{"guid": "e945aafc-7821-4f7f-86c8-c3d42f917f3c:d0b78049-2816-47e3-bad0-46f9dc5656b4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5015200711.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/3/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/3/2016 z 23. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. augusta 2018, sp. zn. 8Sžfk/3/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:5015200711.1", "identifikacne_cislo": "5015200711", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2018-08-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-3", "nazov": "§ 8 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22.odsek-5", "nazov": "§ 22 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-3.pismeno-ja", "nazov": "§ 250 ods. 3 písm. ja) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-3.pismeno-ja", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-1", "nazov": "§ 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-8", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-22", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-69"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0b78049-2816-47e3-bad0-46f9dc5656b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200711.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200711.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200711.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/3/2016\n5015200711\n23. 08. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:5015200711.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Transeuropa,\ns.r.o., so sídlom Štrková 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 794 724, právne zastúpená advokátkou Mgr. Soňou\nGrošaftovou, so sídlom kancelárie Hodžova 13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného č. 1100308/1/187398/2015 z 5. mája 2015 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline č. k. 20S/143/2015-50 zo 14. júna 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/143/2015-50 zo 14. júna\n2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 20S/143/2015-50 zo 14. júna 2016 podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/187398/2015 z 5. mája 2015,\nktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej aj „správca\ndane“) č. 9501401/5/230119/2015 z 30. januára 2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým\nžalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 25.868,89 €. Správca dane postupoval pri určení rozdielu dane\nz predaja ťahačov v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon\no DPH“), keď podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH, ak platiteľ dodá tovar na iný účel ako na podnikanie, a\nak pri kúpe tohto tovaru bola daň odpočítaná, považuje sa takéto dodanie za dodanie za protihodnotu.\nSprávca dane konštatoval, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť dodaním tovaru podľa § 19 ods. 1\nzákona o DPH a povinnosť platiť daň za dodaný tovar podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH pri výpočte\nzákladu dane za zohľadnenia vstupnej ceny hmotného majetku (105.000 €, deň nákupu 20. november\n2013), odpisy majetku ku 31. decembru 2013 (0 €), daňového priznania dane z príjmu za rok 2013,\nz ktorých vyplýva, že predmetom účtovania neboli účtovné odpisy, odpisov zahrnutých do daňových\nvýdavkov ku dňu predaja 14.marca 2014 (0 €), základ dane zostatku a cene 105.000,- €, zo základu\nvypočítanej dane správcom dane (21.000 €), odvedenej dane platiteľom (0,60 €), t.j. rozdiel 20.999,40 €.\nPri dokladoch VPD VO155/T, V-165/N, V-194/N a V-10155/T neuznal žalobcovi odpočet dane vo výške\n4.633,83 € a pri dokladoch VPD V-0182 rozdiel vo výške 44,53 €.\nZ obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že ťahače, ktoré boli predmetom prevodu\nodberateľskou faktúrou žalobcu č. 10140098/PR zo 14. marca 2014, boli nadobudnuté nasledovne:\n\nDržiteľom ťahačov bola od prvej evidencie 9. augusta 2007 spoločnosť EUROIMPEX, a.s. Žilina, ktorého\nv čase od 27. októbra 2007 do 2. decembra 2010 členom dozornej rady bola L. F. a od 11. októbra\n2000 do 25. októbra 2007 bol D. F. predsedom predstavenstva, ktorý od 22. júna 2007 bol aj konateľom\nžalobcu a L. F. od 12. februára 2013 spoločníčkou žalobcu. EUROIMPEX a.s. bola držiteľom ťahačov\nod 9. januára 2013 a vlastníkom ťahačov od 9. augusta 2007 do 8. januára 2013 bola spoločnosť VB\nLEASING SK, spol. s r.o.. Od 9. januára 2013 do 8. januára 2014 bola držiteľom ťahačov spoločnosť\nS&J PRESSBURG plus, s.r.o., ktorá ich predala žalobcovi faktúrou č. 2013121 z 20. novembra 2013\n(základ dane 105.000 €, DPH 21.000 €). Od 9. januára 2013 do 20. novembra 2013 žalobca využíval\nťahače na základe zmluvy o výpožičke z 9. januára 2013 bezodplatne. Od 8. januára 2014 do 14. marca\n2014 bol držiteľom a vlastníkom vozidiel žalobca. 14. marca 2014 žalobca odberateľskou faktúrou č.\n10140098/PR zo 14. marca 2014, zdaniteľné plnenie 3 €, DPH 0,60 €, previedol ťahače spoločnosti\nTrade rental, s.r.o.. Táto spoločnosti 14. marca 2014 sa stala vlastníkom ťahačov. V deň predaja ťahačov\n14. marca 2014 Trade rental, s.r.o. dala ťahače žalobcovi ako obchodnej spoločnosti do bezplatného\nužívania. Žalobca využíva predmetné ťahače na uskutočnenie svojich plnení, pričom spoločnosť Trade\nrental, s.r.o. Žilina je spoločnosťou personálne prepojenou so žalobcom, keď jediným konateľom a\nspoločníkom Trade rental, s.r.o. je L. F., ktorá je aj zároveň spoločníčkou a konateľom žalobcu. V konaní\nbolo preukázané, že od 8. januára 2014, nielen do predaja do 14. marca 2014, posudzovanou faktúrou\nč. 10140098/PR, v cene vrátane DPH 3,60 €, ale aj po tomto termíne je naďalej užívateľom ťahačov\nžalobca, ktorý ťahače aj fyzicky používal.\nKrajský súd skonštatoval, že od nadobudnutia ťahačov žalobcom, až do doby prevodu na obchodnú\nspoločnosť Trade rental, s.r.o. Žilina, ako aj po tomto prevode nie je sporným, že ťahače, fyzicky využíva\nžalobca, i keď od 14. marca 2014 nie je vedený ako vlastník ťahačov. Vlastníkom je obchodná spoločnosť\nTrade rental, s.r.o. Žilina, ktorá je personálne prepojená so žalobcom.\nK žalobnej námietke žalobcu, že tento splnil všetky zákonom stanovené podmienky na odpočet\ndane z pridanej hodnoty, dodal tovar za protihodnotu, ktorý podlieha dani, dodávka spĺňa všetky\nzákonné predpoklady, a to určenie protihodnoty, uskutočnenie zdaniteľnou osobou, s miestom dodania\nv tuzemsku pre obchod, ktorý podlieha dani z pridanej hodnoty uviedol, že pre posúdenie veci bolo\npodstatné, že ťahače boli súčasťou majetku - aktív žalobcu a ich predajom obchodnej spoločnosti\nTrade rental, s.r.o. a účtovaním ceny predaja faktúrou č. 10140098/PR s dátumom vyhotovenia 14.\nmarca 2014, s dátum splatnosti 28. marca 2014, na celkovú sumu vrátane DPH 3,60 €, došlo k\ndodaniu tovaru, keď predmetom prevodu bol hmotný tovar, hnuteľný majetok, ktorý je považovaný aj z\nhľadiska zákona o DPH za tovar, pričom existencia alebo neexistencia personálneho prepojenia medzi\npredávajúcim (žalobcom) a nadobúdateľom ťahačov nie je podstatná. Pre posúdenie veci boli podstatné\nskutkové okolnosti nadobudnutia tovaru, teda hodnoty tovaru a ceny, v ktorej žalobca tovar nadobudol a\nhodnoty prevádzaného tovaru v časovom období niekoľkých mesiacov, keď ťahače nadobudol žalobca\nod obchodnej spoločnosti S&J PRESSBURG plus s.r.o. v novembri 2013 a cena bola účtovaná faktúrou\nuvedenej obchodnej spoločnosti č. 2013121 s dátumom vyhotovenia 20. novembra 2013 a s dátumom\nsplatnosti 19. januára 2014 v sume 105.000 € plus DPH 21.000 €, keď fakticky za niekoľko mesiacov\ndošlo k predaju tých istých ťahačov žalobcom v prospech obchodnej spoločnosti Trade rental s.r.o.\nposudzovanou faktúrou, vystavenou s dátumom dodania služby 14. marca 2014, s dátumom splatnosti\n28. marca 2014, v cene 1 ťahača 1 €, spolu 3 € bez DPH, s DPH spolu 3,60 €. V konaní bolo preukázané,\nže napriek uvedeným transakciám, na základe ktorých najskôr žalobca nadobudol a neskôr previedol\nťahače na ďalšiu obchodnú spoločnosť, ťahače žalobca využíval od 9. januára 2013 do 20. novembra\n2013 na základe zmluvy o výpožičke s obchodnou spoločnosťou S&J PRESSBURG plus, s.r.o., teda\ndržba ťahačov a ich využívanie žalobcom v podnikateľskej činnosti boli realizované, čo v konaní nebolo\nsporným, aj po prevode ťahačov na obchodnú spoločnosť Trade rental, s.r.o. Žilina.\nKrajský súd s poukazom na rozsudok súdneho dvora Ampliscientifica a Amplifin z 22. mája 2008\nC-162/07 skonštatoval, že zneužitie práva predstavuje vytváranie umelých konštrukcií zbavených\nhospodárskej reality, vytvorenosť s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, keď sa formálne dodržia\npodmienky pre odpočet dane, úkonmi daňového subjektu sa však sleduje hlavný cieľ, a to získanie\ndaňovej výhody. Zároveň poukázal aj na rozsudok súdneho dvora Halifax plc a.i. z 29. apríla 2004, podľa\nktorého v oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné\nplnenia, napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice\na vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie\nby bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych\n\nprvkov tak isto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Krajský súd\npoukázal aj na závery Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku C-504/10 z 27. októbra 2011, z ktorého\nvyplýva, že vzniknuté právo na odpočet nadobúdateľovi (žalobcovi) prináleží iba v prípade, že neexistujú\npodvodné alebo zneužívajúce okolnosti smerujúce k získaniu daňovej výhody a je úlohou súdu zistiť, či\nvýlučným cieľom konania je získanie daňovej výhody, bez existencie iného hospodárskeho cieľa. Keď\nbola zistená existencia zneužitia, príslušné plnenia musia byť znovu definované tak, aby bola nastolená\nsituácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia predstavujúce zneužitie.\nKrajský súd sa stotožnil s názorom správnych orgánov, že vzhľadom na charakter posudzovaného\nobchodného prípadu, predmet prevodu, hodnotu ťahačov v čase ich nadobudnutia žalobcom, uplatnenie\nžalobcom nároku na odpočítanie DPH v sume 21.000 €, časový horizont medzi nadobudnutím\nťahačov do vlastníctva žalobcu a jeho následným prevodom na obchodnú spoločnosť Trade rental,\ns.r.o., vyčíslenie hodnoty ťahačov v čase prevodu na Trade rental, s.r.o. oproti hodnote, v ktorej ich\nnadobudol žalobca, neexistenciu skutočností, na základe ktorých došlo k zníženiu hodnoty ťahačov,\nje potrebné konanie žalobcu vyhodnotiť ako okolnosti, ktoré smerujú k získaniu daňovej výhody\nžalobcu a ktoré nemôžu požívať ochranu, keď v konečnom dôsledku, sú v rozpore so základnými\nzásadami daňového konania upravenými v § 3 ods. 6 daňového poriadku. Posudzovaný obchod poprel\nakýkoľvek podnikateľský zámer žalobcu - úmysel realizovať podnikanie v snahe zabezpečenia zisku\ndosiahnutia príjmu. Transakciou zámerne a bez preukázania logických dôvodov sa nielenže vzdal\nžalobca dosiahnutia príjmu alebo zisku z podnikania, ale bezúčelovo a bez dôvodu (ktorý nepreukázal\nani v konaní, ani v dôvodoch podanej žalobe) sa zbavil státisícového majetku, ktorý napriek tomu\npotrebuje k výkonu svojej podnikateľskej činnosti a ktorý, ako vyplýva aj z vykonaného dokazovania,\nv súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti aj naďalej, po prevode, využíva k podnikaniu. Žalobca\nv preskúmavanom konaní, ani v podanej žalobe skutkovo nevymedzil, ani nepreukázal dôvody, ktoré\nby preukazovali, že predmet prevodu skutočne v čase prevodu mal hodnotu 3 € + DPH, nepreukázal\nokolnosti, že došlo k odpisovaniu hodnoty majetku, došlo k jeho znehodnoteniu, poškodeniu alebo k\niným okolnostiam, na základe ktorých hodnota ťahačov vyčíslená v posudzovanej faktúre zodpovedala\ntejto reálnej hodnote, preto bol na mieste postup žalovaného a správcu dane, ktorý určil v súlade s ust.\n§ 22 ods. 5 zákona o DPH základ dane a príslušnú DPH.\nK druhej žalobnej námietke žalobcu, že preukázal listinnými dôkazmi nárok na odpočet DPH aj vo vzťahu\nk neuznaniu odpočtu vo výške 4.630,83 € a 44,53 €, krajsky súd uviedol, že súčasťou administratívneho\nspisu nie je faktúra, ktorá by sa viazala k tomuto výdavkovému dokladu a taktiež výdavkové doklady pod\nč. V-0155/T, V-0165/N a V-0194/N predložené neboli. Doklady s podobnými číslami, ale nie s presnými\nidentifikačnými znakmi síce predložené boli, ale nejedná sa o doklady totožné s dokladmi, ktoré boli\npredmetom preskúmavania správnymi orgánmi a rozhodovania, vo vzťahu ku ktorým nebol uznaný\nsprávnym orgánom odpočet v celkovej výške 4.633,83 €. Taktiež súčasťou administratívneho spisu, tak\nako tvrdili správne orgány, sa tieto výdavkové doklady nenachádzajú a k výdavkovému dokladu V-0182\nz 26. marca 2014 sa nenachádza faktúra, napriek tomu, že žalobca bol vyzvaný aj na predloženie tohto\nlistinného dôkazu. Krajský súd uzavrel, že žalobca nepreukázal, že predložil všetky požadované doklady,\nktoré boli potrebné k uplatneniu práva na odpočítanie DPH.\nO trovách konania žalobcu rozhodol krajský súd s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi\nich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.\nvčas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe\nvyhovie, čo odôvodnil tým, že predmetom sporu nie je dodanie tovaru podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH,\na teda základ dane nemôže byť určený podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, keďže dodanie tovaru - 3 ks\nťahačov, tak ako deklaroval žalobca predloženými dokladmi je potrebné posudzovať z hľadiska splnenia\nzákonných podmienok podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, a to ako zdaniteľný obchod, predmetom ktorého\nje dodávka s určenou protihodnotou, uskutočnená zdaniteľnou osobou, s miestom dodania v tuzemsku.\nPotom i samotná „protihodnota“ je každá odplata za dodanie tovaru v rozsahu dojednanom zmluvnými\nstranami, teda i suma 3 € bez DPH. Uviedol, že zákon o DPH bližšie nedefinuje pojem „protihodnota“,\navšak tento zároveň nevymedzuje predaj tovaru ako „dodanie tovaru za reálnu protihodnotu“, resp.\nprotihodnotu „zodpovedajúcu cene obvyklej“ a pod., teda z dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že po\nsplnení zákonných podmienok je dodaním tovaru za „protihodnotu“, t.j. dojednanú kúpnu cenu, také\ndodanie, ktoré uskutoční zdaniteľná osoba v tuzemsku. Krajský súd rovnako, ako i žalovaný, vo vzťahu\n\nk spochybneniu výšky „protihodnoty“ za dodanie tovaru, bez skúmania ďalších zákonných podmienok\nvymedzených v § 2 ods. 1 zákona o DPH následne vyslovil, že daný vzťah je potrebné posudzovať\nako predaj tovaru na iný účel platiteľom, alebo jeho dodanie bezodplatne podľa § 8 ods. 3 zákona\no DPH. Je nepochybné, že ak sa zmluvné strany v obchodnom vzťahu dohodli na odplate za predaj\ntovaru a táto je v nimi určenej výške, túto žalovaný ani krajský súd spochybniť nemôže. Podradenie\nuvedenej transakcie pod iné zákonné ustanovenie, bez právneho základu, iba vo vzťahu k spochybneniu\núčelu podnikania a samotnej ekonomickej činnosti žalobcu, ktorej cieľom má byť dosahovanie zisku, tak\nnemôže byť relevantným záverom majúcim oporu v zákone. Žalobca ďalej uviedol, že súhlasí s názorom\nkrajského súdu, že ekonomická činnosť definovaná v § 3 ods. 2 zákona o DPH, je pojmom širším ako\npodnikanie, súčasne ale zdôraznil, že ekonomickou činnosťou je každá činnosť, z ktorej sa dosahuje\npríjem, tzn., ktorej cieľom je dosahovanie príjmu, čo však neznamená, že ak je podnikateľský subjekt\nv strate alebo jeho činnosť primárne nesmeruje k dosahovaniu zisku. tento nevykonáva ekonomickú\nčinnosť. Potom v nadväznosti na § 2 Obchodného zákonníka podnikaním je činnosť vykonávaná\npodnikateľom nepretržite, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosahovania zisku.\nV uvedenom prípade účel predstavuje cieľ, ku ktorému činnosť podnikateľa smeruje, tzn. ideálny stav,\nktorý sa má dosiahnuť, pričom nie je rozhodujúci spôsob, akým podnikateľ k tento stav dosiahne. Potom\ni samotné dodanie ťahačov za ustálenú protihodnotu a ich následná výpožička sa realizovala za účelom\nďalšieho rozvoja ekonomickej činnosti nadobúdateľa, ktorý pre jej rozvoj, a to získania licencií pre oblasť\nmedzinárodnej dopravy, preukázania finančnej spoľahlivosti musí preukázať aj vlastníctvo k predmetu\nprostredníctvom ktorého má túto činnosť vykonávať. Preto následná výpožička nemôže byť dôvodom pre\nvyslovenie nesprávnych záverov krajského súdu. Samotné užívanie ťahačov titulom zmluvy o výpožičke\nžalobcom slúži predovšetkým na zabezpečenie a udržanie jeho príjmu a v nadväznosti na uvedené\npotom nie je správny záver krajského súdu o vedomom konaní žalobcu, s cieľom získať daňovú výhodu,\nteda zneužitie práva, a to aj s poukazom na rozsudok ESO C- 162/07 a C-255/02, kedy práve v\nuvedenom ESO vyslovil: „Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia\nnapriek formálnemu dodržiavaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice\na vo vnútroštátnej správnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej\nposkytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z\ncelku objektívnych prvkov tak isto vyplývať že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu.“\nŽalobca uzavrel, že musí byť nepochybne preukázané, že k porušeniu právnych predpisov došlo a ich\ncieľom bolo podvodné konanie zo strany žalobcu - daňového subjektu.\nZároveň žalobca namietal aj vyslovený záver krajského súdu o absencii účtovných dokladov. Uviedol,\nže i ak by žalobca tieto doklady nepredložil, pričom krajský súd, ako i žalovaný mali predloženie\núčtovných dokladov preukázané, nesplnenie formálnej podmienky nemôže mať za následok vyrubenie\nrozdielu na dani tak, ako učinil žalovaný. Žalobca odovzdal správcovi dane 13. augusta 2014\núčtovné doklady, vzťahujúce sa ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu, o čom svedčí Potvrdenie\no zapožičaní dokladov č. 9501401/5/3849136/2014 z 13. augusta 2014, ktorými žalovaný potvrdil\nprevzatie dokladov v rozsahu: kniha pohľadávok k 31. marcu 2014; kniha záväzkov k 31. marcu\n2014; evidencia DPH za marec 2014; príjmové pokladničné doklady č. P P-0042-73; výdavkové\npokladničné doklady č. V V-00151-195; dodávateľské faktúry č. 3014021-3014033; a odberateľské\nfaktúry č. 10140079-10140082, 10140084-10140130. Dňa 24. septembra 2014 sa uskutočnilo ústne\npojednávanie, predmetom ktorého bolo podanie informácií p. Ing. I. R., ktorá vykonáva pre žalobcu\núčtovné práce, o čom bola spísaná zápisnica č. 9501401/5/4370276/2014, pričom z uvedenej zápisnice\npodľa tvrdenia Ing. I. R. vyplýva, že doklady vyžiadané správcom dane boli predložené. Žalobca citoval\nvyjadrenie Ing. I. R. z pojednávania 24. septembra 2014, kde uviedla: ,,Fyzicky som doklady predložené\nku kontrole za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2014 nechystala, ja som len vytlačila evidenciu\nDPH, predkontačné lístky a príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Uvedené som odkontrolovala\nna doklady, ktoré mali byť predložené ku kontrole. Všetky doklady uvedené v evidencii sa nachádzali\nv šanóne“. Na podklade uvedeného mal žalobca za to, že je potrebné dospieť k záveru, že žalobca v\nzmysle výzvy na predloženie dokladov všetky účtovné doklady správcovi dane predložil, teda aj doklady\nz ktorých správca dane neuznal uplatnený odpočet, pričom uvedené nemôže ísť na ťarchu žalobcu.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že trvá na dôvodoch, na základe ktorých boli\nzávery prijaté správcom dane, pričom žalobca v podanom odvolaní opakuje svoje námietky uvedené v\nodvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného. Uviedol, že žalobca\nv celom doterajšom konaní - v daňovej kontrole, vyrubovacom konaní, odvolacom konaní, v žalobe\nproti rozhodnutiu odvolacieho orgánu, ani v odvolaní proti rozsudku krajského súdu konkrétne a logicky\n\nnezdôvodnil vo väzbe na jeho všeobecné tvrdenia, prečo predajnú cenu ťahačov niekoľkonásobne\npodhodnotil voči ich reálnej hodnote. Tvrdenie, že takýto predaj a následná výpožička sa realizovala za\núčelom ďalšieho rozvoja ekonomickej činnosti nadobúdateľa, ktorý za účelom získania licencie v oblasti\nmedzinárodnej doprave musí preukázať vlastníctvo k predmetu činnosti, považuje žalovaný za účelové\na nemajúce vplyv na posúdenie veci. Takéto zdôvodnenie žalobcu poukazuje na to, že z uvedeného\npredaja mal mať v rámci podnikania prospech iný podnikateľský subjekt - nadobúdateľ ťahačov ako\nodberateľ a nie žalobca. U žalobcu jednoznačne a preukázateľne došlo k získaniu daňovej výhody vo\nforme odpočítania dane pri nákupe predmetných ťahačov (vo výške 21.000 €), keďže pri ich ďalšom\npredaji nebola štátu odvedená príslušná daň (priznaná bola len daň vo výške 0,60 €). Došlo k zneužitiu\npráva, tak ako to definoval Súdny dvor EÚ vo veci C-255/02, pretože bolo preukázané naplnenie oboch\nprvkov: formálne dodržanie zákona, keď boli vyhotovené faktúry s formálnymi náležitosťami podľa\nzákona a objektívne preukázanie, že hlavným cieľom bolo získať daňovú výhodu vo forme odpočítania\ndane.\nVo vzťahu k námietkam, kde žalobca nesúhlasí s nepriznaním odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia\nformálnej podmienky a tvrdí, že všetky doklady predložil, žalovaný uviedol, že pre odpočítanie DPH z\nfaktúr resp. dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou (ERP) (na účely DPH sú\npovažované za faktúru) je nevyhnutné preukázať existenciu takéhoto dokladu - v danom prípade dokladu\nz ERP. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane nestačia výdavkové pokladničné doklady, ktoré\nsi žalobca interne vyhotovil a na základe ktorých zaúčtoval viaceré doklady z ERP. V danom prípade\nbolo preukázané, že doklady z ERP, z ktorých bola DPH odpočítaná neboli správcovi dane predložené\nna základe čoho správca dane neuznal žalobcovi DPH odpočítanú vo výške 4 678,36 €, keďže tento\nnepreukázal právo na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 2\npísm. a/ a v nadväznosti na § 71 a § 74 ods. 3 písm. b/ zákona o DPH.\nŽalovaný mal za to, že krajský súd v predmetnej veci rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi,\nže aplikoval a vykladal ustanovenia príslušných právnych predpisov správne a dospel k správnemu\nrozhodnutiu vo veci, na základe čoho navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,\nktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p.,\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 23. augusta 2018 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\n\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému meritórnemu výroku\nrozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu,\na s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom\nrozsahu. S poukazom na uvedené potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k jednotlivým odvolacím bodom najvyšší súd\npoukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s\nrozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého\nvyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení\ns § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane\ndaňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených\npodmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si\naj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za\nzákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu\nskutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné\nbremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako\noprávnený“.\nV prejednávanej veci správca dane namietal nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu, keď žalobca v\ncelom doterajšom konaní - v daňovej kontrole, vyrubovacom konaní, odvolacom konaní, v žalobe proti\nrozhodnutiu odvolacieho orgánu, ani v odvolaní proti rozsudku krajského súdu konkrétne a logicky\nnezdôvodnil vo väzbe na jeho všeobecné tvrdenia, prečo predajnú cenu ťahačov niekoľkonásobne\npodhodnotil voči ich reálnej hodnote, ako aj správcovi dane nepredložil doklady z ERP, z ktorých bola\nDPH odpočítaná.\nV prvom rade odvolací súd poukazuje na svoje skoršie rozsudky sp. zn. 4Sžf/32/2012 z 27. novembra\n2012; sp. zn. 6Sžf/86/2015 z 27. septembra 2017 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.\nIII. ÚS 37/2018 z 30. januára 2018; sp. zn. 8Sžf/21/2016 z 26. apríla 2018; ako aj sp. zn. 6Sžfk/30/2017\nz 31. januára 2018, z ktorých vyplýva, že žalobca sa v rámci kolotoča fiktívnych prevodov podieľa na\nkaruselových podvodoch, prostredníctvom obchodných spoločností, ktoré sú majetkovo a personálne\nprepojené.\nSúčasne odvolací súd zdôrazňuje, že aplikácia právnych predpisov Slovenskej republiky musí brať na\nzreteľ členstvo SR v Európskej únii s tým, že od 1. mája 2004 je každý orgán verejnej moci povinný\naplikovať právo EÚ prednostne pred slovenským právom vtedy, ak je slovenský zákon v rozpore s\nprávom EÚ (viď. rozsudok Súdneho dvora EÚ 6/64, Costa v. ENEL, Zb. s. 585) a konštantnou judikatúrou\nSúdneho dvora EÚ.\n\nVnútroštátne orgány aplikácie práva, teda aj súdy, sa majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať\no eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice Rady\n2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“)\na dosiahnutie jej cieľa (viď. rozsudok Súdneho dvora EÚ Adeneler, C-212/04, 4.7.2006, Zb. s. I-6057,\nbod 111) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú, alebo nemajú priamy účinok.\nV rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/11 a C-42/11 Súdny dvor EÚ\nuviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam\nje cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (viď. rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, R,\nC-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti Súdny dvor\nEÚ už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim\nspôsobom dovolávať noriem práva Únie (viď. najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb.\ns. I-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží\nvnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne\nskutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (viď. rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel\na Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32). 5.46 Podľa judikatúry\nSúdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať\nna zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo\nvzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez\ntoho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (viď. rozsudok Kittel\na Recolta Recycling). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal\nvšetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,\nnebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď. rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i.,\nC-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21. decembra 2011, Vlaamse\nOliemaatschappij, C-499/10, bod 25).\nSúdny dvor EÚ konštatoval, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak\nsa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení,\nktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá,\nna ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť.\nŽalobca v rámci odvolacieho konania opakovane namietal aplikáciu ust. § 22 ods. 5 zákona o DPH,\nkeď mal za to, že ak sa zmluvné strany v obchodnom vzťahu dohodli na odplate, túto nemožno\nspochybniť. Ust. § 22 ods. 5 zákona o DPH upravuje, z akého základu dane pri bezodplatne poskytnutých\nzdaniteľných obchodoch (§ 8 ods. 3 zákona o DPH) má povinnosť platiteľ dane odviesť daň, pričom ide\no implementáciu článku 74 a 75 smernice 2006/112/ES. Dodanie predmetného tovaru - 3 ks ťahačov v\ncene 1 €/kus bez DPH, pričom pri kúpe tohto tovaru bola daň odpočítateľná (vo výške 21.000 €), je v\nzmysle ust. § 8 ods. 3 zákona o DPH nutné považovať za bezodplatné dodanie tovaru, čo odôvodňuje\naplikáciu ust. § 22 ods. 5 zákona o DPH tak, ako to ustálil správca dane.\nV rámci administratívneho, ako aj súdneho prieskumu bolo zistené, pričom uvedené nebolo sporné,\nže žalobca predmetné ťahače nadobudol od obchodnej spoločnosti S&J PRESSBURG plus s.r.o. v\nnovembri 2013 a cena bola účtovaná faktúrou uvedenej obchodnej spoločnosti č. 2013121 s dátumom\nvyhotovenia 20. novembra 2013 a s dátumom splatnosti 19. januára 2014 v sume 105.000 € plus\nDPH 21.000 € a následne tieto odpredal obchodnej spoločnosti Trade rental, s.r.o. s účtovaním ceny\npredaja faktúrou č. 10140098/PR s dátumom vyhotovenia 14. marca 2014, a dátumom splatnosti 28.\nmarca 2014, na sumu 3 € plus DPH 0,60 €. Odvolací súd nespochybňuje zmluvnú voľnosť účastníkov\nzmluvného vzťahu, avšak vyčíslenie hodnoty ťahačov v čase prevodu na spoločnosť Trade rental, s.r.o.\noproti hodnote, v ktorej ich nadobudol žalobca, súčasne neexistenciu skutočností, na základe ktorých\ndošlo v priebehu cca 4 mesiacov k zníženiu hodnoty ťahačov (dopravná nehoda, amortizácia a pod.),\nje potrebné vyhodnotiť ako okolnosti, ktoré smerujú k získaniu daňovej výhody žalobcu a ktoré nemôžu\npožívať ochranu, keď v konečnom dôsledku, sú v rozpore so základnými zásadami daňového konania\nupravenými v § 3 ods. 6 daňového poriadku, ako aj v rozpore so základnými zásadami podnikania.\nS uvedeným korešponduje majetkové a personálne prepojenie žalobcu so spoločnosťou Trade rental,\ns.r.o., ako aj skutočnosť, že v deň predaja ťahačov 14. marca 2014 Trade rental, s.r.o. dala ťahače\nžalobcovi späť do bezplatného užívania.\n\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom krajského súdu, ktorý s poukazom na\nrozsudok C-162/07 uviedol, že zneužitie práva predstavuje vytváranie umelých konštrukcií zbavených\nhospodárskej reality, keď sa formálne dodržia podmienky pre odpočet dane, úkonmi daňového subjektu\nsa však sleduje hlavný cieľ, a to získanie daňovej výhody. Na základe uvedeného je zrejmé, že zo\nstrany žalobcov došlo k zneužitiu práva, tak ako to definoval Súdny dvor EÚ vo veci C-255/02, pretože\nbolo preukázané naplnenie oboch prvkov, a to formálne dodržanie zákona, keď boli vyhotovené faktúry\ns formálnymi náležitosťami podľa zákona a objektívne preukázanie, na základe preukázania umelých\nkonštrukcií zbavených hospodárskej reality v kontexte s personálnym a majetkovým prepojením, že\nhlavným cieľom bolo získať daňovú výhodu vo forme odpočítania dane.\nK odvolacej námietke žalobcu, že v zmysle výzvy na predloženie dokladov všetky účtovné doklady\nsprávcovi dane predložil, o čom svedčí Potvrdenie o zapožičaní dokladov č. 9501401/5/3849136/2014\nz 13. augusta 2014, ktorými žalovaný potvrdil prevzatie dokladov v rozsahu: kniha pohľadávok k 31.\nmarcu 2014; kniha záväzkov k 31. marcu 2014; evidencia DPH za marec 2014; príjmové pokladničné\ndoklady č. P P-0042-73; výdavkové pokladničné doklady č. V V-00151-195; dodávateľské faktúry č.\n3014021-3014033; a odberateľské faktúry č. 10140079-10140082, 10140084-10140130, ako aj tvrdenie\nIng. I. R., že táto fyzicky doklady predložené ku kontrole za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2014\nnechystala, najvyšší súd uvádza, že z uvedeného nemožno vyvodiť záver, že správcovi dane boli\npredložené potrebné doklady z ERP, na základe čoho správca dane v intenciách vyššie citovaného\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného\nsúdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, postupoval správne, ak neuznal žalobcovi DPH\nodpočítanú vo výške 4 678,36 €, keďže právo na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ v\nnadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a/ a v nadväznosti na § 71 a 74 ods. 3 písm. b/ zákona o DPH\npreukázané nebolo.\nNámietky žalobcu uplatnené v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku, ktorý sa v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal so všetkými žalobnými\nnámietkami.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá\nO.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,\nkeďže v odvolacom konaní nebol úspešný.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 1.\njúla 2016.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}