{"guid": "5e09d8d1-71cf-4c3b-be0a-1d7f013964c4:9d0c0228-267b-4de7-a804-2dc4a90ada3e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5016200936.1", "spisova_znacka": "8Sžk/15/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/15/2018 z 28. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2018, sp. zn. 8Sžk/15/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200936.1", "identifikacne_cislo": "5016200936", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-59.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-59.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d0c0228-267b-4de7-a804-2dc4a90ada3e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200936.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200936.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200936.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/15/2018\n5016200936\n28. 06. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:5016200936.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.\nč. XXX, XXX XX M., zastúpenej advokátom Mgr. Pavlom Karmanom, so sídlom Mariánske námestie\n29/6, 010 01 Žilina, proti žalovanému Okresnému úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie,\nso sídlom Námestie M. R. Štefánika 1, 010 01 Žilina, o žalobe opomenutého účastníka a o kasačnej\nsťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/90/2016-63 z 12. decembra 2017,\ntakto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .\nII. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako ,,správny súd“) uznesením č. k. 30S/90/2016-63 z 12. decembra\n2017 (ďalej aj ako ,,rozhodnutie správneho súdu“), žalobu zo 6. decembra 2016, osobne doručenú\nsprávnemu súdu 7. decembra 2016, ktorou sa žalobkyňa domáhala doručenia rozhodnutia žalovaného\nč. OU-ZA-OSZP3/Z/2013/00755/Dur z 11.decembra 2013 (v znení oznámenia o oprave č. OU-ZAOSZP3/2016/045203-001/Dur z 15. novembra 2016), ktorým žalovaný predĺžil platnosť stavebného\npovolenia č. A/2011/03127-004/Dur z 22. decembra 2011 na vodnú stavbu „Rozšírenie verejného\nvodovodu a dažďovej kanalizácie IBV Podvršie“ a určil novú lehotu na začatie stavby do 31. decembra\n2015, podľa § 98 ods. 1 písm. e/ zákona č. 192/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“)\nodmietol a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje\nrozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyni neprináležal v zmysle § 59 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb.\no územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) status účastníka stavebného konania,\nkeď síce bolo preukázané, že pozemky, ktoré vlastní žalobkyňa, majú spoločnú hranicu s pozemkom,\nna ktorom bola povolená stavba umiestnená, avšak nebola kumulatívne splnená druhá podmienky, že\nžalobkyňa bude povolenou stavbou dotknutá na vlastníckych právach k svojim pozemkom, ktoré susedia\nso stavebnými pozemkami, keď jediné tvrdenia v žalobe ohľadne splnenia tejto podmienky boli, že\nvýstavba alebo užívanie povolených stavieb môže ohroziť zdroje pitnej vody v studniach využívaných\nmajiteľmi rodinných domov susediacich predmetnou výstavbou, ohroziť kvalitu podzemných vôd a nízka\npriepustnosť podložia v danej lokalite môže spôsobiť podmývanie stavieb susediacich nehnuteľností.\nKrajský súd podotkol, že žalobkyňa v žalobe ani netvrdí, že by povolenou stavbou bola dotknutá na\nsvojich vlastných právach, tvrdí len ohrozenie zdroja pitnej vody v studniach využívaných majiteľmi\nrodinných domov, teda nie je ani tvrdené z jej strany, že by ona vlastnila studňu, ktorej by takáto\nhrozba hrozila. Tiež všeobecne tvrdí, že nízka priepustnosť podložia v danej lokalite môže spôsobiť\npodmývanie stavieb susediacich nehnuteľností, teda opätovne netvrdí ujmu na svojich vlastných právach\nvo vzťahu k svojej vlastnej nehnuteľnosti. Žalobné námietky, ktoré sa netýkajú ohrozenia alebo porušenia\nvlastných, t.j. subjektívnych práv žalobkyne, nie sú v správnom súdnictve prípustné. Tiež z týchto\ntvrdení v žalobe nevyplýva, že by povolenou stavbou vôbec mohlo dôjsť k dotknutiu na vlastníckych\nprávach žalobkyne ohľadom uvedených parciel. Povolená bola stavba vodovodu, ktorý bude viesť pitnú\n\nvodu a stavba dažďovej kanalizácie - obe stavby ako zatrubnené. Zatrubnený rozvod pitnej vody a\ndažďových zrážok však nemôže ohroziť zdroje pitnej vody v studniach ani kvalitu spodných vôd, ako\nto tvrdí žalobkyňa v žalobe - logicky, ak ide o pitnú vodu a dažďové zrážky, uvedené médiá nie sú, ani\nnemôžu byť zdrojom kontaminácie. Podmývanie stavieb vodovodným potrubím a potrubím dažďovej\nkanalizácie tiež nepripadá do úvahy, naopak, vybudovaním takýchto stavieb sa zlepšia hydrologické\npomery v danom území. Dažde totiž nebudú vsakovať do nepriepustného podložia, ale budú odvádzané\nmimo daného územia práve povolenou dažďovou kanalizáciou, čo naopak prispeje k suchším pôdnym\npomerom a nemôže byť príčinou podmývania rodinných domov, a teda zo zásad elementárnej logiky\nvyplýva, že povolené stavby nemôžu byť zdrojom takých dôsledkov, ktoré žalobkyňa tvrdí v žalobe.\nVo vzťahu k stanovisku RNDr. J. M. a odborného vyjadrenia RNDr. Q. V., krajský súd uviedol, že tieto\ndôkazy o hrozbách tvrdených žalobkyňou vôbec nesvedčia. Pokiaľ bolo týmito odbornými posudkami\nzistené prevládanie ílovca v horninovom prostredí, kde absentujú piesčité sedimenty, ktorá okolnosť\npriamo ovplyvňuje retenčnú schopnosť hornín na odvádzanie dažďových vôd do vsakovej studne, táto\nskutočnosť vlastne poukazuje na nevyhnutnosť dažďovej kanalizácie, pretože samotné podložie nestačí\nodvádzať dažďové vody, čím hrozí zamokrenie územia. Osobitne, čo sa týka vyjadrenia RNDr. J. M.,\nktorý upozornil, že vody zo žúmp individuálnej bytové výstavby, do ktorých z domácností budú vypúšťané\nkontaminované splaškové vody, môžu ohroziť zdroje pitnej vody v studniach využívaných majiteľmi\nrodinných domov susediacich s individuálnou bytovou výstavbou, ani tento odborný záver nepreukazuje\ntvrdenia žalobkyne v žalobe, keďže v danom prípade sa nepovolili stavby odvádzajúce splaškové vody,\nnapr. žumpy, ale naopak povolili sa stavby s pitnou vodou a dažďovými zrážkami, ktoré nemajú žiaden\nsúvis s vypúšťaním kontaminovaných splaškových vôd, na ktoré sa tento znalec zameral. Záverom\nkrajský súd uviedol, že ďalšie námietky uvedené v žalobe sa netýkali tvrdenia o tom, že žalobkyňa\nmá mať status účastníka stavebného konania, ale sa jednalo o meritórne námietky, ktoré poukazovali\nna rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, čo však pri konaní o žalobe opomenutého účastníka\nnemôže byť predmetom súdneho prieskumu.\n2. Proti rozhodnutiu správneho súdu podala žalobkyňa včas kasačnú sťažnosť spísanú 6. februára\n2018, ktorou sa domáhala aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,kasačný súd“) zrušil\nkasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil správnemu súdu na nové\nprejednanie a rozhodnutie a aby žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%. Uviedla, že správny súd napadnutým uznesením porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a preto bola žaloba nezákonne odmietnutá, čím sú dané dôvody\nkasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a j/ SSP. Podľa žalobkyne z dokladov priložených\nk žalobe je nepochybné, že výstavba samotná, ako aj užívanie stavieb môže ohroziť zdroje pitnej\nvody v studniach využívaných majiteľmi rodinných domov susediacich s predmetnou výstavbou, ohroziť\nkvalitu podzemných vôd a nízka priepustnosť podložia v danej lokalite môže spôsobiť podmývanie\nstavieb susediacich nehnuteľností, teda aj jej nehnuteľností, ktoré sú vo vzťahu k stavebnému konaniu\nsusednými nehnuteľnosťami, pričom pokiaľ v žalobe uvádzala „susedné nehnuteľnosti“, tento termín\npoužívala v zmysle legálnej definície podľa § 139 ods. 2 Stavebného zákona a mala na mysli svoje\nnehnuteľnosti (a uvádzala, ako jej vlastnícke právo a iné práva, k nim môžu byť dotknuté), pričom\npoukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/20/2012, podľa ktorého pre posúdenie,\nči určitá fyzická alebo právnická osoba mala, resp. nemala, byť účastníkom stavebného konania je\npotrebné skúmať, či uskutočnením stavby podľa podmienok stavebného povolenia existuje možnosť\novplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, nie je potrebné skúmať reálny\nfaktický zásah do týchto práv. V uvedenom kontexte poukázala aj na ust. § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967\nZb. Zákon o správnom konaní (správny poriadok), podľa ktorého je účastníkom administratívneho\nkonania aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Uviedla, že dažďové vody\nodvádzané zo zemského povrchu, a to najmä z cesty, ktorá sa nachádza nad povoľovať novostavbou,\nmôžu byť z dôvodu zmývanie rôznych chemických látok nadchádzajúcich sa na ceste (pohonné látky,\nropné produkty, oleje, posypové látky používané v zimnom období atď.) a následným vsakovaním\ncez plánovaný vsak, ktorým je kanalizácia ukončená, zdrojom kontaminácie spodných vôd. Rovnaký\nnásledok môže nastať v dôsledku priesakov z potrubia samotného. Žalobkyňa namietala, že správny\nsúd použil tú časť stanoviska RNDr. J. M., ktorá s prejednávanou vecou nesúvisí, a tie časti vyjadrenia,\nna ktoré poukazovala a ktoré sa prejednávanej veci týkajú, ponechal bez povšimnutia. Záverom uviedla,\nže v dôsledku zlých vsakovacích pomerov a nevsakovania odvádzanej vody dochádza k hromadeniu\nvody v potrubí a zahnívaniu a hrozí aj vytečenie takto nahromadenej vody na susedné, teda aj jej\npozemky. Záver súdu založený na tvrdení, že dažde nebudú vsakovať do nepriepustného podložia, ale\n\nbudú odvádzané mimo daného územia povolenou dažďovou kanalizáciou sú v rozpore so skutkovým\nstavom, keď uvedená kanalizácia je ukončená vsakmi, cez ktoré má dôjsť k vsakovaniu odvádzaných\ndažďových vôd do podložia, avšak vsakovacia schopnosť podložia je nedostatočná a táto bude mať za\nnásledok rýchle naplnenie nie len vsakovacieho objektu, ale aj samotného potrubia dažďovou vodou\nodvádzanou z cesty, ktorá sa nachádza nad povoľovalo stavbou, v dôsledku čoho sa táto dažďová voda\nbude vylievať na okolité pozemky Žalobkyňa ku kasačnej sťažnosti priložila vyjadrenie spoločnosti HESCOMGEO, spol. s r.o. zo 16. augusta 2017, ktoré uvádza, že hydrogeologické pomery danej lokality nie\nsú priaznivé pre vsakovanie vôd do horninového prostredia ako aj, že v danej lokalite bola v minulosti\nvykonaná meliorácia, ktorá bola poškodená, a teda v danej lokalite hrozí trvale zamokrenie územia a\npoškodenie stavieb. Uzavrela, že na tieto všetky sú uvádzané skutočnosti súd pri svojich úvahách vôbec\nneprihliadal.\n3. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním z 13. marca 2018, pričom v plnom\nrozsahu zotrval na svojom pôvodnom vyjadrení zo 4. apríla 2017. Uviedol, že v čase povoľovania\nstavby bol okruh účastníkov stavebného konania určený podľa § 59 Stavebného zákona, podľa ktorého\npre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné práva k nehnuteľnosti, ale musí\nbyť splnená aj podmienka, že vlastnícke práva alebo právom chránené záujmy, alebo povinnosti\nsuseda môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, pričom táto skutočnosť je vždy na posúdení\nstavebného úradu, ktorý stavbu povoľuje a záleží na okolnostiach konkrétneho prípadu, na základe\nktorého vymedzí stavebný úrad okruh účastníkov stavebného konania.\n4. Žalobkyňa sa podaním z 24. apríla 2018 vyjadrila k vyjadreniu žalovaného z 13. marca 2018,\npričom uviedla, že okruh účastníkov konania neurčuje žalovaný, ale je vymedzený priamo zákonom.\nV uvedenom kontexte poukázala na ust. § 59 ods. 1 písm. b/, § 139 ods. 2 písm. c/ a d/ Stavebného\nzákona a § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Nad rámec dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti uviedla,\nže v administratívnom spise žalovaného sa nenachádza žiadna úvaha o tom, ako bol okruh účastníkov\nurčený.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452\nods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobkyne je nutné ako nedôvodnú\npostupom podľa § 461 SSP zamietnuť.\n6. Platnosť stavebného povolenia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľa v konaní\no predĺženie platnosti stavebného povolenia, ktoré je samostatným konaním, predmetom ktorého je\nskúmanie podmienok umožňujúcich predĺženie platnosti stavebného povolenia. Osobitné ustanovenie\nvo vzťahu k predĺženiu platnosti už v minulosti vydaného stavebného povolenia neexistuje, preto správny\norgán pri svojom rozhodovaní musí zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré sa na ten-ktorý prípad vzťahujú\na svoje rozhodnutie odôvodniť správnou úvahou, ktorá nesmie vybočiť z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom.\n7. Preskúmaním obsahu spisového materiálu správneho súdu a priloženého administratívneho spisu\nžalovaného, osobitne po tom, čo sa najvyšší súd oboznámil s dôvodmi kasačnej sťažnosti žalobkyne,\nnajvyšší súd ustálil, že predmetom právneho posúdenia v tomto konaní je otázka účastníctva žalobkyne\nv konaní o predĺžení platnosti stavebného povolenia č. A/2011/03127-004/Dur z 22. decembra 2011 na\nvodnú stavbu „Rozšírenie verejného vodovodu a dažďovej kanalizácie IBV Podvršie“.\n8. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy účastníctva obsiahnutej vo všeobecnom predpise procesného\nsprávneho práva (§ 14 Správneho poriadku), je účastníkom konania ten, o koho právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím\nvo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do\nčasu, kým sa preukáže opak) a ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Zároveň, ale,\nStavebný zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania, preto sa v prejednávanej veci neuplatňuje\n§ 14 Správneho poriadku, ale účastníctvo obsiahnuté v špeciálnom predpise - Stavebnom zákone\n(podporne rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžp/1/2010 z 29. marca 2011, ktorého závery si osvojil\naj Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. ÚS 752/2017-19 z 12. decembra 2017), podľa ktorého účastníkom\nstavebného konania sú (o. i.) aj vlastníci susedných pozemkov a stavieb, a to v prípade ak ich vlastnícke\n\nalebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté (§ 59\nods. 1 písm. b/ Stavebného zákona).\n9. Najvyšší súd pri hodnotení otázky účastníctva v stavebnom konaní podľa § 59 ods. 1 písm. b/\nstavebného zákona už ustálil, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia v súvislosti s možnosťou\nvylúčenia osoby, ktorá má vlastnícke právo k susednému pozemku, zo stavebného konania je možná\niba vo veľmi výnimočnom prípade, nakoľko takto by sa mohlo neoprávnene zasiahnuť do ústavou\nchránených práv vlastníctva susedného pozemku; s výnimkou extrémnych prípadov, keď nie je možné\nuskutočniť normálne konanie, v prípade prípadov vyžadujúcich skoro okamžitý zásah a konaní,\nkde by účasť subjektu zmarila dosiahnutie legitímneho účelu konania, kedy nie je možné aplikovať\nuvedené zákonné ustanovenie (podporne uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžo/35/2014 z\n29. februára 2016). S uvedeným záverom korešponduje aj záver uznesenia Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 8Sžp/20/2012 z 13. decembra 2012, podľa ktorého pre posúdenie, či určitá fyzická alebo\nprávnická osoba mala byť účastníkom stavebného konania, treba skúmať, či uskutočnením stavby\npodľa stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom\na stavbám a nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv.\n10. Skutočnosti tvrdené žalobkyňou, konkrétne, že vzhľadom k tomu, že vsakovacia schopnosť podložia\nje nedostatočná, stavebno-technické riešenia odvodu dažďových vôd ukončením dažďovej kanalizácie\nvsakmi môže spôsobiť zamokrenie územia, ako aj, že vzhľadom na charakter stavby (o. i. odvod\ndažďovej vody z cestnej komunikácie), vsakovanie tejto dažďovej vody môže, vzhľadom na zmývanie\nuniknutých ropných látok z užívania cestnej komunikácie motorovými vozidlami, spôsobiť kontamináciu\nspodnej vody, síce predstavujú možnosť zásahu do vlastníckeho práva k pozemkom žalobkyne tak, ako\npredpokladá odkazované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/20/2012 z 13. decembra 2012,\navšak uvedené skutočnosti mohli a mali byť predmetom konania o stavebnom povolení.\n11. V prípade rozhodovania o predĺžení stavebného povolenia možno na námietky, ktoré smerujú voči\nsamotnému stavebnému povoleniu a podmienkam v ňom uvedených (vyjmúc stanovenie lehoty na\nzačatie stavby) prihliadať len v prípade, ak v čase medzi rozhodnutím o udelení stavebného povolenia a\nkonaním o návrhu na predlženie stavebného povolenia sa zmenili pomery veci alebo účastníkov konania.\nŽalobkyňa nebola účastníkom stavebného konania, ktoré vyústilo do vydania stavebného povolenia\nč. A/2011/03127-004/Dur z 22. decembra 2011 na vodnú stavbu „Rozšírenie verejného vodovodu a\ndažďovej kanalizácie IBV Podvršie“, a ani sa žalobou opomenutého účastníka v prekluzívnej trojročnej\nlehote podľa § 179 ods. 1 SSP (resp. § 250b ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nzrušeného od 1. júla 2016), nedomáhala doručenia predmetného rozhodnutia, čím zaniklo jej právo\nnamietať správnosť záverov tohto rozhodnutia. Následné konanie o predĺžení platnosti tohto rozhodnutia\nvychádza z predpokladu správnosti predlžovaného rozhodnutia a toto sa čo do správnosti prijatých\nzáverov nepreskúmava. Vzhľadom k tomu, že v uvedenej veci od vydania stavebného povolenia nedošlo\nk žiadnej relevantnej zmene pomerov (napr. výrazné geomorfologické procesy a zmeny krajiny) a tieto\nani neboli tvrdené, správny orgán skúmal iba to, či navrhovateľmi tvrdené skutočnosti odôvodňujú zmenu\nlehoty na začatie už schválenej stavby. V predmetnej veci bol dôvodom žiadosti o predĺženie stavebného\npovolenia nedostatok finančných prostriedkov na realizáciu stavby, čo správny orgán v rámci správnej\núvahy vyhodnotil ako dostatočný dôvod. Vzhľadom k tomu, že správna úvaha nevybočila z medzí a\nhľadísk ustanovených zákonom, ani táto neodporuje zásadám logiky, správny súd ďalej neposudzoval\núčelnosť a vhodnosť tohto rozhodnutia.\n12. Kasačný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto (obdobne ako správny súd) dospel k záveru, že\nžalobkyňa rozhodnutím žalovaného č. OU-ZA-OSZP3/Z/2013/00755/Dur z 11.decembra 2013 v znení\noznámenia o oprave č. OU-ZA-OSZP3/2016/045203-001/Dur z 15. novembra 2016, ktorým žalovaný\nrozhodol o predĺžení platnosti stavebného povolenia č. A/2011/03127-004/Dur z 22. decembra 2011 na\nvodnú stavbu „Rozšírenie verejného vodovodu a dažďovej kanalizácie IBV Podvršie“, nemôže byť na\nsvojich vlastníckych právach alebo právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá,\nkeď všetky žalobkyňou uvádzané námietky a skutočnosti, nie sú a ani nemôžu byť predmetom konania\no predĺžení stavebného povolania, nakoľko tieto neboli vznesené v nachádzacom stavebnom konaní a\nzároveň nemajú pôvod v skutočnostiach, ktoré vznikli po vydaní stavebného povolenia.\n13. Vzhľadom k tomu, že správny súd postupoval správne, keď po tom, čo sa v konaní podľa § 179 ods.\n1 SSP nestotožnil s tvrdením žalobkyne, pokračoval v konaní podľa § 179 ods. 7 SSP a preskúmaním\n\nprocesných podmienok konania žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP odmietol, kasačný\nsúd rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.\n14. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s § 467 ods. 4 SSP tak, že podľa § 170 písm. b/ SSP vyslovil, že žiaden z\núčastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.\n15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30S/90/2016", "guid": "34c25eda-cbf7-489e-958f-ef8abf74f347:6d59e842-12d9-4fc5-9cc0-88ced8f510fe", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}