{"guid": "b2a66ea8-4a58-449d-886f-dea17aa65bf0:f2db1004-8f8d-47b1-9c1a-73af11dd848d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5014200586.1", "spisova_znacka": "8Sžo/75/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/75/2015 z 28. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 8Sžo/75/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:5014200586.1", "identifikacne_cislo": "5014200586", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-35", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-14", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2db1004-8f8d-47b1-9c1a-73af11dd848d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200586.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200586.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200586.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/75/2015\n5014200586\n28. 02. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:5014200586.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a z\nčlenov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. H.,\nnarodený XX.XX.XXXX, bytom v B., L. XXX, 2/ J. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., L. XXX, 3/ A.\nP., narodená XX.XX.XXXX, bytom v B., L. XXX, 4/ U. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom v B., L. XXX, 5/\nV. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., L. XXX a 6/ H. Z., narodená XX.XX.XXX, bytom v B., L. XXX,\nvšetci právne zastúpení: JUDr. Terézia Ďatková, advokátka, so sídlom v Žiline, Moyzesova 28, proti\nžalovanému: Okresný úrad Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom v Žiline, Vysokoškolákov\n8556/33B, za účasti: Ing. H. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom v B., L. XXX, právne zastúpený: GARANT\nPARTNER legal s. r. o., advokátske spoločenstvo, so sídlom v Bratislave, Einsteinova 21, IČO: 36 856\n380, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 7. marca 2014, č. OU-ZA-OVBP2/\nV/2014/00142/Kod, o odvolaní žalobcov v 1/, 2/ a 3/ rade, o odvolaní žalovaného a o odvolaní účastníka\nkonania proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. februára 2015, č. k. 20S 49/2014-140 a o námietke\nzaujatosti účastníka konania vznesenej voči sudkyni Krajského súdu v Žiline JUDr. Erike Čanádyovej v\nprávnej veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S 49/2014 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 10. februára 2015, č. k. 20S\n49/2014-140 m e n í vo výroku, ktorým krajský súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, písm. c/ a\npísm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie\nžalovaného zo 7. marca 2014, č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00142/Kod a vrátil vec žalovanému na ďalšie\nkonanie tak, že žalobu žalobcov v 1/ až 3/ rade z a m i e t a.\nSudkyňa Krajského súdu v Žiline JUDr. Erika Čanádyová n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania a\nrozhodovania v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S 49/2014.\nŽalobcom v 1/ až 3/ rade náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nÚčastník pribratý do konania nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 10. februára 2015, č. k. 20S 49/2014-140\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/,\npísm. c/ a písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku\nrozhodnutie žalovaného zo 7. marca 2014, č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00142/Kod (ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného“), ktorým žalovaný, Okresný úrad Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný\n\nodvolací orgán podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné\nplánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov o spoločnom odvolaní\n1/ Y. H. (žalobca v 1/ rade), 2/ J. F. (žalobca v 2/ rade) a 3/ A. P. (žalobca v 3/ rade), podanom proti\nrozhodnutiu Mesta Žilina z 10. júla 2013, č. s. 7326/2013-36519/2013-OS-MT (ďalej len „rozhodnutie\nprvoinštančného správneho orgánu“), ktorým na návrh Ing. H. P., v územnom konaní rozhodlo Mesto\nŽilina (ďalej len „prvoinštančný správny orgán“) o umiestnení stavby „Sedem rekreačných chalúp,\ntechnická infraštruktúra, prístupová komunikácia, chodníky - I. etapa“ na pozemkoch CKN parciel č.\n1064/17 až 20, parcely č. 1187/4, parcely č. 1188 a parcely č. 1187/2 a na pozemku EKN parcely č. 714/1\nv katastrálnom území L., rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že spoločné odvolanie\nzamietol a potvrdil rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu, a vrátil vec žalovanému na ďalšie\nkonanie. Krajský súd konanie o žalobe žalobcov vo 4/ až 6/ rade zatavil. Žalovaného zaviazal krajský\nsúd zaplatiť žalobcom v 1/ až 3/ rade náhradu trov konania vo výške 70 eur z titulu súdneho poplatku\na vo výške 636,22 eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet ich právnej zástupkyne, do 30 dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Žalobcom vo 4/ až 6/ rade krajský súd náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na § 247 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,\n§ 34 ods. 1 a ods. 2, § 39, § 39a ods. 1 a ods. 2, § 139 ods. 2 písm. c/ a písm. d/ a § 140 zákona č.\n50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a skonštatoval, že v danej\nveci bolo potrebné vyriešiť otázku, či umiestnenie stavby - sedem rekreačných chalúp napĺňa charakter\ndoplnkovej funkcie (rekreácia) a či pre umiestnenie posudzovanej stavby je to postačujúce z hľadiska\nurčenia hlavnej funkcie pre posudzované územie, ktorá je určená platným Územným plánom Mesta\nŽilina, v ktorom stavba má byť umiestnená, a ktorého základnou funkciou je šport.\nĎalej krajský súd uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí, v spojení s rozhodnutím\nprvoinštančného správneho orgánu, tvrdil, že umiestňovaná stavba slúži na individuálnu rekreáciu\nprechodného charakteru - napĺňa status prechodného ubytovania v súlade s doplnkovými funkciami\nschváleného Územným plánom Mesta Žilina, pričom v posudzovanom území sú z výstavby vylúčené\nrodinné domy, nie však rekreačné chalupy určené na prechodné ubytovanie a individuálnu rekreáciu.\nOkrem iného, poukázal aj na vyjadrenie architekta Mesta Žilina č. 6488/2013-12697/2013-OHA-Krj z 11.\nmarca 2013, ktorým architekt mesta súhlasil s umiestnením posudzovanej stavby a tvrdil, že návrh na\numiestnenie stavby je v súlade s novým Územným plánom Mesta Žilina.\nPodľa krajského súdu v konaní bolo potrebné posúdiť, či takýto záver žalovaného, vyjadrený v dôvodoch\na výrokovej časti rozhodnutia žalovaného, v spojení s rozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu,\nje súladný so zákonom.\nKrajský súd uviedol, že platný Územný plán Mesta Žilina vo vzťahu k posudzovanému územiu,\nv obvode 7.39.ŠR/03, ako základnú funkciu tohto územia určuje šport a ako doplnkovú funkciu\nrekreáciu. V časti „typ stavebnej časti“ konštatuje, že je možné v tomto území realizovať novostavby,\nrekonštrukcie a údržbu ihrísk, zelene, dopravnú a technickú infraštruktúra. V type zástavby uvádza,\nže je tu možné realizovať izolovaný objekt so šatňami, hygienickými priestormi, technickými priestormi\na priestormi na prechodné ubytovanie, výška zástavby maximálne 1+2+1 podlaží, zeleň po obvode\nareálu. Ako prípustné funkcie v tejto časti konštatuje odpočinkové plochy, zeleň, rôzne dráhy (bežecké\na cyklotriálové), altánky, vodné plochy, pieskoviská, detské ihriská a pod., súčasne za vhodných\nokolností obstoja napr. aj služobné byty, prechodné ubytovanie a stravovacie zariadenia. Regulatíva\nako neprípustnú funkciu definuje výstavbu rodinných domov, bytových domov, garáží, zariadení výroby,\nhlučných a nehygienických prevádzok a iné ako základné, doplnkové a prípustné funkcie.\nPodľa názoru krajského súdu, tak žalovaný ako aj prvoinštančný správny orgán nedostatočne skúmali\ncharakter umiestňovanej stavby (okrem navrhovateľom označeného názvu v návrhu na umiestnenie\nstavby a ním predloženej dokumentácie), nevykonali žiadne dôkazy, ktoré by subsumovali do obsahu\npredloženého administratívneho spisu a preukazovali by nimi, aký charakter umiestňovaná stavba\nskutočne má.\nPodľa krajského súdu z administratívneho spisu je možné zistiť len to, že tieto stavby majú mať valbovú\nstrechu, resp. strechu sedlovú alebo polovalbovú strechu s orientáciou štítu do ulice, pokrytú šindľom\nalebo škridlou, z obsahu administratívneho spisu a žalobcom predloženej dokumentácie, ktorá je jeho\nsúčasťou, nie je zrejmé, z akých materiálov stavby majú byť vyhotovené, aký má byť ich konečný vzhľad.\nKrajský súd poukazuje, že súčasťou administratívneho spisu je len dokumentácia pre územné konanie\nbez ďalšej časti, predovšetkým kompletnej projektovej dokumentácie stavby (jednotlivých rekreačných\nchalúp). Preto nie je zrejmé, aký skutočný charakter posudzované stavby budú mať, z čoho majú\nbyť zhotovené, z akých materiálov. Je zrejmé, že stavby budú napojené na elektrickú sieť, budú plne\nplynofikované, napojené na verejnú kanalizáciu, existujúce vodovodné prípojky a verejné osvetlenie.\n\nPodľa názoru krajského súdu, už len tieto aspekty evokujú, že sa jedná o bežné štandardné atribúty,\nktoré má každý rodinný dom. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia neuviedol také závery, pre\nktoré mal za to, že sa nejedná o typický rodinný dom, pričom vychádzal len z označenia posudzovanej\nstavby v podanom návrhu (rekreačné chalupy) a nezdôvodnil rozdiel medzi posudzovanými stavbami\nako rekreačnými chalupami a bežnými rodinnými domami, ktorých výstavba v uvedenej lokalite je z\nhľadiska Územného plánu Mesta Žilina neprípustná.\nZa zistených skutkových okolností sa naviac javilo krajskému súdu ako účelové (a aj nepreukázané)\ntvrdenie žalovaného, že posudzované objekty označené ako „rekreačné chalupy“ majú charakter\nindividuálnej rekreácie a budú slúžiť výlučne na prechodné ubytovanie, a že výstavba takýchto\nrekreačných chalúp nemarí účel platného územného plánu, ktorý v uvedenej lokalite nepripúšťa výstavbu\nrodinných domov, ktoré sú určené na trvalé bývanie.\nVzhľadom na podklady, ktoré boli, podľa názoru krajského súdu, nedostatočné pre rozhodnutie\nsprávneho orgánu, resp. predložený administratívny spis neobsahoval podklady, ktoré by preukazovali\nzáver žalovaného, že posudzované stavby sú stavbami nie rodinných domov, ale stavieb určených na\nindividuálnu rekreáciu, sa javí ako účelový, v snahe obísť záväzné časti platného Územného plánu\nMesta Žilina, ktorý zakazuje v uvedenej lokalite výstavbu rodinných domov. Nebolo preukázané, že\numiestňované stavby napĺňajú hlavnú funkciu územia, ale ani doplnkovú, tak ako tvrdil žalovaný v\nnapadnutom rozhodnutí a majú slúžiť výlučne na prechodné ubytovanie.\nPodľa názoru krajského súdu, práve prechodný charakter ubytovania, vzhľadom na základnú funkciu\nšportu (doplnková funkcia - rekreácia), smeruje k tomu, že charakter stavieb, ktoré majú byť umiestnené\nv danej lokalite, sa týkal prioritne funkcie športu a rekreačnej funkcie ako doplnkovej, čo znamená,\nže v uvedenej lokalite sa predpokladá výstavba len takých zariadení, ktoré budú slúžiť na športové\nvyžitie a až doplnkovo vyžitie rekreačné. Krajský súd mal za to, že vybudovanie, i keď v konaní to\nnebolo preukázané, individuálnych rekreačných chalúp, pokiaľ by boli aj skutočne využívané len na\nprechodné ubytovanie, nenapĺňa športovú funkciu ako prioritnú základnú funkciu v danom území, ktorá\nznamená predovšetkým realizáciu tých zariadení, ktoré majú slúžiť športovým aktivitám masového\ncharakteru a nie slúžiť individuálnej rekreácii (individuálnemu športu). Pokiaľ by Územný plán Mesta\nŽilina zamýšľal realizáciu rekreačnej činnosti aj formou individuálnej rekreácie (rekreačné chaty), tak by\njednoznačne takúto požiadavku subsumoval do obsahu buď hlavnej alebo doplnkovej funkcie vo vzťahu\nk posudzovanému územiu, čo však neučinil, resp. by výstavbu takéhoto typu objektov do územného\nplánu zahrnul.\nAj táto skutočnosť predznamenáva, že v posudzovanom území nie je možné, posudzované stavby\numiestňovať v uvedenej lokalite, ale len zariadenia slúžiace na šport ako hlavnú funkciu a doplnkovo\nrekreáciu. Šport ako taký je všeobecná kategória, ktorá sa týka neoznačeného väčšieho počtu osôb.\nV danom prípade nemožno športové aktivity, letore sú určené zámerom Územného plánu Mesta Žilina\nzamieňať s individuálnymi športovými aktivitami jednotlivcov, ktoré by sa realizovali v areáli jednotlivých\nrekreačných chalúp, resp. blízkeho prostredia.\nÚzemnoplánovacia dokumentácia, dáva pre posudzované územie prioritu - šport, má na mysli aktivity\nglobálneho charakteru, týkajúce sa väčšieho množstva osôb, ale nevzťahujúce sa k individuálnym\naktivitám vlastníkov rekreačných chalúp alebo aj iných obytných domov, bytových domov, rodinných\ndomov, obdobne aj doplnková funkcia - rekreácia. Pokiaľ by chcel inak, ako už konštatoval krajský súd,\núzemný plán definovať hlavnú funkciu územia, tak by šport a rekreáciu vymedzil individuálnou formou v\nindividuálnych rekreačných zariadeniach, ktorými sú napr. súkromné rekreačné chaty, chalupy a pod.\nNapriek záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí a nedostatočnému zdôvodneniu charakteru\nindividuálnej rekreácie v zmysle doplnkovej funkcie územného plánu, krajský súd dospel k záveru, že\nvýstavba individuálnych rekreačných chalúp nenapĺňa charakter doplnkovej funkcie územia k hlavnej\nfunkcii územia určenej platným územným plánom, ktorou je funkcia športová. V tomto smere krajský\nsúd akceptoval tvrdenie žalobcov, ktorí tvrdili, že práve rekreačná funkcia môže byť len doplnkovou\nfunkciou k. hlavnej funkcii, ktorou je šport, pričom ani v tomto smere žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nnepreukázal, že umiestňovaná stavba napĺňa hlavnú funkciu - šport a aj rekreačnú funkciu. Táto\nskutočnosť v napadnutom rozhodnutí nie je vôbec zdôvodnená a ani z obsahu podkladov rozhodnutia\ntakýto záver, podľa názoru krajského súdu, nevyplýva. Navrhovateľ stavby, pokiaľ chcel umiestniť\nindividuálne rekreačné zariadenia - súkromné rekreačné chalupy do uvedenej oblasti, mohol tak\nrealizovať svoj zámer iba v súlade s platným územným plánom. Územný plán Mesta Žilina však\nneumožňuje v uvedenej lokalite umiestňovať takýto druh stavieb. Podľa názoru krajského súdu,\nvybudovanie individuálnych rekreačných chalúp, ktoré budú vo vlastníctve individuálnych osôb, nemôže\nvôbec napĺňať hlavnú funkciu (šport) ani doplnkovú funkciu (rekreácia) pre uvedené územie.\n\nKrajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho názoru,\nkeď konštatuje, že umiestnenie individuálnych rekreačných chalúp napĺňa status doplnkovej funkcie v\nsúlade s platným územným plánom, a že umiestnenie takýchto stavieb je v súlade s Územným plánom\nMesta Žilina. S takýmto názorom, vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd nesúhlasí, preto rozhodnutie\nžalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie.\nK zrušeniu rozhodnutia žalovaného došlo aj z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho\nsúdneho poriadku, keď správne orgány nedostatočne zdôvodnili, čo rekreačná funkcia, vo vzťahu k\nhlavnej funkcii športu v súvislosti s umiestnením posudzovanej stavby znamená a došlo k zrušeniu\nnapadnutého rozhodnutia aj z dôvodov podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, keď\nsúčasťou administratívneho spisu neboli podklady, ktoré bol povinný budúci stavebník k návrhu na\numiestnenie stavby doložiť - nielen textovú časť projektu, ale celú projektovú dokumentáciu, z ktorej by\nbolo zrejmé, o aké konkrétne stavby sa jedná, aký bude ich architektonický vzhľad, z akých materiálov\nstavby budú vybudované tak, aby mohlo byť komplexne posúdené, či jednotlivé posudzované stavby\n(7 rekreačných chalúp) vôbec napĺňajú typ rekreačnej chalupy, bez ohľadu na ich označenie. Krajský\nsúd poznamenal, že v súčasnej dobe je bežné, že občania vlastnia viacero rodinných domov, z ktorých\nniektoré využívajú na trvalé bývanie a niektoré len na rekreačné účely. To znamená, že niektoré\nz uvedených rodinných domov napĺňajú výlučne rekreačné účely a naopak ďalšie slúžia na trvalé\nbývanie. Týmito aspektmi sa žalovaný ani prvoinštančný správny orgán nezaoberali, ani nepreukázali,\nže charakter posudzovaných stavieb nenapĺňa charakter rodinného domu (aj na trvalé bývanie), ale\nnaopak, napĺňa výlučne charakter individuálnej rekreácie.\nNapriek tomuto pochybeniu krajský súd mal za to, že individuálna rekreácia z hľadiska posudzovania\numiestnenej stavby nenapĺňa charakter rekreácie ako doplnkovej funkcie a nie je možné posudzovanú\nstavbu subsumovať ako stavbu v súlade s platným Územným plánom Mesta Žilina, lebo nenapĺňa\nzákladnú funkciu vymedzenú územným plánom pre dané územie, a to funkciu športu, pričom rekreácia\nje len funkciou doplnkovou. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\nKrajský súd ďalej skonštatoval, že žalobca v rade 4/ nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu\nprvoinštančného správneho orgánu, nemá aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (nenaplnil ustanovenie § 247 ods. 1, ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku), preto je neoprávnenou osobou na podanie žaloby. Z toho dôvodu\nkrajský súd dospel k záveru, že konanie vo vzťahu k žalobcovi v rade 4/ je potrebné zastaviť podľa\n§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko žaloba podaná žalobcom v rade 4/je podaná\nosobou na to neoprávnenou.\nŽalobcovia v rade 5/ a 6/ v konaní tvrdili, že napadnuté rozhodnutie žalovaného im nebolo doručené.\nPísomným podaním z 12. septembra 2014, ktoré bolo krajskému súdu doručené 18. septembra\n2014, upravili žalobný petit, v ktorom žiadali, aby krajský súd uložil žalovanému povinnosť napadnuté\nrozhodnutie žalobcom v rade 5/ a 6/ doručiť. Až na základe výzvy krajského súdu z 23. septembra\n2014 uviedli skutkové a právne dôvody, ktoré ich viedli k uvedenému petitu žaloby, keď tvrdili, že\nstatus žalobcov 5/ a 6/ ako účastníkov správneho konania odvodzujú nielen z ustanovenia § 14 ods. 1\nSprávneho poriadku, ale aj od skutočnosti, že ako vlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX\nv katastrálnom území L., majú za to, že umiestnením posudzovanej stavby na pozemku uvedenom\nv územnom rozhodnutí môže dôjsť k obmedzeniu ich vlastníckych práv ohľadom trasy napojenia na\ninžinierske siete. Bližšie však status účastníka konania žalobcovia v rade 5/ a 6/ neozrejmili. Na výzvu\nkrajského súdu zo 4. decembra 2014 (č. 1. 101 spisu), aby skutkovým a právnym vymedzením bližšie\nvymedzili status účastníkov konania, do rozhodnutia krajského súdu nereagovali.\nĎalej krajský súd poukázal na § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že žalobcovia\nv rade 5/ a 6/ tvrdili, že majú status účastníkov správneho konania, napriek tejto skutočnosti s\nnimi prvoinštančný správny orgán nekonal a žalovaný napriek tomu, že podali voči rozhodnutiu\nprvoinštančného správneho orgánu odvolanie, o ich odvolaní nerozhodol, ani im rozhodnutie žalovaného\nnebolo doručené. Z tohto dôvodu žiadali, aby im napadnuté rozhodnutie ako účastníkom správneho\nkonania bolo doručené.\nKrajský súd poukázal, že žalobcovia v rade 5/ a 6/ boli povinní svoje tvrdenia o tom, že napadnutým\nrozhodnutím boli dotknutí na svojich právach, a že im prináleží status účastníka správneho konania,\npreukázať.\nŽalobcovia v rade 5/ a 6/ v žalobe (v podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvoinštančného správneho\norgánu) svoj status účastníkov konania odvodzovali od vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č.\nXXXX, katastrálne územie L., a to vzhľadom na trasu napojenia umiestňovaných rekreačných chalúp\n\nna inžinierske siete. V konaní bolo preukázané, vyplýva to z administratívneho spisu, že žalovaný,\nani prvoinštančný správny orgán, o účastníctve žalobcov v rade 5/ a 6/ procesným rozhodnutím\nnerozhodoval.\nZ administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že prvoinštančný správny orgán so žalobcami\nv rade 5/ a 6/ nekonal, i keď v zápisnici z 12. júna 2013 sú obsiahnuté aj vyjadrenia žalobcov v rade\n5/ a 6/ s poznámkou vo vzťahu k žalobcovi v rade 5/, že tento koná ako zástupca účastníčky konania\nU. F.. Takýto poznatok prvoinštančného správneho orgánu vo vzťahu k postaveniu žalobcu v rade\n6/ v zápisnici z 12. júna 2013 absentuje. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že oznámenie\no začatí územného konania a nariadenie ústneho pojednávania zo 14. mája 2013 nebolo žalobcom\nv rade 5/ a 6/ ako účastníkom správneho konania doručené, doručené im nebolo ani rozhodnutie\nprvoinštančného správneho orgánu a rozhodnutie žalovaného i napriek tomu, že žalobcovia v rade 5/\na 6/ podali voči rozhodnutiu prvoinštančného správneho orgánu odvolanie. O tomto odvolaní žalovaný\nnekonal a nerozhodol.\nPodľa názoru krajského súdu, i napriek týmto skutočnostiam bolo potrebné posúdiť, či žalobcovia v rade\n5/ a 6/ v preskúmavanom správnom konaní mali status účastníka správneho konania a teda či bolo\npotrebné, aby so žalobcami v rade 5/ a 6/ prvoinštančný správny orgán a žalovaný konali.\nŽalobcovia v rade 5/ a 6/ v podanej žalobe bližšie status účastníkov správneho konania nešpecifikovali.\nNa základe výzvy krajského súdu z 21. októbra 2014 (č. 1. 94 spisu) vo vyjadrení z 20. októbra 2014\nžalobcovia v rade 5/ a 6/ uviedli, že ako vlastníci nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX, katastrálne\núzemie L., majú za to, že umiestnením stavby na pozemkoch, ktoré sú uvedené v napadnutom územnom\nrozhodnutí môžu byť obmedzené ich vlastnícke práva s ohľadom na trasu napojenia posudzovaných\nstavieb na inžinierske siete.\nZ obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že stavba má byť umiestnená na pozemkoch CKN\nparciel č. 1064/17-20, parcely č. 1187/4, parcely č. 1188 a parcely č. 1187/2 a na pozemkoch EKN parcely\nč. 714/1, všetko v katastrálnom území L..\nV odvolaní proti rozhodnutiu prvoinštančného správneho orgánu žalobcovia v rade 5/ a 6/ uviedli, že ako\nvlastníci CKN č. 865, katastrálnom území L., a stavby, ktorá je na tejto parcele postavená, neboli zahrnutí\nmedzi účastníkov správneho konania, hoci sú známi účastníci. Bližšie svoje účastníctvo v správnom\nkonaní nešpecifikovali.\nNa výzvu krajského súdu, prostredníctvom právnej zástupkyne, uviedli, že status účastníkov konania\nodvodzujú od vlastníctva parciel vedených na LV č. XXXX, katastrálnom území L., s ohľadom na trasu\nnapojenia umiestňovanej stavby na inžinierske siete.\nKrajský súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu zistil, že s pozemkom CKN parcely\nč. 865 vo vlastníctve žalobcov v rade 5/ a 6/ bezprostredne susedí iba pozemok CKN parcely č. 1187/4.\nZ geometrického plánu č. 94/2013 ako i z katastrálnej mapy a projektu stavby krajský súd zistil, že vo\nvzťahu k ostatným parcelám, na ktorých majú byť umiestnené posudzované stavby alebo inžinierske\nsiete, nemajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v rade 5/ a 6/ susediaci charakter, okrem pozemku\nCKN parcely č. 865. Z obsahu spisu vyplýva, že umiestnenie siedmich rekreačných chalúp má byť fyzicky\nrealizované na parcelách č. 1064/17-20 a nie na parcele č. 1187/4, na ktorej sa už nachádzajú rôzne\ninžinierske siete. Taktiež bolo preukázané, že na parcele č. 1187/4 susediacej s parcelou vo vlastníctve\nžalobcov v rade 5/ a 6/, nebude fyzicky umiestnená ani jedna zo siedmich rekreačných chalúp a spoločná\nhranica parciel č. 1064/17-20 s parcelou č. 1187/4 je podstatne vzdialená od parcely č. 865, nakoľko\nparcely č. 1064/17-20 susedia iba s časťou rozsiahlej parcely č. 1187/4, avšak parcely č. 1064-17-20 nie\nsú susediacimi parcelami s parcelou č. 865. Napriek výzve krajského súdu žalobcovia bližšie svoj status\núčastníkov konania v správnej žalobe nekonkretizovali. Taktiež neuviedli okolnosti, ktoré by preukázali,\nže umiestnením posudzovanej stavby budú práva žalobcov v rade 5/ a 6/ ako vlastníkov pozemku CKN\nparcely č. 865 dotknuté a ani neozrejmili, akým spôsobom má dôjsť k zásahu do ich vlastníckych práv\nohľadne napojenia inžinierskych sietí, ktoré sa na parcele č. 1187/4 už nachádzajú.\nĎalej krajský súd uviedol, že žalobcovia v rade 5/ a 6/ nepreukázali, že napojením umiestňovanej\nstavby na už existujúce inžinierske siete nachádzajúce sa na parcele č. 1187/4 sa konkrétne zasiahne\ndo ich vlastníckych práv vo vzťahu k pozemku CKN parcely č. 865, pričom z katastrálnej mapy nie\nje zrejmé, vzhľadom na vzdialenosť parciel č. 1064/17-20 od parcely č. 865, akým spôsobom by boli\nžalobcovia v rade 5/ a 6/ na svojich právach dotknutí, keď parcely č. 1064/17-20 sa napájajú už na\nexistujúce inžinierske siete, ktoré sa nachádzajú na parcele č. 1187/4, keď s parcelou č. 865 v smere\nk umiestňovaným parcelám č. 1064/17-20 (bližšie k posudzovaným parcelám) susedí parcela č. 868/1,\nparcela č. 868/2 a parcela č. 867/2.\nŽalobcovia v rade 5/ a 6/ síce preukázali, že sú spoluvlastníkmi pozemku CKN parcely č. 865,\nktorá je susediacou parcelou k parcelám, na ktorých má byť stavba umiestnená, vrátane parcely,\n\nktorá je predmetom územného rozhodnutia, na ktorej fyzicky stavby nebudú umiestnené, ale sa\nna nej nachádzajú inžinierske siete, na ktoré sa budúce stavby budú napájať. Žalobcovia v rade\n5/ a 6/ boli povinní preukázať svoje tvrdenia o tom, že sú nielen vlastníci susediacej parcely s\numiestňovanou parcelou, že umiestnením stavby budú na svojich vlastníckych právach vo vzťahu k\nparcele č. 865 konkrétne dotknutí. V tomto smere žiadne skutkové tvrdenia neuviedli a ani žiadne dôkazy\nneprodukovali, naviac, keď parcela č. 865 nie je susediacou parcelou vo vzťahu k parcelám, na ktorých\nfyzicky majú byť stavby postavené, ale je len susediacou parcelou k parcelám, ktoré sú síce obsahom\nnapadnutého rozhodnutia, ale fyzicky na nich stavba umiestňovaná nebude, ale z tejto parcely sa budú\nposudzované stavby napájať na už existujúce inžinierske siete.\nPodľa názoru krajského súdu, žalobcovia v rade 5/ a 6/ nepreukázali status účastníkov konania, že ako\nvlastníci susediacich pozemkov, vo vzťahu ku ktorým bolo vydané územné rozhodnutie, môžu byť týmto\nrozhodnutím dotknutí na svojich právach.\nPodľa názoru krajského súdu, žalobcovia v rade 5/ a 6/ neosvedčili status účastníka správneho konania,\npreto pokiaľ žalovaný ani prvoinštančný správny orgán nerozhodol o ich účastníctve v konaní (negatívne\nrozhodnutie), resp. žalovaný nerozhodol o ich odvolaní voči rozhodnutiu prvoinštančného správneho\norgánu, v konečnom dôsledku správne orgány neukrátili žalobcov v rade 5/ a 6/ na ich právach, nakoľko\nich práva by boli dotknuté iba v prípade, pokiaľ by preukázali krajskému súdu (aj v správnom konaní),\nže im status účastníkov správneho konania prináleží.\nZ tohto dôvodu nebol povinný žalovaný so žalobcami v rade 5/ a 6/ ako s účastníkmi správneho\nkonania konať a rozhodovať o opravnom prostriedku, ktorí podali proti rozhodnutiu prvoinštančného\nsprávneho orgánu. Preto aj prípadné pochybenie správnych orgánov - nerozhodnutie správnych orgánov\no účastníctve žalobcov v rade 5/ a 6/, nemá, podľa názoru krajského súdu, vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobcom v rade 5/ a 6/. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia\nv rade 5/ a 6/ nemajú aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby, z tohto dôvodu nemôžu sa\ndomáhať postupu podľa § 250b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - uloženie povinnosti žalovanému\ndoručiť napadnuté rozhodnutie, resp. aby sa konalo o odvolaní žalobcov v rade 5/ a 6/ proti rozhodnutiu\nprvoinštančného správneho orgánu, nakoľko tieto práva môžu mať len osoby, ktoré preukážu, že v\npreskúmavanom konaní mali status účastníka správneho konania. Preto žalobcovia v rade 5/ a 6/\nnemohli podať správnu žalobu a taktiež sa domáhať doručenia napadnutého rozhodnutia žalovaného\npostupom podľa § 250b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, preto krajský súd konanie vo vzťahu k\nžalobcom v rade 5/ a 6/ zastavil pri aplikácii § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že\nžalobu podali žalobcovia v rade 5/ a 6/ ako neoprávnené osoby.\nŽalobcovia v rade 1/, 2/ a 3/ mali v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku im vzniká právo na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý úspech v konaní nemal.\nŽalobcovia v rade 4/, 5/ a 6/ nemali v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku a contrario im krajský súd náhradu trov konania nepriznal.\nŽalobcovia v rade 1/, 2/ a 3/ si v konaní uplatnili trovy právneho zastúpenia prostredníctvom právnej\nzástupkyne podaním z 11. februára 2015, celkom vo výške 854,36 eur, a to za 2 úkony právnej služby prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady, podanie žaloby po 201 eur za úkon + 2 x 8,04\neur režijný paušál, za 2 úkony právnej služby - ďalšia porada s klientmi 5. februára 2015 a účasť na\npojednávaní 10. februára 2015 po 209,75 eur za úkon + 2 x 8,39 eur režijný paušál.\nAplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, krajský úd priznal žalobcom v rade 1/, 2/ a 3/ trovy\nprávneho zastúpenia vo výške 636,22 eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony - prevzatie a príprava\nzastúpenia vo výške 201 eur + režijný paušál 8,04 eur = 209,04 eur, podanie žaloby vo výške 201 eur\n+ režijný paušál 8,04 eur = 209,04 eur, účasť na pojednávaní 10. februára 2015 vo výške 209,75 eur\n+ režijný paušál 8,39 eur - 218,14 eur a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a/,\npísm. c/ a písm. d/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb.\nKrajský súd ďalej priznal žalobcom v rade 1/, 2/ a 3/ náhradu zaplateného súdneho poplatku za žalobu\nvo výške 70 eur. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcom v rade 1/, 2/\na 3/ trovy konania vo výške 706,22 eur (70 eur + 636,22 eur).\nSúd nepriznal žalobcom v rade 1/, 2/ a 3/ náhradu za úkon - ďalšia porada s klientmi 5. februára 2015,\nnakoľko všetky námietky proti preskúmavanému rozhodnutiu sú uvedené v žalobe a po uplynutí lehoty\nv zmysle § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tieto nie je možné rozširovať o nové žalobné\nnámietky a prihliadať na ne. Z uvedených dôvodov preto nemožno trovy v súvislosti s týmto úkonom\nvzniknuté považovať za účelne vynaložené trovy konania.\n\nII.\nOdvolanie žalobcov v 1/, 2/ a 3/ rade\nŽalobcovia v 1/, 2/ a 3/ rade podali prostredníctvom svojej právnej zástupkyne riadne a včas proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. februára 2015, č. k. 20S 49/2014-140, tretiemu výroku o náhrade\ntrov konania pred krajským súdom odvolanie (ďalej len „odvolanie žalobcov“), v ktorom sa domáhali aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací súd“) rozhodnutie krajského súdu v časti výroku\no náhrade trov konania zmenil, a to tak, že žalovanému uloží okrem povinnosti zaplatiť žalobcom v 1/ až\n3/ rade náhradu trov konania vo výške 70 eur z titulu súdneho poplatku, aj povinnosť zaplatiť žalobcom\nv 1/ až 3/ rade náhradu trov konania vo výške 854,36 eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet\nprávnej zástupkyne žalobcov, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nŽalobcovia v l/až 3/ rade súčasne navrhli, aby odvolací súd priznal žalobcom v 1/ až 3/ rade náhradu trov\nodvolacieho konania vo výške 113,27 eur (t. j. 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 209,75\neur za rok 2015 pri zastupovaní troch osôb a režijný paušál vo výške 8,39 eur) za podané odvolanie,\na to v súlade s ustanovením § 11 ods. 4, § 13 ods. 2, §13a ods. 2 písm. b/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č.\n655/2004 Z. z..\nŽalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedli, že podávajú odvolanie v zákonom\nstanovenej lehote z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia krajským súdom a ďalej skonštatovali\nprostredníctvom svojej právnej zástupkyne, že podaním z 11. februára 2015 si uplatnili v konaní nárok na\nnáhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 854,36 eur v súlade s ustanovením § 11 ods. 4, § 13\nods. 2, § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia si uplatnili\naj za úkon - ďalšia porada s klientmi 5. februára 2015 vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny 209,75\neur a režijného paušálu 8,39 eur. Náhradu za tento úkon žalobcom v rade 1/ až 3/ krajský súd nepriznal\ns odôvodnením, že námietky proti preskúmavanému rozhodnutiu uvedené v žalobe nie je možné po\nuplynutí lehoty podľa ustanovenia § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozširovať o nové\nžalobné námietky a prihliadať na ne, a preto podľa názoru krajského súdu trovy vzniknuté v súvislosti\ns týmto úkonom neboli vynaložené účelne.\nS vyššie uvedeným dôvodom, pre ktorý krajský súd náhradu trov právneho zastúpenia za predmetný\núkon právnej služby nepriznal, sa podľa žalobcov nemožno stotožniť. Poukazujú na to, že pojednávanie\nbolo vo veci nariadené z dôvodu, že žalovaný na prejednaní veci na nariadenom pojednávaním trval,\npričom naopak žalobcovia nemali námietky k rozhodnutiu súdu o žalobe bez pojednávania. I keď je\nzrejmé, že žalobné námietky nie je možné po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty meniť, neznamená\nto, že nie je účelné pred nariadeným pojednávaním na žiadosť mandantov vykonať s nimi poradu.\nUvedené platí najmä v prípade, ak sa žalobcovia nemôžu nariadeného pojednávania zúčastniť a za\ntýmto účelom požadujú vykonanie porady ohľadom postupu krajského súdu vo veci v prípade ich\nneúčasti a z dôvodu porady ohľadom vyjadrení žalovaného z 29. mája 2014 a z 10. decembra 2014,\nktoré boli krajským súdom doručované až pred pojednávaním na základe prípisu krajského súdu z 8.\njanuára 2015.\nÚčelnosť vykonania predmetnej porady so žalobcami 5. februára 2015 vyplýva podľa žalobcov aj\nz potreby zaujatia stanoviska žalobcov k vyjadreniam žalovaného citovaným vyššie tak, aby toto\nstanovisko právna zástupkyňa mohla predniesť na nariadenom pojednávaní, na ktorom sa žalobcovia\nnemohli osobne zúčastniť, pričom zároveň udelili súhlas na to, aby krajský súd vo veci konal a rozhodol\nv ich neprítomnosti.\nVzhľadom na to, že ústne pojednávanie sa vo veci konalo, nakoľko na jeho nariadení trval žalovaný,\nnevyhnutnosť porady s klientmi vyplynula z konania žalovaného a preto neexistuje dôvod, pre ktorý\nby žalovaný v prípade úspechu žalobcov 1/ až 3/ rade v konaní, nemal znášať náhradu trov právneho\nzastúpenia aj za predmetný úkon právnej služby.\nIII.\nOdvolanie žalovaného\nŽalovaný podal riadne a včas proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. februára 2015, č. k. 20S\n49/2014-140 odvolanie (ďalej len „odvolanie žalovaného“), v ktorom sa domáhal aby odvolací súd\nrozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietol.\n\nV podanom odvolaní žalovaný stručne zrekapituloval doterajší priebeh konania a odôvodnenie\nrozhodnutia krajského súdu a skonštatoval, že odvolanie podáva proti rozhodnutiu krajského súdu, tak\nproti jeho výroku o zrušení rozhodnutia žalovaného ako aj proti jeho odôvodneniu.\nVo vzťahu k zrušeniu rozhodnutia žalovaného krajským súdom podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a písm. d/\nObčianskeho súdneho poriadku žalovaný poukázal na ustanovenia § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 27 ods.\n1, § 44 ods. 1, § 47 ods. 1, § 49, § 52, § 53 ods. 6 a § 56 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 83/1976 Zb. o\nvšeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ďalej poukázal na ustanovenia § 12 ods. l, ods. 6 a\nods. 14 vyhlášky č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii\na na ustanovenia § 43 a ods. 1 a ods. 2, § 43b ods. 1 a ods. 3, § 43c a § 139b ods. 6 zákona č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a skonštatoval, že podľa Územného\nplánu Mesta Žilina sa pozemky pod navrhovanou stavbou nachádzajú v urbanistickom obvode č.\n7 - Severe II a urbanistickom okrsku č. 39 - Brodno, presnejšie na ploche označenej 7.39.SR/03.\nZákladnú funkciu v tomto okrsku má podľa regulatívov priestorového a funkčného využívania územia\nvymedzených v jeho záväzných častiach tvoriť šport, doplnkovú funkciu rekreácia, stavebnú činnosť\nmajú predstavovať novostavby, rekonštrukcia a údržba ihrísk, zeleň, dopravná a technická infraštruktúra\ns typom zástavby izolovaný objekt so šatňami, hygienickými priestormi, technickými priestormi a\npriestormi na prechodné ubytovanie, výška zástavby max. 1+2+1 podlaží, zeleň po obvode areálu.\nPrípustnú funkciu na tejto ploche podľa jeho ďalších záväzných časti majú tvoriť odpočinkové plochy,\nzeleň, rôzne dráhy (napr. bežecké, cyklotriálové), altánky, vodné plochy, pieskoviská, detské ihriská a\npod., a súčasne za vhodných okolnosti tu majú obstáť napríklad služobné byty, prechodné ubytovanie a\nstravovacie zariadenia. Neprípustnú funkciu majú tvoriť rodinné domy, bytové domy, garáže, zariadenia\nvýroby, hlučné, nehygienické prevádzky a iné ako základné doplnkové a prípustné funkcie.\nĎalej žalovaný uviedol, že podľa § 12 ods. 1 písm. f/ vyhlášky č. 55/2001 Z. z. riešenie územného\nplánu obce obsahuje návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území.\nÚzemie z hľadiska jeho funkčnej náplne má byť rozdelené na obytné, zmiešané, výrobné, rekreačné a\nkúpeľné vrátane určenia jeho prípustného, obmedzujúceho alebo zakazujúceho funkčného využívania.\nFunkčné rozdelenie územia a ich funkcia boli do ustanovení tejto vyhlášky podľa žalovaného prevzaté\nzo zrušenej vyhlášky č. 83/1976 Zb..\nRekreačné územie podľa § 12 ods. 14 vyhlášky č. 55/2001 Z. z. je definované ako časť územia\nobce, ktoré má zabezpečovať požiadavky každodennej rekreácie bývajúceho obyvateľstva a turistov,\npričom podstatnú časť rekreačných zón má tvoriť zeleň, najmä lesy a sady, ovocné sady, záhrady\na záhradkárske osady, trávne plochy a prípadne aj vodné toky a iné vodné plochy. Do rekreačnej\nplochy sa môžu umiestniť športové zariadenia, ihriská, kúpaliská, zariadenia verejného stravovania a\nniektorých služieb, centrá voľného času a zariadenia so špecifickou funkciou. Z uvedeného je podľa\nžalovaného možné nepochybne vyvodiť, že rekreačné územie nie je možné subsumovať pod športové\núzemie, ktoré tento zákon ani nedefinuje, ale naopak. V danom prípade územie označené v Územnom\npláne Mesta Žilina ako urbanistický okrsok 7.39.SR/03 je v zmysle citovaného ustanovenia nepochybne\núzemím rekreačným, v ktorom hlavnú a teda prevládajúcu funkciu má tvoriť šport a doplnkovú\nrekreácia. Prípustnú funkciu na tejto vymedzenej časti územia podľa jeho ďalších záväzných časti majú\ntvoriť odpočinkové plochy, zeleň, rôzne dráhy (napr. bežecké, cyklotriálové), altánky, vodné plochy,\npieskoviská, detské ihriská a pod. a súčasne za vhodných okolností tu majú obstáť napríklad služobné\nbyty, prechodné ubytovanie a stravovacie zariadenia. Za neprípustné a teda zakazujúce sú označené\nlen stavby rodinných domov, bytových domov, garáží, zariadení výroby, hlučných, nehygienických\nprevádzok a iné ako základné doplnkové a prípustné funkcie.\nÚzemný plán Mesta Žilina podľa žalovaného v jeho textovej časti bod. 2.7.2.5 Telovýchova a šport\nna str. 124 až 126 navrhuje v každom urbanistickom okrsku rozvíjať funkčné plochy pre rekreačnú\nneorganizovanú telovýchovu, školskú telovýchovu a šport a organizovanú telovýchovu a šport. Pre\nrozvoj organizovanej telovýchovy a športu majú slúžiť už existujúce športové centrá ako napríklad\nNárodné športové centrum, futbalový a zimný štadión, športová hala na Bôriku, plaváreň atď. a ďalej aj\nfutbalové ihriská a to aj v lokalite Brodno. Podľa textovej časti bodu 2.5.2 Rekreácia na str. 89 rozsah\npotrieb v oblasti rekreácie má vymedzovať v rozsahu požiadaviek obyvateľov trvalé žijúcich v meste\nako aj obyvateľov z oblasti viazaného cestovného ruchu (chalupy, chaty, hromadné ubytovanie) a to\nv rozsahu požiadaviek na ich každodennú rekreáciu. Územný plán vychádza z predpokladu, že tieto\npotreby majú byť uspokojované nielen v rámci monofunkčne (jednostranne) zameraných území, ale aj\nv rámci aj inak funkčne zameraných plôch.\nZ návrhu koncepcie rozvoja rekreácie, turizmu a cestovného ruch podľa textovej časti bodu 2.7.5.2 na\nstr. 143 podľa žalovaného vyplýva, že ako východiskovým v oblasti vidieckeho turizmu a pre rekreačnoturistický pobyt s ubytovaním a stravovaním je Žilina lokalitou medzinárodného významu, ktorú je\n\npotrebné v tomto smere rozvíjať, pričom vidiecke prostredie už v súčasnosti majú simulovať aj objekty\nindividuálnej rekreácie medzi ktoré nepochybne možno zaradiť záhradné chatky a rekreačné objekty\n(chaty, chalupy, domčeky). Medzi takéto lokality je zahrnutý aj urbanistický okrsok Brodno.\nŽalovaný ďalej uviedol, že riešené rekreačné územie, v rámci ktorého sa majú navrhované stavby\nrekreačných objektov umiestniť, je síce prioritne vymedzené pre funkciu športu, avšak je potrebné\nprihliadať aj na účel tejto funkcie z hľadiska jej verejnoprospešnosti, keďže textová časť Územného plánu\nMesta Žilina šport rozdeľuje na rekreačnú neorganizovanú telovýchovu - v krajine voľne vykonávané\nšportové aktivity jednotlivcov (obyvateľov Žilina a turistov) prípadne skupín podľa ich individuálnych\npotrieb, na školskú telovýchovu a šport a na organizovanú telovýchovu a šport riadenú napríklad\ntelovýchovnými jednotami (futbalové kluby, jednoty a pod.). Vo verejnoprospešných stavbách tak v\ntextovej časti ako aj v jej grafickej časti sú pod písm. w/ označené stavby lokálnych verejných športovísk\na detských ihrísk a stavebné úpravy jestvujúcich zariadení, pod písm. v/ stavby určené pre organizovaný\nšport (národné športové centrum, športová hala Hájik, verejné futbalové ihriská, zimný štadión, plaváreň)\na v dopravných stavbách pod písm. t/ cyklistické a cykloturistické chodníky a trasy a stavebné úpravy\njestvujúcich trás.\nV riešenom, území podľa grafickej časti týchto verejnoprospešných stavieb sa s umiestnením akejkoľvek\nstavby verejne prospešného športového charakteru, ktoré by odôvodňovalo žalobcov alebo širokú\nverejnosť užívať pozemky v súkromnom vlastníctve fyzických osôb tzn. aj pozemky pod navrhovanou\nstavbou, pre ich voľno časové športové aktivity alebo ich rekreáciu na týchto pozemkoch, ak ako sa toho\nnepriamo v priebehu správneho a súdneho konania domáhali, jednoznačne nevyplýva.\nĎalej žalovaný poukázal na článok 2 ods. 3 a článok 20 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a uviedol, že podľa článku 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ak teda vlastníctvo zaväzuje\na toto vlastníctvo nemožno zneužiť v prospech iného a súčasne ak podľa ods. 4 je možné toto vlastníctvo\na vlastnícke práva obmedziť len vo verejnom záujme a na základe zákona (v danom prípade na\nzáklade Územného plánu Mesta Žilina a § 108 Stavebného zákona), tak záver krajského súdu, že v\nposudzovanom území je možné umiestňovať len zariadenia slúžiace pre globálne športové využitie\nširokej verejností, a že územie má slúžiť neoznačenému väčšiemu počtu osôb, možno považovať nielen\nza odporujúci cieľom a zámerom Územného plánu Mesta Žilina - časť verejnoprospešné stavby, ale aj\nza protiústavný.\nPodľa názoru žalovaného pokiaľ Územný plán Mesta Žilina v jeho záväzných častiach toto územie\nalebo jeho časť neoznačil za územie, na ktorom by jeho cieľom a zámerom malo byť vybudovanie\nverejnoprospešných stavieb určených pre globálny masový šport vykonávaný širokou verejnosťou, tak\nako to krajský súd vyslovil, a tým obmedziť vlastníkov pozemkov pod navrhovanou stavbou s týmito\nnakladať v prospech tretích osôb, potom žiadny zo žalobcov nemá zákonné a ani ústavné právo sa na\npríslušnom správnom orgáne alebo na súde domáhať práva a oprávnenia tieto ich súkromné pozemky\npre vlastné voľnočasové športové alebo iné svoje rekreačné aktivity (neorganizovaný šport) využívať.\nPretože žalobcovia tak v správnom konaní ako aj v súdnom konaní neosvedčili svoje oprávnenie\nvyužívať cudzie súkromné pozemky (pozemky pod navrhovanými stavbami rekreačných chát) pre\nvlastné potreby či už športové alebo rekreačné aktivity, potom ich tvrdenie v žalobnom návrhu, že v\ndôsledku umiestnenia stavby dôjde k závažnej ujme na ich právach a k zásadnému porušeniu ich\nústavného práva na rovnosť účastníkov pred zákonom, ktorému v odôvodnení rozsudku nakoniec\nprisvedčil aj sám krajský súd, možno jednoznačne označiť ako právne a ústavne nenárokovateľné.\nŽalovaný uviedol, že podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie\nje zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Pretože podľa\nÚzemného plánu Mesta Žilina v riešenom rekreačnom území nie je taxatívne zakázané umiestňovať\nstavby slúžiace na prechodné ubytovanie, medzi ktoré je možné zaradiť aj rekreačné objekty, nakoľko aj\ntieto nepochybne majú slúžiť potrebám obyvateľov Žiliny na ich rekreovanie, a prispieť tak nepochybne\naj k rozvoju turizmu, tak ako to tento územný plán v časti rekreácie a športu sledoval, nakoľko tieto\nnemusia vždy slúžiť len ich individuálnym potrebám, ale môžu sa prenajímať, má žalovaný zato, že názor\na záver krajského súdu o neprípustnosti takýchto stavieb v riešenom území je nesprávny a neodborný.\nPodľa názoru žalovaného krajský súd sa vo svojom rozhodnutí celkovo nechal žalobcami zaviesť do\nzáveru o nesúlade navrhovanej stavby s Územným plánom Mesta Žilina, pričom absolútne neprihliadal\nna vyjadrenie odborného oddelenia zriadeného na meste a to referátu územného plánu a urbanizmu,\nktorý v jeho zastúpení plní úlohy mesta ako orgánu územného plánovania, zabezpečuje napĺňanie\núzemného plánu a všetkých úloh spojených s územno-plánovacími podkladmi a dokumentáciami mesta,\nzabezpečuje obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a jej zmeny a doplnky na území mesta,\nvypracováva zadávacie dokumenty územnoplánovacích dokumentácií a územnoplánovacích podkladov\npre potreby mesta, podieľa sa na spracovaní koncepcie strategického rozvoja mesta a zabezpečuje\n\njej dodržiavanie v praxi, ale neprihliadal ani na vyjadrenie jedného zo spoluautorov Územného plánu\nMesta Žilina Ing. arch. R. F.. Odôvodnenie krajského súd podľa názoru žalovaného nespĺňa požiadavku\nustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\nŽalovaný ďalej uviedol, že sa odvoláva aj proti vyslovenému tvrdeniu krajského súdu v odôvodnení jeho\nrozhodnutia, že vzhľadom na podklady, ktoré podľa jeho názoru boli aj nedostatočné tým, že v rozhodnutí\nnepreukázal, že navrhované rekreačné objekty (rekreačné chalupy) nie sú stavbami rodinných domov,\nsa mu javí ako účelové konanie, ktorého snahou malo byť obísť záväzné časti Územného plánu Mesta\nŽilina, ktorý zakazuje v uvedenej lokalite takúto výstavbu. K svojmu záveru, že predmetom konania mali\nbyť rodinné domy dospel krajský súd výlučne na základe tvrdenia žalobcov resp. ich právnej zástupkyne\na na základe skutočnosti, že podľa dokumentácie pre územné rozhodnutie stavby majú byť napojené\nna technické vybavenie územia (verejnú kanalizáciu, vodovod, elektriku), čo má tento jeho záver aj\nevokovať.\nPodľa ustanovenia § 56 ods. 1 a ods. 2 zrušenej vyhlášky č. 83/1976 Zb. rekreačné domčeky (chalupy)\nnesmeli mať zastavanú plochu, včítane veránd, vstupov a podsklepených terás, väčšiu ako 80 m2, mohli\nsa podsklepiť a mať najviac dve nadzemné podlažia, prípadne jedno nadzemné podlažie a podkrovie.\nHygienické zariadenia museli byť vstavané a ak sa v mieste stavby nachádzala kapacitne vyhovujúca\nverejná kanalizácia, museli sa na ňu rekreačné domčeky pripojiť, inak sa musela zriadiť nepriepustná\nžumpa bez prepadu. Pretože v súčasnosti predmetná vyhláška bola bez náhrady či už stavebnom\nzákone alebo k nemu vykonávacieho predpisu vyhlášky č. 532/2002 Z. z. zrušená, neexistujú tak už\nžiadne obmedzenia pokiaľ ide o architektonické alebo hmotové riešenie týchto rekreačných objektov.\nHmotovým riešením sa rozumie ich vzhľad, pôdorysné a výškové usporiadanie. To platí aj pre stavby\nzáhradných chatiek patriace rovnako medzi rekreačné objekty. To znamená, že takéto rekreačné objekty\nv súčasnosti môžu svojím architektonickým vzhľadom a hmotovým riešením zodpovedať rodinným\ndomom. Rozdiel medzi rodinným domom a rekreačným objektom je však v spôsobe ich využívania. Kým\nrodinné domy ako budovy bytové podľa § 43b ods. 1 sú určené na trvalé bývanie, rekreačné objekty\nsú určené na prechodné bývanie prípadne ubytovanie. Spôsob napojenia stavieb na siete technického\nzariadenia je v súčasnosti upravený v ustanovení § 9 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a to bez ohľadu na\ndruh a účel stavby. Skutočnosť, že do stavebného zákona a k nemu vykonávacích predpisov neboli\nzo zrušenej vykonávacej vyhlášky č. 83/1976 Zb. prevzaté druhy rekreačných objektov a ich definície\n(okrajovo sa stavby na individuálnu rekreáciu uvádzajú len v súvislosti s doplnkovými stavbami v § 139b\nods. 6 Stavebného zákona), nemôže ísť na ťarchu navrhovateľa.\nĎalej žalovaný uviedol, že z ustanovenia § 76 ods. 1 a § 85 ods. 1 Stavebného zákona vyplýva, že\nstavbu možno užívať len účel určený v kolaudačnom rozhodnutí prípadne v stavebnom povolení. Z\nuvedeného je zrejmé, že k skúmaniu otázky, či sa stavba užíva na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí\nmôže stavebný úrad pristúpiť až po jeho vydaní. Žalovaný má zato, že v štádiu, keď sa v územnom\nkonaní ešte len rozhoduje o umiestnení stavby, nie je možné prijať taký záver, aký prijal krajský súd v\nodôvodnení svojho rozhodnutia, že stavba je rodinným domom a takto sa bude aj užívať. Na takomto\nzávere krajského súdu nemožno napríklad zamietnuť návrh na vydanie územného rozhodnutia alebo sa\nod návrhu odkloniť a rozhodnúť inak a to len preto, že správny orgán alebo súd má pochybnosť o jej\nskutočnom užívaní. Takýto postup by bol neprípustný a nezákonný.\nŽalovanému z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu preto nie je zrejmé, akým relevantným a\nzákonu zodpovedajúcim spôsobom mal či už prvoinštančný správny orgán alebo žalovaný dokazovať a\npreukazovať, že predmetom návrhu nie sú rodinné domy. Evokovanie krajského súdu na to jednoznačne\nnepostačuje. Za prípustnú, zákonne a právne akceptovateľnú nemožno považovať ani úvahu resp.\npoznámku krajského súdu, že v súčasnej dobe je bežné, že občania vlastnia viacero rodinných domov, z\nktorých niektoré využívajú na trvalé bývanie a niektoré výlučne len na rekreačné účely. Žalovanému nie\nje dostatočne zrejmé, čo tým mal krajský súd v súvislosti s posudzovaním navrhovanej stavby na mysli,\npretože rovnako by bolo možné prijať názor, že občania môžu vlastniť viacero rekreačných domov, z\nktorých niektoré budú užívať na rekreačné účely a iné na bývanie. Takto formulované odôvodnenie pre\nzrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je podľa\nžalovaného absolútne neprípustné.\nVo vzťahu k zrušeniu rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku\nžalovaný uviedol, že zrušenie rozhodnutia žalovaného krajský súd odôvodnil s poukazom na to,\nže súčasťou administratívneho spisu je len dokumentácia pre územné konanie bez ďalšej časti,\npredovšetkým kompletnej projektovej dokumentácie stavby (jednotlivých rekreačných chalúp), a preto\nmu nemalo byť zrejmé, aký skutočný charakter posudzované stavby budú mať, z čoho majú byť\nzhotovené, z akých materiálov. Ako ďalej uviedol, z podkladov mu bol zrejmý len spôsob napojenia\nstavieb na inžinierske siete a tvar strechy.\n\nĎalej žalovaný poukázal na ustanovenia § 35 ods. 1, § 39a ods. 1 a ods. 2, § 58 ods. 1 a § 66 ods. 3 písm.\ng/ Stavebného zákona a ustanovenia § 3 ods. 4 a § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia stavebného zákona a skonštatoval, že je z citovaných ustanovení dostatočne\nzrejmý a jasný rozsah podkladov, ktoré sa v týchto konaniach pre vydanie územného alebo stavebného\npovolenia majú predkladať. Pretože navrhovateľom ako vedľajším účastníkom konania predložená\ndokumentácia pre územné rozhodnutie obsahovo zodpovedala požiadavkám kladeným v ustanovení 3\nods. 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., žalovaný ponecháva na posúdení odvolaciemu súdu urobiť si úsudok\no odôvodnení krajského súdu, že súčasťou administratívneho spisu bola len dokumentácia pre územné\nkonanie bez ďalšej časti a nie kompletná projektová dokumentácia stavby jednotlivých rekreačných\nchalúp, a preto mu nemalo byť zrejmé, aký skutočný charakter posudzované stavby budú mať, z čoho\nmajú byť zhotovené, z akých materiálov.\nV súvislosti s druhom prebiehajúceho správneho konania je potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že\nvydaním územného rozhodnutia o umiestnení stavby, sa stavba na týchto pozemkoch len umiestňuje s\ntým, že navrhovateľovi sa ním priznáva len právo na to, aby si v lehote dvoch rokov od nadobudnutia\njeho právoplatnosti požiadal o vydanie stavebného povolenia. To znamená požadovať od navrhovateľa\nv štádiu územného konania projektovú dokumentáciu vypracovanú v rozsahu podľa § 9 vyhlášky č.\n453/2000 Z. z., ktorú je stavebník povinný predložiť až k žiadosti o vydanie stavebného povolenia, by\nbola bez opory v zákone.\nŽalovaný dal do pozornosti, že okrem žalobcov v rade 4/ až 6/, ani žalobcovia v rade 1/ až 3/ v\nsprávnom konaní nikdy nemohli osvedčiť status účastníkov územného konania podľa ustanovenia §\n34 ods. 2 Stavebného zákona. Tento status žalobcovia osvedčili výlučne len na základe rozhodnutia\nMinisterstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Odboru štátnej stavebnej správy č. 05312/2014/\nB621-SV/01086/Hod z 13. januára 2014, ktorý vo svojom odvolacom rozhodnutí zmenil rozhodnutie\nžalovaného č. OU-ZA-OVBP2/V/2013/00034/Kod z 15. novembra 2013, ktorým ich spolu so žalobkyňou\nv rade 4/ v štádiu odvolacieho konania vylúčil z územného konania, pričom sa podrobne osobitne\npri každom z nich zaoberal dôvodmi ich vylúčenia, tak že im toto postavenie ponechal s jediným\nodôvodnením, že ich práva by mohli byť dotknuté. Výsledkom tohto rozhodnutia bolo nakoniec aj podanie\nžaloby osobami, ktoré žalovaný aj naďalej považuje za osoby, ktorým nemalo byť takéto oprávnenie na\npodanie žaloby nikdy priznané.\nŽalovaný má zato, že žalobcovia v žalobe a ich právna zástupkyňa na ústnom pojednávaní neuviedli\nžiadne relevantné dôvody, ktoré by nasvedčovali, že vydaným rozhodnutím mali alebo mohli byť\nporušené ich procesné práva v správnych konaniach a také relevantné dôkazy, skutočnosti a dôvody,\nktoré by preukazovali, že umiestnením navrhovanej stavby by vôbec reálne mohlo dôjsť k zásahom do\nvýkonu ich vlastníckych a užívacích práv k nehnuteľnostiam alebo, že by mohli byť na týchto svojich\nvlastníckych a užívacích právach akýmkoľvek spôsobom inak ukrátení. Svedčí o tom aj skutočnosť, keď\ndo diktafónu na otázku zamestnankyne žalovaného v čom konkrétne vidí porušenie práv a oprávnení\nžalobcov, právna zástupky žalobcov nevedela toto ich porušenie konkretizovať. Vo svojom vyjadrení len\nzotrvala na svojom názore o nesúlade návrhu s územným plánom, ktorý mal byť postačujúci. Žalobcovia\ntak v správnych konaniach ako aj v súdnom konaní presvedčivo neosvedčili svoje oprávnenie užívať\npozemky pod navrhovanou stavbou pre svoje vlastné voľnočasové či už športové alebo rekreačné účely.\nŽalovaný má zato, že krajský súd v súdnom konaní starostlivo nezisťoval, čoho sa vlastne žalobcovia\nv správnom konaní a v žalobnom návrhu domáhali a či to, čoho sa domáhali, má oporu v zákonoch a\nÚstave Slovenskej republiky a v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu náležité ani nevysvetlil, prečo\nsa jednostranne priklonil len k tvrdeniam žalobcov, ignorujúc vyjadrenia orgánu územného plánovania\nMesta Žilina a ignorujúc aj vyjadrenie spoluautora Územného plánu Mesta Žilina.\nIV.\nOdvolanie pribratého účastníka konania\nÚčastník konania podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 10. februára 2015, č. k. 20S 49/2014-140 odvolanie (ďalej len „odvolanie\núčastníka konania“), v ktorom sa domáhal aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že\nžalobu zamietne. Účastník konania si uplatnil právo na náhradu trov konania.\nV odvolaní účastník konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že rozhodnutie\nkrajského súdu napáda odvolaním z dôvodov podľa § 205 ods. 2. písm. a/, písm. b/ a písm. f/\nObčianskeho súdneho poriadku.\n\nĎalej účastník konania uviedol, že na proces preskúmania zákonnosti správneho rozhodnutia súdom\nnie je možné nazerať tak, že to bude súd kto bude vyhľadávať za žalobcu konkrétne pochybenia\nžalovaného správneho orgánu, ktorých sa mal dopustiť voči žalobcovi v napadnutom rozhodnutí, že\nnamiesto žalobcu ich bude konkretizovať a subsumovať pod konkrétne právne normy. V zmysle zásady\n„vigilantibus iura“ je to práve sám žalobca, a nik iný, kto má súdu podrobne, zrozumiteľne, určito a\nv zákonnej lehote zadefinovať zákonom určené premenné k tomu, aby súd mohol svoju prieskumnú\nčinnosť realizovať. Nakoľko ide o precíznu prácu vyžadujúcu si znalosť práva, zákon dokonca požaduje\npre žalobcu ako podmienku zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý by mal vypracovať\nkvalitný žalobný návrh. Po oboznámení sa so žalobou je účastník konania toho názoru, že žaloba\nžalobcov v 1/ až 6/ rade, je neúplná a neurčitá. Nie sú splnené základné zákonné náležitostí žaloby.\nÚčastník konania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sž 88/1997\n(R 64/1998).\nV prejednávanej veci podľa názoru účastníka konania, v žalobe žalobcov chýbajú konkrétne tvrdenia\nžalobcov o tom, v akom rozsahu napádajú rozhodnutie, že boli ukrátení na právach, že rozhodnutie\nje nezákonné a o tom, ktoré konkrétne právo bolo porušené s označením dotknutého právneho\nustanovenia. Na základe vyššie uvedeného je možné skonštatovať, že absencia zákonných náležitostí\nžaloby, je takou vadou žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu.\nPodľa žalobcu v právnej praxi je všeobecne akceptovaný právny názor, že ak žalobca netvrdí, že bol\nukrátený na konkrétnom práve rozhodnutím a postupom správneho orgánu, nie je aktívne legitimovaný\nk podaniu správnej žaloby, nakoľko sa argumentum a contrario predpokladá, že na svojich právach\nukrátený nebol. Nestačí len tvrdenie, že rozhodnutie je nezákonné. Účastník konania poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sž 114/99 (R 58/2001).\nJe tak zrejmé podľa účastníka konania, že súd je povinný preskúmať žalobu prísne formálne, nie je\noprávnený sám dotvárať chýbajúci, neurčitý resp. sporný obsah žaloby (a to ani vlastným doplňujúcim\nvýkladom). Súd je v zmysle § 250h Občianskeho súdneho poriadku viazaný rozsahom žaloby. Účastník\nkonania dal do pozornosti, že prvé tri články žaloby sú len opisom skutočností, ktoré sa udiali pred\npodaním žaloby. Článok IV obsahuje na začiatku 7 odstavcov, ktoré len citujú zákon. Nič viac. Samotný\nvlastný opis problému sa začína na Strane 5 žaloby slovami „Zastávam názor...“ a končí šiestou stranou.\nTeda z celého obsahu sedem stranovej žaloby je veci samej venovaných jedna polovica strany. To by\nsamozrejme i stačilo, avšak obsah je mimoriadne vágny. Účastník konania je toho názoru, že krajský\nsúd nepostupoval správne ak takúto žalobu považoval za žalobu so všetkými zákonnými náležitosťami.\nOkrem uvedeného umocňuje neurčitosť, dokonca až zmätočnosť žaloby i fakt, že bola podaná jedným\nprávnym zástupcom za šesť žalobcov. Na tom by samozrejme nebolo nič zvláštne, nakoniec to umožňuje\ni § 250 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, avšak pri správnej žalobe ide vždy výlučne len o ochranu\nindividuálnych práv účastníkov správneho konania. Z tohto dôvodu je nevyhnutné označiť všetky vyššie\nuvedené konkrétnosti vo vzťahu ku každému účastníkovi žaloby. Spoločné podanie žaloby je potrebné\nchápať len ako určitú možnosť ako hospodárne vystupovať v konaní. Neznamená to, že spoločnou\nžalobou sa žalobcovia zbavia povinnosti tvrdenia samého za seba a skryjú sa za tvrdenia iných. Vždy\nide o individuálnu ochranu práv. Každý jeden z nich je totiž zvyčajne ukrátený na svojich individuálnych\nprávach inak resp. z iného dôvodu.\nĎalej účastník konania uviedol, že v žalobe žalobcov ich právny zástupca vystupuje absolútne\nuniformne, dokonca používa v žalobe jednotné číslo bez konkrétneho určenia, o ktorého žalobcu zo\nšiestich v danom prípade ide. Nerozlišuje jednotlivých žalobcov, neindividualizuje ich. Tento postup\nžalobcov ako i samotná obsahová neurčitosť žaloby poukazuje skôr na dosiahnutie spoločného\nkolektívneho zámeru než na dosiahnutie individuálnej ochrany svojich práv v správnom konaní. Účastník\nkonania je toho názoru, že žaloba bola podaná účelovo.\nVo vzťahu k určeniu okruhu účastníkov konania účastník konania uviedol, že považuje za správne\nako sa krajský súd vysporiadal s návrhom žalobcov vo 4/, 5/ a 6/ rade (zastavenie súdneho konania).\nAvšak poukázal na postavenie žalobcu v 1/ rade Y. H.. Z rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 05312/2014/B621-SV/01086/Hod z 13. januára 2014\nvyplýva, že žalobca v 1/ rade podal odvolanie proti procesnému rozhodnutiu žalovaného, ktorým\nžalobcovi v rade 1/ nepriznal status účastníka konania. Odvolanie však podal oneskorene, po zákonnej\nlehote. Z uvedeného dôvodu nastali voči žalobcovi v 1/ rade právne účinky správneho rozhodnutia\nžalovaného OU-ZA-OVBP2/V/2013/00034/Kod a tento nemá status účastníka konania. Podľa názoru\núčastníka konania, nič na tom nemení ani fakt, že vyššie uvedené rozhodnutie Ministerstva dopravy,\nvýstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky predmetné rozhodnutie zrušilo. Tento procesný\npostup Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky nebol správny,\nnakoľko nerešpektoval zákonom uložené následky zmeškania odvolacej lehoty žalobcom v 1/ rade. Z\n\nrozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa účastníka\nkonania jasne vyplýva, že tento postupoval v zmysle ustanovení správneho poriadku o odvolaní (§\n59 ods. 2 Správneho poriadku). Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej\nrepubliky však nemá oprávnenie z tohto ustanovenia dodatočne konvalidovať následky zmeškania\nodvolacej lehoty žalobcom v 1/ rade. Preto je toto procesné rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja Slovenskej republiky nezákonné. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho\nrozvoja Slovenskej republiky mohlo uvedené rozhodnutie zrušiť len vo vzťahu k odvolateľom, ktorý sa\nodvolali v zákonnej lehote.\nZ uvedeného dôvodu účastník konania tvrdí, že žalobca v 1/ rade nie je účastníkom správneho konania\nktorého výsledkom je žalobou napadnuté rozhodnutie, a nemá teda ani oprávnenie podať žalobu (nie\nje aktívne legitimovaný). V zmysle uvedeného mal krajský súd postupovať i v prípade žalobcu v 1/ rade\ntak, že konanie mal zastaviť (obdobne ako učinil krajský súd pri žalobcovi v 4/ rade).\nVo vzťahu k zásade koncentrácie územného konania účastník konania uviedol, že má za to, že krajský\nsúd pochybil i v ďalšom svojom postupe, a to závažne. Účastník konania poukázal na konštantnú\nrozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžp 13/2011 a sp. zn. 5Sžp 3/2012.\nPodľa účastníka konania odvolatelia mali stavebným úradom vytvorený zákonný priestor na uplatnenie\nsvojich námietok v súlade s § 36 ods. 1 Stavebného zákona. Ako vyplýva zo spisu i z rozhodnutia\nžalovaného ústne pojednávanie sa uskutočnilo 12. júna 2013 na Okresnom úrade Žilina o 10:00 hod..\nV súlade so zásadou koncentrácie konania stavebný úrad na neskôr vznesené námietky neprihliada ex\nlége. To samozrejme platí pre akékoľvek námietky vznesené tak v odvolacom konaní ako i v prípadnom\nsúdnom prieskume. Z uvedeného dôvodu je správny orgán povinný na vznesené námietky neprihliadať\nex lége.\nAko je zrejmé z konania krajského súdu, krajský súd sa podľa názoru účastníka konania vôbec\nnezaoberal zásadou koncentrácie v územnom konaní, vôbec sa nevenoval námietkam vznesenými\nžalobcami, ich obsahu a ich vybaveniu. Krajský súd sa vôbec nezaoberal vplyvu zásady koncentrácie\nna ďalšie uplatňovanie práv žalobcov v odvolacom konaní resp. súdnom prieskume. Správny orgán v\nnapadnutom správnom rozhodnutí námietky doslovne citoval, riadne o nich rozhodol a svoje rozhodnutie\ni riadne odôvodnil. Nik zo žalobcov toto rozhodnutie vo vzťahu k vzneseným námietkam nenapadol. Ako\nje potom možné, že krajský súd opomenul takúto dôležitú skutočnosť a podujal sa rozhodovať o niečom\nčo žalobcovia v námietkovom konaní absolútne nenamietali. Účastník konania je presvedčený, že v\ntakom prípade neostávalo krajskému súdu zrejme nič iné, len žalobu zamietnuť s poukazom na zásadu\nkoncentrácie územného konania. I z toho je vidieť, že žalobcovia generujú námietky účelovo, nie účelne.\nK obsahu námietky A. P. v územnom konaní účastník konania uviedol, že v súvislosti so zásadou\nkoncentrácie konania je potrebné ešte poukázať na námietku vznesenú A. P.. Každý právny úkon má\nbyť učinený zrozumiteľne a určito. Vznesenie námietky v územnom konaní je taktiež právnym úkonom.\nAký je teda obsah námietky A. P., ktorá uviedla, že súhlasí s uvedenými námietkami pána F., pani H.\na pána Z..\nZ uvedeného podľa účastníka konania nie je možné vyvodiť prejav vôle, ktorým by boli vznesené\nvlastné konkrétne námietky A. P. smerujúce k ochrane jej individuálnych práv a záujmov. Vyslovenie\nsúhlasu s námietkami inej osoby nemá v práve opora, nakoľko platnosť námietky nie je podmienená\nsúhlasom inej osoby. Naopak, zo „súhlasu“ A. P. je možné vyvodiť len záver, že v podstate len potvrdzuje\nopodstatnenosť námietok iných účastníkov konania a tým ohrozenie individuálnych záujmov iných osôb,\nnie však záujmov jej samej.\nĎalej účastník konania uviedol, že krajský súd vo výroku svojho rozhodnutia uvádza ako dôvody zrušenia\nnapadnutého správneho rozhodnutia ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/, písm. c/ a písm. d/ Občianskeho\nsúdneho poriadku a § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.\nAk by krajský súd postupoval dôsledne, určite by sa najprv vysporiadal s otázkami procesnými, ktoré\nuž uviedol účastník konania a následne by bolo potrebné zúžiť rozhodovanie krajského súdu na tie\nmeritórne témy ktoré výslovne navrhujú žalobcovia a zároveň, pri ktorých bola využitá povinnosť ich\nkoncentrácie v námietkovom konaní. V takom prípade by krajský súd nepochybne zistil, že žaloba je\nnedôvodná, nakoľko sa v nej vznášajú námietky, ktoré neboli uplatnené v námietkovom konaní žiadnym\nz účastníkov. Len žalobca v 4/ rade subjektívne namietol v námietkovom konaní nesúlad s územným\nplánom, avšak túto osobu krajský súd považoval za osobu bez aktívnej legitimácie v tomto konaní a\nkonanie voči nej zastavil (nevyužila riadny opravný prostriedok).\nInak povedané, vzhľadom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu by krajský súd zrejme ani nemal\ndospieť do fázy, v ktorej bude hodnotiť aplikáciu hmotného práva aplikovaného správnym orgánom na\nskutkový stav (teda rozhodovať, či vec bola alebo nebola správne právne posúdená; teda rozhodovať\npodľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku).\n\nZásada koncentrácie konania v tomto smere taktiež značne zužuje aplikovanie dôvodu podľa § 250j\nods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Nik zo žalobcov podľa účastníka konania nenamietal\nv odvolaní vybavenie svojich námietok vznesených pred krajským súdom stavebným orgánom. Z\nuvedeného je zrejmé, že pre každého žalobcu je skutkový stav vo vzťahu k jeho námietkam dostatočne\njasný a nerozporoval ho. Ak žalobca vzniesol nové námietky, hoci tieto mal možnosť vzniesť v\nnámietkovom konaní, na tie nie je možné prihliadať.\nNik zo žalobcov nerozporoval tak nepreskúmateľnosť ani nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nedostatok\ndôvodov (vo vzťahu k odpovedi na svoje námietky vznesené v prvoinštančnom správnom konaní).\nPodobne ako pri dôvodoch § 250j ods. 2 písm. a/ a psím. c/ Občianskeho súdneho poriadku, ani\ntu nie je zrejmé z akého dôvodu krajský súd prikročil k použitiu tohto ustanovenia, § 250j ods. 2\npísm. d/ Občianskeho súdneho poriadku. Mimochodom, ak by bolo rozhodnutie nepreskúmateľné resp.\nnezrozumiteľné, ako krajský súd dospel k tomu, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. To\nznamená, že správny orgán musel formulovať rozhodnutie zrozumiteľne a preskúmateľne, keď krajský\nsúd ho dokázal preskúmať a zistiť, že uvádzaný právny názor nie je správny. Konanie krajského súdu\nsi odporuje a bolo nedôsledné. Rozhodnutie krajského súdu považuje účastník konania za rozhodnutie,\nktoré má tzv. iné vady konania (uvedené vyššie), ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Je arbitrárne.\nPrípadná otázka, či pripravovaná výstavba je alebo nie je v súlade s Územným plánom mesta Žilina,\nje podľa účastníka konania predbežnou otázkou a tú si musí vyriešiť sám správny orgán a nie krajský\nsúd (súd je oprávnený preskúmať rámec takéhoto rozhodovania pri predbežnej otázke). Stavebný úrad\nje odborne spôsobilý posudzovať charakter jednotlivých stavieb a nie súd. Ak platí, že zákonodarca\nvypracúva k zákonom dôvodovú správu a súdy ju využívajú v procese jeho interpretácie ako podklad pre\nzistenie účelu a zmyslu zákona, potom to isté musí platiť aj o všeobecne záväzných nariadeniach obce.\nObec resp. mesto si v rámci svojich samosprávnych kompetencií zabezpečuje aj územnoplánovaciu\ndokumentáciu a rozhoduje o využívaní svojho územia. Má to svoje logické dôvody. Preto nie je možné zo\nstrany krajského súdu ignorovať vôľu Mesta Žilina pri výklade toho, či je alebo nie je možné umiestnenie\nstavieb na dotknutej ploche.\nKrajský súd si mylne vykladá podľa účastníka konania možnosť realizácie základnej a doplnkovej funkcie\nv území v tom, že tieto funkcie musia byť v akomsi vzájomnom vzťahu, že funkcia doplnková má priamo\ndopĺňať funkciu základnú. Takto to jednoznačne nie je, pri takomto výklade by si územný plán vystačil s\nfunkciou základnou a funkcia doplnková by bola nadbytočná. Krajský súd neodlíšil funkciu od objektov,\nktoré funkciu napĺňajú. Obe funkcie v území môžu obsahovať objekty hlavné a objekty doplnkové. Súvis\nmedzi základnou funkciu územia a doplnkovou funkciou územia môže úplne absentovať. Omylom je tiež\npoukazovanie na nutnosť masového využívania územia, územný plán musí zohľadňovať aj individuálne\nzáujmy občanov mesta. Nie je možné tvrdiť, že v športovo rekreačných plochách musí mať prioritu\nkolektívny záujem pred záujmom individuálnym.\nĎalej účastník konania uviedol, že krajský súd priamo zasahuje do samosprávnych kompetencií mesta,\nkeď Mestu Žilina vnucuje svoj názor a zasahuje do kompetencií stavebného úradu, keď rieši otázky\nstavebnotechnického charakteru. Je neprípustné aby krajský súd bez odborných znalostí sám prijímal\nzávery o charaktere stavieb. A už vonkoncom nie na základe neodborných dohadov, ktoré následne\nprezentuje ako svoje závery.\nÚčastní konania dal na záver do pozornosti, že krajský súd sa dopustil i ďalšieho závažného porušenia\nzákona. Žiadal totiž predložiť také doklady, ktoré zákon v územnom konaní vôbec nevyžaduje. Krajský\nsúd vyčíta správnemu orgánu neexistenciu tzv. projektovej dokumentácie. A toto považoval krajský súd\nza dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (neúplnosť spisu).\nIde zjavne o exces krajského súdu. V zmysle § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. sa k územnému konaniu\npredkladá len „dokumentácia\". Projektová dokumentácia je predkladaná zásadne až v stavebnom\nkonaní (§ 8 ods. 1 písm. g/). Je potrebné dôsledne rozlišovať medzi oboma pojmami.\nV.\nNámietka zaujatosti voči sudkyni\nÚčastník konania vzniesol po vydaní rozhodnutia krajského súdu námietku zaujatosti voči sudkyni\nKrajského súdu v Žiline JUDr. Erike Čanádyovej, ktorú odôvodnil tak, že pri preberaní právneho\nzastúpenia sa 12. marca 2015 Ing. H. P. dozvedel od svojho nového právneho zástupcu, že predsedníčka\nsenátu, ktorá vo veci rozhodovala, sudkyňa JUDr. Erika Čanádyová, je manželkou pplk. Ing. E. R.,\nvyšetrovateľa Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorý vyšetruje podanie Ing. H. P. v trestnej veci\n\nČVS: ORP-1364/3-OEK-ZA-2011 ORPZ Žilina (podanie ako konateľa HORVÁT klimatizácia a vetranie,\ns.r.o.).\nVzhľadom na skutočnosť, že voči manželovi predsedníčky senátu sa Ing. H. P. viackrát sťažoval ohľadom\njeho postupu v trestnom konaní, má za to, že sú naplnené podmienky pre vznesenie námietky, že v\npredmetnej veci konal zaujatý sudca. Samotné konanie súdu ako i rozhodnutie súdu tomu napovedá. Je\ncelkom prirodzené, že manželia medzi sebou preberajú i pracovné veci. Účastník konania nepochybuje\no tom, že i v tomto prípade je viac ako pravdepodobné, že predsedníčka senátu prišla do styku, možno\ni nechtiac, s informáciami súvisiacimi s jej manželom a Ing. H. P..\nVI.\nVyjadrenia k odvolaniam\nK podanému odvolaniu žalovaného a odvolaniu pribratého účastníka konania sa vyjadrili\nprostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobcovia v 1/ až 3/ rade listom z 12. júna 2015 a žiadali\naby odvolací súd výroky rozhodnutia krajského súdu, okrem výroku o náhrade trov konania žalobcov\nv 1/ a 3/ rade, potvrdil.\nŽalobcovia v l/až 3/ rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedli, že v zmysle odôvodnenia\nrozsudku podľa názoru krajského súdu tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne\nskúmali charakter umiestňovanej stavby (okrem navrhovateľom označeného názvu v návrhu na\numiestnenie stavby a ním predloženej dokumentácie), nevykonali žiadne dôkazy, ktoré by subsumovali\ndo obsahu predloženého administratívneho spisu a preukazovali by nimi, aký charakter umiestňovaná\nstavba skutočne má. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že predložený administratívny spis\nneobsahoval podklady, ktoré by preukazovali záver žalovaného, že posudzované stavby sú stavbami\nnie rodinných domov, ale stavbami určenými na individuálnu rekreáciu, posúdenie vykonané žalovaným\nsa krajskému súdu javilo ako účelové v snahe obísť záväzné časti platného Územného plánu Mesta\nŽilina, ktorý zakazuje v uvedenej lokalite výstavbu rodinných domov. Krajský súd dospel k záveru, že\nindividuálna rekreácia z hľadiska posudzovania umiestnenej stavby nenapĺňa charakter rekreácie ako\ndoplnkovej funkcie a nie je možné posudzovanú stavbu subsumovať ako stavbu v súlade s platným\núzemným plánom, lebo nenapĺňa ani základnú funkciu vymedzenú územným plánom pre dané územie,\na to funkciu športu, pričom rekreácia je len funkciou doplnkovou.\nĎalej žalobcovia v 1/ až 3/ rade uviedli, že podľa názoru krajského súdu vybudovanie, i keď v\nkonaní to nebolo preukázané, individuálnych rekreačných chalúp, pokiaľ by boli aj skutočne využívané\nlen na prechodné ubytovanie, nenapĺňa športovú funkciu ako prioritnú základnú funkciu v danom\núzemí, ktorá znamená predovšetkým realizáciu tých zariadení, ktoré majú slúžiť športovým aktivitám\nmasového charakteru a nie slúžiť individuálnej rekreácii (individuálnemu športu). Pokiaľ by územný\nplán zamýšľal realizáciu rekreačnej činnosti aj formou individuálnej rekreácie (rekreačné chaty), tak by\njednoznačne takúto požiadavku subsumoval do obsahu buď hlavnej alebo doplnkovej funkcie vo vzťahu\nk posudzovanému územiu, čo však neučinil, resp. by výstavbu takéhoto typu objektov do územného\nplánu zahrnul.\nV zmysle citovaného odôvodnenia rozsudku je podľa žalobcov v 1/ až 3/ rade zrejmé, že sa krajský\nsúd dôsledne zaoberal súladom umiestnenia stavby v danej lokalite s územným plánom, a teda\nzákonnosťou napadnutých rozhodnutí žalovaného na základe dôvodov podrobne špecifikovaných v\nžalobe. Žalobcovia sa pritom podanou žalobou domáhali ochrany svojich vlastníckych práv a využili\nvšetky prostriedky ochrany vyplývajúce im z nesporného postavenia účastníkov územného konania ako\nvlastníkov pozemkov dotknutých umiestnením stavby v danej lokalite. S rozhodnutím krajského súdu\nsa preto plne stotožňujú a podané odvolania žalovaného a pribratého účastníka do konania, vzhľadom\nna správny postup a rozhodnutie krajského súdu, nie postup svojvoľný a neodborný, ako uvádzajú\nodvolatelia, považujú za nedôvodné.\nUmiestnenie plánovaných stavieb v dotknutom území v rozpore s územným plánom v zmysle\nnapadnutých rozhodnutí žalovaného by totiž pre žalobcov znamenalo jednoznačný zásah do ich\nvlastníckych práv a do ich základného práva na vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedenému\npostupu bolo možné zabrániť len prostredníctvom správnej žaloby a zrušenia nezákonných rozhodnutí\nžalovaného. Vychádzajúc z dôvodov a námietok rozpísaných v podaných odvolaniach zastávajú názor,\nže odvolatelia dospeli k nesprávnemu výkladu a pochopeniu nielen podanej žaloby, ale aj rozsudku,\nčo do jeho odôvodnenia. Z podanej žaloby je zrejmé, že sa žalobcovia nedomáhali nezákonným a\nprotiústavným spôsobom práva užívať súkromné pozemky iných vlastníkov pre vlastné voľnočasové\nšportové alebo iné svoje rekreačné aktivity tak, ako vo svojom odvolaní uvádza žalovaný.\n\nŽalobcovia v 1/ až 3/ rade zastávajú názor, že krajsky súd celkom správne vyhodnotil zámer navrhovateľa\nstavby. Z administratívneho spisu nijakým spôsobom nevyplýva, že by umiestnenie stavby, resp.\nplánovaná výstavba bola v súlade s funkciami, a to ani základnou ani doplnkovou, určenými územným\nplánom, že by napĺňala charakter prechodného ubytovania, a ani že by sa zo spôsobu plánovanej\nvýstavby nedalo usudzovať na individuálnu bytovú výstavbu tak, ako bola pôvodne navrhovaná\nv predchádzajúcom územnom konaní. Krajsky súd podľa ich názoru správne upriamil pozornosť\nna samotný charakter plánovanej výstavby, ktorý nebol už v štádiu územného konania dostatočne\npreukázaný tak, aby išlo o nespornú výstavbu rekreačných chalúp určených na prechodné ubytovanie,\nresp. o súlad umiestňovanej stavby s územným plánom.\nVzhľadom na uvedené nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného vysloveným v podanom odvolaní,\na to že rekreačné objekty v súčasnosti môžu svojím architektonickým vzhľadom a hmotovým riešením\nzodpovedať rodinným domom, čo by malo znamenať, že rozhodnutie o umiestnení stavby bolo v súlade s\núzemným plánom. Žalovaný mal jednoznačne už v štádiu územného konania postupovať tak, aby z jeho\nrozhodnutia, ktorého podkladom bol návrh predložený navrhovateľom, bolo zrejmé, že umiestňovaná\nstavba nenapĺňa neprípustnú funkciu podľa územného plánu. Žalovaný však postupoval v rozpore s\npredmetnými zákonnými ustanoveniami (§ 37 ods. 2 a § 43a Stavebného zákona).\nPokiaľ ide o námietku zaujatosti vznesenú voči sudkyni, žalobcovia v 1/ až 3/ rade majú za to, že\nsťažnosti podané pribratým účastníkom konania na manžela zákonnej sudkyne nemôžu byť dôvodom\njej zaujatosti v súdnom konaní krajského súdu voči pribratému účastníkovi.\nK podanému odvolaniu žalobcov v 1/ až 3/ rade sa žalovaný a účastník pribratý do konania nevyjadrili.\nVII.\nVyjadrenie k námietke zaujatosti\nK podanej námietke zaujatosti sa vyjadrila sudkyňa Krajského súdu JUDr. Erika Čanádyová, ktorá\nuviedla, že je pravdou, že pplk. Ing. E. R., vyšetrovateľ Policajného zboru Slovenskej republiky je\njej manžel. Až z podanej námietky zaujatosti sa dozvedela, že jej manžel koná v trestnej veci ČVS:\nORP-1364/3-OEK-ZA-2011 ORPZ Žilina ako vyšetrovateľ. Tieto skutočnosti si po oboznámení sa s\nnámietkou zaujatosti overila aj u manžela, ktorý jej ich potvrdil.\nK uvedenej trestnej veci sa sudkyňa vyjadriť nevie, ani k tomu či postup, ktorý označil účastník konania v\nnámietke zaujatosti, zodpovedá skutočnosti alebo nie, či skutočne boli podávané sťažnosti na postup jej\nmanžela a boli tieto sťažnosti vybavené tak, ako ich popisuje v zozname podaných sťažností účastník\nkonania.\nZáverom sudkyňa uviedla, že nie je vo veci zaujatá, nemá žiadny pomer k Ing. H. P. a konanie vo veci\nsp. zn. 20S 49/2014 nesúvisí s prácou jej manžela. Veci ktoré napadnú na Krajský súd v Žiline, vrátane\nveci sp. zn. 20S 49/2014, referuje v senáte a nie doma s manželom.\nPodanú námietku zaujatosti sudkyňa považuje preto za účelovú práve z dôvodu, že vo veci Ing. H. P.\nnemal úspech a takouto formou sa snaží docieliť zrušenie vydaného neprávoplatného rozhodnutia.\nVIII.\nPrávny názor odvolacieho súdu\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie\no právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu\nuvedenom v odvolaní žalobcov v 1/ až 3/ rade, v odvolaní žalovaného a v odvolaní účastníka konania\npodľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\n\nporiadku a § s 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania,\nkeď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk) po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že\nodvolanie žalobcov v 1/ až 3/ rade nie je dôvodné a odvolanie žalovaného a pribratého účastníka do\nkonania je dôvodné.\nPodľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s\nprávnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi\npredpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava aj zákonnosť\npostupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,\npodľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V\nzákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v\npriebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa\nna takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\nOdvolací súd primárne v medziach odvolania preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho súdneho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho\nsúdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov\na rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok\nvymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nPredmetom konania na krajskom súde bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nzo 7. marca 2014, č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00142/Kod, ktorým Okresný úrad Žilina, Odbor výstavby a\nbytovej politiky ako príslušný odvolací orgán podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 608/2003 Z. z. rozhodol\npodľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku o spoločnom odvolaní 1/Y. H. (žalobca v 1/ rade), 2/ J. F. (žalobca\nv 2/rade) a 3/ A. P. (žalobca v 3/ rade) podanom proti rozhodnutiu Mesta Žilina z 10. júla 2013, č. s.\n7326/2013-36519/2013-OS-MT, ktorým na návrh Ing. H. P., v územnom konaní rozhodlo Mesto Žilina\no umiestnení stavby „Sedem rekreačných chalúp, technická infraštruktúra, prístupová komunikácia,\nchodníky - I. etapa“ na pozemkoch CKN parciel č. 1064/17-20, parcely č. 1187/4, parcely č. 1188 a\nparcely č. 1187/2 a na pozemku EKN parcely č. 714/1 v katastrálnom území L. tak, že spoločné odvolanie\nzamietol a potvrdil rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu.\nOdvolací súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že 6. marca 2013 bol Ing. H. P. (ďalej len\nako „navrhovateľ umiestnenia stavby“) doručený Mestu Žilina návrh na vydanie územného rozhodnutia\npre stavby „7 rekreačných chalúp, obslužná komunikácia, inžinierske siete a prípojky“ na pozemkoch\nCKN parciel č. 1064/17-20 a parcely č. 1188 a na pozemku EKN parcely č. 714/1 a parcely č. 714/2 v\nkatastrálnom území L..\nListom z 9. apríla 2013 bol navrhovateľ umiestnenia stavby vyzvaný na doplnenie svojho podania\nzo 6. marca 2013 v lehote 60 dní od doručenia a prvoinštančný správny orgán zároveň rozhodol o\nprerušení konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Podaniami z 20. marca 2013 a 19. apríla 2014\nnavrhovateľ umiestnenia stavby doplnil svoje podanie zo 6. marca 2013.\nMesto Žilina 14. mája 2013 vydalo oznámenie o začatí konania a nariadení ústneho pojednávania na\n12. júna 2013 o 10:00 hod. vo veci navrhovateľa umiestnenia stavby, ktorý podal návrh na vydanie\núzemného rozhodnutia „Sedem rekreačných chalúp, technická infraštruktúra, prístupová komunikácia,\nchodníky“ na pozemkoch CKN parciel č. 1064/17-20, parcely č. 1187/4, parcely č. 1188 a parcely č.\n1187/2 a na pozemku EKN parcely č. 714/1 katastrálne územie L..\nĎalej odvolací súd konštatuje, že v predloženom administratívnom spise sa nachádza Zápisnica\nz konania o umiestnení stavby, spojeného s miestnym šetrením z 12. júna 2013. V zápisnici sú\nzaznamenané námietky:\n- U. F. (v zastúpení V. Z.): „Nesúlad splatným územným plánom, jedná sa o plochu 7.39.ŠR/03, kde\nje jasne stanovený charakter, nakoľko v tomto priestore nemôžu byť osadené rekreačné chalupy.\nNapojenie jestvujúcej kanalizácie podľa skutočného stavu nie projektovej dokumentácie od konečného\nvodovodu je dopojená kanalizačná prípojka p. P. RD č. XXX. Nedostačujúci tlak vody a nepostačujúca\ndimenzia prípojky p. P..“\n\n- V. Z.: „Nebolo vyjadrenie SPF, Búdková Bratislava.“\n- H. Z.: „Chcem, aby sa vlastníci pozemkov starali o svoje pozemky (2x do roka pokosiť). Chcem vedieť\nkoľko % ročne budú chaty obývané. P. P. povedal, ja si tu hranicu pozemku značím a budete ju vidieť\na cítiť a povedal to konkrétne p. J. F..“\n- A. U.: „Všetky pripomienky predtým, ako sme sa tu stretli na základe našej iniciatívy sme boli za p.\nF., p. H., p. Z..“\n- J. F.: „Doriešiť odvedenie vôd zo záujmového územia. Jestvujúca komunikácia od konečnej zastávky\nvyššie nie je stavaná na záťaž pri výstavbe rekreačných chalúp. Je to jediná cesta, ktorou sa dá dostať\nku nám. Nesúhlasím z dôvodu hlučnosti, prachu, smradu, výfukové plyny.“\n- C. H.: „Náhrada škody spôsobená stavebnou činnosťou. Jestvujúca komunikácia nie je stavaná na\nzáťaž pri výstavbe.“\n- A. P.: „Súhlasím s uvedenými námietkami p. F., p. H., p. Z. a p. Z..“\nMesto Žilina na základe podania navrhovateľa umiestnenia stavby zo 6. marca 2013 vydalo rozhodnutie\no umiestnení stavby z 10. júla 2013, č. s. 7326/2013-36519/2013-OS-MT - rozhodnutie prvoinštančného\nsprávneho orgánu, ktorým sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa\npodmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas\nplatnosti rozhodnutia, pre stavbu „Sedem rekreačných chalúp, technická infraštruktúra, prístupová\nkomunikácia, chodníky - I. etapa“ na pozemkoch CKN parcely č. 1064/17-20, parcely č. 1187/4, parcely\nč. 1188 a parcely č. 1187/2 a na pozemku EKN parcely č. 714/1 v katastrálnom území L., ku ktorým\nnemá navrhovateľ vlastnícke právo.\nProti rozhodnutiu prvoinštančného správneho orgánu podali v konaní o umiestnení stavby žalobcovia v\n1/ až 3/ rade odvolanie z 21. augusta 2013 a žalobcovia v 5/ a 6/ rade odvolanie zo 4. septembra 2013.\nŽalobkyňa v 4/ rade odvolanie proti rozhodnutiu prvoinštančného správneho orgánu nepodala.\nÚčastník pribratý do konania vo svojom odvolaní namieta, že žalobca v 1/ rade nemá status účastníka\nkonania, keďže nepodal včas odvolanie voči rozhodnutiu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho\nrozvoja, Odboru štátnej stavebnej správy č. 05312/2014/B621-SV/01086/Hod z 13. januára 2014.\nOdvolací súdu uvádza, že v odvolacom správnom konaní vydal Okresný úrad Žilina, Odbor výstavby\na bytovej politiky (žalovaný správny orgán) rozhodnutie z 15. novembra 2013, č. OU-ZA-OVBP2/\nV/2013/00034/Kod, ktorým nepriznal žalobcom v 1/ až 4/ rade postavenie účastníkov konania v\núzemnom konaní, v ktorom sa koná a rozhoduje o umiestnení stavby „Sedem rekreačných chalúp,\ntechnická infraštruktúra, prístupová komunikácia, chodníky - I. etapa“. Proti tomuto rozhodnutiu podali\nvčas odvolanie žalobcovia v 2/ až 4/ rade.\nRozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Odbor štátnej\nstavebnej správy z 13. januára 2014, č. 05312/2014/B621-SV/01086/hod Ministerstvo dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zrušilo ako celok rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu z 15. novembra 2013, č. OU-ZA-OVBP2/V/2013/00034/Kod, ktorým žalovaný správny orgán\nrozhodol o postavení účastníkov konania v územnom konaní a prikázalo žalovanému správnemu orgánu\nso žalobcami v 1/ až 4/ rade konať.\nŽalovaný správny orgán v odvolacom správnom konaní konal aj so žalobcom v 1/ rade a rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu mu ako účastníkovi konania doručoval. Podľa názoru odvolacieho súdu\nbol žalobca v 1/ rade účastníkom správneho konania ako aj súdneho prieskumu, nemení na tom nič ani\nto, že proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky z 15. novembra 2013,\nč. OU-ZA-OVBP2/V/2013/00034/Kod nepodal včas odvolanie.\nÚčastník pribratý do konania vzniesol odvolaciu námietku, že krajský súd prihliadol na námietky, ktoré\nneboli žalobcami vznesené v Zápisnici z konania o umiestnení stavby, spojeného s miestnym šetrením z\n12. júna 2013, resp. prihliadol na námietku žalobkyne vo 4/ rade, voči ktorej krajský súd zastavil konanie\nz dôvodu, že nepodala voči rozhodnutiu prvoinštančného správneho orgánu odvolanie a teda nemala\naktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby. Krajský súd týmto konaním podľa účastníka pribratého\ndo konania porušil zásadu koncentrácie konania, ktorá sa uplatňuje v zmysle Stavebného zákona v\núzemnom konaní.\nPodľa § 37 ods. 1 veta prvá Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú\núzemné plány obcí a zón.\nPodľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že\nnávrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi\núzemnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v\nodseku 2, návrh zamietne.\nOdvolací súd k uvedenému konštatuje, že úlohou stavebného úradu v konaní o umiestnení stavby je v\nzmysle § 37 ods. 1 a ods. 4 Stavebného zákona preskúmať z úradnej povinnosti to, či návrh a predložená\n\ndokumentácia sú v súlade s územným plánom obce alebo zóny. Neobstojí preto odvolacia námietka\núčastníka pribratého do konania o porušení zásady koncentrácie konania v konaní o umiestnení stavby.\nĎalej účastník pribratý do konania vzniesol odvolaciu námietku, že námietka žalobkyne v 3/ rade\nzachytená v Zápisnici z konania o umiestnení stavby, spojeného s miestnym šetrením z 12. júna 2013 je\nnezrozumiteľná. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že pre posúdenie veci samej,\nktorá je predmetom súdneho prieskumu, resp. odvolacieho konania, je táto námietka bez relevancie.\nŽalovaný vo svojom odolaní uvádza, že urbanistický okrsok je nepochybne v zmysle právnych predpisov\nrekreačný, v ktorom hlavnú funkciu má šport a doplnkovú rekreácia. Z Územného plánu Mesta\nŽilina nevyplýva, že v danom území by mali byť umiestnené stavby verejnoprospešného športového\ncharakteru. Rovnako podľa názoru účastníka pribratého do konania uvedeného v odvolaní neplatí, že\ndoplnková funkcia (rekreačná) má priamo dopĺňať základu funkciu (športová) urbanistického okrsku.\nPodľa žalovaného rodinné domy a chalupy môžu byť architektonickým vzhľadom a hmotovým riešením\ntotožné, rozdiel však je v spôsobe ich užívania. Podľa žalovaného k posudzovaniu, či sa stavba užíva na\núčel na to určený v kolaudačnom rozhodnutí, môže stavebný úrad pristúpiť až po vydaní kolaudačného\nrozhodnutia.\nVo vzťahu k týmto odvolacím námietkam odvolací súdu uvádza, že jednotlivé konania upravené v\nStavebnom zákone je nutné vidieť v ich vzájomnej časovej, formálnej a obsahovej súvzťažnosti. Napriek\ntomu, že sú rozhodnutia vydávané v týchto konaniach rozhodnutiami samostatnými a existuje proti nim\nsamostatná procesná obrana, nemožno prehliadnuť, že v stavebnom konaní stavený úrad preskúmava\naj to, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky\núzemného rozhodnutia (§ 62 ods. 1 písm. a/ Stavebného zákona) a v kolaudačnom konaní stavebný úrad\nskúma najmä to, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom\nkonaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené\nv územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej\nužívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb,\nživotného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení (§ 81 ods. 1 Stavebného zákona).\nÚzemný plán Mesta v jeho textovej časti bod. 2.7.2.5 Telovýchova a šport na str. 124 až 126 navrhuje\nv každom urbanistickom okrsku rozvíjať funkčné plochy pre rekreačnú neorganizovanú telovýchovu,\nškolskú telovýchovu a šport a organizovanú telovýchovu a šport. Pre rozvoj organizovanej telovýchovy\na športu majú slúžiť už existujúce športové centrá ako napríklad Národné športové centrum, futbalový a\nzimný štadión, športová hala na Bôriku, plaváreň atď. a ďalej aj futbalové ihriská a to aj v lokalite Brodno.\nPodľa textovej častí bodu 2.5.2 Rekreácia na str. 89 rozsah potrieb v oblasti rekreácie má vymedzovať\nv rozsahu požiadaviek obyvateľov trvalé žijúcich v meste ako aj obyvateľov z oblastí viazaného\ncestovného ruchu (chalupy, chaty, hromadné ubytovanie) a to v rozsahu požiadaviek na ich každodennú\nrekreáciu. Územný plán vychádza z predpokladu, že tieto potreby majú byť uspokojované nielen v rámci\nmonofunkčne (jednostranne) zameraných území, ale aj v rámci aj inak funkčne zameraných plôch.\nZ návrhu koncepcie rozvoja rekreácie, turizmu a cestovného ruchu podľa textovej časti bodu 2.7.5.2 na\nstr. 143 podľa žalovaného vyplýva, že ako východiskovým v oblasti vidieckeho turizmu a pre rekreačnoturistický pobyt s ubytovaním a stravovaním je Žilina lokalitou medzinárodného významu, ktorú je\npotrebné v tomto smere rozvíjať, pričom vidiecke prostredie už v súčasnosti majú simulovať aj objekty\nindividuálnej rekreácie medzi ktoré nepochybne možno zaradiť záhradné chatky a rekreačné objekty\n(chaty, chalupy, domčeky). Medzi takéto lokality je zahrnutý aj urbanistický okrsok Brodno.\nRiešené rekreačné územie, v rámci ktorého sa majú navrhované stavby rekreačných objektov umiestniť,\nje síce prioritne vymedzené pre funkciu športu, avšak je potrebné prihliadať aj na účel tejto funkcie\nz hľadiska jej verejnoprospešnosti, keďže textová časť Územného plánu Mesta Žilina šport rozdeľuje\nna rekreačnú neorganizovanú telovýchovu - v krajine voľne vykonávané športové aktivity jednotlivcov\n(obyvateľov Žilina a turistov) prípadne skupín podľa ich individuálnych potrieb, na školskú telovýchovu\na šport a na organizovanú telovýchovu a šport riadenú napríklad telovýchovnými jednotami (futbalové\nkluby, jednoty a pod.). Vo verejnoprospešných stavbách tak v textovej časti ako aj v jej grafickej časti\nsú pod písm. w/ označené stavby lokálnych verejných športovísk a detských ihrísk a stavebné úpravy\njestvujúcich zariadení, pod písm. v/ stavby určené pre organizovaný šport (národné športové centrum,\nšportová hala Hájik, verejné futbalové ihriská, zimný štadión, plaváreň) a v dopravných stavbách pod\npísm. t/ cyklistické a cykloturistické chodníky a trasy a stavebné úpravy jestvujúcich trás.\nPodľa odvolacieho súdu z ustanovenia § 76 ods. 1 a § 85 ods. 1 Stavebného zákona vyplýva, že stavbu\nmožno užívať len účel určený v kolaudačnom rozhodnutí prípadne v stavebnom povolení. Z uvedeného\nje zrejmé, že k skúmaniu otázky, či sa stavba užíva na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí môže\nstavebný úrad pristúpiť až po jeho vydaní.\n\nOdvolací súd preto vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného a pribratého účastníka do konania ako\ndôvodnú, keď nebol daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia krajským súdom\npodľa § 250j ods. 2 písm. a/, písm. c/ a písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku.\nÚčastník pribratý do konania zhodne so žalovaným v odvolaniach uviedli, že krajský súd žiadal od\nnavrhovateľa umiestnenia stavby predložiť kompletnú dokumentáciu rekreačných chalúp v rozpore so\nStavebným zákonom, keďže tú má povinnosť navrhovateľ umiestnenia stavby predložiť až v konaní o\nvydaní stavebného povolenia.\nPodľa § 35 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\núzemné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného\norgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto\nzákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi.\nV návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci\nkonania a sú navrhovateľovi známi.\nPodľa § 3 ods. 4 písm. b/, písm. c/, písm. d/ a písm. e/ vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia stavebného zákona k návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa prikladajú:\nb/ urbanistické začlenenie stavby do územia, ktorý pozemok alebo jeho časť má byť určený ako\nstavebný, navrhované umiestnenie stavby na pozemku s vyznačením jej odstupov od hraníc pozemkov\na od susedných stavieb vrátane výškového vyznačenia (spravidla v mierke 1:500),\nc/ architektonické riešenie stavby, jej hmotové členenie, vzhľad a pôdorysné usporiadanie,\nd/ údaje o základnom stavebnotechnickom a konštrukčnom riešení stavby vo väzbe na základné\npožiadavky na stavby,\ne/ údaje o požiadavkách stavby na zásobovanie energiami a vodou, odvádzame odpadových vôd,\ndopravné napojenie vrátane parkovania, zneškodňovanie odpadov a návrh napojenia stavby na\ndopravné vybavenie územia a jestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia územia.\nZ vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že súčasťou dokumentácie pre územné konanie nie je\nprojektová dokumentácia stavby (projekt stavby), tá musí byť podľa § 8 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č.\n453/2000 Z. z. priložená až k žiadosti o vydanie stavebného povolenia (obdobne rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky, sp. zn. 1As 12/2004-67). Projektová dokumentácia stavby (projekt\nstavby), tak ako ju opísal krajský súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia preto nemusela\nbyť ani súčasťou administratívnych spisov správnych orgánov, keďže tie ju v zmysle § 35 ods. 1\nStavebného zákona a § 3 ods. 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. od navrhovateľa umiestnenia stavby neboli\noprávnené vyžadovať pripojiť k návrhu na vydanie územného rozhodnutia.\nOdvolací súd preto vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného a pribratého účastníka do konania\nako dôvodnú, keď nebol daný ani dôvod pre zrušenie rozhodnutia krajským súdom podľa § 250j\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre\nneúplnosť spisov správneho orgánu, keď navrhovateľ umiestnenia stavby nebol podľa odvolacieho súdu\npovinný predložiť k návrhu na umiestnenie stavby projektovú dokumentáciu stavby. Tú ma povinnosť\npredložiť stavebník v zmysle § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. až spolu so žiadosťou vydanie stavebného\npovolenia v stavebnom konaní.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov že rozhodnutie krajského súdu vo výroku, ktorým krajský súd\nzrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, písm. c/ a písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a § 250j\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie žalovaného zo 7. marca 2014, č. OU-ZA-OVBP2/\nV/2014/00142/Kod a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, zmenil podľa § 220 Občianskeho súdneho\nporiadku v spojení s § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku tak, že žalobu žalobcov v 1/ až 3/ rade zamietol.\nIX.\nNámietka zaujatosti voči sudkyni\nÚčastník pribratý do konania vzniesol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu voči sudkyni\nKrajského súdu v Žiline JUDr. Erike Čanádyovej, predsedníčke senátu v prejednávanej veci na krajskom\nsúde (konanie na Krajskom súde v Žiline vedené v právnej veci pod sp. zn. 20S 49/2014) námietku\nzaujatosti.\nOdvolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\ninštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 až § 16 Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku) sa v civilnom a\nv správnom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným\n\nsúdom podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nestrannosť sa definuje spravidla ako\nneprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane).\nObsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania\nnestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval\nnezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné\npre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na\nuplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 71/1997).\nSudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania\n(§ 15a Občianskeho súdneho poriadku), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§\n15 Občianskeho súdneho poriadku). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom\nnie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho\nprerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci\nnestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu\nz ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom.\nEurópsky súd pre ľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem\nnezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.\nTieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo veci Piersack proti Belgicku).\nSubjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu\nprípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca\nmyslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým\nnie je preukázaný opak. Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej\nnestrannosti, o ktorom svedčí správanie sudcu (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci\nBoekmans proti Belgicku). Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva dôkaz o skutočnej zaujatosti.\nRozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností,\nso zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa\nneposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa\nuplatňuje teória zdania nezaujatosti (spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť,\nže je poskytovaná). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť\n(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Delcourt proti Belgicku).\nObjektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných\nprejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Nestrannosť sudcu\nnespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, čí sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v\nobjektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke\nrozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená.\nTreba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú\nnedostatok nestrannosti súdu (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Pullar proti\nSpojenému kráľovstvu).\nExistencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Podľa\nobjektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú\npreukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený\ndôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť\ndôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.\nPri posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti voči sudkyni Krajského súdu v Žiline JUDr. Eriky\nČanádyovej o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal\nodvolací súd zo zákonnej prezumpcie nestranností sudcu a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie\nstanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci\n(len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom\nmožno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).\nÚčelom § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k\nnezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho\nrozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o\nvzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania,\nkeď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad\nprostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý\n\nohroziť jeho nestrannosť), k účastníkom konania (o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru\nrodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného\nosobného vzťahu) alebo k zástupcom účastníkov konania.\nIntegrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná\núprava práva na spravodlivý proces (článku 46 Ústavy Slovenskej republiky) zároveň na druhej strane\nzahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol\nurčený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (článok 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade\nteda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne\npríslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v\nďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu\npredstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo\nzákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania.\nZámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v\nmožnosti zmariť hroziace riziko, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca.\nZ uvedenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky\nmožno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu\nobjektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len\nsubjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť\nk legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri\nzohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade,\nkeď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter\na intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“,\nteda nezávisle a nestranne.\nVo vzťahu k posudzovaniu subjektívnej nestrannosti sudkyne JUDr. Eriky Čanádyovej odvolací súd\npoukazuje na vyjadrenie sudkyne k vznesenej námietke zaujatosti v odvolaní účastníka konania, v\nktorom sudkyňa uvádza, že sa vo veci necíti byť zaujatá, že nemá žiaden pomer k účastníkovi Ing. H. P.\na konanie v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S 49/2014 nesúvisí s prácou\njej manžela. Rovnako účastník konania v námietke zaujatosti neuviedol žiadne prejavy, či správanie\nsudkyne, ktoré by preukazovali jej zaujatosť vo veci. Pri subjektívnej nestrannosti musí súd vychádzať\nvždy z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak.\nVo vzťahu k podmienke objektívnej nestrannosti odvolací súd uvádza, že vychádzal z tohto, že sudkyňa\nbola v prejednávanej veci v zmysle rozvrhu práce zákonnou sudkyňou, že na základe procesného\npostupu súdu vo vzťahu k prejednaniu veci ani vo vzťahu k účastníkom konania nemožno dospieť k\nzáveru, že by sudkyňa konala zaujato, v rozpore s procesnými predpismi alebo v rozpore so zásadou\nrovnosti účastníkov konania (účastníkom konania neposkytla rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých\npráv, ktoré im zaručuje právny poriadok). Dôvody pre vylúčenie sudcu nemôžu v zmysle súdnej praxe\nspočívať ani v tom, akým spôsobom sudca vo veci rozhodol.\nÚčastník konania tvrdil, že zaujatosť sudkyne je daná tým, že voči manželovi sudkyne (pplk. E. R.) sa\nnavrhovateľ viackrát sťažoval ohľadom jeho postupu ako vyšetrovateľa v trestnom konaní.\nOdvolací súd uvádza, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva objektívnu nestrannosť\nnemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu,\nho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Sama o sebe skutočnosť, že manžel sudkyne je\nvyšetrovateľom v trestnej veci účastníka konania, ani to, že účastník konania v tomto trestnom konaní\nvyužíva zákonné možnosti procesnej obrany, nie sú okolnosťami objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť\nk legitímnym pochybnostiam o tom, že sudkyňa krajského súdu je v právnej veci vedenej na Krajskom\nsúde v Žiline pod sp. zn. 20S 49/2014 zaujatá. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti,\nktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.\nV prípade sudkyne Krajského súdu v Žiline JUDr. Eriky Čanádyovej, voči ktorej bola vznesená námietka\nzaujatosti účastníkom konania v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu, vzal odvolací súd na zreteľ\nnámietky účastníka konania, na základe ktorých dospel k záveru, že nezakladajú skutočnosti relevantné\nz hľadiska § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a nie sú preto dôvodom pre jej vylúčenie z\nprejednávania a rozhodovania v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S 49/2014.\nX.\nTrovy prvostupňového a odvolacieho konania\n\nO trovách prvostupňového a odvolacieho konania žalobcov v 1/ až 3/ rade rozhodol odvolací súd podľa §\n250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a contrario v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho\nsúdneho poriadku, s § 224 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade nemali v konaní úspech, nárok na náhradu trov konania si\nuplatnili (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), odvolací súd im náhradu trov prvostupňového\na odvolacieho konania nepriznal.\nŽalobcovia v 1/ až 3/ rade podali odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým napadli rozhodnutie\nkrajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania, pričom nesúhlasili s tým, že krajský súd vyhodnotil\ntrovy vzniknuté v konaní v súvislosti s úkonom - ďalšia porada s klientmi 5. februára 2015, ako trovy\nktoré neboli vynaložené účelne a preto ich náhradu žalobcom v 1 až 3/ rade nepriznal.\nVo vzťahu k odvolaniu žalobcov v 1/ až 3/ rade odvolací súd uvádza, že rozhodnutie krajského súdu vo\nvýroku, ktorým krajský súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, písm. c/ a písm. d/ Občianskeho súdneho\nporiadku a § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie žalovaného zo 7. marca 2014,\nč. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00142/Kod a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, zmenil podľa § 220\nObčianskeho súdneho poriadku v spojení s § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a s § 492\nods. 2 Správneho súdneho poriadku tak, že žalobu žalobcov v 1/ až 3/ rade zamietol.\nPodľa § 224 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho\nsúdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku platí, že ak odvolací súd zmení\nrozhodnutie súdu prvého stupňa (rozhodnutie krajského súdu), rozhodne aj o trovách konania na\nprvostupňovom súde.\nOdvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu vo vzťahu k žalobcom v 1/ až 3/ rade vo veci samej,\nnemôže preto obstáť ani výrok krajského súdu o náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcom v 1/ až\n3/ rade, z dôvodu odlišného výsledku konania, ako základného kritéria pre rozhodnutie o náhrade trov\nkonania. Z uvedeného dôvodu je v ustanovení § 224 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku uložená\npovinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť aj o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa.\nKeďže odvolací súd zmenil podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 250ja ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku rozhodnutie krajského\nsúdu vo výroku, ktorým krajský súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, písm. c/ a písm. d/ Občianskeho\nsúdneho poriadku a § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie žalovaného zo 7. marca\n2014, č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/ 00142/Kod a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie tak, že žalobu\nžalobcov v 1/ až 3/ rade zamietol, žalobcovia v 1/ až 3/ rade neboli v konaní úspešní, preto im odvolací\nsúd nepriznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania a odvolanie žalobcov v 1/ až 3/\nvyhodnotil ako nedôvodné.\nV správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým podľa\n§ 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo\nsčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže\ntiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného\nzreteľa.\nZ uvedeného je zrejmé, že podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v konaní o žalobách\nproti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému\nžalobcovi, ktorý však v konaní úspešný nebol. Žalovaný a účastník pribratý do konania v konaní úspešní\nboli, avšak zo zákona im náhrada trov konania v správnom súdnictve neprináleží.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. osudoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/49/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}