{"guid": "81f59ae5-afb1-4140-bce6-c6168f65de88:1162f87b-8ddb-4296-9203-7bc52d8ec092", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5015200901.1", "spisova_znacka": "1Asan/1/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/1/2016 z 11. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. septembra 2018, sp. zn. 1Asan/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:5015200901.1", "identifikacne_cislo": "5015200901", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2018-09-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "nazov": "§ 47 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1162f87b-8ddb-4296-9203-7bc52d8ec092", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200901.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200901.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200901.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Asan/1/2016\n5015200901\n11. 09. 2018\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2018:5015200901.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ATRIA SK s. r. o., so sídlom P. Mudroňa\nč. 5, 011 38 Žilina, IČO: 45 473 480, právne zastúpeného JUDr. Máriou Kostolnou, advokátkou so\nsídlom Pavla Mudroňa č. 1191/5, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia,\nÚstredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská č. 32, 827 99 Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0153/99/2015 zo dňa 31.07.2015, o odvolaní\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/168/2015-35 zo dňa 21.júna 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/168/2015-35 zo dňa\n21.júna 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. SK/0153/99/2015 zo dňa 31.07.\n2015, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline (ďalej len\nprvostupňový správny orgán) č. P/0374/05/2014 zo dňa 13.01.2014 o uložení peňažnej pokuty žalobcovi\nvo výške 500 € podľa § 24 ods. 1 za porušenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa\na o zmene zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z. resp.\nzákona o ochrane spotrebiteľa). Súd zároveň vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prihliadol na skutočnosť, že bez obhliadky predmetu\nreklamácie, aj v tomto prípade, nemohlo zo strany žalobcu dôjsť k určeniu spôsobu vybavenia reklamácie\na nemohol ani dospieť k záveru, či reklamovaný výrobok má vady, alebo vady nemá. V dôsledku toho\npotom nemohli byť zrejmé skutočnosti, na základe ktorých by predajca buď odovzdal opravený výrobok\nspotrebiteľovi, vymenil ho, vrátil kúpnu cenu, poskytol primeranú zľavu, alebo odmietol reklamáciu.\nOdôvodnenie, ktoré uviedol žalobca v mailovom podaní z 10.09.2014 adresované spotrebiteľovi, je\nlen naplnením formálneho hľadiska ust. § 2 písm. m), ktoré nemá oporu v objektívnom preverovaní\ndôvodnosti reklamácie.\nNa základe uvedeného dospel súd k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo, v lehote 30 dní odo dňa\nuplatnenia reklamácie, k vybaveniu reklamácie v súlade s § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z.z., keď\nsamotné odôvodnenie zamietnutia reklamácie ako konečné rozhodnutie vo veci reklamácie (vymedzené\nv emaily žalobcu z 10.09.2014) je len relatívne, kvázi dočasného charakteru. Naviac nevychádzalo z\nobjektívnych zistení, že spotrebiteľ nekomunikuje so servisným technikom a neumožňuje mu obhliadku\na nemalo oporu v základnej a nevyhnutnej podmienke pre určenie spôsobu vybavenia reklamácie pre\nposudzovaný tovar, čo mohla byť výlučne len obhliadka predmetu reklamácie. Pokiaľ by bolo možné\nreklamáciu vybaviť bez ohliadky tovaru, tak bol potom povinný žalobca vybaviť reklamáciu sám, bez\nstanoviska príslušného odborníka, servisného technika.\n\nZdôraznil, že formálne odôvodnenie odmietnutia reklamácie v zákonnej lehote, bez existencie\nreálnych východísk, napĺňa princíp formalistického prístupu k spotrebiteľovi a v konečnom dôsledku je\nobchádzaním zákona, preto nemôže požívať právnu ochranu.\nKrajský súd však zároveň poukázal na to, že zmena výroku napadnutého rozhodnutia nezodpovedá\nzákonu, je neurčitá, nezrozumiteľná, z jej obsahu nie je zrejmé, akým spôsobom, vo vzťahu ku skutkovým\nokolnostiam, porušenia povinností žalobcu v preskúmavanej veci, zmenil prvostupňové rozhodnutie.\nNa základe toho dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť jeho výroku a podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. ho zrušil ( s poznámkou „i napriek\nprávnemu názoru, ktorý vyslovil v tomto rozhodnutí“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal\nnáhradu trov konania vo výške 874,54 €.\nProti predmetnému rozsudku podal žalovaný podľa § 250ja ods. 1 O.s.p. včas odvolanie, ktorým\nnamietal, že výroková časť jeho rozhodnutia v odvolacom konaní v žiadnom prípade netrpí takou\nvadou, ktorá by mala mať za následok jeho zrušenie krajským súdom a vrátenie na ďalšie konanie.\nZdôraznil, že rozhodnutie odvolacieho orgánu je totiž priamo závislé od rozhodnutia vydaného na prvom\nstupni, nakoľko sa odvíja od skutkových zistení správneho konania na prvom stupni. Druhostupňovým\nrozhodnutím možno rozhodnutie správneho orgánu na prvom stupni zmeniť, zrušiť alebo odvolanie\nzamietnuť a rozhodnutie potvrdiť (§ 59 ods. 2 Správneho poriadku), prípadne zrušiť a vrátiť správnemu\norgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie (§ 59 ods. 3 Správneho poriadku). Vo vzťahu\nk zmene prvostupňového rozhodnutia, spočívajúcej v tom, že odvolací orgán vo svojom rozhodnutí\nlen vypustí časť sankcionovateľného konania žalobcu a zvyšnú časť ponechá nezmenenú, žalovaný\ndeklaruje jednoznačnú súvislosť a nadväznosť druhostupňového rozhodnutia s rozhodnutím vydaným\nna prvom stupni. V tomto smere aj postupoval, keď v rámci jednotnosti konania (prvostupňového a\nodvolacieho) vo výrokovej časti svojho rozhodnutia len poukázal na vykonanú zmenu s tým, že už\nneopisoval celý skutok, za ktorý bola uložená pokuta, nakoľko tento bol účastníkovi konania - žalobcovi\nznámy už z prvostupňového rozhodnutia a vo vzťahu k § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa sa\nžiadnym spôsobom nezmenil. Zdôraznil, že taktiež vo vete, ktorá tvorí výrok odvolacieho rozhodnutia\nvýslovne poukázal na rozhodnutie prvostupňové. Podľa jeho názoru postupoval v súlade s požiadavkami\nust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku a účelom tohto zákona, ktorým je vydať také rozhodnutie, ktoré je\npre žalobcu jasné, určité a zrozumiteľné. Požiadavky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti opäť nemožno\nskúmať izolovane, ale len v nadväznosti na výrok prvostupňového rozhodnutia, od ktorého sa odvíja aj\ndruhostupňové rozhodnutie, pričom podľa jeho názoru krajský súd túto zásadu opomenul, keď rozhodol\nvo veci vyššie uvedeným spôsobom.\nZdôraznil, že aj z podanej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je\nevidentné, že žalobca v žiadnom bode ako žalobný dôvod neuviedol nezrozumiteľnosť výroku\nrozhodnutia žalovaného, ale naopak výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj\nrozhodnutia žalovaného správne porozumel a mal vedomosť o tom, čo nimi správny orgán a aj žalovaný\nzamýšľali vyjadriť, čo vyplýva aj z jeho podaní (odvolanie, žaloba).\nŽalovaný trval na tom, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu v plnom rozsahu spĺňa\nvšetky náležitosti výroku rozhodnutia, sú v ňom presne špecifikované skutky s uvedením miesta,\nčasu a spôsobu ich spáchania; správny orgán v ňom vyčerpávajúcim spôsobom popísal priebeh\nsankcionovaných konaní vo výrokovej časti svojho rozhodnutia a žalovaný v odvolacom konaní pristúpil\nlen k jednoduchému úkonu, keď zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, že z neho\nvypustil porušenie povinnosti podľa ust. § 18 ods. 9 zákona, nakoľko v rozhodnutí vydanom na prvom\nstupni bol účastník konania - žalobca postihovaný pre porušenie povinností podľa § 18 ods. 4 a aj\nods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. Predmetná zmena výrokovej časti bola vykonaná bezo zmeny výšky\npokuty uloženej správnym orgánom na prvom stupni. Podľa žalovaného predmetná zmena odvíjajúca\nsa od prvostupňového správneho rozhodnutia je stručná, zreteľná a jasná a v žiadnom prípade nepôsobí\nvo vzťahu k účastníkovi konania nezrozumiteľne, pričom v záhlaví výrokovej časti svojho rozhodnutia\nuviedol identifikačné údaje účastníka konania, dátumy výkonu kontrol, miesto ich výkonu, proti ktorému\nrozhodnutiu odvolanie smeruje (s uvedením jeho čísla a dátumu, kedy bolo vydané), výšku uloženej\npokuty prvostupňovým rozhodnutím a príslušné ustanovenia zákona, ktoré sa postihovali.\n\nĎalej žalovaný poukázal na prepojenosť výrokovej časti rozhodnutia s jeho odôvodnením, ktoré\npotvrdzuje úmysel žalovaného deklarovaný vo výroku rozhodnutia a vysvetľuje v ňom (na str. 2) dôvod\nneúčelnosti sankcionovania účastníka konania aj pre porušenie ust. § 18 ods. 9 zákona o ochrane\nspotrebiteľa a absenciu zistenia dôvodu na zníženie výšky uloženej sankcie, nakoľko táto bola uložená\nv primeranej výške.\nNa základe uvedeného žalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu vydaný rozpore s\nprávnymi predpismi zrušiť a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalobca namietal, že žalovaný mal pri koncipovaní opravného prostriedku\nzohľadniť novú právnu úpravu a svoje podanie zosúladiť so S.s.p. a preto je odvolanie žalovaného\npodané v rozpore s S.s.p., keďže v súčasnosti ani nepôsobí „odvolací súd\", ktorý by o odvolaní rozhodol,\nale súd kasačný, oprávnený rozhodovať výlučne o kasačných sťažnostiach.\nPoukázal tiež na to, že žalovaný vo svojom odvolaní, napriek tomu, že pri jeho koncipovaní vychádzal\nz ustanovení OSP, neuviedol ani jeden odvolací dôvod podľa § 221 O.s.p., na ktorý § 250ja O.s.p.\nodkazuje.\nZdôraznil, že napriek skutočnosti, že vo svojej žalobe nenamietal nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozhodnutia, stotožnil sa s názorom krajského súdu a pokiaľ súd dospel k záveru, že pri vydaní\nrozhodnutia došlo k porušeniu zákona, konkrétne zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(Správny poriadok), je na mieste rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\nRozhodnutie, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, neobsahuje\nskutkové vymedzenie povinností, ktoré žalobca porušil a z výroku nevyplýva, akým spôsobom bolo\nprvostupňové rozhodnutie zmenené. Napriek skutočnosti, že z odôvodnenia rozhodnutia je možné si\ndané skutočnosti vyvodiť, samotný výrok ich neobsahuje. Za účelom zjednotenia rozhodovacej praxe\nsprávnych orgánov spôsobom, aby bola táto v súlade so zákonom, určitá a zrozumiteľná, sa javí zrušenie\nnezákonných rozhodnutí súdom aj v takto formalistickom prístupe ako nevyhnutné.\nŽalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal\nžalovaného k náhrade trov konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel\nk záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.septembra 2018 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV súvislosti s nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy upravujúcej konanie a postup správnych\nsúdov dňom 1.7.2016 - zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (S.s.p.), si konajúci súd bol\nvedomý legitímnej snahy o okamžitú aplikovateľnosť jej ustanovení a zároveň aj povinnosti pri aplikácii\nS.s.p. zohľadňovať právo jednotlivcov byť chránení pred jeho procesne nepriaznivejšími účinkami v\nporovnaní s O.s.p., preto pre účely postupu v predmetnom konaní vychádzal z tých prechodných\nustanovení novej právnej úpravy (§ 491 a § 492 S.s.p.) zohľadňujúcich vzniknutú situáciu najbližšie (ust.\n§ 492 ods. 1 S.s.p. „ konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov“), pretože inak by\nmu právomoc (§ 6, § 438 S.s.p) vôbec rozhodnúť v predmetnej veci (o zrejmom „opravnom prostriedku“\nproti rozsudku krajského súdu neúspešného účastníka spravujúceho sa v dobrej viere poučením súdu o\npráve podať „odvolanie“ v legitímnom očakávaní, že v ďalšom súdnom prieskume sa bude preverovať\nriadnosť aplikácie doterajších predpisov) nevznikla (ak sa nedá vylúčiť, že odvolacie konanie vôbec\nnezačalo). Najvyšší súd Slovenskej republiky vystupujúc tak ako súd odvolací (keďže je zrejmé, že po\npredložení veci krajským súdom nekoná o kasačnej sťažnosti a nie sú splnené ani ďalšie predpoklady\nna takéto konanie - právoplatné rozhodnutie krajského súdu a samotná kasačná sťažnosť - § 438 ods.\n1 S.s.p.) súc si vedomý práva účastníka na súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a konania bez zbytočných\nprieťahov (č. 48 ústavy) sa spravoval príslušnými ustanoveniami O.s.p.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\n\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie vybavením reklamácie\nukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej\nceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo\njej odôvodnené zamietnutie.\nPodľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo\nním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa\nvšeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je\npovinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr\ndo 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje\nzložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia\nreklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených\nprípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30\ndní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od\nzmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.\nPodľa § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z., predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný\ndoklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.\nKrajský súd svoj záver o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia zdôvodnil konštatovaním, že zmena\nvýroku napadnutého rozhodnutia nezodpovedá zákonu, je neurčitá, nezrozumiteľná, z jej obsahu nie\nje zrejmé, akým spôsobom, vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, porušenia povinností žalobcu v\npreskúmavanej veci, zmenil prvostupňové rozhodnutie.\nOdvolací súd sa so záverom súdu prvého stupňa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia\nnestotožnil.\nPodľa § 47 ods. 1,2,3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (1) rozhodnutie\nmusí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak\nsa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\n(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo\nzruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\nVada spočívajúca v nepreskúmateľnosti rozhodnutia znamená, že v takom rozhodnutí nie je náležite\nvecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich\nhodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia (rozsudok NS SR 8 Sžo 12/2009).\nPodľa názoru súdu výrok napadnutého rozhodnutia nedostatkom takejto konkretizácie, ktorú možno v\nsúlade so zásadami „good governance“ spravodlivo požadovať, netrpí.\n\nV danom prípade napadnutému rozhodnutiu nemožno ani vyčítať, že je rozhodnutím zrozumiteľným\nlen pre orgán, ktorý ho vydal (čo nepochybne nepostačuje, R 33/2006), ale je zrejmé, že je dostatočne\nzrozumiteľné nielen pre žalobcu, ktorý nespochybnil, že v žalobe, ktorou popieral porušenie povinnosti\nkladenej mu za vinu, žiadnu námietku v tomto smere nevzniesol (naopak vo vyjadrení k odvolaniu\nsám pripustil, že i keď ich samotný výrok neobsahuje, z odôvodnenia rozhodnutia je možné si\ndané skutočnosti vyvodiť) a nepochybne ani samotnému preskúmavajúcemu súdu, ktorý napadnuté\nrozhodnutie preskúmal v merite veci vychádzajúc zo skutočností v ňom uvedených dokumentujúcich\nskutkový stav, ktorý nepovažoval za nedostatočne zistený, na základe čoho aj vyslovil právny názor (str.\n8 odôvodnenia rozsudku) k otázke zodpovednosti žalobcu za konanie v rozpore so zákonom o ochrane\nspotrebiteľa, ktorá bola predmetom predchádzajúceho správneho konania.\nAj keď je pravdou, že samotný výrok rozhodnutia žalovaného podrobný opis skutku tak ako ho obsahuje\nvýrok prvostupňového správneho orgánu neobsahuje, pokiaľ je tento v takmer totožnom rozsahu\nobsiahnutý v odôvodnení rozhodnutia žalovaného spolu s logickým zdôvodnením v čom spočíva zmena\noproti rozhodnutiu prvého stupňa (str. 2 tretí odsek, str. 3 tretí odsek), nemožno podľa názoru odvolacieho\nsúdu súdom prvého stupňa tvrdenú formálnu nedokonalosť resp. formulačnú nešikovnosť považovať\nza takú, ktorá by vyvolávala v danom prípade objektívne pochybnosti o konkrétnosti vytýkaného konania\nzodpovedného subjektu a jeho prípadnej nezameniteľnosti, o čom napokon svedčí postoj samotného\nadresáta napadnutého rozhodnutia, ktorý pochybnosti takéhoto druhu v žalobe nezmienil, ale i súdu\nprvého stupňa, keď tento nemal problém postup dotknutých správnych orgánov pri vydaní rozhodnutí\npodrobiť súdnemu prieskumu.\nV tejto súvislosti je potrebné vychádzať zo zásady, že ak súd ruší rozhodnutie správneho orgánu pre\nnepreskúmateľnosť spočívajúcu v nezrozumiteľnosti, k veci samej sa nevyjadruje (z rozsudku NSS\nsp. zn. 4 Ads 102/2006-38 z 31.05.2007), obdobne pokiaľ súd dospel k záveru o nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia, uvedie iba dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné, pričom ďalšie\nnámietky už nepreskúmava (z rozsudku NSS sp. zn. 3 As 6/2004 z 08.03.2005 ) a tiež zo zásady, že\ndôvody rozhodnutia možno skúmať, len v prípade rozhodnutia zrozumiteľného (z rozsudku Krajského\nsúdu v Brne sp. zn. 31 Ca 39/2005-70 z 11. 04. 2006). Za nepreskúmateľnosť celého rozhodnutia\nnemožno považovať tvrdenú nepreskúmateľnosť len samotného výroku, v ktorom nie je popísaný skutok,\nza ktorý bola uložená sankcia, ak dostatočný popis tohto skutku obsahuje, hoci nesprávne, odôvodnenie\nrozhodnutia ( z rozsudku NSS sp. zn. 4 As 61/2004 z 30.11.2005).\nSkutočnosť, že žalobcom v správnom ani v súdnom preskúmavacom konaní tvrdená vada rozhodnutia\nnebránila v identifikácii vytýkaného konania pri obrane svojich práv a napokon ani súdu pri posúdení\nrozhodnutia napriek jeho zisteniu a konštatovaniu „nepreskúmateľnosti“ pre nezrozumiteľnosť, keď\nbol schopný zo samotného rozhodnutia ( i keď v podrobnostiach v časti odôvodnenia rozhodnutia )\nidentifikovať všetky nepochybne podstatné náležitosti nedovoleného konania, ktoré robia takéto\nkonanie jedinečným a nezameniteľným, vyvoláva preto dôvodné pochybnosti o správnosti názoru\nsúdu považujúcim takú mieru precizácie formulácie výroku akú obsahovalo napadnuté rozhodnutie\nžalovaného za nedostatočnú pre dostatočnú identifikáciu protizákonného konania alebo jeho prípadnú\nzameniteľnosť. Takýto striktný postoj zastávaný krajským súdom v predmetnej veci by znamenal\nporušenie princípu legitímneho očakávania aj vzhľadom na doterajší postup súdov v obdobných veciach,\nna ktorý poukazoval žalovaný.\nUž len tento dôvod vytvára dostatočný predpoklad pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa\na vrátenia mu veci späť, pretože napriek konštatovaniu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre\nnezrozumiteľosť, napadnuté rozhodnutie i tak preskúmaval a zaoberal sa aj ďalšími námietkami žalobcu\n(pričom nemožno zohľadniť, že prípadne len tými, u ktorých to nebolo vylúčené pre nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre nezrozumiteľosť, čo je však protirečivé, keďže podľa názoru odvolacieho súdu selektívny\nprieskum bez bezprostredného vzťahu k „nepreskúmateľnému“ a „nezrozumiteľnému“ rozhodnutiu ako\ncelku, objektívne vykonať nemožno) a zaujal tak svoje stanovisko aj k veci samej, čo predstavuje rozpor\n(z rozsudku NSS sp. zn. 4 Ads 102/2006-38 z 31.05.2007)\nOdvolací súd rozhodujúci o odvolaní žalovaného namietajúceho nezákonnosť rozsudku súdu prvého\nstupňa na základe vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru o potrebe jeho zrušenia z dôvodu vady\nkonania spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení otázky náležitostí napadnutého rozhodnutia a\njeho preskúmateľnosti majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) s tým,\n\nže súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podaného žalovaným nerozhodol sám o podanej žalobe\nrešpektujúc princípy dvojinštančnosti súdneho preskúmavacieho konania, predvídateľnosti súdneho\nrozhodovania, zákazu odňatia možnosti konať pred súdom, právnej istoty a zákazu prekvapivých\nrozhodnutí.\nV tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti\nrozhodnutí súdu. Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu č.\n384/2008 Z.z. bolo v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník\ntak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na\nzistený skutkový stav. S účinnosťou od 15. októbra 2008 Občiansky súdny poriadok (zákon č. 384/2008\nZ.z.) v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť\naž po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu. Predvídateľné je také\nrozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje,\nže účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby\nim bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na\nich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v\npredvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (z\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 42/2010 zo 17. októbra 2011).\nPodľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak\nmali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nPodľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. f) súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec\nprávne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový\nstav.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa podľa § 246c ods. 1 O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. h) v spojení s § 212 ods. 3, O.s.p. zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.\nV ďalšom konaní krajský súd vec znova prejedná a rozhodne o nej, pričom sa musí náležite vysporiadať\ns námietkami žalobcu vznesenými v žalobe i v odvolaní, a to vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu.\nV novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 a\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/168/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}