{"guid": "09fb8647-37c5-43fb-91cc-9c374bd5597a:4d9031c5-4a3a-4386-b9bf-9dc4680231f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5016200243.1", "spisova_znacka": "10Asan/2/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/2/2017 z 28. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 10Asan/2/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200243.1", "identifikacne_cislo": "5016200243", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-53.odsek-4", "nazov": "§ 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-53.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-53.odsek-3", "nazov": "§ 53 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-53.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-53.odsek-2", "nazov": "§ 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-53.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-11.odsek-3", "nazov": "§ 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-11.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-53", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d9031c5-4a3a-4386-b9bf-9dc4680231f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200243.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200243.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200243.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/2/2017\n5016200243\n28. 02. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:5016200243.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci sťažovateľa\n(pôv. žalobcu): W. T., narodená XX.XX.XXXX, A., právne zastúpenej: JUDr. Michal Brož, advokát, A.\nBernoláka 6, Ružomberok, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský\ndopravný inšpektorát, Kuzmányho 26, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nKRPZ-ZA-KDI-SK-3/2016 zo dňa 05.02.2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/32/2016-63 zo dňa 15.11.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-3/2016 zo dňa 05.02.2016, ktorým žalovaný zamietol\nodvolanie sťažovateľa a potvrdil prvoinštančné správne rozhodnutie č. ORPZ-DK-ODI4-P-70/2015 zo\ndňa 29.10.2015, ktorým bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej\nlen „zákon o priestupkoch“) s tým, že od uloženia sankcie sa podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch\nupustilo, pretože k náprave sťažovateľa ako páchateľa postačilo samotné prejednanie priestupku.\nNáhradu trov konania krajský súd sťažovateľovi nepriznal.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že správna žaloba nebola dôvodná,\npreto ju ako nedôvodnú zamietol.\n3. K žalobnému bodu, v ktorom sťažovateľ tvrdil, že došlo k procesnému pochybeniu správneho orgánu\nprvého stupňa, ktorý neprejednal priestupkové veci týkajúce sa dopravnej nehody vo vzťahu k všetkým\núčastníkom dopravnej nehody (k žalobkyni, jej manželovi a vodičovi motorového vozidla J. Y.) v jednom\nkonaní, krajský súd uviedol, že boli splnené podmienky § 57 zákona o priestupkoch, aby správny orgán\nviedol spoločné konanie. Napriek tejto skutočnosti krajský súd nezistil, že by postupom správneho\norgánu došlo k vade konania, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď je výlučne\nv kompetencii správneho orgánu a jeho správnej úvahe, či konkrétnu vec prejedná v spoločnom konaní,\nalebo veci vylúči na samostatné konania.\n4. V ďalšom uviedol, že v konaní nebolo možné akceptovať námietku sťažovateľa, že uvedeným\npostupom (nekonania v spoločnom konaní) bolo v konečnom dôsledku sťažovateľovi odopreté právo\n\npoškodeného z dopravnej nehody uplatňovať si svoje práva v priestupkovom konaní, ktoré sa viedlo voči\nJ. Y. - vodičovi motorového vozidla ako účastníkovi dopravnej nehody, pretože predmetom preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia je rozhodnutie o vine sťažovateľa zo spáchania priestupku. Sťažovateľ\nnemôže vo vzťahu k preskúmavanému konaniu, v správnej žalobe, ktorú podal, a ktorú viedol krajský\nsúd v konaní 20S/32/2016, uplatňovať námietky iné, než vo vzťahu k rozhodnutiu správneho orgánu o\njeho vine zo spáchania priestupku.\n5. V preskúmavanom konaní sťažovateľ postavenie poškodeného nemal. Bol obvinený z priestupku a\nprávoplatným rozhodnutím správneho orgánu uznaný vinným z priestupku. Pokiaľ existuje právoplatné\nrozhodnutie príslušného orgánu o spáchaní priestupku zo strany sťažovateľa a právoplatné rozhodnutie\no uznaní viny sťažovateľa zo spáchania konkrétneho priestupku, i keď je bez pochýb, že v súvislosti s\npreskúmavanou dopravnou nehodou utrpel ťažkú ujmu na zdraví, nemôže mať podľa názoru krajského\nsúdu v tejto veci sťažovateľ aj status poškodeného v konaní. Preto tento argument sťažovateľa\nvyhodnotil krajský súd ako nedôvodný a ako už uviedol vyššie, pokiaľ správne orgány nekonali v\nspoločnom konaní, táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n6. V ďalšom konštatoval, že správny orgán nemôže žiadnymi donucovacími prostriedkami svedka,\nktorý sa dostaví na základe riadneho predvolania pred správny orgán a v súlade so zákonom je\npoučený, donútiť vypovedať. Ani priestupkový orgán nemal prostriedky, keďže mu takéto prostriedky\nzákon nedelegoval, aby „vynucoval“ výpoveď svedka. Z tohto dôvodu je potom bez relevancie argument,\nže svedok v rozpore so zákonom odoprel vypovedať, keď „donútenie svedka vypovedať“, zo strany\npriestupkového orgánu, nemá oporu v zákone, naviac svedok okrem toho, že odmietol vypovedať aj\nzotrvával na doterajších výpovediach a považoval ich za pravdivé.\n7. Krajský súd neakceptoval žalobnú námietku o procesnom pochybení správneho orgánu v súvislosti\ns výsluchom svedka J. Y., a v tej súvislosti aj s neodstránením rozporov vo výpovediach sťažovateľa a\nuvedeného svedka. Krajský súd konštatoval, že tak vodič motorového vozidla, ako aj sťažovateľ a jeho\nmanžel popisoval skutkové okolnosti dopravnej nehody zo svojho pohľadu, zo svojho hľadiska, každý\npri svojom osobitnom individuálnom vnímaní, a keďže neexistovali iné osoby - svedkovia dopravnej\nnehody, nie je ani možné, okrem odborného hľadiska, ktoré je vyjadrené v odbornom vyjadrení znalca\nz odboru doprava cestná vyhodnocovať a posudzovať hodnovernosť, a teda aj pravdivosť jednotlivých\nvýsluchov sťažovateľa a Y. v tomto kontexte a v tomto smere. Tento žalobný bod vyhodnotil krajský súd\nako nedôvodný.\n8. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že správne orgány neakceptovali názory Krajskej prokuratúry v Žiline\nk otázke stanovenia viny osoby, ktorá bola zodpovedná za vznik dopravnej nehody, správny súd\npoukazuje, že žalovaný a prvostupňový správny orgán je priestupkovým orgánom, je kompetentným\norgánom prejednať a rozhodnúť v priestupkovom konaní, v súlade so zákonom o priestupkoch,\nvykonať konanie a vyhodnotiť a rozhodnúť, či sťažovateľ, ktorý bol obvinený zo spáchania skutkovej\npodstaty priestupku sa tohto konania aj dopustil, a to na základe právoplatného rozhodnutia o vine\nzo spáchania konkrétneho priestupku na základe konkrétnej skutkovej situácie. Preto bolo v plnej\nkompetencii správnych orgánov - žalovaného a prvostupňového správneho orgánu takto postupovať.\nVýlučne len tieto orgány, ako príslušné priestupkové orgány mali kompetenciu posúdiť, či sťažovateľ\nzavinil porušením právnych predpisov dopravnú nehodu, a teda či v konečnom dôsledku rozhodnutie\nžalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré uznalo sťažovateľa vinným zo spáchania\npriestupku tak, ako je vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, je súladné so zákonom. Preto\nlen dôkazy, ktoré boli vykonané v priestupkovom konaní a podklady rozhodnutia mohli byť východiskom\npre rozhodnutie správnych orgánov v danej priestupkovej veci. Otázku uznania sťažovateľa vinným zo\nspáchania priestupku mohol v konečnom dôsledku posúdiť iba kompetentný orgán, ktorým bol žalovaný\na prvostupňový správny orgán, a ktorým nebola ani Krajská prokuratúra v Žiline, ktorá nemá kompetenciu\npriestupkového orgánu v konaniach podľa zákona o priestupkoch. Preto krajský súd vyhodnotil, že je bez\nrelevancie tvrdenie sťažovateľa, že správny orgán na názory krajskej prokuratúry, na ktoré poukazoval\nv podanej žalobe neprihliadal. Tento žalobný bod vyhodnotil krajský súd ako nedôvodný.\n9. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na obsah odborného vyjadrenia č. 25/2015 zo dňa 27.02.2015 znalca\nIng. F., a poukazoval, že F. jednoznačne konštatoval, že sťažovateľ nevytvoril vodičovi motorového\nvozidla náhlu prekážku, krajský súd poukázal, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný\npoukazujú na závery znalca obsiahnuté v odbornom vyjadrení, ktorý okrem toho, čo uviedol sťažovateľ,\n\nkonštatuje v závere III. strana 13, 14 a 15 odborného vyjadrenia, že analýzou nehodového deja bolo\nzistené, že chodci - sťažovateľ svojim správaním pri prechádzaní cez vozovku nevytvorili vodičovi vozidla\nŠkoda Roomster prekážku náhlu, pri predchádzaní cez cestu chodci vodiča Škoda Roomster však\nobmedzili (v závere III., strana 14 odborného vyjadrenia). V ďalšej časti znalec konštatuje, že pokiaľ\nby vodič išiel povolenou rýchlosťou, teda 50 km/h a reakciou 0,5 sekúnd a polovičným spomalením,\nteda nábehu polovičného brzdného spomalenia 2,08 m/s2 (brzdením miernym), aj tak by nezastavil s\nvozidlom pred koridorom pohybu chodcov, avšak by zabránil zrážke, pretože chodci by stihli prejsť na\ndruhu stranu, a z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade by chodci svojim správaním vodiča obmedzili,\nvodič vozidla musel meniť rýchlosť jazdy. Súčasne znalec konštatoval, že vodič vozidla by nezastavil\npred chodcami ani pri povolenej rýchlosti 50km/h, došlo by k zrážke, ak by reagoval rovnako, ako\npočas nehodového deja, a to tak, že by po uplynutí reakčného času jednej sekundy, nábehu brzdného\nspomalenia 0,2 s a nábehu plného brzdného spomalenia brzdil plným brzdným spomalením 4,16 m/\ns2 a zatáčal vpravo, ako počas nehodového deja, čo znamená, že v prípade, že by dodržal rýchlosť,\nneprekročil ju v rozmedzí 50-58 km/h, vykonal plné brzdné nasadenie, ale reagoval rovnako, čo sa týka\npohybu volantu a vedenia smeru vozidla, ako počas nehodového deja, taktiež by zrážke s chodcami\nnezabránil. Znalec v posudku simuloval rôzne situácie, vrátane situácie, kedy by vodič iným spôsobom\nzareagoval ako v nehodovom deji - iným smerom viedol motorové vozidlo - pri plnom brzdnom spomalení\nalebo miernom brzdnom spomalení. Znalec však súčasne konštatuje, že chodci mohli zabrániť dopravnej\nnehode, ak by sa pred vstupom do druhej časti vozovky presvedčili, či môžu bezpečne prejsť cez\nvozovku a následne pokračovať, keď prichádzajúce vozidlo Škoda Roomster museli vidieť minimálne\nna vzdialenosť 35,8 m. Znalec bol aj vypočutý na pojednávaní dňa 29.10.2015 pred správnym orgánom.\nTento konštatoval, že chodci svojim správaním donútili vodiča vozidla brzdiť šmykom, aby zastavil pred\nkoridorom pohybu chodcov, a tým ho svojim správaním ohrozili aj obmedzili. Ďalej konštatoval, že z\ntechnického hľadiska vodič reagoval na chodcov správne, aj s následným zatáčaním vpravo, pretože\nvodič vozidla nemohol vedieť, či chodci nezastavia v jeho jazdnom pruhu alebo či budú pokračovať ďalej\nv chôdzi smerom ku krajnici.\n10. Z obsahu administratívneho spisu aj z odborného vyjadrenia mal súd za preukázané, že k dopravnej\nnehode došlo vo večerných hodinách, v mesiacoch, keď vozovka bola šmykľavá s námrazou, bez\nposypu.\n11. Podľa názoru krajského súdu len odborným vyjadrením príslušného znalca, tak ako aj vykonal\ndokazovanie priestupkový orgán, mohli byť posúdené príčiny vzniku dopravnej nehody. Znalec\njednoznačne konštatoval aj zavinenie sťažovateľa na vzniku dopravnej nehody, keď okrem iného\nkonštatoval, že vodičovi vozidla nevytvorili prekážku náhlu, avšak ho obmedzili a tým, že musel meniť\nrýchlosť jazdy a že reakcia vodiča, že zatočil volantom bola správna, nakoľko nemohol predvídať, ako\nbudú chodci reagovať, či nezastavia alebo budú pokračovať ďalej s tým, že sťažovateľ mohol nehode\nzabrániť, ak by sa pred vstupom do druhej časti vozovky presvedčil, že môže bezpečne prejsť cez\nvozovku a následne pokračovať, keď prichádzajúce vozidlo Škoda Roomster musela vidieť minimálne\nna vzdialenosť 35,8 metra.\n12. Krajský súd dospel k záveru, že závery znaleckého dokazovania jednoznačne preukazujú, že\nk dopravnej nehode došlo okrem iného aj zavinením sťažovateľa, potom rozhodnutie žalovaného a\nprvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán uznal sťažovateľa vinným zo spáchania priestupkov\nproti bezpečnosti a plynulosti premávky v súvislosti s porušením § 53 ods. 2, 3 a 4 je súladné so zákonom,\nvychádza z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v dostatočnom vykonanom dokazovaní.\nZ uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú, pri aplikácii § 190 S.s.p., zamietol.\n13. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou, v ktorej ako sťažnostné body uviedol, že s\npoukazom na ustanovenie § 440 písm. g) S.s.p. je toho názoru, že pri rozhodovaní krajského súdu\ndošlo k porušeniu zákona, keď súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia. Domnieval\nsa, že nesprávne právne posúdenie spočíva v nesprávnom výklade príslušných ustanovení zákona o\npriestupkoch a správneho poriadku týkajúcich sa jednak procesnoprávnych vád konania vzniknutých v\nkonaní pred správnym orgánom a jednak v hmotnoprávnom posúdení veci. Vyjadril názor, že súd pri\nsvojom rozhodovaní nesprávne právne posúdil postup správneho orgánu spočívajúci jednak v nevedení\nspoločného konania a jednak v nezákonnom umožnení svedka Y. odoprieť svoju výpoveď.\n\n14. S poukazom na ustanovenie § 57 ods. 2 zákona o priestupkoch uviedol, že správny orgán v prípade\nnaplnenia zákonných predpokladov na spoločné konanie je povinný takéto spoločné konanie uskutočniť.\nVylúčenie veci na samostatné konanie môže správy orgán uskutočniť iba v prípade, pokiaľ najprv začne\nspoločné konanie a následne, z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 2 zákona o priestupkoch,\nvyčlení niektorý z prejednávaných priestupkov na samostatné konanie. V napadnutom rozhodnutí, resp.\nv konaní, ktoré mu predchádzalo správny orgán nezačal spoločné konanie vôbec a bez existencie\nzákonných predpokladov vec ihneď rozdelil na dve samostatné konania.\n15. Poukázal na ustanovenie § 35 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré zakotvuje všeobecnú povinnosť\nkaždého občana na výzvu správneho orgánu dostaviť sa na ústne pojednávanie a vo veci vypovedať.\nZároveň zákonodarca stanovuje i výnimky z uvedenej všeobecnej povinnosti, avšak za splnenia\nkonkrétnych zákonných dôvodov na odopretie svedeckej výpovede. Sťažovateľ mal za to, že dôvody na\nodopretie svedeckej výpovede sú taxatívne dané a je vecou správneho orgánu skúmať, či pri aplikácii\ntohto práva boli, resp. sú na strane konkrétneho svedka dané. Preto vyjadril názor, že správny orgán pri\nprejednávaní priestupku nepostupoval správne, keď umožnil svedkovi Y. odmietnuť vypovedať, nakoľko\nneboli splnené zákonné podmienky na odopretie výpovede svedka.\n16. Sťažovateľ dodal, že umožnením odopretia výpovede svedka Y. došlo zo strany správneho orgánu\nzásadným spôsobom k porušeniu zákonných noriem upravujúcich konanie o priestupku s dôrazom\nna skutočnosť, že práve svedecká výpoveď vodiča motorového vozidla by mala zásadným spôsobom\nprispieť k objasneniu okolností a príčin jej vzniku. Rovnako tak je nutné zdôrazniť, že výpoveď svedka\nY. mala prispieť k odstráneniu rozporov medzi jeho skoršou výpoveďou a výpoveďou sťažovateľa. V\nprípade, že správny orgán prostredníctvom opakovaného výsluchu svedka Y. nedostránil rozpory medzi\njeho výpoveďou a výpoveďou sťažovateľa, možno takéto konania klasifikovať ako konanie v rozpore so\nzásadou dostatočne zistené skutkového stavu.\n17. V ďalšom konštatoval, že z vykonaného dokazovania v správnom konaní nevyplýva, že by sťažovateľ\nzavinil vznik dopravnej nehody tak, ako sa mu kladie za vinu. Z odborného vyjadrenia č. 25/2015 zo dňa\n27.02.2015 vyhotoveného znalcom Ing. F. ani z iných vykonaných dôkazov nevyplýva zavinenie vzniku\ndopravnej nehody zo strany sťažovateľa. Znalec v žiadnej časti odborného vyjadrenia neustanovuje, že\ndopravnú nehodu z technického hľadiska zavinil sťažovateľ. Znalec konštatoval, že chodci nevytvorili\nvodičovi motorového vozidla preukážku z technického hľadiska náhlu, t. j. sťažovateľ nevytvoril vodičovi\nmotorového vozidla takú prekážku, ktorá je vytvorená na vzdialenosť kratšiu než na vzdialenosť, na ktorú\nmohol vodič z dovolenej, resp. primeranej rýchlosti zastaviť, pokiaľ nebol inak obmedzený. Nesmie ísť\npri tom o oneskorenú reakciu vodiča. Zároveň poukázal na fakt, že z predmetného odborného vyjadrenia\nvyplýva skutočnosť, že vodič motorového vozidla v rámci nehodového deja sa jednak pohyboval\nmotorovým vozidlom rýchlosťou 52- 58 km/h, pričom sa jedná o rýchlosť vyššiu ako je v danom úseku\ncesty povolená, a jednak neskoro reagoval na pohyb chodcov po vozovke, keď na ich pohyb reagoval\naž v čase, keď sa títo nachádzali v strede vozovky.\n18. Vyjadril názor, že správny orgán ako aj krajský súd nebral do úvahy skutočnosti svedčiace v prospech\nsťažovateľa, a to najmä skutočnosť, že vodič motorového vozidla zn. Škoda Roomster PRAKTIK ev.\nč.: NO-580-BM sa v čase pred vznikom dopravnej nehody pohyboval rýchlosťou vyššou ako je v\ndanom úseku povolená, pričom neskoro reagoval na pohyb chodcov, čo vyplýva zo záverov odborného\nvyjadrenia uvedené na str. 14 Odborného vyjadrenia. Rovnako tak súd pri svojom rozhodovaní nebral do\núvahy stanovisko Krajskej prokuratúry v Žiline zo dna 16.11.2015, ktorá po preskúmaní podnetu zo dňa\n09.09.2015 skonštatovala, že príčinou vzniku dopravnej nehody zo dňa 08.01.2015 bola oneskorená\nreakcia vodiča vozidla. Sťažovateľ v ďalšom poznamenal, že právny názor trestného odboru Krajskej\nprokuratúry v Žiline je vecne správny v súlade s ustálenou judikatúrou v obdobných prípadoch. Rovnako\ntak poukázal aj na prebiehajúce trestné konanie vedené voči vodičovi motorového vozidla ČVS: ORP-14/\nDI-DK-2016. Zároveň uviedol, že v súlade s koncentráciu trestného konania sa mala prípadná spoluvina\nsťažovateľa na vzniku dopravnej nehody prejednať v dotknutom trestnom konaní.\n19. Na základe uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si\nsťažovateľ uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v kasačnom konaní vo výške 74,58€.\n\n20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 04.01.2017, v ktorom uviedol, že\nv kasačnej sťažnosti nie sú uvedené nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné sa osobitne\nvyjadrovať. Žalovaný zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré sú už zdokumentované v\npríslušných spisových materiáloch a v plnom rozsahu sa stotožnil s názorom krajského súdu vyjadrenom\nv napadnutom rozsudku.\n21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. februára 2018 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n22. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-3/2016 zo\ndňa 05.02.2016, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy\nprvej inštancie č. ORPZ-DK-ODI4-P-70/2015 zo dňa 29.10.2015, ktorým bol sťažovateľ uznaný vinným\nzo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/\nzákona o priestupkoch s tým, že od uloženia sankcie sa podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch upustilo,\npretože k náprave sťažovateľa ako páchateľa postačilo samotné prejednanie priestupku.\nPodľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch, od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť,\nak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo\ninému spôsobí škodu na majetku.\nPodľa § 57 ods. 2 zákona o priestupkoch, spoločné konanie sa uskutočňuje tiež proti všetkým\npáchateľom, ktorých priestupky spolu súvisia a ktoré prejednáva ten istý orgán. Na urýchlenie konania\nalebo z iného dôležitého dôvodu možno vec niektorého páchateľa priestupku vylúčiť zo spoločného\nkonania.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o cestnej premávke, chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov,\nmusia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v\nskupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie\nvstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť\nprichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako\nchodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané, ak v § 55a ods. 2 nie je ustanovené inak.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o cestnej premávke, mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku\nprechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len\nak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu\nsmeru alebo rýchlosti jazdy.\nPodľa § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke, pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či\ntak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať\nani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie\nani iné zábrany.\nPodľa § 35 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, výpoveď môže odoprieť ten, kto by\nňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; ich výpočet sa spravuje\nObčianskym zákonníkom.\n\n23. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného (zo Správy o výsledku objasňovania\npriestupku č. ORPZ-DK-ODI1-P-2/2015 zo dňa 10.04.2015) zistil, že dňa 08.01.2015 došlo v čase\n17.10 hod. na ceste č. I/78 v obci Rabča k dopravnej nehode, a to tak, že došlo k stretu nákladného\nmotorového vozidla (vodič J. Y.) s chodcami (W. T., L. T.), pričom vykonaným šetrením, bolo preukázané,\nže sa jednalo o dopravnú nehodu zavinenú spoluvinou vodiča vozidla a chodcov prechádzajúcich cez\ncestu mimo priechodu pre chodcov v obci bez reflexných prvkov za zníženej viditeľnosti. Na podklade\nuvedenej správy o výsledku objasňovania priestupku začal orgán verejnej správy prvej inštancie konanie\no priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol podozrivý\nsťažovateľ.\n24. Vychádzajúc z výsledkov šetrenia (predovšetkým Správa o výsledku objasňovania priestupku č.\nORPZ-DK-ODI1-P-2/2015 zo dňa 10.04.2015; Záznamy o podaní vysvetlenia jednotlivých účastníkov\nkonania č. ORPZ-DK-ODI1-P-2/2015 zo dňa 21.01.2015, zo dňa 09.01.2015, zo dňa 04.02.2015 a zo\ndňa 07.02.2015; Záznam dopravnej nehody č. ORPZ-DK-ODI1-P-2/2015 zo dňa 08.01.2015; Zápisnica\no obhliadke miesta dopravnej nehody č. ORPZ-DK-ODI1-P-2/2015 zo dňa 08.01.2015; Zápis o dychovej\nskúške vodiča zo dňa 08.01.2015; Zápisy o dychovej skúške chodca zo dňa 08.01.2015; Odborné\nlekárske vyjadrenie č. 23/2015 zo dňa 10.04.2015; Odborné vyjadrenie č. 25/2015 zo dňa 27.02.2015;\nvýsledky ústneho pojednávania zo dňa 09.06.2015 a dňa 20.08.2015, fotodokumentácia a ďalšie listinné\ndôkazy) vydal orgán verejnej správy prvej inštancie rozhodnutie č. ORPZ-DK-ODI4-P-70/2015 zo dňa\n29.10.2015, v ktorom rozhodol, že sťažovateľ dňa 08.01.2015 okolo 17.10 hod. v obci Rabča, ulica\nHlavná pri prechádzaní cez št. cestu I. triedy č. 78, km 32,300 v smere z ľava do prava smerom k predajni\nKAJO TEX z pohľadu vodiča za zníženej viditeľnosti ako chodec spoločne s manželom mimo priechodu\npre chodcov, vstúpil na vozovku, aj napriek tomu, že vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich\nvozidiel nemohol cez vozovku bezpečne prejsť, pred vstupom na vozovku sa nepresvedčil, či tak môže\nurobiť bez nebezpečenstva a s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vodiča vozidla tov.\nzn. Škoda Roomster Praktik , evidenčné číslo E. J. Y., ktorý viedol vozidlo v smere jazdy Oravská\nPolhora-Námestovo, ktorý v reakcii na vzniknutú situáciu zmenil smer a rýchlosť jazdy a následne\ndošlo k stretu ľavou prednou časťou uvedeného osobného motorového vozidla s jeho osobou, mimo\nvozovku a následne vodič narazil do oplotenia rodinného domu č. XXX. Následkom tohto konania\nchodci utrpeli zranenia nad 7 dní. Požitie alkoholu vodičom vozidla tov. zn. Škoda Roomster Praktik,\nevidenčné číslo E. J. Y. nebolo zistené, taktiež u sťažovateľa požitie alkoholu zistené nebolo. Požitie\nalkoholu bolo zistené u druhého chodca s nameranou hodnotou 0,37 mg na liter vydýchnutého vzduchu.\nSťažovateľ týmto svojim konaním porušil ustanovenie § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 8/2009\nZ. z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), a preto bol uznaný za vinného zo\nspáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o\npriestupkoch, pričom od uloženia sankcie sa podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch upustilo, pretože k\nnáprave páchateľa postačilo samotné prejednanie priestupku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe\nvykonaných dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom, ako aj z výsledkov ústneho\npojednávania o priestupku mal za preukázané, že sťažovateľ ako obvinený z priestupku svojim konaním\nspáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona\no priestupkoch.\n25. Na podklade podaného odvolania voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvej inštancie rozhodol\nžalovaný tak, že odvolanie sťažovateľa zamietol a prvoinštančné správne rozhodnutie potvrdil dôvodiac,\nže prvoinštančný orgán verejnej správy zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom mal k\ndispozícii podklady potrebné pre rozhodnutie. Získané dôkazy sú dôveryhodné, navzájom si neodporujú\na potvrdzujú skutkový stav veci s tým, že dôkazy tvoriace priestupkový spis postačovali orgánu verejnej\nsprávy prvej inštancie na vydanie rozhodnutia. Toto rozhodnutie má taktiež všetky formálne i obsahové\nnáležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a\npredloženého priestupkového spisu žalovaný nezistil zákonné dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie\nodvolaním napadnutého rozhodnutia.\n26. Krajský súd rozhodujúc o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nžalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že krajský súd dospel k záveru,\nže závery znaleckého dokazovania jednoznačne preukázali, že k dopravnej nehode došlo okrem iného\naj zavinením sťažovateľa, preto rozhodnutie žalovaného a prvoinštančné rozhodnutie, ktorým orgán\nverejnej správy uznal sťažovateľa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\n\npremávky v súvislosti s porušením § 53 ods. 2, 3 a 4 zákona o cestnej premávke považoval za súladné\nso zákonom a vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v dostatočnom\nvykonanom dokazovaní.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku\nkrajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, s ktorej dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové\nzistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne.\n28. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávne právne posúdil postup orgánov\nverejnej správy, ktoré nepostupovali správne, ak neviedli spoločné konanie a nezákonne umožnili\nvodičovi J. Y. odoprieť svoju výpoveď. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v súvislosti s namietanými\nskutočnosťami stotožnil s právnym záverom krajského súdu, ktorý v napadnutom rozsudku uviedol:\n„23. K žalobnému bodu, v ktorom žalobkyňa tvrdila, že došlo k procesnému pochybeniu správneho\norgánu prvého stupňa, ktorý neprejednal priestupkové veci týkajúce sa dopravnej nehody vo vzťahu k\nvšetkým účastníkom dopravnej nehody (k žalobkyni, jej manželovi a vodičovi motorového vozidla J. Y.) v\njednom konaní, krajský súd konštatuje, že boli splnené podmienky § 57 zákona č. 372/1990 Zb. v znení\núčinnom k 31.12.2015 (v čase konania prvostupňového správneho orgánu), aby správny orgán viedol\nspoločné konanie. Napriek tejto skutočnosti krajský súd, po oboznámení sa s obsahom predloženého\nadministratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nnezistil, že by postupom správneho orgánu došlo k vade konania, ktoré má vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, keď je výlučne v kompetencii správneho orgánu a jeho správnej úvahe, či\nkonkrétnu vec prejedná v spoločnom konaní, alebo veci vylúči na samostatné konania, čo je výlučne\nna úvahe správneho orgánu a je vecou vedenia správneho konania. .... 28. Krajský súd konštatuje,\nže správny orgán nemôže žiadnymi donucovacími prostriedkami svedka, ktorý sa dostaví na základe\nriadneho predvolania pred správny orgán a v súlade so zákonom je poučený, donútiť vypovedať. Ani\npriestupkový orgán nemal prostriedky, keďže mu takéto prostriedky zákon nedelegoval, aby „vynucoval“\nvýpoveď svedka. Z tohto dôvodu je potom bez relevancie argument, že svedok v rozpore so zákonom\nodoprel vypovedať, keď „donútenie svedka vypovedať“, zo strany priestupkového orgánu, nemá oporu\nv zákone, naviac krajský súd poukazuje, že svedok, okrem toho, že odmietol vypovedať aj zotrvával na\ndoterajších výpovediach a považoval ich za pravdivé.“\n29. Kasačný súd konštatuje, že v konaní má za nesporne preukázané, že sťažovateľ sa priestupku\ndopustil tak, ako to bolo ustálené orgánmi verejnej správy - orgány verejnej správy, a teda aj\nžalovaný, správne vyhodnotili dôkazy a zistili, že sťažovateľ sa svojím konaním dopustil priestupku proti\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch. Rovnako\nsprávne postupovali, ak priestupok neprejednali v spoločnom konaní a ak vodiča J. Y. „nedonútili“\nvypovedať ako svedka. Kasačný súd považuje za dôležité zdôrazniť, že v prerokúvanom prípade len\ntvrdenia sťažovateľa, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci stáli proti dôkazným prostriedkom\nobsiahnutým v spisovom materiáli, ktoré v zásade neboli spochybnené. Kasačný súd má zato, že\nkrajský súd dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti rozhodnutia žalovaného i jemu\npredchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvej inštancie. Nemožno nič vyčítať krajskému\nsúdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že\npreskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny záver, s\nktorým sa kasačný súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil.\n30. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a\nskutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto\nza takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu\nvydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak krajský súd dospel\nk záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia\norgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné\nrozhodnutie súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, považovať za správne.\n31. Kasačný súd sa tak v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy\nako aj s ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie\nžiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Správne rozhodnutia oboch\ninštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie\n\nvo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány\nverejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedení pri\nhodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami sťažovateľa a s jeho vyjadreniami k\npodkladom rozhodnutia.\n32. V zmysle uvedeného považuje kasačný súd zistenie skutkového stavu na posúdenie veci\nza dostačujúce. Kasačný súd uvádza, že rovnako má za nesporný skutkový stav tak, ako ho v\npodrobnostiach opísal krajský súd v preskúmavanom rozhodnutí. Kasačný súd po oboznámení sa s\npripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné\npostupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, nakoľko krajský súd sa posudzovanou\nvecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s\nktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje (viď vyššie).\n33. Kasačný súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií\npostupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili\ndostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou\nrelevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto\nkrajský súd nepochybil, keď žalobu sťažovateľa zamietol.\n34. Pokiaľ teda, krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovaného za nedôvodné\na rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a žalobu sťažovateľa podľa § 190 S.s.p.\nzamietol, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia.\n35. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467\nods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n37. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}