{"guid": "474238a0-e280-4627-a4aa-bae7cfef3d6a:7d7f32db-a897-4883-84bc-6ee1effea945", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4106222852.1", "spisova_znacka": "6Cdo/48/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/48/2017 z 31. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2018, sp. zn. 6Cdo/48/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:4106222852.1", "identifikacne_cislo": "4106222852", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2018-10-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-95.odsek-2", "nazov": "§ 95 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-95.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-95"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-95", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d7f32db-a897-4883-84bc-6ee1effea945", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4106222852.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4106222852.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4106222852.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/48/2017\n4106222852\n31. 10. 2018\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2018:4106222852.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne P. V., narodenej XX. XX. XXXX, bývajúcej v N.,\nS., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Farská 28,\nproti žalovaným 1/ V. W., narodenému XX. X. XXXX, bývajúcemu v N., W., 2/ Z. W., narodenej XX. XX.\nXXXX, bývajúcej v N., W., obaja v dovolacom konaní zastúpení BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o. so sídlom v\nBratislave, Hviezdoslavovo nám. 25, o určenie, že žalovaní nesplnili podmienky na vydanie osvedčenia\nvyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Nitra pod\nsp. zn. 12C/240/2006, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30. júna 2016 sp.\nzn. 9Co/40/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude\nrozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra rozsudkom zo 4. novembra 2015 č. k. 12C/240/2006 -718 určil, že žalovaní\n1/ a 2/ nesplnili podmienky na vydanie Notárskej zápisnice JUDr. Jany Jánoškovej NZ 322/98, NZ\n323/98 zo dňa 8. 10. 1998 ako osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,\nnachádzajúcim sa v kat. úz. N., odčlenených z pôvodných pozemno-knižných parciel č. XX/X, č. XX/\nX, č. XX/X, č. XX/X, vedených v pozemno-knižnej vložke č. XX, pozemno-knižných parciel č. XX a č.\nXX/X vedených v pozemno-knižnej vložke č. XXXX a pozemno-knižnej parcely č. XXX. vedenej ako\nneknihovaný majetok, geometrickým plánom č. XXX/XX ako parc. č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere\n191 m2 a parc. č. XXX/XX -ostatná plocha o výmere 224 m2, aktuálne vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/\nso spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/1 zapísaným na LV č. XXXX, parcely registra „C“ evidované\nna katastrálnej mape ako parc. č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 191 m2 a parc. č. XXX/XX - ostatná\nplocha o výmere 137 m2. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.\nVychádzal zo zistení, že podľa geometrického plánu č. X/XXXX vyhotoveného pre účely vyvlastnenia\nbol pozemok parc. č. XX záhrada o výmere 489 m2 ,v tom čase vlastnícky patriaci P. Z., rod. F., P.\nV., rod. F. (stará matka žalobkyne) a S. M., rod. F., rozdelený na parc. č. XX/X o výmere 67 m2 (bol\nzapísaný späť do pozemkovoknižnej vložky č. XX pod A I. radové č. 1. a zostal doterajším vlastníkom) a\nna parc. č. XX/X o výmere 422 m2 (z vložky č. XX bol odpísaný a zapísaný do vložky č. XX pozemkovej\nknihy), že rozhodnutím MsNV v Nitre zn. Vyst. XX/XXXX-Hr. z 2. 11. 1956 boli vyvlastnené za náhradu\nv prospech Československého štátu pre účely výstavby sídliska W., okrem iných, aj nehnuteľnosť parc.\nč. XX/X, ktorá bola zapísaná do pozemkovoknižnej vložky č. XX v prospech Československého štátu v\ncelosti - operatívna správa pre MsNV v Nitre, že žalovaní 1/ a 2/ sú na základe osvedčenia vyhlásenia\no vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydaného formou Notárskej zápisnice JUDr. Janou\nJánošíkovou NZ 322/98, NZ 323/98 z 8. 10. 1998 (ďalej len „osvedčenie vyhlásenia o vydržaní“) aktuálne\nzapísaní ako vlastníci, okrem iných, aj pozemkov parc. č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 191 m2\na parc. č. XXX/XX. - ostatná plocha o výmere 137 m2 evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č.\n\nXXXX, a že žalobkyňa a J. V. (nebohý brat žalobkyne) podali dňa 14. 4. 2004 žiadosť na Obvodný\npozemkový úrad v Nitre (ďalej len pozemkový úrad) o navrátenie vlastníctva k pozemkom evidovaným\nokrem iného aj v pozemkovoknižnej vložke č. XX a že pozemkový úrad konanie prerušil podľa § 29\nods. 1 Správneho poriadku do rozhodnutia v tejto veci. K naliehavému právnemu záujmu žalobkyne\nna požadovanom určení uviedol, že pozemkový úrad prerušil reštitučné konanie až do právoplatného\nskončenia v tejto veci, keďže ako vlastníci predmetných pozemkov sú evidovaní žalovaní, teda fyzické\nosoby, v ktorom prípade nie je oprávnený pozemky vydať. Žalobkyňa má preto naliehavý právny záujem\nna tejto žalobe, lebo v prípade jej vyhovenia môže reštitučný orgán v konaní o navrátenie pozemkov\nďalej pokračovať. K námietke žalovaných o nedostatku vecnej legitimácie na strane žalobkyne uviedol,\nže v konaní o určenie nesplnenia podmienok na vydanie vyhlásenia osvedčenia o vydržaní žalovanými\npodľa hmotného práva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania vyplýva na žalovanej strane a\nnie na strane žalujúcej. V prípade úspechu žalobkyne bude na liste vlastníctva obnovený pôvodný\nstav a následne bude môcť pokračovať reštitučné konanie na pozemkovom úrade. K veci samej mal\nvýsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že na strane žalovaných nebola splnená podmienka,\nže vec mali nepretržite v držbe po zákonom stanovenú dobu 10 rokov, že im chýbal právny titul (dôvod)\nnadobudnutia nehnuteľností a tiež dobromyseľnosť, že im nehnuteľnosti patria. Podľa okresného súdu\nžalovaní si do plynutia vydržacej doby nemohli započítať vydržaciu dobu právneho predchodcu p. M.,\nlebo výsledkami vykonaného dokazovania (výsluchom svedkýň S. M. a Q. B.) boli vyvrátené skutočnosti\nuvádzané v notárskej zápisnici, že p. M. predmetné pozemky užíval na základe kúpy od S. M.. Podľa\njej výpovede p. M. nemal od nej žiadne splnomocnenie, ani povolenie na užívanie pozemkov a ani\nneuviedla, že by mu predmetné pozemky predala. Okrem toho, žalovaní nemali žiaden právny titul, od\nktorého by mohli odvodzovať dobromyseľnosť, že im sporné pozemky patria. Nebolo preukázané, že\nby žalovaní mali nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti v roku 1997 v súvislosti s kúpou susediaceho\npozemku parc. č. XXX. ako nevysporiadaný pozemok. Nemohli preto v roku 1998 nadobudnúť vlastnícke\nprávo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu vydržaním pre neuplynutie zákonom stanovenej\n10 ročnej vydržacej doby a pre absenciu oprávnenej držby počas zákonom stanovenej doby. Dospel\nk záveru, že žalovaní nesplnili zákonom stanovené podmienky pre vydanie osvedčenia vyhlásenia o\nvydržaní a teda, že nemohli nadobudnúť do vlastníctva sporné pozemky vydržaním. Žalobe preto v\ncelom rozsahu vyhovel. Právne vec posúdil podľa § 80 písm. c) a § 91 ods. 1 a ods. 2 O. s. p., § 123,\n§ 124, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a ods. 3 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej\nlen „OZ“). O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O. s. p. a vyslovil,\nže o nich rozhodne samostatným uznesením.\n2. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 30. júna 2016 sp. zn. 9Co/40/2016 na odvolanie žalovaných\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že okresný súd\nnáležite zistil skutkový stav, správne vec po právnej stránke posúdil a stotožnil sa aj s odôvodnením jeho\nrozsudku. K námietkam žalovaných v otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení\nuviedol, že pozemkový úrad prerušil konanie o žiadosti žalobkyne o navrátenie vlastníctva k sporným\npozemkom a vyzval ich na podanie žaloby z dôvodu, že vlastníctvo fyzických osôb k sporným pozemkom\nby bolo zákonnou prekážkou ich vydania. Práve podanou žalobou sa môže odstrániť neistota v právnom\npostavení žalobkyne v reštitučnom konaní. V prípade vyhovenia žalobe rozsudok súdu bude podkladom\npre následné rozhodnutie príslušného orgánu o navrátení vlastníckeho práva. K tvrdeniu žalovaných,\nže zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom o zmene a doplnení zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k\npozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“) na žalobkyňu nedopadá, a preto\nnemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení uviedol, že súd v občianskom súdnom konaní\nnie je oprávnený riešiť ani ako otázku predbežnú dôvodnosť uplatneného nároku žalobkyne; v zmysle\n§ 5 ods. 1 až ods. 3 reštitučného zákona je v konaní o navrátenie vlastníctva k pozemku príslušný\npozemkový úrad. Dospel preto k záveru, že súd prvej inštancie otázku naliehavého právneho záujmu\nžalobkyne na požadovanom určení posúdil správne. Pokiaľ ide o právne posúdenie otázky vydržania\nsporných nehnuteľností žalovanými, plne sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní\nnesplnili podmienky pre vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní. Podľa obsahu notárskej zápisnice\nžalovaní mali nadobudnúť uvedené pozemky v roku 1997 v súvislosti s kúpou vedľajšieho pozemku\nparc. č. XXX a ich právny predchodca p. M. mal užívať predmetné pozemky na základe kúpy od S. M.,\nktorá ich užívala ako dedičstvo po P. S.. Tieto skutočnosti boli ale výsledkami vykonaného dokazovania\nvyvrátené. Žalovaní nemali žiaden právny titul zakladajúci ich dobromyseľnosť o tom, že im pozemky\npatria. Z obsahu kúpnych zmlúv z 10. 6. 1997 a z 19. 11. 1999, ktorými nadobudli do vlastníctva pozemky\nparc. č. XXX, resp. parc. č. XXX/X nevyplýva, že by predmetom kúpy boli aj sporné pozemky. Pokiaľ by\nsa žalovaní chopili držby na základe právneho úkonu nepodpísaného prevodcom, takýto právny úkon\n\nnemôže viesť k vydržaniu, lebo omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného\nustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.\nKeďže v konaní bolo preukázané, že predmetné pozemky neužívali ani ich predchodca p. M. a ani p.\nM., nemohli si započítať do vydržacej doby dobu svojho predchodcu. Ani v prípade, ak by si žalovaní\nodvíjali vydržaciu dobu od vydania notárskej zápisnice v roku 1997, neuplynula by im zákonná vydržacia\nlehota, lebo v novembri 2006 bola žalobkyňou podaná vo veci žaloba, ktorá spochybnila postavenie\nžalovaných ako oprávnených držiteľov, resp. vlastníkov. Ani ďalšie námietky žalovaných uvedené v\nodvolaní spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nemal pripustiť zmenu návrhu podľa § 95 ods. 2 O.\ns. p., že nerešpektoval ustanovenie § 118 O. s. p. a že rozsudok okresného súdu nie je odôvodnený\nv súlade s požiadavkami uvedenými v § 157 ods. 2 O. s. p. nepovažoval za dôvodné. Rozsudok súdu\nprvej inštancie preto ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.\n3. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí ho odôvodnili\nexistenciou vady podľa § 420 písm. f) C. s. p. a nesprávnym právnym posúdením veci, pričom jeho\nprípustnosť uplatnili podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. a ak by napadnuté rozhodnutie záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá bola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu už vyriešená, žiadali\nprípustnosť posúdiť podľa § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. Existenciu vady v zmysle § 420 písm. f) C. s.\np. vymedzili nesprávnym procesným postupom konajúcich súdov pri hodnotení výpovede svedkyne S.\nM. a porušením povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p. súdom prvej inštancie. K\nnesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedli, že odvolací súd (tiež súd prvej inštancie) nesprávne\nposúdil predovšetkým otázku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. Podľa\nich názoru záujem žalobkyne na požadovanom určení nie je možné kvalifikovať ako naliehavý, lebo\nspoluvlastnícke podiely na sporných nehnuteľnostiach neboli vôbec predmetom dedičského konania\npo právnych predchodcoch žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala ani žiadny relevantný právny dôvod,\nna základe ktorého by mala byť úspešná v reštitučnom konaní, pričom naliehavý právny záujem\nnemôže byť založený na tom, že pozemkový úrad prerušil prebiehajúce reštitučné konanie do skončenia\ntohto súdneho konania, ktorý postup považovali za nezákonný. Podľa žalovaných sa reštitučný zákon\nna daný právny vzťah nevzťahuje, lebo vlastníctvo možno navrátiť len k pozemkom, ktoré tvoria\npoľnohospodársky pôdny fond, čo sporné pozemky nespĺňajú. Ak by aj bolo možné reštitučný zákon\naplikovať, aj tak by žalobkyni pozemky nebolo možné vydať, keďže sú v ich vlastníctve ako fyzických\nosôb. Poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej žalobca má naliehavý právny záujem\nna žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo, lebo právny vzťah, ktorého\nje účastníkom alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým (rozsudok\nNS SR sp. zn. 5 Cdo 136/2007), resp. podľa ktorej naliehavý právny záujem je spravidla možné\nkonštatovať iba v prípadoch, ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi stranami sporu a\nzabráni ďalším prípadným sporom. Žalobkyňa nikdy nebola účastníkom právnych vzťahov týkajúcich sa\nsporných nehnuteľností, v konaní nepreukázala žiadny právny titul a navyše nehnuteľnosti nespadajú\npod právny režim predmetu reštitúcie. Vyhovením žalobe sa právne postavenie žalobkyne nezmení,\nlebo na základe takéhoto rozhodnutia nemožno zapísať vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam\nv katastri nehnuteľností. Nezabezpečí pre žalobkyňu ani ich vrátenie v reštitučnom konaní, naopak\nzhoršuje právne postavenie žalovaných a žiadnym spôsobom neprispieva k pevnému usporiadaniu\nprávnych vzťahov medzi stranami sporu. Nesúhlasili s konštatovaním odvolacieho súdu, že reštitučné\nkonanie iniciované žalobkyňou v plnej miere odôvodňuje jej naliehavý právny záujem na požadovanom\nurčení, zvlášť za situácie, keď už na prvý pohľad je zrejmé, že žalobkyňa nemôže byť v reštitučnom\nkonaní úspešná. Uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že by dovolací súd v rámci rozhodovacej\npraxe uvedenú právnu otázku riešil. V kladnom prípade majú za to, že odvolací súd sa napadnutým\nrozhodnutím od ustálenej praxe dovolacieho súdu odklonil. Pokiaľ ide o právne posúdenie otázky\nvydržania, nesúhlasili s odvolacím súdom, že nesplnili podmienky pre vydanie vyhlásenia osvedčenia\no vydržaní. Od spísania notárskej zápisnice si boli absolútne istí, že sú vlastníkmi nehnuteľností\n(tieto mali zapísané na liste vlastníctva, obhospodarovali ich, platili dane). Pri držbe nehnuteľností boli\ndobromyseľní, že im tieto patria (inak by si na nich nepostavili dom), pričom túto dobromyseľnosť\nnenarušilo ani začatie tohto súdneho konania (predmet sa týkal najskôr úplne inej právnej otázky).\nIch dobromyseľnosť mohla byť prvýkrát narušená až nepravdivou výpoveďou svedkyne M. dňa 15. 7.\n2009, t. j. 11 rokov po spísaní notárskej zápisnice. Poukazovali na to, že nemali žiadne vedomosti o\nvzťahoch medzi pánom M. a svedkyňou, mohli si preto oprávnene započítať plynutie vydržacej doby\nsvojich právnych predchodcov. Aj v prípade, ak by sa dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho\nsúdu, jednoznačne preukázali vydržanie predmetných nehnuteľností po vydaní notárskej zápisnice.\nOdvolací súd dospel preto na základe existujúceho skutkového stavu k nesprávnemu právnemu záveru,\nže žalovaní nehnuteľnosti nenadobudli do vlastníctva vydržaním. Napokon namietali nesprávne právne\n\nposúdenie pripustenia zmeny žalobného návrhu odvolacím súdom. Uviedli, že predmetom konania pred\nsúdom prvej inštancie bolo od roku 2006 do roku 2015 určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.\nDokazovanie nesmerovalo k skúmaniu podmienok vydania notárskej zápisnice a konalo sa o úplne\nodlišných skutočnostiach s odlišnou právnou kvalifikáciou. Odvolací súd preto na zistený skutkový\nstav ustanovenie § 95 ods. 2 O. s. p. nesprávne aplikoval. Navrhli preto, aby dovolací súd rozsudok\nodvolacieho aj prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalovaní\npodaním zo 16. 6. 2017 navrhli, vzhľadom na vydanie uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 VCdo 2/2017, zmenu rozsahu podaného dovolania tak, že dovolanie\nuplatnené podľa ustanovenia § 420 C. s. p. berú v celom rozsahu späť. Žiadali, aby dovolací súd\npreskúmal vec len z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom pri otázke naliehavého\nprávneho záujmu upustili od založenia prípustnosti podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. Mali za to, že\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval v obdobnej veci pod sp. zn. 2 MCdo 20/2007, od ktorého\nzáverov sa odvolací súd odklonil.\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že procesný postup konajúcich súdov v súvislosti so\nsvedeckou výpoveďou S. M. v žiadnom prípade nezakladá znemožnenie žalovaným uplatňovať ich\nprocesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. To isté platí aj v\nsúvislosti s námietkou žalovaných o nesplnení povinnosti, ktoré súdu ukladá ustanovenie § 118 ods. 2 O.\ns. p. K námietkam žalovaných ohľadne právneho posúdenia veci poukázala na navzájom odporujúce si\ndôvody prípustnosti uvádzané žalovanými. Zámerom podanej žaloby nebolo vyvolať zápis vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne. Pokiaľ žalovaní poukazujú na vytvorenie právnej\nneistoty na ich strane, boli to práve oni, ktorí napriek nesplneniu podmienok nadobudnutia vlastníckeho\npráva k pozemkom vydržaním, sa nechali na podklade osvedčenia vyhlásenia o vydržaní ako vlastníci\npozemkov do katastra zapísať. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie v otázke zmeny žaloby uviedla,\nže už v roku 2009 sa domáhala zmeny žaloby v znení, ako bolo napokon rozhodnuté. Nemôže ísť na jej\nťarchu procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý nesprávne tomuto návrhu nevyhovel. Neobstojí ani\nargumentácia žalovaných o vydržaní vlastníckeho práva najneskôr ku dňu 8. 10. 2008. Ak absentovalo\nnaplnenie zákonnej podmienky dobromyseľnosti žalovaných už v čase spísania notárskej zápisnice,\nnemohla byť u žalovaných daná ani v okamihu podania žaloby 16. 11. 2006. Navrhla preto dovolanie\nžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.\ns. p.), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., že ide o dovolanie, ktoré\nspĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C. s. p.), zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho\nprípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalovaných je potrebné ako neprípustné odmietnuť.\nDovolací súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza nasledovné:\n6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach §\n420 a § 421 C. s. p. V preskúmavanej veci žalovaní odôvodňovali prípustnosť dovolania pôvodne podľa\n§ 420 písm. f) C. s. p. a v otázke naliehavého právneho záujmu podľa § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b)\nC. s. p. V priebehu dovolacieho konania upravili rozsah dovolania tak, že netrvali na dovolacom dôvode\nuplatnenom podľa § 420 písm. f) C. s. p. a že pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu trvajú\nna prípustnosti dovolania len podľa § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p.\n8. Keďže obmedzenie dovolacích dôvodov Civilný sporový poriadok neviaže na žiadnu lehotu ako tomu\nje v prípade ich zmeny a doplnenia, dovolací súd prihliadol na tento procesný návrh dovolateľov a vecou\nsa nezaoberal z hľadiska dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) C. s. p.\n9. Dovolací súd pristúpil preto k preskúmaniu prípustnosti dovolania žalovaných, pokiaľ uplatnili ako\ndovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 432 ods. 1 C. s. p.).\n10. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).\n11. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432\nods. 1 a ods. 2 C. s. p.).\n12. Žalovaní v otázke naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe (§ 80 písm. c) O. s. p.)\nuviedli právne posúdenie veci, ktoré podľa ich názoru je nesprávne a uviedli aj právnu argumentáciu,\n\nz ktorej vyvodzovali nesprávnosť právneho posúdenia tejto otázky odvolacím súdom. Dovolací dôvod\nteda vymedzili spôsobom, ako to predpokladá ustanovenie § 432 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. Prípustnosť\ndovolania v tejto otázke odôvodnili odklonom odvolacieho súdu od ustálenej judikatúry dovolacieho\nsúdu, pričom za jeho ustálenú prax považovali rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo\n20/2007. Podľa názoru dovolateľov žalobkyňa nikdy nebola účastníkom právnych vzťahov týkajúcich sa\npredmetných nehnuteľností a ani nepreukázala žiaden právny titul, na základe ktorého by ňou mohla byť.\nVyhovením žalobe sa právne postavenie žalobkyne žiadnym spôsobom nezmení, keďže rozhodnutie\nsúdu neimplikuje existenciu jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vydaním rozhodnutia nedochádza\nani k pevnému usporiadaniu právnych vzťahov medzi stranami sporu, žalobkyni sa ním nezabezpečí\nnavrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v reštitučnom konaní a na základe neho nie je možné\nani zapísať vlastníctvo žalobkyne v katastri nehnuteľností. Uviedli, že v danej veci ide o obdobný prípad\na že z uvedeného uznesenia jasne vyplýva, ako dovolací súd nazerá na preukazovanie naliehavého\nprávneho záujmu na strane žalobcov.\n13. Pokiaľ ide o rozhodnutie najvyššieho súdu, na ktoré dovolatelia odkazujú, ide o rozhodnutie, ktoré\nbolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.\n55/2009, a teda predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktorého právna veta znie:\n„Rozsudok súdu negatívne určujúci, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, nemôže zlepšiť právne\npostavenie žalobkyne, ktorá svoje vlastnícke právo nepreukazuje na ňu znejúcim tzv. nadobúdacím\ntitulom a dosiaľ nebola zapísaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti v evidencii právnych vzťahov\nk nehnuteľnostiam. Na podaní žaloby, predmetom ktorej je takéto určenie, nemá žalobkyňa naliehavý\nprávny záujem [§ 80 písm. c) O. s. p.]“.\n14. Podľa dovolacieho súdu v danom prípade ale nejde o obdobnú vec, ktorá bola predmetom\nrozhodovania vo veci, z ktorej vzišiel judikát, na ktorý dovolatelia odkazujú.\n15. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa (na rozdiel od žalobkyne v judikovanom\nprípade) uplatnila návrhom zo 14. 4. 2004 na Obvodnom pozemkovom úrade v Nitre nárok o navrátenie\nvlastníckeho práva k predmetným pozemkom podľa reštitučného zákona č. 503/2003 Z. z. a že\nreštitučné konanie bolo pozemkovým úradom prerušené podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku až\ndo právoplatného skončenia tohto súdneho konania, keďže sa v ňom rieši predbežná otázka, ktorej\nvyriešenie má význam pre rozhodnutie o nároku uplatnenom žalobkyňou. Žalobkyňa odôvodnila (na\nrozdiel od žalobkyne v judikovanom prípade) naliehavý právny záujem na požadovanom určení tým,\nže v rámci reštitučného konania zistila, že žalovaní sú zapísaní v katastri nehnuteľností na podklade\nosvedčenia vyhlásenia o vydržaní ako vlastníci sporných pozemkov, v ktorom prípade reštitučný orgán\nnie je oprávnený pozemky vydať. Preto podala žalobu o určenie, že žalovaní nespĺňajú podmienky na\nvydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní s tým, že vyhovujúci rozsudok bude tvoriť len predpoklad\nnavrátenia jej vlastníckeho práva k pozemkom v reštitučnom konaní. Týmto rozsudkom je možné\nodstrániť neistotu v jej postavení ako účastníčky reštitučného konania a po jeho právoplatnosti by\npozemkový úrad pokračoval v konaní o navrátenie vlastníctva k pozemkom.\n16. Odvolací súd odôvodnil naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení predovšetkým\ntým, že pozemkový úrad prerušil konanie v reštitučnej veci do skončenia súdneho konania, keďže\nvlastníctvo fyzických osôb k sporným pozemkom by bolo zákonnou prekážkou ich vydania. Práve\npodanou žalobou podľa odvolacieho súdu možno odstrániť neistotu v právnom postavení žalobkyne\nv reštitučnom konaní, keď v prípade vyhovenia žalobe pozemkový úrad bude môcť rozhodnúť o\nnavrátení vlastníckeho práva k pozemkom a teda výsledky tohto konania budú podkladom pre následné\nrozhodnutie v prerušenom reštitučnom konaní.\n17. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa (na rozdiel od žalobkyne v judikovanom\nprípade) podanou žalobou sledovala hlavne posilnenie jej postavenia v pozícii účastníka reštitučného\nkonania o navrátenie vlastníctva k pozemkom a nie to, aby vlastníctvo k pozemkom bolo zapísané v\nkatastri nehnuteľností v jej prospech, ako to mylne tvrdia dovolatelia. Aj odvolací súd videl naliehavý\nprávny záujem žalobkyne na požadovanom určení predovšetkým v tom, že vyhovujúci rozsudok bude\npodkladom pre rozhodnutie v prerušenom reštitučnom konaní, pričom vyriešenie otázky, či žalovaní\n(ne)spĺňajú podmienky na vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, má nepochybne význam pre\nrozhodnutie v reštitučnom konaní, lebo vlastníctvo k pozemkom nemožno navrátiť, ak pozemok je\nvo vlastníctve fyzickej osoby (§ 6 ods. 1 písm. a) reštitučného zákona). Pritom až rozhodnutie\npozemkového úradu o navrátení vlastníckeho práva k pozemkom bude podkladom pre zmenu zápisu\nv katastri nehnuteľností. Z obsahu spisu je zrejmé aj to, že na strane žalobkyne tu z pohľadu\nreštitučného zákona existuje jej právny vzťah k predmetu sporu, keďže žalobkyňa je vnučkou P. V.,\nrod. F., spoluvlastníčkou vyvlastneného pozemku parc. č. XX/X (dovolatelia v dovolaní nespochybňovali\nidentickosť novovytvorených parciel s uvedenou pozemkovoknižnou parcelou) a že pozemok parc. č.\n\nXX/X bol v čase vyvlastnenia vedený v evidencii, pokiaľ ide o druh (kultúru) pozemku, ako záhrada. Podľa\ndovolacieho súdu za tohto stavu bolo potrebné pripustiť ako prostriedok procesnej ochrany žalobkyne\nňou uplatnenú žalobu. V tomto smere dovolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, ktorá dospela k\nzáveru, že existencia naliehavého právneho záujmu je daná aj vtedy, ak určenie (ne)existencie práva,\no ktoré v konaní ide, by mohlo priaznivo ovplyvniť právne postavenie žalobcu, pričom toto ovplyvnenie\nmôže spočívať nielen v tom, že deklaráciou sa odstráni spornosť, či neistota žalobcovho právneho\npostavenia, ale aj v tom, že by žalobcovi zakladala možnosť uplatniť vlastné zo zákona, prípade zo\nzáväzkového vzťahu (vynútiteľné) právo (pozri rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 69/2003).\nToto priaznivé ovplyvnenie právneho postavenia žalobcu môže nepochybne spočívať aj v tom, že v\nprípade vyhovenia žalobe, sa výrazne posilní jeho pozícia účastníka v prebiehajúcom správnom konaní,\nako tomu je v posudzovanej veci. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 137/2008, podľa ktorého „..Účastník konania má právo na to,\naby platnosť sporného Občianskoprávneho úkonu posúdil všeobecný súd postupom podľa tretej, resp.\nštvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Na tomto práve nemôže nič zmeniť skutočnosť, že spornú\nprávnu otázku môže ako predbežnú otázku posúdiť aj správny orgán v správnom konaní. A fortiori platia\ntieto závery za situácie, keď správny orgán konanie prerušil a čakal na rozhodnutie všeobecného súdu\no platnosti, resp. neplatnosti spornej zmluvy. Rozhodnutie všeobecného súdu mohlo výrazne posilniť\n(resp. vyjasniť) pozíciu účastníka v prebiehajúcom správnom konaní“.\n18. Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolací súd v tomto prípade\nriešil otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou dovolacieho súdu. Na daný prípad závery vyplývajúce z judikátu R 55/2009, na ktoré odkazovali\nžalovaní, nedopadajú. Nebola tak splnená podmienka prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.\na) C. s. p., a to, že odvolací súd sa pri riešení otázky naliehavého právneho záujmu odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Najvyšší súd preto dovolanie žalovaných v tejto časti podľa §\n447 písm. c) C. s. p. ako neprípustné odmietol.\n19. Pokiaľ dovolatelia v dovolaní uplatnili nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k (ne)splneniu\npodmienok pre vydržanie vlastníckeho práva odvolacím súdom treba uviesť, že vo vzťahu k tomuto\nprávnemu posúdeniu veci, na rozdiel od predchádzajúceho, nevymedzili dovolací dôvod v súlade s\nustanovením § 432 ods. 2 C. s. p.\n20. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného\nskutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu\npredchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie\nje všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej\nnormy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,\nprípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto\nnemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou\nspochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej\naplikáciu súdom na zistený skutkový stav.\n21. Podľa dovolacieho súdu takáto argumentácia vo vzťahu k tomuto právnemu posúdeniu veci, od\nvyriešenia ktorého záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu v merite veci, v dovolaní žalovaných úplne\nabsentuje. Žalovaní v dovolaní totiž argumentujú len tým, že po vydaní osvedčenia vyhlásenia o vydržaní\npreukázali vydržanie predmetných nehnuteľností. Vôbec neuviedli dôvody, pre ktoré pokladajú za\nnesprávny právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého podmienky pre vydanie osvedčenia nespĺňajú,\nktorý právny záver bol nosným (podstatným) pre jeho rozhodnutie. Navyše, v dovolaní neoznačili\nkonkrétnu právnu otázku, ktorú podľa nich odvolací súd riešil nesprávne. Dovolací súd nemá preto\nmožnosť posúdiť, či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.), alebo či nebola vôbec dovolacím súdom riešená (§ 421 ods. 1\npísm. b/ C. s. p.).\n22. Dovolanie podané dovolateľmi pre nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k tomuto právnemu\nposúdeniu preto nezodpovedá požiadavkám z hľadiska vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle §\n432 ods. 2 C. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na vyššie uvedené dôvody, dovolanie\nžalovaných v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. f) C. s. p.\n23. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že ak žalovaní nesplnili podmienku dobromyseľnosti, že im\npozemky patria v čase vydania osvedčenia, čo v konaní bolo jednoznačne preukázané a čo žalovaní v\ndovolaní ani nespochybňovali, nemohla byť táto podmienka na ich strane splnená ani po jeho vydaní. Ak\ntotiž notár osvedčuje právne významnú skutočnosť, do deja nezasahuje, zásadne jeho jedinou úlohou\nje zaznamenať to, čo sa pred ním odohralo. Nedozerá a nie je zodpovedný za to, či obsah uvedených\n\nskutočností je v súlade s právnym poriadkom. Ak preto výsledkami vykonaného dokazovania skutočnosti\nuvádzané žalovanými v notárskej zápisnici boli vyvrátené (a teda nepravdivé), nemožno na základe nich\nvydaného osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, z tohto osvedčenia zo strany žalovaných vyvodzovať pre\nseba priaznivé právne následky spočívajúce v tom, že pri vstupe do držby boli dobromyseľní, že im\npozemky patria. Nikto totiž nemá mať prospech z vlastného bezprávia.\n24. Napokon, dovolací súd dospel k záveru, že ani v súvislosti s námietkou nesprávneho právneho\nposúdenia zmeny žaloby (§ 95 ods. 2 O. s. p.) dovolanie žalovaných nie je prípustné. Dovolací súd\nv podrobnostiach odkazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu, s ktorými\nsa stotožňuje. Ak odvolací súd zmenu žaloby posudzoval z hľadiska, či výsledky doterajšieho konania\n(ne)mohli byť odkladom pre konanie o zmenenej žalobe, konal v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou dovolacieho súdu. Treba zdôrazniť, že úvaha, či by výsledky doterajšieho konania (ne)mohli\nbyť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu je podmienená predbežným hodnotením dôkazov\na vnútorným presvedčením sudcu a jeho myšlienkového postupu. Táto úvaha preto patrí len súdu\nrozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Dovolací súd posudzujúci prípustnosť dovolania\nv merite veci, už nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu (pozri uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Cdo 94/2007). Dovolací súd preto aj v tejto časti dovolanie žalovaných ako neprípustné podľa\n§ 447 písm. c) C. s. p. odmietol.\n25. So zreteľom na body 17. až 24. rozhodnutia dovolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku\nuznesenia a dovolanie žalovaných odmietol.\n26. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s\n§ 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni úspešnej v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to\nuložením povinnosti žalovaným zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd\nprvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/40/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}