{"guid": "eb0d3e6f-512d-48fd-b1bb-19e012a06dee:5f7fee6e-2a05-454c-b48d-9f05a42ed21f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5016200271.1", "spisova_znacka": "8Sžk/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/1/2016 z 12. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. júla 2018, sp. zn. 8Sžk/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200271.1", "identifikacne_cislo": "5016200271", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-07-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12.odsek-2", "nazov": "§ 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124", "nazov": "zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-12", "/SK/ZZ/2006/124#paragraf-6", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f7fee6e-2a05-454c-b48d-9f05a42ed21f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200271.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200271.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200271.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/1/2016\n5016200271\n12. 07. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:5016200271.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: ST. NICOLAUS\na.s., so sídlom Ul. 1. mája 113, 031 28 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 066, právne zastúpený: JUDr.\nZuzanou Kandlerovou, advokátkou so sídlom kancelárie Ul. 1. mája 113, 031 28 Liptovský Mikuláš, proti\nžalovanému: Inšpektorátu práce Žilina, so sídlom Hlavná 2, 010 09 Žilina, o preskúmanie zákonnosti\nprotokolu žalovaného č. IZA-184-4-2.2/P-J2-15 z 18. decembra 2015 v znení dodatku č. 1 zo 14. januára\n2016, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/55/2016-51 z 29. júna 2016,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/55/2016-51 z 29. júna\n2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 21S/55/2016-51 z 29. júna 2016 podľa §\n250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania protokolu č. IZA-184-4-2.2/P-J2-15 z 18. decembra 2015, č. ú.\nZPÚ 020/15-IZA/2.2 v znení dodatku č. 1 k protokolu č. IZA-184-4-2.2/P-J2-15, č. ú. ZPÚ 020/15-IZA/2.\nzo 14. januára 2016 o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o\ninšpekcii práce (ďalej len „zákon 125/2006 Z. z.“), ktorá bola vykonaná za účelom prešetrenia okolnosti\nvzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 17 ods. 4 písm. a/ zákona č.\n124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon 124/2006 Z. z.“), ku ktorému došlo 18. augusta 2015 vo výrobnej hale žalobcu pri vykonávaní\nručného čistenia etiketovacieho stoja na plniacej linke KRONES.\nO záveroch z inšpekcie práce bol v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. vyhotovený protokol č.\nIZA-184-4-2.2/P-J2-15 z 18. decembra 2015 (ďalej aj „protokol“), podľa ktorého nedostatky v príčinnej\nsúvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany poškodenej zistené neboli, zatiaľ čo boli popísané\nnovozistené nedostatky a konštatované porušenie povinnosti vyplývajúcich zo zákona č. 124/2006 Z.\nz.. V protokole žalovaný v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. navrhol žalobcovi v\nrámci vykonania opatrení proti opakovanému podobné úrazu ako sa stal, zabezpečiť, aby pri čistení a\numývaní stroja nemohlo dôjsť k spusteniu pohybu stroja v čase, obsluha v procese čistenia, umývania\nčasti stroja siahala rukou do ohrozeného priestoru, zóny nebezpečenstva stroja a podľa § 12 ods. 2\npísm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky. Žalovaný taktiež podľa\n§ 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených\nporušení predpisov a ich príčin. Žalovaný po posúdení písomného vyjadrenia žalobcu k protokolu\n\nvyhotovil dodatok č. 1 k protokolu (ďalej aj „dodatok“), v ktorom uviedol svoje stanovisku k vyjadreniu\nžalobcu, tak, že novozistené nedostatky a konštatované porušenie povinnosti zostávajú v platnosti v\npôvodnom znení.\nKrajský súd, po tom, čo skonštatoval skutkový stav tak, ako bol zistený správnym orgánom, sa\nnestotožnil s námietkami žalobcu v predmetnej veci a mal za to, že rozhodnutie, resp. navrhnuté\nopatrenia v rámci protokolu spolu s jeho dodatkom - nariadenie odstránenia zistených nedostatkov v\nzmysle § 12 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 125/2006 Z. z. a aj uloženie povinnosti v zmysle § 14 ods. 2\nzákona č. 125/2006 Z. z. bolo v súlade so zisteným skutkovým stavom veci, keď na základe uvedeného\nskutkového zistenia bolo jednoznačne zistené, že správny orgán vychádzal z relevantných dôkazných\nmateriálov a to výpovedí dotknutých osôb, spolupracovníkov, vedúceho zamestnanca, nastavovača\na údržbára stroja, ohliadky miesta úrazu a pod.. V protokole z vyšetrenia pracovného úrazu T. T.,\nktorý sa stal 18. augusta 2015 o 21:35 hod. vo výrobnej hale spoločnosti ST. NICOLAUS, Liptovský\nMikuláš na etiketovacom stroji plniacej linky KRONES boli zistené zo strany zamestnávateľa porušenia\nprávnych predpisov na zaistenie bezpečnosti pri práci a bezpečnosti technického zariadenia, nakoľko\nbolo preukázané, že zamestnávateľ nezabezpečil, aby pracovný prostriedok špecifikovaný v protokole,\nneohrozoval bezpečnosť a zdravie poškodenej zamestnankyne a aj ostatných zamestnancov, pretože\nochranné zariadenie pracovného prostriedku typ KRONES nezabránilo spusteniu nanášačov lepidla v\nčase, keď poškodená rukou siahla do zóny nebezpečenstva a umývala - čistila časti etiketovacieho stroja\nod lepidla, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 124/2006 Z. z. a § 4 ods. 2 prílohy č. 1 bod č. 2.8.\nNariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri\npoužívaní pracovných prostriedkov. Ďalej krajský súd poukázal na to, že žalobca v priebehu správneho\nkonania nepredložil inšpektorom pokyny od výrobcu etiketovacieho stroja KRONES preloženého do\nslovenského jazyka, kde sú popísané základné funkcie stroja, prečo nie je možné prihliadnuť ani na\npredložený doplnok č. 1 k návodu pre obsluhu etiketovačky KRONES PRONTOMATIC.\nKrajský súd mal rovnako, ako žalovaný za to, že predmetný pracovný úraz vznikol z dôvodu chýbajúceho\nochranného zariadenia a zabezpečenia ako bolo uvedené, pretože ochranné zariadenie by bolo\nzastavilo pohybujúce sa časti skôr, ako by obsluha siahla rukou do nebezpečného priestoru stroja a k\nnežiaducej udalosti - k úrazu by vôbec nebolo došlo.\nK jednotlivým žalobným bodom, ktoré sa prevažne zhodujú s námietkami vznesenými v rámci správneho\nkonania, krajský súd uviedol, že posúdeniu rizika v zmysle definícií zákona o bezpečnosti a ochrane\nzdravia pri práci predchádza vyhodnotenie nebezpečenstiev a ohrození vyplývajúcich z pracovného\nprocesu a pracovného prostredia a hlavne prijatie potrebných opatrení na elimináciu rizika alebo jeho\nzníženie na najnižšiu možnú mieru s prihliadnutím na najnovšie výdobytky vedy a techniky, pričom\nkrajský súd si osvojil vyjadrenie žalovaného, že v súčasnosti, pokiaľ sa týka posúdenia rizika pri čistení\netiketovacieho stroja od lepidla, žalobca tieto nielenže neposúdil, ale neprijal žiadne ochranné opatrenia\nna zabránenie nežiaducej udalosti napriek tomu, ako sám konštatuje, že podobný úraz už sa na iných\npracoviskách stal. Čo sa týka námietok, že zo šetrenia žalobcom vyplýva, ž k spusteniu stroja mohlo dôjsť\nlen tým, že poškodená spustila stroj krokovaním v čase, keď mala ruku ešte v nebezpečnom priestore,\ntáto skutočnosť nemení nič na povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom vhodný pracovný\nprostriedok. Zamestnávateľ poveril na obsluhe pracovného prostriedku - stroja zamestnankyňu napriek\ntomu, že pohybujúce sa časti etiketovacieho stroja neboli vybavené takým ochranným zariadením,\nktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako obsluha siahne rukou alebo vstúpi do\nzóny nebezpečenstva. Predmetný stroj teda nebol vybavený potrebným ochranným zariadením, ktoré\nzastaví pohybujúce sa časti skôr ako obsluha siahne do zóny nebezpečenstva, čím zamestnávateľ\nvážne porušil právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti\ntechnických zariadení. Zamestnávateľ je v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 124/2006 Z.\nz. povinný posúdiť riziko pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, vrátane rizík pri\nčistení stroja od lepidla. Pri posudzovaní rizík je nutné posúdiť aj možnosť neúmyselného spustenia\notáčania stroja ručným prenosným ovládačom, kedy obsluha drží jednou rukou ovládač a druhou rukou\nsiahne do nebezpečného, ohrozeného priestoru stroja, nechtiac stlačí tlačidlo ovládača. V takomto\nprípade je zamestnávateľ po posúdení takéhoto rizika povinný prijať účinné ochranné opatrenia na\nzabránenie nežiaducej udalosti s prihliadnutím na úroveň vedecko-technického poznania v súlade s\nplatnými právnymi predpismi, a to nariadením vlády č. 392/2006 Z. z.. Ochranné opatrenia môžu\nbyť technické, organizačné, prípadne výchovné. Vo všeobecnosti technické opatrenia majú prednosť\npred organizačnými a výchovnými. Účinným opatrením je teda poskytnúť zamestnancom stroj, ktorý je\n\nvybavený ochranným systémom v zmysle platného právneho predpisu, to znamená ochranným prvkom,\nktorý nedovolí spusteniu pohybujúcej sa časti stroja, keď obsluha stroja siahne do nebezpečného\npriestoru. Vo vzťahu k dodatočnému predloženiu certifikátu o bezpečnostnej spôsobilosti zariadenia\ntypu PRONTOMATIC - Taxomat, v. č. 734-070, vyplýva potvrdenie, že predmetná etiketovačka spĺňa\nzákladné požiadavky bezpečnosti technických zariadení overených skúškou a je v súlade s Nariadením\nvlády č. 392/2006 Z. z., ide o potvrdenie z 20. januára 2016, avšak krajský súd poukázal na to, že na\ntakéto potvrdenie už následne, ktoré bolo vydané následne po úraze nie je možné prihliadať, keď je\nzrejmé, že toto posúdenie nenastalo ihneď bezprostredne po danom úraze, ale zhruba päť mesiacov po\núraze, tzn., že tento stroj nebol posudzovaný pred závažným pracovným úrazom, pričom je logické, že\naby stroj dostal certifikát a vyhovoval bezpečnostným predpisom je možné pokiaľ má aj určité nedostatky\nvydať tento certifikát až prípadne po odstránení zistených nedostatkov. Záverom krajský súd uviedol,\nže pokiaľ žalobca tvrdí, že má vypracované dokumenty, o ktorých žalovaný tvrdí, že ich nemá, pričom\npoukazuje na Smernicu BOZP č. S-P-3-01, vydanie č. 6., v nebezpečenstvách a ohrozeniach nie sú\nuvedené činnosti - ručné umývanie handrou chápadiel etiketovacieho stroja od lepidla, kedy obsluha\nstroja siaha do jeho nebezpečného priestoru. Pokiaľ tiež poukazuje na str. 19 Smernice, ktorá ako\nžalobca uvádza obsahuje možné riziká pri hygiene a sanitácií strojných a technologických zariadení,\nsúd k tejto udáva, že čistenie pri hygiene a sanitácie strojných a technologických zariadení je zamerané\nna hygienu a nie na čistenie stroja od lepidla pri každom ukončení pracovnej smeny. Vo vzťahu k\nzásadám bezpečnej práce etiketovačky KRONES zo dňa 3. decembra 2014 je potrebné uviesť, že\ntieto zásady bezpečnej práce sú zamerané predovšetkým na odstraňovanie porúch. O bezpečnom\npracovnom postupe pri čistení etiketovacieho stroja, teda chápadiel etikiet ručne handrou v týchto\nzásadách nie je ani zmienka. Vo vzťahu k doplnku č. 1 k návodu na obsluhu etiketovačky KRONES\nPRONTOMATIC sa krajský súd stotožnil s vyjadrením žalovaného, že žalobca vypracoval len dodatok\nč. 1, pričom zamestnávateľ, čiže žalobca nemá k dispozícií návod na obsluhu stroja preložený do\nslovenského jazyka vypracovaný výrobcom stroja, ktorý zodpovedá za uvedený výrobok, pričom žalobca\nna požiadanie správneho orgánu návod na obsluhu stroja nepredložil s konštatovaním, že nie je takýto\ndoklad k dispozícií. Pokiaľ v doplnku návodu č. 1 je uvedené, obsluha stroja bola oboznámená s\nnávrhom na obsluhu, ktorý prakticky neexistuje je vyjadrenie opätovne len v neprospech žalobcu. Je teda\nabsolútne zarážajúce, že obsluha, resp. pokiaľ žalobca tvrdí, že obsluha stroja bola poučená s návodom\nstroja, ktorý nebol v čase úrazu predložený, resp. preložený do slovenského jazyka dodatkom č. 1, ktorý\ns prenosným ovládačom ani neuvažuje. Z týchto dôvodov aj tieto námietky žalobcu súd vyhodnotil ako\nnedôvodné.\nKrajský súd uzavrel, že uložené ochranné, resp. navrhnuté opatrenia, ktoré inšpektori uložili žalobcovi\nv protokole boli uložené v súlade so zákonom, a to jednotlivými zákonnými ustanoveniami § 12 ods. 2,\npísm. a/, písm. b/, resp. § 14 ods. 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z..\nO trovách konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f/\nO.s.p. včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nnapadnutý protokol žalovaného v znení dodatku zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. V\ndôvodoch odvolania, ktoré sú prakticky zhodné s obranou žalobcu v administratívnom, ako aj súdnom\nkonaní, uviedol, že poškodená úraz zavinila sama. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, lebo\nnepreveril rozpory vo výpovediach poškodenej v rôznom čase a nezaujal k tomu stanovisko. Samotnou\nkonštrukciou stroja je vylúčené jeho náhodné spustenie, keďže predtým ako obsluha začne čistiť stroj,\nmusí zdvihnúť rám priehľadných dvierok z dolnej do hornej polohy a tým sa automaticky zablokuje chod\nstroja. V tomto režime nemožno automaticky spustiť ani prednú ani zadnú etiketovačku a ani kolkovačku\na otáčanie stroja je možné spustiť iba ručným ovládačom. K spusteniu stroja mohlo teda dôjsť len tým,\nže poškodená spustila stroj krokovaním v čase, keď mala ruku ešte v nebezpečnom priestore, čo aj\nsama uviedla v Zázname o registrovanom pracovnom úraze z 21. augusta 2015.\nŽalobca ďalej uviedol, že stroj bol pri jeho uvedení do prevádzky u žalobcu v roku 2006 riadne\ncertifikovaný a spĺňal všetky bezpečnostné požiadavky, pričom od jeho uvedenia do prevádzky v roku\n2006 nebol stroj premiestnený ani s ním nebolo inak manipulované, a teda žalobca nemal zákonnú\npovinnosť zabezpečiť ďalšie vykonanie kontroly podľa ust. § 5 ods. 1 Nariadenia vlády slovenskej\nrepubliky č. 392/2006 Z. z., avšak aj napriek vyššie uvedenému sa žalobca za účelom zistenia príčin\npracovného úrazu ihneď po úraze telefonicky obrátil na Technickú inšpekciu, a.s., Bratislava, pracovisko\n\nBanská Bystrica a objednal si u nej vykonanie kontroly pracovného prostriedku (predmetného stroja).\nPracovníci Technickej inšpekcie sa na prvú obhliadku linky KRONES dostavili už 9. septembra 2015 a\nspísali nedostatky posudzovaného stroja, z ktorých ani jeden nie je taký, ktorý by sa týkal fungovania\netiketovačky ako súčasti tejto linky (inými slovami Technická inšpekcia, a.s., Bratislava, pracovisko\nBanská Bystrica nezistila žiadne nedostatky vo vzťahu k tým častiam stroja na ktorých vznikol pracovný\núraz). Zistené nedostatky na ostatných častiach výrobnej linky žalobca postupne odstránil, takže\ncertifikát, ktorý opakovane potvrdil, že zariadenie spĺňa základné požiadavky bezpečnosti technických\nzariadení overených skúškou a je v súlade s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 392/2006\nZ. z., Smernicou EP a Rady 2009/104/ES, bol vydaný až 20. januára 2016. Podľa ust. § 14 ods.\n1 písm. d/, ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. je zrejmé, že oprávnená právnická osoba a teda aj\nTechnická inšpekcia, a.s., Bratislava je akousi predĺženou rukou štátu, ktorá je poverená štátom\nkonajúcim prostredníctvom Národného inšpektorátu práce overovať či technické zariadenia spĺňajú\nzákonné požiadavky bezpečnosti. Ak potom štát prostredníctvom oprávnenej právnickej osoby osvedčil\nžalobcovi, že jeho technické zariadenie spĺňa požiadavky bezpečnosti, nemôže následne, v situácii\nkedy nenastala žiadna zmena vo vzťahu k tomuto zariadeniu, tvrdiť, že takéto požiadavky bezpečnosti\nnespĺňa. Takýto postup štátu je v absolútnom rozpore so základným ústavným princípom právneho štátu\na to princípom právnej istoty. Ak sa totiž subjekt práva (žalobca) nemôže spoľahnúť na to, že aj keď\nsi splnil všetky zákonné požiadavky (má potvrdenie vydané oprávnenou právnickou osobou, že jeho\ntechnické zariadenie spĺňa požiadavky bezpečnosti), nehrozí mu žiaden postih zo strany štátu, je potom\nv právnej neistote, ktorú mu spôsobil samotný štát. Kópiu objednávky a zistených nedostatkov žalobca\npriložil k odvolaniu.\nK námietke absencie preloženého návodu na obsluhu stroja do slovenského jazyka, žalobca uviedol,\nže výrobca etiketovacieho stroja dodal spolu so strojom veľmi rozsiahlu a podrobnú dokumentáciu\nstroja, spolu s návodom na použitie v nemeckom jazyku, preto bola z tohto rozsiahleho návodu na\npoužitie v nemeckom jazyku vypracovaná skrátená verzia návodu pre obsluhu stroja v slovenskom\njazyku, v rozsahu 7 strán A4 a dostatočne postačuje na obsluhu etiketovačky KRONES. Po obdobnom\npracovnom úraze, ku ktorému došlo 24. júla 2014 v inej spoločnosti žalobcu, na takom istom type\nstroja, žalobca, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vypracoval ZÁSADY\nBEZPEČNEJ PRÁCE ETIKETOVAČKY KRONES, Prontomatic, Cantamatic, Contirol, pre odstraňovanie\nporúch a čistenie, s ktorými boli všetci zamestnanci žalobcu podrobne oboznámení ako aj o spôsobe\npoužívania krokovacieho tlačidla, ktoré je v týchto zásadách opísané, a to na školení, konanom v\nsídle žalobcu 3. januára 2015, teda pred úrazom, ktorého sa preukázateľne zúčastnila aj poškodená.\nŽalobca teda vypracoval písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných\nzamestnancami, vrátane čistenia etiketovacieho stroja po ukončení etiketovania, vzhľadom na možné\nneúmyselné spustenie stroja.\nŽalobca ďalej uviedol, že v Smernici BOZP č. S-P-3-01, vydanie č. 6, v nebezpečenstvách a ohrozeniach,\nsíce o bezpečnom pracovnom postupe pri čistení etiketovacieho stroja, teda chápadiel etikiet, ručne\nhandrou, nie je ani zmienka, avšak podľa Slovníka slovenského jazyka sa pod pojmom hygiena rozumie\nstarostlivosť o čistotu a pod pojmom sanitácia sa rozumie vytváranie hygienických podmienok, pričom\nžalobca je až doteraz presvedčený, že čistenie stroja od lepidla je predsa jeho hygiena a sanitácia,\nkeďže sa jedná o potravinársky priemysel, kde každý zamestnanec musí mať zdravotný preukaz a kde\nsa vyžaduje maximálna hygiena, teda starostlivosť o čistotu, po každej ukončenej pracovnej smene a\ntoto sa vykonáva práve vodou a handrou.\nŽalobca poukázal aj na to, že vo svojom vyjadrení z 2. mája 2016 opísal úraz, ktorý sa stal v inej\nspoločnosti žalobcu, uviedol, že sa jednalo o skutkovo zhodný alebo veľmi podobný prípad, pričom\nv prvom prípade žalovaný ako príčinu úrazu uviedol: 8 - používanie nebezpečného postupu alebo\nspôsobu práce vrátane konania proti zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore. V prípade\npracovného úrazu u žalobcu žalovaný určil úplne inú príčinu, klasifikovanú štatistickou značkou 2 nedostatočné ochranné zariadenie pracovného priestoru stroja, príčiny zo strany zamestnávateľa, čím\nporušil ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku lebo nedbal o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodnom alebo\npodobnom prípade nevznikali neodôvodnené rozdiely. Prvostupňový súd sa však touto skutočnosťou\nnezaoberal.\nZáverom odvolania žalobca uviedol, že najpodstatnejším dôvodom odvolania je skutočnosť, že\nprvostupňový súd takisto, ako žalovaný, len konštatoval, že žalobca údajne vážne porušil predpisy\n\nna zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, pričom\njednoznačnou príčinou pracovného úrazu bolo chýbajúce ochranné zariadenie, teda sa nezaoberal sa\ntým, čím sa zaoberať mal, keď rozhodnutie o tom, čo žalobca porušil a v akom rozsahu a či vôbec niečo\nporušil, bude riešiť Národný inšpektorát práce v Košiciach, v samostatnom konaní.\nŽalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnil so závermi krajského súdu vyslovenými v\nnapadnutom rozsudku a zotrval na svojom závere, že žalobca (zamestnávateľ) si nesplnil svoju\npovinnosť, ktorá mu vyplýva z Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných\na zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov - Smernica Rady 89/655/EHS z\n30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní\npracovných zariadení pracovníkmi pri práci. Taktiež si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona č.\n124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov - Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní\nopatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci, a to na skutkových a\nprávnych dôvodov, ktoré prezentoval v priebehu administratívneho, ako aj súdneho konania.\nŽalovaný podotkol, že pracovný úraz bol vyšetrovaný na základe podania podnetu poškodenej\nzamestnankyne, ktorá pociťovala nespravodlivosť, že zamestnávateľ jej určil vinu za vznik pracovného\núrazu, pričom ochranné prostriedky, ktoré zastavia pohybujúce sa časti stroja skôr, ako sa siahne do zón\nnebezpečenstva sú na trhu dostupné, teda zamestnávateľ pravdepodobne sporil finančné prostriedky\nna ochrannom zariadení a vystavil obsluhu stroja nebezpečenstvu poškodenia zdravia k čomu prakticky\naj došlo.\nŽalovaný taktiež zopakoval, že návod na obsluhu od výrobcu stroja nie je preložený do Slovenského\njazyka (nebol v čase vyšetrovania úrazu), preto nie je k dispozícii zrozumiteľný dokument, z ktorého\nby bolo možné vyčítať, aké požiadavky pri používaní prenosného vypínača stanovil výrobca, ktorý\nzodpovedá z bezpečnosť výrobku, ktorý uviedol na trh resp. do prevádzky. Mal za to, že je zarážajúce,\nže oprávnená právnická osoba (Technická inšpekcia a.s.) na túto závažnú skutočnosť nepoukázala a\nzároveň zdôraznil, že Technická inšpekcia, a.s., Bratislava je komerčným subjektom a za svoje služby,\nvýkony vystavuje objednávateľom na preplatenie faktúry. V žiadnom prípade teda nie je pravdivé tvrdenie\nzástupcu žalobcu, že Technická inšpekcia, a.s., Bratislava je akousi „predĺženou rukou štátu“, v súčasnej\ndobe pôsobí na trhu viac oprávnených právnických osôb, ktorým vydal NIP Košice po splnení podmienok\noprávnenie a medzi jednotlivými uvedenými inšpekčnými subjektmi prebieha konkurencia resp. súťaž\no získanie zákazníkov v pomerne malom podnikateľskom priestore v rámci SR. Stáva sa, a môže sa\nstať, že niektoré oprávnené právnické osoby v snahe udržať si za každú cenu zákazníkov, postupujú\npri posudzovaní technických zariadení konformne voči zákazníkom a vydávajú im kladné doklady aj\nv prípade, že technické zariadenie nespĺňa požiadavky právaných predpisov a ostatných predpisov\nplatných v Európskej únii, čo sa neskôr môže prejaviť vo forme závažných pracovných úrazov.\nZáverom žalovaný uviedol, že predchádzajúci podobný pracovný úraz bol vyšetrovaný iným inšpektorom\nna inej prevádzke akcionárov, taktiež na etiketovacom stroji. Inšpektor práce pri vyšetrovaní tohto\npracovného úrazu vychádzal zo skutkovej podstaty veci a postupoval, nestranne objektívne v zmysle\nplatných právnych predpisov na zaistenie BOZP a preto je žalovaný presvedčený a má za to, že udalosť\nje zákonne, objektívne a nestranne klasifikovaná štatistickou značkou 2 - nedostatočné ochranné\nzariadenie pracovného priestoru stroja, príčiny zo strany zamestnávateľa podľa klasifikačnej schémy\npríčin úrazov uvedenej v module 8 prílohy k vyhláške MPSVaR SR č. 500/2006 Z. z., ktorou sa\nustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze. Navrhol, aby najvyšší súd napadnutý\nrozsudok potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,\nktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalovaného a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je vecne\nsprávny. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety\nprvej O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený 12. júla 2018 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nV prvom rade najvyšší súd uvádza, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené\nprincípom generálnej klauzuly (§ 244 ods. 3 O.s.p.) s negatívnou enumeráciou (§ 248 O.s.p.), z\nktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem\ntých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Konkrétne je vecný rozsah konania pred správnym\nsúdom vymedzený v § 244 ods. 3 a 248 O.s.p. tak, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú\nrozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo\nzrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPostupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z preskúmavania sú následne vylúčené:\na) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia\nkonania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo\ntechnického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania\nalebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej\nspôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku\nvýkonu povolania alebo zamestnania, a d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie\nvylučujú osobitné zákony.\nZároveň však sa za spôsobilý predmet súdneho prieskumu v zmysle uvedených podmienok súdneho\nprieskumu už niekoľko rokov ustálenej súdnej praxe považujú aj protokoly (napr. uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR č. k. 5Sžf/31/2011 z 25. augusta 2011, č. k. 1Sžo/162/2007 z 2. decembra 2008), aj povolenia\n(napr. I. ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy\nako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 7 Správneho poriadku. Aj\nkeď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v\n\nzmysle § 3 ods. 7 Správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce\nvšeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle\nmnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde Rady Európy), platí, že ustanovenia o\nzákladných pravidlách konania uvedených v § 3 ods. 1 až ods. 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní\nosvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.\nInšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu\nskutkového stavu. Zistené skutočnosti následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho\norgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výsledky a závery\ninšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti stanovuje § 14 zákona č.\n125/2006 Z. z., pričom protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných\nprostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne\ndokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť. Protokol\no výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania.\nSúdnou praxou je však ustálené, že napriek uvedenému je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.\nSúdny prieskum protokolu je teda možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné\nuloženie povinností kontrolovanému subjektu, pričom v danom prípade preskúmavaný protokol takéto\nuloženie povinností obsahuje. Uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je\nmožné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia\nžalobcu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a súd sa v zásade nemôže\nzaoberať správnosťou určenia príčin pracovného úrazu ako celku, ale len zistení ohľadne porušenia\npovinností žalobcu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie. Preto len uloženie\ntýchto opatrení, v rozsahu, v akom zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických\nalebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, predstavuje pri protokole zásah do sféry\nkontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.\nV prípade preskúmavania protokolu to sú, v súvislosti so zistenými nedostatkami, konkrétne cit.\n1. Zamestnávateľ nezabezpečil, aby pracovný prostriedok (etiketovačka typ FRONTMATIC, v. č. 734-70,\nr. v. 2005) plniacej linky typ KRONES neohrozoval bezpečnosť a zdravie poškodenej zamestnankyne\np. T. T. a ostatných zamestnancov, pretože ochranné zariadenie pracovného prostriedku typ KRONES\nnezabránilo spusteniu nanášačov lepidla v čase, keď menovaná rukou siahla do zóny nebezpečenstva\na umývala (čistila) časti etiketovacieho stroja od lepidla, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d) zákona č.\n124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 a 2, príloha 1 bod č. 2.8. nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z.\no minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.\n2. Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezisťoval nebezpečenstvo\na ohrozenie, neposúdil riziko a nevypracoval písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých\nčinnostiach vykonávaných zamestnancami, vrátane čistenia etiketovacieho stroja po ukončení\netiketovania vzhľadom na možné neúmyselné spustenie stroja a neprijal potrebné opatrenia vzhľadom\nna vedecko-technický pokrok, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z..\nprijaté opatrenia, konkrétne, že podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektor navrhol\nzamestnávateľovi - žalobcovi v rámci vykonania opatrení proti opakovanému podobnému úrazu, ako sa\nstal T. T. zabezpečiť, aby pri čistení, umývaní stroja nemohlo dôjsť k spusteniu pohybu stroja v čase,\nkeď obsluha v procese čistenia, umývania časti stroja siahala rukou do ohrozeného priestoru, zóny\nnebezpečenstva stroja; podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. nariadil žalobcovi odstrániť\nzistené nedostatky v bodoch 1 a 2, a to do piatich dní odo dňa prerokovania protokolu; a podľa § 14 ods.\n2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení\npredpisov a ich príčin, doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie\nzistených porušení predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich príčin v lehote\ndo 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.\nUstanovenie § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. poskytuje inšpektorovi práce rozsiahly súbor\nprostriedkov (oprávnení), ktoré môže aplikovať na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa\n\nzávažnosti zistených skutočností u zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie\nje zamestnávateľom, s cieľom dosiahnuť bezpečné a zdraviu neškodné pracovné prostredie, ktoré\nminimalizuje možnosť ohrozenia fyzického a psychického zdravia zamestnancov. Tieto prostriedky je\ninšpektor práce oprávnený použiť na usmernenie správania dozorovaného subjektu počas inšpekcie\npráce, ale aj v jej priebehu. Výber konkrétneho riešenia závisí len od reflexie (rozhodnutia) inšpektora\npráce, čím je zvýraznená jeho nezávislosť a nestrannosť. Zároveň je ale nutné konštatovať, že\nvšetky oprávnenia inšpektora majú preventívny, nie sankčný charakter. Eventuálne vyvodzovanie\nadministratívnej zodpovednosti za zistené a preukázané nedostatky neprináleží inšpektorovi, ale\nsprávnemu orgánu na to príslušnému podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z., ktorý nie je zisteniami\nuvedenými v protokole viazaný, tento je povinný riadne zistiť skutkový stav.\nInšpektor práce, v rámci výkonu kontroly vykonáva kontrolnú činnosť v rozsahu oprávnení uvedených\nv ust. § 12 zákona č. 125/2006 Z. z., pričom na základe svojich zistení, v rozsahu oprávnenia podľa §\n12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., aplikuje na svoje zistenia preventívne opatrenia s cieľom dosiahnuť\nbezpečné a zdraviu neškodné pracovné prostredie, ktoré minimalizuje možnosť ohrozenia fyzického a\npsychického zdravia zamestnancov.\nV rámci súdneho prieskumu v predmetnej veci je preto úlohou správneho súdu posúdiť zákonnosť\npoužitia oprávnení inšpektora na základe ním zisteného skutkového stavu, či tento konal v rozsahu\nsvojich oprávnení a či ním uložené opatrenia nie sú svojvoľné a korelujú ním zistený skutkový stav.\nZistenie príčin úrazu a porušenia povinností, ktoré viedli k uloženiu povinností zamestnávateľovi nie je\nmožné bez ďalšieho stotožňovať.\nV priebehu administratívneho, ako aj súdneho konania nebolo sporné, že na pracovisku žalobcu došlo\n18. augusta 2015 pri vykonávaní ručného čistenia etiketovacieho stoja na plniacej linke KRONES k\npracovnému úrazu a to takým spôsobom, že v čase, keď p. T. T. rukou siahla do zóny nebezpečenstva\na umývala (čistila) časti etiketovacieho stroja od lepidla došlo k spusteniu nanášačov lepidla, v dôsledku\nčoho došlo k pritlačeniu prstov medzi valec a nanášač a k amputácii posledných článkov 4. a 5. prsta\npravej ruky menovanej. Inšpektor práce po tom, čo vypočul p. T. T. (poškodenú), jej spolupracovníčky Z.\nR., J. J. a W. S., vedúcu zamestnankyňu X. J., údržbára a nastavovača predmetného stroja J. J., vykonal\nobhliadku miesta úrazu, z ktorej vykonal fotodokumentáciu a po vyžiadaní si príslušnej dokumentácie od\nžalobcu, dospel k záveru, že k úrazu došlo z dôvodov na strane zamestnávateľa (žalobcu), konkrétne\nporušením ust. § 6 ods. 1 písm. c/, písm. d/ zákona č. 124/2006 Z. z. a bodu č. 2.8 Nariadenia vlády SR\nč. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných\nprostriedkov, na základe čoho v zmysle svojho oprávnenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ navrhol\nzamestnávateľovi (žalobcovi) aby v rámci vykonania opatrení proti opakovanému podobnému úrazu,\nako sa stal T. T., zabezpečil, aby pri čistení, umývaní stroja nemohlo dôjsť k spusteniu pohybu stroja v\nčase, keď obsluha v procese čistenia, umývania časti stroja siahala rukou do ohrozeného priestoru, zóny\nnebezpečenstva stroja, zároveň nariadil, aby zamestnávateľ (žalobca) odstránil ním zistené nedostatky\n(ako boli popísané vyššie) a uložil mu prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a\nich príčin, o splnení ktorých mal písomne informovať inšpektora práce v lehote 3 dní. Uložené opatrenia\nsa prijatím dodatku nezmenili.\nNosnými žalobnými námietkami žalobcu sú skutočnosti, že v rámci skúmania príčin úrazu absentuje\nvysvetlenie, resp. odpoveď na to, ako došlo k spusteniu stroja a zároveň, že žalobca si splnil všetky\npovinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 124/2006 Z. z. a ostatných všeobecne záväzných právnych\npredpisov, pokiaľ ide o obsluhu stroja, na ktorom sa pracovný úraz stal, keď vypracoval dokumenty,\ns ktorými boli jeho zamestnanci preukázateľne oboznámení a to konkrétne 1) stranu 3 Smernice na\nzaistenie BOZP č. S-P-3-01, vydanie č. 6, ktorá obsahuje možné riziká pri plnení liehovín na linke\nDemänovka, Krones a Ťapka, 2) stranu 19 Smernice na zaistenie BOZP č. S-P-3-01, vydanie č. 6,\nktorá obsahujú možné riziká pri hygiene a sanitácii strojných a technologických zariadení, 3) zásady\nbezpečnej práce etiketovačky KRONES z 3. decembra 2014 a 4) doplnok č. 1 k návodu pre obsluhu\netiketovačky KRONES PRONTOMATIC, ktorý je v slovenskom jazyku, teda tento dopĺňa návod na\nobsluhu etiketovačky KRONES PRONTOMATIC.\nNajvyšší súd vyhodnotil námietky týkajúce sa príčin úrazu ako bezpredmetné. Prejednanie týchto\nnámietok bude predmetom konania až v administratívnom konaní začatom na podklade protokolu,\n\npričom výsledné správne rozhodnutie bude samo o sebe spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.\n(podporne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžk/19/2017 z 30. mája 2018)\nSúdna preskúmavacia činnosť vo vzťahu k protokolu o výsledku inšpekcie práce je presne vymedzená,\na teda správny súd je oprávnený skúmať len zákonnosť uloženia povinností smerujúcich k náprave\nzistených nedostatkov.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že zákonodarca kogentným spôsobom upravuje formálne a obsahové\nnáležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce. Dôvodom detailnej úpravy jednotlivých náležitosti,\nako aj postupu vypracovania, prerokovania a doručovania tohto dokumentu obsahujúceho výsledky\ninšpekcie práce, je jeho využitie štátnymi orgánmi v oblasti inšpekcie práce v ďalších činnostiach\npatriacich do ich pôsobnosti (správne konanie na uplatňovanie sankčných oprávnení, podnety na\nzlepšenie ochrany práce) ako aj kontrolovanými subjektmi pri skvalitňovaní pracovného prostredia\na pracovných podmienok zamestnancov. V prípade zistenia nedostatkov predstavuje protokol o\nvýsledku inšpekcie práce dokument, v ktorom inšpektor práce uvedie opatrenia, ktoré zamestnávateľovi\nalebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, navrhuje, t. j. odporúča,\nprijať na zlepšenie pracovných podmienok a pracovného prostredia, alebo ukladá, t. j. dozorovaný\nsubjekt je povinný ich realizovať. V záujme zabezpečenia objektivity inšpekcie práce a právnej istoty\ndozorovaných subjektov inšpektor práce umožní po vyhotovení protokolu o výsledku inšpekcie práce\nzamestnávateľovi, prípadne poverenému zamestnancovi, alebo podnikajúcej fyzickej osobe, aby sa\noboznámili s protokolom o výsledku inšpekcie práce a vyjadrili sa k nemu (ústne alebo písomne). Ak\nsa dozorovaný subjekt dodatočne v stanovenej lehote písomne vyjadrí ku skutočnostiam uvedeným\nv protokole o výsledku inšpekcie práce, inšpektor práce je povinný vypracovať dodatok k protokolu.\nObsahom dodatku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou protokolu, je vyjadrenie kontrolovaného subjektu a\nstanovisko inšpektora práce obsahujúce posúdenie tohto vyjadrenia. (podporne rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 10Sžk/19/2017 z 30. mája 2018)\nNajvyšší súd navyše zdôrazňuje, že v predmetnej veci (nakoľko uložené opatrenia nie sú sankčného\ncharakteru) neprichádza do úvahy plná jurisdikcia správneho súdu a preto pri svojom rozhodovaní\nvychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol zistený správnym orgánom - aký tu bol v čase vydania v\nprotokole uvedených opatrení.\nHoci žalovaný neurčil konkrétny spôsob, akým má žalobca nápravu vykonať, stanovil cieľ, ktorý má\nžalobca s prihliadnutím na svoje pomery nápravou dosiahnuť. Inšpektor práce pri ukladaní opatrení\npostupoval v súlade so zákonom a v rozsahu svojich oprávnení, pričom vychádzal z ním zisteného\nskutkového stavu. Legitimitu uložených opatrení zvýrazňuje aj tá skutočnosť, že ako sám žalobca\ntvrdí, k predmetnému úrazu došlo opakovane, pričom opatrenia prijaté po prvom úraze sa ukázali ako\nnedostatočné.\nZáverom a nad rámec preskúmavacej povinnosti najvyšší súd zdôrazňuje, že otázky (a námietky), ktoré\nnemohli byť predmetom tohto konania a ktoré boli žalobcom vznesené, musia byť riadne zodpovedané\nv eventuálnom (a podľa vedomosti najvyššieho súdu už prebiehajúcom) správnom konaní. Odpoveď\nsprávneho orgánu, prečo došlo k spusteniu stroja, ktorá je podľa žalovaného jasná, jednoznačná\na je uvedená v protokole z vyšetrovania udalosti, t. j., že „...k spusteniu stroja došlo z dôvodu, že\nzamestnávateľ nezabezpečil, aby pracovný prostriedok (etiketovačka typ FRONTOMATIC, v.č. 734-70,\nr.v. 2005) plniacej linky typ KRONES neohrozoval bezpečnosť a zdravie poškodenej zamestnankyne\np. T. T. aj ostatných zamestnancov, pretože uvedený pracovný prostriedok nebol vybavený ochranným\nzariadením, ktoré by zabránilo spusteniu nanášačov lepidla v čase, keď obsluha rukou siahla do zóny\nnebezpečenstva a umývala (čistila) časti etiketovacieho stroja od lepidla, čo je porušením § 6 ods. 1\npísm. d) zákona č. 124/2006 Z.z., § 4 ods. 1 a ods. 2 príloha 1 bod č. 2.8. nariadenia vlády SR č.\n392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných\nprostriedkov...“ je síce pre potreby prijatých opatrení ako výsledku inšpekcie práce dostatočná, avšak\npre vyvodzovanie administratívnej zodpovednosti bude potrebné presne a určito zistiť skutkový stav tak,\naby bolo jasné čo, resp. kto zapríčinil spustenie stroja (poškodená, tretia osoba, technická porucha,\netc.). Zároveň bude potrebné v zmysle požiadavky, podľa ktorej správne orgány dbajú o to, aby\nv rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely,\nposudzovať predmetný pracovný úraz v kontexte s predchádzajúcim pracovným úrazom, tak, aby bolo\n\nzrejmé, aké odlišnosti sa v predmetnej veci vyskytujú, ktoré odôvodňujú diametrálne odlišný záver o\nzodpovednosti subjektov.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p. za použitia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože\nžalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 1.\njúla 2016.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/55/2016", "guid": "a98ca495-c2a7-45db-8809-f7520f086624:f607a242-a074-42aa-946d-f4c11b022366", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 354/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/08 z 22. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-22", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d"}], "citovane_v": []}