{"guid": "5552c251-28a8-4311-b060-e62cb428f810:cffcb3d9-9fa5-47ab-a2fa-25d4bfaebbd0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5016200192.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/19/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/19/2017 z 22. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2018, sp. zn. 8Sžfk/19/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200192.1", "identifikacne_cislo": "5016200192", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-11-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-71", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cffcb3d9-9fa5-47ab-a2fa-25d4bfaebbd0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200192.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200192.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200192.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/19/2017\n5016200192\n22. 11. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:5016200192.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: Transeuropa,\ns.r.o., so sídlom Štrková 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 794 724, právne zastúpená advokátkou Mgr.\nSoňou Grošaftovou, so sídlom kancelárie Makovického 7, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančnému\nriaditeľstvu SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného č. 21434266/2015 z 10. decembra 2015 a o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č. k. 21S/46/2016-71 z 21. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline č. k. 21S/46/2016-71 z 21. septembra 2016 z a m i e t a .\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 20748517/2015 zo 4. septembra 2015, ktorým podľa § 68 ods. 5\na 6 zákona č. 563/2009 Z. z. bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 13.680,00\neur za zdaňovacie obdobie november 2011.\n2. Pri posúdení žalobných námietok krajský súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu podľa obsahu\nadministratívneho spisu a napádaných rozhodnutí, ako i z iných daňových konaní vo veci obchodného\nreťazca daňových subjektov zúčastnených na predmetných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch s\nuvedenou komoditou - obchodovanie s mramorovými a granitovými doskami, súvisiacim opracovaním\na dlažbou ako výsledným produktom, pričom konštatoval relevantné zistenia. Správca dane v priebehu\nvýkonu kontroly, za účelom preverenia, či daňová povinnosť vznikla, preveroval jednotlivé podnikateľské\nsubjekty na strane dodávateľa žalobcu v predchádzajúcom obchodnom reťazci, pričom ako sám uvádza,\nna základe predložených faktúr spoločnosťou S&J PRESSBURG plus, s.r.o. o nadobudnutí a spracovaní\ntovaru - granitových dosiek správca dane ďalej šetril reťazec nákupu tovaru z prírodného kameňa u\ndodávateľov Xdeal Slovakia, s.r.o., MEAT, s.r.o., GAMA EXPO, s.r.o. a FOR DESIGN, s.r.o.. Výsledkom\ndokazovania správcu dane, ktoré spočívalo v zhromaždení dôkazov a informácií, bolo vyslovenie\nneexistencie zdaniteľného plnenia u žalobcu, a to z dôvodu vzniku pochybnosti k iným spoločnostiam v\nobchodnom reťazci, vo vzťahu k skladovaniu, opracovávaniu, označeniu a preprave tovaru.\n3. Správny súd skonštatoval, že je zrejmé, že v kancelárskych priestoroch Na hrebienku 30, Bratislava\nsa okrem účtovníctva rôznych spoločností pripravovali podklady a dokumenty pre mnohé spoločnosti\n\nobchodujúce s komoditou „kameň“ ako napr. granitové a žulové dosky a rôzne druhy dlažieb, resp.\nsa vykonávalo opracovanie týchto komodít. V kancelárskych priestoroch Na Hrebienku 30, Bratislava\nsa nachádzalo 38 pečiatok rôznych spoločností (vrátane vyššie uvedených) a podpisov osôb, vrátane\nspoločností, ktoré nemali žiadne prepojenie na adresu Na Hrebienku 30, Bratislava, ale obchodovali\ns komoditou „kameň“ ako napr. granitové a žulové dosky a rôzne druhy dlažieb, resp. vykonávali\nopracovanie týchto komodít. Ďalej sa tam nachádzali zmluvy a dokumenty amerických spoločností,\nktoré obchodovali s komoditou „kameň“ resp. vykonávali opracovanie týchto komodít najmä na území\niných členských štátov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že osobou oprávnenou konať za spoločnosti\nSQNEX BUSSINES INC. a LIGNO WOOD, Inc je C. L.. V uvedených kancelárskych priestoroch sa\nďalej nachádzali zmluvy a dokumenty rôznych slovenských a zahraničných spoločností, ktoré nemali\nžiadne prepojenie na adresu Na Hrebienku 30, Bratislava a obchodovali s komoditou „kameň“ ako\nnapríklad Rámcová kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťami TRANSEUROPA, spol. s r.o., a\nJ. K. Consult, s. r. o., zo dňa 7. januára 2011. Ďalej sa v uvedených kancelárskych priestoroch Na\nHrebienku 30, Bratislava nachádzali faktúry rôznych českých spoločností, ktoré sa týkali obchodovania\ns komoditou „kameň“, a ktoré preukazovali ďalší pohyb tovaru medzi českými spoločnosťami, napr.\nfaktúry od dodávateľa DekenTrade s. r. o., Praha 10, pre odberateľa J. K. Consult, s. r. o., Praha\n2, pričom je zrejmé, že sa jedná o reťazec spoločností, ktorých ekonomická činnosť bola centrálne\nriadená v kancelárskych priestoroch Na Hrebienku 30, Bratislava, kde dochádzalo k vedeniu účtovníctva,\nspracovávaniu faktúr a inému zaobchádzaniu s dokladmi, faktúrami, zmluvami a pod., či k príprave\nrôznych odvolaní a vyjadrení pre rôznych správcov dane iných daňových subjektov, ktorí obchodovali\ns komoditou „kameň“. Nebolo ale preukázané, že k uskutočneniu deklarovaných zdaniteľných plnení\nreálne došlo.\n4. O skladovanom tovare v Piešťanoch - žulovej dlažbe a granitových doskách uskladniteľ ani ostatné\nzúčastnené spoločnosti neviedli žiadnu skladovú evidenciu, nezaznamenávali príjem ani výdaj zo\nskladu, evidencie sa viedli len v účtovných záznamoch, centrálne za všetky zúčastnené spoločnosti\nna adrese Na Hrebienku 30, Bratislava. Správny súd uviedol, že z vykonaného dokazovania pred\nsprávnymi orgánmi je zrejmé, že žalobca, s.r.o. kúpou tovaru - dlažby na základe spornej faktúry\nod dodávateľa S&J PRESSBURG plus, s.r.o. a jej následnou fakturáciou pre odberateľa J.K.Consult,\ns.r.o., Praha (CZ) nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje na fakturačných dodávkach tovarov v reťazci\nobchodníkov s dlažbou (alebo žulovými doskami), keďže všetky zúčastnené spoločnosti obchodovali\nmedzi sebou navzájom viac rokov a uvádzali uskladnenie tovaru na rovnakom mieste - na Žilinskej ceste\n130 v Piešťanoch. Žalobca musel vedieť akých obchodov sa zúčastňuje, pretože daňové subjekty v\nreťazci obchodníkov s dlažbou sú navzájom prepojené personálne, ekonomicky (napr. prostredníctvom\npôžičiek - napr. spoločnosť Transeuropa, s.r.o. a SONEX BUSSINES INC.), miestne (administratívne\npriestory - Na Hrebienku 30, Bratislava, skladovo- výrobný areál - Žilinská cesta 130, Piešťany, slobodné\ncolné pásmo FREE ZÓNE Brno - náklady znáša výlučne spoločnosť SONEX BUSSINES INC., Zóna\nvoľného obchodu Subotica a i.). Žalobca je súčasťou spoločností uplatňujúcich nadmerné odpočty na\nzáklade faktúr, ktoré nie sú odrazom reálneho obchodu, založeného na dodávkach dlažby a granitových\n(žulových) dosiek, či prírodného kameňa. Zúčastnené subjekty v reťazci takéto obchody deklarujú\ndlhodobo od r. 2005, pričom vytvorili v Slovenskej republike reťazec spoločností, ktorý bol napojený na\nspoločnosti v Českej republike, USA a Seycheloch, za ktoré vystupujú slovenskí zástupcovia - C. L.,\nIng. C. L., G. N. a iné osoby personálne prepojené na C. L.. S využitím colných skladov (Freezone) v\nČeskej republike a v Srbsku, s využitím prepravných spoločností zo SR vytvorili sieť spoločností, ktorými\nfakturačné toky tovaru zneprehľadnili.\n5. Správny súd uzavrel, že správca dane a žalovaný správne konštatovali, že na základe\nvykonaného dokazovania zistili a mali za preukázané, že deklarované zdaniteľné obchody so\nžulovou dlažbou a doskami v reťazci obchodníkov sa reálne neuskutočnili na žiadnom stupni\ndodávateľsko-odberateľských vzťahov, zúčastnení platitelia nepreukázali pôvod tovaru, na žiadnom\nstupni dodávateľsko-odberateľských vzťahov zúčastnení platitelia nepreukázali konečnú spotrebu\ntovaru, uskladnenie tovaru je výlučne na jednom mieste v jednom sklade na Žilinskej ceste 130 v\nPiešťanoch pre všetky zúčastnené subjekty, ako aj že boli zistené personálne väzby na osobu C. L.,\nekonomické väzby zúčastnených spoločností - financovanie, účtovníctvo zahraničných spoločnostiach,\nktoré sú deklarované ako dodávatelia alebo odberatelia figurujú najmä slovenskí občania. Vzhľadom na\nskutočnosť spochybnenia existencie tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca\ndeklarovaných zdaniteľných plnení bolo potrebné, aby sám daňový subjekt preukázal, že vynaložil a\nprijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za\n\ndosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči nereálnych\nzdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.\n6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd a contrario k §§ 167 ods. 1 S.s.p. v spojení\ns § 168 S.s.p., tak, že žalobcovi náhradu trov nepriznal.\n7. Proti rozsudku správneho súdu súdu podal žalobca z dôvodov § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ S.s.p. včas\nkasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a vec\nvráti žalovanému na ďalšie konanie.\n8. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci, na základe nesprávne zisteného skutkového stavu a súčasne nesprávnym procesným\npostupom, nedostatočným odôvodnením rozsudku, hoc tento je obsahovo rozsiahly, došlo na strane\nžalobcu k porušeniu práva na spravodlivé konanie, v dôsledku čoho je rozhodnutie krajského súdu\nnepreskúmateľné a v rozpore so zákonom. Žalobca v prvom rade namietal, že správny súd v odôvodnení\nrozhodnutia opísal skutkové a právne závery žalovaného obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, pričom\nsám sa so žalobnými námietkami žalobcu nevysporiadal, odôvodnenie rozsudku je zopakovaním\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca po tom, čo odcitoval ust. §§ 2 písm. c/,\n3, 61, 24, 25 ods. 4, 44 ods. 1, 45 písm. c/ až f/ daňového poriadku a §§ 8 ods. 1, 49 ods. 1, ods. 2\nzákona o DPH, uviedol, že skutkové závery vo vzťahu k vysloveniu neexistencie zdaniteľného plnenia\ndeklarovaného žalobcom na podklade vykonaného dokazovania, ktoré súd prevzal od žalovaného v\ncelom rozsahu, nemôžu obstáť z pohľadu naplnenia zákonných podmienok vzťahujúcich sa na proces\ndokazovania. Žalobca zotrval na námietkach procesného charakteru ohľadne porušenia práva na\nspravodlivé konanie vyjadrené v § 45 daňového poriadku, keď správca dane mu neumožnil zúčastniť\nsa výsluchu svedka - konateľa spoločnosti J.K. CONSULT, s.r.o. C. L., ako aj nevykonal navrhnuté\ndôkazy, pričom ich nevykonanie nezdôvodnil, čím správca dane znemožnil žalobcovi dostatočne\nreagovať na pochybnosti vyslovené vo vzťahu k neexistencii zdaniteľného plnenia. Zároveň žalobca\nnamietal, že správca dane je v konaní povinný vykonať dôkazy bezprostredne, sám, za súčinnosti\ndaňového subjektu a iba v prípade, ak by ich zabezpečenie bolo zjavne nehospodárne alebo nadmerne\nsťažené, dôkazy zabezpečí nahliadnutím do iných vyšetrovacích a administratívnych spisov, pričom v\npredmetnom daňovom konaní správca dane vykonal iba obmedzený počet dôkazov (ústne pojednávanie\ns konateľom žalobcu, žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii, obstaranie súhrnného výkazu na DPH\nu daňového subjektu J.K. CONSULT, s.r.o.), iné dôkazy boli získané nahliadnutím do iných dokumentov\na spisov. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením žalobnej námietky vo vzťahu k nesprávnym záverom\nžalovaného o nereálnosti dodávky tovaru, nakoľko existencia zdaniteľného plnenia a dodanie tovaru bolo\npočas výkonu daňovej kontroly žalobcom preukázané vykonanými dôkazmi preukazujúcimi odobratie\ntovaru zo skladu dodávateľa a jeho následné dodanie do ČR. Mal za to, že skutočnosti deklarované\nžalobcom preukazujúce reálne dodanie tovaru potvrdili vykonané dôkazy, s ktorými sa však žalovaný\nani správny súd nezaoberali a tieto nevyhodnotili. Uviedol, že existenciu zdaniteľného plnenia potvrdil vo\nsvojej výpovedi C. L., konateľ spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., ako aj bývalí zamestnanci\nspoločnosti. Žalobca bol toho názoru, že personálne prepojenie osôb v rozsahu, ako uvádza správny\nsúd, nie je podstatnou skutočnosťou majúcou vplyv na nepreukázanie zdaniteľného plnenia. Žalobca\nďalej poukázal na to, že správny súd a ani žalovaný nespochybňujú existenciu tovaru, ktorý sa v sklade\nna Žilinskej ceste v Piešťanoch reálne nachádzal, keď sám žalovaný vo svojom rozhodnutí vyslovil len\nnemožnosť jeho identifikácie, pričom správny súd sa v rámci súdneho prieskumu zaoberal len otázkou\nidentifikácie tovaru deklarovaného na faktúre, pričom faktúry spĺňali náležitosti § 74 zákona o DPH.\n9. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 139 ods. 4 k § 463 S.s.p.) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je\ndôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\n\nnajvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 22. novembra 2018 (§ 137 ods. 4 v\nspojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n11. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, že vo vzťahu\nk predmetu kasačných námietok žalobcu, ktoré sú zhodné so žalobnými námietkami, sa stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu.\n12. Podľa § 464 ods. 1 S.s.p., môže kasačný súd, ak rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci,\nktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať\nuž len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n13. Na zdôraznenie správnosti kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, kasačný súd postupom\npodľa § 464 ods. 1 S.s.p. odkazuje na svoj rozsudok v obsahovo totožnej veci (zdaňovacie obdobie\naugust 2011) č. k. 6Sžf/86/2015 z 27. septembra 2017, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom rozsahu\nuvádza:\n„Ťažisko odvolacích námietok žalobcu spočíva v spochybňovaní zákonnosti postupu a porušení\nprocesných práv žalobcu pri preverovaní skutočností deklarovaných žalobcom a získavaní informácií v\nrámci medzinárodnej výmeny informácií a v rámci výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho\nkonania a v napádaní nesprávnosti vyhodnotenia skutkových zistení z dôvodu neprimeraného prenosu\ndôkazného bremena na žalobcu, ktorý mal, podľa názoru žalobcu, predložením zákonom stanovených\ndaňových dokladov dôkaznú povinnosť splniť a uskutočnenie preverovaných zdaniteľných plnení a\ndodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu preukázať.\nJe nesporné, že žalobca spornými faktúrami preukazoval nadobudnutie tovaru (dlažby) od dodávateľa\nS&J PRESSBURG plus, s.r.o. a viac menej obratom ju mal podľa predložených daňových dokladov\ndodať do členského štátu Európskej únie odberateľovi registrovanému pre DPH v Českej republike,\nobchodnej spoločnosti J.K. CONSULT, s.r.o. Následne táto spoločnosť mala dodať predmetný tovar\nodberateľovi SONEX BUSINESS, INC. so sídlom v USA.\nDaňové orgány slovenskej finančnej správy pri preverovaní reálneho obchodovania s dlažbou\nv rámci obchodných reťazcov, u ktorých nebolo možné preveriť a ani zistiť pôvod a konečnú\nspotrebu s obchodovanou, navyše nedostatočne identifikovanou komoditou, odhalili karuselový podvod,\ntzv. „kolotoč“ fiktívnych obchodov, ktorých konečným odberateľom bola vyššie uvedená obchodná\nspoločnosť SONEX BUSINESS, INC. so sídlom v USA.\nKonateľom uvedeného konečného odberateľa v USA je pán L., tiež konateľ dodávateľa žalobcu,\nobchodnej spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o., ako i konateľ obchodnej spoločnosti vlastniacej\nskladové priestory, KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., kde sa všetky obchody a opracúvanie dlažby\nmali podľa predkladaných dokladov zúčastnených článkov obchodného reťazca realizovať.\nZ pohľadu preukazovania reálnosti žalobcom deklarovaných obchodov odvolací súd poukazuje na\nvýpoveď pána L., vypočúvaného v postavení konateľa obchodnej spoločnosti SONEX BUSINESS,\nINC. príslušným správcom dane ako konečného odberateľa dovážanej dlažby za účelom preverenia\npredmetných dodávok a ich následného ekonomického využitia.\nUvedený konateľ na všetky relevantné otázky správcu dane, ako osoba zodpovedná za ekonomickú\nčinnosť konečného spotrebiteľa v reťazci obchodov s predmetnou komoditou, ako osoba spôsobilá\nobjasniť detaily následného využitia dlažby a ozrejmiť okolnosti realizácie deklarovaných obchodov,\nodmietol odpovedať s odvolaním sa na obchodné tajomstvo vzťahujúce sa na predmet kladených otázok\na s odvolaním sa na nedostatok právomoci slovenských daňových orgánov požadujúcich uvedené\ninformácie (č. dôkazu 18 administratívneho spisu).\nBolo nesporne preukázané personálne prepojenie medzi žalobcom a konečným odberateľom SONEX\nBUSINESS, INC., USA cez osobu konateľa žalobcu, pána H., ktorý je v uvedenej obchodnej spoločnosti\npokladníkom a bolo preukázané personálne prepojenie konečného odberateľa i s dodávateľom žalobcu\na spoločnosťou vlastniacou sklad v osobe pána L. (č. l. 14, 16, 19, 21, 23 prvostupňového rozhodnutia\nsprávcu dane). Zároveň boli preukázané personálne prepojenia v iných obchodných spoločnostiach\n\nzúčastnených v dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, predmetom ktorých boli obchody s dlažbou v\nrôznych zdaňovacích obdobiach, pričom táto komodita vždy prechádzala skladom spoločnosti KLIMEX\nSTONE SLOVAKIA, s.r.o. a končila vždy u odberateľov mimo územia Slovenskej republiky, u ktorých bolo\nnemožné alebo nepreukázateľné ďalšie nakladanie, resp. ekonomické využitie obchodovaného tovaru.\nPri posudzovaní dôvodnosti námietky žalobcu smerujúcej proti opakovanému prerušeniu výkonu\ndaňovej kontroly správcom dane, odvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca\ndane prerušil výkon daňovej kontroly v súlade s § 25a zákona o správe daní v spojení s § 15 ods. 16\ncitovaného zákona. Predmetom získavania informácií prostredníctvom využitia medzinárodnej výmeny\ninformácií boli rôzne skutočnosti, vychádzajúce najavo postupne pri preverovaní konečného využitia\nprevádzaného tovaru. Podľa vyššie uvedených ustanovení zákona o správe daní sa na výkon daňovej\nkontroly primerane použijú ustanovenia prvej časti zákona o správe daní, do ktorej možno zaradiť aj\ninštitút prerušenia konania. Primeranosť použitia tohto inštitútu neznamená, že správca dane nemôže\nvykonávať v súvislosti s naplnením účelu správy daní úkony, ktoré sú pre správu daní potrebné a\nnevyhnutné (§ 1a zákona o správe daní).\nV tejto súvislosti nemožno prisvedčiť názoru žalobcu, že realizáciou medzinárodnej výmeny informácií\nsprávca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, nerešpektujúc právo kontrolovaného\nsubjektu byť informovaný o výsluchu svedka, príp. klásť svedkovi otázky.\nPrerušením daňovej kontroly správca dane nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu, neuplatňoval\nvoči nemu svoje práva, ani nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúce mu zo zákona\npre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, vzhľadom na dôvodné podozrenie o fiktívnosti žalobcom\ndeklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43 zákona o\nDPH, správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.\nj. využitím medzinárodnej výmeny informácií overoval podklady potrebné na správne a úplné určenie\ndane. Išlo o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali\ninformácie o odberateľovi žalobcu. Išlo o výmenu informácií, uskutočnenú podľa článkov 7, 15 a 19\nNariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z\npridanej hodnoty (č. 904/2010/ES zo 7. októbra 2010 prepracované znenie, ďalej len „Nariadenie Rady“).\nTáto medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych\nobchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi českej daňovej správy a daňovými orgánmi\nslovenskej daňovej správy spolupracujúcimi na základe vyššie uvedeného Nariadenia Rady, ktoré\nje záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Toto svojím\nobsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských\nštátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri\nuskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v\nrámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia Rady).\nNa základe obsahu administratívneho spisu je možné vyhodnotiť, že jednotlivé procesné úkony zo strany\nsprávcu dane v rámci vykonávaného dokazovania prebiehali zákonným spôsobom a v časovom slede\nbez zbytočných prieťahov. Zároveň je potrebné prihliadnuť na nevyhnutnosť preverenia skutočného\ndodania tovaru registrovanému platiteľovi na DPH v inom členskom štáte EÚ.\nOdvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné taktiež námietky spochybňujúce zákonnosť vykonaných\nvýsluchov svedkov s využitím miestneho zisťovania prostredníctvom príslušných dožiadaných správcov\ndane a neuvedenie celých výpovedí v protokole o výsledku daňovej kontroly a v prvostupňovom\nrozhodnutí správcu dane. Inštitút miestnych zisťovaní je zákonným prostriedkom získavania informácií\nsprávcom dane v rámci napĺňania cieľov správy daní sledovaného zákonom, taktiež potrebným na\npreverovanie skutočností potrebných na správne určenie alebo preverenie základu dane, príp. nárokov\nuplatnených daňovými subjektmi. Zápisnica z miestneho zisťovania a zadovážené zistenia sú daňovým\nsubjektom v priebehu výkonu daňovej kontroly prístupné, ku ktorým sa títo majú právo vyjadrovať,\nnavrhovať dôkazy podľa § 15 ods. 5 písm. c) až písm. f) zákona o správe daní, vrátane práva vyjadriť\nsa v zákonom stanovenej lehote k protokolu o výsledku daňovej kontroly podľa § 15 ods. 10 citovaného\nzákona, ako i podať námietky proti postupu správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly (§ 15 ods.\n8 citovaného zákona).\n\nRovnako, nie je možné považovať za porušenie zákona pri zabezpečovaní podkladov potrebných\npri preverovaní skutočností tvrdených daňovým subjektom a následným určením daňovej povinnosti,\nak správca dane využije i skutočnosti známe mu z jeho činnosti. V prípade potreby preverenia\ncelého dodávateľsko-odberateľského reťazca takýmito skutočnosťami sú i dôkazy vykonané v rámci\npreverovania deklarovaných daňových priznaní a v rámci výkonu daňových kontrol u daňových subjektov\nvyskytujúcich sa v relevantných obchodných reťazcoch.\nV prejednávanom prípade možno konštatovať, že v administratívnom spise sa nachádzajú všetky listinné\ndôkazy vo forme zápisníc z výsluchov a miestnych zisťovaní, ktorých presný zoznam, podstatný obsah a\nzávery tvorili obsah protokolu o výsledku daňovej kontroly u žalobcu ako i tvorili obsah prvostupňového\nrozhodnutia správcu dane, a to i s ich vyhodnotením vo vzájomných súvislostiach a v nadväznosti na\nžalobcom deklarované preverované plnenia.\nŽalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom protokolu, vyjadril sa k nemu, taktiež mohol využiť\ninštitút nahliadnutia do administratívneho spisu a robiť si z neho odpisy a kópie. V tomto smere možno\nkonštatovať, že práva žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi použitými k vydaniu preskúmavaného\nrozhodnutia boli zachované. Taktiež enunciát rozhodnutia dodatočne určujúci žalobcovi daňovú\npovinnosť s nepriznaním mu uplatnených nárokov na odpočet dane a oslobodenie od dane, je\ndostatočne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený.\nMožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že dodatočné určenie dane vychádza aj zo zistení týkajúcich\nsa i ďalších daňových subjektov, zúčastnených na obchodnom reťazci s dlažbou v prejednávanom\nprípade, príp. i za iné zdaňovacie obdobia. Avšak za daných okolností, kedy orgány daňovej správy\nfiktívnosť deklarovaných obchodov s touto komoditou preukázali, okrem iných v rozhodnutí uvádzaných\nskutočností, taktiež\n- nemožnosťou zistenia pôvodu mramorových bridlíc, granitových dosiek, dlaždíc, príp. iného prírodného\nkameňa ani následných výrobkov počnúc (pre daný prípad napr. výpoveď konateľa spoločnosti FOR\nDESIGN, s.r.o., pána L., č. dôkazu 17 administratívneho spisu), až po konečné ekonomické využitie\nobchodovaného tovaru končiac,\n- personálnym prepojením medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca,\n- zistením neprimerane nízkej spotreby vstupných energií a služieb potrebných na opracovanie\ndeklarovaného množstva kameňa v sklade spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. na Žilinskej\nceste 130 v Piešťanoch a na zabezpečenie jeho prevádzky s deklarovaným obratom,\n- zistením neexistencie skladovej evidencie v predmetnom sklade, kde na všetky nakládky mal vydávať\npokyny len pán L. telefonicky alebo ústne bez akejkoľvek evidencie objednávok,\n- nedostatočnou identifikáciou predávaného tovaru,\nboli v prvostupňovom rozhodnutí podrobne uvádzané zistenia podstatnými dôkazmi objektívne\nspochybňujúcimi reálnosť žalobcom deklarovaných plnení.\nV kontexte zisteného obchodného reťazca, ktorého súčasťou bol aj žalobca, k vierohodnosti a\noprávnenosti žalobcom uplatňovaných nárokov z deklarovaných plnení neprispeli ani nezanedbateľné\nzistenia, že:\n- u žalobcu bolo zistené záporné vlastné imanie,\n- dlhodobo vytváral stratu za produkovania vysokého obratu spojeného s nárokmi voči štátnemu rozpočtu\nuplatňovaním odpočtu dane (§ 49 zákona o DPH) a následným uplatňovaním oslobodenia od dane za\nintrakomunitárne dodanie tovaru (§ 43 zákona o DPH),\n- bolo zistené vyššie uvedené personálne prepojenie medzi žalobcom a konečným odberateľom\npredmetnej dlažby, v konečnom dôsledku cez osobu pána L. i s dodávateľom dlažby a spoločnosťou\nskladujúcou predmet obchodovania,\n- nedostatočná, resp. žiadna skladová evidencia obehu skladovaného a predávaného tovaru a v\nnadväznosti na uvedené nedostatočná identifikácia predávaného tovaru žalobcom.\nK žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že zásada\nobjektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť\ndokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu\nohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\n\nDokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných\ndaňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 1a písm. c/ zákona o správe daní) a prostredníctvom\ninštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH\n(§ 15 ods. 1 zákona o správe daní). Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho\núvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a\nschopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým\ns prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu\nkonania k dispozícii (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní v spojení s § 29 ods. 1 a 2 citovaného zákona).\nZ uvedeného dôvodu neobstojí námietka žalobcu, že bolo povinnosťou správcu dane vykonávať\ndokazovanie a ustáliť skutkový stav, pokým sa neodstránia zistené nezrovnalosti medzi tvrdeniami\nžalobcu a skutkovými zisteniami.\nOdvolací súd podotýka, že vo svetle kontrolných a súvisiacich zistení žalobcom formálne predkladané\nfaktúry, dodací list a preberací protokol, navyše s nedostatočne identifikovaným tovarom, nemôže\npostačovať na potvrdenie deklarovaných plnení. Tieto možno plne, bez skúmania účelu jednotlivých\nzdaniteľných plnení, aplikovať len v prípade, že zdaniteľné plnenia sú reálne a sleduje sa nimi hlavný\npodnikateľský účel, a síce dosahovanie zisku. V opačnom prípade, za okolností zistených správcom\ndane, nemôžu byť nároky žalobcu predmetom súdnej ochrany, keďže z formálne preukazovanej, navyše\npodnikateľsky a ekonomicky bezúčelnej činnosti žalobcu vyplýva snaha splniť len formálne podmienky\nna uplatnenie odpočtu DPH zaplatenej na vstupe, resp. na oslobodenie od dane za intrakomunitárne\ndodanie tovaru.\nZákladným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ\nmusí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na\nuskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH, ktorá je súčasťou ceny, čo zároveň na\nkaždom výrobnom a dodávateľskom stupni odráža jej nevyhnutnú proporcionalitu k nadobúdacej cene,\npreto je ňou zdaňovaný každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie. Platiteľ si môže\nod dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a\nslužieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny.\nTento princíp sa však neuplatňuje bez toho, aby platiteľ použil kúpený tovar na ďalšie svoje zdaniteľné\nplnenia v rámci výkonu jeho ekonomickej činnosti za účelom dosahovania pravidelného príjmu z\npodnikania. To znamená, že predmetný hmotný majetok, a to vzhľadom na jeho obvyklé použitie, by mal\nbyť platcom DPH využívaný na činnosti spojené s dosahovaním pravidelného príjmu z jeho hospodárskej\nčinnosti.\nZa daných okolností prípadu nie je možné prisvedčiť požiadavke žalobcu na uznanie ním uplatnených\nnárokov na odpočítanie DPH, zaplatenej za kúpu dlažby a nárokov na oslobodenie od dane za jej\nnásledné intrakomunitárne dodanie, ktorých uskutočnenie sa v rámci širších súvislostí obchodného\nreťazca nepreukázalo. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane alebo na oslobodenie od dane\nnemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a/, § 49 ods. 1,\nods. 2 písm. a/, § 43 a § 51 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s\nvyužitím teleologického a systematického výkladu prihliadnuť i na základné princípy, na ktorých je výber\ndane z pridanej hodnoty postavený.\nVo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného\nprenosu dôkazného bremena na žalobcu odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a\n2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné\nsplnenie sa viaže nárok na odpočet, resp. nárok na oslobodenie od dane (§ 43 ods. 1 a ods. 5\ncitovaného zákona). Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku\nzodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné\nplnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý\nnárok na odpočet alebo na oslobodenie od dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre\nuvedené nároky zákon stanovil.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv obdobnej veci karuselových podvodov sp. zn. 4Sžf/32/2012 zo dňa 27. novembra 2012, v ktorom\nje riešená obdobná problematika podobného obchodného reťazca s rovnakým tovarom a v ktorom\n\nsa mimochodom v rámci kolotoča fiktívnych prevodov s granitovými doskami nachádzala i obchodná\nspoločnosť S&J PRESSBURG plus, s.r.o.\nZ administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov\npodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, resp. § 3 ods. 3 daňového poriadku, s prihliadnutím\nna jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli\nzistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Závery, ktoré správca dane prijal na základe\nzistených skutkových okolností týkajúcich sa prijatia sporných zdaniteľných plnení žalobcom od ním\ndeklarovaného dodávateľa, ako i týkajúcich sa intrakomunitárneho dodania tovaru a žalovaný tieto\nzávery ustálil, zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú v súlade aj s\nhmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.“\n14. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, na základe\nvýsledkov vykonaného preverenia a dokazovania absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje\ndosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení v kontrolovanom\nzdaňovacom období november 2011, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej\nžalobcom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku).\n15. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžf/21/2016 z 26. apríla 2018,\nktorý v obsahovo totožnej veci (zdaňovacie obdobie september 2011) a č. k. 8Sžfk/7/2016 z 23. augusta\n2018, ktorý v obsahovo totožnej veci (zdaňovacie obdobie november 2012), taktiež prevzali odôvodnenie\nrozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžf/86/2015 z 27. septembra 2017.\n16. Zároveň kasačný súd uvádza, že rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžf/86/2015 z 27. septembra\n2017 bol predmetom rozhodovania o sťažnosti žalobcu vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy „postupom a konaním Daňového úradu Žilina“, ktorý bol predmetom\ndaného konania, pričom sťažnosť bola uznesením Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 37/2018 z 30. januára\n2018, pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, odmietnutá.\n17. Podvodný charakter obchodov, na ktorých sa zúčastňuje žalobca vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR č. k. 6Sžfk/30/2017 z 31. januára 2018 a č. k. 8Sžfk/3/2016 z 23. augusta 2018.\n18. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé\nna zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne ako\nnedôvodnú zamietol podľa § 461 S.s.p..\n19. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167\nods. 1 a 168 S.s.p., tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože\nžalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu\nobsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..\n20. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/46/2016", "guid": "85bb4096-5022-4e74-95ce-de4d39416697:5b6062e8-5a3f-4a0b-80db-9824d087dc7c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:556db548-49b4-408d-91ca-2941aea16acc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.37.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 37/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 37/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.37.2018.1"}], "citovane_v": []}