{"guid": "8ebc5baa-26ce-4a23-bf08-0aad2eeba2ee:03a1952a-8d26-40e7-b713-2974b1e6d47b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5016200525.1", "spisova_znacka": "10Sžk/42/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/42/2017 z 26. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 10Sžk/42/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200525.1", "identifikacne_cislo": "5016200525", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/131/#paragraf-9.odsek-3", "nazov": "§ 9 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/131/#paragraf-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/131-2002/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/131#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03a1952a-8d26-40e7-b713-2974b1e6d47b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200525.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200525.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200525.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/42/2017\n5016200525\n26. 09. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:5016200525.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ doc.\nPhDr. F. L. PhD., nar. XX.XX.XXXX, M., 2/ doc. PaedDr. Y. N., PhD., nar. XX.XX.XXXX, E., 3/ doc.\nPaedDr. Mgr. W. T., PhD., nar. XX.XX.XXXX, U., 4/ JUDr. Y. G., PhD., nar. XX.XX.XXXX, M., 5/ doc.\nPhDr. K. F., CSc., nar. XX.XX.XXXX, D., adresa na doručovanie: XXX XX E. XXX, 6/ Mgr. G. Q.,\nPhD., nar. XX.XX.XXXX, H., všetci právne zastúpení: Mgr. Stanislav Fekete, advokát so sídlom Nám.\nSv. Egídia č. 29/69, Poprad, proti žalovanému: Katolícka univerzita v Ružomberku, Hrabovská cesta\n1A, Ružomberok, IČO: 37801279, právne zastúpený: Hrušovský Legal, s.r.o., advokátska kancelária,\nso sídlom Odborárska 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti uznesenia č. 45/2016 zo dňa 7. júna\n2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľov proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k.\n21S/98/2016-96 zo dňa 17. mája 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 21S/98/2016-128 zo dňa\n6. septembra 2017,takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/98/2016-96 zo dňa 17.\nmája 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 21S/98/2016-128 zo dňa 6. septembra 2017 z r u\nš u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Akademický senát Katolíckej univerzity v Ružomberku (ďalej aj ako „ AS KU“) prijal na svojom\n5. zasadnutí dňa 07.06.2016 okrem iného aj nasledovné rozhodnutie (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie“) :\n- Uznesenie č. 45/2016 v znení: „AS KU berie na vedomie list Veľkého kancelára KU z 2. júna 2016\nč. 2937/16, stotožňuje sa s jeho obsahom a konštatuje, že došlo k vážnemu spochybneniu legitimity\na zloženia viacerých členov AS PF KU na jeho 27. zasadnutí, a preto v zmysle § 9 ods. 3 zákona\nNR SR č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v platnom znení AS KU preberá pôsobnosť AS PF KU\nvymedzenú citovaným zákonom na nevyhnutnú dobu, a to do času uskutočnenia a zavŕšenia volieb\ndo AS PF KU. Zároveň zaväzuje aktuálny AS PF KU, aby do momentu zavŕšenia volieb nezasadal a\nnásledne neprijímal žiadne uznesenia.“\nII.\nKonanie na krajskom súde\n2. Sťažovatelia podali správnu žalobu proti preskúmavaným uzneseniam. Krajský súd v Žiline\nnapadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „Ss.p.“) odmietol správnu žalobu z nasledujúcich dôvodov:\n\n- verejné vysoké školy sú tiež entitami záujmovej samosprávy, právnickými osobami sui generis, ktorým\nbola zverená právomoc autoritatívne rozhodovať o určitých právach a povinnostiach iných subjektov,\nnajmä študentov. Súdna prax ustálila možnosti súdneho prieskumu napr. rozhodnutia o prijatí na\nštúdium, rozhodnutia o vymeraní poplatku za štúdium. Z inštitucionálneho hľadiska je teda možné\nnahliadať na verejnú vysokú školu ako na orgán verejnej správy v určitých prípadoch.\n- činnosť akademického senátu verejnej vysokej školy - žalovaného, vo forme vydania uznesenia č.\n45/2016 zo dňa 07.06.2016 podľa § 9 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z.z. je činnosťou v oblasti verejnej\nsprávy, keďže sleduje verejný cieľ, zachovanie zloženia senátu v súlade so zákonmi.\n- napadnuté uznesenie č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 však nepredstavuje rozhodnutie, resp. opatrenie\nv rámci autoritatívneho konania podľa zákona č. 131/2002 Z.z. vysokých školách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) o individuálnych právach a povinnostiach\nfyzických či právnických osôb, tak ako ho definuje ust. § 3 písm. a) S.s.p. v spojení s 3 písm. c) S.s.p.\na § 4 písm. c) S.s.p.\n- krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že sa jednalo o rozhodnutie orgánu záujmovej\nsamosprávy, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 7 písm. b) S.s.p., keďže sa ním\nnerozhodlo o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej\nosoby, ale o opatrení vnútorného, organizačného charakteru o prevzatí pôsobnosti akademického\nsenátu fakulty.\n- verejné vysoké školy sú samosprávne inštitúcie, a preto na zasahovanie do ich vnútorného fungovania\na preskúmavanie zákonnosti ich rozhodnutí a opatrení má krajský súd právomoc v prípade, že je\njednoznačné, že zákonom o vysokých školách, resp. iným zákonom zákonodarca zveril vysokým školám\na ich príslušným orgánom kompetenciu rozhodovať o subjektívnych verejných právach a povinnostiach\nfyzických/ právnických osôb a je nepochybné, že takýmto rozhodnutím, môže byť táto fyzická ukrátená\nna svojich právach, a že ide o vzťah verejnoprávny.\n- o trovách konania rozhodol podľa § 171 ods. 1 S.s.p., podľa ktorého ak účastník konania procesne\nzavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným\núčastníkom konania. Žalobcovia zavinili odmietnutie žaloby, keďže sa domáhali preskúmania takého\nopatrenia, ktoré preskúmaniu nepodlieha, a preto súd priznal žalovanému voči žalobcom právo na úplnú\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n3. Proti uzneseniu krajského súdu sťažovatelia v zákonnej lehote podali kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j., že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci,\n- § 440 ods. 1 písm. j) S.s.p., t. j., že podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n4. Sťažovatelia v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedli, že:\n- preskúmavaným rozhodnutím č. 45/2016 AS KU došlo k zásahu do práva chránených záujmov\nsťažovateľov, in concreto do subjektívneho práva sťažovateľov vykonávať mandát zvoleného člena\nakademického senátu, ktoré je verejným subjektívnym právom sťažovateľov. Predmetné právo je\ngarantované ustanoveniami § 23 ods. 2 písm. f) v spojitosti s § 26 ods. 2 zákona o vysokých školách\nktoré sú vyústením všeobecného ústavne garantovaného práva pocta čl. 30 ods. 1) ústavného zákona č.\n460/1992 Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), ktoré zaisťuje občanom právo podieľať sa\nna verejnej správe výkonom aktívneho a pasívneho volebného práva. Ochranu volebného práva pritom\nnemožno obmedziť len na proces získania mandátu voľbou, ale tiež na možnosť mandát vykonávať,\n\nlebo len samotná voľba bez následnej možnosti mandát vykonávať by bola len formálnym právom bez\nmateriálneho ústavného obsahu.\n- tým, že AS KU prijal uznesenie, ktorým v zmysle § 9 ods. 3) zákona o vysokých školách prevzal\npôsobnosť AS PF KU, došlo k znemožneniu ďalšieho výkonu subjektívneho práva sťažovateľov na\npokojný výkon ich mandátu ako členov Akademického senátu fakulty, hoci funkčné obdobie sťažovateľov\n(ku dňu napádaného uznesenia) ešte neskončilo.\n- do tohto subjektívneho práva sťažovateľov nemôže byť zo strany akéhokoľvek orgánu verejnej správy\nzasiahnuté inak ako pri rešpektovaní ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.\n- verejnému subjektívnemu právu na pokojný výkon mandátu člena Akademického senátu fakulty\nzodpovedá povinnosť verejnej vysokej školy toto právo rešpektovať. Pokiaľ sa verejná vysoká škola\nrozhodne do tohto práva zasiahnuť, musí byť tento zásah v súlade s ust. čl. 2 ods. 2) Ústavy SR.\n- právo vykonávať pokojne mandát člena Akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy spadá\ndo katalógu základných práv a slobôd, a teda pokiaľ súd neposkytol právnu ochranu tomuto právu tým,\nže podanú žalobu odmietol, bola sťažovateľom jednoznačne odopretá spravodlivosť, čo je v právnom\nštáte neprípustné.\n- pokiaľ by aj kasačný súd dospel k právnemu záveru, že nie je daná právomoc správnych súdov\nprejednať žalobu, v takom prípade nie je daný zákonný dôvod pre to, aby súd priznal žalovanému\nnáhradu trov konania v zmysle § 171 ods. 1 S.s.p.. Aj keď zákon výslovne neuvádza, kedy možno\nuvažovať o zavinenom odmietnutí žaloby, z dôvodov uvedených v § 98 ods. 1 S.s.p. je zrejmé, že pôjde\nnapr. o dôvod pod písm. a) resp. b), kedy je zrejmé, že žaloba bola podaná zjavne nedôvodne. Pokiaľ\nvšak súd dospeje k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť z dôvodu uvedeného v § 98 ods. 1 písm. g)\nS.s,p,, t. j. že je neprípustná, nemožno už samotné podanie neprípustnej žaloby považovať za zavinenie\njej odmietnutia zo strany súdu. Ak by to tak bolo, ust. § 170 S.s.p. by úplne stratilo zmysel. Navyše\notázka prípustnosti správnej žaloby je otázkou právneho posúdenia súdu, kde právny názor žalobcu sa\nnemusí zhodovať s právnym názorom súdu a teda pri podaní žaloby žalobca si nemôže byť istý tým,\nako súd procesne o jeho žalobe rozhodne a to aj s prihliadnutím na dosiaľ neexistujúcu judikatúru v\nprejednávanej veci.\n5. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\nB)\n6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že:\n- sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym i skutkovým posúdením predmetnej právnej veci krajským\nsúdom. Krajský súd svoje rozhodnutie riadne presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil\nopierajúc sa o relevantné ustanovenia príslušných právnych predpisov.\n- kasačná sťažnosť je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko vychádza z mylnej interpretácie\nrelevantných ustanovení príslušných právnych predpisov.\n- mandát nebolo zo strany sťažovateľov možné riadne vykonávať v nezákonne zloženom AS PF KU,\npričom uznesenie AS KU bolo prijaté práve za účelom odstránenia tohto nezákonného stavu. Vzhľadom\nk uvedenému uznesením AS KU nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k údajnému zásahu do práva\nsťažovateľov vykonávať mandát zvoleného člena AS PF KU.\n- nemožno v žiadnom prípade súhlasiť s názorom, že právo vykonávať mandát člena AS PF KU údajne\nmá byť „vyústením všeobecne ústavne garantovaného práva podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy SR“, nakoľko\ncitované ustanovenie Ústavy SR nemožno aplikovať vo vzťahu k orgánom záujmovej samosprávy (ku\nktorým nepochybne patrí aj AS PF KU, keďže v prípade činnosti týchto orgánov sa nejedná o verejnú\nvec v zmysle ustanovenia čl. 30 ods. 1 Ústavy SR.\n\n- pokiaľ sa sťažovatelia odvolávajú na ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, táto argumentácia v\npredmetnej právnej veci taktiež neobstojí, nakoľko je nesporné, že ani žalovaný a ani jeho akademický\nsenát nie sú štátnymi orgánmi, na ktoré sa vzťahuje sťažovateľmi citované ustanovenie Ústavy SR.\n- v prípade uznesenia AS KU ide nepochybne o správny akt v zmysle ustanovenia § 7 písm. b) S.s.p.,\nktorý S.s.p. vylučuje zo súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.\n- uznesenie AS KU v žiadnom prípade nemá povahu individuálneho správneho aktu vydaného v\nadministratívnom konaní. Súdna prax pritom ustálila, že súdnemu prieskumu v správnom súdnictve\npodliehajú iba tie rozhodnutia orgánov verejnej vysokej školy, ktoré boli vydané v rámci ich\nautoritatívneho rozhodovania o individuálnych právach a povinnostiach fyzických či právnických osôb\npodľa zákona o vysokých školách v administratívnom konaní.\n- neprípustnosť predmetnej správnej žaloby nepochybne vyplývala z nedostatku právomoci správneho\nsúdu preskúmať zákonnosť uznesenia AS v správnom súdnictve. V odbornej literatúre bol pritom\nopakovane publikovaný právny názor, že zavinenie na strane žalobcu existuje aj v tých prípadoch, ak\nžalobca podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu. V predmetnej právnej veci sa jedná\npráve o tento prípad.\n7. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietol a aby žalovanému priznal náhradu trov kasačného konania vrátane trov právneho zastúpenia\nv plnej výške.\nC)\n8. Sťažovatelia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného najmä uviedli, že:\n- zásah spočíva v nemožnosti vykonávať práva člena AS, ktoré sú vymedzené najmä ustanoveniami čl.\n12 ods. 6 a ods. 7 Štatútu Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.\n- z predmetného uznesenia nie je možné (vzhľadom na absenciu jeho odôvodnenia) vôbec zistiť dôvody,\npre ktoré AS KU prevzal na seba právomoc AS PF KU. Aj v Liste Veľkého kancelára zo dňa 2. júna 2016\n4. 2937/16 absentujú najmä konkrétne úvahy o tom, v čom konkrétne má spočívať rozpor vnútorných\npredpisov so zákonom o vysokých školách a z akého dôvodu. Žalovaný tvrdenie ohľadom údajného\nnezákonného zloženia AS PF KU nevysvetlil ani vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti.\n- neexistuje rozumný dôvod, prečo by sa za verejnú funkciu nemala považovať aj funkcia člena\nakademického senátu verejnej vysokej školy, resp. jej fakulty tak, ako sa za verejnú funkciu považuje\nnapr. funkcia poslanca Národnej rady SR alebo poslanca obecného zastupiteľstva, ktoré sú takisto\nkreované na základe volieb.\n9. Navrhli, aby kasačný súd kasačnej sťažnosti v celom rozsahu vyhovel.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť\nbola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o\nuznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 30 ods. 1, 4 Ústavy SR, občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo\nalebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky\n\nmajú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných\ncelkov. Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.\nPodľa článku 46 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa § 2 ods. 1 a ods. 2 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\nPodľa § 3 ods. 1 písm. b/ S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako\nrozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje\nalebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,\nalebo sa jej priamo dotýka.\nPodľa § 5 ods. 2 S.s.p., konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských\npráv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.\nPodľa § 7 písm. b/ S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré\nnemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej\nosoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia\nupravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 9 zákona o vysokých školách:\n(1) Akademický senát verejnej vysokej školy\ns) vykonáva počas nevyhnutnej doby pôsobnosť akademického senátu fakulty za podmienok a v rozsahu\nustanovenom štatútom verejnej vysokej školy,\n(3) Akademický senát verejnej vysokej školy nie je podľa odseku 1 písm. s) oprávnený vykonávať\npôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy podľa § 27 ods. 1 písm. c), d), g), h), j),\nk) a m). Ak akademický senát príslušnej fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je v rozpore\ns týmto zákonom alebo vnútornými predpismi fakulty verejnej vysokej školy, akademický senát verejnej\nvysokej školy je oprávnený urobiť opatrenia, aby sa zloženie akademického senátu tejto fakulty uviedlo\ndo súladu s týmto zákonom a s vnútornými predpismi tejto fakulty. Akademický senát verejnej vysokej\nškoly je oprávnený vykonávať pôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy podľa\nodseku 1 písm. s)\na) podľa § 27 ods. 1 písm. a) len v rozsahu schvaľovania zmien a doplnkov predpisov príslušnej fakulty\ntak, aby tieto zmeny a doplnky neboli v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom\nalebo štatútom príslušnej fakulty,\nb) podľa § 27 ods. 1 písm. b) len v rozsahu schvaľovania návrhu rektora na odvolanie dekana podľa\n§ 28 ods. 3,\nc) podľa § 27 ods. 1 písm. e) len v rozsahu kontroly nakladania s finančnými prostriedkami fakulty.\n11. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci\nje potrebné sa vysporiadať sa s otázkou dopadu záverov uznesenia AS KU na subjektívne práva\nsťažovateľov vykonávať mandát zvoleného člena akademického senátu. S uvedenými právnymi\nnámietkami sťažovateľov vznesenými už v správnej žalobe sa krajský súd v napadnutom uznesení\nnevysporiadal.\n12. Prioritne kasačný súd poukazuje na to, že konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy\nznamená nezriedka zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.\nSprávne súdnictvo poskytuje súdnu ochranu pred nezákonným rozhodnutím a postupom orgánu verejnej\nsprávy. Možnosť súdnej kontroly štátnej moci je neoddeliteľným atribútom právneho demokratického\n\nštátu. Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv fyzických\na právnických osôb.\n13. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu\npodliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú\nalebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,\nalebo sa jej priamo dotýkajú. Ďalšou podmienkou je, že fyzická alebo právnická osoba musí tvrdiť\n(procesne), že jej práva alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím orgánu verejnej správy\nporušené alebo priamo dotknuté. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na verejných\nsubjektívnych právach fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré práva sa opierajú alebo vychádzajú zo\nvšeobecne záväzného právneho predpisu.\n14. V správnom súdnictve je teda právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly\n(§ 2 ods. 2 S.s.p.) s negatívnou enumeráciou [§ 7 písm. a/ až h/ S.s.p.], z ktorého vyplýva, že súdy v\nzásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne\nzo súdneho prieskumu vylučuje. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené\nv ustanovení § 7 S.s.p. Predmetné ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet\nkonkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Avšak v tejto súvislosti\nkasačný súd poznamenáva, že článok 46 ods. 2 Ústavy SR osobitne upravuje právo na prístup k súdu\nv prípade preskúmavania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. V tomto článku je zakotvený\nvýslovný ústavný zákaz vylúčiť z tohto preskúmavania rozhodnutia, ktoré sa týkajú základných práv a\nslobôd. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade podradenia určitého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu\nverejne správy pod negatívne vymedzenie právomoci v zmysle § 7 S.s.p., je aj takéto rozhodnutie alebo\nopatrenie preskúmateľné správnym súdom v prípade nastúpenia tzv. generálnej klauzuly zakotvenej v\nčl. 46 ods. 2 Ústavy SR.\n15. V zmysle vyššie uvedeného má právo domáhať sa ochrany na správnom súde každý, a to za\npodmienky porušenia alebo priameho dotknutia jeho práv alebo právom chránených záujmov zo strany\nrozhodnutia, opatrenia, nečinnosti alebo iného zásahu orgánu verejnej správy. Len s prihliadnutím\nna všetky uvedené aspekty je možné dospieť k záveru, či mohli byť napadnutým uznesením AS KU\npriamo dotknuté verejné subjektívne práva sťažovateľov a teda či napadnuté uznesenie AS KU podlieha\nsúdnemu prieskumu. Súd dáva do pozornosti, že orgány verejnej správy spravidla upravujú svoje\nvnútorné pomery rozhodnutiami resp. opatreniami, ktoré nemajú charakter rozhodnutia o individuálnom\npráve jednotlivca, napriek tomu sa ich môžu priamo dotýkať.\n16. V predmetnej veci správna žaloba smerovala proti uzneseniu, ktorým AS KU konštatoval, že došlo k\nvážnemu spochybneniu legitimity a zloženia viacerých členov AS PF KU na jeho 27. zasadnutí a preto v\nzmysle § 9 ods. 3 zákona o vysokých školách prevzal na seba pôsobnosť AS PF KU na nevyhnutnú dobu,\na to do času uskutočnenia a zavŕšenia volieb do AS PF KU. Zároveň zaviazal aktuálny AS PF KU, aby\ndo momentu zavŕšenia volieb nezasadal a neprijímal žiadne uznesenia. Vo svojom rozhodnutí krajský\nsúd uviedol, že takéto rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko nemá povahu rozhodnutia\no právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby alebo právnickej osoby,\nale ide o opatrenie vnútorného, organizačného charakteru o prebratí pôsobnosti AS fakulty.\n17. Sťažovatelia namietali nesprávnosť záveru krajského súdu, že preskúmavaným rozhodnutím\nnedošlo k zásahu do ich subjektívnych práv. Túto námietku vyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú.\n18. Kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že vysoké školy majú osobitné postavenie v\nštruktúre záujmovej samosprávy. Podľa platnej legislatívy sú vysoké školy vrcholné vzdelávacie a\nvedecké ustanovizne s právnou subjektivitou, ktoré poskytujú vzdelávanie v rámci akreditovaných\nštudijných programov. Vysoká škola a jej fakulty bez ohľadu na to, či je verejná, súkromná alebo\nštátna, robí výkon samosprávnych aktivít a prenesený výkon štátnej správy. V oboch prípadoch to\nvysoká škola a jej fakulty robia buď formou individuálnych správnych aktov alebo formou interných\nnormatívnych aktov. Preskúmateľné v plnom rozsah podľa ustanovení S. s. p. sú individuálne správne\nakty, ktoré sú preneseným výkonom štátnej správy a to bez ohľadu na to či budú mať súkromnoprávny\nalebo verejnoprávny charakter. Individuálne správne akty ktoré predstavujú výkon samosprávnych\naktivít, sú preskúmateľné súdom do tej miery, či neodporujú ústave, ústavným zákonom, zákonom a\n\nmedzinárodným zmluvám, ktoré boli prijaté a ratifikované predpísaným spôsobom. (Baricová, J. a kol.\nSprávny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018 s.60-61)\n19. Kasačný súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s tvrdením sťažovateľov, že právo vykonávať mandát\nzvoleného člena akademického senátu je verejným subjektívnym právom, ktoré je v rovine zákonnej\ngarantované § 23 ods. 2 písm. f) v spojení s § 26 ods. 2 zákona o vysokých školách a je vyústením\nvšeobecného ústavne garantovaného práva zakotveného v článku 30 Ústavy SR, ktoré zabezpečuje\nobčanom právo podieľať sa na verejnej správe výkonom aktívneho alebo pasívneho volebného práva.\nZvolený člen akademického senátu fakulty má potom právo ako člen tohto kolektívneho orgánu\npodieľať sa počas svojho funkčného obdobia (§ 26 ods. 4 zákona o vysokých školách) na výkone\npôsobnosti akademického senátu (§ 27 zákona o vysokých školách). Do takto definovaného verejného\nsubjektívneho práva na pokojný výkon mandátu člena AS fakulty nemôže byť zo strany ktoréhokoľvek\norgánu verejnej správy zasiahnuté inak, než pri rešpektovaní článku. 2 ods. 2 Ústavy SR, t. j. iba v\nprípadoch a v medziach ustanovených zákonom a to spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tejto súvislosti\nnie je dôvodné tvrdenie žalovaného, že predmetný článok sa vzťahuje len na štátne orgány, nakoľko\ntejto úprave podliehajú okrem štátnych orgánov aj všetky orgány verejnej moci.\n20. Predmetom súdneho konania je tvrdený zásah žalovaného do verejného subjektívneho práva\nsťažovateľov na pokojný výkon mandátu člena AS fakulty, pričom je vhodné upozorniť na to, že\nochrana sa nevzťahuje len na proces získania mandátu voľbou, ale tiež na možnosť mandát vykonávať,\nnakoľko v opačnom prípade by išlo len o formálne právo s absenciou materiálneho ústavného obsahu.\nPodstatným obsahom verejného subjektívneho práva na pokojný výkon mandátu člena AS fakulty je\nprávo byť prítomný na rokovaniach akademického senátu fakulty, právo vyjadrovať sa ku všetkým\notázkam patriacim do právomoci AS, právo klásť otázky a žiadať vysvetlenia na zasadnutiach či právo\nhlasovať a predkladať návrhy. Do tohto práva sťažovateľov bolo prijatím preskúmavaného rozhodnutia\nv predmetnej veci zasiahnuté.\n21. Vzhľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd dáva do pozornosti ustálenú prax súdov v\nČeskej republike v obdobných veciach, aj vzhľadom na ich obdobnú právnu úpravu správneho súdnictva\nzakotvenú v zákone č. 150/2002 Sb. soudní řád správní,:\n„Zvolený člen akademického senátu fakulty má právo, jakožto člen tohoto kolektivního orgánu, podílet\nse po dobu svého funkčního období (§ 26 odst. 3 věta první zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách)\nna výkonu působnosti akademického senátu (§ 27 téhož zákona). Veřejnému subjektivnímu právu na\npokojný výkon mandátu člena akademického senátu fakulty odpovídá povinnost vysoké školy toto právo\nrespektovat. Pokud se vysoká škola rozhodne do tohoto práva zasáhnout, musí být tento zásah v\nsouladu s čl. 2 <. odst. 2 Listiny základních práv a svobod. Domnívá-li se zasažený, že zásah tato kritéria\nnesplňuje, může se proti tomuto zásahu domáhat ochrany žalobou proti rozhodnutí správního orgánu\n(§ 65 <. a násl. s. ř. s.), má-li zásah povahu rozhodnutí, nebo žalobou proti nezákonnému zásahu (§\n82 <. a násl. s. ř. s.), nemá-li zásah povahu rozhodnutí.“ (Rozsudok Krajského súdu v Plzni z 27. 2.\n2013, č. j. 57 A 94/2012 - 65, publ. pod č. 2892/2013 Zb. NSS, rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nz 15. 5. 2013, č. j. 1 Aps 3/2013 - 43, publ. pod č. 2877/2013 Zb. NSS, všetky rozhodnutia tohto súdu\nsú dostupné na www.nssoud.cz <.)\n22. Kasačný súd s poukazom na rozhodovaciu prax správnych súdov Českej republiky, poznamenáva,\nže v preskúmavanom rozhodnutí AS univerzity prebral pôsobnosť AS fakulty v zmysle § 9 ods. 3\nzákona o vysokých školách. Z dôvodovej správny k novele zákona o vysokých školách č. 455/2012\nZ.z. konkrétne k ustanoveniu § 9 vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť riešiť problémy, ktoré\nnastanú v činnosti jednotlivých fakúlt, bez potreby externého zasahovania, a to možnosťou prevziať\npôsobnosť akademického senátu fakulty akademickým senátom vysokej školy. Vytvára sa možnosť\nriešiť mimoriadne situácie, ktoré môžu vzniknúť z dôvodu nefunkčnosti samosprávnych orgánov fakúlt\nvysokých škôl alebo ich konania v rozpore s vnútornými predpismi vysokej školy. V takýchto prípadoch\nbude možné, aby akademický senát verejnej vysokej školy prevzal na nevyhnutný čas kompetencie\nakademického senátu fakulty a zjednal nápravu. V súlade s princípmi samosprávnosti sa dôvody a\nspôsob úpravy ponecháva na vnútorné predpisy vysokej školy, avšak základný okruh dôvodov sa\nnavrhuje priamo v zákone.\n\n23. Vzhľadom na uvedené, ako aj na znenie § 9 ods. 1 písm. s) z ktorého vyplýva, že AS univerzity\nvykonáva počas nevyhnutnej doby pôsobnosť AS fakulty za podmienok a v rozsahu ustanovenom\nštatútom verejnej vysokej školy, má kasačný súd za to, že zákon o vysokých školách prioritne ponecháva\nna vysokú školu, aby si v súlade s princípom samosprávnosti upravila a ošetrila situácie, kedy má\ndôjsť k prevzatiu pôsobnosti AS PF. V predmetnej veci takáto úprava absentuje, preto AS univerzity\nmôže prevziať pôsobnosť len z dôvodu uvedeného v zákone. Taktiež žalovaný nemá vo svojom štatúte\nupravené aké konkrétne opatrenia resp. aký postup sa uplatňuje v danom prípade, nepochybne by však\nmalo ísť o také opatrenia, ktoré jednak čo najmenej zasahujú do autonómie fakulty a zároveň rešpektujú\nzákonmi a Ústavou SR garantovanú ochranu subjektívnych práv dotknutých osôb, najmä členov\nakademickej obce vrátane práva vykonávať mandát zvoleného člena AS za súčasného rešpektovania\nzákonom určeného rozsahu oprávnení žalovaného pri prebratí pôsobnosti AS fakulty (§ 9 ods. 3).\n24. Je nevyhnutné poukázať aj na to, že v predmetnej veci bolo napadnuté rozhodnutie odôvodnené\nlen tým, že došlo k vážnemu spochybneniu legitimity a zloženia viacerých členov AS PF KU na jeho\n27. zasadnutí s poukazom na obsah Listu Veľkého kancelára KU z 2. júna 2016 č. 2937/16, s ktorým\nsa akademický senát univerzity stotožnil, pričom ani v preskúmavanom rozhodnutí ako ani v Liste\nVeľkého kancelára nie sú uvedené konkrétne dôvody, z ktorých spochybnenie legitimity vyplýva, ako\nani rozpor s konkrétnymi ustanoveniami zákona alebo vnútorného predpisu. Súd dáva do pozornosti,\nže ani doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia.\n25. Vo svetle uvedeného kasačný súd nemohol postupovať inak, ako pristúpiť k zrušeniu napadnutého\nuznesenia krajského súdu v zmysle § 462 S.s.p. a vráteniu veci súdu na ďalšie konanie. V ďalšom\nkonaní je nevyhnutné, aby krajský súd vzhľadom na to, že prijatím preskúmavaného rozhodnutia došlo\nk zásahu do subjektívnych práv sťažovateľov, skúmal, či tento zásah bol súladný s čl. 2 ods. 2 Ústavy a\nteda aby sa zaoberal vecou samou aj vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, pričom právnym\nnázorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.). Krajský súd rozhodne aj o nároku na\nnáhradu trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p.\n26. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 147 ods. 2 a\nanalogicky § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/98/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}