{"guid": "9478bd18-36a8-4e0b-b1ad-c2bd48781b35:2ac29eba-18d1-48e0-92de-d670f33e37bd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5015200774.1", "spisova_znacka": "7Sžk/4/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžk/4/2016 z 25. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2018, sp. zn. 7Sžk/4/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:5015200774.1", "identifikacne_cislo": "5015200774", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ac29eba-18d1-48e0-92de-d670f33e37bd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200774.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200774.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200774.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžk/4/2016\n5015200774\n25. 04. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:5015200774.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci\nžalobcu: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, XXX XX Y., právne zast. JUDr. Gabrielou Kľačanovou,\nadvokátkou so sídlom Andreja Kmeťa č. 28, 036 01 Martin, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor\nvýstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, za účasti účastníka konania:\nY. Y., bytom H. č. XX, XXX XX Y., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OUZA-OVBP2-2015/018634/Rep zo dňa 19. júna 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline č. k. 20S/154/2015-42 zo dňa 14. júna 2016, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/154/2015-42 zo dňa 14.\njúna 2016 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č. k. 20S/154/2015-42 zo dňa 14. júna 2016 podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2015/018634/Rep zo dňa 19.06.2015, žiadajúc\njeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného krajský súd preskúmal v intenciách ustanovení § 39a\nods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších\npredpisoch (stavebný zákon) v spojení s § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, s § 60 ods. 1, 2, s § 63, s § 58\nods. 1, 2, s § 139b ods. 1, 5 s § 43b ods. 1 a s § 140 uvedeného zákona, ktorú právnu úpravu citoval,\nsúčasne v intenciách ust. § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (správny poriadok), postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a\npreto pri aplikácii § 250j ods. 1 žalobu zamietol.\nZ obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca žalobou doručenou na Krajský súd\nv Žiline dňa 07.08.2015 sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZAOVBP2-2015/018634/Rep zo dňa 19.06.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie Obce Šútovo, Obecný úrad Krpeľany č. OÚ-409/S/2014-15 z 03.03.2015. Uvedeným\nrozhodnutím Obce Šútovo, Obecný úrad Krpeľany, ako stavebný úrad, podľa § 37, § 62 a § 63 zákona\n\nč. 50/1976 Zb. v zlúčenom územnom a stavebnom konaní rozhodol o zmene stavby „Rodinný dom prístavba, nadstavba a stavebné úpravy pozostávajúce z prístavby vstupu do suterénu a zádveria na\njužnej strane stavajúceho rodinného domu na parcele KN č. XXXX/X kat. úz. Y., pôdorysný rozmer 1,3 m\nx 10,2 m - demontáže stávajúcej strechy - nadmurovania obvodových múrov, vybudovania novej sedlovej\nstrechy s dvomi vikiermi - obytné podkrovie s miestnosťami, izba 3, hala, chodba, schodisko, kúpeľňa +\nWC, šatník, s celkovou novou obytnou plochou 150,08 m2 a novou podlahovou plochou 221,47 m2 na\nKN-C XXXX/X a XXXX/X kat. úz. Y. aplikujúc § 39a ods. 1 a § 66 zákona č. 50/1976 Zb..\nKrajský súd poukázal na to, že z obsahu administratívneho spisu nebolo preukázané, že by prvostupňový\nsprávny orgán o postúpení odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu upovedomil účastníkov\nkonania vrátane žalobcu; súčasťou administratívneho spisu je vyjadrenie stavebníka Y. Y. k podanému\nodvolaniu podaním zo 04.04.2015, v ktorom stavebník poukazuje, že s odvolaním žalobcu proti\nprvostupňovému rozhodnutiu nesúhlasí, uviedol, že splnil všetky podmienky pre povolenie zmeny\nstavby. Poukázal, že geometrický plán 5C 58/2004 znalca Ing. Tichého nebol zapísaný na Okresnom\núrade Martin, katastrálny odbor a v katastri je zapísaný iba geometrický plán 23/2013 Y. D., ktorý je\ntotožný so snímkou z mapy. Ďalej uviedol, že v spise sa nachádza súhlas U. Y., matky stavebníka a\npodielovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti, na ktorej má byť postavená, umiestnená a povolená stavba,\nako aj súčasne doložil výpis zo Živnostenského registra V. S., jej maturitné vysvedčenie, ako aj\nrozhodnutie Správy katastra Žilina Xo-11/2013-Ha zo dňa 13.06.2013, ktorého účastníkom konania bol\naj žalobca.\nKrajský súd konštatoval, že i keď z obsahu administratívneho spisu nie je preukázané, že by\núčastníci konania vrátane žalobcu boli oboznámení o postúpení veci prvostupňovým správnym orgánom\nodvolaciemu orgánu, ani nie je preukázané, že by vyjadrenie stavebníka k odvolaniu žalobcu,\nprvostupňový správny orgán doručoval žalobcovi, z obsahu týchto listinných dôkazov ani súd nezistil\ntaké skutočnosti, o ktorých nemal vedomosť žalobca v priebehu správneho konania, keď sa stavebník\nvyjadroval len k existencii a tvrdeniu žalobcu o existencii dvoch geometrických plánov a predkladal\nsprávne rozhodnutie, ktoré vydala Správa katastra Žilina, v ktorom priamo aj žalobca bol účastníkom\nkonania, a toto rozhodnutie mu bolo doručované. Žalobca v žalobe nepreukázal, že by postup\nprvostupňového správneho orgánu, ovplyvnil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd ďalej\nkonštatoval, že nie každé procesné pochybenie správneho orgánu má a musí mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Mal za to, že z obsahu administratívneho spisu a obsahu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia nezistil skutočnosti, na základe ktorých by aj\nbez ich konkrétnej špecifikácie zo strany žalobcu zistil, že by postup prvostupňového správneho orgánu,\nktorý neoznámil žalobcovi, že postupuje vec odvolaciemu orgánu, a teda že jeho odvolaniu nevyhovuje,\nmal vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nKrajský súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, že žalovaný mal preskúmať prvostupňové správne\nrozhodnutie ku dňu jeho vydania k 03.03.2015, poukazom na to, že konanie žalovaného a\nprvostupňového správneho orgánu je dvojinštančným konaním, tvorí jeden celok. Uviedol, že z ust. §\n59 ods. 1 Zákona o správnom konaní, vo väzbe na § 140 zákona č. 50/1976 Zb., vyplýva povinnosť\nodvolacieho orgánu, preskúmať napadnuté rozhodnutie - prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu,\na ak je nevyhnutné vykonať dokazovanie jeho doplnením a prípadné vady konania prvostupňového\nsprávneho orgánu odstrániť.\nKrajský súd zdôraznil, že odvolanie podľa Správneho poriadku je vybudované na apelačnom princípe\na druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci. Nie je v žiadnom prípade viazaný\nzávermi prvostupňového orgánu. Samostatne hodnotí vec po skutkovej a právnej stránke. Samotný\nrozsah preskúmania odvolania Správny poriadok konštituuje široko, keď rozhodnutie sa preskúmava\nv celom rozsahu, čo však neznamená nové prejednanie veci, ale iba preskúmanie správnosti a\nzákonnosti rozhodnutia. Odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní, rovnako nie je\nviazaný skutkovými zisteniami ani právnym názorom, ku ktorému dospel prvostupňový orgán. Jediným\nlimitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom\nrozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale\naj jeho správnosť. V odvolacom konaní sa uplatňuje úplný apelačný (revízny) princíp, účastníci môžu\nv priebehu celého odvolacieho konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy a na ich základe môže\naj odvolací orgán doplniť, alebo zistené nedostatky odstrániť. Oprávnenie navrhovať nové dôkazy a\nskutočnosti sa však nevzťahuje na také skutočnosti, ktoré v súlade so zásadou koncentrácie konania\n\nbolo možné uplatniť iba na ústnom pojednávaní. Ak by však rozsah týchto nových dôkazov a skutočností\nbol v rozpore s uplatňovaním zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, prichádza do úvahy zrušenie\nprvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie. Výsledkom preskúmavania\nrozhodnutia odvolacím orgánom je vydanie rozhodnutia, ktorým je konečné rozhodnutie, s výnimkou,\nkeď sa vec vracia prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodovanie.\nKrajský súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že správny orgán bol povinný preskúmavať\nprvostupňové rozhodnutie ku dňu jeho vydania. Poukazom na dvojinštančnosť konania, oprávnenia\nžalovaného ako druhostupňového správneho orgánu, ktoré vychádzajú zo široko koncipovanej\npreskúmavacej kompetencie odvolacieho orgánu, ktorá je upravená v ustanoveniach Zákona o\nsprávnom konaní.\nVo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že napadnuté rozhodnutie, resp. prvostupňové rozhodnutie nemá\nnáležitosti rozhodnutia v súlade s § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní a nespĺňa zákonné požiadavky\nsprávneho rozhodnutia, krajský súd konštatoval, že tieto žalobné tvrdenia žalobcu sú všeobecné a\nnekonkrétne. Krajský súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo dostatočne dôvodné,\nzastávajúc názor, že žalovaný sa jednoznačne, dôsledne a v plnom rozsahu vysporiadal v dôvodoch\nrozhodnutia so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. Túto žalobnú námietku preto krajský súd\nvyhodnotil ako nedôvodnú.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že spis neobsahoval projektovú\ndokumentáciu, súhlas U. Y., ani oznámenie orgánov štátnej správy o začatí stavebného konania,\nkrajský súd poukazom na to, že je pravdou, že tieto listinné dôkazy nie sú súčasťou administratívneho\nspisu prvostupňového správneho orgánu, keď tieto podklady predložil stavebník až po doručení\nprvostupňového rozhodnutia, na základe odvolania žalobcu.\nUviedol, že pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je podstatné, či bolo v konaní do\nrozhodnutia žalovaného preukázané, že osoby, ktoré vypracovali projektovú dokumentáciu, mali\nodbornú spôsobilosť na túto činnosť. Tieto skutočnosti boli preukázané z výpisu zo Živnostenského\nregistra V. S., ktorá vypracovala projekt stavby, ktorá v čase od 31.10.2003 do 31.01.2011 bola vedená v\nŽivnostenskom registri Okresného úradu Martin ako živnostník, predmetom podnikania je Vypracovanie\ndokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb so vznikom\nživnostenského oprávnenia 05.11.2013, teda aj v roku 2009 a súčasťou spisu bolo predložené aj\nvysvedčenie o maturitnej skúške uvedenej osoby, ktorá maturovala na Strednej priemyselnej škole\nstavebnej v Žiline, v odbore stavebné konštrukcie a pozemné stavby. Do rozhodnutia žalovaného bolo\npreukázané, že osoba, ktorá vyhotovovala projekt stavby, bola kompetentná tento projekt, z hľadiska\nsvojej odbornosti, vypracovať. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že vzhľadom na charakter povolenej\nstavby sa jednalo o jednoduchú stavbu vymedzenú v súlade s § 139b ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976\nZb. v znení účinnom k 06.07.2015, vo väzbe na zmeny dokončených stavieb vymedzených v § 139b\nods. 5 uvedenej normy, v nadväznosti na vymedzenie bytových budov v § 43b ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 06.07.2015.\nVo vzťahu k súhlasu spoluvlastníka U. Y. k pozemkom, na ktorých má byť povolená stavba,\nkrajský súd konštatoval, že súčasťou administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu je aj\nprehlásenie U. Y. z 10.02.2015, ktoré je v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu\nzažurnalizované pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.\nKrajský súd dospel k záveru, že i keď doklady preukazujúce odbornú spôsobilosť projektanta boli\ndoložené stavebníkom až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, ale pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia, táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nebolo v konaní\npreukázané, že by projekt stavby bol vyhotovený odborne nespôsobilou osobou, vzhľadom na charakter\npovoľovanej jednoduchej stavby, naviac keď v konaní nebolo preukázané, že by bolo potrebné\nprojektovú dokumentáciu k posudzovanej jednoduchej stavbe, ktorá bola vypracovaná v júli 2009,\nzosúladiť s novou právnou úpravou, prípadne novými technickými požiadavkami na výstavbu a\nprepracovať alebo zmeniť ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že\nprojektová dokumentácia bola vypracovaná v júli 2009, ešte sama o sebe nepreukazuje jej neaktuálnosť\naj v roku 2015. V tomto smere žalobca nekonkretizoval, v ktorých častiach je projektová dokumentácia\n\nnepoužiteľná, resp. v rozpore s normami, vrátane technických noriem. Z uvedených dôvodov aj tento\nžalobný bod vyhodnotil krajský súd ako nedôvodný.\nZa nedôvodné považoval krajský súd aj tvrdenie žalobcu, že výrok prvostupňového rozhodnutia je\nneurčitý. Podľa jeho názoru v konaní bolo preukázané identifikovanie zmeny stavby, rodinný dom,\nprístavba, nadstavba a stavebné úpravy, rozsah stavebných úprav a aj pozemky, na ktorých prístavba,\nnadstavba, stavebné úpravy sa povoľujú, a to v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorá je taktiež\nsúčasťou predloženého administratívneho spisu.\nVo vzťahu k námietke žalobcu, že v správnom spise sa nenachádzajú doklady, že prvostupňový orgán\noznámil dotknutým štátnym orgánom začatie stavebného konania, a že neboli splnené podmienky\npre zlúčenie územného a stavebného konania a nenachádzajú sa v spise stanoviská dotknutých\nštátnych orgánov, krajský súd konštatoval, že súčasťou administratívneho spisu prvostupňového\nsprávneho orgánu nie je prvotné oznámenie o začatí konania, potom, čo bola na Obecný úrad Šútovo\n08.12.2014 doručená žiadosť stavebníka. Súčasťou administratívneho spisu je oznámenie Obce Šútovo\no pokračovaní zlúčeného územného a stavebného konania a nariadenie ústneho pojednávania pod\nč. OU-179/S/2014 zo dňa 16.01.2015, v ktorom bol vytýčený termín spojený s miestnym zisťovaním\nna deň 10.02.2015, a v ktorom bolo oznámené účastníkom konania, vrátane žalobcu, konanie vo veci\nnávrhu stavebníka v zlúčenom územnom a stavebnom konaní, toto oznámenie bolo doručované okrem\núčastníkov aj Okresnému úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie Martin, tak ako vyplýva aj z\ndoručenky, keď toto oznámenie uvedený orgán prevzal 20.02.2015.\nK žalobnej námietke, ktorou žalobca spochybnil vlastnícke právo žalobcu k pozemku, na ktorom má byť\npovoľovaná stavba, krajský súd poukazom na LV č. XXX kat. úz. Y.,\nC-KN parc. č .XXXX/X a XXXX/X, na ktorých je povolená zmena stavby, nadstavba a prístavba, uviedol,\nže z týchto listín je jednoznačne preukázané, že vlastníkom týchto parciel vrátane rodinného domu\npostaveného na parc. č. XXXX/X, súp. č. XX je stavebník Y. Y. v 1/2 a jeho matka U. Y. v 1/2, ktorá súhlas\nso stavebnými úpravami dala. V listoch vlastníctva je uvedený zápis na základe geometrického plánu\nč. 23/2013, nie sú v nich uvedené informatívne alebo obmedzujúce poznámky, ktoré by spochybňovali\nspoluvlastníctvo stavebníka k uvedeným parcelám a preukazovali tvrdenia žalobcu, že nie je vlastníkom\nparciel, na ktorých je povolená stavba. Naviac v konaní nebolo preukázané, že by geometrický plán\n5C 58/2004 vypracovaný Ing. V. v konaní Okresného súdu Martin, na ktorý poukazoval žalobca,\nspochybňoval vlastnícke právo stavebníka k parcele C-KN č. XXXX/X a XXXX/X, čo vyplýva aj z\nodôvodnenia rozhodnutia Správy katastra Žilina Xo-11/2013-Ha z 13.06.2013, ktorá konštatuje, že zápis\nv katastri nehnuteľností v súlade s rozsudkom Okresného súdu Martin 5C 58/04, vrátane geometrického\nplánu, ktorý v tomto konaní bol vypracovaný, bol zapísaný v katastri nehnuteľností, a tento geometrický\nplán nemení právne vzťahy týkajúce sa parciel C-KN č. XXXX/X a XXXX/X, ale týka sa výlučne\npozemkov C-KN XXXX/X a XXXX/X, teda iných pozemkov, než na ktorých má byť povolená stavba.\nKrajský súd neakceptoval ani žalobnú námietku, že neboli splnené podmienky § 39a ods. 4 zákona\nč. 50/1976 Zb. na spojenie územného a stavebného konania, keď posudzovaná stavba má charakter\njednoduchej stavby (§ 139b ods. 1 písm. a/, § 43b ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. v znení k\n06.07.2015), jej zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 , je umiestnená v zastavanom území rodinných\ndomov a účel využitia stavby ako rodinného domu bude zachovaný, pričom nezistil pochybenie\nsprávnych orgánov pri tomto procesnom postupe.\nK tvrdeniu žalobcu, že bola nesprávne vyznačená právoplatnosť rozhodnutia, krajský súd poukazom\nna to, že prvostupňové rozhodnutie má vyznačenú právoplatnosť 19.06.2015, tak ako vyplýva\nz predloženého administratívneho spisu a rozhodnutie žalovaného má vyznačenú právoplatnosť\n02.07.2015, uviedol, že predmetom preskúmavania je rozhodnutie žalovaného, ako druhostupňového\nsprávneho orgánu, práve z dôvodu, že voči prvostupňovému rozhodnutiu podal riadne a včas odvolanie\nžalobca. Rozhodnutie žalovaného bolo doručované účastníkom konania, a to žalobcovi 01.07.2015\na ostatným účastníkom tiež 01.07.2015. Krajský súd konštatoval, že vyznačenie právoplatnosti\nrozhodnutia žalovaného dňom 02.07.2015 je správne a skutočnosť, že je vyznačená doložka\nprávoplatnosti aj na prvostupňovom rozhodnutí, je bez relevancie, nakoľko predmetom preskúmania\nzáväzným vo vzťahu k účastníkom konania je rozhodnutie žalovaného, až doručením tohto rozhodnutia\nmohli nastať účinky právoplatnosti rozhodnutia v prejednávanej veci. A preto aj tento žalobný bod\nvyhodnotil krajský súd ako nedôvodný.\n\nKrajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva, pretože žalobca v\nkonaní nemal úspech, a preto právo na náhradu trov konania mu nevzniklo.\n2.\nOdvolanie žalobcu\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhoval, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline\nč. 20S/154/2015-42 z 14. júna 2016 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného\nč. OU-ZA-OVBP2-2015/018634/Rep zo dňa 19.06.2015, a s prihliadnutím na okolnosti prípadu i\nrozhodnutie Obce Šútovo, č. j. OÚ-409/S/2014-15 z 03.03.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Uplatnil si náhradu trov konania.\nŽalobca v dôvodoch odvolania namietal, že v konaní krajského súdu došlo k vadám podľa § 221 ods.\n1 písm. h/ O.s.p. (§ 205 ods. 2, písm. a/ O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nrozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. f/ O.s.p.). Žalobca nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu.\nPoukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 140 stavebného zákona v spojení s § 56, s § 57 ods.2, s\n§ 59 ods. 1 správneho poriadku žalobca tvrdil, že stavebník predložil listinné dôkazy - súhlas podielovej\nspoluvlastníčky a maturitné vysvedčenie V. až v odvolacom správnom konaní, vysloviac názor, že\nsprávne orgány prvého i druhého stupňa postupom v konaní zasiahli podstatným spôsobom do jeho\nprocesných práv, čím došlo k porušeniu práva na rovnosť účastníkov v správnom konaní.\nŽalobca tvrdil že pokiaľ ide o geometrický plán č. 23/2013, ktorý bol vyhotovený Y. D. dňa 23.07.2013,\ntento sa podľa jeho názoru nezhoduje so snímkou z katastrálnej mapy z dôvodu, že hranica pozdĺž\nparciel KN-C XXXX/X a XXXX/X je vsunutá do týchto parciel, pričom hranica má ísť kolmo na\nparcelu KN-C XXXX/X; hranica vyznačená v tomto geometrickom pláne sa nezhoduje s hranicou podľa\ngeometrického plánu 5C 58/2004, ktorý bol výsledkom dlhotrvajúceho súdneho konania vedeného\nOkresným súdom Martin. Dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že geometrický plán pripojený k rozhodnutiu\nsprávneho orgánu prvého stupňa z 03.03.2015 je bez technickej tabuľky, nie je označený úradnou\npečiatkou a nie je z neho zrejmé, ktorý geodet ho vyhotovil. Tvrdil, že hranica pozdĺž parciel KN-C\nXXXX/X a XXXX/X je zakreslená do parciel až k hranici stavebného pozemku a je odklonená 120\nmetrov. Hranica na parcele KN-C XXXX/X je posunutá do základnej parcely 287 metrov. Šikmá hranica\nmedzi záhradou KN-C XXXX/X je dlhá 2077 metrov, v teréne reálne má dĺžku 2260 metrov. Hranica v\nstavebnom pozemku na parcele KN-C XXXX/X má 19,73 metra v teréne reálne 23,80 metrov. Starý otec\nžalobcu E. Y. si dal v roku 1972 zhotoviť geometrický plán č. 762-568-72 na rozdelenie parciel č. XXXX\na XXXX; ďalší geometrický plán si dal zhotoviť otec žalobcu s manželkou C. Y., rod. Y.. 244-253-57-85\nku kúpnej zmluve z 08.07.1985 registrovanej Štátnym notárstvom Martin dňa 16.09.1985 pod číslom\nregistra RI 211/85. Zdôraznil, že na geometrických plánoch č. 762-566-72 a č. 244-253-57-85 sú miery\nuvedené, šírka parciel hornej časti parcely KN-C XXXX/X je 22,6 metra, v dolnej časti parcely KN-C\nXXXX/X je 2260 metrov a zostávajúca šírka tejto parcely je 23,80 metra.\nŽalobca dôvodil, že prístavba a nadstavba a stavebné úpravy Y. Y. majú veľmi nepriaznivé následky pre\nrodinný dom žalobcu na parcele KN-C XXXX/X, ktorý tam je postavený od roku 1948, keďže žalobca v\npopoludňajších hodinách nemá slnečný dopad na svoj rodinný dom, pretože prístavba a nadstavba na\nsusednom pozemku mu tienia. Uviedol, že svetlo považuje za dôležitý parameter životného prostredia\na myslí si, že pri navrhovaní a schvaľovaní prístavby a nadstavby a stavebných úprav bolo potrebné\nrešpektovať požiadavku na dopad denného svetla aj na už existujúcu nehnuteľnosť - rodinný dom\nžalobcu, keďže povolením prístavby, nadstavby a stavebných úprav Y. Y. došlo k zmene rozloženiu\ndenného svetla vo vnútorných priestoroch rodinného domu žalobcu.\n3.\nVyjadrenie pribratého účastníka k odvolaniu žalobcu\n\nK odvolaniu žalobcu sa vyjadril pribratý účastník Y. Y.. Žiadal, aby najvyšší súd potvrdil rozsudok\nKrajského súdu v Žiline z 14.06.2016, č.k. 20S/154/2015, a aby žalobcovi nebola priznaná náhrada trov\nkonania.\nV dôvodoch vyjadrenia s odvolacími dôvodmi žalobcu nesúhlasil. Vyslovil názor, že boli riadne splnené\npodmienky na povolenie zmeny stavby, keď stavebný úrad konal v súlade so zákonom, stotožniac sa\ns názorom Okresného úradu Žilina, že rozhodnutie je v súlade so stavebným zákonom a ostatnými\nsúvisiacimi právnymi predpismi, na základe riadne zisteného skutkového stavu. Tvrdil, že obec ako aj\nOkresný úrad Žilina svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnili, považujúc ich rozhodnutia za\njasné a určité a zrozumiteľné. Stotožnil sa s rozsudkom Krajského súdu v Žiline. Mal za to, že v danej\nveci nie je potrebné vykonať žiadne ďalšie dôkazy, ako aj, že ani neexistujú žiadne nové relevantné\ndôkazy na zmenu rozhodnutia a taktiež v čase rozhodovania neexistovali vady konania pred správnym\norgánom, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Trval na svojich doterajších tvrdeniach.\nTiež sa stotožnil s názorom žalovaného, že geometrický plán 5C 58/2004 súdneho znalca Ing. Z. V. je v\ndanej veci právne irelevantný a geometrický plán č. 23/2013 Y. D. je totožný so snímkou mapy, je riadne\nzapísaný a je riadnym listinným dôkazom. Poukázal na to, že riadne a včas doložil vyslovený súhlas\nU. Y. - jeho matky a podielovej spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností a tiež aj listy vlastníctva č.\nXXXX a XXX, ako aj výpis zo živnostenského registra V. S., čím zdokladoval jej oprávnenú spôsobilosť\nna vypracovanie projektovej dokumentácie. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal, akým spôsobom mali\nsprávne orgány prvého a druhého stupňa zasiahnuť do jeho procesných práv, aby došlo k porušeniu\npráva na rovnosť účastníkov správneho konania, čím neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním\ntvrdených skutočností.\n4.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.\n5.\nKonanie pred odvolacím súdom\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\nS.s.p.) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212\nods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§\n250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2\nO.s.p. a s § 492 ods. 1 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd podľa\n§ 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného - Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2015/018634/\nRep zo dňa 19.06.2015.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým\nsprávnym rozhodnutím a konania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa\nvysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či\nsprávne posúdil zákonnosť a správnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou.\n\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2015/018634/Rep zo dňa\n19.06.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obce Šútovo, Obecný\núrad Krpeľany č. OÚ-409/S/2014-15 z 03.03.2015.\nObec Šútovo, Obecný úrad Krpeľany ako stavebný úrad, uvedeným rozhodnutím podľa § 37, § 62 a § 63\nv zmysle § 39a ods. 1 a § 66 stavebného zákona v zlúčenom územnom a stavebnom konaní rozhodol\no zmene stavby „Rodinný dom - prístavba, nadstavba a stavebné úpravy pozostávajúce z prístavby\nvstupu do suterénu a zádveria na južnej strane stavajúceho rodinného domu na parcele KN č. XXXX/\nX kat. úz. Y., pôdorysný rozmer\n1,3 m x 10,2 m - demontáže stávajúcej strechy - nadmurovania obvodových múrov, vybudovania novej\nsedlovej strechy s dvomi vikiermi - obytné podkrovie s miestnosťami, izba 3, hala, chodba, schodisko,\nkúpeľňa + WC, šatník, celkovou novou obytnou plochou 150,08 m2 a novou podlahovou plochou 221,47\nm2 na KN-C XXXX/X a XXXX/X kat. úz. Y..\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby\nsa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu\nso správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci\nkrajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov\nznáme skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa\nuvádza.\nNajvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho\nsúdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nPodľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,\nže bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v\nsprávnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní\nriadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom\npreskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému\nzákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.(§ 247 ods. 2, 3 O.s.p.).\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac,\nže nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na\nsvojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\n\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nOdvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci v procese súdneho prieskumu žalobou\nnapadnutého rozhodnutia náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených\nv druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keďže súdny prieskum\nrozhodnutia napadnutého žalobou vykonal v súlade s platnou právnou úpravou stavebného zákona na\nvec sa vzťahujúcou. Odvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím stavebného úradu, pri aplikácii zákonnej úpravy\nustanovenej v stavebnom zákone dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, a to že žalobné\nnámietky žalobcu neboli dôvodné k vyhoveniu žalobného návrhu, keďže nespochybnili správnosť a\nzákonnosť preskúmavaného správneho rozhodnutia a postupu mu predchádzajúceho.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi\núčastníkmi konania v prieskumnom konaní súdu spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej\núpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre povolenie zmeny stavby - nadstavby, prístavby\na stavebné úpravy už existujúceho rodinného domu v zmysle zákonnej úpravy ustanovenej v §§ 62\na nasl. stavebného zákona postupom v zmysle ustanovení správneho poriadku, a preto odvolací súd\nzameral svoju pozornosť na uvedené sporné skutočnosti.\n6.\nPrávne posúdenie odvolacím súdom\nPodľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nV zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.\nTo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,\nako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho\na nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v\nprávnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené\nprincípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo\nvyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.\nPovinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,\nktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov\na uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).\nZ uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských\norgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\n\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\nSprávne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle\nčl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak\nna kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu\nsubjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom.\nHlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv\nfyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo\nje neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo\nprávnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v\noblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu,\nktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\nSprávny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa\nzásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné\nnajmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady\nsprávneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový\nzáver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny\npredpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí.\nPodľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z\nhľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;\npreskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o\núzemí, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým\npožiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,\nktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických\nzariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným\norgánom.\nPodľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a)\nči dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky\núzemného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov,\npredovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným\ntechnickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)\nc) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie\ntechnického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu\nuskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať\nstavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom\nalebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník\noznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,\ne) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,\nfunkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,\nvysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie\na automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.\nPodľa § 63 stavebného zákona dokumentáciu jednoduchých a drobných stavieb preskúma stavebný\núrad aj z hľadiska záujmov, ktoré hája orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov, a to najmä\nvtedy, ak na posúdenie postačia všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vydané podľa tohto\nzákona, alebo iné predpisy. Stavebný úrad oznámi dotknutým orgánom začatie stavebného konania;\ntieto orgány si môžu posúdenie vyhradiť, sú však povinné oznámiť svoje stanovisko najneskoršie pri\nústnom pojednávaní alebo v lehote určenej podľa § 61 ods. 3 a 5.\nPodľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky\nuskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad\nzabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní\n\nstavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich\npredpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým\nvylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.\nZ výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa mal preukázané,\nže správny orgán prvého stupňa postupom v súlade s citovanou právnou úpravou stavebného zákona\nsa vecou náležite zaoberal, keď v stavebnom a územnom konaní žiadosť stavebníka o vydanie\nstavebného povolenia na zmenu stavby - rodinného domu - prístavbu, nadstavbu a stavebné úpravy\nposudzoval na základe listinných dôkazov predložených stavebníkom v intenciách platných regulatív\npre dané územie určených územným plánom obce, či stavba je v súlade s technickými požiadavkami i s\nverejným záujmom, nariadil pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním a v odôvodnení rozhodnutia\nsa s námietkami žalobcu i riadne vysporiadal. Z uvedených dôvodov bol zákonný postup žalovaného,\nkeď podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie\nstavebného úradu potvrdil.\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal nezákonný postup správnych\norgánov oboch stupňov, keďže náležite neposúdili, že prístavba a nadstavba a stavebné úpravy Y. Y.\nmajú veľmi nepriaznivé následky pre jeho rodinný dom na parcele KN-C XXXX/X, ktorý tam je postavený\nod roku 1948, keďže žalobca v popoludňajších hodinách nemá slnečný dopad na svoj rodinný dom,\npretože prístavba a nadstavba na susednom pozemku mu tienia. Vychádzajú zo skutkových zistení\nvyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa mal preukázané,\nže rodinný dom žalobcu k prestavbe rodinného domu stavebníka je situovaný tak, že stena rodinného\ndomu žalobcu, ktorá leží oproti domu stavebníka nemá umiestnené žiadne okno obytnej miestnosti a\nsúčasne sú dodržané zákonné podmienky vzdialeností stavieb podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.,\nktorou sa stanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu (vykonávacia\nvyhláška stavebného zákona). Skutkové zistenia teda vyvracajú dôvodnosť tvrdení žalobcu. Správne\norgány sa uvedenou námietkou v odôvodnení rozhodnutí napokon aj náležite vyporiadali.\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou namietal, že stavebník predložil\nlistinné dôkazy - súhlas podielovej spoluvlastníčky a maturitné vysvedčenie V. S. až v odvolacom\nsprávnom konaní, vysloviac názor, že správne orgány prvého i druhého stupňa postupom v konaní\nzasiahli podstatným spôsobom do jeho procesných práv, čím došlo k porušeniu práva na rovnosť\núčastníkov v správnom konaní. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy správneho poriadku ustanovujúcej\nodvolacie správne konanie (§§ 53 a nasl.) prvostupňové správne konanie a odvolacie správne konanie je\npotrebné posudzovať ako jeden celok. Z uvedených dôvodov pokiaľ stavebník vychádzajúc z odvolacích\nnámietok žalobcu uvedených v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu využil svoju\npríležitosť a na potvrdenie dôvodnosti žiadosti o vydanie stavebného povolenia na prestavbu rodinného\ndomu predložil namietané listinné dôkazy a odvolací správny orgán na ne prihliadol, takýto postup nie\nje možné považovať za rozporný so zákonom.\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou namietal, že pokiaľ ide o\ngeometrický plán č. 23/2013, ktorý bol vyhotovený Y. D. dňa 23.07.2013, tento sa podľa jeho názoru\nnezhoduje so snímkou z katastrálnej mapy z dôvodu, že hranica pozdĺž parciel KN-C XXXX/X\na XXXX/X je vsunutá do týchto parciel, pričom hranica má ísť kolmo na parcelu KN-C XXXX/\nX; hranica vyznačená v tomto geometrickom pláne sa nezhoduje s hranicou podľa geometrického\nplánu 5C 58/2004, ktorý bol výsledkom dlhotrvajúceho súdneho konania vedeného Okresným súdom\nMartin. Predmetom posúdenia v danom prípade nie je umiestňovanie novej stavby, ale prestavba\npôvodného rodinného domu, ktorú nadôvažok stavebný úrad posudzoval ako jednoduchú stavbu, a\npreto je právne bezvýznamné posudzovanie umiestňovania stavby stavebníka v teréne. Pokiaľ žalobca\npoukazom na geometrické plány vo vzťahu k pozemkom v jeho vlastníctve susediacich s pozemkami\nstavebníka namieta hranicu susediacich pozemkov, jeho námietky sú právne nerelevantné k predmetu\npreskúmavacieho rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov. Povinnosťou správnych orgánov\noboch stupňov bolo zistenie vlastníctva stavebníka k posudzovanej stavbe - zmena rodinného domu,\nresp. k pozemku, na ktorom sa zmena stavby realizovala. Skutkové zistenia v danom prípade potvrdili,\nže stavebník je spoluvlastník stavby, ku ktorej žiadal vydanie stavebného povolenia na zmenu rodinného\ndomu - nadstavbu, prístavbu a stavebné úpravy, na parc. č. KN XXXX/X a XXXX/X k.ú. Y., zapísaných\nna LV č.XXX a na LV č. XXX.\n\nV danej súvislosti odvolací súd dáva tiež do pozornosti, že v ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods.\n1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia\npráva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne\naj trvale garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými\nzákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS 16/95). Taktiež Dohovor o\nochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu\nmajetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok\nustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca\naj v Občianskom zákonníku v §§ 123 a nasl., keď v právnej norme § 124 stanoví, že všetci vlastníci\nmajú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Z uvedenej právnej úpravy\njednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobcu na nerušený výkon jeho vlastníckeho práva, je postavené\nprávo stavebníka tiež na riadny výkon vlastníckeho práva spočívajúci vo zveľadení bývania jeho rodiny.\nVychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci odvolací súd dáva súčasne do pozornosti\nžalobcu právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010, v zmysle\nktorého „v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať\nna spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom\núčastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými\na neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho\nprávneho štátu.\nNevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych\nnoriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy\nuplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého\nnemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali\nnavzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho\npredpisu.“\nVzhľadom aj k uvedenému odvolací súd v danom prípade považoval za správny a zákonný postup\nsprávnych orgánov oboch stupňov, keď v preskúmavacom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie\nžiadosti stavebníka na realizáciu predmetnej stavby, upriamili svoju pozornosť k predmetu posúdenia\naj z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a\noprávneným záujmom účastníkov správneho konania, a to tak v prípade stavebníka ako aj žalobcu.\nPokiaľ teda správne orgány oboch stupňov v rámci svojej kompetencie, ktorú im zveruje stavebný zákon,\npri výkone verejnej moci dohliadali na dodržiavanie nielen relevantných právnych predpisov vzťahujúcich\nsa k stavebnému konaniu, ale aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov a v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti posudzovali výkon práv všetkých účastníkov konania (stavebníka i žalobcu) s\nrovnakým obsahom, takýto postup treba považovať za správny a súladný so zákonom. Vychádzajúc\nz uvedeného považoval odvolací súd za správne a súladné so zákonom rozhodnutia správnych\norgánov oboch stupňov, keď na základe skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu\nstavebníkovi vydali stavebné povolenie na zmenu rodinného domu - prístavbu, nadstavbu a stavebné\núpravy, keďže z výsledkov dokazovania vyplynulo, že realizácia stavebných úprav pôvodného rodinného\ndomu spĺňa zákonné technické podmienky a nie je v rozpore s verejným záujmom.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu a procesného postupu mu predchádzajúceho konštatuje, že záver, ktorý stavebný\núrad v prvostupňovom správnom rozhodnutí zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný v\ndruhostupňovom správnom rozhodnutí ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho\nuváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami stavebného zákona.\nOdvolací súd vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a\npostup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa\nnáležite vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami\nžalobcu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nnedostatočne zistil skutkový stav a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok rozhodnutie vo\nveci (ktorú námietku žalobca nijak neodôvodnil), a preto na základe skutkových okolností vyplývajúcich z\n\nadministratívneho spisu poukazom na závery uvedené vyššie, odvolací súd považoval námietky žalobcu\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok\núspešnosť jeho odvolacieho návrhu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2\nO.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods.\n2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď nezistil okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať\nz úradnej povinnosti.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p..\nŽalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov tohto konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/154/2015", "guid": "e1218712-bf14-4140-b397-4efb6461dc4a:36287625-d87e-46ff-9bfc-6df7da1186ac", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}], "citovane_v": []}