{"guid": "c9467af9-13fa-4725-967d-cfb62589ed62:5011f5b9-edee-4e1f-b6b7-8e58c6780ce1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5016200342.1", "spisova_znacka": "9So/218/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/218/2016 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 9So/218/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200342.1", "identifikacne_cislo": "5016200342", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "nazov": "§ 250ja ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-10", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5011f5b9-edee-4e1f-b6b7-8e58c6780ce1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200342.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200342.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200342.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9So/218/2016\n5016200342\n30. 05. 2018\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2018:5016200342.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: I..\nO. G., bytom XXX XX Y., G. XXX, zastúpený JUDr. Ivanom Hubkom, advokátom so sídlom Gaštanová\n7/35, 010 07 Žilina, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813\n63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nŽiline z 12. júla 2016, č. k. 24Sd/80/2016 <http://merit.slv.cz/25Sd/271/2008>-85 jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 12. júla 2016, č. k. 24Sd/80/2016\n<http://merit.slv.cz/25Sd/271/2008>-85 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.02.2016 v\nspojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2016, ktorým odporkyňa podľa § 66 a §\n112 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť o zmenu výšky starobného dôchodku navrhovateľa zo dňa\n04.01.2016, doplnenú dňa 01.02.2016, keďže nezistila, že sa navrhovateľovi starobný dôchodok priznal\nv nižšej sume ako mu patrí, ani sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu starobného\ndôchodku.\nKrajský súd uviedol, že odporkyňa rozhodnutím z 20.05.2015 priznala navrhovateľovi podľa § 65, § 274\na § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. od XX.XX.XXXX starobný dôchodok v sume 227,50 eur mesačne,\nktorý bol podľa § 82 a § 293ce zákona a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny\nSlovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. od 01.01.2013 zvýšený na 238,70 eur mesačne a od 01.01.2014\nna sumu 247,50 eur mesačne, a rozhodnutím zo dňa 15.04.2016, ktorým podľa § 66 ods. 3 a § 82\nzákona č. 461/2003 Z. z. zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 01.01.2016 na sumu 263,10\neur mesačne. Pri výpočte starobného dôchodku postupovala podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných,\nstarobných a pozostalostných dávkach č. 128, (ktorý bol Československou socialistickou republikou\nratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov) a ust. § 66 ods. 1, ods. 9, §\n112 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., keď krátila navrhovateľom poberané dôchodky (starobný\na výsluhový dôchodok), z dôvodu, že by mu bez krátenia bola zhodnotená/započítaná dvakrát tá istá\ndoba služby pre rovnakú sociálnu udalosť (dosiahnutie zákonom stanoveného dôchodkového veku).\nKrajský súd z obsahu potvrdenia Ministerstva vnútra SR, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava zo\ndňa 06.08.2013 zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím zo dňa 05.11.2003, č.: SPC-37.327-1/5-2003\npriznaný od 01.10.2003 výsluhový dôchodok podľa § 38, v súlade s § 39, § 58, § 60 zákona č. 328/2002\n\nZ. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba\nzákladnej vojenskej služby od 01.04.1976 do 31.03.1978 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru\nv PZ od 01.04.1981 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 30.09.2003 v III. pracovnej\nkategórii. Krajský súd ďalej zistil, že navrhovateľ požiadal dňa 19.08.2013 odporkyňu o starobný\ndôchodok, ktorý žiadal priznať od XX.XX.XXXX. Rozhodnutím zo dňa 11.02.2014 bol navrhovateľovi\npodľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. priznaný od XX.XX.XXXX starobný dôchodok v\nsume 210,20 eur mesačne, postupne zvyšovaný, od 01.01.2013 na sumu 221,40 eur mesačne a od\n01.01.2014 na sumu 320,20 eur mesačne. V dôvodoch tohto rozhodnutia odporkyňa navrhovateľovi\nvysvetlila krátenie jeho starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne\nuviedla, že suma starobného dôchodku navrhovateľa vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a\nDohovoru je vyššia (203,40 eur mesačne) ako suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č.\n100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a Dohovoru (96,20 eur mesačne), preto starobný dôchodok\nnavrhovateľovi patrí vo vyššej sume určenej podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý sa následne postupne\nzvyšoval. Navrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal a stalo sa právoplatné.\nĎalším rozhodnutím zo dňa 20.05.2015 odporkyňa podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.\npriznala navrhovateľovi od XX.XX.XXXX starobný dôchodok v sume 227,50 eur mesačne, ktorý ďalej\nzvýšila od 01.01.2013 na sumu 238,70 eur mesačne, od 01.01.2014 na 247,50 eur mesačne a od\n01.01.2015 na sumu 252,70 eur mesačne. Ani proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ opravný prostriedok\nnepodal, v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť.\nKrajský súd k námietkam právneho zástupcu navrhovateľa v súvislosti s krátením priznaného starobného\ndôchodku navrhovateľa (čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128) poznamenal, že úmyslom zákonodarcu bolo\nzákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhové dôchodky ako dávky, ktoré majú povahu\nstarobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového\nveku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). V čl. 19 Dohovoru č. 128,\npriamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas\ncelého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá\npriamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho\nvykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred\nzákonom (i zákonom č. 100/1988 Zb.) a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu.\nPodľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku\nustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú\nsociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo\nzastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo\nje zastavená, nepresahuje druhú dávku.\nKrajský súd vysvetlil, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak zo všeobecného ako\naj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle dohovoru možné starobný dôchodok\nzo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok z osobitného\nsystému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho\nzabezpečenia. Zdôraznil, že výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku podľa\nvšeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení charakter „starobného dôchodku“.\nKrajský súd ustálil, že v posudzovanom prípade odporkyňa postupovala v súlade so zákonom. V danom\nprípade došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch dôchodkového\nzabezpečenia (poistenia). Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho\nzabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a\nvýšku výsluhového dôchodku v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Pokiaľ potom\nodporkyňa použila postup výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému\nsociálneho poistenia, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom\nsystéme a následne takto zistenú výšku krátila postupom podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, podľa názoru\nsúdu postupovala v súlade so zákonom. Navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola\nvyplácaná suma starobného dôchodku, priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia\naj za doby, ktoré mal hodnotené aj v osobitnom systéme pre nárok a výšku výsluhového dôchodku,\nktorý mal k dovŕšeniu dôchodkového veku charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho\nzabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobného dôchodku“ neobsahuje.\n\nKrajský súd uviedol, že postup odporkyne navrhovateľa nediskriminuje a nie je ani v rozpore s čl. 12\nÚstavy Slovenskej republiky. Nie je v rozpore ani s čl. 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú občania\nprávo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Poukázal aj na ust. § 250l ods. 1 Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „OSP“), podľa ktorého podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP sa\npostupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľ opravný\nprostriedok proti rozhodnutiam odporkyne zo dňa 11.02.2014, 20.05.2015, 25.03.2015 a 25.05.2015\nnepodal, v dôsledku čoho sú tieto právoplatné.\nV súvislosti s návrhom právneho zástupcu navrhovateľa prerušiť konanie a požiadať Ústavný súd SR\no výklad hmotnoprávnych ustanovení dohovoru a ich možnú aplikáciu, krajský súd poukázal na ust. §\n109 ods. 1 písm. b/ OSP, podľa ktorého súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú\nnie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k\nzáveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, zákonom\nalebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh\nÚstavnému súdu SR na zaujatie stanoviska.\nZdôraznil, že prerušiť konanie podľa druhej vety ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP možno len vtedy,\nak ku záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR,\nsa zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a\nnie účastník konania, resp. jeho právny zástupca. Krajský súd nezastáva názor, že by ustanovenia\nzákona použité odporkyňou vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia boli v rozpore s právnym\npredpisom vyššej právnej sily, Ústavou SR alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská\nrepublika viazaná, v dôsledku čoho návrh právneho zástupcu neakceptoval. V súvislosti s návrhom, aby\nvšeobecný súd požiadal Ústavný súd SR o výklad práv uvedených právnym zástupcom navrhovateľa\noznačených v dohovore ako o prejudiciálnej otázke súvisiacej s rozhodnutím, krajský súd konštatoval,\nže daná problematika bola doposiaľ riešená mnohými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, pričom jeho\njudikatúra v tejto oblasti je rozsiahla a konštantná. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej\nčinnosti (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v\nďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých\nrozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším\nsúdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z\niniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 OSP), nakoľko\ntieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, analogicky § 250j ods. 7 OSP záväzné nielen\npre adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.\nV súvislosti s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľa na súdnom pojednávaní, že rozhodnutie\nodporkyne z marca 2015 (pozn. súdu: z 25.03.2015), z mája 2015 (pozn. súdu: z 25.05.2015), a z\napríla 2016 (pozn. súdu: zo dňa 15.04.2016) neboli navrhovateľovi doručené, krajský súd poukazuje\nna ust. § 212 ods. 3 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré taxatívne určuje, ktoré\nrozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk (s doručenkou). Tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, že\ntieto rozhodnutia sa ku nim nedostali, a preto žiadal o prepočet, lebo nie sú v spise vykázané doručenky\no tom, že by bolo takto postupované, krajský súd vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval za\núčelové. Poukázal na tú skutočnosť, že odporkyňa dňa 15.04.2016 (t. j. v priebehu konania) vydala\nrozhodnutie, ktorým podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšila navrhovateľovi starobný\ndôchodok od 01.01.2016 na sumu 263,10 € mesačne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že\nsuma starobného dôchodku sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa získané počas\npoberania tohto dôchodku alebo jeho časti. V období počas poberania starobného dôchodku navrhovateľ\nod 01.01.2015 do 31.12.2015 získal osobný vymeriavací základ 5.674,87 €, všeobecný vymeriavací\nzáklad bol 9.888,00 € a osobný mzdový bod dosiahol vo výške 0,5740. Aktuálna dôchodková hodnota\nplatná k 01.01.2016 je 10,9930 €. Je určená v súlade s § 64 ods. 3 zákona v znení zákona č. 721/2004\nZ. z. ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2015 10,6865 € a indexu 1,02867383, ktorý bol určený ako\npodiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej\nrepubliky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2015, t. j. 861,00 € a priemernej mzdy v hospodárstve\nSlovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho\nroka 2014, t. j. 837,00 €, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Zvýšenie starobného dôchodku\npatriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku je 3,154991 € mesačne\na bola určená ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,2870 a aktuálnej dôchodkovej\n\nhodnoty 10,9930 €. Navrhovateľ nenamietal, že k 31.12.2015 sa mu starobný dôchodok vyplácal v sume\n258,00 € mesačne. Suma starobného dôchodku 261,20 € mesačne po zaokrúhlení je určená súčtom\nsúm 258,00 € a 3,154991 €. Suma starobného dôchodku navrhovateľa sa ďalej zvýšila od 01.01.2016\npodľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o 1,90 € mesačne, t. j. o pevnú sumu\nzvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí\na rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z. na 263,10 € mesačne. Ako už krajský súd vyššie uviedol,\nnavrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal.\nZáverom krajský súd poznamenal, že pokiaľ právny zástupca navrhovateľa poukazuje na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR (sp. zn. 10So/68/2012, 10So/85/2012 atď.), v nich uvedené prípady sa týkali\nposúdenia právnych otázok, ktoré u navrhovateľa neboli sporné. Nestotožňuje sa ani s poukazom\nprávneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4So/27/2009 zo dňa 26.02.2009, pretože tam posudzovaný prípad sa týkal úplne inej veci, a to\nkonkrétneho navrhovateľa, ktorého zvyšovaný starobný dôchodok určený podľa predpisov účinných do\n31.12.2003 bol obmedzený najvyššou výmerou a preto považuje snahu právneho zástupcu navrhovateľa\nza účelovú s cieľom využiť záver uvedený v tomto rozhodnutí, aby dosiahol vydanie nového rozhodnutia\no určení výšky starobného dôchodku navrhovateľa bez jeho krátenia podľa čl. 33 Dohovoru č.\n128. Krajský súd pritom zdôrazňuje, že navrhovateľ nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiam\nodporkyne zo dňa 11.02.2014, 20.05.2015 ani proti rozhodnutiu z 15.04.2016 o zvýšení jeho starobného\ndôchodku od 01.01.2016. Na základe týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutia odporkyne boli vydané v súlade so zákonom, a preto ich potvrdil. O trovách konania rozhodol\nv súlade s ust. § 250k ods. 1 OSP v spojení s ust. § 250l ods. 2 OSP.\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu opravný\nprostriedok včas, obsahujúci podrobné úvahy a názory, ako mala odporkyňa postupovať pri výpočte\nstarobného dôchodku navrhovateľa a ktorý považuje za zákonný a spravodlivý mechanizmus výpočtu\nstarobného dôchodku v tomto konkrétnom prípade. V zásade však opakovane namieta spôsob výpočtu\nstarobného dôchodku navrhovateľa, lebo odporuje zákonu a aj Dohovoru článok 33 ods. 2, pretože\ntakýto výpočet zákon č. 461/2003 Z. z. nepripúšťa a žiada o prepočet za obdobie ďalšieho poistenia\nnavrhovateľa (§ 66 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z.).\nOdporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrvala na svojich vyjadreniach a vecnej správnosti\nsvojich rozhodnutí. Navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).\nPodľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV súlade s citovaným ustanovením sa toto odvolacie konanie riadi ustanoveniami OSP.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu\nnavrhovateľa vyhovieť nemožno.\nPri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší súd s prihliadnutím na §\n219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a iba na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie argumentáciu k odvolacím dôvodom.\nZ odvolania navrhovateľa vyplýva, že sporným bol postup odporkyne pri výpočte sumy priznaného\nstarobného dôchodku, keď odporkyňa najskôr vypočítala teoretickú výšku starobného dôchodku zo\nvšeobecného systému sociálneho poistenia, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by všetky doby poistenia\nzískal vo všeobecnom systéme, a následne takto zistenú výšku krátila postupom podľa čl. 33 Dohovoru\nč. 128.\n\nSpôsob, ako určiť sumu starobného dôchodku poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok,\nje vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 9So/138/2011 z 22.08.2012. Vyslovil právny názor,\npodľa ktorého má „odporkyňa pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá\nz dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku\ndôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže\nvýsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo\nvšeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa\nmusí postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a\nto primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku.“\nZ napadnutých rozhodnutí vyplýva, že odporkyňa sa týmito úvahami pri výpočte starobného dôchodku\nnavrhovateľa riadila od počiatku.\nTotožnú právnu úvahu k veci vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. 9So/78/2016 zo dňa 13.12.2017,\nkde uviedol nasledovné: cit. „Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z. z. vyplýva záver, že zámerom\nzákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o\nsociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované\nza výsluhový dôchodok podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z. z. plnili funkciu starobného dôchodku z\nosobitného systému sociálneho zabezpečenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako\ndávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý\nvznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení\n(poistení).\nSúčasne zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. zabezpečiť, aby pomerná výška\nvýsluhového dôchodku bola vyššia ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len\nvo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho teda vyplýva záver, že úmyslom zákonodarcu\nbolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho\npoistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý by mal\nvšetky doby poistenia (zamestnania) hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia\n(zabezpečenia).\nZ právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia osobitných skupín poistencov\njednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia\n(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia\n(zamestnania).\nKým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho\npoistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik\nnároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné\nprávne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá\nzabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu\nvýkonu služby (prípadne dobu náhradnej služby). Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z. z.)\nneobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali\ndobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových\ndôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných\nvýsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia\nkategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V\ndôsledku tejto skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že poistenci osobitného systému sociálneho\nzabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom\ndobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení, ktorým sa pre nárok na dávky zo všeobecného systému započítavajú doby služby v ozbrojených\nsilách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný,\nsirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.\nPodľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v\nstarobe.\nPrimeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či\npoistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného\nsystému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.\n\nPodľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na\nrôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok\na v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky.\nPodľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku\nustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú\nsociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo\nzastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo\nje zastavená, nepresahuje druhú dávku.\nJe potrebné zdôrazniť, že zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priamo v ustanoveniach §\n60 ods. 2 a § 255 ods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu\nzakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia.\nLen výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou\nSlovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, preto nepovažuje za\ndôvodné riešiť vec prejudiciálnou otázkou, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku\npodľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru\nč. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených\nustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku\nstarobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia započítať navrhovateľovi dobu\nslužby v Policajnom zbore SR.\nSúčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom\nnároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s\nčl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného\ndôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej\njudikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia\nslužby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšky starobného dôchodku)\nje potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou\ngarantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.\nAk teda pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení poberateľa\npríspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. odporkyňa\naplikovala ustanovenie čl. 33 ods. 2 tohto Dohovoru, bolo úlohou súdu preskúmať len to, či toto krátenie\nje možné považovať za súladné s ústavou a Dohovorom č.128.\nKeďže príspevok za službu, považovaný za výsluhový dôchodok patrí v zmysle zákona č. 328/2002 Z.\nz. aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003, má od dovŕšenia dôchodkového veku\ncharakter dávky v starobe. Keďže príspevok za službu sa podľa § 124 ods. 3 písm. c/ zákona č. 328/2002\nZ. z. považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, a teda patrí aj po dovŕšení dôchodkového\nveku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení, aj táto okolnosť podporuje správnosť záveru,\nže od dovŕšenia dôchodkového veku (prežitie určeného veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom\npoistení) má príspevok za službu charakter dávky v starobe. Vzhľadom na to je potrebné považovať\nho v zmysle čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 za inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú\nsociálnu udalosť (prežitie určeného veku) - takou dávkou je aj starobný dôchodok, na ktorý vznikne nárok\npodľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\nPri súbehu nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávky v starobe) potom v súlade s čl. 33 ods. 2\nDohovoru č. 128 prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku. Iný postup a priznanie starobného\ndôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v plnej, tzv. teoretickej výške by mal za následok priznanie\ndvoch povahovo rovnakých dávok za tie isté doby poistenia, čo by viedlo k neodôvodnenému a\nneprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a k\ndiskriminácii poistencov, ktorí získali obdobia poistenia v takom istom rozsahu len vo všeobecnom\nsystéme sociálneho poistenia.\nOdvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorej vzhľadom\nna získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok by sa obdobie\n\ntejto služby v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť, najvyšší súd\npreklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to, že odporkyňa\nmôže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a to tak, že krátenie\nje možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta k celkovej dobe\npoistenia, tak vo všeobecnom ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu\npríspevku za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok.\nPokiaľ teda odporkyňa pri absencii osobitnej zákonnej úpravy, vychádzajúc z judikatúry najvyššieho\nsúdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku a túto teoretickú sumu krátila o sumu\nzodpovedajúcu dobe skončených rokov služby, takýto jej postup považoval odvolací súd za súladný s\nčl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.\nVýpočet dôchodku podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. je pre navrhovateľa výhodnejší ako\nvýpočet podľa zákona č. 100/1988 Zb., na ktorú skutočnosť už bol navrhovateľ upozornený odporkyňou.\nOdvolací súd zároveň vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľa zdôrazňuje, že sumy podľa zákona\nč. 461/2003 Z. z. a podľa zákona č. 100/1988 Zb. sú len teoretické výšky dôchodku (nie priznané\nsumy dôchodku), na ktoré by mal navrhovateľ nárok iba v prípade, ak by celú dobu odpracoval v tzv.\n„civilnom sektore“, a teda nevznikol by mu nárok na príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový\ndôchodok. Nejde teda o zníženie starobného dôchodku v zmysle § 96 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.\n(ako sa mylne domnieva navrhovateľ).“\nOdvolací súd sa s uvedenou problematikou zaoberal aj v rozhodnutí sp. zn. 9So/108/2015 z 28.02.2017,\nktorý bol napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde SR, ktorý sťažnosť odmietol uznesením sp. zn. II. ÚS\n389/2017-18 z 22.06.2017, v ktorom uviedol, cit.: „Podstatou námietok sťažovateľa vo veci samej je téza,\npodľa ktorej pri neexistencii zákonnej úpravy možnosti krátenia starobného dôchodku v prípade jeho\nsúbehu s výsluhovým dôchodkom nebolo vôbec možné starobný dôchodok sťažovateľa krátiť, a to ani s\nprihliadnutím na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, keďže tento tiež odkazuje na vnútroštátnu úpravu. Pokiaľ\nvšeobecné súdy tak v prípade sťažovateľa, ako už aj predtým v minulosti vo viacerých iných prípadoch\njudikatúrou dospeli k názoru o možnosti krátenia, ako aj o mechanizme výpočtu krátenia. Postupovali\narbitrárne. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd dostatočným a presvedčivým spôsobom vysvetlil,\nprečo považuje výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného pre odchod do starobného dôchodku\nsvojou povahou za starobný dôchodok. Rovnako považuje za akceptovateľnú aj metodiku krátenia\nstarobného dôchodku v takomto prípade“.\nPokiaľ navrhovateľ žiadal o realizáciu prepočtu doby ďalšieho poistenia odvolací súd upriamuje jeho\npozornosť na to, že o tejto skutočnosti odporkyňa rozhodla rozhodnutím zo dňa 15.04.2016 (viď V. odsek)\na keďže k veci neboli uvedené žiadne konkrétne výhrady, odvolací súd túto námietku nepovažoval za\nrelevantnú.\nOdvolací súd k ďalšiemu doplneniu odvolania právnym zástupcom navrhovateľa doručeným dňa\n07.06.2018 neprihliadol s poukazom na právnu úpravu § 205 ods. 3 OSP v zmysle ktorej „Rozsah, v\nakom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na\nodvolanie“ (t. j. do 15 dní od prevzatia rozhodnutia, poznámka súdu). Rozhodnutie právny zástupca\nnavrhovateľa prevzal dňa 06.09.2016, lehota na odvolanie, resp. jeho doplnenie dňom 22.09.2016\nuplynula.\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v\nspojení s § 219 OSP ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods.\n1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal a odporkyňa nemá právo na trovy konania zo zákona.\nToto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku\n\nnie\n\nj e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Sd/80/2016", "guid": "118a9309-f66c-4de0-b885-83560d4edb08:1d9ea22b-7378-4bc7-850a-64bfdc869800", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f921c861-6536-480f-8e00-31462152a11f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.389.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 389/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 389/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.389.2017.1"}, {"guid": "73620116-50c3-42df-aa55-86faed044a3a:c61b33f8-2d59-430b-99b9-b77e1e954500", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:2012200230.1", "spisova_znacka": "10So/85/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/85/2012 z 17. 7. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-07-17", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:2012200230.1"}, {"guid": "8b37d69f-20ca-4df8-b81e-61c3fc8d64e0:65705308-d52a-4244-b73e-b44518b4e948", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200470.1", "spisova_znacka": "10So/68/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/68/2012 z 22. 5. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200470.1"}, {"guid": "328d9722-f817-486f-9046-272eae6f7f25:1b1fdf90-710d-4d91-b3c3-4b7c2142f8bb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:5011200213.1", "spisova_znacka": "9So/138/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2011 z 22. 8. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 283, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:5011200213.1"}], "citovane_v": [{"guid": "dbd7f88e-0e7e-4b86-a2c1-8ee7e20bf418:ef45fb68-fc3b-4e25-a321-08083a50b433", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200341.4", "spisova_znacka": "BA-4Sa/14/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/14/2022 z 16. 4. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200341.4"}, {"guid": "7825f764-0f81-4db2-8a2c-2bae8d53da5c:57a6c48b-ea19-4e0a-84cf-f212ddb9667d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100253.2", "spisova_znacka": "16Sas/1/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Sas/1/2023 z 12. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100253.2"}]}