{"guid": "b450fe9c-0051-4658-bd18-3fcd75512da4:2f6ed103-bd8f-4a83-a83f-bec9e6193c54", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5012200093.4", "spisova_znacka": "10Sžr/26/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/26/2017 z 19. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2018, sp. zn. 10Sžr/26/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5012200093.4", "identifikacne_cislo": "5012200093", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-06-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f6ed103-bd8f-4a83-a83f-bec9e6193c54", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5012200093.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5012200093.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5012200093.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/26/2017\n5012200093\n19. 06. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:5012200093.4\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, W., právne\nzastúpenej: JUDr. Gabriela Kľačanová, advokátka, A. Kmeťa 28, Martin, proti odporcovi: Okresný\núrad Martin, pozemkový a lesný odbor, P. Mudroňa 45, Martin, za účasti: Slovenský pozemkový\nfond, Regionálny odbor Martin, so sídlom Bottova 23, Martin, v konaní o opravnom prostriedku proti\nrozhodnutiu odporcu č. k. ObPÚ-2012/00258-III.-URB zo dňa 12.01.2012, o odvolaní navrhovateľky proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/7/2012-149 zo dňa 05.09.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľky proti výroku rozsudku Krajského súdu\nv Žiline č. k. 22Sp/7/2012-149 zo dňa 5. septembra 2017, ktorým zrušil rozhodnutie Obvodného\npozemkového úradu Martin č. ObPÚ-2012/00258-III.-URB zo dňa 12.01.2012 podľa § 250j ods. 2 písm.\na) a e) O.s.p. za použitia § 250q ods. 3 O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na\nďalšie konanie, o d m i e t a .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/7/2012-149 zo dňa 5.\nseptembra 2017 v časti trov konania p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom podľa § 250 j ods. 2 písm. a/ a e/ zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) za použitia § 250q ods. 3 O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. zrušil\nrozhodnutie odporcu č. k. ObPÚ-2012/00258-III.-URB zo dňa 12.01.2012 a vec vrátil správnemu orgánu\nna ďalšie konanie. Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo\nvýške 821,37 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že sa stotožnil so žalobnou námietkou\nnavrhovateľky, že vo vzťahu k C-KN p. č. 1618/2, ktorá podľa identifikácie zo dňa 01.10. až 31.10.2005\nje totožná s časťou PK parciel 1617, 1618 a 1619 a je vedená ako ostatná plocha o výmere 144 m2,\nbolo potrebné, aby správny orgán skúmal, kedy došlo k jednotlivým prevodom vlastníckeho práva k tejto\nparcele a či k nim nedošlo po účinnosti zákona č. 503/2003 Z. z. v zmysle § 4 ods. 2, podľa ktorého by\nboli takéto prevody absolútne neplatné. Keďže správny orgán sa dôsledne týmito prevodmi nezaoberal a\nnevyslovil právny názor, či došlo k týmto prevodom po účinnosti zákona č. 503/2003 Z. z. alebo pred jeho\núčinnosťou a teda, či je potrebné ďalej konať s účastníkmi konania aj s osobami, ktoré sú v súčasnej dobe\nvedené na liste vlastníctva, podľa krajského súdu jedná sa o vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Dodal, že tiež bude potrebné vyhodnotiť, či existuje prekážka podľa § 6 ods.\n1 písm. d) zákona, t. j. či bol pozemok po prechode vlastníctva štátu zastavaný, a to zistením jeho\nprípadnej skutočnej zastavanosti ku konkrétnemu dátumu.\n\nV ďalšom konštatoval, že námietka navrhovateľky, že odporca porušil jej právo na prerokovanie veci v\nprimeranej lehote bola dôvodná, avšak nedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia v zmysle Správneho\nporiadku samo o sebe nie je vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nK námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia poznamenal, že táto je formulovaná\nvšeobecne a z tohto dôvodu nebolo možné na ňu prihliadnuť. Ak navrhovateľka uviedla, že v rozhodnutí\nsú uvedené niektoré skutkové okolnosti, ale nie je zhodnotený ich právny význam, nebolo jasné,\nktoré skutkové okolnosti mala navrhovateľka na mysli. Námietka, že odporcom uvedené ustanovenie\nprávneho predpisu, podľa ktorého rozhodol je nedostatočné, tiež podľa krajského súdu nebola dôvodná,\npretože v rozhodnutí boli uvedené všetky relevantné právne predpisy, resp. konkrétne ustanovenia zák.\nč. 503/2003 Z. z., ktoré boli na konkrétny prípad použité.\nKrajský súd ďalej zdôraznil, že prihliadol na ďalšie vady napadnutého rozhodnutia, ktoré v opravnom\nprostriedku namietané neboli, pretože tieto vady sú zásadného charakteru a bude potrebné ich v\nďalšom správnom konaní odstrániť. Uviedol, že v ďalšom konaní bude preto potrebné ustáliť jednotlivé\nmajetkové podiely po právnych predchodcov oprávnenej osoby, ktorých uviedla v reštitučnej žiadosti\na rozhodovať len o týchto podieloch. Bude tiež potrebné v odôvodnení rozhodnutia uviesť konkrétne\npríbuzenské, resp. iné väzby, podľa ktorých je navrhovateľka oprávnená osoba v zmysle § 2 ods. 2 zák.\nč. 503/2003 Z. z. a to vo vzťahu k pôvodným vlastníkom označeným v reštitučnej žiadosti. Ďalej bude\npotrebné skúmať aj vo vzťahu k ďalším C-KN parcelám vzniknutým z pôvodných PK parciel p. č. 1617\na 1619, či k prevodom vlastníckeho práva z povinnej osoby došlo pred účinnosťou zákona č. 503/2003\nZ. z. (v tom prípade nebude potrebné konať s týmito vlastníkmi ako s účastníkmi konania) alebo po\núčinnosti tohto zákona (v tom prípade bude potrebné s týmito osobami zapísanými na LV konať ako s\núčastníkmi reštitučného konania, pretože ich práva môžu byť vydaným rozhodnutím dotknuté).\nSúd ako nedôvodnú vyhodnotil ďalšiu námietku navrhovateľky, ktorá spočívala v tom, že nesúhlasila\ns vydaním čiastkových rozhodnutí. K tomu krajský súd uviedol, že tým, že správny orgán vo veci\nreštitučného nároku vydáva čiastkové rozhodnutia, nie sú žiadnym spôsobom jej práva a právom\nchránené záujmy dotknuté. Preto nesúhlas navrhovateľky s tým, aby odporca rozhodol o jej uplatnenom\nnároku po častiach, ktorý bol ako námietka taktiež uvedený v opravnom prostriedku, vyhodnotil krajský\nsúd ako právne irelevantný. Poznamenal, že vydávanie čiastkových rozhodnutí nie je podmienené\nsúhlasom účastníkov konania. Právo účastníka konania týmto spôsobom určovať procesný postup\nsprávneho orgánu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Ide o subjektívny postoj navrhovateľky,\nktorý správny orgán nemusí zisťovať, pretože nie je podmienkou procesného postupu.\nAko plne nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku navrhovateľky, že Slovenský pozemkový fond\nnie je účastníkom súdneho konania a pokiaľ sa súd domnieval, že sa má súdneho konania zúčastniť,\nmal o tejto skutočnosti rozhodnúť.\nČo sa týka námietky, že správny orgán vydávaním čiastkových rozhodnutí porušil princíp právnej istoty\na je to priamo v rozpore so zákonom č. 503/2003 Z. z., súd poukázal na odôvodnenie rozsudku.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. v spojení s § 250l\nods. 2 O.s.p., tak že navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná, priznal právo na náhradu účelne\nvynaložených trov konania. Súd priznal navrhovateľke náhradu za úkony právnej pomoci:\n1) prevzatie a príprava (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov,\nďalej len „vyhláška“) vo výške 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur;\n2) podanie žalobného návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur;\n3) ďalšia porada s klientkou zo dňa 30.05.2012 (§ 14 ods. 4 písm. a) vyhlášky) vo výške 42,38 Eur +\nrežijný paušál 7,63 Eur. Vzhľadom na obsah záznamu z tejto porady, súd považuje za účelnú túto poradu\nlen v rozsahu maximálne 1 hodiny a nie ako ju uplatnila právna zástupkyňa navrhovateľky v rozsahu,\nktorý presiahol 1 hodinu. Z uvedeného záznamu vyplýva, že sa týkal nielen oboznámenia sa so súdnym\nspisom a s dôkazmi, ktoré tvoria súdny spis po podaní opravného prostriedku, ale aj poučenia v rámci\nObčianskeho súdneho poriadku, ktoré sa týkajú všeobecne rozhodnutí súdov, prípustnosti opravného\nprostriedku, vysvetlenie procesných práv navrhovateľky v súvislosti jej subjektívnou situáciou (PN) atď.\nTaktiež oboznámenie sa s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline v inom súdnom konaní nie je informáciou,\nktorá bezprostredne súvisí s prejednávaným prípadom. Preto súd ako účelnú trovu v zmysle § 142 ods.\n\n1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. priznal navrhovateľke odmenu za tento úkon vo výške\n1/3-iny základnej sadzby v zmysle § 14 ods. 4 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 42,38 Eur;\n4) účasť na pojednávaní dňa 06.07.2012 (§ 14 ods. 1písm. c) vyhlášky) 127,16 Eur + režijný paušál 7,63\nEur + náhrada za stratu času za dve polhodiny (Martin - Žilina a späť) po 12,71 Eur, spolu náhrada za\nstratu času 25,42 Eur + cestovné na trase Martin - Žilina a späť 9,44 Eur;\n5) odvolanie zo dňa 30.08.2012 127,16 Eur + 7,63 Eur režijný paušál;\n6) účasť na pojednávaní 05.09.2017 147,33 Eur + 8,84 Eur režijný paušál + náhrada za stratu času za\ndve polhodiny (Martin - Žilina a späť) po 14,73 Eur, spolu náhrada za stratu času 29,46 Eur + cestovné\nna trase Martin - Žilina a späť 11,71 Eur.\nNáhrada za úkon nahliadnutie do súdneho spisu uplatnený podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky podľa\nkrajského súdu nespadá pod toto ustanovenie, pretože sa nejedná o účasť pri vyšetrovacom úkone,\nani úkone pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania, nejedná sa ani o konanie\npred súdom alebo iným orgánom a ani nejde o ďalšie skutkové podstaty uvedené v tomto ustanovení.\nNahliadnutie do súdneho spisu tiež nie je takým úkonom právnej služby, za ktorý by samostatne\npatrila odmena podľa vyhlášky, pretože je subsumované v úkone právnej pomoci prevzatie a príprava\nzastúpenia, kedy sa logicky právny zástupca musí oboznámiť (nie je vylúčené, že aj niekoľkokrát) so\nsúdnym spisom, aby mohol kvalifikovane pripraviť zastúpenie. Oceňovanie každého nahliadnutia do\nspisu by podľa názoru správneho súdu znamenalo duplicitnú trovu, preto nebolo možné použiť ani § 14\nods. 8 vyhlášky, tak navrhovateľke náhrada týchto trov nepatrí.\nSúd nepriznal právnej zástupkyni navrhovateľky taktiež náhradu za úkon vyjadrenie do konania na\nvýzvu súdu zo dňa 07.08.2017. Tento úkon bol na zvážení právnej zástupkyne, či ho vykoná alebo nie,\nsúd jej povinnosť vyjadriť sa k vyjadreniu zástupcu účastníka konania neuložil. Ďalej v tomto podaní\nuvedené námietky k vyjadreniu zástupcu účastníka boli v plnom rozsahu správnym súdom vyhodnotené\nako nedôvodné, preto toto podanie nemôže považovať za podanie, ktoré by malo akýkoľvek vplyv\nna meritórne rozhodnutie konajúceho súdu. Konštatovať, že toto podanie neobsahuje v sebe tie isté\nnámietky, pre ktoré bol zrušený pôvodný rozsudok prvostupňového súdu, ani námietky, pre ktoré\nbol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR. Jediný nedostatok vytýkaný Ústavným súdom SR, a to\nnedoručenie vyjadrenia SPF právnej zástupkyni navrhovateľky, bol prvostupňovým súdom odstránený\npred podaním vyjadrenia zo dňa 05.09.2017. Námietky právne zástupkyne ohľadom otázok, ktoré\nmal v novom rozhodnutí posúdiť prvostupňový súd (vysporiadanie sa s otázkou procesno - právneho\npostavenia SPF v konaní a opätovné posúdenie zákonnosti rozhodovania o reštitučných nárokoch po\nčastiach), boli v tomto podaní opätovne zopakované a aj rozšírené, avšak ako bolo vyššie uvedené, boli\nprvostupňovým správnym súdom vyhodnotené ako v plnom rozsahu nedôvodné a nespôsobilé zvrátiť\nprávne posúdenie prvostupňového súdu už vykonané v skôr zrušenom prvostupňovom rozsudku. Preto\nsúd konštatoval, že trova za takéto vyjadrenie k vyjadreniu zástupcu účastníka nemôže byť považovaná\nako účelne vynaložená. Inak povedané, rozhodnutie správneho orgánu bolo zrušené z iných dôvodov\nako z dôvodov, na ktoré právna zástupkyňa poukazovala v inkriminovanom vyjadrení a tieto dôvody sú\nprávne irelevantné. Zároveň nie je možné konštatovať, že vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie\nbolo zrušené, možné priznať ako účelne vynaloženú trovu odmenu za akýkoľvek úkon právnej pomoci\nvykonaný právnou zástupkyňou navrhovateľky, ale vždy musí ísť o úkon, ktorý je v priamej súvislosti s\ndôvodmi, pre ktoré bolo napadnuté rozhodnutie zrušené. Celkovo tak krajský súd priznal 821,37 Eur.\nNavrhovateľka sa proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolala s tým, že čo do merita veci\nodvolanie podala s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ O.s.p., čo do výroku o trovách\nkonania podala odvolanie vo výške 369,95 eur, ktorých náhradu správny súd navrhovateľke nepriznal.\nNavrhovateľka mala za to, že správny súd právnu vec nesprávne právne posúdil, pričom toto nesprávne\nprávne posúdenie robí nezrozumiteľným celý napadnutý rozsudok.\nPredovšetkým uviedla, že podala žalobný návrh na správny súd, v ktorom jednoznačne určila okruh\núčastníkov konania v súlade s ust. § 250m O.s.p. Pokiaľ sa prvostupňový súd domnieval, že sa\npredmetného súdneho konania majú ako účastníci správneho konania zúčastniť ešte ďalšie subjekty,\nmal podľa presvedčenia navrhovateľky o takejto skutočnosti rozhodnúť uznesením o pribratí vedľajšieho\núčastníka do konania.\nĎalej uviedla, že prvostupňový súd síce zrušil rozhodnutie odporcu, ale podľa názoru navrhovateľky\nnesprávne právne posúdil odvolacie dôvody uvádzané navrhovateľkou. Navrhovateľka vyjadrila názor,\n\nže odporca ako správny orgán má viesť správne konanie podľa príslušných ustanovení Správneho\nporiadku, avšak správne konanie nemôže byť jeho svojvôľou. Odporca vydal dve čiastkové rozhodnutia\nv dňoch 11.01.2012 a 12.01.2012, čo je podľa názoru navrhovateľky porušením princípu právnej istoty\na je to aj v priamom rozpore so zákonom 503/2003 Z. z., pretože môže dôjsť k situácii, že v čiastkových\nrozhodnutiach navrhovateľka nebude spĺňať kumulatívne podmienku výmery nad 400 m2 a zároveň\nhodnoty pozemkov väčšej ako 166 EUR, aj keď jej celkový uplatnený nárok zákonom špecifikované\npodmienky kumulatívne spĺňa.\nV ďalšom vyjadrila názor, že ak generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu vykonal výklad\nprávnej úpravy bez výslovného zákonného splnomocnenia na zaujatie právne záväzného stanoviska\nk právnej úprave, konal tak nad rámec zákona, za podmienok a spôsobom, ktorý nie je v súlade so\nzákonom. Dodala, že výklad zákona nemôže byť arbitrárny, bez ohľadu na skutočnosť, ktorý subjekt\nvýklad podáva.\nNavrhovateľka opätovne vyjadrila názor, že odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu je nedostatočne\nodôvodnené a nepreskúmateľné.\nZa nesprávne považovala navrhovateľka aj rozhodnutie krajského súdu v časti, v ktorej navrhovateľke\nnepriznal právo na náhradu trov súdneho konania vo výške 369,95 eur (1.191,32 eur - 821,37 eur\n= 369,95 eur). Navrhovateľka vyjadrila právny názor, že všetky úkony, ktoré jej právna zástupkyňa v\nprejednávanej právnej veci urobila, boli vykonané účelne a v priamej príčinnej súvislosti s prejednávanou\nvecou, a teda jej malo byť priznané právo na úplnú náhradu trov konania podľa ust. § 250k ods. 1\nprvej vety O.s.p., pričom ešte aj tie trovy konania, ktoré priznané boli, konajúci správny súd podľa\nnavrhovateľky nesprávne spočítal.\nNavrhovateľka namietala taktiež to, že odporca nepredložil do súdneho konania úplný, zažurnalizovaný\na originálny zväzok listín, týkajúcich sa veci, vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutí. Nárok\nnavrhovateľky bol uplatnený v mesiaci december 2004, pričom odporca každý rok priraďoval správnemu\nkonaniu nové číslo. Odporca predložil súdu ako správny spis len dva šanóny, do ktorých povyberal\nniektoré z listín, tvoriacich originálny správny spis, jednotlivé listy nie sú očíslované a ani pevne\nspojené, čím správny orgán porušil svoju zákonnú povinnosť bez meškania predložiť administratívny\nspis v rozpore s ust. § 250d ods. 1 O.s.p. Procesné pochybenie odporcu (neúplnosť spisu), má podľa\nnavrhovateľky za následok nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia ako takého, čo je samostatným\ndôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.\nVzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu v\ncelom rozsahu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si navrhovateľka uplatnila\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 156,17\neur za jeden úkon právnej služby á 147,33 eur + jeden režijný paušál á 8,84 eur za spísanie odvolanie\npodľa ust.§ 14 ods. (1) písm. b) vyhlášky.\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril v podaním zo dňa 13.10.2017, v ktorom uviedol, že sa\nnestotožňuje s právnym názorom navrhovateľky, ktorý špecifikovala v odvolaní proti rozsudku krajského\nsúdu.\nĎalej uviedol, že má za to, že Slovenský pozemkový fond je účastníkom konania, nielen pred správnym\norgánom, ale aj tomu nadväzujúcich súdnych konaní v rámci odvolacieho konania pred správnym\nsúdom. Pre úplnosť však poznamenal, že postavenie účastníka konania taktiež vymedzuje ust. § 14\nzákona o správnom konaní.\nSprávny orgán vyjadril nesúhlas s tvrdením navrhovateľa, že pri vydaní viacerých rozhodnutí by bol\nukrátený o možnosť poskytnutia náhrady v náhradnom pozemku, odvolávajúc sa na ust. § 6 ods. 2\nzákona č. 503/2003 Z. z. (Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím\npriznaný nárok na náhradu za pozemky, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2 a\nak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur). Podľa informácie z prostredia Slovenského pozemkového\nfondu, priznané právo na náhradu za nevydané pozemky uvedené vo viacerých rozhodnutiach, ktorých\nvýška bola stanovená znaleckým posudkom sa sčíta dohromady a oprávnenej osobe sa poskytne\nnáhrada ako súčet náhrad uvedených v jednotlivých rozhodnutiach.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa\n§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie voči výroku rozsudku súdu prvého\nstupňa, ktorým krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, bolo\npodané neoprávnenou osobou.\nOdvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v posudzovanom prípade šlo o otázku subjektívnej\nlegitimácie na podanie odvolania. Podľa § 201 veta prvá O.s.p. môže účastník napadnúť rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. To však neznamená, že každý účastník\nkonania je oprávnený na podanie odvolania; odporovalo by to totiž funkcii a povahe odvolania ako\nriadneho opravného prostriedku, ktorý dáva zákon účastníkovi konania na to, aby sa mohol domôcť\nnápravy, ak mu bola rozsudkom súdu prvého stupňa spôsobená ujma na jeho právach. Či k takejto\nujme naozaj došlo sa neposudzuje abstraktne, ale konkrétne - vo vzťahu k návrhu vo veci samej, ktorý\núčastník predložil v konaní pred súdom prvého stupňa. Tento návrh je základom rozhodnutia súdu prvého\nstupňa a iba z neho možno vychádzať pri posudzovaní, či je odvolateľ oprávnený domáhať sa nápravy,\na teda nie zo subjektívneho presvedčenia účastníka konania o dôsledkoch vyplývajúcich pre neho z\nrozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak teda súd prvého stupňa odvolateľovmu návrhu vyhovel v plnom\nrozsahu, nemôže sa tento cítiť rozhodnutím súdu poškodený, a nie je preto ani oprávnený sa proti nemu\nodvolať.\nRovnako to bolo aj v posudzovanom prípade - odvolateľka ako navrhovateľka v konaní pred\nprvostupňovým súdom žiadala v odvolaní zo dňa 14.02.2012 zrušenie napadnutého rozhodnutia\nodporcu č. ObPÚ-2012/00258-III.-URB zo dňa 12.01.2012 o navrátení vlastníctva a priznaní práva na\nnáhradu a vrátenie veci odporcovi na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania v uplatnenej výške.\nPodľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na\nodvolanie nie je oprávnený.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku Najvyšší súd\nSlovenskej republiky postupom podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.\nodvolanie navrhovateľky voči výroku rozsudku krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie\nodporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ako podané neoprávnenou osobou, odmietol.\nVo vzťahu k výroku rozsudku krajského súdu v časti trov konania odvolací súd uvádza, že jednomyseľne\ndospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky v danej časti nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok\nje v predmetnom výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov\npostupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\nOdvolací súd vychádzajúc z odvolacích námietok navrhovateľky konštatuje, že táto v odvolaní proti\nvýroku rozsudku krajského súdu v časti trov konania namietala, že všetky ňou uplatnené úkony boli\nvykonané účelne a v priamej súvislosti s prejednávanou vecou. Navrhovateľka sa nestotožnila s tým,\nako krajský súd krátil odmenu za niektoré uplatnené úkony a mala za to, že rozsudok krajského súdu\nnie je v časti trov konania správny.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu pripojeného spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím\nna § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v\nodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\njeho potvrdenie. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov\nznáme fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a\nzáverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\nV prvom rade dáva odvolací súd do pozornosti, že bol správny postup krajského súdu, ktorý v zmysle\nustanovenia § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. priznal úspešnej navrhovateľke právo na náhradu účelne\nvynaložených trov konania. Krajský súd podrobne rozviedol, za ktoré úkony právnej pomoci nepriznal\n\nnavrhovateľke náhradu resp. náhradu krátil za súčasného uvedenia dôvodov, pre ktoré boli príslušné\núkony vyhodnotené súdom ako nedôvodné. Odvolací súd má za to, že náležité odôvodnenie krajského\nsúdu v časti trov konania je postačujúce na konštatovanie správnosti a zákonnosti predmetného\nrozsudku krajského súdu.\nOdvolací súd vo svetle uvedeného konštatuje, že krajský súd sa s právnymi námietkami navrhovateľky\nv rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na\nodvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré\nneboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania ako vecne\nsprávny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľke, ktorá\nv tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal a odporca na ich náhradu nemá zákonný nárok.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}