{"guid": "5b230b1b-423d-45c8-8462-76937e062f55:cf4e5741-892a-4f70-8a53-75ad78fe9d14", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5015200023.1", "spisova_znacka": "8Sžo/136/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/136/2015 z 28. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 8Sžo/136/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:5015200023.1", "identifikacne_cislo": "5015200023", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-245.odsek-2", "nazov": "§ 245 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-245.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-245"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-245"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf4e5741-892a-4f70-8a53-75ad78fe9d14", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200023.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200023.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/136/2015\n5015200023\n28. 02. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:5015200023.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a z\nčlenov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: SPIRIT\ns.r.o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Ulica 1. mája 1958/54, IČO: 36 390 984, právne zastúpený:\nadvokátska kancelária Geško s. r. o., so sídlom v Bratislave, Velehradská 33, proti žalovanému: Ústredie\npráce sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti postupu\na rozhodnutia žalovaného z 03. novembra 2014, č. 2014/103488, UPS/US1/OKRVK/KON2014/144, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 02. júna 2015, č. k. 20S 4/2015 - 42 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/4/2015 - 42 z 02. júna\n2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 02. júna 2015, č. k. 20S/4/2015 - 42 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny z 03. novembra\n2014, č. 2014/103488, UPS/US1/OKRVK/KON2014/144 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým\nžalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie účastníka konania\n(žalobcu) zamietol a potvrdil v plnom rozsahu rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nNitra zo 04. augusta 2014, č. s. NR1/OK/KON/2014/29, č. z. 2014/183306 (ďalej len rozhodnutie\n„prvoinštančného správneho orgánu“), ktorým Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra v zmysle §\n68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov uložil žalobcovi pokutu vo výške 7 000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania\npodľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov. Krajský súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 231 ods. 1\npísm. a/ a písm. b/ a § 231 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 2 ods.\n2 a § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov a skonštatoval, že z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že\njedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvoinštančného správneho\norgánu bol protokol o výsledku kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. 2014/39968 z 13.\nfebruára 2014, ktorá bola vykonaná 13. decembra 2014 v čase od 09:55 hod. u žalobcu, v prevádzkarni\n\nHviezdoslavova 3, Zlaté Moravce, Obchodný dom Tesco, pričom kontrolná skupina vykonala kontrolu v\npredajni s pyrotechnikou, v ktorej boli preverované tri osoby - Y. W., X. S. a P. P.. Vykonanou kontrolou\nbolo zistené, že Y. W. v čase kontroly obsluhovala v stánku s pyrotechnikou, prácu vykonávala na základe\ndohody o vykonaní práce z 11. decembra 2013 s nástupom 12. decembra 2013 a do Registra poistencov\nSociálnej poisťovne bola podľa predloženého Registračného listu FO prihlásená 13. decembra 2013\no 20:02:16 hod., X. S. v čase kontroly obsluhovala v stánku s pyrotechnikou, prácu vykonávala na\nzáklade dohody o vykonaní práce z 11. decembra 2013 s nástupom od 12. decembra 2013 a do Registra\npoistencov Sociálnej poisťovne bola podľa výpisu z registra prihlásená 13. decembra 2013 o 20:07 hod..\nĎalej krajský súd uviedol, že žalobca v podanej žalobe nespochybňoval, že označené pracovníčky\nvykonávali pre zamestnávateľa činnosť na základe dohody o vykonaní práce, a to aj v čase vykonania\nkontroly (13. decembra 2013) s nástupom 12. decembra 2013, ako aj nepoprel skutočnosť, že k splneniu\noznamovacej povinnosti došlo po vykonaní kontroly, ešte v deň vykonania kontroly 13. decembra 2013.\nŽalobca nepopieral, že došlo k jednodňovému omeškaniu s prihlásením uvedených zamestnancov\na splneniu si oznamovacej povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa, avšak nesúhlasil s posúdením\ntohto konania ako nelegálneho zamestnávania, ako aj s uložením pokuty, keď tvrdil, že k splneniu\noznamovacej povinnosti nemohlo dôjsť pre prekážku, ktorá nenastala na strane žalobcu, ale na strane\nSociálnej poisťovne, keď portál Sociálnej poisťovne mal v uvedený deň - 12. decembra 2013 odstávku.\nKrajský súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a zistil, že žalobca v správnom konaní\npredložil doklad z portálu Sociálnej poisťovne vyhotovený 12. augusta 2014 o 09:27 hod., ktorým bolo\nodvádzateľom poistného oznámené, že dôjde k zverejneniu novej XSD schémy RLZEC (verzia 2014)\na od 12. decembra 2013 Sociálna poisťovňa zverejnila túto novú schému vo verzii 2014 vzhľadom na\nnovelu zákona č. 461/2003 Z. z.. Súčasne Sociálna poisťovňa oznámila, že od 30. decembra 2013 bude\nmožné zasielať RLFO už len v tejto verzii. Testovanie novej XSD schémy bude dostupné 18. decembra\n2013.\nNásledne krajský súd konštatoval, že nebolo sporné, že v čase kontroly 13. decembra 2013, začatej\no 09:55 hod., u žalobcu pracovali na základe dohody o vykonaní práce pracovníčky X. S. a Y. W. v\nstánku nachádzajúcom sa v Obchodnom dome Tesco, Zlaté Moravce a vykonávali predaj pyrotechniky,\na že povinnosti zamestnávateľa v súlade s § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. si žalobca\nnesplnil, keď v čase výkonu kontroly označené zamestnankyne neprihlásil pred začatím výkonu prác,\nale aj vykonávania kontroly, do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,\ntúto povinnosť si žalobca splnil až 13. decembra 2013 cca po 20:00 hod..\nNelegálne zamestnávanie právnickou osobou, ktorá je podnikateľom, je vymedzené v § 2 ods. 2 zákona\nč. 82/2005 Z. z., kde pod písm. b/ zákonodarca upravil, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie\nprávnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s\nňou založený pracovno-právny vzťah alebo štátno-zamestnanecký pomer podľa osobitných predpisov\na nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu s odkazom na § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n461/2003 Z. z..\nZákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje v §\n68a správne delikty. V § 68a ods. 1 písm. b/ upravuje, že ústredie a úrad uložia pokutu právnickej alebo\nfyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu, s odkazom\nna zákon č. 82/2005 Z. z. od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a\nviacerých fyzických osôb súčasne najmenej 5 000 eur. Skutková podstata tohto správneho deliktu bola\ntakto vymedzená zákonodarcom v čase vykonania kontroly a vydania rozhodnutia žalovaného, ako je\naj vymedzená v súčasnej právnej úprave, ako i povinnosť upravená v § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n461/2003 Z. z..\nĎalej krajský súd uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho konanie nenapĺňa definíciu nelegálneho\nzamestnávania, tak s týmto názorom sa krajský súd nestotožnil. V ustanovení § 3 ods. 2 zákona č.\n82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je definovaný zákaz nelegálnej práce a\nnelegálneho zamestnávania (§ 3 ods. 2 prvá veta citovanej normy), keď právnická osoba a fyzická osoba,\nktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Ustanovenie § 2 ods. 2 pod\npísm. b/ definuje nelegálne zamestnávanie ako zamestnávanie právnickej osoby, ktorá je podnikateľom,\nak využíva závislú prácu fyzickej osoby, s ktorou má založený pracovno-právny vzťah a nesplní si\n\npovinnosť podľa osobitného predpisu s odkazom na § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z. z.. Vymedzenie správnych deliktov v § 68a účinného v\nčase vykonania kontroly ako aj v čase rozhodovania správnych orgánov, považuje posudzované konanie\nžalobcu za delikt, a to aj v súčasnosti.\nKrajský súd konštatoval, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 68a ods.\n1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z., a preto bolo v kompetencii žalovaného uložiť žalobcovi pokutu od\n2 000 eur do 200 000 eur. Nakoľko však bolo zistené nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých\nfyzických osôb (v danom prípade dvoch fyzických osôb), najmenej vo výške 5 000 eur. V prípade žalobcu\nteda sadzba pre uloženie pokuty bola v rozmedzí od 5 000 eur do 200 000 eur. Žalovaný v spojení\ns rozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu uložil pokutu v dolnej hranici vo výške 7 000 eur,\nkeď maximálna výška uloženia pokuty bola určená zákonodarcom do výšky 200 000 eur. Prvoinštančný\nsprávny orgán výšku uloženej pokuty odôvodnil s ohľadom na skutočnosť, že bolo konštatované\nopakované porušenie zákona, čo zistil žalovaný u žalobcu v zozname fyzických a právnických osôb, u\nktorých bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vedeného Národným inšpektorátom\npráce. Žalovaný sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia s takouto výškou uloženej pokuty a jej\nzdôvodnením stotožnil, keď naviac uviedol, že má za to, že uložená sankcia naplní účel represívneho\naj preventívneho cieľa pri ukladaní sankcie na základe tohto zákona, keď nelegálnym zamestnávaním\ndochádza k obchádzaniu Zákonníka práce a neplnenia si povinností vyplývajúcich z ďalších právnych\npredpisov, ako sú odvodové a daňové povinnosti, ale aj existujúcich právnych nárokov zamestnanca\nvyplývajúcich z riadne uzatvoreného pracovno-právneho vzťahu. Krajský súd konštatoval, že rozsah\nvýšky uloženej pokuty v správnom konaní je výlučne na úvahe správneho orgánu.\nPokiaľ žalobca tvrdil, že k nesplneniu oznamovacej povinnosti došlo nie pre správanie žalobcu, ale pre\nprekážky na strane Sociálnej poisťovne, ktoré preukazoval - z dôvodu zverejnenia novej XSD schémy\n(verzia 2014), krajský súd, v súlade s názorom žalovaného, konštatoval, že žalobca mal možnosť v\nsúlade s ustanovením § 231 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. splniť si svoju oznamovaciu\npovinnosť aj odoslaním faxu, elektronickou poštou, prostredníctvom krátkej textovej správy - SMS alebo\nsi túto povinnosť mohol splniť osobne, doručením formulára príslušnej Sociálnej poisťovni. V konaní\nnebolo preukázané, že by jednu z uvedených zákonných možností využil.\nKrajský súd poukázal, že listinný dôkaz, od ktorého žalobca odvodzuje nemožnosť splnenia si\noznamovacej povinnosti ani sám o sebe nepreukazuje, že by nebolo možné túto povinnosť splniť\nelektronicky. Tento listinný dôkaz, vychádzajúc z jeho obsahu, preukazuje len, že Sociálna poisťovňa\nna svojich stránkach oznámila, že od 12. decembra 2013 zverejnila novú XSD schému RLZEC vo verzii\n2014, ktorú je možné nájsť kliknutím na rozhranie XML schémy v ľavom menu a je v ňom len oznámené,\nže od 30. decembra 2013 bude možné zasielať RLFO už len v tejto verzii XSD schémy.\nPodľa názoru krajského súdu, ani tento listinný dôkaz nepreukazuje jednoznačne, že splnenie\noznamovacej povinnosti elektronickou formou nebolo možné. Aj v prípade, že by to bolo preukázané,\nžalobca mal iné zákonné možnosti, mal ich niekoľko, ako mohol realizovať oznamovaciu povinnosť,\nktoré nevyužil. Na splnenie si oznamovacej povinnosti nemôže mať vplyv ani skutočnosť, že v určitom\ndni vykonával tieto úkony vo vzťahu k veľkému množstvu zamestnancov (300 osôb) tak, ako sa bránil v\nsprávnom konaní. Preto nemožno konštatovať, že by na strane správnych orgánov vznikli také zákonné\nprekážky, ktoré znemožnili vykonať oznamovaciu povinnosť žalobcovi riadne a včas, že by ju nemohol\nvykonať 12. decembra 2013, resp. 13. decembra 2013 pred začatím kontroly o 09:55 hod..\nKrajský súd zdôraznil, že k splneniu oznamovacej povinnosti a povinnosti zamestnávateľa žalobcu došlo\naž po vykonaní kontrolnej činnosti, z tohto dôvodu, nie je pre posúdenie veci nosné zistenie, že k splneniu\noznamovacej povinnosti došlo bezprostredne po výkone kontroly, podstatné pre posúdenie veci bolo\nto, že k splneniu oznamovacej povinnosti nedošlo pred nástupom zamestnankýň k výkonu práce, pred\nzačatím kontroly, ale až po jej uskutočnení.\nĎalej krajský súd uviedol, že voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt je\nmyšlienkový proces, v rámci ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych\npredpisov vo vzťahu ku každému zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti tak,\naby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel a poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/16/2011 z 30. mája 2012).\n\nUkladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná\nprávomoc), kedy správny orgán v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku\nsankcie. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie\nmusí byť náležite zdôvodnené. Je síce pravdou, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe\nzákonom povolenej správnej úvahy (správne uváženie) preskúmava správny súd iba, či také rozhodnutie\nnevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),\nale v prípade, že správna úvaha je z pohľadu zákonných aspektov ukladania pokút riadne odôvodnená,\ntáto nesmie byť v rozpore so zásadami logického myslenia.\nV predmetnej veci krajský súd konštatoval, že správny orgán pri ukladaní pokuty a odôvodnení jej\nvýšky prihliadal na zákonné aspekty upravené v § 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z., kedy musí pri\nurčení pokuty prihliadať na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov, opakované zistenie toho\nistého nedostatku a ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 1 písm. b/, čo je aj prejednávaný prípad, aj\nna počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb. Samotné rozpätie sadzby pokuty pritom nemôže\nzaviniť uloženie pokuty neprimeraného charakteru, pretože bezdôvodne uložená vysoká pokuta nemôže\nplniť preventívnu funkciu. Z pohľadu zákonných atribútov správny orgán, podľa názoru krajského súdu,\nsprávne vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania žalobcu v spojení následkami takéhoto konania.\nPri ukladaní sankcie je potrebné okrem uvedeného prihliadať aj na charakter sankcie ako takej, ktorou\nje jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť\njej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušeniu zákonných\npovinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k\nporušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu.\nV závere krajský súd vyslovil, že vzhľadom na skutočnosť, že k porušeniu povinnosti žalobcu ako\nzamestnávateľa došlo vo vzťahu k dvom osobám a pokuta bola uložená žalovaným pri dolnej hranici\nzákonom určenej sadzby (od 5 000 eur do 200 000 eur) a jednalo sa v prípade žalobcu o nie prvé\nporušenie povinnosti zamestnávateľa tak, ako v dôvodoch uloženia sankcie konštatuje prvoinštančný\nsprávny orgán (žalovaný sa s tým stotožnil). Žalobca je podnikateľom a ako uvádza, zamestnáva stovky\nosôb (v odvolaní tvrdil, že k nesplneniu oznamovacej povinnosti z jeho strany došlo aj z dôvodu, že 12.\ndecembra 2013 nastupovalo na výkon činnosti zamestnanca niekoľko stoviek nových zamestnancov).\nTieto skutočnosti nemôžu byť „poľahčujúcimi“ okolnosťami, na základe ktorých si nemohol žalobca\nobjektívne svoju povinnosť splniť. Výška uloženej sankcie 7 000 eur vo vzťahu k žalobcovi je primeraná,\nplní represívnu aj preventívnu funkciu a nemôže byť ani likvidačná.\nZ uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom,\npreto žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol.\nII.\nOdvolanie žalobcu\nŽalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline z 02. júna 2015, č. k. 20S/4/2015 - 42 odvolanie (ďalej len „podané odvolanie“), v ktorom sa\ndomáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací súd“) rozhodnutie krajského súdu\nzrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\nV podanom odvolaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že má za to,\nže krajský súd sa stroho stotožnil s argumentáciou žalovaného správneho orgánu ohľadom výšky\nstanovenej pokuty, v tomto prípade išlo len o odvolanie sa na zákonné ustanovenie zákona o službách\nzamestnanosti. Krajský súd síce poukázal na voľnú úvahu správneho orgánu pri rozhodnutí o výške\npokuty, z obsahu jeho rozhodnutia však nebolo možné zistiť, aký závažný správny delikt žalobca spáchal,\naké boli pohnútky žalobcu, nevyhodnotil dôsledky správneho deliktu pre dotknutých zamestnancov, dobu\nprotiprávnosti konania a jeho následky.\nVýška pokuty uloženej správnym orgánom bola podľa názoru žalobcu neprimerane vysoká, práve s\nodkazom na skutočnosť, že k náprave protiprávneho konania žalobcu došlo hneď deň po nástupe\nzamestnancov do práce, t. j. v deň výkonu kontroly, a teda doba protiprávnosti konania navrhovateľa\n\nbola minimálna, nešlo o úmyselné konanie žalobcu, keďže došlo k zlyhaniu ľudského faktora na strane\nžalobcu ako zamestnávateľa veľkého počtu osôb.\nNásledne žalobca poukázal na § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a skonštatoval, že má\nza to, že v napadnutom rozhodnutí absentuje uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je toto\nrozhodnutie založené, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a\nsúčasne, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je presvedčivé. Žalobca poukázal na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I ÚS 236/06, podľa ktorého riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd\njasným a právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a rovnako poukázal\nna nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I ÚS 114/08, podľa ktorého odôvodnenie\nmá obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať\nodôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického a jasného vyjadrovania a\nmusí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú\nvadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nnie je presvedčivé, a teda je v rozpore s § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca opätovne\nuvádza, že jednodňové omeškanie nespôsobilo žiadne negatívne účinky v sfére zamestnancov, z\nuvedeného dôvodu preto nesúhlasí s uložením pokuty v takej výške, ktorá je pre jeho ďalšie fungovanie\nlikvidačná.\nKrajský súd sa podľa názoru žalobcu nevysporiadal dostatočným spôsobom s argumentmi žalobcu\nuvedenými v žalobe, a teda neprihliadol na všetky okolnosti, za ktorých došlo k nesplneniu si\noznamovacej povinnosti, ako aj na okamžitú nápravu, ktorú žalobca uskutočnil hneď ako to bolo možné,\nt. j. v deň vykonania kontroly.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu\nK podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný listom zo 06. júla 2015 a navrhol odvolaciemu súdu aby\nrozhodnutie krajského súdu v celom rozsahu potvrdil a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.\nŽalovaný ďalej uviedol, že v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že sa v celom rozsahu\npridržiava svojich tvrdení uvedených vo vyjadrení k žalobe, vrátane svojich argumentov a záverov v ňom\nobsiahnutých, pričom odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a s tvrdeniami žalobcu obsiahnutých\nv predmetnom odvolaní sa absolútne nestotožňuje.\nŽalovaný má za to, že ako odvolací orgán, ako aj prvoinštančný správny orgán postupovali v rámci\nsprávneho konania správne, súladne so zákonom, náležité zistili skutkový stav veci, obstarali si všetky\npodklady potrebné pre rozhodnutie, ktoré správne a logicky vyhodnotili v zmysle § 34 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a vec správne právne posúdili. Napadnuté\nrozhodnutie žalovaného spĺňa všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47\nSprávneho poriadku. Žalovaný má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného bolo v\nmedziach žaloby v súlade so zákonom, a preto krajský súd postupoval správne, pokiaľ dospel k záveru,\nže žalobu žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného bolo v medziach žaloby potrebné v celom rozsahu\nzamietnuť.\nK námietke obsiahnutej v odvolaní žalobcu (nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného)\npovažuje žalovaný v prvom rade za potrebné uviesť, že žalobca sa v rámci svojej žaloby domáhal\npreskúmania rozhodnutia žalovaného len z konkrétnych žalobných dôvodov, a to z dôvodov podľa\n§ 250j ods. 2 písm. a/, c/, e/ Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko podľa žalobcu rozhodnutia\n(druhostupňové aj prvostupňové) vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia\nskutkového stavu sú nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní správneho orgánu bola taká vada,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n\nZ obsahu žaloby je zároveň zrejmé, že žalobca sa nedomáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z\ndôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku, t. j. z dôvodu, že rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, a to napriek tomu, že o možnosti\nnapadnúť rozhodnutie z tohto dôvodu musel mať vedomosť, keďže jeho žalobné dôvody vychádzajú\npriamo z § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a toto ustanovenie priamo aj cituje. V tejto\nsúvislosti žalovaný poukazuje na skutočnosť, že súd je pri rozhodovaní podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku oprávnený rozhodnúť len v medziach žaloby, vrátane medzí žalobného\npetitu, pričom tento rozsah žalobných dôvodov je možné rozšíriť len v lehote podľa § 250b ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku. Nakoľko k rozšíreniu žalobných dôvodov nedošlo v lehote podľa § 250b\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nie je možné aby súd prihliadal na daný dôvod ako dôvod na\nzrušenie rozhodnutia žalovaného, a preto aj v rámci odvolacieho konania považuje žalovaný žalobcom\nuvádzaný dôvod odvolania za irelevantný. Odvolací súd preto (vychádzajúc z medzí žaloby) nemôže\nkonať inak ako odvolanie žalobcu zamietnuť a rozhodnutie krajského súdu v celom rozsahu potvrdiť.\nĎalej žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že pri rozhodovaní v druhom stupni dospel k záveru, že\nrozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu o uložení pokuty podľa § 68a ods. 1 písm. b/ zákona\no službách zamestnanosti vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného\ndokazovania, ktorým dostatočne a spoľahlivo bolo preukázané porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania Renáty Solčianskej a Jessicy Kňažíkovej žalobcom. Napadnuté rozhodnutie o uložení\npokuty je v tomto smere riadne zdôvodnené, pričom prvoinštančný správny orgán, ako aj žalovaný\npostupovali v súlade s ustanovením § 68a ods. 1 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti, podľa\nktorého správny orgán uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu\nnelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o\nnelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Pri určení výšky\npokuty sa prvoinštančný správny orgán, ako aj žalovaný riadil aj ustanovením § 68a ods. 2 zákona o\nslužbách zamestnanosti, keďže prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov, ako aj\nna počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb.\nV tejto súvislosti žalovaný uviedol, že sa stotožnil s názorom prvoinštančného správneho orgánu, ktorý\nvo svojom rozhodnutí o uložení pokuty zohľadnil, že žalobca zistený nedostatok odstránil splnením\noznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni v deň kontroly, zároveň však zohľadnil aj skutočnosť,\nže išlo o nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb, pričom u žalovaného išlo o opakované\nkonštatovanie porušenia zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S prihliadnutím na uvedené a na\núroveň súčinnosti žalobcu poskytnutú pri výkone kontroly, žalovaný dôvodne potvrdil výšku uloženej\npokutu vo výške 7 000 eur, ktorú považoval za adekvátnu a dostatočnú pre naplnenie represívneho a\npreventívneho cieľa tejto sankcie. Zároveň nie je možné odhliadnuť ani od toho, že za porušenie zákona,\nktorého sa žalobca dopustil, je možné uložiť sankciu až do výšky 200 000 eur a správny orgán udelili\nžalobcovi pokutu vo výške 7 000 eur, čo je nesporne v dolnej hranici danej sadzby.\nŽalovaný poukázal na to, že podľa § 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodnutí, ktoré\nsprávny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) preskúmava súd\niba, čí také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd pritom nemôže\nposudzovať účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, inak by konal nad rámec zákona, t. j. nad\nrozsah jeho zákonom ustanovených právomocí.\nV tejto súvislosti sa žalovaný v celom rozsahu stotožňuje s názorom krajského súdu, podľa ktorého\nsa žalovaný, ako aj prvoinštančný správny orgán pri ukladaní pokuty prihliadal na zákonné aspekty\nupravené v § 68a ods. 2 zákona o službách zamestnanosti. Samotné rozpätie sadzby pokuty pritom\nnemôže zaviniť uloženie pokuty neprimeraného charakteru, pretože bezdôvodne uložená pokuta\nnemôže plniť preventívnu funkciu. Podľa názoru krajského súdu, z pohľadu zákonných atribútov správny\norgán správne vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania žalobcu v spojení s následkami takého\nkonania. Podľa krajského súdu, vzhľadom na skutočnosť, že k porušeniu povinnosti žalobcu došlo vo\nvzťahu k dvom osobám a pokuta bola žalovaným uložená v dolnej hranici rozpätia a jednalo sa v prípade\nžalobcu o nie prvé porušenie povinnosti žalobcu. Tiež uviedol, že skutočnosť, že žalobca zamestnáva\nstovky osôb nemôže byť poľahčujúcimi okolnosťami, na základe ktorých si nemohol žalobca objektívne\nsvoju povinnosť splniť. Výška uloženej sankcie 7 000 eur vo vzťahu k žalobcovi je primeraná, plní\nrepresívnu aj preventívnu funkciu a nemôže byť ani likvidačná.\n\nVzhľadom aj na vyššie uvedené, žalovaný považuje predmetnú námietku žalobcu obsiahnutú v odvolaní\nza neopodstatnenú.\nIV.\nPrávny názor odvolacieho súdu\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie\no právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv žalobcom podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § s 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a postupom\npodľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk) po\nneverejnej porade senátu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nPodľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s\nprávnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi\npredpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava aj zákonnosť\npostupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,\npodľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V\nzákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v\npriebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa\nna takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\nOdvolací súd primárne v medziach odvolania preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho súdneho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho\nsúdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov\na rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok\nvymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nPredmetom konania na krajskom súde bolo preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Ústredia\npráce sociálnych vecí a rodiny z 03. novembra 2014, č. 2014/103488, UPS/US1/OKRVK/KON2014/144,\nktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie účastníka konania\n(žalobcu) zamietol a potvrdil v plnom rozsahu rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra\nzo 04. augusta 2014, č. s. NR1/OK/KON/2014/29, č. z. 2014/183306, ktorým Úrad práce, sociálnych\nvecí a rodiny Nitra v zmysle § 68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o\n\nzmene a doplnení niektorých zákonov uložil žalobcovi pokutu vo výške 7 000 eur za porušenie zákazu\nnelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nOdvolací súd preskúmajúc odvolaním napadnuté rozhodnutie ako i obsah súdneho a administratívneho\nspisu v rozsahu podaného odvolania konštatuje, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť\ndôvody, na základe ktorých krajský súd zamietol jeho žalobu. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia podrobným spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých\nprávnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, bola celá vec prešetrená riadne a skutkový stav bol podrobne zistený, o\nčom svedčí obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva uvedené. V súdnom konaní bolo obsahom\nadministratívneho spisu preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení\ndôkazov tak ako krajský súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani\ntakú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že krajský súd\ndostatočne podrobne a presne posúdil zistený skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými\nnámietkami žalobcu.\nZa týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru odvolacieho súdu\nvydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu správnym orgánom a správne\nprávne posúdené. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych\norgánov oboch inštancií a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu\nnedošlo k porušeniu zákona a práv žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd za správny.\nVo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že krajský súd sa stroho stotožnil s argumentáciou žalovaného\nsprávneho orgánu ohľadom výšky stanovenej pokuty, že z obsahu jeho rozhodnutia nebolo možné\nzistiť, aký závažný správny delikt žalobca spáchal, aké boli pohnútky žalobcu, nevyhodnotil dôsledky\nsprávneho deliktu pre dotknutých zamestnancov, dobu protiprávnosti konania a jeho následky, a teda\nže v napadnutom rozhodnutí absentuje vo vzťahu k výške uloženej pokuty uvedenie dostatočných\ndôvodov, na ktorých je toto rozhodnutie založené, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia\npre nedostatok dôvodov a súčasne, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je presvedčivé,\nodvolací súd uvádza nasledovné.\nPodľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa\nnavrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne\niný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a\nktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal\nďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé.\nPodľa § 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na\nzáklade zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho\nrozhodnutia.\nOdvolací súd na úvod konštatuje, že žalobca svojou odvolacou námietkou spochybňuje dostatočnosť\na presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vo vzťahu k preskúmavaniu výšky uloženej\npokuty, nie odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, tak ako tvrdí žalovaný vo vyjadrení k podanému\nodvolaniu.\nVýšku uloženej pokuty určuje správny orgán v správnom konaní na základe voľnej úvahy (správneho\nuváženia) vždy v medziach zákonných limitov a súd ju preskúmava v správnom súdnictve len v\nrozsahu podľa § 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda či takto určená výška uloženej pokuty\nnevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nPodľa názoru odvolacieho súdu z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu jasne a zrozumiteľne\nvyplýva, že výšku uloženej pokuty krajský súd preskúmaval vo vzťahu k § 68a ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 5/2004 Z. z., keď uviedol, že k porušeniu povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa došlo vo vzťahu k\n\ndvom osobám a pokuta bola uložená žalovaným v zákonom určenej sadzbe od 5 000 eur do 200 000\neur, ako aj vo vzťahu k § 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z., keď krajský súdu v odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol, že v prípade žalobcu išlo o nie prvé porušenie povinnosti zamestnávateľa, ďalej\nto, že nie je poľahčujúcou okolnosťou to, že k nesplneniu oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu\ndošlo aj z dôvodu, že 12. decembra 2013 nastupovalo na výkon činnosti zamestnanca niekoľko stoviek\nnových zamestnancov, ďalej že výška uloženej sankcie 7 000 eur vo vzťahu k žalobcovi je primeraná, plní\nrepresívnu aj preventívnu funkciu, nemôže byť ani likvidačná a výška pokuty bola uložená žalovaným\npri dolnej hranici zákonom určenej sadzby.\nNa základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia\nzrozumiteľne a presvedčivo dostatočným, spôsobom vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu\nuvedenými v žalobe vo vzťahu k výške uloženej pokuty a starostlivo prihliadol na všetky okolnosti v\nrozsahu podľa § 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\nPodľa odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu vo vzťahu k preskúmavaniu výšky\nuloženej pokuty je tiež formulované tak, že zodpovedá základným pravidlám logického a jasného\nvyjadrovania sa a spĺňa základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.\nNa základe uvedeného odvolací súd námietku žalobcu ohľadom nedostatočného a nepresvedčivého\nodôvodnenia rozhodnutia krajského súdu v časti preskúmavania výšky uloženej pokuty žalovaným\nvyhodnotil ako nedôvodnú.\nOdvolací súd nevyhovel podanému odvolaniu a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného\nprípadu rozsudok Krajského súdu v Žiline z 02. júna 2015, č. k. 20S/4/2015 - 42 ako vecne správny\npodľa § 250ja ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nObčianskeho súdneho poriadku a s § 219 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení\ns § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, potvrdil, keď boli dané dôvody pre zamietnutie žaloby\nkrajským súdom.\nOdvolací súd na záver dodáva, že na základe preskúmania prvopisu rozhodnutia krajského súdu prvého výroku (čl. 42) zistil, že krajský súd v prvom výroku rozhodnutia krajského súdu urobil chybu\nv písaní (zrejmú nesprávnosť), keď namiesto znenia prvého výroku „Krajský súd v Žiline žalobu\nzamieta.“ uviedol „Návrh zamieta.“. Odvolací súd preto krajskému súdu ukladá povinnosť podľa § 222\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku a § 164 Občianskeho súdneho poriadku vydať opravné uznesenie, ktorým opraví v prvom\nvýroku rozhodnutia krajského súdu vyššie uvedenú chybu v písaní (zrejmú nesprávnosť) a doručiť ho\núčastníkom konania.\nV.\nTrovy odvolacieho konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 a contrario Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, s § 224 ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Žalobca v\nodvolacom konaní úspech nemal, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nŽalovaný mal v konaní úspech, avšak správnemu orgánu zo zákona náhrada trov konania v správnom\nsúdnictve neprináleží.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}