{"guid": "9f4af5f0-3b09-477b-b894-23bfcb1f1de3:061574ba-c433-454a-858f-6235ced97e17", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5014200223.3", "spisova_znacka": "9So/236/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/236/2016 z 31. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2018, sp. zn. 9So/236/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:5014200223.3", "identifikacne_cislo": "5014200223", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2018-10-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/061574ba-c433-454a-858f-6235ced97e17", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200223.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200223.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200223.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9So/236/2016\n5014200223\n31. 10. 2018\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2018:5014200223.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľky: Y.\nG., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., K. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č.\n8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2014 o priznaní\nstarobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 08.09.2016,\nč. k. 25Sd/69/2014-81, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 08.09.2016, č. k. 25Sd/69/2014-81\npotvrdzuje.\nNavrhovateľke n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom z 08.09.2016, č. k. 25Sd/69/2014-81, potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX\nXXX XXXX X zo dňa 11.02.2014, ktorým podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.) navrhovateľke od 02.11.2012\npriznala starobný dôchodok v sume 66,90 € mesačne a zvýšila ho od 01.01.2013 na sumu 78,10 € a\nod 01.01.2014 na sumu 86,90 € mesačne.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal preukázané, že navrhovateľka ako príslušníčka\nZboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „policajt“) získala dobu služby v II. kategórii funkcií od\n15.11.1973 do 31.12.1999 a v III. pracovnej kategórii od 01.01.2000 do 31.12.2005 a že od 02.01.2016\njej bol za maximum 30 rokov služby priznaný výsluhový dôchodok podľa § 37 zákona č. 328/2002 Z. z. o\nsociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Poukázal na to, že otázku povahy výsluhového dôchodku\nako dávky v starobe riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn. 4So/189/2008\nz 29.05.2008, keď poukázal na dôvodovú správu k návrhu zákona č. 222/2002 Z. z. (správne malo\nbyť „zákona č. 222/2003 Z. z.“), podľa ktorej zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia\ndôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení výsluhový dôchodok plnil\nfunkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo výške primeranej dobe\ntrvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne, alebo\npopri starobnom dôchodku na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných\npredpisov o sociálnom zabezpečení; súčasne zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z.\nzabezpečiť, aby pomerná výška výsluhového dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia\nbola vyššia ako keby doba profesionálnej služby bola policajtom hodnotená len vo všeobecnom\nsystéme sociálneho zabezpečenia. Z toho teda vyplýva záver, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby súčet\nvýsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší,\nresp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý má všetky doby zamestnania\n\nhodnotené len vo všeobecnom systéme. Vzhľadom na to krajský súd dospel k záveru, že od okamihu\ndovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, teda prežitím\nurčitého veku nadobudol výsluhový dôchodok navrhovateľky povahu dávky v starobe a preto výšku\nstarobného dôchodku, určenú podľa zákona č. 461/2003 Z. z., resp. podľa zákona č. 100/1988 Zb., bolo\nmožné krátiť tak ako to má na mysli Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Krajský súd mal preukázané, že súčet\npriznaného starobného dôchodku a výsluhového dôchodku je vyšší ako teoretická suma starobného\ndôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Dospel preto k záveru, že preskúmavané rozhodnutie\nodporkyne je súladné so zákonom.\nRozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla, že krajský súd\nsa nevysporiadal s jej námietkou, že výsluhový dôchodok nie je možné považovať za starobný dôchodok\nna účely Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a nevykonal žiadne dôkazy, ktoré by právne zdôvodňovali jeho\nrozhodnutie. Namietla, že nárok na výsluhový dôchodok jej vznikol už dňom 01.11.1990 podľa zákona č.\n73/1998 Zb. a nárok na starobný dôchodok jej za 20 rokov služby vznikol v zmysle zákona č. 100/1988\nZb., teda nie za tú istú sociálnu udalosť a nie od toho istého dňa, preto podľa jej názoru nejde o súbeh\ndávok, ktoré má na mysli Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Taktiež nedostatočne odôvodnil záver o možnosti\nkrátiť starobný dôchodok podľa Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, keď ani zákon č. 100/1988 Zb. ani zákon\nč. 461/2003 Z. z. také krátenie neupravujú a je nezákonné. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského\nsúdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nOdporkyňa v stručnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\nPodľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu\nnavrhovateľky vyhovieť nemožno.\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a\nkonštatuje jeho správnosť, pričom na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa (§ 219 ods. 2 OSP).\nNavrhovateľka žiadosťou z 12.08.2013 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 02.11.2012.\nPokiaľ navrhovateľka namietala, že nárok na výsluhový dôchodok jej vznikol už dňom 01.11.1990 podľa\nzákona č. 73/1998 Zb. a nárok na starobný dôchodok jej za 20 rokov služby vznikol v zmysle zákona\nč. 100/1988 Zb., teda nie za tú istú sociálnu udalosť a nie od toho istého dňa, preto podľa jej názoru\nnejde o súbeh dávok, ktoré má na mysli Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, túto jej námietku odvolací súd\nnepovažoval za dôvodnú.\nPre posúdenie nároku na starobný dôchodok a jeho výšku nie je rozhodujúce, či navrhovateľka splnila\npodmienky trvania služby pre vznik nároku na výsluhový príspevok alebo prídavok k dôchodku podľa\nzákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Je totiž zrejmé, že vzhľadom na\nskončenie služobného pomeru dňom 31.12.2005 jej podľa uvedeného zákona po skončení služobného\npomeru nemohol vzniknúť nárok na tieto dávky z dôvodu novej úpravy dávok výsluhového zabezpečenia\nod 01.07.2002 zákonom č. 328/2002 Z. z..\nPodľa Čl. 43 písm. a/ Dohovoru č. 128 tento Dohovor sa nevzťahuje na sociálne udalosti, ktoré nastali\nskôr, než nadobudla účinnosť príslušná časť Dohovoru pre zúčastnený členský štát.\nČeskoslovenská socialistická republika prijala záväzky z Dohovoru, len pokiaľ ide o časť III., príslušné\nustanovenia častí V. a VI., a časť VII.. Časť III. dohovoru obsahuje články 14 až 19, časť VI. (spoločné\nustanovenia) články 30 až 36.\nPodľa Čl. 15 ods. 1 Dohovoru č. 128 krytou sociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného veku.\n\nUstanoveným vekom na účely starobného dôchodku je dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov\no sociálnom poistení. Tento vek navrhovateľka podľa § 65 ods. 2 v spojení s § 274 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z. § 132 ods. 2 v spojení s § 21 ods. 2 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšila dňom\n02.11.2010, teda po nadobudnutí platnosti Dohovoru č. 128 pre Československú socialistickú republiku\n(11.01.1991).\nNajvyšší súd SR sa problematikou aplikovateľnosti Dohovoru č. 128 zaoberal napr. v rozsudku sp. zn.\n9So/108/2015 z 28.02.2017, v ktorom uviedol:\n„Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie\nvýkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt,\nprofesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový\ndôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný\ndôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje\naj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané\ndo 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v\nrozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný\ninvalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného\npredpisu.\nOsobitným predpisom je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.\nZ dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z. z. vyplýva záver, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť,\naby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)\nvýsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa §\n124 zákona č. 328/2002 Z. z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho\npoistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho\nzabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok\ndovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)).\nSúčasne zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. zabezpečiť, aby pomerná výška\nvýsluhového dôchodku bola vyššia ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len\nvo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho teda vyplýva záver, že úmyslom zákonodarcu\nbolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho\npoistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý by mal\nvšetky doby poistenia (zamestnania) hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia\n(zabezpečenia).\nZ právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia osobitných skupín poistencov\njednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia\n(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia\n(zamestnania).\nKým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho\npoistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre\nvznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom,\nosobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu,\nktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba\ndobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zákon č.\n328/2002 Z. z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré\nby zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len\núpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov\na invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez\nzohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom\nsystéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému\nsociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,\nzodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o\nsociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v\ncelom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský,\nvdovský alebo vdovecký dôchodok.\nV dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom\nzákona dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby\n\npoistenia nehodnotila vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúvala a menila podmienky alebo odňala\nvýhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.\nPodľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v\nstarobe.\nPrimeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či\npoistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného\nsystému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.\nNajvyšší súd judikoval, že aj vtedy, ak by poistenec nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov\npoistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení\nobdobia poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s\nprihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo\nvýške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri\nrozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia\npoistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak\nby všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení\ndôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového\nzabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s Čl. 33\nDohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov\npod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených\nrokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona\nč. 328/2002 Z. z.. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a\npolicajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z. z.)\na táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola\nznevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku,\na dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých\no takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Odlišným postupom odporkyne by sa doby\npoistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo\nnezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom\nsystéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok\npo dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho\nzabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné,\npredčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu\npoistenia poistenca.\nPodľa Čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na\nrôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok\na v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky.\nPodľa Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku\nustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú\nsociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo\nzastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo\nje zastavená, nepresahuje druhú dávku.\nJe potrebné zdôrazniť, že zákon č. 461/2003 Z. z. priamo v ustanoveniach § 60 ods. 2 a § 255\nods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok\nna výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom\nrelevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že výsluhový dôchodok má od\ndovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú\nmá na mysli Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný\ndôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom\npoistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľke dobu služby\nv Policajnom zbore.\nSúčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom\nnároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s\nČl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného\ndôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej\njudikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia\nslužby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšky starobného dôchodku)\n\nje potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou\ngarantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.\nAk teda pri posudzovaní nárokov poberateľov výsluhových dôchodkov podľa zákona č. 328/2002 Z. z.\nna starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení odporkyňa aplikovala ustanovenie Čl. 33 ods.\n2 tohto zákona, bolo úlohou súdu preskúmať len to, či toto krátenie je možné považovať za súladné s\nústavou a Dohovorom č. 128.\nVýsluhový dôchodok priznaný podľa § 38 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí\nmu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení (zákon č.\n461/2003 Z. z.). Vzhľadom na túto skutočnosť výsluhový dôchodok má odo dňa dovŕšenia dôchodkového\nveku povahu dávky v starobe, ktorú je potrebné považovať v zmysle Čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 za\ninú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie určeného veku) - takou\ndávkou je aj starobný dôchodok, na ktorý vznikne nárok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení.\nVzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávky v starobe) potom v súlade s Čl.\n33 ods. 2 Dohovoru č. 128 prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku. Iný postup a priznanie\nstarobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v plnej, tzv. teoretickej výške by mal za následok\npriznanie dvoch povahovo rovnakých dávok za tie isté doby poistenia, čo by viedlo k neodôvodnenému\na neprimeranému zvýhodneniu osôb, poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a k\ndiskriminácii poistencov, ktorí získali obdobia poistenia v takom istom rozsahu len vo všeobecnom\nsystéme sociálneho poistenia.\nOdvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorej vzhľadom\nna získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok by sa obdobie\ntejto služby v zmysle § 60, ods. 2 a § 255 ods. 5 tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť, najvyšší súd\npreklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to, že odporkyňa\nmôže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a to tak, že krátenie\nje možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta k celkovej dobe\npoistenia tak vo všeobecnom ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu\nvýsluhového dôchodku.\nPokiaľ teda odporkyňa, pri absencii osobitnej zákonnej úpravy, vychádzajúc z judikatúry najvyššieho\nsúdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku a túto teoretickú sumu krátila o sumu,\nrovnajúcu sa koeficientu určenému ako podiel skončených rokov služby a xxx rokov súčtu dôb\nslužobného pomeru a tzv. obdobia dôchodkového poistenia v civile, teda o sumu nepresahujúcu sumu\nvýsluhového dôchodku, takýto jej postup považoval odvolací súd za súladný s Čl. 39 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128“.\nOdvolací súd poukazuje na to, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2015 z 28.02.2017\nbol napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde SR, ktorý však sťažnosť odmietol uznesením sp. zn. II.\nÚS 389/2017-18 z 22.06.2017, v ktorom uviedol:\n„Podstatou námietok sťažovateľa vo veci samej je téza, podľa ktorej pri neexistencii zákonnej úpravy\nmožnosti krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom nebolo vôbec\nmožné starobný dôchodok sťažovateľa krátiť, a to ani s prihliadnutím na Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128,\nkeďže tento tiež odkazuje na vnútroštátnu úpravu. Pokiaľ všeobecné súdy tak v prípade sťažovateľa,\nako už aj predtým v minulosti vo viacerých iných prípadoch judikatúrou dospeli k názoru o možnosti\nkrátenia, ako aj o mechanizme výpočtu krátenia, postupovali arbitrárne.\nPodľa názoru ústavného súdu najvyšší súd dostatočným a presvedčivým spôsobom vysvetlil, prečo\npovažuje výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného pre odchod do starobného dôchodku svojou\npovahou za starobný dôchodok. Rovnako považuje za akceptovateľnú aj metodiku krátenia starobného\ndôchodku v takomto prípade“.\nV danom prípade odporkyňa pre zistenie tzv. teoretickej sumy starobného dôchodku zhodnotila\nnavrhovateľke doby služby policajta v celom rozsahu a určila ju tak podľa zákona č. 461/2003 Z. z. ako\naj podľa zákona č. 100/1988 Zb. s tým, že vyššia je teoretická suma určená podľa zákona č. 461/2003 Z.\nz.; táto skutočnosť nebola sporná. Keďže pre určenie sumy výsluhového dôchodku bola navrhovateľke\ndoba služby zhodnotená v maximálne možnom rozsahu 30 rokov služby, odporkyňa správne v súlade\ns Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 krátila teoretickú sumu starobného dôchodku (275,3610 €) pomerom\n30 rokov služby k celkovo 36,2274 rokov poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme, teda o sumu\n242,9656 €, ktorá suma nie je vyššia ako suma poberaného výsluhového dôchodku navrhovateľky.\n\nVzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v\nspojení s § 219 OSP ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods.\n1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ\nv odvolacom konaní nebol úspešný.\nTento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Sd/69/2014", "guid": "e4214ecf-0f73-4bd3-bf32-cd2292c5f96c:8195d723-6ad2-4196-8f6d-44de043817ab", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}