačnú sťažnosť dôvodov uvedených v\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t. j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu,\n- § 440 ods. 1 písm. j) S.s.p., t. j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n4. Sťažovatelia v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedli, že:\n- napadnuté opatrenie o vyradení zmluvy z evidencie nie je rozhodnutím predbežnej, procesnej, ani\nporiadkovej povahy. Neprípustnosť žaloby preto nemožno v posudzovanom prípade vyvodzovať z ust.\n§ 7 písm. e) S.s.p., ako to nesprávne urobil krajský súd.\n- uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru je otázkou súkromného práva-záležitosťou vzťahov\nvlastníkov poľovných pozemkov a potencionálneho užívateľa poľovného revíru. Pre účinnosť Zmluvy\nvšak zákon o poľovníctve vyžaduje ingerenciu verejnoprávneho prvku - zaevidovanie zmluvy príslušným\norgánom štátnej správy na úseku poľovníctva. Subjekt, ktorý uzavrie zmluvu s vlastníkmi poľovných\npozemkov o užívaní poľovného revíru sa reálne môže ujať užívania a de jure i de facto sa stane\nužívateľom poľovného revíru až potom, ako bude predmetná zmluva zaevidovaná, t. j. až potom, ako\nho za užívateľa revíru uzná príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva.\n- zaevidovať novú zmluvu o užívaní poľovného revíru možno len v prípade, že predchádzajúca zmluva\nbola z evidencie vyradená. Tento fakt vyplýva z § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve Vyradenie Zmluvy\nuzavretej v prospech sťažovateľa 3/ ako užívateľa, z evidencie, znamenalo nepochybne ujmu na právach\ntohto subjektu, nakoľko bez tohto vyradenia, by sťažovateľ 3/ bol naďalej užívateľom predmetného\npoľovného revíru a mal by všetky práva a povinnosti užívateľa. V dôsledku vyradenia Zmluvy z evidencie\nsťažovateľ 3/ prestal byť užívateľom poľovného revíru.\n- nie je a nemôže byť preto pravdivým argument súdu prvej inštancie, že žalobou napadnuté opatrenie\nnemohlo mať za následok ujmu subjektívnych práv účastníkov konania a preto nepodlieha prieskumu\nsprávnym súdom.\n- sťažovatelia 1/ a 2/ sú vlastníkmi poľovných pozemkov v dotknutom poľovnom revíri, ktorí mali záujem\nna tom, aby užívateľom tohto poľovného revíru bol práve sťažovateľ 3/ a ktorí zároveň nesúhlasili a\nnesúhlasia s tým, aby sa užívateľom tohto poľovného revíru stal iný subjekt.\n- pokiaľ je krajskými súdmi v SR ako súdmi prvej inštancie, i Najvyšším súdom SR všeobecne\nakceptované, že každý vlastník poľovného pozemku začleneného do poľovného revíru je vecne aktívne\nlegitimovaný na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti opatrenia o evidencii zmluvy o užívaní\ntohto poľovného revíru, t. j. že jeho práva ako vlastníka poľovných pozemkov sú vydaním opatrenia\no zaevidovaní, alebo nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru dotknuté, potom sa nemožno\nstotožniť ani s názorom vyjadreným v odôvodnení napadnutého uznesenia, že opatrenie správneho\norgánu o vyradení Zmluvy z evidencie nemohlo mať za následok ujmu subjektívnych práv účastníkov\nkonania a preto nepodlieha prieskumu správnym súdom.\n- zánikom vlastníkmi poľovných pozemkov zvoleného užívateľa poľovného revíru v dôsledku postupu\nsprávneho orgánu sú práva týchto vlastníkov dotknuté intenzívnejšie než v prípade vzniku užívateľa (v\n\ndôsledku zaevidovania zmluvy). V tejto súvislosti žalobcovia poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 4Sžo/72/2014, rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4S/1/2016, rozsudok Krajského súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 24S/67/2015.\n5. Navrhli, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nB)\n6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že\n- v plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia.\n- činnosť žalovaného mala evidenčný charakter, keďže o zániku Zmluvy rozhodli vlastníci poľovného\nrevíru prostredníctvom Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.\n- argumentácia obsiahnutá v kasačnej sťažnosti (str. 3) a taktiež predmetné rozhodnutia súdov sa\nzaoberajú iba postupom a konaním okresného úradu pred zaevidovaním Zmluvy, pričom v predmetom\nprípade nie je napadnuté opatrenie, ktorým bola zaevidovaná Zmluva ale opatrenie, ktorým bola Zmluva\nvyradená z evidencie, t. j. predmetná argumentácia sťažovateľov je v predmetnej veci irelevantná,\nneopodstatnená, neaplikovateľná na daný napadnutý skutkový a právny stav.\n- bola vykonaná kontrola, na základe ktorej neboli zistené žiadne nedostatky predloženej dokumentácie.\n- poukázal na Stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 31.05.2016 č. j. VI/3 Gd 103/16/1000-4 k\nevidencii zmlúv o užívaní poľovného revíru.\n7. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala\noprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\nPodľa § 7 písm. e) S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia\norgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok\nujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\nPodľa § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve, užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou\na) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného\nrevíru,\nb) poľovníckej organizácii podľa § 32,\nc) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky,\nktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50%\nvýmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),\nd) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú\nčinnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.\nPodľa § 16 zákona o poľovníctve,\n(1)Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba\nalebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru\nvlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou\nžiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.\n(2)Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva,\nak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa\n§ 13 ods. 1.\n(3)Užívateľ poľovného revíru je povinný nahlásiť písomne zmenu alebo doplnok zmluvy okresnému\núradu do piatich pracovných dní odo dňa podpisu zmeny alebo doplnku zmluvy.\nPodľa § 17 zákona o poľovníctve,\n\n(1)Zmluva zaniká\na) uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená,\nb) zánikom poľovného revíru,\nc) zánikom osoby (§ 13),\nd) dohodou zmluvných strán,\ne) rozhodnutím súdu,\nf) výpoveďou z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy\n1. vlastníkom poľovného pozemku postupom podľa § 5,\n2. užívateľom poľovného revíru,\ng) ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore,\nh) rozhodnutím orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva pri neplnení povinností podľa § 26 po\npredchádzajúcej výzve na odstránenie nedostatkov.\n(2) Zánik zmluvy je doterajší užívateľ poľovného revíru povinný nahlásiť príslušnému okresnému úradu\ndo piatich pracovných dní odo dňa jej zániku.\n(3) Okresný úrad zmluvu ku dňu jej zániku vyradí z evidencie.\n9. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na\nzásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť,\nže doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný\nsťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na\nprvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia)\nna riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny\nvýber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.\n10. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\n11. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu zistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci. V tejto súvislosti\nsťažovatelia namietali nesprávnosť právneho názoru krajského súdu, ktorý v napadnutom uznesení\nkonštatoval, že preskúmavané rozhodnutie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach\núčastníkov konania a preto nepodlieha prieskumu správnym súdom.\n12. V predmetnej veci je potrebné aplikovať vyššie citované ustanovenia zákona o poľovníctve. V\nzmysle tohto zákona právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku a možno ho vykonávať len na\nzáklade zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Vlastník samostatného poľovného revíru\nalebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom\nnimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného\nrevíru. Evidencia zmluvy, či už podľa § 12 alebo § 13 zákona o poľovníctve, je výsledkom plného\nvyhovenia navrhovateľovi, teda na jednej strane požadovaným, a na strane druhej je očakávaným\nsprávnym aktom. Vyradenie z evidencie však takúto povahu nemusí mať. Medzi zmluvnými stranami a\norgánom štátnej správy na úseku poľovníctva môže byť sporné, či skutočne došlo k naplneniu niektorého\nz dôvodov zániku zmluvy uvedeného v § 17 ods.1 písm. a) - h) zákona o poľovníctve, na základe ktorého\nmožno vyradenie z evidencie vykonať.\n13. Súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že vyradenie zmluvy o užívanie poľovného revíru\nz evidencie po jej zániku podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve má len evidenčný charakter a\nže sa priamo nedotýka výkonu vlastníckych práv či užívacích práv na poľovných pozemkoch. Podľa\nnázoru kasačného súdu preskúmavané rozhodnutie podlieha prieskumu súdu, keďže sa jedná o\nopatrenie vydané orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Samotný\ndruh, resp. formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu nemôžu byť samé o sebe jediným a\nrozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho súdneho preskúmavania. Základnému právu uvedenému\nv čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky\nrozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojim obsahom\n\nnedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania (napr. nálezy Ústavného súdu\nSR č.k. II. ÚS 50/01-50 z 11.10.2001, I. ÚS 52/02-30 z 28.05.2003).\n14. Ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o poľovníctve taxatívnym spôsobom vymenúva dôvody zániku\nzmluvy, ktorých následkom je okamžité skončenie právneho vzťahu (zánik zmluvy). Splnenie zákonných\npodmienok pre zánik zmluvy musí byť preverené správnym orgánom po nahlásení zániku zmluvy a pred\njej vyradením z evidencie. Následne príslušný okresný úrad zmluvu ku dňu jej zániku z evidencie vyradí.\nAko vyplýva aj zo znenia § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, okresný úrad nemôže zaevidovať novú\nzmluvu v prípade, ak je na užívanie poľovného revíru zaevidovaná iná zmluva. Teda subjekt, s ktorým\nbola uzavretá nová zmluva o užívanie poľovného revíru sa reálne stane užívateľom poľovného revíru\naž po tom, čo bude zaevidovaním novej zmluvy okresným úradom uznaný za nového užívateľa.\n15. Kasačný súd konštatuje, že vyradenie zmluvy o užívanie poľovného revíru z evidencie je individuálny\nsprávny akt s deklaratórnymi účinkami. Deklaratórne rozhodnutia autoritatívnym spôsobom zisťujú\nexistenciu alebo neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Pôsobia ex tunc, teda od okamžiku, kedy týmto\naktom potvrdené práva a povinnosti vznikli, resp. v tomto prípade zanikli. Až na základe vyradenia\nZmluvy z evidencie bola, ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, následne zaevidovaná nová zmluva,\nčo by v prípade evidovania pôvodnej zmluvy nebolo možné a žalovaný by musel predložený návrh na\nevidenciu písomne odmietnuť a vrátiť navrhovateľovi, a užívateľom by tak bol stále sťažovateľ 3/. Z\ntoho dôvodu aj preskúmavané rozhodnutie môže byť predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby\npodanej v zákonnej lehote, nakoľko až na základe preskúmavaného rozhodnutia sťažovateľ 3/ prestal\nbyť užívateľom poľovného revíru, čo znamená, že sa opatrenie priamo dotýka výkonu užívateľských práv\nk týmto pozemkom ale aj subjektívnych práv vlastníkov poľovných pozemkov vrátane sťažovateľov 1/-2/.\n16. Nemožno považovať za správny názor krajského súdu, že ide o procesné opatrenie, ktoré je v\nzmysle § 6 ods. 1 písm. e) vylúčené z prieskumu správnym súdom. Kasačný súd dáva do pozornosti,\nže „podstata vyňatí rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e) zo súdneho prieskumu je založená\nna tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú\nv podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým,\nže prípadné vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo\nopatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej, alebo toho rozhodnutia resp. opatrenia, ktorým sa\nadministratívne konanie končí.. Procesným rozhodnutím alebo opatrením si možno predstaviť také,\nktoré v rámci administratívneho konania upravuje určitú procesnú otázku (napr. rozhodnutie o návrhu\nna odpustenie zmeškania lehoty..)...“ (Baricová J. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava:\nC.H.Beck, 2018 s. 126-127)\n17. Vo svetle uvedeného procesné rozhodnutie je rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, vydané v\npriebehu konania a nie rozhodnutie vo veci samej, či rozhodnutie/opatrenie ktorým sa administratívne\nkonanie končí ako v predmetnej veci. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s\nextenzívnym výkladom dospel k záveru, že rovnako ako opatrenie o zaevidovaní zmluvy, tak aj opatrenie\no vyradení zmluvy z evidencie podlieha prieskumu správnom súdom, nakoľko ide o rozhodnutia, ktorými\nsú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby\npriamo dotknuté.\n18. Kasačný súd s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. Ostatnými sťažnostnými bodmi sa kasačný súd\nnezaoberal, nakoľko zistil závažný dôvod odôvodňujúci zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní zaoberať sa meritom veci a vo veci opätovne\nrozhodnúť, pričom právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.). Krajský súd\nrozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p.\n19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/13/2017", "guid": "ef7d210c-dc1d-4340-887e-401e7e5d3ca3:c51e8ed7-b472-49a2-a8d4-88e40840a5f6", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}