{"guid": "64558448-ee8c-432a-ba5b-b01a43c97a04:2cf9a4c0-5f9f-49b5-ba33-083cb5ea82fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5016200769.1", "spisova_znacka": "10Sžrk/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžrk/1/2018 z 24. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2018, sp. zn. 10Sžrk/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200769.1", "identifikacne_cislo": "5016200769", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2018-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-59.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-59.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2cf9a4c0-5f9f-49b5-ba33-083cb5ea82fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200769.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200769.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200769.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžrk/1/2018\n5016200769\n24. 10. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:5016200769.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nZuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobkyne (sťažovateľky): Bc. L. L., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., právne zastúpená:\nJUDr. Mgr. Štefan Bucha, advokát so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1, Žilina, proti žalovanému: Okresný\núrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Andreja Kmeťa 17, Žilina,\nza účasti: 1/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, 2/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom G., obaja právne\nzastúpení: Mgr. Zuzana Karkóová, advokátka so sídlom Daniela Dlabača č. 35, Žilina, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo-20/2016-Ha zo dňa 13. júla 2016, o kasačnej sťažnosti proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/36/2016-86 zo dňa 23. augusta 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor rozhodnutím č. X 66/2016-MO zo dňa 26.04.2016 (ďalej\nlen „prvoinštančné rozhodnutie“) rozhodol podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 o katastri\nnehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) tak,\nže zamietol návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte sťažovateľky, ktorým žiadala opraviť chybu\nv katastrálnom operáte, a to tak, že bude do LV č. XXXX v k. ú. L. do časti B - vlastník a iná oprávnená\nosoba zapísaná ako vlastníčka k bytu č. X spoločne s ďalším účastníkom 1/ v spoluvlastníckom podiele\n1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ďalej žiadala z LV č. XXXX v k. ú. L. z časti C ťarchy vymazať vecné bremeno na byt č. X v prospech ďalšieho účastníka 2/. Dôvodil tým, že zápis\nbytu č. X v dome súp. č. XXX na LV č. XXXX v k. ú. L. bol vykonaný v súlade s Dohodou o zrušení a\nvyporiadaní podielového spoluvlastníctva zapísanou vkladom č. V 8678/08. Podľa uvedenej zmluvy byt\nč. X na X. poschodí súpisné č. XXX patrí do výlučného vlastníctva ďalšieho účastníka 1/. V dohode nie\nje uvedené, že vlastníčkou tohto bytu spolu s ďalším účastníkom 1/ je aj jeho manželka - sťažovateľka. V\nnávrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte sťažovateľka namietala aj zápis v časti „C“ LV č. XXXX,\nčo prvoinštančný správny orgán rovnako vyhodnotil ako nedôvodné a vzhľadom na zistené skutočností\nrozhodol tak, že návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte zamietol.\n2. Proti prvoinštančnému rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. Xo-20/2016-Ha zo dňa 13.07.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 59\nods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie sťažovateľky zamietol a prvoinštančné rozhodnutie potvrdil.\n\nV odôvodnení uviedol, že preskúmal zápis bytu č. X v dome súpisné č. XXX na LV č. XXXX k. ú. L.\na zistil, že údaje katastra týkajúce sa bytu č. X sú v súlade s listinou a návrh na opravu chyby je v tejto\nčasti neopodstatnený. Námietky sťažovateľky týkajúce sa zákonnosti povolenia vkladu č. V 8678/08 a\nnesprávneho určenia vlastníka bytu č. X sú pre konanie o oprave chyby irelevantné, nakoľko konanie\no oprave chyby neslúži na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu, ani na určovanie\nvlastníka nehnuteľnosti. Pokiaľ mala sťažovateľka pochybnosti o zistenom skutkovom stave v konaní č.\nV 8678/08 alebo pochybnosti o zákonnosti uvedeného konania, mohla sa domáhať zrušenia rozhodnutia\no povolení vkladu právnymi prostriedkami, ktoré slúžia na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí\n(správna žaloba alebo podnet na protest prokurátora). Zápis vecného bremena na LV č. XXXX je tiež v\nsúlade s uvedenými listinami a návrh na opravu chyby je aj v tejto časti neopodstatnený. Vecné bremená\nsú vecnými právami rovnako ako vlastnícke právo a rovnako ako vlastnícke právo nezanikajú samotným\nrozdelením veci, ale sú naďalej spojené s novovzniknutými vecami. Dospel k záveru, že návrh podaný\nsťažovateľkou je neopodstatnený a údaje katastra sú v súlade so zapísanými listinami.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Sťažovateľka podala proti preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu. Krajský súd v Žiline po\npreskúmaní veci dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z nasledujúcich dôvodov:\n- obidva správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom správne\naplikovali ustanovenia Katastrálneho zákona ako aj zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní,\n- z administratívneho spisu vyplýva nesporná skutočnosť, že rodinný dom súp. č. XXX, postavený na\nparcele č. 473 KN bol v podielovom spoluvlastníctve ďalšieho účastníka 1/, výška vlastníckeho podielu\n1/2 a E. L., výška vlastníckeho podielu 1/2. Nadstavbou a prístavbou „nevzniklo“ nové vlastníctvo.\nZvýšila sa iba cena vlastníckeho podielu. Kolaudačným rozhodnutím č. 2005/C-4692/OÚPaSP-Šk zo\ndňa 28.04.2005 stavebný úrad osvedčil, že nová bytová jednotka v rodinnom dome je schopná užívania.\nK vytvoreniu dvoch bytových jednotiek ako dvoch samostatných objektov vlastníctva však nedošlo\nrealizáciou nadstavby a prístavby a vydaním kolaudačného rozhodnutia pre tieto stavebné zmeny, ale\naž na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Správny orgán preskúmal\ndohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa § 31 Katastrálneho zákona a po\nzistení, že podmienky na vklad sú splnené, vklad povolil,\n- sťažovateľka nebola vlastníčkou domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. 473 KN v k. ú. L. a\nnenadobudla vlastnícke právo k bytu č. X a X tejto nehnuteľnosti, preto nebola subjektom povinným ani\noprávneným z vecného bremena zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. L.. Uvedené vecné bremeno bolo\npôvodne zriadené darovacou zmluvou č. V 1688/2001 k pozemkom, parcelám CKN č. 473 a č. 474 k\ndomu súp. č. XXX, a keďže vybudované nové bytové jednotky vznikli v dome súp. č. XXX, sú zaťažené\nrovnakým vecným bremenom, ako bol dom č. súp. XXX.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n4. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t. j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces,\n- § 440 ods. 1 písm. j/ S.s.p., t. j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n5. Sťažovateľka v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedla, že:\n\n- krajský súd sa nevysporiadal s jej tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení k vyjadreniu ďalších účastníkov\n1/ a 2/ k správnej žalobe zo dňa 21.08.2017, ako ani s tvrdeniami sťažovateľky a jej právneho zástupcu\nna pojednávaní dňa 23.08.2017,\n- s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR mala za to, že rozhodnutie krajského súdu je\nnepreskúmateľné,\n- s poukazom na bod 15. rozsudku uviedla, že kolaudáciou stavby sa stavebníci stali nielen jej vlastníkmi,\nale aj užívateľmi. Tým, že žalovaný vlastnícke právo nerešpektoval, postupoval v rozpore s čl. 20 ods.\n2 Ústavy SR.\n6. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu,\nalternatívne aby zrušil preskúmavané rozhodnutie ako aj prvoinštančné rozhodnutie a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\nB)\n7. Žalovaný ani ďalší účastníci 1/,2/ ku kasačnej sťažnosti nepodali vyjadrenie.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.\n1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. októbra 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s §\n452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad aj bez návrhu\na) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami\nprešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.\nb) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené\nhranice pozemkov,\nc) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami\nopraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v\npísomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.\nPodľa § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona, vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v\nkatastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie;\nak je to na to opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto\nkatastrálnom konaní.\nPodľa § 59 ods. 3 Katastrálneho zákona, ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností\nsa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný\núrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia\npísomnej žiadosti o opravu chýb.\nPodľa § 59 ods. 4 Katastrálneho zákona, oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik,\nzmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a\n§ 78 ods. 1.\nPodľa § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona, na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní,7) ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide\no opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.\n\nPodľa § 461 S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n10. Sťažovateľka na prvom mieste namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Kasačný súd s prihliadnutím\nna zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky)\nmusí zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto\nsformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu\nprejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny\nskutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na\ndruhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho\npredpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\n11. Sťažovateľka tiež namietala, že správny súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil,\naby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Kasačný súd uvádza, že pojem „právo na spravodlivý proces“ nahrádza doterajší pojem „odňatie\nmožnosti konať pred súdom“, pričom obsahové znaky pojmu „právo na spravodlivý proces“ vyplývajú\nz konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky a\nv zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti; nestačí jedna izolovaná\nvada na uplatnenie kasačnej sťažnosti a naopak, ak konanie ako celok znaky spravodlivosti nevykazuje,\nbude kasačná sťažnosť v zmysle § 439 ods. 1 prípustná vždy.\n12. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ani nesprávny procesný postup\nmajúci za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Kasačný dôvod zakotvený pod písm. j) §\n440 ods. 1 S.s.p. je ako jediný z dôvodov vyhradený iba pre určitý typ rozhodnutia a to pre nemeritórne\nuznesenie o odmietnutí podania. Nakoľko v predmetnej veci súd rozhodol v merite veci o zamietnutí\nžaloby, tento kasačný dôvod neobstojí.\n13. Sťažovateľka v tejto súvislosti namietala nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu ako aj\nnesprávne právne posúdenie s poukazom na bod 15. rozsudku. Kasačný súd považuje za nevyhnutné\npoukázať na to, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte slúži na opravovanie chýb, ktoré\nnajčastejšie spočívajú v nesprávnom premietnutí obsahu listín do súboru popisných informácií katastra\nalebo do súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Ide najmä o nesprávne údaje na liste\nvlastníctva alebo o nesprávne zakreslenie pozemkov do katastrálnej mapy. Z celkovej povahy inštitútu\nopravy chyby v katastrálnom operáte, ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že tento druh\nkonania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností (resp. iných oprávnených osôb), na\nriešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov či na\npreskúmavanie zákonnosti zápisov (na preskúmavanie zákonnosti zápisov slúžia iné právne prostriedky,\nakými sú protest prokurátora a správne súdnictvo). Opravu nemožno vykonať, ak boli nesprávne údaje\nzmenené alebo potvrdené ďalšou listinou, ktorá vychádzala z nesprávnych údajov a následne sa\nzapísala do katastra (napr. dedičské osvedčenie). V takom prípade sa už skúma iba súlad údajov\nkatastra s poslednou zapísanou listinou. (Halama, O. Katastrálny zákon. Komentár. Bratislava: Wolters\nKluwer, 2014)\n14. Súd dáva do pozornosti, že podľa dôvodovej správy ku Katastrálnemu zákonu „opravy uvedené v\nods. 1 písm. a) a b) smerujú k odstráneniu chýb vyplývajúcich z vlastnej činnosti katastrálnych úradov,\nktoré nápravu urobia buď samy bez účasti ďalších subjektov [písm. a)], alebo v súčinnosti s vlastníkmi\nnehnuteľností a inými oprávnenými osobami. Opravy uvedené v ods. 1 písm. c) možno vykonať len v\nsúčinnosti s tými subjektmi, ktoré príslušné listiny vyhotovili. Môže ísť o štátne orgány, notárov, obce,\nako aj o vlastníkov nehnuteľností a iné oprávnené osoby. Chybami sa v tomto prípade rozumejú len\nchyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti.“\n15. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy\nSlovenskej republiky) pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu\nčinnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu (viď bod č. 9) vykonávanú podľa\n\nPiatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vo svetle uvedeného kasačný súd poukazuje na ustálenú\njudikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:\n„Inštitút opravy, chyby v katastrálnom operáte v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho\nzákona slúži výlučne na zosúladenie údajov katastra nehnuteľnosti s verejnými a inými údajmi\nkatastra nehnuteľností. Rozhodnutie vydané podľa citovaného ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len\nevidenčné účinky, samo o sebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto je vlastníkom nehnuteľnosti,\nresp. kto má vecné právo k nehnuteľnosti. Všetky údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti zapísané v\nkatastri, o ktorých oprávnený tvrdí, že alebo nezodpovedajú súčasnému právnemu stavu, že k ich zápisu\ndošlo bez platného právneho dôvodu, že boli zápisom v katastri vo svojich právach ukrátení, zbavení\nmožnosti s nehnuteľnosťou nakladať alebo k nej vykonávať iné právo a vyžadujú preto zmenu zápis v\nkatastri, nemožno odstrániť opravou chyby alebo zmenou zápisu postupom podľa § 59 katastrálneho\nzákona. Právnym prostriedkom k dosiahnutiu zmeny zápisov v katastri nehnuteľností tak, aby zápisy\nzodpovedali právnemu stavu, je určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP, nie žaloba o výmaz, či na\nzrušenie právneho vzťahu zapísaného v katastri nehnuteľností.\"\n(Rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo 126/2008 zo dňa 18.2.2009)\n„Správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa § 59 ods. 1 rozhodovať o\nsúkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby\nv katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo\nprávneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie\nktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom\nsporovom konaní.\"\n(Rozsudok NS SR sp. zn. 10 Sžo/73/2015 zo dňa 28.09. 2016)\n16. Vo svetle uvedeného kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom správnych orgánov\na krajského súdu, že neboli splnené podmienky pre vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte.\nSprávne orgány môžu opraviť chybu v katastrálnom operáte len v prípadoch taxatívne vymenovaných\nv ustanovení § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona. V predmetnej veci je bez všetkých pochybností zrejmé,\nže žiadna z uvedených situácií nenastala. Rozhodnutie vydané podľa ustanovenia § 59 Katastrálneho\nzákona nezasahuje do sféry hmotnoprávnych oprávnení a povinností účastníkov konania. Vydaním\nrozhodnutia podľa ustanovenia § 59 Katastrálneho zákona nemôže správny orgán spôsobiť vznik,\nzmenu alebo zánik vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k nehnuteľnosti. Zároveň absentuje\nprávomoc správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností rozhodovať o spornom vlastníckom\npráve, resp. právomoc vyslovovať, či tu právo je alebo nie je. Odstránenie právnej spornosti a ochranu\npráv a oprávnených záujmov dotknutých vlastníkov je možné dosiahnuť len právoplatným rozsudkom\npríslušného súdu v uvedenej veci.\n17. Čo sa týka namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, Ústavný súd SR v jednom zo\nsvojich nálezov uviedol: „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania.“ (podobne II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 200/09 Ústavný súd SR\nobdobne uviedol: „Z uvedeného preto možno vyvodiť záver, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať\nodpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,\naby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania\na aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II.\nÚS 193/06, III. ÚS 198/07).“ Ústavný súd SR dodáva: „Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument....“ (napr. II. ÚS 410/06). Ústavný\nsúd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným\nspôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie\nvo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07).\n18. V zmysle uvedeného kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym\nspisom musí konštatovať, že krajský súd sa s podstatnými právnymi námietkami sťažovateľky v\nrozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na\nkasačnom súde. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové\n\naj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nkasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n19. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľke, ktorá v\ntomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167\nods. 1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S.\ns. p. Ďalším účastníkom kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže im\nv kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli\n(§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 169 S.s.p.).\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}