{"guid": "8d864685-e0b2-472b-9c4c-4ef9525b8934:3592647d-6ae1-4d4d-8ac9-4f67ca9cb669", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5014200656.4", "spisova_znacka": "10Sžsk/29/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/29/2017 z 19. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2018, sp. zn. 10Sžsk/29/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5014200656.4", "identifikacne_cislo": "5014200656", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2018-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3592647d-6ae1-4d4d-8ac9-4f67ca9cb669", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200656.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200656.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200656.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžsk/29/2017\n5014200656\n19. 06. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:5014200656.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nZuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.,\nv právnej veci žalobcu (sťažovateľa): T. R., bytom L., Poľská republika, proti žalovanému: Sociálna\npoisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: R. Y.\nT., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Poľská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n8438-3/2014-BA zo dňa 14. marca 2014, o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline č. k. 21Scud/88/2014-76 zo dňa 8. marca 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, č. 700-0187/2011-23 zo dňa 08.09.2011\n(ďalej len „prvoinštančné rozhodnutie“) prvoinštančný orgán rozhodol o tom, že sťažovateľovi\nnevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom\n07.04.2010. Na odvolanie sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. 8438-3/2014-BA zo dňa 14.03.2014\n(ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) prvoinštančné rozhodnutie zmenil tak, že z výrokovej časti\nrozhodnutia vypustil text: „nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení\nv nezamestnanosti dňom 7.4.2010“ a vložil text „nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 7. apríla 2010 podľa slovenskej\nlegislatívy“. V ostatnom rozhodnutie potvrdil.\n2. V preskúmavanom rozhodnutí dôvodil tým, že mu bola doručená informácia poľskej inštitúcie\nsociálneho zabezpečenia že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských\nsamostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch, pričom v mnohých\nprípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej\nrepubliky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,\nktorú vykonávajú v Poľskej republike. Prvoinštančný správny orgán vykonal dňa 07.07.2011 fyzickú\nkontrolu priamo v sídle zamestnávateľa (ďalej aj ako „osoba zúčastnená na konaní“) , ktorú mal\nzamestnávateľ uvedenú vo výpise zo živnostenského registra. Kontrolou bolo zistené, že sídlo\nzamestnávateľa je v rodinnom dome, v ktorom sa však nenachádza žiadna prevádzka, v ktorej by mohli\nzamestnanci vykonávať prácu a v čase kontroly nebol v mieste podnikania prítomný zamestnávateľ\nani žiadny jeho zamestnanec. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali,\n\nže zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že\nzamestnanci na území SR prácu skutočne vykonávali.\n3. Žalovaný konštatoval, že zistené skutočnosti nepreukazujú splnenie kritérií na uznanie miesta sídla\nzamestnávateľa uvedené vo výpise zo živnostenského registra, naviac keď zamestnávateľom nebola\nani vedená evidencia dochádzky. Z pracovných zmlúv zamestnancov, ktorí majú bydlisko výlučne v\nPoľskej republiky, správny orgán zistil, že zamestnávateľom ustanovený pracovný čas je 40 hodín\ntýždenne a dohodnutá dĺžka pracovného času je 1/8 z pracovného času, hrubá mzda zamestnanca\nbola 40,- Eur mesačne. Zamestnávateľ sťažovateľa bol oboznámený s obsahom vypracovanej správy\no vykonaní kontroly vypracovanej dňa 14.07.2011, bol vyzvaný na predloženie relevantných dôkazov\npreukazujúcich výkon práce zamestnancov na území SR. Zamestnávateľ predložil štvrťročné správy o\nvykonaní práce, ku ktorým boli pripojené vizitky z hotelov a reštaurácií. Iné doklady ako objednávky od\nslovenských subjektov na internetové školenia realizované na Slovensku, faktúry za vykonané služby,\ncertifikáty zamestnávateľa, resp. zamestnancov, objednávky a faktúry na výučbu obchodnej angličtiny,\nči iné činnosti realizované zamestnancami na území SR, zamestnávateľ nepredložil ani po následnej\nvýzve. Nakoľko reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR, ani splnenie podmienok na určenie\nmiesta podnikania, nebol v konaní preukázaný, sťažovateľovi povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na území SR dňom 07.04.2010 ani\nnevzniklo.\n4. Záverom žalovaný uviedol, že na základe listu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS zo dňa\n10. októbra 2013 žalovaný 10. decembra 2013 akceptoval návrh ZUS na uzatvorenie spoločnej dohody\nmedzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom\n16 (4) vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej bolo aj sťažovateľovi určené poľské zákonodarstvo,\nktoré má konečnú platnosť.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n5. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom v zmysle § 190 zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol správnu žalobu sťažovateľa proti\npreskúmavanému rozhodnutiu z nasledujúcich dôvodov:\n- aplikovať nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 (ďalej len\n„základné nariadenie“) a jeho čl. 11 ods. 1 vo väzbe na čl. 13 ods. 3 ako aj nariadenie Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) a čl. 14 16 je možné iba v prípade, keď osoba vykonáva činnosť zamestnanca a činnosť SZČO súčasne v dvoch\nčlenských štátoch. V posudzovanej veci sťažovateľ vykonáva SZČO v Poľskej republike (čo nebolo v\nkonaní sporné), z vykonaného dokazovania v správnom konaní však nebolo preukázané, že by reálne,\nfakticky sťažovateľ vykonával činnosť zamestnanca u zamestnávateľa- ďalšieho účastníka, s miestom\npodnikania na území SR,\n- kontrolu, ktorú vykonávali v správnom konaní správne orgány a je obsiahnutá v správe o vykonaní\nkontroly zo 14.07.2011 bolo zistené, že podľa tvrdenia p. Z. P., ktorá sa nachádzala v rodinnom dome,\nktoré bolo označené ako miesto podnikania označeného zamestnávateľa a je majiteľkou inej obchodnej\nspoločnosti a zároveň bola ekonómkou označeného zamestnávateľa sťažovateľa, zamestnávateľ\nvozil zamestnancov z Poľskej republiky na Slovensko autobusmi, kde vykonávali činnosť promotéra\ninternetových školení a promotéra vyučovania obchodnej angličtiny. Ani z jej strany neboli predložené\nlistinné dôkazy, ktoré by preukazovali konkrétny výkon prác zamestnancov označeného zamestnávateľa,\n- neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu základného nariadenia - čl. 13 ods. 3, nakoľko nebol\npreukázaný reálny súbeh činností sťažovateľa ako SZČO na území Poľskej republiky a zamestnanca na\núzemí SR, keď nebolo preukázané, že sťažovateľ vykonával súčasne činnosť ako zamestnaná osoba a\nčinnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch tak, ako predpokladá čl.\n13 ods. 3 základného nariadenia. Uvedené ustanovenia základného nariadenia predpokladajú skutočný,\nexistujúci súbeh dvoch činností (zamestnanie a SZČO vykonávané v odlišných členských štátoch),\npričom len táto skutočnosť môže zakladať postup podľa základného nariadenia (čl. 13 ods. 3) a\naplikáciu uplatniteľných právnych predpisov príslušného členského štátu (hlava II čl. 16 vykonávacieho\nnariadenia),\n- tak sťažovateľ ako aj jeho zamestnávateľ v konaní neuniesli dôkazné bremeno a neprodukovali\ndôkazy, ktoré by spochybnili závery žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a závery správy\no kontrole zo 14.07.2011, ktorá bola jedným z podkladov pre rozhodnutie žalovaného. Dôkazy, ktoré\n\nsťažovateľ produkoval v žalobe aj v správnom konaní nepreukazujú skutočnosť, že by reálne v súlade s\ndohodnutými pracovnými podmienkami pre ďalšieho účastníka od 07.04.2010 reálne prácu vykonával,\n- keďže bolo preukázané, že sťažovateľ vykonáva samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte - v\nPoľskej republike a nevykonáva činnosť zamestnanca u zamestnávateľa s miestom podnikania na území\nSR, podlieha výlučne právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva samostatne zárobkovú\nčinnosť (čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia).\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n6. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n7. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže:\n- s poukazom na čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia namietal oprávnenie proinštančného orgánu,\nako aj žalovanej vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia sťažovateľa, nakoľko toto nie\nje v jej kompetencii pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n9Sžso/90/2015,\n- bolo povinnosťou žalovanej preukázať existenciu dohody uzavretej medzi žalovanou a ZUS,\n- záznam o vykonaní kontroly dňa 14.07.2011, ktorého súčasťou ako príloha je \"Správa o kontrole\" (ďalej\nlen \"Záznam\"),je hlavným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia ako aj preskúmavaného\nrozhodnutia,, avšak správne orgány sa s tým nevysporiadali,\n- krajský súd odignoroval záznam a správu z kontroly zo dňa 14.07.2011 ako základný podklad pre\nvydanie rozhodnutia,\n- poukázal na skutkovo a právne obdobnú právnu vec v ktorej Krajský súd v Prešove rozsudkom sp.\nzn. 1S/12/2014 zo dňa 28.10.2014,\n- pri posudzovaní statusu sťažovateľa ako zamestnanca mal krajský súd vychádzať z definície \"činnosti\nako zamestnanec\" deklarovanej v rámci dikcie čl. 1 základného nariadenia a v nadväznosti na to s\npojmom \"zamestnanec\" v zmysle § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,\n- existencia právneho vzťahu zakladajúceho právo na pravidelný príjem je s poukazom na ustanovenia\npracovnej zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľom a zamestnávateľom nepochybná,\n- správny orgán ani krajský súd nemôžu od sťažovateľa požadovať splnenie iných než zákonom o\nsociálnom poistení v § 4 ods. 1 v nadväznosti na čl. 1. písm. a) základného nariadenia uvedených\npožiadaviek na status zamestnanca, resp. vznik povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca podľa § 20 ods. l\npredmetného zákona,\n- podstata vykonávania práce sťažovateľa pre zamestnávateľa má byť v zmysle § 4 ods. l zákona o\nsociálnom poistení zabezpečenie pravidelného príjmu.\n8. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nB)\n9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol\ntaké námietky, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. V písomných\nvyjadreniach zaujal stanovisko ku každej námietke sťažovateľa obsiahnutej v žalobe. Navrhol, aby\nkasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445\nods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou\nv zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná\n\nsťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch)\ndospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. júna 2018 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa čl. 14 ods. 5 písm. b) vykonávacieho nariadenia v pôvodnom znení na účely uplatňovania článku\n13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch\nalebo vo viacerých členských štátoch, je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite striedavo vykonáva\nčinnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez\nohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.\nPodľa čl. 14 ods. 5 vykonávacieho nariadenia v znení relevantnom na preskúmavanú vec na účely\nuplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia sa osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť\nako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, rozumie osoba, ktorá vykonáva\nsúbežne alebo striedavo jednu alebo viacero oddelených činností v dvoch alebo vo viacerých členských\nštátoch pre ten istý podnik alebo toho istého zamestnávateľa, alebo pre rôzne podniky alebo rôznych\nzamestnávateľov.\nPodľa čl. 14 ods. 5b vykonávacieho nariadenia v citovanom znení na účely určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov podľa článku 13 základného nariadenia sa zanedbateľné činnosti neberú do úvahy.\nČlánok 16 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje na všetky prípady podľa tohto článku.\nPodľa čl. 14 ods. 8 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení na účely uplatňovania článku 13 ods. 1\na 2 základného nariadenia formulácia podstatná časť činnosti, ktorú osoba vykonáva ako zamestnanec\nalebo ako samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte znamená, že sa kvantitatívne podstatná\nčasť všetkých činností zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby vykonáva v tomto\nčlenskom štáte, pričom to nemusí byť nevyhnutne väčšia časť týchto činností.\nPodľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch\nalebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska.\nPodľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení určená inštitúcia členského štátu\nbydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so\nzreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa\npovažuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov\nurčené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\nPodľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení predbežné určenie uplatniteľných\nprávnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa,\nkeď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade\ns odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo\nnajmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu\nbydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k\ntejto veci odlišné stanovisko.\nPodľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení platí, že ak existuje neistota vo\nveci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo\núrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených\npríslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia\nsa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13\nzákladného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.\nPodľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení príslušná inštitúcia členského štátu,\nktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi\ndotknutej osobe.\n\nPodľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení platí, že ak dotknutá osoba\nneposkytne informácie podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej\npríslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj\nprostredníctvom inej dotknutej inštitúcie.\nPodľa § 245 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, o výsledku vykonanej kontroly vypracujú zamestnanci\nkontroly protokol, ktorý musí obsahovať označenie kontrolovaného subjektu, miesto a dátum vykonania\nkontroly, predmet kontroly, kontrolované obdobie, kto kontrolu vykonal, preukázané kontrolné zistenia,\ndátum vypracovania protokolu, vlastnoručné podpisy zamestnancov kontroly, podpisy zodpovedných\nzamestnancov, ktorí boli s protokolom oboznámení a dátum oboznámenia sa s protokolom. Súčasťou\nprotokolu je vyjadrenie vedúceho kontrolovaného subjektu, vyjadrenia zodpovedných zamestnancov\nku kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a materiály potvrdzujúce kontrolné zistenia vrátane\npriebežného protokolu a čiastkového protokolu.\nPodľa § 245 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných\nprávnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa len záznam o kontrole. Pri jeho vypracúvaní\nsa postupuje primerane podľa odseku 1.\n11. Predmetom kasačnej sťažnosti bol napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu\no preskúmanie preskúmavaného rozhodnutia žalovanej. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal\nnevyhodnotenie záznamu a správy z kontroly zo dňa 14.07.2011 zo strany správnych orgánov ako aj\nkrajského súdu. Zároveň trval na posúdení jeho osoby ako zamestnanca v zmysle čl. 1 základného\nnariadenia a § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\n12. Kasačný súd prioritne musí vyjadriť súhlas so záverom krajského súdu, že v konaní nebolo\npreukázané, že by sťažovateľ reálne fakticky vykonával činnosť zamestnanca u zamestnávateľa,\nktorého sídlo je na území SR. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že za účelom preukázania\nskutočného výkonu činnosti na území Slovenskej republiky každého zamestnanca osoby zúčastnenej\nna konaní vykonal prvostupňový správny orgán dňa 7. júla 2011 fyzickú kontrolu priamo v sídle\nzamestnávateľa, ktorú mal zamestnávateľ uvedenú vo výpise zo živnostenského registra. Reálny výkon\nčinnosti sťažovateľa na území Slovenskej republiky nebol preukázaný. V súvislosti s predmetnou\nkontrolou sťažovateľ namietal neakceptovanie záznamu a správy o kontrole zo strany krajského súdu.\nK tomu kasačný súd poznamenáva, že z uvedenej kontroly bola vypracovaná „Správa o vykonaní\nkontroly“ a nie záznam, ako tvrdí sťažovateľ. Vzhľadom na obsah „Správy o vykonaní kontroly“\nvšak napriek tomu, že správny orgán v označení pochybil, nakoľko boli zistené nedostatky a preto\nmal byť predmetný dokument označený súlade s § 245 ako „Protokol o vykonaní kontroly“, uvedené\nnemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, nakoľko rozhodujúci je obsah, z ktorého jednoznačne vyplývajú\nzistené nedostatky. Krajský súd ako aj správne orgány sa týmto dôkazom zaoberali a skonštatovali,\nže ako sťažovateľ, tak ani zamestnávateľ neprodukovali dôkazy spochybňujúce závery žalovanej a\nprvostupňového správneho orgánu a závery správy o kontrole zo 14.07.2011 ako jedného z podkladov\npre rozhodnutie.\n13. Kasačný súd dáva do pozornosti, že zamestnávateľ bol vyzvaný na predloženie relevantných\ndokladov preukazujúcich výkon práce zamestnancov na území Slovenskej republiky. Zamestnávateľ\nnásledne predložil štvrťročné správy o vykonaní práce, ku ktorým boli pripojené vizitky z hotelov a\nreštaurácii. Avšak ďalšie doklady ako objednávky, faktúry za vykonané služby, za výučbu obchodnej\nangličtiny, či iné činnosti, ktoré mali byť realizované zamestnancami na území Slovenskej republiky\nzamestnávateľ nepredložil ani po následnej výzve. Rovnako sťažovateľ ani počas správneho konania\nako aj konania pred súdom nepreukázal, že od uzavretia pracovnej zmluvy dňa 07.04.2010 vykonával\nu zamestnávateľa na území SR konkrétny dojednaný druh práce - promotéra služieb a produktov\nposkytovaných zamestnávateľmi alebo klientmi zamestnávateľa. Sťažovateľ rovnako nepreukázal\nskutočný rozsah vykonávaných, resp. konkrétnych prác, ktoré vykonával pre zamestnávateľa za obdobie\nod 07.04.2010. Čo sa týka nepreukázania rozsahu vykonávaných prác a dokladov predložených\nsťažovateľom v správnom ako aj v súdnom konaní najvyšší súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého\nsúdneho rozhodnutia v tejto časti je plne vyčerpávajúce a logicky odôvodnené.\n14. Vo svetle uvedeného kasačný súd poukazuje aj na článok 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia,\nzo znenia ktorého vyplýva, že od osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie, sa vyžaduje, aby\n\ndotknutým inštitúciám postúpili informácie, dokumenty alebo podporné doklady, ktoré sú potrebné na\nposúdenie ich situácie alebo situácie ich rodín, na určenie alebo zachovanie práv a povinností a na\nurčenie uplatniteľných právnych predpisov a ich povinností, ktoré z nich vyplývajú. Vo svetle uvedeného\ndôkazné bremeno leží nielen na Sociálnej poisťovni, ale aj na sťažovateľovi a zamestnávateľovi, a túto\npovinnosť, ktorá im vyplývala z vykonávacieho nariadenia, si riadne nesplnili.\n15. Nie je dôvodné ani tvrdenie sťažovateľa, že na základe pracovnej zmluvy automaticky nadobúda\nstatus zamestnanca. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej\núnie, v zmysle ktorej: „pojem pracovník v zmysle článku 39 ES má autonómny význam v práve Únie a\nnemá byt' vykladaný zužujúco. Za pracovníka je potrebné považovať každého, kto vykonáva skutočne\na konkrétne činnosť, s výnimkou činností, ktoré sú tak obmedzené, že sa javia ako čisto okrajové a\nvedľajšie. Pracovný pomer je možné vyložiť podľa judikatúry Súdneho dvora tak že: ... za pracovníka\nmusí byt' považovaný každý, kto vykonáva skutočnú a efektívnu činnosť ... (rozsudok Európskeho\nsúdneho dvora vo veci Matlen a Cikotic C-1 0/05).\n16. Čo sa týka rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/12/2014 zo dňa 28.10.2014, na ktorý\npoukazoval sťažovateľ, kasačný súd dáva do pozornosti, že rozhodnutia krajského súdu nie je možné\npovažovať za judikatúru aplikovateľnú na predmetnú vec, nakoľko rozhodnutiami krajských súdov\nkasačný súd nie je viazaný aj s poukazom na to, že podliehajú prieskumu zákonnosti kasačným\nsúdom. Aj uvedený rozsudok bol následne rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 7Sžso/5/2015 zo dňa 26.01.2017 zrušený a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie,\nktorý dňa 18.04.2017 vydal nové rozhodnutie, opätovne napadnuté kasačnou sťažnosťou a predložené\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Je zároveň nutné podotknúť, že každú vec súd posudzuje\nindividuálne, vzhľadom na osobitné okolnosti toho - ktorého prípadu.\n17.\nV súvislosti s námietkou, že žalovaná ako aj prvoinštančný orgán nemali oprávnenie\nvydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia sťažovateľa, pričom poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/90/2015, je nutné poukázať na právny názor\nžalovanej, že: „Na základe listu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS z 10. októbra\n2013, Sociálna poisťovňa dňa 10. decembra 2013 akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho\nzabezpečenia ZUS na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou\nsociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej bolo aj pánovi T. R., L.: XXXXXXXXXXXX určené\npoľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť.“\n18. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nastal v zmysle listín\nadministratívneho spisu stav neistoty (viď záver nižšie uvedeného textu), ktorý si vyžadoval vzájomné\nrokovanie na dosiahnutie dohody vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. Toto rokovanie\nv zmysle návrhu ZUS z 10.10.2013 prebehlo na spoločnom stretnutí zástupcov žalovanej a ZUS vo\nVaršave, kde sú zachytené pochybnosti poľskej strany ohľadom procesného postupu žalovanej vo\nvzťahu k zamestnancom tzv. schránkových firiem.\n19. V závere návrhu ZUS z 10.10.2013 je sformulovaný nasledovný text:\n„Žiadame Vás o vysvetlenie, či vaše stanovisko obsiahnuté vo Vašom liste z 25.07.2013 znamená, že\nÚstredie Sociálnej poisťovne nepreruší konanie vo veci odvolaní proti rozhodnutiu a nebude čakať až\nZUS rozhodne o poľskom zákonodarstve, ale na základe vlastných zistení potvrdí tie 1236 rozhodnutí,\nktoré vydali pobočky Sociálnej poisťovne ?\nAk áno, tak rozumieme, že na základe doručených od Vás informácií o vstupe do platnosti rozhodnutí,\nktoré vydali pobočky Sociálnej poisťovne, ZUS určí poľské zákonodarstvo na základe predpisov práva\nEÚ. Myslíme, že v prípade týchto 1236 osôb možno potvrdiť, že poľské zákonodarstvo bolo určené na\nzáklade spoločnej dohody Sociálnej poisťovne a ZUS. Podľa článku 16 ods. 4 nariadenia č.987/2009\ntakto určené zákonodarstvo bude mať konečnú platnosť. Teda nie je potrebné, aby sme Vás informovali\no rozhodnutiach ZUS vo veci určenia poľského zákonodarstva, podľa článku 16 ods. 4 nariadenia č.\n987/2009? Žiadame Vás o potvrdenie správnosti nášho usudzovania.\nOpätovne Vám ďakujeme za pomoc v tejto komplikovanej veci, žiadame Vás o Vaše stanovisko ohľadne\nnastolených nami problémov.“\n\n20. Žalovaná prostredníctvom listu z 10.10.2013 zaslala nasledujúci text akceptujúci návrh poľského\núradu ZUS na uzavretie dohody podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia:\n„Keďže riešenie situácie zamestnancov vyššie uvedených piatich zamestnávateľov prebieha už\npomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa v rámci riešenia ich situácie je viazaná lehotami na\nvybavenie, pričom ich predlžovanie je s ohľadom na celkovú situáciu dlhšie nežiaduce, akceptujeme Váš\nnávrh na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho\nzabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16 (4) 987/2009, v zmysle ktorej je v prípade týchto 1236 osôb\nurčené poľské zákonodarstvo a takto určené zákonodarstvo má konečnú platnosť.“\n21. Na základe uvedeného sa kasačný stotožňuje so záverom žalovanej, že zanikla sporná situácia\npri určovaní uplatniteľných právnych predpisov aj pre sťažovateľa a naopak, táto bola zamenená\ndefinitívnym určením poľského zákonodarstva v zmysle čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.\nV rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/90/2015, na ktoré poukazoval\nsťažovateľ, na rozdiel od predmetnej veci zmienka o tejto dohode absentovala v rozhodnutí správnych\norgánov, a nebola ani súčasťou administratívneho spisu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky\npristúpil k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené, rozsudok, na ktorý\npoukazoval sťažovateľ, nie je aplikovateľný na prejednávanú vec.\nPodľa odôvodnenia č. 2 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení užšia a efektívnejšia spolupráca\nmedzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia je hlavným faktorom, ktorý má poskytnúť osobám, na ktoré\nsa vzťahuje nariadenie (ES) č. 883/2004, možnosť uplatniť si svoje nároky v čo najkratších lehotách a\nza optimálnych podmienok.\nPodľa odôvodnenia č. 8 veta prvá vykonávacieho nariadenia v citovanom znení členské štáty, ich\npríslušné orgány a inštitúcie sociálneho zabezpečenia by mali mať možnosť dohodnúť sa medzi sebou\nna zjednodušených postupoch a správnych opatreniach, ktoré považujú za účinnejšie a vyhovujúcejšie\npodmienkam ich systémov sociálneho zabezpečenia.\nPodľa odôvodnenia č. 10 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení platí, že aby sa určila príslušná\ninštitúcia, t. j. inštitúcia, ktorej právne predpisy sa uplatňujú alebo ktorá má povinnosť vyplácať určité\ndávky, musia objektívnu situáciu poistenca a jeho rodinných príslušníkov preskúmať inštitúcie viac ako\njedného členského štátu. Aby sa zabezpečila ochrana dotknutej osoby počas obdobia nevyhnutného\nna komunikáciu medzi inštitúciami, je potrebné zaručiť jej predbežné zaradenie do systému sociálneho\nzabezpečenia.\n22. Kasačný súd na tomto mieste musí s prihliadnutím jednak na zásadu výlučnosti uplatniteľných\nprávnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a jednak na zásadu lojálnej spolupráce v zmysle\nčlánku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (viď najmä rozsudok Súdneho dvora z 10.02.2000 sp. zn.\nC-202/97 vo veci FTS alebo marginálny bod č. 30 rozsudku zo dňa 26.01.2006 sp. zn. C-2/05 vo veci\nHerbosch Kiere NV) vysloviť svoj právny názor, že definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov\nuž ďalej nemôžu spochybniť inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ale ani súdy členského štátu, ktorého\nprávneho predpisy sa neuplatňujú v zmysle definitívneho určenia.\nPodľa odôvodnenia č. 7 veta prvá a druhá vykonávacieho nariadenia v citovanom znení osoby, na ktoré\nsa vzťahuje toto nariadenie, by mali od príslušnej inštitúcie dostať včas odpoveď na svoje žiadosti.\nOdpoveď by sa mala poskytnúť najneskôr v rámci lehôt stanovených v právnych predpisoch dotknutých\nčlenských štátov o sociálnom zabezpečení za predpokladu, že takéto lehoty boli stanovené.\n23. V tejto súvislosti kasačný súd musí ďalej poukázať na účinky dohody medzi žalovanou a poľskou\ninštitúciou ZUS, ktorých spätné účinky sa vzťahujú aj na deň 07.04.2010 ako je uvedené vo výroku\nnapadnutého rozhodnutia, hoci k uzavretiu dohody v písomnej forme došlo ku dňu 10.10.2013, kedy\nžalovaná akceptovala návrh poľskej inštitúcie ZUS. Ako už vyššie súd deklaroval, uvedená dohoda\nurčuje uplatniteľné právne predpisy a preto v zmysle čl. 6 ods. 4 vykonávacieho nariadenia na poľskú\ninštitúciu ZUS prešli so spätnou platnosťou všetky právomoci sociálneho zabezpečenia od dátumu\nregistrácie sťažovateľa na území Slovenskej republiky.\n24. Vo svetle uvedeného musí kasačný súd, vzhľadom na vyššie uvedené závery o určení uplatniteľnej\nlegislatívy vo vzťahu k sťažovateľovi konštatovať správnosť napadnutého rozhodnutia, že sťažovateľovi\nnevzniklo povinné poistenie na území Slovenskej republiky.\n\n25. Vo vzťahu k oprávnenosti žalovanej vydať rozhodnutie o tom, že zamestnancovi nevzniklo\npovinné sociálne poistenia na území Slovenskej republiky kasačný súd poukazuje na nižšie citované\nustanovenia zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých je žalovaná oprávnená v sporných\nnedávkových konaniach okrem iného rozhodnúť aj o vzniku povinného nemocenského poistenia,\npovinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu ako zamestnanca\npo tom, čo bola prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaná v registri poistencov žalovanej.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa\nvzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a\nzaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o\nvzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,\npríspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok\ndlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení\nzamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.\nPodľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej\nžiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.\nPodľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne\nsa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.\n26. Kasačný súd vzhľadom na námietky uplatnené sťažovateľom uvádza, že preskúmavané rozhodnutie\nspĺňa požiadavku na obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 209 zákona o sociálnom poistení.\nUvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je\nnásledne vyhodnotené a právne posúdené. Kasačný súd sa stotožňuje s právnymi závermi zistenými\nv predchádzajúcich konaniach o tom, že sťažovateľ nespĺňa zákonné podmienky pre vznik povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti\nod stanoveného dátumu podľa tam uvedených ustanovení slovenskej legislatívy.\n27. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného\ndôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n28. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,\nže sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}