{"guid": "bcb16f1d-ae1f-4b4e-92ba-9a317b5d489a:aee8c99b-e76d-441b-b9ff-15e601469eeb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5016200565.1", "spisova_znacka": "1Sžsk/5/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžsk/5/2017 z 20. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2018, sp. zn. 1Sžsk/5/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200565.1", "identifikacne_cislo": "5016200565", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2018-02-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/5", "nazov": "zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/5#paragraf-5", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aee8c99b-e76d-441b-b9ff-15e601469eeb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200565.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200565.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200565.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžsk/5/2017\n5016200565\n20. 02. 2018\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2018:5016200565.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobkyne: O.. M. B., občan Slovenskej republiky, nar.: XX.XX.XXXX, s adresou Z. Č.. XX, XXX XX N.,\nproti žalovanému (v konaní sťažovateľ): Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č.\n8, 812 67 Bratislava, vo veci správnej žaloby v sociálnych veciach, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 07. decembra 2016 č.k. 21S/105/2016-41, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\nA)\n1. Rozhodnutím č. 2016/79660/13330/SSZOSK z 20.05.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“ č.l. 15) žalovaný ako odvolací správny orgán oprávnený v zmysle § 4 ods. 6 písm. c) zákona č. 453/2003\nZ.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, postupom podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 59\nods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Správny poriadok“) a § 12 písm. t) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 5/2004 Z.z.“) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo č.k.: NOl/RSK/ZAM/2016/7971 z 12.01.2016 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“), ktorým tento prvostupňový orgán v zmysle §\n34 ods. 14 písm. h) a § 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 5/2004 Z.z. nezaradil žalobkyňu do evidencie uchádzačov\no zamestnanie.\nPodľa § 12 písm. t) zák. č. 5/2004 Z.z. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec do pôsobnosti ústredia\npatrí vykonávať v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni\nrozhoduje úrad.\nPodľa § 34 odsek 14 písm. h) zák. č. 5/2004 Z.z. v citovanom znení do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2.\n2. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že spolu so žiadosťou o zaradenie do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie (ďalej len „žiadosť“) žalobkyňa predložila dňa 30.11.2015 aj výpis z\nobchodného registra spoločnosti BIOVIGEN s.r.o., v ktorej je spoločníkom a konateľom.\n\nSúčasne v uvedenej spoločnosti je zamestnaná s dohodnutou hrubou mzdou 100,- € mesačne ako\nadministratívny pracovník na 10 hodín týždenne.\n3. K námietke žalobkyne, že s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 5/2004 Z.z. v\nznení platnom v čase podania žiadosti nie je samostatne zárobkovo činná osoba, keďže je zároveň\nzamestnancom a jej mzda nepresahuje zákonom stanovenú hranicu 75 % zo sumy životného minima,\na preto sa na ňu vzhľadom na dovetok v citovanom ustanovení „ak nie je zamestnanec“ nevzťahuje\nustanovenie § 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 5/2004 Z.z., žalovaný uviedol, že postavenie žalobkyne ako\nsamostatne zárobkovej činnej osoby v čase podania žiadosti má prednosť pred vykonávaním zárobkovej\nčinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) zák. č. 5/2004 Z.z.\nPodľa § 5 odsek 1 písm. a) zák. č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015 samostatne zárobkovo\nčinná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá\na) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením\nobmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo\nčlenom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je\nzamestnanec.\nPodľa § 5 odsek 1 písm. a) zák. č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2016 samostatne zárobkovo\nčinná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá\na) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením\nobmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom\npredstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo prokuristom podľa osobitného predpisu,\nPodľa § 6 odsek 1 zák. č. 5/2004 Z.z. v citovanom znení uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona\nje občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov\no zamestnanie úradu (ďalej len \"evidencia uchádzačov o zamestnanie\") a ktorý\na) nie je zamestnanec, ak v odseku 2 písm. a) nie je ustanovené inak,\nb) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru\nalebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak v\nodseku 2 nie je ustanovené inak,\nc) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,\nd) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.\n(2) Uchádzač o zamestnanie môže\na) vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa\nosobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75% zo sumy\nživotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu\nkalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny.\nPodľa Dôvodovej správy k návrhu zák. č. 5/2004 Z.z.\nK § 5:\nV navrhnutom ustanovení sú definované fyzické osoby, ktoré sú považované za osoby samostatne\nzárobkovo činné na účely návrhu tohto zákona. Doterajšia definícia, upravená v zákone Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa rozširuje o\nfyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu, vykonávajú dočasné\nzamestnávanie a podporované zamestnávanie.\nK § 6:\nV navrhovanom ustanovení sa na účely tohto zákona zadefinoval pojem \"zamestnanie\".\nDoteraz používaný pojem \"evidovaný nezamestnaný\" sa nahrádza pojmom \"uchádzač o zamestnanie\".\nVychádza sa pritom zo skutočnosti, že podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sa občan\nuchádza o zamestnanie.\nOproti súčasnému právnemu stavu sa pojem uchádzač o zamestnanie navrhuje upraviť nadväzne na\nzmenu právnej úpravy platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom\npoistení (dobrovoľní platitelia). Zároveň sa navrhuje umožniť uchádzačom o zamestnanie počas ich\nvedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť v obmedzenom rozsahu\na pri limitovanom príjme za vykonávanú zárobkovú činnosť.\n\n4. Vo vzťahu k tejto argumentácii ďalej žalovaný uviedol, že hoci zák. č. 5/2004 Z.z. platný do 31.12.2015\nvylučoval súbeh samostatnej zárobkovej činnosti s evidenciou uchádzačov o zamestnanie, tak aj\nnapriek tejto skutočnosti bol povinný v danej veci postupovať podľa zák. č. 5/2004 Z.z. účinného od\n01.01.2016, nakoľko v prechodných ustanoveniach tohto zákona nebolo vyslovene upravené, že sa\nsprávne konanie, ktoré nebolo dokončené do dňa účinnosti nového zákona, dokončí podľa doterajšieho\nprávneho predpisu.\n\nII.\nKonanie na správnom súde\n5. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok (ďalej len „O.s.p.“) na Krajský súd v Žiline žalobu z 30.06.2016.\n6. Krajský súd v Žiline ako správny súd konajúci po 01.07.2016 v zmysle ustanovenia § 491 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“, resp. „Správny súdny poriadok“) posúdil\nzákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konania, ktoré\nmu predchádzali, a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je nutné zrušiť pre nesprávne právne\nposúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci a to z nasledovných dôvodov.\nPreto podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) S.s.p. vo svojom rozsudku (ďalej len „napadnutý rozsudok“)\nvyslovil, že preskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nPodľa § 491 ods. 1 S.s.p. platí, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n7. S poukazom na relevantné ustanovenia Správneho súdneho poriadku, zák. č. 5/2004 Z.z. a po\npodrobnej rekapitulácii skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise, žalobných dôvodov a\nargumentácie žalovaného správny súd poukázal na to, že žalovaný novelou zákona o zamestnanosti\nzákonom č. 353/2015 Z.Z., a to konkrétne v článku 1 bod 2, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2016,\ndošlo k spresneniu ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z.\nZ dôvodovej správy k predmetnému zákonu podľa krajského súdu vyplýva, že navrhovanou zmenou\nznenia v § 5 ods. 1 písm. a) sa rozširuje okruh fyzických osôb, ktoré sa na účely tohto zákona považujú\nza samostatne zárobkovo činnú osobu, a to o prokuristu.\n8. Súčasne sa navrhlo spresniť znenie § 5 ods. 1 písm. a) v prepojení na súčasný právny stav v § 6\nods. 1 písm. a) zák. č. 5/2004 Z.z. tak, že podmienka pre samostatne zárobkovo činnú osobu nebyť\nzamestnancom bude vypustená.\nV tejto súvislosti správny súd zdôraznil, že nakoľko prvostupňový orgán o žiadosti rozhodoval už za\núčinnosti zákona č. 353/2015 Z.z. (t.j. 12.01.2016) a že zo zákona č. 353/2015 Z.z. nevyplýva, že by\ntento zákon obsahoval prechodné ustanovenia vo vzťahu k posudzovaniu žiadosti žiadateľa o zaradenie\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie, tak v preskúmavanej veci správne prvostupňový orgán ako\naj žalovaný aplikovali právny predpis účinný v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu\n(t.j. ku dňu 12.01.2016).\n9. V uvedenej súvislosti správny súd poukázal na nasledujúce právne názory vyslovené Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 7Sžso/25/2015zo dňa 26.05.2016, podľa tvrdenia\nsprávneho súdu v obdobnej veci po skutkovej a právnej stránke:\n„nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že v prípade žalobcu sú splnené podmienky pre\nnezaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 14 písm. h) zákona o službách\nzamestnanosti, pretože v danom prípade je postačujúce preukázanie skutočností, že žalobca v čase\npodania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol spoločníkom obchodnej\nspoločnosti s ručením obmedzeným. Odvolací súd taktiež nesúhlasí s jeho tvrdením, že bez ďalšieho\nskúmania sa žalobca na účely zákona o službách zamestnanosti považuje za samostatne zárobkovo\nčinnú osobu, keďže ide o fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným s\npoukazom na § 6 ods. 1 písm. c) a § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti.“\n\n10. Záverom správny súd zdôraznil, že pre posúdenie, či žalobkyňa v danom prípade splnila podmienky\nzákonodarcom nastolenej v ustanovení § 34 ods. 14 písm. h) zák. č. 5/2004 Z.z., nie je postačujúce\nlen samotné zistenie, že žalobkyňa v čase podania žiadosti bola spoločníkom obchodnej spoločnosti\ns ručením obmedzeným, ale preukázanie, či ako spoločník (alebo konateľ) v uvedenej obchodnej\nspoločnosti vykonávala alebo prevádzkovala zárobkovú činnosť.\nUvedenou skutočnosťou sa prvostupňový orgán a ani žalovaný podľa správneho súdu v žiadnom\nprípade nezaoberali.\n11. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že žaloba je dôvodná.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti / stanoviská\nA)\n12. Proti napadnutému rozsudku sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť zo dňa\n26.01.2017 (č.l. 52) z dôvodov uvedených v\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci, ako aj\n- § 440 ods. 1 písm. h) [nesprávne sťažovateľ uviedol písmeno i) - poznámka kasačného súdu] S.s.p.,\nt.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n13. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch (viď povinnosť uložená prostredníctvom § 440 ods.\n2 S.s.p.) najmä uviedol, že správny súd:\n- nesprávne právne posúdenie veci\no zaviazal sťažovateľa konať nad rozsah zák. č. 5/2004 Z.z. a v teda v rozpore s ústavou Slovenskej\nrepubliky,\no legálna definícia „samostatne zárobkovo činnej osoby“ ustanovuje, že sa jedná o spoločníka\nspoločnosti existujúceho „de iure“,\n§ pričom tu nie je potrebné, aby táto osoba dosahovala z postavenia spoločníka v spoločnosti aj skutočný\npríjem,\n§ a tento stav sleduje stav samotnej obchodnej spoločnosti počas jej právnej existencie,\n§ obdobne aj ustanovenie § 36 ods. 1 písm. b) zák. č. 5/2004 Z.z.,\no je dôležité a podstatné posúdiť, kedy dochádza k zániku spoločníka v spoločnosti,\n- odklon od ustálenej rozhodovacej praxe\no R122/2003 - rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady,\nktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie postavenie pre účastníka,\no R39/2016 - ak žalobkyňa nevyvrátila hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý\nbol zistený správnymi orgánmi, za takýchto skutkových okolností nie je dôvod, aby správny súd zrušil\nžalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu.\nPodľa § 36 ods. 1 písm. b) zák. č. 5/2004 Z.z. v citovanom znení úrad vyradí uchádzača o zamestnanie\nz evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom\nb) vzniku oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.\nPodľa § 5 odsek 2 zák. č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015 samostatná zárobková činnosť na\núčely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba\npodľa odseku 1. samostatne\n14. Záverom sťažovateľ navrhol procesný záver konania na kasačnom súdu v tom duchu, aby kasačný\nsúd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa sa zamieta a náhrada trov konania sa\nnepriznáva a ani nepriznal náhradu trov odvolacieho konania alebo zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil\nsprávnemu súdu na ďalšie konanie bez priznania náhrady trov odvolacieho konania [ide o zrejmú snahu\nsťažovateľa zabrániť priznaniu trov kasačného konania v zmysle § 467 S.s.p. - poznámka kasačného\nsúdu].\nB)\n15. V súdnom spise nebolo do rozhodnutia kasačného súdu o podanej kasačnej sťažnosti založené\nvyjadrenie žalobkyne.\n\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) bez povinného zastúpenia (§ 449 ods. 2 písm. b/ S.s.p.),\nneviazanosť sťažnostným návrhom (§ 453 ods. 3 S.s.p.) a s prihliadnutím na neformálnosť kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver,\nže kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 S.s.p. potrebné zamietnuť, nakoľko po jej preskúmaní kasačný\nsúd na základe nižšie uvedených právnych názorov dospel k záveru, že je nedôvodná.\nTakto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. februára 2018 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n17. Na prvom mieste kasačný súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä\nčl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v\npreskúmavanej veci sťažovateľa), t.j. na zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges\nsunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si\npodľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti preskúmavanému\nrozhodnutiu či postupu prvostupňového orgánu a následne proti napadnutému rozsudku. Preto kasačný\nsúd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody vstupovať.\n18. Rovnako kasačný súd zdôrazňuje, že predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach\nuvedených v § 453 S.s.p. prieskum prípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti,\npreto kasačný súd primárne na základe dôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných\nnedostatkov konania správneho súdu a napadnutého rozsudku v rozsahu sťažnostných bodov.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441 S.s.p.)\no preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn.\nnajmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu oprávnenosti\nvyššie uvedených dôvodov kasačnej sťažnosti.\n19. Sťažovateľ na prvom mieste namieta, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd\npoukazuje na to, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky)\npod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku ak je právny predmet súdneho prieskumu totožný pri obdobnom skutkovom stave.\nNaopak s kasačným dôvodom uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. (t.j. nesprávne právne\nposúdenie veci) zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom\nzistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena\na/ až f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej\npraxi kasačného súdu.\n20. Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom\nnormy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké\nvyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle\nustálenej judikatúry potom konkrétne spočíva v tom, že správny súd použil nesprávnu právnu normu,\nalebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu\nsíce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj\nvymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n21. Napriek vyššie uvedenej neformálnosti kasačnej sťažnosti kasačný súd s poukazom na relevantnú\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) analogicky zdôrazňuje, že pre\npoužitie mimoriadnych opravných prostriedkov platí, že sú prípustné iba vo výnimočných prípadoch.\nV rámci svojej rozhodovacej praxe ESĽP už viackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho opravného\nprostriedku s princípom právnej istoty, a konštatoval (vec Abdullayev vs. Ruská federácia, r. 2010), že\n\npráve v záujme právnej istoty zahrnutej v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nby právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať „nedotknuté“.\n22. K ich zrušeniu by preto malo dochádzať iba pre účely nápravy zásadných, hrubých a súčasne\npodstatných vád. Podľa názoru ESĽP v žiadnom prípade však za takú vadu nemožno označiť\nskutočnosť, že na predmet súdneho prieskumu existujú dva odlišné právne názory [najmä vec\nSutyazhnik vs. Ruská federácia (r. 2009) alebo Bulgakova vs. Ruská federácia (r. 2007)]. Princíp právnej\nistoty tu môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných\nomylov a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty\n(viď vyššie citovaná vec Sutyazhnik).\n23. Sťažovateľ v dôvodoch kasačnej sťažnosti na prvom mieste uviedol, že krajský súd až absurdným\nvýkladom ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 5/2004 Z.z. dospel pre sťažovateľa k nevykonateľnému\nzáveru, že aj v prípade spoločníka, resp. štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti je nutné preverovať,\nči uvedenú funkciu vykonáva a z nej dosahuje príjem.\nV súvislosti s uvedenou argumentáciou týkajúcej sa nutnosti dosahovať skutočný príjem z postavenia\nspoločníka či štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti musí kasačný súd potvrdiť, že správny súd\nv napadnutom rozsudku tento právny záver vyslovil. Správny súd v bodoch 44. až 46. položil dôraz\nna preskúmanie skutkového stavu, či žalobkyňa ako spoločníčka alebo ako konateľka v spoločnosti\nBIOVIGEN s.r.o. vykonáva alebo prevádzkuje (skutočne) zárobkovú činnosť.\n24. Pre kasačný súd nepochybne z ustanovenia § 5 ods. 2 (viď bod č. 13) v spojení s § 6 ods. 1\nzák. č. 5/2004 Z.z. vyplýva, že nielen samotný zápis osoby do funkcie spoločníka alebo štatutárneho\norgánu (t.j. v preskúmavanej veci konateľa) obchodnej spoločnosti vykonaný v obchodnom registri\nnepostačuje sám o sebe na naplnenie zákonnej podmienky „prevádzkovania alebo vykonávania“\nsamostatne zárobkovej činnosti. Tak ako bolo bez všetkých pochybností uvedené už v citovanom\nrozsudku sp.zn. 7Sžso/25/2015 (viď bod č. 9) a tento nemenný výklad dotknutých ustanovení zák. č.\n5/2004 Z.z. žalovaný dlhodobo odmieta (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 9Sžso/38/2011 zo dňa\n29.marca 2011) akceptovať.\nPreto nielenže správny súd neporušil ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu, a teda aj kasačného\nsúdu, ale naopak sa jej v napadnutom rozsudku pridržal.\n25. Z uvedených dôvodov a v zmysle citovanej právnej úpravy nie je teda postačujúce len samotné\nzistenie, že žalobkyňa v čase podania žiadosti bola spoločníkom obchodnej spoločnosti s ručením\nobmedzeným a súčasne aj jej konateľom, ale naopak preukázanie, či ako spoločník, resp. konateľ v\nuvedenej obchodnej spoločnosti vykonával alebo prevádzkoval zárobkovú činnosť.\nUvedenou skutočnosťou sa tak prvostupňový orgán a ani žalovaný, ako už bolo vyššie konštatované\nnijak nezaoberal.\nV.\n26. Kasačný súd vzhľadom na oba dva dôvody kasačnej sťažnosti uplatnené sťažovateľom uvádza,\nže napadnutý rozsudok spĺňa zákonné požiadavky na formálne i obsahové náležitosti rozsudku\npožadované v zmysle § 139 S.s.p. Napadnutý rozsudok dostatočne vychádza zo zisteného skutkového\nstavu, ktorého právna subsumácia pod dotknuté ustanovenia zák. č. 5/2004 Z.z. bola riadne správnym\nsúdom odôvodnená. Kasačný súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi\nobsiahnutými v napadnutom rozsudku o tom, že preskúmavané rozhodnutie vykazuje znaky\n- nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) S.s.p.] a\n- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci [§\n191 ods. 1 písm. e) S.s.p.],\ntýkajúce sa priznania práva na zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie.\nPočas konania kasačný súd z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené, resp.\nnedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu\núniového práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie,\npre ktoré je potrebné súdny prieskum prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento\nrozsudok odkláňal.\n\n27. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení\nsťažnostných bodov a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na právne názory vyslovené v\nstaršej judikatúre (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä už v citovanom rozhodnutí sp.zn. 5Sžf 97/2009, sp.zn.\n1Sžf 35/2016 ako aj sp.zn. 5 Sž-o-KS 29/2005, pri ktorých kasačný súd nezistil žiaden relevantný dôvod,\naby sa od ich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 469 v spojení s § 440\nods. 1 písm. h/ S.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty\nodchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo\nprijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec\nZielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec\nBorovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s oznámením termínu vyhlásenia\nrozsudku postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené\nvo výroku rozsudku.\n28. Kasačný súd v preskúmavanej veci v súlade s ust. § 455 S.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo\nnezistil, že by nariadenie pojednávania by bolo potrebné.\n29. O priznaní práva sťažovateľovi voči žalobcovi na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného\nkonania môže kasačný súd rozhodnúť iba, ak sú splnené podmienky v zmysle § 168 v spojení s § 467\nods. 1 S.s.p. Nakoľko kasačný súd nezistil, že by sa v konaní o kasačnej sťažnosti naplnili podmienky\npre výnimočné priznanie práva na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pre žalovaného, ktorým\nje orgán štátnej správy, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.\nPodľa § 467 ods. 1 S.s.p. ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.\nPodľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho\núspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno\nspravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať\nlen výnimočne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438\nv spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/105/2016", "guid": "4f2000ae-594c-475d-a1eb-7494f70662a9:035c203d-4f0e-4fdb-8833-d625a870120b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}