{"guid": "5c0f606b-5d7b-4aaa-9e6f-a90cb28c9004:d2548793-a224-4c21-83e7-b792a4f88773", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5016200434.1", "spisova_znacka": "10Sžr/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/6/2017 z 28. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 10Sžr/6/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200434.1", "identifikacne_cislo": "5016200434", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-l", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. l) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2548793-a224-4c21-83e7-b792a4f88773", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200434.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200434.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200434.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/6/2017\n5016200434\n28. 02. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:5016200434.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľov:\n1/ Ing. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., 2/ W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., proti odporcovi:\nOkresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odporcu č. OU-ZA-PLO 2016/008530/R-Z zo dňa 11. apríla 2016, o odvolaní odporcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/34/2016-25 zo dňa 25. novembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/34/2016-25 zo dňa 25.\nnovembra 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.\nV odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, čo sa týka námietky, že časť vyvlastneného pozemku nie je\nreálne zastavaná a teda vyvlastnený pozemok neslúži účelu, na ktorý bol vyvlastnený, s touto námietkou\nsa súd čiastočne stotožnil v tom zmysle, že doposiaľ nebol dostatočne zistený skutkový stav na to, aby\ntvrdenie navrhovateľov o nezastavaní časti vyvlastnenej parcely alebo správneho orgánu o jej zastavaní,\nbolo riadne preukázané. Podľa písomnej a grafickej identifikácie ide o tú časť vyvlastnenej parcely, ktorá\nje identická s CKN p. č. 5589/20 - zastavaná plocha o výmere 360 m2 vo vlastníctve Mesta Žilina.\nPodľa grafickej identifikácie táto parcela nie je zastavaná. Podľa fotodokumentácie, ktorá je súčasťou\nsprávneho spisu a bola vyhotovená na ohliadke na mieste samom, nie je zastavaná individuálnou\nbytovou výstavbou. Správny orgán zistil, že ide o trávnatú preluku, na ktorej sa nachádza nespevnený\nchodník a smetné nádoby. Z uvedeného mal za to, že sa jedná o infraštruktúru k individuálnej bytovej\nvýstavbe, ktorá bola účelom vyvlastnenia a preto mal splnený účel vyvlastnenia aj tejto časti vyvlastnenej\nparcely.\nPokiaľ účelom vyvlastnenia nehnuteľností bola výstavba radových rodinných domov, naplnenie tohto\núčelu nie je možné chápať v úzkom zmysle len ako využitie pozemkov pod výstavbu rodinných\ndomov, ale účelom vyvlastnenia nepochybne bolo aj zabezpečenie priestoru pre občiansku vybavenosť\n(infraštruktúru) pre obyvateľov týchto rodinných domov a taktiež aj pre plnohodnotné užívanie rodinných\ndomov v podobe využívania predzáhradiek a záhrad za rodinnými domami. Podľa názoru súdu však vo\nvzťahu k C-KN p. č. 5589/20 doposiaľ nebolo preukázané, či sa na tejto parcele nachádza infraštruktúra\nk individuálnej bytovej výstavbe rodinných domov, výstavba ktorých bola dôvodom vyvlastnenia aj tejto\n\nčasti parcely. Nebolo totiž doposiaľ preukázané, že nespevnený chodník je stavbou v zmysle Stavebného\nzákona, teda či možno konštatovať, že sa jedná o infraštruktúru k jednotlivým stavbám rodinných domov.\nSamotným umiestnením smetných nádob na tomto pozemku určite nebol splnený cieľ vyvlastnenia tak,\nako je uvedený vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Teda relevantné v danom prípade je zistiť, či na danom\npozemku existuje oficiálna infraštruktúra, napr. cesta - komunikácia, ktorá by napĺňala účel vyvlastnenia\ntohto pozemku, ako bol uvedený vo vyvlastňovacom rozhodnutí (účel výstavby radových rodinných\ndomov pre zamestnancov n. p. Chemicelulóza Žilina), čo by zahŕňalo aj výstavbu infraštruktúry k týmto\nrodinným domom. Správny orgán doposiaľ nevykonal dokazovanie na túto otázku a preto bolo potrebné\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu nedostatočne zisteného\nskutkového stavu. Zároveň súd zrušil uvedené rozhodnutie aj podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z\ntoho dôvodu, že nestotožnil sa s právnym záverom správneho orgánu, že umiestnením nespevneného\nchodníka na tejto trávnatej preluke a umiestnením smetných nádob došlo k naplneniu účelu vyvlastnenia\npodľa vyvlastňovacieho rozhodnutia.\nVo vzťahu k ostatným C-KN parcelám, ktoré vznikli z vyvlastnenej časti PK p.č. 2777 súd uviedol,\nže bol zistený skutkový stav dostatočne a bolo riadne preukázané, že sú zastavané či už stavbami\nrodinných domov alebo sú priľahlými záhradami k rodinným domom, čo taktiež spĺňa účel vyvlastnenia\ntýchto pozemkov. Nie je však možné konštatovať, že ak ostatné časti vyvlastnenej PK p.č. 2777 boli\na sú využívané na účel, na ktorý boli vyvlastnené, že by len z týchto dôvodov mal byť naplnený účel\nvyvlastnenia aj na zvyšnej, oddeliteľnej časti tejto vyvlastnenej parcely. Naopak, pokiaľ sa nevyužitá časť\nvyvlastnenej parcely dá oddeliť, čo v danom prípade je splnené (jedná sa o samostatnú C-KN parcelu\nso samostatným parcelným číslom), potom je potrebné vo vzťahu k nej samostatne skúmať, či slúži na\núčel, na ktorý bola vyvlastnená, a to bez ohľadu na okolité parcely a ich naplnenie účelu vyvlastnenia.\nČo sa týka ďalších odvolacích námietok, tieto súd vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné. Čo sa\ntýka námietky, že nešlo o dobrovoľné vyvlastnenie a ani o vyvlastnenie za náhradu, ktorá podľa názoru\nnavrhovateľov nebola vyplatená ani prevzatá, súd uviedol, že je nesporné, že došlo k vyvlastneniu časti\nPK p.č. 2777, kat. úz. E. a k vyvlastneniu došlo za náhradu. Pri samotnom titule vyvlastnenia sa neskúma\ntieseň (ako je tomu napr. pri uzavretí kúpnej zmluvy). Pri reštitučnom titule vyvlastnenia sa len skúma,\nči bolo vydané právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení a či došlo k vyvlastneniu za náhradu alebo bez\nvyplatenia náhrady. V danom prípade došlo k vyvlastneniu za náhradu, o čom svedčí poštová poukážka\na platobný príkaz o vyplatení náhrady pre pôvodného vlastníka nehnuteľnosti. Nebolo preukázané, že\nby mu nebola finančná náhrada vyplatená, naopak existuje dôkaz o jej vyplatení. Ak by aj pôvodný\nvlastník náhradu vrátil, uvedené je právne irelevantné a potvrdzuje to jej vyplatenie (rovnako rozsudok\nNajvyššieho súdu SR č. k. 2Sžo/16/2008 zo dňa 01.08.2008).\nPosledná námietka sa týkala namietania formálnej vady napadnutého rozhodnutia, a to v jeho časti\npoučenie. Táto námietka je plne nedôvodná, pretože poučenie je v súlade so Správnym poriadkom,\nktorý sa na dané konanie subsidiárne aplikuje. Ustanovenie § 47 ods. 4 Správneho poriadku stanovuje\nnáležitosti poučenia, ktoré boli v danom prípade splnené, o čom svedčí tiež tá skutočnosť, že\nnavrhovatelia v zákonnej lehote opravný prostriedok aj riadne podali. Nie je vadou poučenia, ak v ňom nie\nje uvedené, že možno podať odvolanie, ale je v ňom uvedené, že je možné podať opravný prostriedok.\nSamotné odvolanie je totiž riadnym opravným prostriedkom. O.s.p., ktorý predstavuje zákonný rámec\npreskúmania odvolania účastníkov reštitučného správneho konania, v marginálnej rubrike tretej hlavy\npiatej časti O.s.p. sám stanovuje, že sa jedná o rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nrozhodnutiam správnych orgánov.\nZáverom uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu posúdiť splnenie podmienok\nuvedených v § 3 ods. 1 písm. l/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene\na doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na\nusporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“) a ak tieto podmienky vyhodnotí\nkladne, potom bude potrebné posúdiť ďalšie podmienky, ktoré sú podstatné pre rozhodovanie správneho\norgánu o navrátení vlastníckeho práva in natura alebo o priznaní práva na náhradu, uvedené v § 6 ods.\n1, 2 predmetného zákona.\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodil tým, že vec\nnebola správne posúdená. V danom prípade bol účel vyvlastnenia- výstavba radových domov pre\nzamestnancov podniku Chemicelulóza n.p. Žilina naplnený, aj keď nie všetky vyvlastnené pozemky\n\nboli zastavané priamo stavbami, a to z dôvodu, že medzi jednotlivými blokmi boli realizované stavebné\nmedzery radovej zástavby (C-KN parc. č. 5589/7, C-KN parc. č. 5589/20) čo vyplýva aj z grafickej\nsnímky, ktorú priložil k odvolaniu. Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické,\narchitektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd,\nochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie\na na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi\nstavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním\núzemia. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a napadnuté\nrozhodnutie odporcu potvrdil v celom rozsahu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa §\n212 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods.\n1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá\nveta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je nedôvodné. Rozhodol\njednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n28. februára 2018 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie\nkrajského súdu, ktorým súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím odporca rozhodol podľa § 5 ods. 2 zákona č.\n503/2003 Z.z. tak, že navrhovateľom ako oprávneným osobám podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č.\n503/2003 Z.z. nenavracia vlastnícke právo a nepriznáva právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 zákona k\nnehnuteľnosti v kat. úz. E. PK vložka č. 1135, PK p. č. 2777 - časť o výmere 1 213 m2 z dôvodu, že\nneboli splnené podmienky § 3 ods. 1 písm. l/ a § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z.z., t. j. že PK\np.č. 2777 - roľa časť o výmere 1 213 m2, zapísaná v PK vložke 1135, ktorá prešla do vlastníctva štátu\nrozhodnutím o vyvlastnení a o náhrade č. ÚPaA 1053/1975-453, vydaným MNV v Žiline - územného\nplánovania a architektúry zo dňa 24.09.1975, slúži účelu, na ktorý bola vyvlastnená a zároveň za ňu\nbola vyplatená náhrada.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami uplatnenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis odporcu\nnajvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho popísal krajský súd. Odvolací súd sa preto s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom\nza správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci, najvyšší\nsúd na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:\nZákon č. 503/2003 Z. z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom vyjadreným v\njeho preambule je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť, tzv. reštitučné procesy zmiernenia\nniektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne\nvymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku.\nPredmetný zákon tak, ako ostatné reštitučné zákony, zmierňuje následky iba niektorých majetkových\nkrívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu.\n\nPredmetný zákon ustanovuje taxatívne, ktorý majetok možno vrátiť pôvodnému vlastníkovi. Nie všetky\npozemky, ktoré v rokoch 1948 - 1989 prešli na štát alebo právnickú osobu, podliehajú režimu zákona č.\n503/2003 Z.z. Nevzťahuje sa na ďalšie nehnuteľnosti (stavby, ostatné pozemky, ktoré v čase prechodu\nna štát neboli poľnohospodárske alebo lesné), na živý a mŕtvy inventár a ani na porasty. Predpokladom\nnavrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti , ktoré nie je možné\nvydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5\nods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. (do 31.12.2004) a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok\noprávnenej osoby ustanovených v § 1, 2 ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe\nod 25.02.1948 do 01.01.1990 na štát alebo inú právnickú osobu, v dôsledku skutočností taxatívne\nustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 503/2003 Z.z. a žiadané nehnuteľnosti ku dňu odňatia mali\ncharakter pôdy podľa § 1 ods. 1, ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde\n(zákon č. 229/1991 Zb., § 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb.).\nPodstatou podaného odvolania je tvrdenie, že v prejednávanej veci neboli naplnené zákonné podmienky\nreštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. l/ zákona č. 503/2003 Z.z., podľa ktorého sa oprávneným\nosobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku\nvyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.\nSpornou bola skutočnosť, či vyvlastnené pozemky nikdy neslúžili na účel, na ktorý boli vyvlastnené.\nV tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že v napadnutom rozhodnutí odporca konštatoval: „z\nfotodokumentácie a miestneho šetrenia správneho orgánu vykonaného dňa 17.02.2016 bolo zistené, že\nvyvlastnený pozemok je zastavaný stavbami rodinných domov so záhradami, časť tvorí trávnatá preluka\ns nespevnenou cestou spájajúca túto lokalitu s blízkym sídliskom a hlavnou cestou s pripojením na MHD\na je na nej stojisko odpadových nádob na separovaný zber. Výsledkom ohliadky je konštatovanie, že\núčel vyvlastnenia bol naplnený.“\nVzhľadom na uvedené nebolo možné postupovať inak ako súhlasiť s názorom krajského súdu, že záver\nodporcu v napadnutom rozhodnutí vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naplnenie účelu\nvyvlastnenia na spornej oddeliteľnej časti parcely nie je možné vyvodiť zo záveru, že ostatné časti\nvyvlastnenej PK p.č. 2777 boli a sú využívané na účel, na ktorý boli vyvlastnené. Nakoľko v predmetnej\nveci je možné nezastavanú časť vyvlastnenej parcely oddeliť, vzhľadom na to, že ide o samostatnú\nparcelu s vlastným parcelným číslom, je nutné vo vzťahu k tejto časti parcely vykonať samostatné\ndokazovanie za účelom zistenia, či slúži na účel, na ktorý bola vyvlastnená, bez ohľadu na okolité parcely\na ich naplnenie účelu vyvlastnenia.\nZ obsahu súdneho spisu taktiež vyplýva, že vo vyjadrení k opravnému prostriedku odporca uviedol, že\npozemok je využitý na účel vyvlastnenia, nakoľko v prípade vyvlastnenia za účelom výstavby rodinných\ndomov je nutné toto chápať aj v súvislosti s občianskou vybavenosťou a nie len striktne so stavbou\ndomu. Na tento argument reagoval aj krajský súd. V odvolaní v rozpore s týmto odporca namieta, že\núčel vyvlastnenia- výstavba radových domov pre zamestnancov podniku Chemicelulóza n.p. Žilina- bol\nnaplnený, aj keď nie všetky pozemky sú zastavané stavbami, pretože medzi jednotlivými blokmi domov\nboli realizované stavebné medzery radovej zástavby umožňujúce údržbu stavieb a užívanie priestorov\nmedzi stavbami na technické a iné vybavenie územia a činnosti súvisiace s funkčným využívaním\núzemia.\nZ uvedeného je zrejmé, že sám odporca nemá ujasnené na aký účel predmetná nezastavaná časť,\nna ktorej je trávnatá preluka s nespevnenou cestou a stojisko odpadových nádob, vlastne slúži. Ide\no zmätočné vyjadrenia a odvolací súd musí vyjadriť súhlas aj s názorom krajského súdu, že zo\nstrany správneho orgánu nebol dostatočne zistený skutkový stav na to, aby tvrdenie navrhovateľov o\nnezastavaní časti vyvlastnenej parcely alebo správneho orgánu o jej zastavaní, bolo riadne preukázané\nalebo vyvrátené, nakoľko nebolo odporcom k tejto otázke vykonané dokazovanie. Je preto nevyhnutné\nopätovné posúdenie splnenia podmienok zakotvených v § 3 ods. 1 písm. l/ zákon č. 503/2003 Z.z. a\nv prípade kladného výsledku posúdenie ďalších podmienok, podstatných pre rozhodovanie o navrátení\nvlastníckeho práva in natura alebo o priznaní práva na náhradu, v zmysle § 6 ods. 1, 2 predmetného\nzákona.\n\nNa tomto mieste odvolací poukazuje aj na jednoznačný zákaz dodatočného doplňovania rozhodovacích\nargumentov, tzn. aby správny orgán prostredníctvom súdneho prieskumu dodatočne dopĺňal, objasňoval\nalebo navrhovateľovi prostredníctvom svojho vyjadrenia v súdnom konaní prezentoval dôvody\nnevyslovené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu; dôvody, ktoré by si mal správny\nsúd osvojiť. Preto je povinnosťou správneho orgánu pri obrane svojho rozhodnutia vyzdvihnúť, nie však\ndopĺňať nové argumenty, ktoré v napadnutom rozhodnutí absentujú, čo je prípad tohto konania.\nOdvolací súd záverom poznamenáva, že v zmysle § 27 ods. 3 O.s.p. sa už v konaní podľa piatej\nčasti tretej hlavy tohto zákona nepripúšťa zastúpenie podľa odseku 1 s výnimkou, ak by mal zástupca\nvysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou, čo\nv tomto prípade nebolo splnené.\nVo svetle uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie odporcu trpí vadami, ktoré ho\nčinia nezákonným. Nepochybil preto krajský súd, keď napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj nedostatočne\nzisteného skutkového stavu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom, že preskúmavané\nrozhodnutie odporcu nebolo vydané v súlade so zákonom a preto rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p.).\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich\nnáhradu nepriznal, lebo odporca v odvolacom konaní nebol úspešný a navrhovateľom trovy v odvolacom\nkonaní nevznikli.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}