{"guid": "510010b2-db4d-4f09-ad3d-b29c9132d554:8f077979-32a6-4d02-ab84-933df4602997", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5015201054.1", "spisova_znacka": "8Asan/1/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/1/2017 z 25. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2018, sp. zn. 8Asan/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5015201054.1", "identifikacne_cislo": "5015201054", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/725", "nazov": "zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/725", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/725-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/725/#paragraf-76", "nazov": "§ 76 zákona č. 725/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/725/#paragraf-76", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/725-2004/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/725/#paragraf-107.odsek-14", "nazov": "§ 107 ods. 14 zákona č. 725/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/725/#paragraf-107.odsek-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/725-2004/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/725/#paragraf-75.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 75 ods. 1 písm. f) zákona č. 725/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/725/#paragraf-75.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/725-2004/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/725/#paragraf-107.odsek-6", "nazov": "§ 107 ods. 6 zákona č. 725/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/725/#paragraf-107.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/725-2004/paragraf-107"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/725#paragraf-76", "/SK/ZZ/2004/725#paragraf-107", "/SK/ZZ/2004/725#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f077979-32a6-4d02-ab84-933df4602997", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5015201054.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5015201054.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5015201054.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Asan/1/2017\n5015201054\n25. 10. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:5015201054.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: STK Martin,\ns.r.o., so sídlom Sučianska cesta 49, 036 08 Martin, IČO: 36 389 412, právne zastúpeného: JUDr.\nJánom Repáňom, advokátom so sídlom kancelárie M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, proti žalovanému:\nOkresnému úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2015/024997/BUG z 11. septembra\n2015 a o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/197/2015-62 z\n13. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2015/024997/BUG z 11.\nseptembra 2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Martin, odboru cestnej dopravy\na pozemných komunikácií (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č. OU-MT-OCDPK-2015/001252-32\nz 24. apríla 2015 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), ktorým podľa § 107 ods. 6\nzákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 388/2013 Z. z. (ďalej len „zákon č. 725/2004\nZ. z.“) uložil oprávnenej osobe kontroly originality STK Martin - žalobcovi, pokutu vo výške 2.000 eur\nza porušenie povinnosti podľa § 75 ods. 1 písm. f/ zákona č. 725/2004 Z. z. pre nezabezpečenie,\naby kontroly originality boli vykonávané v súlade so zákonom, so všeobecne záväzným právnym\npredpisom vydaným na vykonanie tohto zákona a podľa metodík schválených ministerstvom a podľa\n§ 76 písm. d/ bod 2 zákona č. 725/2004 Z. z. pre umožnenie vykonávať kontrolu originality bez\npristaveného vozidla, bez ustanovených kontrolných úkonov; chýbajúca fotodokumentácia z kontroly\noriginality podľa všeobecne záväzného právneho predpisu na vykonanie tohto zákona a metodík\nschválených ministerstvom alebo fotodokumentácia, z ktorej nie je jasný a zreteľne viditeľný predmet\nfotografovania, alebo je predmet fotografovania neidentifikovateľný, sa považuje za neprítomnosť\nvozidla na pracovisku kontroly originality, a to tak, že fotodokumentácia opakovanej kontroly originality,\nkód protokolu odborného posudku o kontrole originality vozidla XXXX XXX XXXXX XXXXXX XXXXXX, č.\nOdborného posudku o kontrole originality S., uložená v automatizačnom informačnom systéme (ďalej len\n„AISKO“) s časom zaevidovania 24. septembra 2013 o 15 hod. 35 min. 10 sek. nebola vyhotovená podľa\núkonu č. 501 a 502 Metodického pokynu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 53/2010,\núčinnom v čase vykonania kontrol originality (ďalej aj „metodický pokyn“).\n\n2. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nezistil dôvody, na ktoré je povinný\nprihliadnuť ex offo v zmysle § 195 S.s.p., preto súc viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods.\n1 S.s.p., pri absencii dôvodov uvedených v § 134 ods. 2 S.s.p., tieto v plnom rozsahu vyhodnotil\nako nedôvodné. K jednotlivým žalobným bodom uviedol, že metodický pokyn priamo v Čl. 2 ods. 1\na ods. 3 ráta so situáciou, kedy sa práve opakovanou kontrolou originality odstránia administratívne\nchyby spôsobené technikmi kontroly originality, čo sa stalo aj v predmetnom prípade a čo medzi\núčastníkmi nebolo sporné, pričom podľa záznamov AISKO bola základná kontrola originality ukončená\n13. septembra 2013 a opakovaná kontrola originality 24. septembra 2013, preto námietku žalobcu,\nže metodický pokyn má medzeru v tom, že neupravuje postup pracovníka kontroly originality, ak\npracovník urobí chybu počas vypisovania protokolu, čo je možné hodnotiť ako nedostatok úpravy\npostupu pri kontrole, vyhodnotil ako nedôvodnú, keď údaje do systému boli vpísané priamo technikmi\nžalobcu a sú právne relevantné, teda nie je na mieste námietka, že metodický pokyn má medzeru,\npretože nemá upravovať postup pracovníkov kontroly pri chybe počas vypisovania protokolu, naopak,\nna túto situáciu myslí Čl. 2 metodického pokynu a pri administratívnej chybe spôsobenej technikmi\nkontroly originality sa musí postupovať podľa tohto článku. Vo vzťahu k námietke, že v skutočnosti\nišlo len o jednu kontrolu originality, a to základnú, ktorá bola ukončená až 24. septembra 2013, počas\nktorej bolo vozidlo stále na pracovisku, a ktorá súvisí s prvou námietkou, správny súd uviedol, že\nmedzi účastníkmi nebolo sporné, že v zápise údajov do Automatizovaného informačného systému\nkontroly originality bola spôsobená technikmi originality administratívna chyba, ktorú bolo potrebné\nodstrániť, ak však išlo o odstránenie administratívnej chyby, muselo ísť o opakovanú kontrolu originality\nv zmysle Čl. 2 Metodického pokynu, pričom to, že išlo o opakovanú kontrolu, vyplýva aj z toho, že\nboli vydané dva protokoly systému AISKO, z čoho vyplýva, že obe kontroly boli riadne ukončené: prvá\nkontrola originality s administratívnou chybou ako základná kontrola originality, z ktorej bol vyhotovený\nprotokol s kódom XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX., so stavom: ukončená, s časom zaevidovania\n13. septembra 2013 a bol z nej vydaný odborný posudok o kontrole originality vozidla, ktorého kód\nsúhlasí s kódom protokolu uvedeným v protokole zo základnej kontroly originality z 13. septembra\n2013, pričom výsledok odborného posudku znel, že vozidlo je spôsobilé na premávku v pozemných\nkomunikáciách s výsledkom klasifikácie 1-1-0 a opakovaná kontrola originality s kódom protokolu\nXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX bola evidovaná 24. septembra 2013 ako opakovaná do 30 dní so\nstavom ukončená, pričom z nej bol taktiež vydaný odborný posudok o kontrole originality vozidla s\nkódom, ktorý súhlasí s protokolom z opakovanej kontroly, výsledkom ktorého bolo, že vozidlo je dočasne\nspôsobilé na premávku v pozemných komunikáciách s klasifikáciou 2-1-1, z čoho vyplýva, že nešlo o\njednu základnú kontrolu, ale naopak, že išlo o dve kontroly. K ďalším námietkam uvedeným v žalobe,\nsprávny súd uviedol, že tieto námietky neboli uplatnené v správnom konaní, a preto správne orgány\nsa nimi nemohli zaoberať, keďže neobsahujú dôvody, na ktoré musí súd prihliadnuť ex offo v zmysle\n§ 195 S.s.p., napriek čomu na margo týchto námietok správny súd, hoci tieto z procesného hľadiska\nnemôžu privodiť žalobcovi úspech vo veci, t. j. zrušiť napadnuté rozhodnutie, uviedol, že pokiaľ bola\nopakovaná kontrola originality zahájená práve na odstránenie administratívnej chyby technikov, technici\npokiaľ zistili túto administratívnu chybu, mali požiadať o súhlas, resp. žiadosť osoby uvedenej v Čl.\n2 ods. 2 metodického pokynu, pričom ak tak neurobili, uvedené samotnú opakovanú kontrolu nerobí\nneexistujúcou, čo však neznamená, že nemôže ísť o opakovanú kontrolu. V ďalších námietkach žalobca\nuvádzal, že v súvislosti s opakovanou kontrolou neboli predložené jednotlivé listiny, napr. predtlač\nobjednávky na kontrolu originality, jej prílohy, a taktiež listiny pre riadne ukončenie kontroly, pričom táto\nnámietka je nedôvodná, keďže všetky podklady, ktoré uvádza metodický pokyn v Čl. 4 písm. g/, sú\nformálne predpoklady na začatie alebo ukončenie opakovanej kontroly originality (objednávka, atď.), nie\nje ale stanovené, že tieto podklady sú hmotnoprávnou podmienkou na začatie opakovanej kontroly, a\npreto ju možno vykonať, ak aj nie sú tieto doklady kompletné, ak však možno odborne posúdiť relevantné\notázky opakovanej kontroly. Pokiaľ technik samotné ukončenie kontroly originality zaznamenal do\nAISKO protokolu, táto kontrola je týmto ukončená. Žalobca ďalej namietal porušenie zásady zákazu\ntrestania dvakrát za ten istý skutok (ne bis in idem). Správny súd vyžiadal rozhodnutia Okresného úradu\nMartin o uložení pokuty jednotlivým pracovníkom žalobcu, pričom zistil, že rozhodnutím zo 16. januára\n2014 bola podľa § 107 ods. 2 písm. f/ zákona č. 725/2004 Z. z. uložená technikovi kontroly originality\nIng. A. L. pokuta vo výške 166 eur za porušenie povinnosti technika kontroly originality podľa § 78 ods.\n10 písm. a/ zákona č. 725/2004 Z. z. a rozhodnutím z totožného dňa bola uložená pokuta podľa § 107\nods. 2 písm. f/ citovaného zákona technikovi kontroly originality K. D., a to pokuta vo výške 166 eur za\nporušenie povinnosti technika kontroly originality stanovenej v § 78 ods. 10 písm. a/ citovaného zákona,\n\npričom z odôvodnenia vyplýva, že v oboch prípadoch sa jednalo o realizáciu kontroly originality č. 1033\nz 13. septembra 2013 ako základnej kontroly a kontroly originality č. 1076 z 24. septembra 2013 ako\nopakovanej kontroly originality, pričom však technici boli sankcionovaní za porušenie povinností podľa\n§ 107 ods. 2 písm. f/ zákona č. 725/2004 Z. z., a to konkrétne za porušenie povinnosti technika kontroly\noriginality stanovenej v § 78 ods. 10 písm. a/ citovaného zákona. Žalobca bol naopak sankcionovaný\nza porušenie povinnosti podľa § 107 ods. 6 citovaného zákona, a to konkrétne stanovenej v § 75 ods.\n1 písm. f/ a § 76 písm. d/ citovaného zákona. Každý subjekt (technici, žalobca) porušil inú povinnosť\nvyplývajúcu zo zákona a zároveň sa jednalo o rozdielne zodpovednostné subjekty, v rozhodnutiach\no uložení pokuty technikom nebol ako zodpovednostný subjekt uvedený žalobca, a teda nedošlo k\nsankcionovaniu jedného subjektu za porušenie viacerých ustanovení zákona viacerými rozhodnutiami,\nkeď každý zodpovednostný subjekt bol sankcionovaný len raz, a to za konkrétne porušenie právnych\nnoriem. Zásada ne bis in idem teda nebola v danom prípade porušená, a táto námietka je v plnom\nrozsahu nedôvodná.\n3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd a contrario k §§ 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s §\n168 S.s.p., tak, že žalobcovi náhradu trov nepriznal, keď žalobca nemal v konaní úspech, a žalovanému\nnáhradu trov nepriznal, keďže mu ju môže priznať len výnimočne, čo v danom prípade nebolo splnené.\n4. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca z dôvodu § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. včas kasačnú\nsťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnutý rozsudok zruší a vec\nvráti krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté\nrozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.\n5. V kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že správny súd pri rozhodovaní vo veci nesprávne vyložil\nzákon, v dôsledku čoho prijal nesprávny právny záver, keď vyhodnotil uskutočnenú kontrolu originality\nako základnú a následne opakovanú, odvolávajúc sa na metodický pokyn, i keď sa jednalo o\npokračovanie v danej kontrole. Pri dodržiavaní metodického pokynu sa opakovaná kontrola originality\ni v prípade vzniku administratívnych chýb spôsobených technikmi kontroly originality môže vykonať\npodľa článku 2 ods. 2, pričom subjekty, ktoré môžu opakovanú kontrolu podľa pokynu podnetovať a\njej uskutočnenie spustiť sú jasne v metodickom pokyne vymedzené a správny súd na túto skutočnosť\npri svojich záveroch neprihliadol. Metodický pokyn špecifikoval subjekty oprávnené na spustenie\nopakovanej kontroly originality a v znení textu iným, ako vymedzeným subjektom toto právo nedal, čo\nznamená, že aj rozhodnutie technika kontroly originality uskutočniť opakovanú kontrolu bez súhlasu\noprávnených subjektov vymedzených v článku 2 ods. 2 metodického pokynu by bolo porušením tohto\npokynu, a teda z uváženia technika kontroly originality k uskutočneniu opakovanej kontroly nemohlo\ndôjsť. Zo skutkového stavu opísaného v rozhodnutiach sa dá teda vyvodiť záver nedostatku metodického\npokynu a jeho vzájomného rozporu, keď jednotlivé články si navzájom odporujú ak v odseku 1 sa\npríkladmo uvádza kedy sa uskutočňuje opakovaná kontrola originality (administratívna chyba technika\nv zápise do AISKO) a v odseku 2 sú vymedzené subjekty, ktoré to môžu urobiť, medzi ktorými\ntechnik kontroly originality nie je. Sťažovateľ sa nestotožňuje s názorom súdu o tom, že z vykonaného\ndokazovania má jednoznačne vyplývať, že nemalo ísť o jednu základnú kontrolu, ale že išlo o dve\nkontroly, keď samotný postoj technikov, ako i sťažovateľa, bol realizovaný ako jedna kontrola, k tomuto\nboli realizované všetky kroky, ako i ponechanie vozidla v priestoroch STK, aby boli splnené podmienky\nskupiny 500. Postup pracovníkov pracoviska originality sťažovateľa bol správny, títo svojim postupom\njednoznačne dali najavo vedomosť o metodickom postupe o ich povinnostiach, čo v konečnom dôsledku\nvyplýva z ich správania, keď neuskutočnili následné úkony odovzdania dokumentov o kontrole originality\nmajiteľovi vozidla na podpis, ktorý je ukončením kontroly originality. Sťažovateľ ďalej uviedol, že zotrváva\nna svojom tvrdení, že kontrola originality bola ukončená ako jedna kontrola originality a nestotožňuje sa\nso záverom, ktorý je zachytený v protokole č. 50/2013 a následne v napadnutom rozhodnutí súdu, kde\ntento protokol konštatoval porušenie § 75 ods. 1 písm. f/ a § 76 písm. d/ bod 2 zákona č. 725/2004 Z. z.\na odôvodnenie súdu sa stotožnilo s rozhodnutiami správneho orgánu. Za účelom odstránenia spornej\nskutočnosti porušenia vyššie uvedených ustanovení zákona č. 725/2004 Z. z. sťažovateľ zopakoval\nžalobné body a chronológiu priebehu kontroly originality. Súčasne namietol, že v predmetnom prípade\nbola uložená duplicitná sankcia.\n\n6. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k žalobe\nzo 16. februára 2015, ktoré ku vyjadreniu vo fotokópii priložil a nad rámec uviedol, že sa s tvrdením\nsťažovateľa v kasačnej sťažnosti nestotožňuje, nakoľko v priebehu konania poukázal na nezrovnalosti v\ndvoch riadne ukončených kontrolách originality pri výkone kontroly originality vozidla zn. VOLKSWAGEN\ns obchodným názvom VW 11 s výrobným identifikačným číslom vozidla VIN:XXXXXXX, EČ: A. a to\nkontrola originality evidovaná pod č. 1033 z 13. septembra 2013, ktorá bola zahájená 5. septembra\n2013 a riadne ukončená 13. septembra 2013, ku ktorej bol vystavený odborný posudok č. S. a kontrola\noriginality evidovaná pod č. 1076 z 24. septembra 2013, ktorá bola zahájená 23. septembra 2013\na riadne ukončená 24. septembra 2013, ku ktorej bol vystavený odborný posudok č. S., v kontexte\nčoho opätovne rozporoval tvrdenie sťažovateľa o jednej a tej istej kontrole, nakoľko v skutočnosti\nboli vyhotovené dva odborné posudky, každý s iným dátumom ukončenia kontroly, každý s iným\nčíslom odborného posudku a s dvoma rôznymi hodnoteniami spôsobilosti (raz 1-1-0 a druhý raz\n2-1-1). Žalovaný ďalej uviedol, že v rámci preverovania skutočnosť pri vyhodnotení námietok ku\nkontrolným zisteniam v priebehu hlavného štátneho odborného dozoru, poverená technická služba\nkontroly originality vozidiel ministerstvom, spoločnosť Iris Ident, s.r.o. uviedla, že „...neeviduje a nie je\nsi ani vedomá požiadaviek na opravu protokolu, ani komunikácie v tejto veci...“. Záverom vyjadrenia\nžalovaný uviedol, že argument sťažovateľa v podanej kasačnej sťažnosti, že kontrola originality bola\nukončená ako jedna kontrola originality a že sa nestotožňuje so záverom, ktorý je zachytený v\nprotokole č. 50/2013 a následne v napadnutom rozhodnutí, neobstojí, nakoľko z predložených materiálov\nvyplynulo, že technici kontroly originality v skutočnosti vykonali dve samostatné kontroly originality\ns dvoma rôznymi číslami kontroly a že pri opakovanej kontrole originality boli použité fotografie z I.\nzákladnej kontroly originality, pričom uvedeným konaním došlo k porušeniu vtedy platného metodického\npokynu (v súčasnosti Metodický pokyn Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 87/2013),\nna základe čoho mal za to, že správny orgán prvého stupňa vydal svoje rozhodnutie vychádzajúc z\ndostatočného množstva podkladov, najmä na základe dostupných listinných dôkazov a zistil skutočný\nstav veci, v dôsledku čoho nebolo v danom prípade potrebné uskutočniť ďalšie konanie v danej veci, a\nteda správne konanie a skutočný stav prejednávanej veci bol zistený bez ukrátenia sťažovateľa na jeho\nprávach, na základe čoho navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\n7. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednohlasne (§ 139 ods. 4 k § 463 S.s.p.) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je\ndôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 25. októbra 2018 (§ 137 ods. 4 v\nspojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n8.1. Podľa § 75 ods. 1 písm. f/ zákona č. 725/2004 Z. z. oprávnená osoba kontroly originality je povinná\nzabezpečiť, aby kontroly originality boli vykonávané v súlade s týmto zákonom, so všeobecne záväzným\nprávnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona a podľa metodík schválených ministerstvom.\n8.2. Podľa § 76 písm. d/ bod 2 zákona č. 725/2004 Z. z. vykonávanie kontrol originality bez pristaveného\nvozidla, bez ustanovených kontrolných úkonov; chýbajúca fotodokumentácia z kontroly originality\npodľa všeobecne záväzného právneho predpisu na vykonanie tohto zákona a metodík schválených\nministerstvom alebo fotodokumentácia, z ktorej nie je jasne a zreteľne viditeľný predmet fotografovania\nalebo je predmet fotografovania neidentifikovateľný, sa považuje za neprítomnosť vozidla na pracovisku\nkontroly originality.\n8.3. Podľa § 107 ods. 6 zákona č. 725/2004 Z. z. pokutu od 2 000 eur do 5 000 eur uloží obvodný úrad\ndopravy tomu, kto poruší povinnosť ustanovenú v § 40 ods. 1 alebo ods. 2, § 41, § 58 ods. 1 alebo\nods. 2, § 59, § 75 ods. 1 alebo ods. 2, § 76, § 89 ods. 1 alebo ods. 2 alebo poruší podmienky určené\nv rozhodnutí o udelení oprávnenia na vykonávanie činnosti.\n\n8.4. Podľa § 107 ods. 14 zákona č. 725/2004 Z. z. pri určení výšky pokuty podľa odsekov 6, 9 až 13\norgán štátneho odborného dozoru prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho\nkonania a na opakované porušenie povinností podľa tohto zákona.\n8.5. Podľa Čl. 2 ods. 1 metodického pokynu sa kontrola originality opakovaná sa vykonáva v čiastočnom\nrozsahu kontroly originality základnej alebo kontroly originality skrátenej so zameraním na kontrolu\nodstránenia chýb zistených pri kontrole originality základnej a kontrole originality skrátenej, a to do\n30 dní odo dňa vykonania pôvodnej kontroly. Chybami sa na účel tohto metodického pokynu okrem\nchýb, ktoré majú vplyv na výsledné hodnotenie podľa článku 13 „Spôsob vyhodnotenia KO“ rozumejú\ni administratívne chyby spôsobené technikmi kontroly originality (napr. chyba v zápise údajov do\nautomatizovaného informačného systému kontroly originality).\n8.6. Podľa Čl. 2 ods. 2 metodického pokynu sa kontrola originality opakovaná vykonáva na žiadosť\nvlastníka vozidla alebo držiteľa osvedčenia o evidencii alebo na základe rozhodnutia obvodného úradu\ndopravy.\n8.7. Podľa Čl. 2 ods. 3 metodického pokynu nadväzuje kontrola originality opakovaná na predchádzajúcu\nkontrolu originality základnú alebo kontrolu originality skrátenú, pri ktorej sa kontroluje odstránenie chýb\nzistených alebo spôsobených pri týchto kontrolách. Vykonáva sa spravidla na tom istom pracovisku\nkontroly originality, ktoré vykonalo predchádzajúcu kontrolu originality základnú alebo kontrolu originality\nskrátenú. V prípade, že vlastníka vozidla alebo držiteľa osvedčenia o evidencii požiada o vykonanie\nopakovanej kontroly originality iné pracovisko kontroly originality než, ktoré vykonalo predchádzajúcu\nkontrolu originality, kontrola originality musí byť v takomto prípade vykonaná v plnom rozsahu kontroly\noriginality základnej alebo kontroly originality skrátenej.\n8.8. Podľa Čl. 2 ods. 5 metodického pokynu vykonávajú technici počas kontroly originality opakovanej\nokrem úkonov potrebných na opravu chýb aj úkony skupiny 500 podľa tohto metodického.\n8.9. Podľa Čl. 19 metodického pokynu vykonávajú technici kontrolné úkony skupiny 500 kontroly\noriginality opakovanej. Ďalej technici vykonávajú počas kontroly originality opakovanej len tie úkony\nskupiny 500 podľa metodického pokynu predchádzajúcej kontroly originality základnej alebo kontroly\noriginality skrátenej, ktoré sú potrebné na opravu chýb tejto kontroly originality.\n8.10. Podľa Čl. 20 metodického pokynu vyhotoví technik počas kontroly originality fotodokumentáciu\nvozidla podľa prílohy č. 6, ktorú uloží a archivuje v elektronickej forme tak, aby sa dala vyhľadať podľa\nčísla a dátumu kontroly originality. Zároveň ju načíta do AISKO podľa užívateľskej príručky AISKO.\nUloženú fotodokumentáciu z kontroly originality je technik povinný zasielať poverenej technickej službe\nkontroly originality vozidiel v elektronickej forme v týždenných intervaloch.\n8.11. Podľa Čl. 21 metodického pokynu počas nasledujúcich úkonov fyzickej kontroly, technik postupne\nvyplňuje údaje v kontrolnej listine a v protokole obhliadky. Fotodokumentáciu, ako aj všetky úkony\nfyzickej kontroly vozidla, vykonáva v priestore určenom pre vykonávanie kontroly originality. Všetky\nfotodokumentáciou zachytené dáta sa musia zhodovať s dátami zapísanými do sprievodných dokladov\na do systému AISKO. Ak vykonaniu fotodokumentácie exteriéru vozidla bránia nedostatočné rozmery\npriestoru kontrolnej linky, prvé štyri snímky fotodokumentácie podľa prílohy č. 6 môže technik vyhotoviť\nv priestore pred vstupnou bránou kontrolnej linky pracoviska kontroly originality..\n8.12. Podľa Čl. 13 ods. 5 metodického pokynu je výsledkom kontroly originality trojciferné číslo, pričom\nprvé číslo vyjadruje stav identifikátorov vozidla podľa odseku 2, druhé číslo stav požadovaných dokladov\npodľa odseku 3 a tretie číslo stav údajov v evidencii vozidiel podľa osobitného predpisu podľa odseku 4.\n8.13. Podľa Čl. 12 ods. 5 Metodického pokynu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č.\n15/2010 (ďalej aj „metodický pokyn č. 15/2010“) na vykonávanie kontroly originality základnej na\npracoviskách kontroly originality je výsledkom kontroly originality trojciferné číslo, pričom prvé číslo\nvyjadruje stav identifikátorov vozidla podľa odseku 2, druhé číslo stav požadovaných dokladov podľa\nodseku 3 a tretie číslo stav údajov v evidencii vozidiel podľa osobitného predpisu podľa odseku 4.\n\n9. Predmetnom kasačného konania bolo v rozsahu kasačných bodov preskúmať rozsudok správneho\nsúdu, a teda posúdiť správnosť záveru žalovaného, že konaním žalobcu došlo k porušeniu povinnosti\npodľa § 75 ods. 1 písm. f/ zákona č. 725/2004 Z. z. a podľa § 76 písm. d/ bod 2 zákona č. 725/2004\nZ. z. a to v kontexte s námietkou žalobcu, že žalovaný (a správny súd) prijali nesprávny právny záver,\nkeď vyhodnotili uskutočnenú kontrolu originality ako základnú a následne opakovanú odvolávajúc sa\nna metodický pokyn, i keď sa jednalo o pokračovanie v danej kontrole, teda kontrola originality bola\nvykonaná len jedna, na závere ktorom nemení nič ani tá skutočnosť, že z výstupu z kontroly boli\nvystavené dva odborné posudky (č. S. a č. S.).\n10. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že v teórii správneho práva hmotného prevažuje vymedzenie,\npodľa ktorého, správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého\nznaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho\npráva. Z uvedenej definície sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky medzi ktoré okrem iného\npatrí aj sankcia (sankcionovateľnosť). To znamená, že právo spája s každým správnym deliktom\nkonkrétnu sankciu (trest). Aj keď hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou\nsubsidiarity správneho trestu, že správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a\nprostriedky dovolené právom, zákony v niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške\npokuty ustanovením jej dolnej hranice. Ustanovenie dolnej hranice trestnej sadzby - pokuty súčasne\nvylučuje využitie inštitútu upustenia od potrestania (viď. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sžo/35/2016 z 26. apríla 2018).\n11. V prejednávanej právnej veci správny orgán prvého stupňa, po tom čo identifikoval konanie žalobcu,\nktorý nezabezpečil, aby kontroly originality boli vykonávané v súlade so zákonom, so všeobecne\nzáväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona a podľa metodík schválených\nministerstvom a umožnil vykonávať kontrolu originality bez pristaveného vozidla a bez ustanovených\nkontrolných úkonov, čím došlo k porušeniu ust. § 75 ods. 1 písm. f/ a § 76 písm. d/ bod 2 zákona č.\n725/2004 Z. z., mu postupom podľa § 107 ods. 6, ods. 14 zákona č. 725/2004 Z. z. uložil pokutu vo\nvýške 2.000 eur na dolnej hranici zákonom stanovenej sankcie, preto sa javí, že rozhodnutie ako aj\npostup správneho orgánu prvého stupňa, s ktorým sa následne v žalobou napadnutom rozhodnutí v\ncelom rozsahu stotožnil žalovaný, boli v súlade so zákonom. Úlohou kasačného súdu teda bolo túto\nskutočnosť preskúmať.\n12. Zodpovednosť za správny delikt je konštruovaná ako objektívna, teda neposudzuje sa, či\nk porušeniu povinnosti došlo na základe zavineného alebo nedbanlivostného konania páchateľa.\nOkolnosti ospravedlňujúce, resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti (takzvané liberačné dôvody)\nnemajú právny význam pri otázke zodpovednosti za toto porušenie. Mohli by byť brané do úvahy\nsprávnym orgánom len v prípade určovania výšky, prípadne druhu ukladanej sankcie (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/37/2012 z 22. augusta 2013, zverejnený v zbierke stanovísk a\nrozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod č. R 69/2014).\n13. Kasačný súd, po preskúmaní kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, ako aj pripojeného\nadministratívneho spisu žalovaného, sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi\nžalovaného, s ktorými sa stotožnil aj správny súd v kasačnou sťažnosťou napadnutom rozhodnutí.\nŽalobca kontrolu originality číslo 1033 zahájil 5. septembra 2013 a túto ukončil 13. septembra 2013.\nKontrola bola zaevidovaná 13. septembra 2013 o 8:29:15 hod. a bol z nej vyhotovený odborný posudok s\nklasifikáciou 1.1.0, čím bola kontrola ukončená (Čl. 12 ods. 5 Metodického pokynu č. 15/2010). Následne\nzahájil žalobca 23. septembra 2013 opakovanú kontrolu originality (do 30 dní) č. 1076 a túto ukončil 24.\nseptembra 2013. Kontrola bola zaevidovaná 24. septembra 2013 o 15:35:10 hod. a bol z nej vyhotovený\nodborný posudok s klasifikáciou 2.1.1, čím bola kontrola ukončená (Čl. 13 ods. 5 metodického pokynu).\nZ uvedeného je zrejmé, že kontroly prebehli dve a to základná - č. 1033 a opakovaná (do 30 dní) - č.\n1076. Nie je preto obrana žalobcu dôvodná, keď tento tvrdí, že zahájená kontrola 23. septembra 2013\nsústavne prebiehala až do 24. septembra 2013, kedy bola po odstránení nedostatkov spôsobených\ntechnikom ukončená.\n\n14. Na základe dôkladne zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca si bol svojho omylu vedomý a\ntento sa snažil zhojiť, ako aj nie je dôvod pochybovať o tom, že žalobca oslovil prevádzkovateľa systému\nza účelom opravy nesprávne zaevidovaných údajov, preto nie je dôvod pochybovať o dobromyseľnom\npostupe žalobcu, ktorý však nebol správny. Žalobca poukazuje na to, že metodický pokyn neumožňuje\ntechnikovi kontroly originality začať kontrolu z vlastného podnetu (Čl. 2 ods. 2 metodického pokynu), s\nčím nemožno nesúhlasiť, avšak v predmetnej veci, napriek uvedenému, technik žalobcu takúto kontrolu\ncontra metodický pokyn začal. Skutočnosť, že kontrola bola začatá v rozpore s Čl. 2 ods. 2 metodického\npokynu však nelegitimuje následné porušovanie metodického pokynu v ďalších krokoch. Nie je pravdou,\nako tvrdí žalobca, že metodický pokyn obsahuje nedostatok a je vzájomne rozporný, keď jednotlivé\nčlánky si majú navzájom odporovať (v odseku 1 sa príkladmo uvádza kedy sa uskutočňuje opakovaná\nkontrola originality (administratívna chyba technika v zápise do AISKO) a v odseku 2 sú vymedzené\nsubjekty, ktoré to môžu urobiť, medzi ktorými technik kontroly originality nie je), nakoľko technik súc\nsi vedomý svojej chyby mohol podnetovať a takto na Obvodnom úrade iniciovať konanie, ktorého\nvýsledkom by bolo rozhodnutie o opakovanej kontrole originality. Technici žalobcu sú osoby odborne\nznalé, ktoré sú špeciálne školené na výkon kontroly originality, ktoré sú povinné riadiť sa zákonom č.\n725/2004 Z. z., súvisiacimi predpismi a metodickými predpismi.\n15. Účelom zákona č. 725/2004 Z. z. je komplexne riešiť problematiku podmienok prevádzky vozidiel v\npremávke na pozemných komunikáciách v súlade s príslušnými smernicami Európskeho spoločenstva,\nktorého vykonávanie v praxi má mať dopad na zvýšenie bezpečnosti premávky na pozemných\nkomunikáciách, ochrany životného prostredia a rovnosti hospodárskej súťaže a s cieľom, aby sa vozidlá\npoužívali, len ak sú udržiavané na požadovanom stupni technickej spôsobilosti pre premávku na\npozemných komunikáciách. Zároveň má slúžiť ako prevencia kriminality, pričom kriminalita týkajúca sa\nmotorových vozidiel patrí medzi najrozsiahlejšie a organizované. Kontrola originality slúži na zabránenie\ndovozu či ďalšieho predaja kradnutých áut, ako aj neoprávnenej manipulácii s vozidlami, ktorou\ndochádza k neoprávneným zásahom nielen do identity vozidla, ale často aj do konštrukcie vozidla,\nčím vznikajú vozidlá, ktoré sú nielen nespôsobilé na premávku z pohľadu neoprávnených zmien, ale\naj nebezpečné z pohľadu konštrukčných zmien. Vzhľadom na vysoký spoločenský záujem na riadnom\nvýkone verejnej moci v oblasti kontroly vozidiel, je potom legitímny vysoký dôraz, ktorý je na pracoviská\nkontroly originality (na ktoré je výkon verejnej moci nepriamo prenesený) kladený.\n16. Žalobca postupoval v rozpore s metodickým pokynom, keď opakovaná kontrola č. 1076 nebola\nvyhotovená podľa úkonu č. 501 (Čl. 20 metodického pokynu) a č. 502 (Čl. 21 metodického pokynu),\nnakoľko technik nevyhotovil fotodokumentáciu vozidla, túto prevzal z kontroly č. 1033. Chýbajúca\nfotodokumentácia z kontroly originality podľa Čl. 20 a Čl. 21 metodického pokynu sa považuje za\nneprítomnosť vozidla na pracovisku kontroly originality (§ 76 písm. d/ bod 2 zákona č. 725/2004 Z. z.).\nUvedeným postupom teda technik porušil ust. § 75 ods. 1 písm. f/ a § 76 písm. d/ bod 2 zákona č.\n725/2004 Z. z., ktoré ustanovujú povinnosti nevyhnutne súvisiace s výkonom kontrol originality, ktoré\nmusí oprávnená osoba kontroly originality zabezpečiť po celú dobu výkonu kontrol originality vozidiel,\nčím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 107 ods. 6 zákona č. 725/2004 Z. z..\n17. Spáchanie správneho deliktu žalobcom bolo preukázané a uložená sankcia sa javí ako opodstatnená\na riadne zdôvodnená, keď pri určovaní výšky pokuty správny orgán prihliadol na bezúhonnosť žalobcu.\nVzhľadom k tomu, že kasačný súd nezistil dôvod na sankčnú moderáciu pod zákonom stanovenú trestnú\nsadzbu, nebolo potrebné zaoberať sa potrebou predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky\nna vyslovenie nesúladu spodnej hranice trestnej sadzby s Ústavou (podporne nález Ústavného súdu\nČeskej republiky č. k. Pl. ÚS 52/13 z 9. septembra 2014).\n18. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorý sa nestotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v bodoch\n18 a 19, kedy správny súd vyhodnotil námietky žalobcu ako irelevantné, hoci na ne mal z úradnej\npovinnosti prihliadať, podľa ktorého nemôže dôjsť k tomu, že pre porušenie vytýkaných povinnosti\ndôjde k duplicitnej sankcií, ak sa pripustí, že uvedené postupy uskutoční ten istý subjekt, kasačný súd\n\nzhodne so správnym súdom uvádza, že rozhodnutím Okresného úradu Martin, odboru cestnej dopravy\na pozemných komunikácii č. OU-MT-OCDPK-2014/00021-6 zo 16. januára 2014 bola podľa § 107 ods.\n2 písm. f/ zákona č. 725/2004 Z. z. uložená technikovi kontroly originality Ing. A. L. pokuta vo výške 166\neur za porušenie povinnosti technika kontroly originality podľa § 78 ods. 10 písm. a/ zákona č. 725/2004\nZ. z. a rozhodnutím Okresného úradu Martin, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii č.\nOU-MT-OCDPK-2014/00020-6 zo 16. januára 2014 bola uložená pokuta podľa § 107 ods. 2 písm. f/\nzákona č. 725/2004 Z. z. technikovi kontroly originality K. D., a to pokuta vo výške 166 eur za porušenie\npovinnosti technika kontroly originality stanovenej v § 78 ods. 10 písm. a/ zákona č. 725/2004 Z. z.,\npričom z totožného odôvodnenia rozhodnutí vyplýva, že v oboch prípadoch sa jednalo o realizáciu\nkontroly originality č. 1033 z 13. septembra 2013 ako základnej kontroly a kontroly originality č. 1076 z\n24. septembra 2013 ako opakovanej kontroly originality, kedy boli technici sankcionovaní za porušenie\npovinností podľa § 107 ods. 2 písm. f/ zákona č. 725/2004 Z. z., a to konkrétne za porušenie povinnosti\ntechnika kontroly originality stanovenej v § 78 ods. 10 písm. a/ zákona č. 725/2004 Z. z., zatiaľ čo\nžalobca bol naopak sankcionovaný za porušenie povinnosti podľa § 107 ods. 6 zákona č. 725/2004\nZ. z., a to konkrétne stanovenej v § 75 ods. 1 písm. f/ a § 76 písm. d/ zákona č. 725/2004 Z. z., teda\nkaždý subjekt (technici, žalobca) porušil inú povinnosť vyplývajúcu zo zákona a zároveň sa jednalo o\nrozdielne zodpovednostné subjekty. Zásada ne bis in idem teda nebola v danom prípade porušená, a\ntáto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná.\n19. Žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť\nsprávnosť rozhodnutia správneho súdu, preto kasačný súd postupom podľa § 461 S.s.p. kasačnú\nsťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n20. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods. 1\nS.s.p. a contrario k §§ 167 ods. 1 a 168 S.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu\nkonania, pretože žalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu\npredpokladu obsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..\n21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/197/2015", "guid": "c37a22a3-0020-41b2-88d9-e7528792c234:e8943348-8e33-4727-8767-6167b6884ffd", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}