{"guid": "eb94a366-3a90-4452-8c95-668cb3721243:6fa8c8eb-fcc9-4021-86a7-771ed81f9eaa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4016200549.1", "spisova_znacka": "10So/13/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/13/2017 z 28. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 10So/13/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:4016200549.1", "identifikacne_cislo": "4016200549", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-259.odsek-1", "nazov": "§ 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-259.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-259"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1988/100#paragraf-142", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-259"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6fa8c8eb-fcc9-4021-86a7-771ed81f9eaa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200549.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200549.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200549.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10So/13/2017\n4016200549\n28. 02. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:4016200549.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa\nU. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., zastúpeného‚ JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, AK Sibírska\n4, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný\ndôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/237/2016-37 zo\ndňa 7. novembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/237/2016-37 zo dňa 7.\nnovembra 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako zákonné\nrozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.05.2016, ktorým podľa § 259 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § § 142 ods. 4 písm. a/ zákona c.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o\npriznanie starobného dôchodku od 09.07.2010.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že rozhodnutím Vojenského\núradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. 65205006070405K-VÚSZ/DO1 zo dňa 13.01.1999 bol\nnavrhovateľovi podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov od 01.01.1999\npriznaný výsluhový dôchodok za výkon služby v rozsahu 39 rokov a 6 mesiacov. Do celkovej doby\nslužobného pomeru mu bola započítaná doba základnej služby od 30.10.1958 do 08.10.1959, ďalšia\nvojenská služba vo vojenskej škole a služobný pomer vojaka z povolania až do 31.12.1998. Doba\nvojenskej služby od 30.10.1958 do 09.10.1959 mu bola hodnotená v I. kategórii funkcií, rovnako aj\nobdobie vojenskej služby počas štúdia na vojenskej škole, ako aj služobný pomer vojaka z povolania\nod 01.08.1961 do 31.12.1998. Bolo mu započítané aj obdobie mimosúdnej rehabilitácie za roky 1985\naž 1991. Navrhovateľ splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1\npísm. a) zákona č. 100/1988 Zb. dňom XX.XX.XXXX, kedy dovŕšil vek 55 rokov. Navrhovateľ po\npriznaní výsluhového dôchodku nebol naďalej nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 a preto sa na neho\nnevzťahuje ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení.\nZ vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dňa\nXX.XX.XXXX podľa predpisov účinných pred 01.012004, kedy sa na dôchodkové dávky vojakov\nz povolania vzťahovala piata časť zákona č. 100/1988 Zb., o ktorých bol príslušný rozhodovať\n\nVojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktorý je povinný rozhodnúť aj o dobe civilného zamestnania\nnavrhovateľa.\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak,\nže neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie s tým, že trvá na podanom opravnom\nprostriedku. Za základnú otázku pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia odporkyne\npovažuje, či zákon o sociálnom poistení vylučuje použitie právnej úpravy, ktorá umožňovala žalobcovi\nskorší odchod do dôchodku. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje\núpravu dôchodkov, ktorá by zohľadňovala aj dobu poistenia vo všeobecnom systéme.\nĎalej poukázal na skutočnosť, že do 31.01.2000 bol evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce.\nVzhľadom na svoj vek a nepriaznivú situáciu na trhu práce nemal reálnu šancu splniť požiadavku\nnepretržitého zamestnania do 31.12.2003. Odporkyňa dôsledne neposudzovala jeho výkon vojenskej\nčinnej služby v ČSĽA v celom rozsahu. Výsluhový dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný od\n01.01.1999 a ktorý poberá doposiaľ, sa od 01.07.2002 podľa § 124 ods. 3 písm. c) zákona č. 328/2002 Z.\nz. naďalej považuje za výsluhový dôchodok, ale nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému\npodľa § 39 cit. zákona. Ďalej uviedol podrobný rozpis odpracovaných rokov, osobitne v I. kategórii\nfunkcií v rozsahu 39 rokov a 193 dní a osobitne v III. kategórii v rozsahu 23 rokov a 217 dní s tým, že\ndo 30.04.1998 bol zúčastnený na všeobecnom dôchodkovom zabezpečení vo všeobecnom systéme\nsociálneho zabezpečenia u odporkyne. Pýta sa preto, či odporkyňa previedla odvedené finančné\nprostriedky na osobitný účet MO SR. Od 01.05.1998 si vojaci vytvorili osobitný dôchodkový systém, z\nktorého dodnes dostáva výsluhový dôchodok.\nKeďže navrhovateľ spĺňa podmienku odpracovania príslušnej doby vo všeobecnom systéme poistenia,\nsplnil všetky podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 293aa ods. 1 v spojení § 273\nods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a žiada o priznanie starobného dôchodku podľa kritérií a právnych\nnoriem, ktoré platili v čase jeho služby, odslúžených rokov vo vojenskej službe a odpracovaných rokov\nv civilnom sektore, ktorý by mu mala vyplácať aj spätne odporkyňa.\nNavrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nodporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.05.2016 zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. Zároveň si\nuplatnil náhradu trov konania vo výške 432,81 € podľa pripojeného vyčíslenia.\nOdporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Má za\nto, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec,\npričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Navrhovateľovi vznikol nárok\nna starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. pred nadobudnutím účinnosti zákona č.\n114/1993 Z. z o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Preto podľa judikatúry najvyššieho súdu,\nak zamestnanie vykonávané po vzniku nároku na starobný dôchodok netrvalo do 31. decembra 2003,\nnie je možné aplikovať § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Príslušnosť Vojenského úradu sociálneho\nzabezpečenia rozhodnúť o starobnom dôchodku upravená v § 142 zákona č. 100/1988 Zb. v znení\nneskorších predpisov nie je dotknutá ani právnou úpravou uvedenou v § 103 zákona č. 114/1998 Z. z.\nNárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,\nktoré príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti\nzákona č. 100/1988 Zb. vylučujú a kompetencia na rozhodnutie o dávke dôchodkového zabezpečenia\nvojakov z povolania v zmysle § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. patrí výlučne Vojenskému\núradu sociálneho zabezpečenia, ktorý ma právomoc rozhodnúť aj o dobe zamestnania získanej vo\nvšeobecnom systéme sociálneho poistenia v tzv. civilnom zamestnaní. Ďalej poukázala na rozhodnutia\nnajvyššieho súdu v obdobných veciach, v ktorých bol prijatý rovnaký záver.\nOdporkyňa trvá na vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 05.05.2016 a navrhuje, aby\nodvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 O.s.p. ako vecne\nsprávne potvrdil.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského\nsúdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s.\np.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O.\ns. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n28. februára 2018 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v\nmedziach odvolania, preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nodporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku.\nV zmysle § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný\ndôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej\n20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.\nPodľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje,\npokiaľ ide o vojakov z povolania Československej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.\nNajvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých\nkrajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa ďalšie dôvody.\nZ obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ, ktorému bol od 01.01.1999 priznaný výsluhový dôchodok\npodľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, požiadal odporkyňu žiadosťou z\n25.06.2016 o priznanie starobného dôchodku od 9. júla 2010. Nebolo sporné, že navrhovateľovi vznikol\nnárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dňa X. S. XXXX\ndovŕšením 55 rokov veku, t. j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. Právo\nna dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb.\nv znení neskorších predpisov, nezaniká uplynutím času. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi\nvznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, čo vylučuje príslušnosť odporkyne na\nrozhodnutie o uplatnenom nároku. Preto odporkyňa v závere preskúmavaného rozhodnutia uviedla,\nže po právoplatnosti jej rozhodnutia postúpi navrhovateľovu žiadosť Vojenskému úradu sociálneho\nzabezpečenia v súlade s § 142 ods. 4 písm. a/ Zákona o sociálnom zabezpečení v súlade s judikatúrou\nnajvyššieho súdu.\nAko už uviedla aj odporkyňa, pri posudzovaní nároku na dávku a pri jej výpočte sa postupuje podľa\nprávneho predpisu platného v čase, kedy nárok na dávku vznikol. Navrhovateľ po priznaní výsluhového\ndôchodku nebol naďalej nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 (dôvody, pre ktoré sa tak stalo, nie\nsú v tejto súvislosti právne relevantné), preto sa na neho nevzťahuje ustanovenie § 261 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení. V prípade nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 100/1988 Zb. vojaka z povolania má Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia právomoc rozhodnúť\naj o dobe zamestnania získanej vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) v tzv.\ncivilnom zamestnaní.\nNa základe uvedeného aj najvyšší súd považoval rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n5. mája 2016 za vydané v súlade so zákonom, preto rozhodol podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/237/2016-37 zo dňa\n7. novembra 2016 potvrdil ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. l O.s.p. tak, že účastníkom\nich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov\nnepatrí zo zákona.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (O.s.p.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sd/237/2016", "guid": "c56626c4-54d8-46d6-86de-f36535681bb3:cd1ecd80-bcc7-402a-8b99-86e1e7a2d698", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}