Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/209/2016 z 17. 7. 2018
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. júla 2018, sp. zn. 9So/209/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200138.1
Najvyšší súd | 9So/209/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:5016200138.1 | 2018-07-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 71 zákona č. 461/2003 Z. z., § 70 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea790737-13f8-40c8-8ff2-a1d24ff8d3f8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200138.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/209/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200138
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5016200138.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej
a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľky:
T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. A., XXX XX D. X, U. XXXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/29/2016-87 zo dňa 11. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/29/2016-87 zo dňa 11.
júla 2016   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č. k. 24Sd/29/2016-87 zo dňa 11. júla 2016 podľa § 250q
ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.03.2015 (ďalej aj len
„napadnuté rozhodnutie odporkyne“), ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o
invalidný dôchodok. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd považoval závery posudkových lekárov, že zdravotný
stav navrhovateľky nespôsobuje viac ako 40 % - ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
za nesporné a zodpovedajúce obsahu spisov. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku navrhovateľky, že
nebolo zohľadnené jej ochorenie chrbtice, pretože v posudku posudkového lekára zo dňa 25.04.2016
sa konštatuje, že toto nie je posudkovo významné, keď nie je sprevádzané významnou poruchou
pohyblivosti krčnej chrbtice ani pravého ramena. Keďže krajský súd nezistil pochybenia, ktoré by svedčili
o nesprávnosti záverov posudkových lekárov, rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu navrhovateľka podala včas odvolanie. Namietala, že posudkoví lekári
nesprávne vyhodnotili jej zdravotný stav. Argumentovala, že stratila úchopovú schopnosť na pravej ruke
a na ľavej ju mala oslabenú po operáciách karpálnych tunelov, vtedy však na vyšetrenie k posudkovému
lekárovi predvolaná nebola. Posudkovým lekárom tiež vytkla, že neprihliadli na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, na možnosť pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Zdôraznila, že
podľa lekárskej správy z EMG vyšetrenia zo dňa 27.02.2015 má stále nosiť na oboch rukách ortézy,
nepreťažovať zápästie a pokračovať v intenzívnych rehabilitáciách. Zlepšenie o 90 % pociťovala len
subjektívne, keďže po 1,5 roku mohla v noci správať bez bolestí. V tom čase nepracovala a nezaťažovala
ruky, nebola schopná vykonávať žiadnu prácu a problémy jej robilo realizovať základnú hygienu.
Vyšetrenie posudkového lekára po 1,5 roku od vzniku jej ťažkostí považuje za neobjektívne, pretože
predtým mala bolesti, pre ktoré si nevedela odkrojiť chlieb a uchytiť pohár a bola odkázaná na pomoc



iných. Namietala aj nesprávny údaj o matke v rodinnej anamnéze. Poukázala tiež na vyšetrenie EMG
zo 17.10.2015, v ktorej sa uvádza, že ide o stredne ťažké poškodenie v progresii proti EMG 10/2013 a
až vo vyšetrení EMG z 11.01.2016 sa uvádza už len ľahké poškodenie. Nakoľko v období od júla 2013
do januára 2016 mala radikálne zníženú pracovnú záťaž, žiadala preskúmavané rozhodnutie odporkyne
zrušiť.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z
dôvodu jeho vecnej správnosti.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len
„SSP“). V zmysle § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania
(§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli a na webovom sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, že
odvolaniu nemožno vyhovieť.

Z obsahu spisov, ktoré boli odvolaciemu súdu predložené vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky
bol posúdený posudkovými lekármi niekoľkokrát, s rovnakým posudkovým záverom, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím navrhovateľky je recidivujúci syndróm karpálneho tunela vpravo, patriaci podľa
Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení do kapitoly XV, oddielu G, pod položku 29.9
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 %.

V konaní nebolo sporným, že rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia číslo
R-23.4.2015-428/636 219 6676 zo dňa 23.04.2015 bol navrhovateľke v Českej republike priznaný
invalidný dôchodok pre invaliditu prvého stupňa od 17.10.2014 pre obojstranný syndróm karpálneho
tunela.

Z podaní navrhovateľky vyplýva, že z rovnakého dôvodu sa domáha uznania invalidity (a priznania
invalidného dôchodku) v Slovenskej republike za obdobie od podania žiadosti (t. j. od 31.10.2014) až
do oduznania invalidity v Českej republike, t. j. do 03.12.2015. Krajský súd skonštatoval, že uvedená
požiadavka navrhovateľky nemá oporu v zákone s poukazom na to, že vyššie uvedené rozhodnutie
Českej správy sociálneho zabezpečenia vychádzalo z ustanovenia § 38 písm. a/ zákona č. 155/1995 Sb.
o důchodovém pojištění, teda z právneho predpisu Českej republiky. Kritériá uznania invalidity a nároku
na invalidný dôchodok podľa českých právnych predpisov nie sú rovnaké ako podľa zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, o čom bola navrhovateľka poučená
už posudkovým lekárom.

Posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich lekárskych posudkoch zhodne uviedli, že navrhovateľku
nemožno uznať za invalidnú podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, a to ani v čase od podania
žiadosti o invalidný dôchodok až do zlepšenia jej zdravotného stavu. Z ich posudkov vyplýva, že
prihliadli aj na ďalšie zdravotné postihnutia navrhovateľky, a to artériovú hypertenciu I., dorzalgiu C, s
ľahkým obmedzením úkonov, operáciu endometriózy pravého vaječníka v r. 1999 a neurasténiu podľa
rehabilitačného lekára. Všetky námietky navrhovateľky sa týkali uznania invalidity v Českej republike,
pričom podľa lekárskych správ vrátane EMG vyšetrení, u navrhovateľky išlo v namietanom období o
poškodenie nervu medialis. Takémuto poškodeniu bez ohľadu na závažnosť zodpovedá podľa § 71 ods.
6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a kapitoly XV, oddielu G, položky 29.9 miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len 30 %.

Podľa článku 46 ods. 3 a prílohy VII nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity
žiadateľa je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedená
zhoda právnych predpisov týchto členských štátov tákajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň
invalidity. Taká zhoda medzi Slovenskou republikou a Českou republikou v tejto prílohe uvedená nie
je. Rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia o stupni invalidity v rozsahu 35 % podľa



právnych predpisov Českej republiky preto nie je pre Slovenskú republiku záväzné a právne významné
pre posúdenie invalidity podľa slovenských právnych predpisov.

Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že pre uznanie invalidity podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení sa vyžaduje nielen dlhodobá práceneschopnosť, ale súčasne musí byť splnená podmienka,
že poistenec má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nielen v doterajšom
zamestnaní, ale v akomkoľvek pracovnom zaradení.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav
v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a
miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť dostatočne odôvodnili, pričom ich
závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky
vykonávať zárobkovú činnosť korešponduje zákonu, a preto bolo potrebné rozsudok krajského súdu
podľa § 219 ods. 2 potvrdiť.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľke v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l
ods. 2 OSP nepriznal, nakoľko nebola v odvolacom konaní úspešná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku    n i e   j e   prípustný  opravný  prostriedok.