{"guid": "def203e6-79b9-4de2-997f-583c03b8bbab:65076e66-4437-42f7-af3f-29f9741b9891", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5016200907.1", "spisova_znacka": "3Asan/11/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/11/2017 z 31. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 3Asan/11/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200907.1", "identifikacne_cislo": "5016200907", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-231", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/65076e66-4437-42f7-af3f-29f9741b9891", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200907.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200907.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200907.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/11/2017\n5016200907\n31. 07. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:5016200907.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu\na zo sudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľ): BOTA STAV, s.r.o., IČO: 34 144 528, Červenej armády 1, Martin, zastúpený: JUDr. Ida\nCabanová, advokátka, Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, proti žalovanému: Národný inšpektorát\npráce, Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/\nBEZ/2016/4804 O-499/2016 zo dňa 21. septembra 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/71/2016-42 zo dňa 29. marca 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/71/2016-42 zo dňa 29.\nmarca 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2016/4804 O-499/2016 zo dňa 21.\nseptembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nOPS/BEZ/2016/4804 O-499/2016 zo dňa 21.09.2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie\nInšpektorátu práce v Žiline č. 180/2016-IZA-2.3/pok/R zo dňa 10.06.2016. Predmetným prvostupňovým\nrozhodnutím bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii\npráce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých administratívnych\nrozhodnutí (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“) uložená pokuta vo výške 6.000,- € za porušenie povinnosti\nvyplývajúcej z predpisov uvedených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č.\n82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) za to, že žalobca využíval závislú prácu\nfyzických osôb M. T. a A. R., ktorí vykonávali prácu na základe pracovných zmlúv zo dňa 14.09.2015.\nPodľa mesačných výkazov práce za mesiac 09/2015 - evidencie pracovného času predložených\nzamestnávateľom, uvedené fyzické osoby vykonávali prácu dňa 15.09.2015 v rozsahu 8 hodín. Žalobca\nvyužíval závislú právu uvedených fyzických osôb, preukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu pracovné zmluvy zo dňa 14.09.2015 a nesplnil si oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu\n(§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vydania\nnapadnutých administratívnych rozhodnutí, ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.“), čo podľa § 2 ods. 2 písm.\nb/ zákona č. 82/2005 Z.z. je nelegálne zamestnávanie.\n\n2. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že vyššie uvedení\nzamestnanci vykonávali závislú prácu pre zamestnávateľ dňa 15.09.2015, pričom krajský súd poukázal\nna to, že neskôr predložené opravené mesačné výkazy s nástupom práce uvedených zamestnancov od\n16.09.2015 boli v rámci konania predložené účelovo. Krajský súd neprihliadol ani na námietku žalobcu,\nže žalobca si mal plniť povinnosť vo vzťahu k Sociálnej poisťovni dňa 15.09.2015, kedy bol v Slovenskej\nrepublike štátny sviatok a mohol tak urobiť až nasledujúci najbližší pracovný deň, a to dňa 16.09.2015,\ns poukazom najmä na to, že prihlasovanie zamestnancov sa uskutočňuje elektronickou formou, tzn.\nštátny sviatok nemá vplyv na nahlasovanie predmetných zamestnancov do Sociálnej poisťovne. To\nznamená, že v predmetnej veci správne orgány riadne zistili skutkový stav veci a špecifikované\nporušenie, ktoré bolo zároveň uvedené vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia bolo\nriadne preukázané. V rozhodnutiach správnych orgánov je uvedené, za čo konkrétne bol žalobca\npotrestaný, rozhodnutie žalovaného reaguje na odvolacie námietky žalobcu. Teda nebol porušený ani\nzákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Správny poriadok“) a to v § 46, 47 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Čo sa týka navrhnutého vykonania\ndokazovania, krajský súd neakceptoval návrh na vykonanie dokazovania vypočutím špecifikovaných\nsvedkov, keďže mal za to, že v rámci správneho konania bol vo veci dostatočne zistený skutkový stav,\nbol zabezpečený dostatok dôkazov, z ktorých správne orgány mohli zaujať vyslovený právny záver o\nporušení povinnosti zo strany žalobcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového správneho\nrozhodnutia. K výške pokuty krajský súd uviedol, že táto bola uložená na dolnej hranici zákonom\nstanovenej sadzby, a teda v súlade so zákonom.\nII.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a navrhol, aby\nkasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na\nďalšie konanie eventuálne, aby zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol,\nže nie každé porušenie právnej povinnosti v oblasti verejnej správy musí byť automaticky správnym\ndeliktom. Ide oň len vtedy, ak sú naplnené jednotlivé znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Pre\nnaplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu je potrebné aj využívanie závislej práce, pričom musí ísť\no skutočné využívanie závislej práce zamestnanca. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí poukázal\nna skutočnosť, že ak zamestnávateľ nemal ako prihlásiť zamestnanca na sociálnu poisťovňu, nemal mu\numožniť vykonávať závislú prácu pre zamestnávateľa, teda rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie\nnaplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu je skutočnosť, že zamestnanec aj skutočne vykonával\ndňa 15.09.2015 závislú prácu pre zamestnávateľa. Túto skutočnosť si správny orgán len vyvodil z\ntoho, že žalobca mal s dvoma zamestnancami uzatvorenú pracovnú zmluvu a nástupom práce dňa\n15.09.2015, pričom prvostupňový správny orgán len predpokladal, že zamestnanci aj dňa 15.09.2015\nnastúpili do práce, resp. začali vykonávať pre zamestnávateľa závislú činnosť, aj keď žalobca tvrdil a\npreukázal opak na základe prehlásení od zamestnancov. Žalobca má za to, že prvostupňový správny\norgán tak porušil zásadu riadneho zistenia skutkového stavu tým, že nevykonal ďalšie dokazovanie vo\nveci, či zamestnanci aj skutočne vykonávali dňa 15.09.2015 závislú prácu pre žalobcu. Žalobca si mal\npovinnosť voči sociálnej poisťovni splniť dňa 15.09.2015, kedy je v Slovenskej republike štátny sviatok\na žalobca tak mohol urobiť len najbližší pracovný deň, a to 16.09.2015.\n4. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že vyššie uvedení zamestnanci dňa 15.09.2015\nvykonávali pre žalobcu stavebné práce, a teda žalobca v tento deň skutočne využíval ich závislú prácu.\nKrajský súd tu vychádzal z predložených podkladov a to prihláška do sociálnej poisťovne, na základe\nktorej boli zamestnanci žalobcu prihlásení na sociálne poistenie dňa 16.09.2015 o 7.16 hod. Žalobca\nuž v správnom konaní argumentoval skutočnosťou, že v danom prípade došlo len k administratívnej\nchybe na strane ich účtovníka a hneď po zistení chyby doručil žalovanému opravné výkazy. Žalovaný\ntaktiež doručil výplatné pásky, kde je začatie výkonu práce deň 16.09.2015. Všetky tieto opravné sociálne\nvýkazy považoval krajský súd za účelové, s čím však žalobca vyjadril nesúhlas.\n5. Na záver žalobca uviedol, že navrhovaný dôkaz, a to výsluch zamestnancov bol pre správne právne\nposúdenie veci dôležitý, ako aj pre riadne zistenie skutkového stavu, keďže hlavne tieto osoby mohli\nsprávnemu súdu ozrejmiť, či došlo k využitiu ich závislej činnosti pre žalobcu dňa 15.09.2015, a teda či\ndošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu a či nešlo len o administratívnu chybu žalobcu.\nIII.\n\n6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, keďže napadnutý\nrozsudok krajského súdu považuje za vecne správny.\nIV.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „kasačný súd“) vychádzal zo skutkového\nstavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe\nfakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:\n\n9. Inšpektorát práce Žilina vykonal v dňoch 07.12., 11.12., 16.12.2015, 07.01. a 14.01.2016 inšpekciu\npráce u žalobcu. Inšpekcia práce bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho\nzamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. a na dodržiavanie pracovnoprávnych\npredpisov. Výsledkom inšpekcie práce bol protokol č. IZA-01-54-2.3/P-E24,25-16 zo dňa 14.01.2016.\nV bode D označenej ako zistené nedostatky je uvedené, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho\nzamestnávania tým, že využíval závislú prácu vyššie uvedených fyzických osôb, ktoré vykonávali prácu\nna základe pracovný zmlúv zo dňa 14.09.2015. Podľa mesačných výkazov práce za mesiac 09/2015 evidencie pracovného času predložených zamestnávateľom, uvedené fyzické osoby vykonávali prácu\ndňa 15.09.2015 Zamestnávateľ využíval závislú prácu fyzických osôb, pričom s nimi mal uzatvorený\npracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči sociálnej\npoisťovni (oznamovaciu povinnosť splnil až dňa 16.09.2015), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2\nv nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z.\n10. Následne na to prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1\nzákona č. 125/2006 Z.z. uložená pokuta vo výške 6.000,- € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z\npredpisov uvedených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. za to,\nže žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb M. T. a A. R., preukázal založenie pracovnoprávneho\nvzťahu - pracovné zmluvy zo dňa 14.09.2015 avšak nesplnil si oznamovaciu povinnosť podľa osobitného\npredpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.), čo podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005\nZ.z. je nelegálne zamestnávanie. Druhostupňový správny orgán toto rozhodnutie potvrdil.\n11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,\nnesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať\npodľa § 2 ods. 3.\n12. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie\nprávnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej\nosoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného\npredpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.\n13. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho\nsúdu nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá\nje podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah\nalebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov\na sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného\npredpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a\nnelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného\npredpisu na prihlásenie do tohto registra.\n\n14. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. Inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 € do\n200.000 €, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000 €.\n15. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a\n2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\na) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,\nb) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,\nc) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)\nprvého bodu,\nd) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,\ne) opakované zistenie toho istého nedostatku.\n16. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d)\na e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20\nsa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné\npredpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia\npodľa tohto zákona.\n17. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný prihlásiť do\nregistra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1\nna nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca\npodľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej\npráci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr\npred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po\nzániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v\nnezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného\ndôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených\nv § 232 ods. 2 písm. a) až c),\n18. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa\nvzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a\nzaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.\n19. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania,\nktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide zodpovedanie otázky, či konanie žalobcu vykazuje znaky\nsprávneho deliktu podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. V čase\nmedzi rozhodovaním správnych orgánov a rozhodovaním správneho súdu došlo k zmene právnej úpravy\nvymedzujúcej definíciu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005\nZ.z. Pri posúdení danej otázky je nevyhnutné na správne trestanie aplikovať základné zásady trestného\nkonania, pričom podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa\nzákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku\nnadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý\nje pre páchateľa priaznivejší.\n20. Správnym deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom. Trestanie za\nsprávne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Hranice medzi\ntrestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú\nurčené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Správne delikty\nsú súčasťou právnej kategórie „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a slobôd, ktorá zahŕňa v prvom rade obvinenie z trestného činu a konanie o ňom. Rovnako pre\ntrestnosť správnych deliktov musia platiť obdobné pravidlá a princípy ako pre trestnosť trestných činov.\nAko bolo uvedené vyššie, v tomto smere možno odkázať na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd,\nktorá podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „trestným obvinením“ v zmysle čl. 6\n\nods. 1 Dohovoru rozumie aj konanie o sankciách ukladaných správnymi orgánmi za priestupok alebo\niný správny delikt.\n21. Rovnako tak podľa Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (91) z 13.02.1991 pre ukladanie\nadministratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny postih\nprotiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. Pretože administratívne trestanie má aj\npodľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva trestnoprávny charakter, treba vychádzať z čl. 50\nÚstavy Slovenskej republiky a analogicky aj zo zásad Trestného zákona (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/1/2013 zo dňa 30.01.2014).\n22. V zmysle Nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 120/2010 je všeobecný súd pri realizácii základného\npráva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práva\nzákladných slobôd povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na\nrozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí\nna túto skutočnosť reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz v zdôvodnení rozhodnutia. (č. R 22/2010\nZbierka rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky).\n23. V čase, keď žalobcovi bola uložená pokuta, správnym deliktom nelegálneho zamestnávania v\nzmysle § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. bolo také konanie, ak by zamestnávateľ, ktorý\nje podnikateľom, využíval závislú prácu fyzickej osoby, mal s ňou založený pracovno-právny vzťah\npodľa osobitného predpisu a zamestnanca neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného\ndôchodkového sporenia pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti\nzamestnanca (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.).\n24. Zákonom č. 294/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z.z., bolo s účinnosťou\nod 01.01.2018 zmenené znenie § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. Na rozdiel od\npredchádzajúcej právnej úpravy má zamestnávateľ podľa tohto novelizovaného ustanovenia povinnosť\nprihlásiť zamestnanca, ktorého závislú prácu využíva a s ktorým má založený pracovnoprávny vzťah, do\nregistra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od začatia výkonu\nčinnosti zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. (najneskôr však do začatia\nkontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od začatia\nvýkonu činnosti zamestnanca).\n25. V danom prípade je nesporné, že žalobca prihlásil vyššie uvedených zamestnancov do registra\npoistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v lehote 7 dní od začatia výkonu činnosti\nzamestnanca, t.j. v súlade s ustanoveniami zákona č. 294/2017 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od\n01.01.2018 novelizovaný zákon č. 82/2005 Z.z. Vzhľadom na túto skutočnosť v čase rozhodovania\nkasačného súdu, ktorý je povinný podľa § 5 ods. 4 SSP postupovať a rozhodovať v súlade s platnými a\núčinnými právnymi predpismi, konanie žalobcu nevykazuje znaky správneho deliktu.\n26. Jednou zo základných zásad trestného práva, ktorú vyjadruje čl. 50 ods. 6 Ústavy SR je zásada,\nv zmysle ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin\nspáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. To platí nielen pre\ntrestné konanie ale aj správne konanie, pretože je potrebné aplikovať všetky zásady a záruky, ktoré\nvnútroštátne právo poskytuje obvinenému v trestnom konaní aj tomu, komu hrozí správna sankcia.\nOtázkou aplikácie tohto ústavného pravidla nielen na trestné činy, ale aj na správne delikty sa opakovane\nzaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, čo vyústilo do prijatia stanoviska, ktoré bolo zverejnené v\nZbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2/2012 pod poradovým číslom\n22. Stanovisko bolo prijaté v nasledovnom znení: „Zásada stanovená čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej\nrepubliky sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie\npovinností vo vzťahoch chránených správnym právom.“ Ide o právnu vetu z rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR z 18. februára 2010 sp. zn. 3Szd/12/2009. Citované ustanovenie Ústavy SR obsahuje\nnielen zásadu pre ukladanie trestov, ale aj zásadu pre posudzovanie trestnosti. V zmysle uvedeného\nstanoviska Najvyššieho súdu SR je tak treba podľa tejto zásady posudzovať aj administratívnoprávnu\nzodpovednosť, a teda delikvenčnosť daného konania. Jednou z dôležitých úloh správneho orgánu\npri rozhodovaní o správnych deliktoch je, aby správny orgán zabezpečil v záujme zachovania práv\nzaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd pre administratívne stíhanú osobu\nspravodlivé konanie. Nebolo by spravodlivým konaním, ak by takejto osobe bolo priznané menej práv\nalebo v menšom rozsahu, než patria osobe stíhanej v trestnom konaní. V zmysle článku 152 ods. 4\n\nÚstavy SR je prikázaný výklad právnych predpisov nižšej právnej sily v súlade s Ústavou. Štátne orgány\nv zmysle článku 2 Ústavy SR môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanovuje zákon. Náš právny poriadok s výnimkou citovaného čl. 50 ods. 6 Ústavy SR neobsahuje\nprávny predpis, ktorý by žalovanému umožňoval na svoje rozhodnutie o správnom delikte aplikovať\nneplatné a neúčinné znenie zákona.\n27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konanie žalobcu, ktoré zákonodarca v čase rozhodovania\nsprávnych orgánov považoval za delikvenčné, v dôsledku zmeny právnej úpravy, ktorá je pre žalobcu\npriaznivejšia, v čase rozhodovania kasačného súdu už nevykazuje znaky správneho deliktu\n28. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym\nsúdom (§ 191 ods. 6 SSP) a konanie žalobcu posudzovať podľa právnej úpravy ustanovujúcej\nporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovení zákona č. 294/2017 Z.z., ktorými\nbol novelizovaný zákon č. 82/2005 Z.z.\n29. K zvyšným žalobným námietkam kasačný súd uvádza, že bez ohľadu na to, či ide o dôvodné alebo\nnedôvodné námietky, tieto by žiadnym spôsobom neovplyvnili výrok rozhodnutia správneho súdu, že\nrozhodnutie žalovaného sa zrušuje, keďže pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bola postačujúca\nzmena právnej úpravy majúca vplyv na právne posúdenie správneho deliktu v danej veci.\n30. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nzáveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a\nsprávnu žalobu zamietol. Keďže samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu\npredchádzalo, trpí vadami, ktoré ho urobili nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale\npovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\ntohto rozsudku.\n31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania, nárok na náhradu trov\ncelého konania priznal.\n32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/71/2016", "guid": "9b9943f7-1a9f-437c-8bed-157cadef1593:eb2f059a-f88f-479f-9dec-a6407132f6be", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}