{"guid": "e65c8444-681b-4dae-8d43-f15e3dc27ae7:25e19a2d-c1c5-448a-b119-5ed793988445", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5015200831.1", "spisova_znacka": "8Sžo/37/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/37/2016 z 31. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2018, sp. zn. 8Sžo/37/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:5015200831.1", "identifikacne_cislo": "5015200831", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43.odsek-2", "nazov": "§ 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-2", "nazov": "§ 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-1", "nazov": "§ 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-5", "nazov": "§ 88a ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-43", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-57", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25e19a2d-c1c5-448a-b119-5ed793988445", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200831.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200831.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200831.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/37/2016\n5015200831\n31. 05. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:5015200831.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu S. K., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX N. I. W., právne zast. JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom\nso sídlom kancelárie Stred č. 60/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému Okresnému úradu\nŽilina, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, za účasti\npribratého účastníka konania Urbárskej obce, pozemkového spoločenstva Mojšová Lúčka, so sídlom\nLipňová č. 14/2, 010 01 Žilina, IČO: 36 145 769, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZAOVBP2-2015/020418/KRA zo 16. júla 2015, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline č. k. 20S/159/2015-46 z 8. marca 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Žiline č. k. 20S/159/2015-46 z 8. marca\n2016 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 20S/159/2015-46 z 8. marca 2016\npodľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OUZA-OVBP2-2015/020418/KRA zo 16. júla 2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nprvostupňové správne rozhodnutie Mesta Žilina č. 21871/2013-18161/2015-OS-DRA z 21. apríla 2015.\nPredmetným rozhodnutím Mesto Žilina postupom podľa § 88a ods. 2 a § 88a ods. 5 zákona č.\n50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v rozhodnom znení\n(ďalej len „Stavebný zákon“) nariadilo vlastníkovi stavby (žalobcovi) odstránenie stavby, označenej ako\n„Rekreačný objekt“ nachádzajúcej sa na pozemku registra „C“ parc. č. 520/2 v katastrálnom území W. Y..\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení § 43, § 43a ods. 1, 2, § 55 ods. 1, § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a ods. 1, 2, 5, 6, 7 a § 140\nStavebného zákona, § 46 Správneho poriadku, v celom rozsahu sa stotožnil s právnym posúdením veci\nzo strany žalovaného, a preto postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych\norgánov a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, keďže rozhodnutie a postup správnych\norgánov bol v súlade so zákonom.\nUviedol, že uvedená stavba je stavbou v zmysle Stavebného zákona, a to konkrétne § 43 ods. 1\nčasť vety za slovom alebo, tzn. že jedná sa o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami\nzo stavebných výrobkov, ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Preukazuje to fotodokumentácia\n\npripojená v správnom spise zo štátnych stavebných dohľadov i znalecký posudok predložený žalobcom,\nktorý bol vyhotovený Ing. W., ktorý posudzovanú stavbu jednoznačne charakterizuje ako pozemnú\nstavbu, ktorej osadenie si vyžiadalo len v malej časti úpravu terénu. Pritom nie je podstatné, že nejde\no stavbu, ktorá je pevne spojená so zemou v zmysle § 43 ods. 1 písm. a/ Stavebného zákona alebo\nnepripojená na žiadne inžinierske siete podľa § 43 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona. Tieto podmienky\nsú totiž stanovené pre pevné spojenie so zemou, avšak v danom prípade bolo preukázané, že osadenie\nstavby si vyžiadalo úpravu podkladu čiže terénu. Taktiež je v danej veci právne irelevantné, že sa nejedná\no nehnuteľnosť v zmysle Občianskeho zákonníka. K námietke žalobcu, že už pred osadením stavby tam\nboli pivnice, ktoré tvrdenie by malo pochádzať od Urbárskej obce - pozemkové spoločenstvo Mojšova\nLúčka, krajský súd uviedol, že zo znaleckého posudku Ing. W. takéto zistenie nevyplýva. Naopak, znalec\nkonštatoval uloženie podlahy terasy na hranoloch, ktoré sú uložené voľne bez základov na štrkovom\npodklade. Pokiaľ by však aj úpravy boli vykonané v minulosti a boli by použité na osadenie stavby, v\ntom prípade by bola splnená podmienka § 43 ods. 1 písm. a/ Stavebného zákona, pretože stavba by\nbola spojená so zemou pevným základom, a to konkrétne práve pivnicou, resp. jej časťou. Pritom by\nbolo nepodstatné, či tento pevný základ bol vykonaný už v minulosti alebo v nadväznosti na vykonanie\nstavebných prác na rekreačnom objekte, ak by sa tieto stavebné konštrukcie ako podklad pre rekreačný\nobjekt použili.\nK námietke žalobcu, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom rozhodnutia žalovaného\nč. k. OU-ZA-OVBP2-2014/019559/KRA z 10. decembra 2014, krajský súd uviedol, že táto námietka\nje taktiež nedôvodná. Rozhodnutie z 10. decembra 2014 zrušilo pôvodné prvostupňové rozhodnutie\nz dôvodov, že najskôr prvostupňový správny orgán mal vyzvať stavebníka na predloženie dôkazov,\nže sa nejedná o stavbu a ak túto skutočnosť nepreukáže, bude sa mať za to, že sa o stavbu\njedná a v tom prípade v ďalšom kroku ho vyzve na predloženie dôkazov o tom, že stavba nie je v\nrozpore so všeobecným záujmom. Teda nie je v súlade so skutočnosťou tvrdenie žalobcu, že v novom\nprvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí nesprávne posúdili objekt ako stavbu, keď v\npredchádzajúcej časti konania mal žalovaný iný právny názor. Naopak, v zrušujúcom rozhodnutí z 10.\ndecembra 2014 žalovaný nevyslovil žiaden konkrétny názor ohľadne posúdenia rekreačného objektu,\nči sa jedná o stavbu v zmysle Stavebného zákona alebo nie. Inštruoval prvostupňový správny orgán, že\nk tejto otázke má vykonať ďalšie dokazovanie. Vo vzťahu k tejto otázke prvostupňový orgán následne\nvyzval žalobcu na predloženie dôkazov, z ktorých aj vychádzal. Jedná sa o listinné dôkazy, z ktorých\nvyplýva, že sa jedná o pozemnú stavbu v zmysle Stavebného zákona, a preto právne posúdenie vyplýva\nz vykonaného dokazovania pred prvostupňovým správnym orgánom. Neexistuje teda tvrdený rozpor v\nprávnom posúdení rekreačného objektu žalovaným ako stavby v rozhodnutí z 10. decembra 2014 a v\nnapadnutom rozhodnutí. Ďalšia námietka sa týkala tvrdeného nelogického postupu žalovaného, keď v\nrozhodnutí odkazuje na projektovú dokumentáciu, ako aj na to, že v minulosti sám konštatoval, že to bol\nprvostupňový orgán, ktorý žalobcu nesprávne poučil. Ako uviedol krajský súd vyššie, rozhodnutie z 10.\ndecembra 2014 konštatovalo predčasnosť predkladania takýchto dôkazov (projektová dokumentácia),\nkeď ešte nebolo zrejmé, či pôjde o stavbu, ale ak žalobca predložil dôkaz, z ktorého vyplýva, že o stavbu\nv zmysle Stavebného zákona išlo, správny orgán z neho mohol vychádzať.\nK ďalšej námietke žalobcu, že predchádzajúci vlastník rekreačného objektu pri jeho osadení na pozemok\nohlásil prvostupňovému orgánu drobnú stavbu už v roku 2010, s čím súvisí aj námietka právneho\nzástupcu žalobcu na pojednávaní, že v roku 2010 táto stavba nebola v tom čase v rozpore s Územným\nplánom Mesta Žilina, ktorý bol schválený až v roku 2012, krajský súd uviedol, že nebolo medzi účastníkmi\nsporné, že stavebník Ing. N. uzavrel 14. júla 2010 s pribratým účastníkom nájomnú zmluvu o nájme\npozemku p.č. 520/204, ktorej účelom bolo osadenie dočasnej stavby pre uskladnenie rybárskych\npotrieb a rekreáciu a tiež požiadal o súhlas s drobnou stavbou v zmysle § 57 Stavebného zákona,\navšak stavebný úrad nevydal príslušné rozhodnutie o ohlásení drobnej stavby. Tiež nebolo sporné,\nže tento stavebník stavbu bez stavebného povolenia či ohlásenia drobnej stavby realizoval. Týmto\nkonaním pôvodný stavebník však porušil zákon, keď nevyčkal na vydanie príslušného rozhodnutia\nstavebného úradu. Nečinnosť stavebného úradu ho v žiadnom prípade neoprávňovala na realizáciu\nstavby bez stavebného či iného povolenia v zmysle Stavebného zákona, keďže v roku 2010 už neplatila\npredchádzajúca právna úprava § 57 Stavebného zákona, ktorá umožňovala realizovať drobnú stavbu\naj v prípade, ak v zákonnej lehote stavebný úrad nevydal k návrhu na ohlásenie drobnej stavby žiadne\nrozhodnutie. Pôvodný vlastník teda nemohol nadobudnúť presvedčenie, že sa nejedná o stavbu len z\ntoho dôvodu, že hoci stavbu ohlásil, odpoveď zo stavebného úradu nedostal. Uvedené práve dokazuje,\nže pôvodný vlastník stavby mal za to, že sa o stavbu jedná, pretože ohlásenie drobnej stavby podal.\n\nKrajský súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj poslednú námietku žalobcu týkajúcu sa tvrdenia, že žalobca\npreukázal súlad rekreačného objektu s verejným záujmom. Krajský súd v súlade s názorom žalovaného\nskonštatoval, že nie je objektom spadajúcim pod takúto funkciu rekreačný objekt žalobcu len preto,\nže žalobca je rybár a v objekte uskladňuje (okrem iných vecí, ako to vyplýva z fotodokumentácie zo\nštátneho stavebného dohľadu zo dňa 17.02.2015) aj rybárske náčinie. Stavby, ktoré spĺňajú funkciu\ndoplňujúcu šport a rekreáciu je potrebné vnímať najmä ako objekty plniace úlohu športovorekreačnej\nvybavenosti územia, t.j. športovísk i rekreačných objektov verejného charakteru, ktoré slúžia pre\nvšetkých návštevníkov tohto biokoridoru a v žiadnom prípade nie ako objekt pre individuálnu rekreáciu,\nktorej súčasťou je nepochybne i športové vyžitie fyzickej osoby, napr. rekreačná chata. Pritom je bez\nprávneho významu, že v nej stavebník môže uskladňovať aj potreby na šport, keďže týmto sa charakter\nstavby nemení. Z projektovej dokumentácie rekreačného objektu, kúpnej zmluvy a nájomnej zmluvy\ns vlastníkom pozemku jednoznačne vyplýva, že sa jedná o objekt pre individuálnu rekreáciu s veľkou\nobytnou miestnosťou a prekrytou terasou, čo je zjavne v rozpore s územným plánom ako aj s jeho časťou\naktualizované biokoridory, konkrétne biokoridor Rieka Váh, kde v regulatívoch a v limitoch je uvedené,\nže je neprípustná výstavba s výnimkou dopravnej infraštruktúry a športovorekreačnej vybavenosti\núzemia. Čo sa týka námietky, že súlad rekreačného objektu s územným plánom vzhľadom na jeho\núčel uskladnenia rybárskych potrieb nebol v oboch napadnutých rozhodnutiach riadne odôvodnený,\nkrajský súd uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí je rozpor s Územným plánom Mesta Žilina (ďalej\naj „ÚPN ŽA“) konkrétnymi regulatívmi ÚPN ŽA a smernej časti ÚPN ŽA a stručne, ale výstižne je v\nňom uvedené, že vlastník objektu nepreukázal, že objekt je v súlade s verejnými záujmami stanovenými\ntýmito regulatívmi. Toto konštatovanie rozvinul žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V\nňom konkrétne, jasne, zrozumiteľne a dostatočným spôsobom uviedol, a to aj prihliadnutím na tvrdený\núčel užívania rekreačného objektu (uskladnenie rybárskych potrieb), prečo nie je možné tento objekt\nsubsumovať pod niektorú zo stanovených funkcií v Územnom pláne Mesta Žilina, a to ani pod doplnkovú\nšportovú či rekreačnú funkciu. Druhostupňový správny orgán sa výslovne zaoberal námietkou, či účel\nvyužívania objektu uvedený žalobcom (uskladnenie rybárskych potrieb) predstavuje funkciu doplňujúcu\nšport, a túto námietku riadne vyhodnotil. Konkrétne uviedol, že skutočnosť, že pôvodný stavebník\nalebo aj terajší vlastník je alebo môže byť športovým alebo rekreačným rybárom vykonávajúcim\ntakúto individuálnu športovú aktivitu, ho automaticky neoprávňovala zriadiť za týmto účelom stavbu,\npretože v tom prípade by potom každému, kto takéto športové a rekreačné aktivity v tomto území\nvykonáva, napr. bicyklovanie, beh, atď., by malo byť automaticky priznané právo zriadiť si stavbu skladu\nza účelom odkladania týchto športových potrieb, čo je v rozpore so samotným obsahom, cieľmi a\núčelom tejto časti schváleného ÚPN ŽA. Krajský súd skonštatoval, že správne konanie tvorí jeden\ncelok, preto odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v spojení s druhostupňovým rozhodnutím nie je\nnepreskúmateľné.\nZáverom krajský súd uviedol, že pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní 8. marca 2016\npoukazoval na tú skutočnosť, že v budúcnosti je možné, že bude schválená zmena územného plánu,\npretože bola podpísaná petícia Urbárskeho spoločenstva Mojšova Lúčka a vlastníkov jednotlivých\nobjektov umiestnených v biokoridore Rieka Váh, takáto námietka nebola uplatnená ani v stavebnom\nkonaní, ani v žalobe voči napadnutému rozhodnutiu. Uvedené vyhodnotil, ako irelevantné tvrdenie\nprávneho zástupcu žalobcu, keďže pre súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V čase vydania napadnutého rozhodnutia (i v čase vyhlásenia\nrozsudku) bolo a je umiestnenie rekreačného objektu v rozpore so schváleným Územným plánom Mesta\nŽilina v jeho časti týkajúcej sa územia, kde bol rekreačný objekt zrealizovaný. Táto námietka teda\nnemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože je hypotetického charakteru, keďže v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia ÚPN ŽA nebol zmenený a nie je zrejmé, či vôbec k požadovanej\nzmene územného plánu v žalobcom požadovanom smere v budúcnosti dôjde.\nO trovách konania krajský súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi,\nktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu žalobca podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie, z dôvodu, že\nrozsudok vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, čo malo za následok i nesprávne právne\nposúdenie veci.\n\nK posúdeniu rekreačného objektu ako stavby podľa § 43 Stavebného zákona žalobca uviedol, že\nrekreačný objekt je hnuteľnou vecou, ktorá nie je pevne spojená so zemou, pričom objekt nie je napojený\nani na žiadne inžinierske siete. Poukázal na to, že predmetom znaleckého posudku Ing. W. bolo\nposúdenie rekreačného objektu, respektíve jeho kontaktu so zemským povrchom, pričom znalec sa\nkomplexne terénom pozemku, respektíve jeho podkladom nezaoberal. Uvedený znalec sa v znaleckom\nposudku nevyjadril, že terénne úpravy pozemku boli vykonané z dôvodu umiestnenia rekreačného\nobjektu. Dodal, že je potrebné určiť časový aspekt a dôvod úpravy pozemku pre posúdenie, či rekreačný\nobjekt je, alebo nie je stavbou v zmysle § 43 Stavebného zákona. Má za to, že pokiaľ by pred osadením\nobjektu nedošlo k úprave podkladu, tak objekt nepredstavuje stavbu, nakoľko nespĺňa ďalšie podmienky\nstanovené v § 43 menovaného zákona, čo vyplýva aj zo záveru znaleckého posudku Ing. W.. Žalobca\npoukázal i na vyjadrenie štatutárneho zástupcu Urbárska obec, pozemkové spoločenstvo Mojšová Lúčka\nIng. K., že terénne úpravy boli vykonané dávno v minulosti pred umiestnením rekreačného objektu\nna pozemku, a teda terénne úpravy nesúviseli s umiestnením tohto objektu. S týmto vyjadrením sa\nkrajský súd vôbec nezaoberal. V tejto súvislosti žalobca dodal, že na účely § 43 Stavebného zákona\nsa vyžaduje, aby si vykonanie terénnych úprav vyžiadalo priamo umiestnenie stavby, čo vyplýva z jeho\nznenia a nepostačuje, aby boli terénne úpravy vykonané v minulosti bez súvisu so stavbou a tieto boli\nvyužité pri jej osadení. Z tohto dôvodu, podľa názoru žalobcu, rozsudok vychádza z nesprávne zisteného\nskutkového stavu, čo malo za následok i nesprávne právne posúdenie veci. Rovnako je rozsudok v tejto\nčasti nepreskúmateľný, keď súd v odôvodnení síce konštatuje, že mali byť vykonané terénne úpravy\npred osadením rekreačného objektu, avšak nekonkretizuje, respektíve neuvádza, čo možno považovať\nza terénne úpravy podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona Týmto došlo podľa žalobcu k tomu, že mu\nbola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže odôvodnenie rozsudku nespĺňa podmienky podľa § 157\nods. 2 O.s.p..\nŽalobca ďalej namietal, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s námietkou,\nže zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného je v rozpore s obsahom spisu. Touto námietkou\nžalobca poukazoval na rozpornosti v postoji žalovaného, ktorý najskôr sám v rozhodnutí z 5. augusta\n2014, č. k. OU-ZA-OVBP2-2014/01767-1/Pál, poukázal na nesprávny postup zo strany Mesta Žilina ako\nprvostupňového správneho orgánu, ktorý porušil zásadu uvedenú v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, keď\nod žalobcu požadoval predloženie projektovej dokumentácie a iných dokladov o tom, že stavba nie je\nv rozpore s verejným záujmom bez toho, aby bola vôbec vyriešená otázka, či sa jedná o stavbu, avšak\nv rozhodnutí, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie, poukazuje tento práve na\nohlásenie stavby zo strany žalobcu a predloženú projektovú dokumentáciu ako listinné dôkazy, ktoré\nmajú preukazovať, že rekreačný objekt je stavbou. Takýto postup zo strany žalovaného je nezákonný,\nkeď najskôr sám konštatuje, že postup prvostupňového správneho orgánu bol nezákonný a následne\nna takto získané dokumenty poukazuje ako na listinné dôkazy, ktoré majú byť v neprospech žalobcu.\nTakéto konanie podľa názoru žalobcu zakladalo dôvod na zrušenie rozhodnutia.\nŽalobca ďalej poukázal na to, že v čase ohlásenia stavby zo strany predchádzajúceho vlastníka zo\nstrany pôvodného vlastníka Rekreačného objektu neplatil ÚPN ŽA, podľa ktorého bol posudzovaný súlad\nRekreačného objektu s verejným záujmom. V čase, keď zo strany pôvodného vlastníka Rekreačného\nobjektu došlo k jeho umiestneniu na pozemok, tak to nebolo v rozpore s verejným záujmom, vzhľadom\nna čo je potrebné vziať do úvahy, že práve nečinnosť zo strany prvostupňového orgánu je dôvodom,\nktorý zapríčinil súčasný stav.\nZáverom podaného odvolania žalobca uviedol, že trvá na svojom stanovisku, že rekreačný objekt funkciu\ndoplňujúcu šport a rekreáciu spĺňa, keď medzi športy jednoznačne patrí aj športový rybolov. Poukázal aj\nna to, že rekreačný objekt bol na pozemok umiestnený so súhlasom vlastníka pozemku ešte predtým,\nako bol schválený územný plán Mesta Žilina, ktorý považuje samotný vlastník za nezákonný, a prečo boli\nv súčasnosti zo strany vlastníkov pozemkov predložené Mestu Žilina pripomienky k Územnému plánu,\nktoré sa priamo dotýkajú aj využitia pozemku, na ktorom je Rekreačný objekt umiestnený.\nNavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší\nrozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím Mesta Žilina a vec vráti na\nďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že dôvody, ktoré žalobca uvádza v odvolaní sú\nidentické, ako odvolacie námietky voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalobné\n\ndôvody. Zastáva názor, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a zákonný\na vecne správny je aj odvolaním napadnutý rozsudok. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudok krajského súdu potvrdil.\nPribratý účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nepovažuje chatku žalobcu za stavbu,\nobjekt stojí v teréne, ktorý bol v minulosti upravovaný, boli tam pivnice pôvodných obyvateľov, do\nvysťahovania obce. Uviedol, že názor, ktorý presadzuje žalovaný, je nesprávny, ako aj je nesprávny\nfakt, že cesta je prehustená a ich (pravdepodobne vlastníkov pozemkov) prítomnosť obmedzuje pohyb\ncyklistov, peších a korčuliarov, keď pohyb obmedzujú tí, čo prídu na rybačku a stoja na kraji cesty, Všetci\nvlastníci objektov v správe pribratého účastníka parkujú na urbárskych pozemkov, mimo cesty, iní na\nsvojich vlastných. Nesúhlasí ani s návrhom, že priestore nad zákopovou čiarou má slúžiť verejnému\nužívaniu, keď brehy nad Vodným dielom sú skutočne konce ich záhrad, kde ešte možno nájsť zvyšky\noplotenia. Záverom uvádza, že prišli o možnosť vytvorenia stavebných pozemkov pre svoje deti a teraz\nmajú prísť aj o možnosť postaviť si na vlastných pozemkoch vlastné objekty pre trávenie voľného času.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,\nktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p.,\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 31. mája 2018 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\n\nZ obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, najvyšší súd zistil, že\nprvostupňový správny orgán rozhodnutím z 25. apríla 2014, č.s.: 21871/2013-22050/2014-OS-DRA\nnariadil odstránenie stavby nachádzajúcej sa na pozemku registra „C“ parc. č. 520/2 v katastrálnom\núzemí W. Y.. Uvedené rozhodnutie bolo následne zo strany odvolacieho správneho orgánu na základe\npodaného odvolania rozhodnutím z 10. decembra 2014, č.s.: OU-ZA-OVBP2-019559/KRA, zrušené\na vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvod\nzrušenia rozhodnutia spočíval v nedôvodnom zamietnutí žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na\npredloženie dokladov pre konanie o dodatočnom povolení stavby, v nedodržaní procesného postupu\npodľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, keď správny orgán prvého stupňa vyzval žalobcu na predloženie\nžiadosti o dodatočné povolenie stavby, pričom na predloženie uvedenej žiadosti možno účastníka\nkonania vyzvať v prípade, ak tento účastník preukáže súlad stavby s verejným záujmom, čo však\nnebol prípad vzťahujúci sa na prejednávanú vec. Ďalší dôvod zrušenia spočíval v nedostatočne\nzistenom skutkovom stave veci, keď zo Záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu obsahoval iba\nkonštatovanie, že sa v predmetnom prípade jedná o dokončenú záhradnú chatku z dreva umiestnenú\nna pozemku par. č. 52/2 vo svahu pri Vodnom diele v k. ú. W. Y., avšak bez podrobného opisu stavby,\nbez opisu jej stavebnotechnického riešenia, bez uvedenia údajov o jej umiestnení na pozemku, spôsobe\nzloženia stavby, rozmeroch a podobne. Záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu neobsahoval\nvšetky dôležité zistenia pre posúdenie konkrétneho objektu, najmä na účely § 43 Stavebného zákona.\nNásledne prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 27. februára 2015, č. s.: 21871/2013-9417/2015OS-DRA, vyzval žalobcu, aby v lehote 30 dní preukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore\ns verejnými záujmami, a to predložením dokladu, ktorý preukazuje súlad stavby so záväznou časťou\nplatnej územnoplánovacej dokumentácie - Územným plánom mesta Žilina. Zároveň týmto rozhodnutím\nprerušil konanie. Žalobca na uvedenú výzvu reagoval zaslaním vyjadrenia z 9. apríla 2015, v ktorom\npredovšetkým poukazoval na to, že Rekreačný objekt nie je stavbou podľa § 43 Stavebného zákona. K\nvyjadreniu priložil znalecký posudok č. 3/2015 vypracovaný znalcom Ing. V. W. 8. januára 2015 ako aj\nStanovisko pribratého účastníka konania z 26. mája 2014. Nepredložil však doklad preukazujúci súlad\nstavby so záväznou časťou platnej územnoplánovacej dokumentácie - Územným plánom Mesta Žilina.\nSprávny orgán prvého stupňa následne rozhodnutím z 21. apríla 2015, č.s.: 21871/2013-18161//2015OS-DRA, nariadil odstránenie stavby nachádzajúcej sa na pozemku registra „C“ parc. č. 520/2 v\nkatastrálnom území W. Y.. Na odvolanie žalobcu žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-ZAOVBP2-2015/020418/KRA zo 16. júla 2015 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie\na prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky\ns prihliadnutím na § 219 ods. 2 v spojení s § 492 ods. 2 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s\nním v prevažujúcom rozsahu stotožňuje a zároveň na zdôraznenie záverov, ktoré si osvojil, uvádza\nnasledovné:\nHlavnou odvolacou námietkou žalobcu bola námietka, že rekreačný objekt nie je stavbou podľa § 43\nStavebného zákona, keďže na účely § 43 zákona sa vyžaduje, aby si vykonanie terénnych úprav\nvyžiadalo priamo umiestnenie stavby, čo vyplýva z jeho znenia a nepostačuje, aby boli terénne úpravy\nvykonané v minulosti bez súvisu so stavbou a tieto boli využité pri jej osadení. Uvedená námietka bola\nv rámci správneho konania hlavnou skutočnosťou pre právne posúdenie veci. Správne orgány oboch\nstupňov sa danou noetikou náležite zaoberali a túto predmetný objekt vyhodnotili ako stavbu podľa §\n43 Stavebného zákona, s právnym názorom ktorým sa v odvolaním napadnutým rozhodnutím stotožnil\naj krajský súd.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že Stavebný zákon v dotknutom ani inom ustanovení bližšie legálne\nnešpecifikuje, čo treba rozumieť pod slovným spojením „úprava podkladu“. Uvedené možno na účely\nStavebného zákona vyložiť tak, že sa jedná o prispôsobenie podkladu bez ohľadu na rozsah tak, aby\nčo najviac funkčne a technicky zodpovedal následnému umiestneniu stavby. Konkrétne môže ísť o\nzarovnanie, zhutnenie, vyštrkovanie podkladu, spevnenie svahov a podobne, všetko bez ohľadu na\nrozsah prác.\n\nZ príslušnej fotodokumentácie vyhotovenej v súvislosti s výkonom štátneho stavebného dohľadu z 5.\nnovembra 2013 a zo 17. februára 2015, ako aj zo Znaleckého posudku číslo 3/2015 vypracovaného\nznalcom Ing. V. W. 8. januára 2015, a zadávateľom ktorého bol práve žalobca, vyplýva, že sa jednalo\no pozemnú stavbu, ktorej osadenie si vyžiadalo (len) v malej časti úpravu terénu, a to, vychádzajúc z\nfotodokumentácie, najmä zarovnaním podkladu a navozením kameniva a štrku, s čím bolo následne\nvystlaté (vyštrkované) lôžko záhradného domčeka. (Znalec konštatoval uloženie podlahy terasy na\nhranoloch, ktoré sú uložené voľne bez základov na štrkovom podklade a čo sa týka samotného\ndreveného domčeka, tento je osadený na drevených železničných podvaloch.) Na uvedenom nič nemení\nani tá skutočnosť, že k hlavnej úprave podkladu došlo (mohlo/malo dôjsť) v minulosti, teda nie priamo\npríčinne v súvislosti s výstavbou tohto Rekreačného objektu, nakoľko na účely posúdenia objektu ako\nstavby podľa § 43 Stavebného zákona je rozhodujúce, že objekt bol umiestnený, resp. osadený, na\ntakom mieste, ktoré bolo (muselo byť) upravené. Bez takejto úpravy by stavebník nemohol objekt osadiť\na musel by sám pristúpiť k úprave podkladu. Pokiaľ teda stavebník využil už v minulosti uskutočnenú\núpravu podkladu, na ktorý následne umiestnil objekt, jedná sa o stavbu podľa § 43 menovaného zákona.\nOpačný výklad by znamenal obchádzanie zákona, nakoľko by umožňoval, aby stavebník využil pri\numiestnení stavby už skôr upravený podklad a tým sa vyhol povinnosti buď stavbu ohlásiť, alebo\niniciovať postup smerujúci k vydaniu stavebného povolenia, čo určite nie je účelom Stavebného zákona.\nRekreačný objekt je teda stavebnou konštrukciou postavenou stavebnými prácami zo stavebných\nvýrobkov, ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. (podporne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n7Sžo/61/2016 z 25. apríla 2018)\nNajvyšší súd k námietke rozpornosti v postoji žalovaného, ktorý podľa žalobcu najskôr sám v rozhodnutí\nz 10. decembra 2014, č. k. OU-ZA-OVBP2-2014/019559/KRA, poukázal na nesprávny postup zo\nstrany Mesta Žilina ako prvostupňového správneho orgánu, ktorý porušil zásadu uvedenú v § 3 ods. 2\nSprávneho poriadku, keď od žalobcu požadoval predloženie projektovej dokumentácie a iných dokladov\no tom, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom bez toho, aby bola vôbec vyriešená otázka, či\nsa jedná o stavbu, avšak v rozhodnutí č. OU-ZA-OVBP2-2015/020418/KRA zo 16. júla 2015, ktorým\nžalovaný potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie (č.s.: 21871/2013-18161//2015-OS-DRA z 21.\napríla 2015), poukazuje tento práve na ohlásenie stavby zo strany žalobcu a predloženú projektovú\ndokumentáciu, ako listinné dôkazy, ktoré majú preukazovať, že rekreačný objekt je stavbou, uvádza,\nže žalovaný rozhodnutím z 10. decembra 2014, č. k. OU-ZA-OVBP2-2014/019559/KRA, zrušil pôvodne\nvydané rozhodnutie o odstránení stavby a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové\nprejednanie a rozhodnutie, pričom dôvod zrušenia rozhodnutia spočíval najmä v porušení § 3 ods. 2\nSprávneho poriadku, keď prvostupňový správny orgán nedôvodne zamietol žiadosť žalobcu o predĺženie\nlehoty na predloženie dokladov pre konanie o dodatočnom povolení stavby. Ďalšie dôvody spočívali v\nnedodržaní procesného postupu podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, keď prvostupňový správny\norgán vyzval žalobcu na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby, pričom na predloženie\nuvedenej žiadosti možno účastníka konania vyzvať v prípade, ak tento účastník preukáže súlad stavby\ns verejným záujmom, čo však nebol prípad vzťahujúci sa na prejednávanú vec, a v nedostatočne\nzistenom skutkovom stave veci, keď Záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu neobsahoval\nvšetky dôležité zistenia pre posúdenie konkrétneho objektu. Žalovaný súčasne inštruoval prvostupňový\nsprávny orgán, že k tejto otázke má vykonať ďalšie dokazovanie. Z uvedeného vyplýva, že odvolací\nsprávny orgán porušenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku založil na tom dôvode, že prvostupňový\nsprávny orgán žalobcovi bez relevantného dôvodu zamietol žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie\ndokladov pre konanie o dodatočnom povolení stavby. Následne, po zrušení veci sa opakovane 17.\nfebruára 2015 vykonal štátny stavebný dohľad a žalobca bol opätovne vyzvaný, aby preukázal, že\ndodatočné povolenie stavby nie je v rozpore a verejnými záujmami, a to predložením dokladu, ktorý\npreukazuje súlad stavby so záväznou časťou platnej územnoplánovacej dokumentácie - Územným\nplánom mesta Žilina. Žalobca na uvedenú výzvu reagoval zaslaním vyjadrenia z 9. apríla 2015, v ktorom\npredovšetkým poukazoval na to, že Rekreačný objekt nie je stavbou podľa § 43 Stavebného zákona. K\nvyjadreniu priložil znalecký posudok č. 3/2015 vypracovaný znalcom Ing. V. W. 8. januára 2015 ako aj\nStanovisko pribratého účastníka konania z 26. mája 2014. Nepredložil však doklad preukazujúci súlad\nstavby so záväznou časťou platnej územnoplánovacej dokumentácie - Územným plánom Mesta Žilina.\nSprávny orgán prvého stupňa potom z predložených dôkazov aj vychádzal a vydal tu preskúmavané\nprvostupňové správne rozhodnutie z 21. apríla 2015, č.s.: 21871/2013-18161//2015-OS-DRA, ktoré\nžalobca opätovne napadol odvolaním.\n\nDôkazná situácia sa v čase medzi vydaním rozhodnutia z 10. decembra 2014, č. OU-ZAOVBP2-2014/019559/KRA a rozhodnutia č. OU-ZA-OVBP2-2015/020418/KRA zo 16. júla 2015 zmenila,\nspisový materiál bol doplnený o záznam o štátnom stavebnom dohľade zo 17. februára 2015 spolu\ns príslušnou fotodokumentáciou, vyjadrenie žalobcu z 9. apríla 2015, znalecký posudok č. 3/2015\nvypracovaný znalcom Ing. V. W. 8. januára 2015 a Stanovisko pribratého účastníka konania z 26.\nmája 2014. Takto zistenému postupu oboch správnych orgánov nemožno vyčítať žiadne procesné\npochybenie, preto nie je dôvodná podstata námietky žalobcu, že žalovaný správny orgán konal\nnekonzistentne so svojím rozhodnutím z 10. decembra 2014, č. OU-ZA-OVBP2-2014/019559/KRA, keď\nžalobcom predložené materiály, ktorými tento preukazoval, že rekreačný objekt nie je stavbou, vyhodnotil\nv jeho neprospech tak, že (aj) na základe žalobcom predložených dôkazov ustálil, že Rekreačný objekt\nstavbou je.\nŽalobca poukázal tiež na tú skutočnosť, že rekreačný objekt bol na pozemok umiestnený pôvodným\nvlastníkom pozemku ešte predtým, ako bol schválený predmetný územný plán Mesta Žilina, v čase\nkedy umiestnenie stavby na uvedenom pozemku nebolo v rozpore s verejným záujmom. Uvedená\nskutočnosť však v predmetnom konaní nie je relevantná, nakoľko, ako správne uviedol krajský súd,\npôvodný stavebník porušil zákon, keď nevyčkal na vydanie príslušného rozhodnutia stavebného úradu.\nNečinnosť stavebného úradu ho v žiadnom prípade neoprávňovala na realizáciu stavby bez stavebného\nči iného povolenia v zmysle Stavebného zákona. Vzhľadom k tomu, že pri umiestnení stavby došlo\nk porušeniu zákona, správny orgán prvého stupňa postupoval správne a zákonne, keď v konaní o\ndodatočnom povolení stavby posudzoval súlad stavby so záväznou časťou platnej územnoplánovacej\ndokumentácie - Územným plánom mesta Žilina účinným ku dňu rozhodnutia.\nK námietke žalobcu, že krajský súd nesprávne vyhodnotil námietku žalobcu, že účel využitia\nrekreačného objektu, a to uskladnenie rybárskych potrieb predstavuje doplnkovú funkciu pre šport\n(športový rybolov), najvyšší súd uvádza, že jednak žalovaný správny orgán, ako aj krajský súd sa\ndostatočne vysporiadali s uvedenou otázkou. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na pojem „rybolov“,\nktorým sa rozumie výlučne činnosť spojená s odchytom rýb a nie stavebná činnosť. Správne tiež\npoukázal na skutočnosť, že ak niekto je či už športovým, alebo rekreačným rybárom, automaticky\nmu to nezakladá oprávnenie zriadiť si za týmto účelom stavbu. Správne podotkol, že ak by sa prijal\nzáver žalobcu, že vykonávanie športovo-rekreačných aktivít jednotlivcov v tomto území je podmienené\na viazané na uskutočnenie stavby, znamenalo by to potom, že každému, kto takéto aktivity vykonáva\n(napríklad korčuľovanie, bicyklovanie, beh a podobne) malo automaticky prislúchať oprávnenie zriadiť si\nstavbu skladu za účelom odkladania športových potrieb. Uvedené však cieľom územného plánu nebolo.\nŽalovaný jasne, zrozumiteľne a dostatočným spôsobom uviedol, a to aj s prihliadnutím na tvrdený\núčel užívania rekreačného objektu (uskladnenie rybárskych potrieb), prečo nie je možné tento objekt\nsubsumovať pod niektorú zo stanovených funkcií v Územnom pláne Mesta Žilina.\nPostup správneho orgánu bol v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s\n§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému ich náhrada zo zákona neprináleží.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n1. júla 2016.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\n\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}