{"guid": "f70910c1-ccbc-43b0-bf5a-59606d0c290f:6707b3cc-7a58-4312-8592-960bcc72a4f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5016200056.1", "spisova_znacka": "7Sžk/35/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžk/35/2017 z 24. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2018, sp. zn. 7Sžk/35/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200056.1", "identifikacne_cislo": "5016200056", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66", "nazov": "§ 66 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-66"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6707b3cc-7a58-4312-8592-960bcc72a4f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200056.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200056.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200056.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžk/35/2017\n5016200056\n24. 10. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:5016200056.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nžalobcu: JaF, s.r.o., so sídlom Sitnianska 11/6596, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 643 181, právne\nzastúpený: FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01\nLiptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej\npolitiky, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti: 1/ Stredoslovenská energetika - Distribúcia\na.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, 2/ O. V., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom K. XXX/XX, Y. O., 3/ N. O., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, J., 4/ N. F., rod. T.,\nnar. XX.XX.XXXX, T. H., N., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-ZAOVBP2-2015/039269/Kod zo dňa 05.11.2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline č.k. 21S 12/2016-120 zo dňa 7. júna 2017, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline\nč.k. 21S 12/2016-120 zo dňa 7. júna 2017 z a m i e t a .\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nNávrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č.k. 21S 12/2016-120 zo dňa 7. júna 2017 zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OUZA-OVBP2-2015/039269/Kod zo dňa 05.11.2015, žiadajúc, aby správny súd napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a rozhodnutie Obce Liptovská Sielnica č. SP 2015/02254-004-Le zo dňa 01.07.2015 v\nznení Oznámenia o oprave chyby č. ÚRaSP 2015/02254-005-Le zo dňa 03.08.2015 zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\n2. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného krajský súd mal preukázané, že žalovaný\nrozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2015/039269/Kod zo dňa 05.11.2015 zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil rozhodnutie Obce Liptovská Sielnica č. SP 2015/02254-004-Le zo dňa 01.07.2015 v spojení s\noznámením o oprave chyby č. ÚRaSP 2015/02254-005-Le zo dňa 03.08.2015. Prvostupňový správny\norgán (ďalej len stavebný úrad) uvedeným rozhodnutím podľa § 66 stavebného zákona povolil stavbu\n„7843 - Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na pozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/XX,\n\nXXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k. ú. Y. M., druh a účel stavby a jej zmeny: podzemná inžinierska\nstavba, stavba káblové rozvody NN mimo zastavaného územia z trafostanice umiestnenej na pozemku\nRybárskej osady.“\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len zákon o energetike), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 11 ods. 1 písm. f/, ods.8, 9, 11\ntohto zákona, v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) citujúc právnu úpravu\nustanovenú v § 58 ods. 2, v § 61 ods. 1, v § 139 ods. 1, písm. c/, ods. 3 písm. d/, v § 139a ods.\n7, ods. 8 písm. e/ a v spojení s právnou úpravou ustanovenou v § 6 ods. 1 písm. b/ siedmy bod\nzákona Národnej rady SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), postupom podľa ustanovení tretej časti prvej hlavy zákona č.\n162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,\na preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n4. Krajský súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že Obec Liptovská Sielnica (ďalej len\nstavebný úrad) rozhodnutím č. SP 2015/02254-004-Le zo dňa 01.07.2015 na základe žiadosti\nstavebníka Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Žilina po preskúmaní žiadosti podľa\n§ 62 stavebného zákona a postupom podľa § 61 stavebného zákona rozhodla tak, že stavba XXXX Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na pozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX,\nXXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. Y. M. podľa § 66 stavebného zákona povolil inžiniersku stavbu - káblové\nrozvody VN, ktoré budú umiestnené mimo zastavaného územia z trafostanice umiestnenej na pozemku\nRybárskej osady. Objektová skladba - NN rozvody kábel AYKY 3x120 + 70 mm2 uložený v zemi,\ndĺžka trasy 102 m. Stavebný úrad v stavebnom povolení určil záväzné podmienky uskutočnenia a\nužívania stavby, špecifikované pod písm. a/ až h/. Námietkam nevyhovel. V odôvodnení uviedol, že dňa\n08.04.2015 mu bola doručená od Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia, a.s., so sídlom Žilina žiadosť\no stavebné povolenie stavby XXXX - Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na pozemku\nv k.ú. Y. M.. Na umiestnenie stavby Holiday Park Riviera bolo vydané územné rozhodnutie č. ÚRaSP\n2013/04724-003Le zo dňa 18.09.2013. Proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu č. SP\n2015/02254-004-Le zo dňa 01.07.2015 v znení oznámenia o oprave chyby č. ÚRaSP 2015/02254-005/\nLe zo dňa 03.08.2015 účastník konania JaF, s.r.o. podal odvolanie. O odvolaní žalobcu rozhodoval\nOkresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2015/039269/Kod\nzo dňa 05.11.2015, ktorý rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Obce Liptovská\nSielnica č. SP 2015/02254-004-Le zo dňa 01.07.2015 v spojení s oznámením o oprave chyby č. ÚRaSP\n2015/02254-005/Le zo dňa 03.08.2015 potvrdil.\n5. Krajský súd nevyhovel námietke žalobcu, ktorou v žalobe namietal, že prvostupňové rozhodnutie je\nzmätočné, neurčité a nevykonateľné. Tvrdil, že v prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza, že stavebný\núrad rozhodol tak, že stavba XXXX - Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na pozemkoch\nKN-C XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. Y. M. podľa § 66 stavebného zákona\ntúto stavbu povoľuje, čo nezodpovedá skutočnosti, takáto stavba nie je predmetom žiadosti stavebníka\nStredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. a ani k takejto stavbe neboli doložené potrebné podklady.\nNavyše v tejto časti prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že by malo ísť o stavbu káblových rozvodov\nVN umiestnených mimo zastavaného územia z trafostanice umiestnenej na pozemku Rybárskej osady.\nKrajský súd k tejto námietke uviedol, že zo stavebného povolenia stavebného úradu - Obec Liptovská\nSielnica č. SP 2015/02254-004-Le zo dňa 01.07.2015 vyplýva, že žiadateľ označil miesto a dôvod, prečo\nžiada vydanie stavebného povolenia. Preto je v stavebnom povolení uvedené stavby XXXX - Liptovská\nSielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na pozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/\nXX, XXXX/XX v kat. úz. Y. M.. Skutočnosť vyplýva zo žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 08.04.2015.\nŽiadateľ žiadal povoliť stavbu Liptovská Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát v kat. úz. Y.\nM. na pozemkoch parc. KN-C č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. Prvostupňový\nsprávny orgán pri vydávaní písomného stavebného povolenia zo dňa 01.07.2015 č. SP 2015/02254-004Le povolil však stavbu - káblové rozvody VN, ktoré budú umiestnené mimo zastavaného územia z\ntrafostanice umiestnenej na pozemku Rybárskej osady. Správny orgán po zistení, že pri písomnom\nvyhotovení stavebného povolenia došlo k zrejmej nesprávnosti, dňa 03.08.2015 oznámením o oprave\nchyby č. ÚRaSP 2015/02254-005/Le túto zrejmú chybu opravil neformálnym spôsobom tak, ako mu to\numožňuje § 47 ods. 1 správneho poriadku.\n\n6. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou v žalobe namietal, že z výroku nie\nje zrejmé, kde má byť stavba umiestnená, nakoľko pozemok nie je riadne identifikovaný katastrálnymi\núdajmi. Vo vzťahu k tejto námietke krajský súd konštatoval, že z rozhodnutia stavebného úradu vyplýva,\nže pozemné káblové vedenie bude umiestnené pod pozemkom miestnej komunikácie KN-C č. XXXX/\nX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. Pozemok parc.č. KN-C XXXX/X je vo vlastníctve JaF,\ns.r.o.. Pozemky parc. č. KN-C XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX sú vo vlastníctve N. F., N. O.\na O. V.. Stavebný úrad zároveň uviedol, že pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce,\npreto aplikoval ust. § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu mal preukázané\niné právo k pozemkom. Základom napadnutého rozhodnutia je skutočnosť, že išlo o stavbu v zmysle\n§ 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, podľa ktorého držiteľ povolenia alebo ním\npoverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch\nmimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetická zariadenie prenosovej sústavy\na distribučnej sústavy.\n7. Krajský súd za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu, ktorou v žalobe namietal, že v konaní\nnebolo preukázané, že predmetná prípojka NN je na verejné účely a z uvedeného dôvodu potom\nnemôže ísť ani o líniovú stavbu v zmysle stavebného zákona. Krajský súd konštatoval, že z rozhodnutia\nstavebného úradu vyplýva, že stavebný úrad postupoval v zmysle § 61 ods. 4 stavebného zákona a\nupovedomil účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou vyvesenou na úradnej tabuli\nsprávneho orgánu. Za líniové stavby sa považujú podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny. S\noboznámením sa s predmetom rozhodnutia bola s oznámením o začatí konania zverejnená aj situácia\nstavby na podklade katastrálnej mapy. Stavebný úrad vyhodnotil súlad návrhu s verejnými záujmami\nv zmysle § 62 ods. 1 stavebného zákona. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli územné plány\nobcí a zón. Obec Liptovská Sielnica mala schválený územný plán obecným zastupiteľstvom pod č.\n117/2010VZN zo dňa 22.12.2010. Stavba je umiestnená vo funkčnej ploche F2 stredisko rekreácie a\nturizmu Hrachovište - rekreačné územie rozvojové, plochy rekreácie a turizmu, plochy zabezpečujúce\nvyužitie každodennej rekreácie bývajúceho obyvateľstva a turistov. Predmetná stavba je technickou\nvybavenosťou územia podporujúca účel funkčného využitia územia a nemá vplyv na zásady a regulatívy\npriestorového usporiadania územia. Z uvedeného je zrejmé, že stavebný úrad nezistil rozpor stavby s\nverejným záujmom.\n8. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku žalobcu vo vzťahu doručovania verejnou\nvyhláškou. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na § 61 ods. 4 stavebného zákona, ak ide o líniovú\nstavbu, tak povolenie sa oznamuje verejnou vyhláškou.\n9. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vydali rozhodnutie v\nsúlade so stavebným zákonom a zákonom o správnom konaní. Konštatoval, že rozhodnutie obsahuje\nvšetky zákonom stanovené náležitosti, výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. V\nrozhodnutí bol vecne a náležite opísaný skutkový stav, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého\nrozhodnutia.\n10. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol pri aplikácii ust. § 167 ods. 1 SSP. Uviedol, že žalobca\nv konaní nebol úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov konania. V zmysle § 168 SSP ani\nžalovanému trovy konania nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n11. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Navrhoval, aby najvyšší\nsúd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zmenil tak, že správnej žalobe v celom rozsahu vyhovie\na zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie (§ 462 ods.\n2 SSP), alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie\na rozhodnutie (§ 462 ods. 1 SSP). Uplatnil si náhradu všetkých trov konania. Súčasne navrhoval, aby\nnajvyšší súd kasačnej sťažnosti priznal odkladný účinok.\n12. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\n\nporušeniu práva na spravodlivý proces, a že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. f/, g/ SSP/.\n13. Žalobca v kasačnej sťažnosti zopakoval priebeh konaniach pred správnymi orgánmi a pred správnym\nsúdom. Zdôraznil, že v správnej žalobe poukazoval na skutočnosť, že stavebník Stredoslovenská\nenergetika distribúcia, a.s. nemal v stavebnom konaní preukázané tzv. iné právo k pozemku vo\nvlastníctve sťažovateľa v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Citujúc právnu úpravu\nustanovenú v § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike uviedol, že z dikcie\ntohto ustanovenia je zrejmé, že držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže zriaďovať na\ncudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie\nprenosnej sústavy a distribučnej sústavy len v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme. Poukázal na\nto, že v právnej teórii a súdnej praxi bolo ustálené, že verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu\na z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecný,\nči verejnoprospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní a\nto okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými\nprávnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva ako i s poslaním a úlohou\nverejnej moci.\n14. Sťažovateľ namietal, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu nevyplývalo,\nz akých skutočností, podkladov stavebný úrad vychádzal a čím bol odôvodnený nevyhnutný rozsah\npredmetnej stavby, a skutočnosť že ide o stavbu vo verejnom záujme. Tvrdil, že z objektovej skladby\npredmetnej stavby je zrejmé, že ide o NN prípojku určenú nie pre verejné účely, ale ide o prípojku\nvýlučne pre súkromné účely výstavby a užívania rekreačných chát, ktoré sa majú postaviť na dotknutých\npozemkoch. Budúceho užívateľa tejto NN prípojky teda jednoznačne nemožno označiť ako verejnosť\na ani jej užívanie nemožno označiť ako verejnoprospešné. Vyslovil názor, že navyše predmetnú NN\nprípojku nemožno považovať za elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosnej sústavy\na distribučnej sústavy tak ako to definuje § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike. Poukázal tiež na\nto, že v konaní namietal, že prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu a následne aj napadnutým\nrozhodnutím žalovaného došlo k neprípustnému zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľa, čo je v\nrozpore s Ústavou Slovenskej republiky, keď de fakto bola predmetná časť pozemku parc. č. XXXX/X\nvo vlastníctve sťažovateľa neprípustným spôsobom vyvlastnená a bez náhrady. Dôvodil, že v danom\nprípade nejde o elektrické vedenie alebo elektroenergetické zariadenie prenosnej a distribučnej sústavy\nv zmysle § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike, a preto žalovaný nemohol postupovať tak, že mal\npreukázané právo k pozemku v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Mal za to, že stavebník\nStredoslovenská energetika - distribúcia a.s. ničím nepreukázal, že predmetná NN prípojka siete je\nna verejné účely a práve naopak zo stavebnej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že táto je len pre\núčely napojenia plánovaných jedenástich rekreačných chát pre konkrétneho vlastníka. Považoval za\nnepochybné, že individuálnu NN prípojku k stavbe jedenástich chát vo vlastníctve konkrétnej osoby\nnemožno považovať za vedenie a zariadenie verejného rozvodu elektrického prúdu a verejné elektrické\nosvetlenie. Tvrdil, že ak nejde o stavbu podzemného vedenia rozvodu elektriny vo verejnom záujme,\nnemôže ísť potom ani o líniovú stavbu v zmysle stavebného zákona.\n15. Vytýkal správnemu súdu, že s uvedenými dôvodmi správnej žaloby sa v rozsudku vysporiadal\nabsolútne nedostatočným spôsobom, považujúc v tejto časti rozsudok za nepreskúmateľný, arbitrárny,\nporušujúci právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces. Mal za to, že splnenie zákonnej podmienky\nverejného záujmu správny súd absolútne neskúmal, preto takýmto postupom súdu a napadnutým\nrozsudkom boli porušené procesné práva sťažovateľa v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n16. Zároveň sťažovateľ namietal, že správny súd túto vec nesprávne právne posúdil. Poukazom\nna tvrdenia v správnej žalobe, že pre stavebníka Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s. bolo\nvydané predmetné stavebné povolenie na stavbu NN prípojky, pričom v administratívnom konaní\nnebolo preukázané, že na tohto stavebníka prešli práva a povinnosti z územného rozhodnutia, ktoré\npredchádzalo stavebnému povoleniu, vytýkal krajskému súdu, že v tejto časti je napadnutý rozsudok\nabsolútne nepreskúmateľný, arbitrárny porušujúci práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces,\npričom k tejto časti žaloby sa správny súd v rozsudku vôbec nevyjadril a k takejto zásadnej argumentácii\nsťažovateľa nevyslovil žiaden právny názor, ako aj, že odôvodnenie k týmto žalobným námietkam\n\nsťažovateľa v rozsudku úplne absentuje. Ďalej žalobca tvrdil, že je úplne zrejmé, že súd sa nemal\nako s touto námietkou sťažovateľa vysporiadať, keďže žalovaný správny orgán ani ďalší účastníci\nnepreukázali, že v administratívnom konaní mali správne orgány preukázané, že práva a povinnosti\nz územného rozhodnutia prešli z troch fyzických osôb na stavebníka Stredoslovenská energetika distribúcia a.s.. Dôvodil, že v územnom konaní boli žiadateľmi stavebníci účastníci 3/ až 5/ a ak teda aj\nbolo vydané územné rozhodnutie č. ÚRaSP 2013/04724-003LE zo dňa 18.09. 2013, tak bolo vydané\npre týchto žiadateľov. Mal za to, že v žiadnom prípade sa nemôže takéto územné rozhodnutie vzťahovať\na byť podkladom aj pre účastníka - Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s.. K tvrdeniu žalovaného,\nže v tomto konaní musel uplatniť tzv. koncentračnú zásadu v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona\nsťažovateľ, uviedol, že takáto zásada nemohla byť v tomto konaní použitá z dôvodu, že účastníkmi\ntýchto konaní boli odlišné osoby. Ďalej uviedol, že ak by sťažovateľ ako vlastník pozemku parcela číslo\nXXXX/X aj dal súhlas k umiestneniu stavby na pozemku, nepochybne by tým dal súhlas len pre účely\núzemného konania, ktorého účastníkmi (stavebníkmi) však boli iné osoby.\n17. Sťažovateľ nesúhlasil s tvrdením, že ide o líniovú stavu a v takomto prípade v zmysle § 61 ods. 4\nstavebného zákona sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou. Uviedol, že je však potrebné\nmať na zreteli účel a zmysel tohto ustanovenia, keďže sa vzťahuje na líniové stavby zasahujúce veľký\npočet účastníkov a vo verejnom záujme. Tvrdil, že vzhľadom k tomu, že nejde o líniovú stavbu, stavbu\nvo verejnom záujme a navyše stavbou bude i dotknutý účastník (sťažovateľ), je nemožné vzhľadom na\núčel a zmysel tohto ustanovenia, aby stavebné rozhodnutie, ktoré sa ho priamo dotýka bolo doručované\nverejnou vyhláškou. Dôvodil, že žalovaný správny orgán pochybil aj tým, že napadnuté odvolacie\nrozhodnutie sťažovateľovi nedoručoval a oznamoval ho verejnou vyhláškou, považujúc z tohto dôvodu\nnapadnuté rozhodnutie za nezákonné, nakoľko mu predchádzal nezákonný postup. Vytýkal správnemu\nsúdu, že v napadnutom rozsudku sa s touto argumentáciou sťažovateľa nevyporiadal.\n18. Ďalej žalobca uviedol, že ak účastníci administratívneho konania poukazujú na prehlásenie zo dňa\n20.04.2007, uvedené prehlásenie bolo nepoužiteľné na toto administratívne konanie. Zdôraznil, že z\nvyjadrení účastníkov administratívneho konania - fyzických osôb, je zrejmé, že v žiadnom prípade nejde\no líniovú stavbu vo verejnom záujme, ale len v záujme týchto osôb. Skutočnosť, že títo stavebníci nemajú\nvyriešené prístupové práva k ich pozemkom na vedenie inžinierskych sietí nemožno vyriešiť tým, že\nstavebník Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s. ide cez pozemok sťažovateľa vybudovať takúto\nsúkromnú prípojku NN k pozemkom týchto vlastníkov - fyzických osôb.\n19. Záverom sťažovateľ namietal, že súd v tomto konaní konal aj s účastníkmi 3/ až 5/, pričom mu\nnebolo doručené žiadne uznesenie súdu o ich pribratí do konania, čím boli porušené jeho procesné\npráva sťažovateľa.\n20. Sťažovateľ súčasne podal návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447\nods. 1 SSP vo vzťahu k napadnutému rozsudku, nakoľko jeho výkonom hrozí sťažovateľovi značná\nujma na jeho právach a na majetku. Poukázal na to, že už v samotnom súdnom konaní krajský súd\npriznal jeho správnej žalobe odkladný účinok uznesením č.k. 21S/12/2016 - 86 zo dňa 04.01.2017.\nZávažnú ujmu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorom sa má\npostaviť predmetný stavebný objekt SO 05 Prípojka NN k a areálový rozvod NN, keď v prípade realizácie\nstavby by došlo k obídeniu vlastníckeho práva sťažovateľa chráneného Ústavou SR. Návrh na priznanie\nodkladného účinku kasačnej sťažnosti sťažovateľ dôvodil aj tým, že listom označeným ako oznámenie\no začatí stavby mu bolo oznámené, že predmetná stavba bude začatá dňa 09.11.2016 a podkladom pre\ntakéto začatie stavby je práve napadnuté rozhodnutie. Zdôraznil tiež, že priznaním odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti nevznikne tretím osobám žiadna ujma a že týmto priznaním vzniknú menšie škody\nako v prípade, ak by stavebník prikročil k vykonaniu stavby.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n\n21. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby kasačný súd kasačnú\nsťažnosť žalobcu podľa § 461 O.s.p. (zrejme SSP) v celom rozsahu zamietol. S dôvodmi žalobcu,\nuvedenými v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal vecnú nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu, nesúhlasil.\n22. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že uskutočnenie navrhovaného rozšírenia už existujúcej\nverejnej distribučnej sústavy na rozvod elektriny v tejto časti územia obce nemožno považovať za verejný\nzáujem, a to výlučne len preto, že následne má smerovať k pripojeniu jednotlivcov - súkromných osôb,\ndo tejto sústavy. Budovanie distribučnej sústavy na vymedzených územiach určených územným plánom\nna zástavbu patrí nepochybne medzi verejnoprospešné stavby a jej účelom nepochybne je umožniť\nvšetkým koncovým odberateľom napojiť sa na túto sústavu. Uviedol, že tvrdeniu žalobcu odporuje aj\n§ 139 ods. 10 písm. f/ stavebného zákona, ktorý taxatívne medzi verejné technické vybavenie územia\nradí aj vedenia a zariadenia verejného rozvodu elektrického prúdu a verejné elektrické osvetlenie.\n23. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že predmetom povolenia nie je líniová stavba v zmysle §\n139 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona. Poukázal na skutočnosť, že žalobca ako aj ním splnomocnený\nzástupca dôsledne nerozlišujú medzi pojmom rozšírenie distribučnej sústavy na časti vymedzeného\núzemia za účelom prepravy elektriny jej konečným spotrebiteľom pripojením sa na túto sústavu, v\nktorej je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť vo verejnom záujme a pojmom pripojenie odberateľov\nna distribučnú sústavu. Citujúc úpravu ustanovenú v § 39 ods.1 zákona o energetike, uviedol, že\nv danom prípade individuálne pripojenie elektrickou prípojkou jednotlivých jedenástich rekreačných\nobjektov samostatnými prípojkami na stavbu rozšírenej distribučnej sústavy, ktorej uskutočnenia sa\nvydané stavebné povolenie týka, je individuálny súkromný záujem. Navrhované rozšírenie k existujúcej\nenergetickej NN siete nemožno za prípojku, tak ako to uviedol žalobca v kasačnej sťažností, považovať.\n24. K tvrdeniu žalobcu, že práva a povinnosti z rozhodnutia o umiestnení stavby nemohli prejsť\nna spoločnosť SSE-D, a.s. Žilina, žalovaný poukázal na právnu úpravu ustanovenú v § 40 ods. 4\nstavebného zákona, z ktorej vyplýva, že územné rozhodnutie je záväzné aj pre právnych nástupcov jeho\nnavrhovateľa a ostatných účastníkov územného konania, majúc za to, že text zákona nie je potrebné vo\nvzťahu k tvrdeniu žalobcu vysvetľovať a ďalej rozoberať.\n25. Žalovaný záverom uviedol, že dáva do pozornosti, že konečným odberateľom je aj spoločnosť\nžalobcu, pre ktorého SSE-D, a.s. Žilina distribučnú sústavu v minulosti v tejto časti územia rovnako\nvybudovala, a to za účelom napojenia rekreačných objektov v „Rybárskej osade“, ktorých je vlastníkom,\na v tom čase žalobca verejnoprospešný charakter tejto distribučnej sústavy nespochybňoval. Predĺženie\ntejto už existujúcej sústavy, len preto, že TS /trafostanica/ končí na pozemkoch jeho osady, ktorá\npodľa návrhu má byť len nahradená novou TS a navrhovaná verejná distribučná sústava z nej ďalej\npokračovať, začal spochybňovať len preto, že na túto po jej riadnom dokončení sa majú napájať nové\nrekreačné objekty /11/ navrhované navrhovateľmi, ktorí budú v rovnakom postavení ako žalobca, t.j.\noprávnenými napojiť sa prípojkami na túto sieť a len odberateľmi elektrickej energie, a nie vlastníkmi\nenergetického zariadenia, ktorým sa táto energia má distribuovať.\nIV.\nVyjadrenie účastníka konania - Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s., ku kasačnej sťažnosti\nžalobcu\n26. Účastník konania Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s. ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa\nvyjadril tak, že navrhoval, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu v celom rozsahu zamietol.\nRozsudok Krajského súdu v Žiline považoval za vecne a právne správny. S tvrdeniami sťažovateľa\nuvedenými v kasačnej sťažnosti nesúhlasil. Uviedol, že pozemok parc. č. XXXX/X je evidovaný na\nliste vlastníctva č.XXXX pre katastrálne územie Y. M. a z predmetného listu vlastníctva je zrejmé, že\ncitovaný pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce. K realizácii stavby na pozemkoch\nnachádzajúcich sa mimo zastaveného územia obce uviedol, že podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č.\n251/2012 Z.z. Stredoslovenská energetika - distribúcia, a.s. ako držiteľ povolenia oprávneného na\n\npodnikanie v energetike alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba môže v nevyhnutnom\nrozsahu a vo verejnom záujme okrem iného zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastaveného\núzemia obce elektrické vedenie a energetické zariadenia. Tvrdil, že stavebná akcia bude bezpochyby\nrealizovaná vo verejnom záujme, nakoľko vybudovaním predmetných elektrických rozvodov bude\nzabezpečená dodávka elektrickej energie v danej lokalite v súlade so schváleným územným plánom\nobce Liptovská Sielnica. Budovanie distribučnej sústavy patrí jednoznačne medzi verejnoprospešné\nstavby a jej účelom je umožniť pripojiť sa odberateľom na distribučnú sústavu. Jedná sa o líniovú stavbu\ns poukazom na § 139 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona, ide o stavbu nadzemného rozvodu elektriny\na na takýto druh stavieb sa viaže doručovanie úradných zásielok v priebehu povoľovacieho procesu\nformou verejnej vyhlášky.\n27. Účastník konania - Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s., nesúhlasil s návrhom sťažovateľa\nna priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti ani s jeho tvrdeniami týkajúcimi sa hrozby závažnej\nujmy na jeho právach a oprávnených záujmov. Poukázal na to, že realizácia citovanej stavebnej\nakcie je navrhovaná v súlade so schváleným územným plánom, v ktorom je trasa realizácie stavby\nnaznačená tak, že na pozemku sťažovateľa bude umiestnené len napojenie z už existujúcej trafostanice\nna distribučnú sieť Stredoslovenskej energetiky- distribúcie, a.s.. Nepovažoval za pravdivé tvrdenie\nsťažovateľa, že realizáciou stavby dochádza k extrémnemu zásahu do jeho pozemku a tento nebude\nmôcť ďalej zastavať, nakoľko na pozemku už sú v súčasnosti umiestnené stavby a Stredoslovenská\nenergetika - distribúcia a.s. pri navrhovaní trasy realizácie elektroenergetickej stavby na už existujúce\nstavby musel prihliadať.\nV.\nVyjadrenie ďalších účastníkov konania ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n28. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu podali vyjadrenie aj ďalší účastníci - V. O., O. N. a F. N., v ktorom\nuviedli že ich vyjadrenie je doplnením ich vyjadrenia k žalobe žalobcu na preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného z 05.11.2015.\n29. V dôvodoch svojho vyjadrenia nesúhlasili s tvrdeniami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a\nsúčasne žiadali zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, poukazom okrem\niného tiež na to, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že nevzniknú žiadne škody tretím osobám.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach\npodanej kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 1 S.s.p. ), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods.\n1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n31. Predmetom prieskumného konania kasačného súdu bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.\n21S 12/2016-120 zo dňa 7. júna 2017, ktorým správny súd žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného zamietol.\n32. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2015/039269/Kod zo dňa\n05.11.2015. Uvedeným rozhodnutím Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky zamietol\nodvolanie žalobu a potvrdil rozhodnutie Obce Liptovská Sielnica č. SP 2015/02254-004-Le zo dňa\n01.07.2015 v spojení s oznámením o oprave chyby č. ÚRaSP 2015/02254-005-Le zo dňa 03.08.2015.\nPrvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa § 66 stavebného zákona povolil stavbu\n„XXXX - Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na pozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/XX,\n\nXXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k. ú. Y. M., druh a účel stavby a jej zmeny: podzemná inžinierska\nstavba, stavba káblové rozvody NN mimo zastavaného územia z trafostanice umiestnenej na pozemku\nRybárskej osady.“\n33. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu najvyšší súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už krajský súd v\nodôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n34. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. (§ 2 ods. 1 S.s.p.)\n35. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.(§ 177 ods. 1 S.s.p.)\n36. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n37. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. (§ 119 S.s.p.).\n38. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 S.s.p.) .\n39. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n40. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z\nktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorého pochádzajú,\nalebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané\ndôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri\npreskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval\nna predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe\nrovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutia.\n41. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom\nnastolenými v tretej časti Správneho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou vykonal v súlade s platnou právnou\núpravou stavebného zákona v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone o energetike. Kasačný\nsúd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného pri aplikácii zákonnej úpravy\nuvedeného zákona postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako\n\nsprávny súd, a to že námietky žalobcu uvedené v jeho žalobe neboli spôsobilé zvrátiť správnosť a\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n42. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod\nna to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci\nsamej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci\nkrajským súdom za správne a súladné so zákonom. Aby neopakoval skutočnosti účastníkom známe,\nna zdôraznenie skutkových a právnych záverov k veci uvádza nasledovné.\nVI.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n43. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n44. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n45. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s.\n382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu tiež\nkladie dôraz na to, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).\n46. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n47. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n48. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím\nna to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie.\n\n49. V prejednávanej veci kasačný súd za zásadnú žalobnú námietku považoval námietku žalobcu,\nktorou namietal, že predmetná stavba- „XXXX - Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na\npozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k. ú. Y. M., druh a účel stavby\na jej zmeny: podzemná inžinierska stavba, stavba káblové rozvody NN mimo zastavaného územia z\ntrafostanice umiestnenej na pozemku Rybárskej osady“, nespĺňa zákonné podmienky líniovej stavby vo\nverejnom záujme, a preto zameral svoju pozornosť najmä na to, či krajský súd správne posúdil žalobou\nnastolenú otázku a dal na ňu dostatočnú odpoveď.\n50. Skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu preukazujú, že stavebný úrad - Obec\nLiptovská Sielnica rozhodnutím č. SP 2015/02254-004-Le zo dňa 01.07.2015 v spojení s oznámením o\noprave chyby č. ÚRaSP 2015/02254-005-Le zo dňa 03.08.2015 podľa § 66 stavebného zákona povolil\nstavbu „XXXX - Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na pozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/\nXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k. ú. Y. M., druh a účel stavby a jej zmeny: podzemná inžinierska\nstavba, stavba káblové rozvody NN mimo zastavaného územia z trafostanice umiestnenej na pozemku\nRybárskej osady“, na žiadosť stavebníka Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. so sídlom v Žiline\nz 08.04.2015.\n51. Podľa § 61 ods.1, 2, 3, 4 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného\nkonania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s\nmiestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom\npojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť\nuplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný\núrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.\nOd miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu\ndobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej\nstavby.\nStavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred\nkonaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho\npojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané\nnámietky neprihliadne.\nPri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách\ns veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného\nkonania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho\npojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa ods. 3.\n52. Podľa § 62 ods.1, stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,\na) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky\núzemného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov,\npredovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným\ntechnickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)\nc) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie\ntechnického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu\nuskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať\nstavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom\nalebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník\noznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,\ne) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,\nfunkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,\nvysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie\na automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.\n53. Podľa § 66 ods. 1, stavebného zákona V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné\npodmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný\núrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní\nstavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich\n\npredpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým\nvylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.\n54. Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona pod pojmom \"iné práva k pozemkom a stavbám\"\npoužitým v spojení \"vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich\" sa podľa povahy prípadu\nrozumie právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, (zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n55. Podľa § 139 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä\npodzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny.\n\n56. Podľa § 139a ods. 2, 3, 4, 6, 7, 10 písm. f/ stavebného zákona priestorové usporiadanie a funkčné\nvyužívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných\nčinností človeka v životnom prostredí.\nKrajina je komplexný systém priestoru, polohy, georeliéfu a ostatných navzájom funkčne prepojených\nhmotných prirodzených a človekom pretvorených aj vytvorených prvkov, najmä geologického podkladu\na pôdotvorného substrátu, vodstva, pôdy, rastlinstva a živočíšstva, umelých objektov a prvkov využitia\núzemia, ako aj ich väzieb vyplývajúcich zo sociálno-ekonomických javov v krajine. Krajina je životným\nprostredím človeka a ostatných živých organizmov.\nEkologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (krajinno-ekologický plán)\nje komplexný proces vzájomného zosúlaďovania priestorových požiadaviek hospodárskych a iných\nčinností človeka s krajinno-ekologickými podmienkami, ktoré vyplývajú zo štruktúry krajiny. Ekologicky\noptimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia súčasne zabezpečuje vyhovujúcu\nekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny, ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity\na prírodných zdrojov, tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability a bezprostredného\nživotného prostredia človeka. Štruktúra krajiny a jej prvky sa prejavujú ako limity, obmedzenia alebo\npodporujúce faktory požadovaných činností v danom území.\nStav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a\no záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo schválenej\núzemnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú.\nÚzemný rozvoj je rozvoj, ktorý trvalo udržateľným spôsobom uspokojuje základné životné potreby ľudí\nv krajine, pričom neznižuje jej diverzitu, zabezpečuje optimálne priestorové usporiadanie a funkčné\nvyužívanie územia, environmentálnu bezpečnosť a vhodnosť stavieb a zariadení, tvorbu a zachovanie\núzemného systému ekologickej stability, šetrné využívanie prírodných zdrojov, ochranu prírodného a\nkultúrneho dedičstva.\nVerejným dopravným a technickým vybavením územia sú f) vedenia a zariadenia verejného rozvodu\nelektrického prúdu a verejné elektrické osvetlenie.\n57. V zmysle § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie\npodľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. ( Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nv znení neskorších predpisov - správny poriadok).\n58. Podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 251/2012 Z.z. držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže\nv nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného\núzemia obce 24) elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej\nsústavy, plynovody 25) a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a\nzariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov\nporúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný\núrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom\npozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého\nrozhodnutia,\n59. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné\nchrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne\nvyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti\n\ns účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\na uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie\ntýka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov\nneutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch\nnevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku).\n60. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom\npre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,\nako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a\nspôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).\n61. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n62. Kasačný súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postup mu predchádzajúci\ndospel k zhodnému záveru ako správny súd, že správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali\nnáležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov\nrelevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili\nsprávny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili vyporiadajúc sa s\nnámietkami žalobcu ako účastníka správneho konania a v konaní sa nedopustili takej vady, ku ktorej by\nmusel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Z\nuvedených dôvodov správny súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol.\n63. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v §§ 60 a nasl. stavebného zákona ustanovuje\npostavenie a postup stavebného úradu v konaní o povolenie stavby a postavenie a práva a povinnosti\núčastníkov stavebného konania. Žiadateľ o vydanie stavebného povolenia so žiadosťou o vydanie\nstavebného povolenia stavebnému úradu predkladá doklady a predpísanú dokumentáciu vypracovanú\noprávnenou osobou; v žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný\nčas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby (§ 58 ods. 1 stavebného zákona).\nStavebný úrad je povinný zistiť okruh účastníkov konania, ktorú povinnosť nemá pri líniových stavbách (§\n61 ods. 4 stavebného zákona), keď pri líniových stavbách stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí\nstavebného konania verejnou vyhláškou. Ktoré stavby zákonodarca považuje za líniové stavby definuje v\nprávnej norme § 139 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona. Stavebný úrad si vyžiada stanoviská dotknutých\norgánov. Na základe dokladov a predpísanej dokumentácie predloženej stavebníkom a stanovísk\ndotknutých orgánov stavebný úrad posudzuje splnenie zákonných podmienok pre vydanie povolenia\nna stavbu žiadanej stavby v súlade s § 62 ods. 1 stavebného zákona. V rámci tohto preskúmavacieho\nprocesu stavebný úrad posudzuje budúcu stavbu okrem ďalšieho aj z pohľadu, či realizácia tejto\nstavby spĺňa požiadavky verejného záujmu v súlade s platným územným plánom obce a zóny. Pojem\nverejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne definovaný, avšak vychádzajúc z judikatúry\nústavného súdu a najvyššieho súdu verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené\nosobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských\ntechnických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový\norgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad povoľovanej stavby s platnou územnoplánovacou\ndokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, s určenými záväznými limitmi a regulatívami,\nktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad\npri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany\nzložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby, jej zmeny alebo\nzmeny jej časti, ide a na aký účel sa má stavba, jej zmena, resp. zmena jej časti v budúcnosti užívať\na ktoré záujmy budú tým dotknuté. Zákonodarca v právnej norme § 61 ods. 1 stavebného zákona\nustanovuje právo účastníkom stavebného konania na predkladanie námietok a podmienky, za ktorých\nmôžu svoje námietky predkladať.\n64. Sledujúc splnenie zákonnej podmienky verejného záujmu v prípade povoľovanej stavby stavebný\núrad posudzuje aj zásah budúcej stavby do vlastníckych a užívacích vzťahov susedných nehnuteľností.\n\nV tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že v ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva\nvlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj\ntrvale garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými\nzákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS 16/95). Taktiež Dohovor o\nochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu\nmajetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok\nustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca\naj v Občianskom zákonníku v §§ 123 a nasl., keď v právnej norme § 124 stanoví, že všetci vlastníci majú\nrovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.\n65. Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci kasačný súd dáva tiež do pozornosti\nprávny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010, v zmysle ktorého „v\nsúvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú\nrovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania.\nPrincíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými\natribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.“\n66. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd v danom prípade považoval za správny postup správnych\norgánov oboch stupňov, keď v preskúmavacom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie splnenia\nzákonných podmienok na vydanie stavebného povolenia predmetnej stavby, upriamili svoju pozornosť k\npredmetu posúdenia aj z pohľadu splnenia zákonnej podmienky verejného záujmu v súlade s územným\nplánom obce a zóny na funkčné a racionálne využitie územia pre zdravé životné prostredie človeka v\nsnahe zabezpečiť spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany právam uplatňovaných žalobcom a\noprávneným záujmom nielen ďalším účastníkom správneho konania, ale tiež širokej verejnosti. Pokiaľ\nteda správne orgány oboch stupňov v rámci svojej kompetencie, ktorú im zveruje stavebný zákon, pri\nvýkone verejnej moci dohliadali na dodržiavanie nielen relevantných právnych predpisov vzťahujúcich\nsa k stavebnému konaniu, ale aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov a v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti posudzovali výkon práv všetkých účastníkov konania (stavebníka i žalobcu) s\nrovnakým obsahom, takýto postup treba považovať za správny a súladný so zákonom. Vychádzajúc z\nuvedeného považoval kasačný súd za vecne správne a súladné so zákonom rozhodnutia správnych\norgánov oboch stupňov, keď na základe skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu\nstavebníkovi vydali stavebné povolenie na predmetnú stavbu, keďže z výsledkov dokazovania vyplynulo,\nže pre vydanie stavebného povolenia boli splnené zákonné podmienky v súlade s § 66 ods. 1 stavebného\nzákona.\n67. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, ktorou\nnamietal, že predmetná stavba nie je vo verejnom záujme, keďže z objemovej skladby predmetnej\nstavby je zrejmé, že ide o NN prípojku určenú nie pre verejné účely, ale ide o prípojku výlučne pre\nsúkromné účely výstavby a užívania rekreačných chát, ktoré sa majú postaviť na dotknutých pozemkoch.\nK uvedenému kasačný súd konštatuje. Z projektovej dokumentácie predloženej stavebníkom\nStredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. - ďalším účastníkom konania, so žiadosťou o vydanie\nstavebného povolenia vyplýva, že predmetná stavba „XXXX - Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre\n11 chát na pozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k. ú. Y., druh a účel\nstavby a jej zmeny: podzemná inžinierska stavba, stavba káblové rozvody NN mimo zastavaného územia\nz trafostanice umiestnenej na pozemku Rybárskej osady“, sa týka vybudovania elektrického vedenia\na energetického zariadenia, čo je v súlade s verejným záujmom obce a zóny. Vybudovaním vedenia\nrozvodu elektriny predmetnou stavbou bude zabezpečená dodávka elektrickej energie v danom území\nv súlade s územným plánom obce Liptovská Sielnica, schváleným obecným zastupiteľstvom pod č.\n117/2010VZN zo dňa 22.12.2010, keďže stavba je umiestnená vo funkčnej ploche F2 stredisko rekreácie\na turizmu Hrachovište - rekreačné územie rozvojové, plochy rekreácie a turizmu, plochy zabezpečujúce\nvyužitie každodennej rekreácie bývajúceho obyvateľstva a turistov. Predmetná stavba je technickou\nvybavenosťou územia podporujúca účel funkčného využitia územia. Skutkové okolnosti teda potvrdzujú,\nže stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového správneho rozhodnutia správne a v súlade so zákonom\nkonštatoval, že nezistil rozpor stavby s verejným záujmom. Aj podľa názoru kasačného súdu, zhodne s\nnázorom správneho súdu, realizáciu distribučnej sústavy elektrického vedenia v danom prípade treba\njednoznačne považovať za verejnoprospešnú stavbu a jej účelom je umožniť konečným odberateľom\npripojiť sa na distribučnú sústavu. Z právnej úpravy citovanej vyššie potom možno vyvodiť záver, že\n\noproti právu žalobcu na nerušený výkon jeho vlastníckeho práva, je v danom prípade postavený verejný\nzáujem na vybudovaní predmetnej stavby, v prospech ktorého sa má stavba realizovať.\n68. Kasačný súd nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu, že prvostupňovým rozhodnutím stavebného\núradu a následne aj napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k neprípustnému zásahu do\nvlastníckeho práva sťažovateľa, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, keď de fakto bola\npredmetná časť pozemku parc. č. XXXX/X vo vlastníctve sťažovateľa neprípustným spôsobom\nvyvlastnená a bez náhrady.\n69. Podľa § 11 ods. 8, 9 zákona o energetike povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú\nvecnými bremenami (§ 151n až 151p Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) spojenými\ns vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený\npodať držiteľ povolenia. (§ 34 a 35 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. v znení\nneskorších predpisov)\nVlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu;\nnáhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku\nuplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, okrem výmery, za ktorú vlastníkovi patrí\nprimeraná jednorazová náhrada podľa odseku 12.\n70. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca priznáva vlastníkovi za obmedzenie výkonu jeho\nvlastníckych práv vecným bremenom v zmysle zákona o energetike (§ 11 ods. 1) jednorazovú náhradu.\nŽalobcovi ako vlastníkovi zriadením vecného bremena vzniklo právo na jednorazovú náhradu.\n71. Vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu a z právneho\nposúdenia uvedeného vyššie predmetná stavba v danom prípade spĺňa zákonnú podmienku líniovej\nstavby v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 139 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona, keďže ide o\nstavbu podzemného a nadzemného vedenia rozvodu elektriny, a preto postup stavebného úradu bol v\nsúlade s § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, keď mal preukázané iné právo k pozemku vyplývajúce\nzo zákona o energetike a súčasne postup stavebného úradu bol súladný s právnou úpravou ustanovenou\nv § 61 ods. 4 stavebného zákona, keď upovedomil účastníkov stavebného konania verejnou vyhláškou.\n72. Kasačný súd nemohol súhlasiť ani s námietkou sťažovateľa, ktorou namietal, že správny súd vec\nnesprávne právne posúdil, keď neprihliadol na jeho tvrdenia v správnej žalobe, že pre stavebníka\nStredoslovenská energetika - distribúcia a.s. bolo vydané predmetné stavebné povolenie na stavbu NN\nprípojky, pričom v administratívnom konaní nebolo preukázané, že na tohto stavebníka prešli práva\na povinnosti z územného rozhodnutia, ktoré predchádzalo stavebnému povoleniu. Skutkové zistenia\npotvrdzujú, že v územnom konaní na žiadosť žiadateľov- stavebníkov - účastníci 2/ až 4/, bolo vydané\núzemné rozhodnutie č. ÚRaSP 2013/04724-003LE zo dňa 18.09.2013. Účastníkom tohto konania\nokrem žiadateľov bola aj spoločnosť Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s., Žilina - účastník\npreskúmavaného konania. Uvedeným územným rozhodnutím bolo rozhodnuté o umiestnení stavby\nHoliday Park Riviera. Z výroku tohto rozhodnutia priamo vyplýva, že územné rozhodnutie o umiestnení\nstavby sa vzťahuje nielen na umiestnenie 11 stavieb rekreačných chát, ale aj na ďalšie úpravy a stavby\npre technické zabezpečenie účelného a funkčného využitia umiestňovanej hlavnej stavby. (objektová\nskladba - SO O5 Prípojka NN). Pokiaľ stavebný úrad v stavebnom konaní o vydanie stavebného\npovolenia na predmetnú stavbu vychádzal z územného rozhodnutia z 18.09.2013 a z konania mu\npredchádzajúceho, postupoval v súlade so stavebným zákonom, keď z právnej úpravy ustanovenej\nv § 40 ods. 4 stavebného zákona vyplýva, že územné rozhodnutie je záväzné aj pre právnych\nnástupcov jeho navrhovateľa a ostatných účastníkov územného konania. Z uvedeného plynie záver, že\nžiadateľ Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s. o vydanie stavebného povolenia na predmetnú\nstavbu bol k takémuto právnemu úkonu zmocnený uvedeným územným rozhodnutím, ktorého bol\núčastníkom konania.\n73. Z dôvodov uvedených vyššie ak žalobca v dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že rozhodnutie\nkrajského súdu vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.),\nnesúhlasiac so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, kasačný súd dospel k záveru o\nnedôvodnosti uvedenej kasačnej námietky. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a\nkonania mu predchádzajúceho kasačný súd mal v danej veci preukázané, že krajský súd v procese\nsúdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného postupoval v súlade s právnou\n\núpravou ustanovenou v druhej a tretej časti Správneho súdneho poriadku, náležite preskúmal zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného a postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku sa tiež náležite vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Kasačný súd\ndospel k zhodnému záveru ako krajský súd, že žalobné námietky žalobcu neboli spôsobilé zvrátiť vecnú\nsprávnosť a zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Kasačnú námietku žalobcu proti rozsudku krajského\nsúdu preto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, ktorá nemohla mať za následok úspešnosť jeho\nkasačnej sťažnosti.\n74. Kasačný súd považoval za nedôvodnú aj ďalšiu námietku, ktorou žalobca namietal, že napadnutý\nrozsudok krajského súdu je v časti absolútne nepreskúmateľný, arbitrárny porušujúci práva sťažovateľa\nna spravodlivý súdny proces, keďže krajský súd sa s dôvodmi správnej žaloby vo vzťahu verejného\nzáujmu predmetnej stavby v rozsudku vysporiadal absolútne nedostatočným spôsobom, ako aj že\nodôvodnenie k žalobným námietkam sťažovateľa, týkajúcich sa preukázania, že na stavebníka prešli\npráva a povinnosti z územného rozhodnutia, ktoré predchádzalo stavebnému povoleniu, v rozsudku\núplne absentuje.\n75. Povinnosť správneho súdu náležite odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej je zakotvená v právnej\núprave ustanovenej v § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (SSP) . V súlade s touto právnou\núpravou v odôvodnení rozsudku správny súd uvedie stručný priebeh administratívneho konania, stručné\nzhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného,\nprípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie\npodstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu\nprax. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Vychádzajúc z citovanej právnej\núpravy povinnosťou správneho súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu a konania mu predchádzajúceho je v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite\nodôvodniť svoje skutkové zistenia a právne závery, teda rozsudok odôvodniť tak, aby jasným, určitým\na zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, v akom rozsahu vykonal súdny prieskum napadnutého\nrozhodnutia žalovaného a postup mu predchádzajúci, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní\nvychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými\núvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v žalobe a dal náležitú\nodpoveď na zásadné otázky vznesené žalobcom v jeho v žalobe.\n76. Kasačný súd vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu mal\npreukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného\nv súlade s právnou úpravou ustanovenou v citovanej právnej norme, v odôvodnení napadnutého\nrozsudku uviedol stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia,\npodstatné zhrnutie argumentov žalobcu, vyjadrenia žalovaného, ďalších účastníkov konania, posúdenie\npodstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov a svoj právny záver podložený právnou úpravou\nustanovenou v stavebnom zákone v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone o energetike.\n77. Kasačný súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti\nsúdu náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd\nSlovenskej republiky - napr. v Náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09,\nI. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania\nvšeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom\nrámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu;\njedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu\npri rozhodovaní, je povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z\nodôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosťou súdu je presvedčivo a správne\nvyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo\nvyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a\nprávnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia,\nkedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo,\nale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd\nvo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej\nv odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy\n\nzvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé,\nodôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a súčasne orgán\nštátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám\nlogického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.\nNedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.\n78. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\n- napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A,\nč. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu\nzaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku 21. januára 1999).\n79. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky a\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.\n80. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd v danej veci považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku\nkrajského súdu za dostatočné, keď správny súd v odôvodnení rozsudku uviedol náležitosti odôvodnenia\nv súlade s § 139 ods. 2 SSP, pričom jasným a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoju právnu úvahu,\nna základe ktorej prijal svoj záver o zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, pričom sa\nvyčerpávajúco vysporiadal so zásadnými námietkami žalobcu, a to najmä vo vzťahu splnenia zákonných\npodmienok na vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu. V dôsledku uvedeného nie je\nmožné vytknúť krajskému súdu, že odôvodnenie rozsudku trpí vadou vykazujúcou znaky formalizmu\na arbitrárnosti. Správny súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku náležite postupoval v intenciách\nzákonnej úpravy Správneho súdneho poriadku ako aj v intenciách ustálenej judikatúry Ústavného súdu\nSlovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v neposlednom rade tiež Európskeho\nsúdu pre ľudské práva.\n81. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku, ktorou sťažovateľ namietal, že súd v tomto\nkonaní konal aj s účastníkmi 3/ až 5/. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu\nje zrejmé, že ďalší účastníci - V., O. a F., označení v úvodnej časti rozhodnutia súdu 2/ až 4/, boli\núčastníkmi konania o vydanie územného rozhodnutia z 18.09.2013 a rozhodnutím stavebného úradu\na následne rozhodnutím žalovaného správneho orgánu o povolení predmetnej stavby by mohli byť\nna svojich právach a oprávnených záujmoch priamo dotknúť ( §§ 14 a nasl. správneho poriadku). Z\nuvedeného plynie záver, že správny súd nepochybil, keď uvedeným účastníkom priznal postavenie\nosoby zúčastnenej na konaní ako osobe, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a ktorá\nby v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ SSP mohla byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom\nchránených záujmoch zrušením napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd však\npochybil, keď s uvedenými účastníkmi konal bez toho, aby o priznaní ich postavenia osoby zúčastnenej\nna konaní, vydal uznesenie, ktorým by rozhodol o ich pribratí do konania s priznaním statusu osoby\nzúčastnenej na konaní v zmysle § 41 ods. 2 SSP. Pokiaľ sa správny súd v konaní aj dopustil uvedeného\nprocesného pochybenia, toto pochybenie nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku.\n82. Kasačný súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť žalobcu na rozhodnutie najvyššieho súdu\npublikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.\nR 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie konania, ak pre\núčastníka vo vzťahu ku skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v\njeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok\nporušenie práv účastníka konania.\n83. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n\n84. Kasačný súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci a právnych záverov uvedených vyššie\nnevyhovel návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, keďže nemal preukázané\ndôvody pre priznanie odkladného účinku v zmysle § 447 ods.1 SSP.\n85. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší v zmysle právnej úpravy ustanovenej v §§\n467 a nasl. SSP.\n86. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/12/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 5. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-05", "citacie_n": 267, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}], "citovane_v": []}