{"guid": "16886cc5-33b0-4a75-9708-9cd5368b9d18:121fda33-2b1d-46cd-a4f3-284cacaf1ba2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4016200271.1", "spisova_znacka": "7Asan/15/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Asan/15/2017 z 26. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 7Asan/15/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:4016200271.1", "identifikacne_cislo": "4016200271", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/121fda33-2b1d-46cd-a4f3-284cacaf1ba2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200271.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200271.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200271.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Asan/15/2017\n4016200271\n26. 09. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:4016200271.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: W. A.-T., bytom R., korešpondenčná adresa:\nO., zastúpenej: Kružlík s.r.o., advokátska kancelária, Ďatelinová 2, Bratislava, IČO: 31 355 153, proti\nžalovanému: Okresný úrad Nové Zámky, Podzámska 25, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 7. januára 2016, č. OU-NZ-OVVS-2016/000705, o kasačnej\nsťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/65/2016-62 zo dňa 20. decembra\n2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre\nč.k. 11S/65/2016-62 zo dňa 20. decembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 11S/65/2016-62 zo dňa 20. decembra 2016 odmietol žalobu, ktorou\nsa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu\nNové Zámky, zo dňa 7. januára 2016 č. OU-NZ-OVVS-2016/000705. O náhrade trov konania rozhodol\ntak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa\n18.03.2016, domáhala preskúmania postupu a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 01. 2016\nč. OU-NZ-OVVS-2016/000705, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobkyne\nzamietol a potvrdil rozhodnutie Mesta Štúrovo o vyhovení protestu prokurátora zo dňa 21.09.2015 č.\n14179/2014-33. Týmto rozhodnutím Mesto Štúrovo vyhovelo protestu prokurátora Krajskej prokuratúry\nv Nitre zo dňa 25.08.2015, č. Kd 166/15/4400-4, proti právoplatnému rozhodnutiu Mesta Štúrovo zo dňa\n27.10.2014, č.k. 14179/2014-15, podľa § 69 ods. 1 Správneho poriadku a § 27 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) zrušilo rozhodnutie Mesta Štúrovo zo\ndňa 27.10.2014, č.k. 14179/2014-15, v celom rozsahu a podľa § 71 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) vec postúpilo Policajnému\nzboru, nakoľko skutočnosti nasvedčovali tomu, že ide o trestný čin.\n3. Krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 247 v spojení s § 248 písm. a/ OSP a\nprávnu úpravu ustanovenú v § 7 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“), účinného od 01.07.2016, v spojení s § 97 SSP, s § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, a s § 491 ods. 1, 2\nSSP, uviedol, že možnosť domáhať sa rozhodnutia správneho orgánu bola i je obmedzená negatívnym\nvýpočtom rozhodnutí a postupov, ktoré sú zo súdneho preskúmavania vylúčené na základe zákona.\n\n4. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je procesnoprávnej povahy, ktoré je\npodľa § 248 písm. a/ OSP (v súčasnosti podľa § 7 písm. e/ SSP) vylúčené zo súdneho preskúmania.\nRozhodnutím žalovaného, ktoré žiada žalobkyňa preskúmať a zrušiť zo dňa 07.01.2016, č. OUNZ-OVVS-2016/000705, žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Mesta Štúrovo zo dňa\n21.09.2015, číslo 14179/2014-33. Uvedeným rozhodnutím Mesto Štúrovo vyhovelo protestu prokurátora\nzo dňa 25.08.2015 a zrušilo rozhodnutie Mesta Štúrovo zo dňa 27.10.2014, číslo 14179/2014-15,\nktorým uznalo obvinenú A.. W. A.-T. vinnú zo spáchania priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zákona\nč. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov,\nktorého sa obvinená z priestupu mala dopustiť tým, že dňa 30.07.2014 v čase o 18.30 hod. v Meste\nŠtúrovo na ulici Štefánikova nezabránila útoku jej psa - labradora na človeka a na zviera, ktorý uhryzol\noznamovateľku U. L. do ruky v oblasti lakťa, ktorej zranenia vyžadovali lekárske ošetrenie. Zároveň\npodľa § 71 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vec postúpilo Policajného zboru, nakoľko\nskutočnosti nasvedčujú, že ide o trestný čin.\n5. Preskúmaním rozhodnutia žalovaného ako i Mesta Štúrovo krajský súd mal preukázané, že žaloba\nsmeruje proti rozhodnutiam žalovaného i Mesta Štúrovo, ktoré sú procesného charakteru, ktoré nie\nsú konečnými rozhodnutiami vo veci a ktorými žalobkyňa nebola ukrátená na svojich právach. Ide o\nrozhodnutie správneho orgánu, ktorým sa konanie vo veci nekončí, preto má povahu predbežného\nrozhodnutia. Mesto Štúrovo vyhovelo protestu prokurátora a zrušilo svoje rozhodnutie zo dňa 27.10.2014\na vec postúpilo Policajnému zboru na nové konanie. Žalovaný rozhodnutie Mesta Štúrovo potvrdil.\nPredmetnými rozhodnutiami bola vec postúpená Policajnému zboru z dôvodu, že zistené skutočnosti\nnasvedčujú tomu, že ide o trestný čin. Samotné rozhodnutie, ktoré napadla žalobkyňa žalobou,\nnemení s konečnou platnosťou nič na subjektívnych právach žalobkyne a bude sa o nich viesť nové\nkonanie, v rámci ktorého bude môcť žalobkyňa ako účastníčka tohto konania uplatniť všetky svoje\nprocesné práva, vrátane práva na podanie opravného prostriedku v prípade, ak bude po skončení\nkonania vydané rozhodnutie, s ktorým sa žalobkyňa nestotožní. Ide o rozhodnutie, ktoré nepodlieha\nsúdnemu prieskumu, a ktorým nebolo žalobkyni trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv,\nt.j. predmetné rozhodnutie je rozhodnutím dočasnej povahy a nie je rozhodnutím konečným.\n6. Krajský súd záverom uviedol, že správne súdnictvo je zamerané až na následnú kontrolu zákonnosti\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, keď už nie je možné nápravu dosiahnuť v správnom konaní.\nNapr. rozhodnutie 4Sžo/30/2009 zo dňa 25.06.2009 - judikát č. R 51/2009: „Rozhodnutie, ktorým\nodvolací orgán zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nezakladá, nemení ani nezrušuje\nkonkrétne práva alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, preto nemôže byť predmetom súdneho\npreskúmavania podľa V. časti OSP“ Tento záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR,\nnapr. rozhodnutia v konaní pod sp.zn. 6Sžp/20/2011 zo dňa 26.11.2011, resp. sp.zn. 3Sžf/123/2009 zo\ndňa 19.08.2010.\n7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov\nnepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.\n\nII.\nKasačná sťažnosť žalobkyne\n8. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť. Navrhovala, aby\nnajvyšší súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre\nč.k. 11S/65/2016-62 zo dňa 20. decembra 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n9. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobkyňa namietala, že krajský súd porušil zákon tým, že\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Dôvodila,\nže napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, potvrdené rozhodnutím žalovaného nie\nje procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania, keďže uvedeným rozhodnutím sa stalo\nprávoplatné rozhodnutie, ktorým sa konštatovalo, že určitý skutok nie je priestupok a konanie o ňom\nsa postúpilo orgánom činným v trestnom konaní, z čoho plynie záver, že napadnuté rozhodnutie malo\nvplyv aj na subjektívne práva žalobkyne a tým bolo dotknuté aj jej právo zakotvené v čl. 46 ods.1\nústavy SR. Zdôraznila, že administratívne konanie týkajúce sa predmetného skutku práve napadnutými\n\nrozhodnutiami je ukončené a bude sa viesť len trestné konanie. Trvala na tom, že predmetný skutok nie\nje trestným činom a je potrebné ho prejednať ako priestupok. Nesúhlasila s argumentáciou správneho\nsúdu odvolávajúc sa na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 4Sžo/30/2009, keďže tento judikát rieši\núplne odlišnú situáciu, aká je premetom súdneho prieskumu v danej veci.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n10. Žalovaný ku kasančej sťažnosti žalobkyne sa vyjadril tak, že navrhoval kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietnuť. S právnou argumentáciou správneho súdu sa stotožnil v celom rozsahu,\nzastávajúc tiež názor, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov sú procesnej povahy, ktorými\nžalobkyňa nebola ukrátená na subjektívnych právach.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n11. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci\nv zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom\nsúdnictve.\n12. Podľa § 491 ods. 1, 2, 3 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPrávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nzostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je\nním fyzická osoba alebo právnická osoba.\nNa lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto\nzákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods.\n2 SSP), kasačnú sťažnosť žalobkyne prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), a dospel k\nzáveru, že jej kasačná sťažnosť je dôvodná.\n14. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bolo uznesenie Krajského súdu v Nitre\nč.k. 11S/65/2016-62 zo dňa 20. decembra 2016, ktorým správny súd odmietol žalobu žalobkyne o\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného.\n15. Predmetom preskumavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného - Okresného\núradu Nové Zámky, zo dňa 7. januára 2016 č. OU-NZ-OVVS-2016/000705, ktorým žalovaný odvolanie\nžalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Mesta Štúrovo o vyhovení protestu\nprokurátora zo dňa 21.09.2015 č. 14179/2014-33. Týmto rozhodnutím Mesto Štúrovo vyhovelo protestu\nprokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 25.08.2015, č. Kd 166/15/4400-4, proti právoplatnému\nrozhodnutiu Mesta Štúrovo zo dňa 27.10.2014, č.k. 14179/2014-15, podľa § 69 ods. 1 Správneho\nporiadku a § 27 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre zrušilo rozhodnutie Mesta Štúrovo\nzo dňa 27.10.2014, č.k. 14179/2014-15, v celom rozsahu a podľa § 71 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov vec postúpilo Policajnému zboru.\n16. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého uznesenia krajského súdu najvyšší súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už krajský súd v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n17. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP)\n\n18. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a\nochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 SSP)\n19. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom. (§ 6 ods.1 SSP)\n20. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (§ 177 ods. 1 SSP)\n21. Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej\nsprávy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na\nsubjektívnych právach účastníka konania. (§ 7 písm. e/ SSP)\n22. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n23. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. (§ 119 SSP)\n24. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 SSP)\n25. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi v súlade so\nzásadou materiálnej spravodlivosti.\n26. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu je povinný posudzovať súlad rozhodnutia a postup mu predchádzajúci\nso zákonom, a preto v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či správny orgán aplikoval na\npredmetnú právnu vec relevantný právny predpis a právnu úpravu na vec sa vzťahujúcu aplikoval v\nsúlade s čl. 152 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného pohľadu správny súd posudzuje, či\nrozhodnutím správneho orgánu boli porušené práva a povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby alebo\nmohli byť ich práva a povinnosti priamo dotknuté, a teda či nastali zákonné podmienky pre vykonanie\nsúdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorého sa žalobca žalobou\npodanou na súde domáhal.\nVI.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n27. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n\n28. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n29. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n30. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n31. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím\nna to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie.\n32. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s\nnegatívnou enumeráciou, z čoho vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov\nverenej správy, okrem tých, ktoré zákon vyslovene z prieskumu vylučuje. Uvedené ustanovenie je\nsúčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené\nzákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne.\n33. Predbežné rozhodnutia (obdobne procesné rozhodnutia) sú všetky tie, ktorými sa správne konanie\nvo veci nekončí, teda ide o tie rozhodnutia, ktoré pre žalobcu vo vzťahu k posudzovanej činnosti\nnezakladajú žiadne práva a povinností s konštitutívnym účinkom, a ktoré nie sú spôsobilé ukrátiť žalobcu\nna jeho subjektívnych právach ani na základných právach a slobodách, a to svojím obsahom alebo mu\npredchádzajúcim postupom.\n34. Úlohou krajského súdu ako správneho súdu aj pri uplatňovaní Správneho súdneho poriadku\n(predtým Občianskeho súdneho poriadku) a v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nje zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho\npreskúmavania, je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd žalobcu.\nV prípade, ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu.\nZ toho vyplýva, že samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu nemôže byť\nsamo osebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie zo súdneho prieskumu, pretože ústavne\nsúladný výklad ustanovenia § 7 SSP (§ 248 OSP) vyžaduje, aby súd zisťoval, či sa toto rozhodnutie\nsvojím obsahom súčasne nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd uvedených v čl. 46\nods. 2 ústavy, preto zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého súd hodnotí nielen formálne znaky\nrozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom\nnedotýka subjektívnych práv účastníka.\n35. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ústavy (nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 50/01). Ústavný súd už vo veci sp.zn. I. ÚS S 37/95\nrozhodol, že „otázku právomoci všeobecného súdu z hľadiska ústavou upraveného práva na súdnu\nochranu čl. 46 ods. 2 ústavy treba posudzovať v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého výklad a\nuplatňovanie ústavných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade\ns ústavou, pričom vo veci sp.zn. PL ÚS 18/98 tiež tvrdil že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych\npredpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, môže to mať dopady na niektoré zo základných práv\na slobôd.“ Ústavný súd SR v náleze sp.zn. I. ÚS 354/08 tiež konštatoval, že v dôsledku toho, že v prípade,\n\nkeď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy dotýka niektorého zo základných práv a slobôd,\nz právomoci súdov nesmie byť vylúčené, vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho prieskumu môže\nsignalizovať porušenie čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Rešpektovanie tohto príkazu ústavnej normy je okrem\niného možné dosiahnuť výkladom zákonného predpisu v situácii, keď ustanovenie právneho predpisu\ndovoľuje dvojaký výklad, kedy má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom, poukazom na to,\nže pre súdy táto povinnosť tiež vyplýva z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 14 ústavy.\n36. Taktiež z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že „právo na súd“ ktorého jedným\nz aspektov je právo na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam.\nUplatnenie obmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej\nmiere, žeby uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia musia\nbyť zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie len vtedy, ak\nsledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom (napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Guérin proti Francúzsku, č. 51/1997/835/1041\nzo dňa 29. júla 1998).\n37. Zo skutkových okolnosti daného prípadu vyplývajúcich z administratívneho spisu kasačný súd\nzistil, že Mesto Štúrovo rozhodnutím z 21.09.2015, Č.j.: 14179/2014-33 vyhovelo protestu prokurátora\nKrajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 25.08.2015, č. Kd 166/15/4400-4, proti právoplatnému rozhodnutiu\nMesta Štúrovo zo dňa 27.10.2014, č.k. 14179/2014-15, a vo výroku I. podľa § 69 ods. 1 zákona č.\n71/1967 Zb. (správny poriadok) a § 27 ods. 1 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre zrušilo\nrozhodnutie Mesta Štúrovo zo dňa 27.10.2014, č.k. 14179/2014-15, v celom rozsahu a vo výroku II.\npodľa § 71 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vec postúpilo Policajnému zboru, nakoľko\nskutočnosti nasvedčovali tomu, že ide o trestný čin. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.01.2016 č. OUNZ-OVVS-2016/000705 podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobkyne\nzamietol a potvrdil rozhodnutie Mesta Štúrovo o vyhovení protestu prokurátora zo dňa 21.09.2015, č.\n14179/2014-33.\n38. Uvedenými rozhodnutiami správnych orgánov prvého a druhého stupňa bolo s konečnou platnosťou\nrozhodnuté o ukončení (predchádzajúceho právoplatného) správneho konania vedeného voči žalobkyni\nvo veci porušenia ustanovenia § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré\npodmienky držania psa v znení neskorších predpisov s tým, že vec sa postúpila na ďalšie konanie\npolicajnému zboru. Rozhodnutím Mesta Štúrovo zo dňa 27.10.2014 bola žalobkyňa uznaná vinnou zo\nspáchania priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 282/2002 Z.z. a zároveň jej bola uložená\npokuta vo výške 25,- € za porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 písm. b/ uvedeného zákona. Toto rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2014. Pokiaľ Mesto Štúrovo rozhodnutím zo dňa 21.09.2015 na\nzáklade protestu prokurátora zrušilo svoje predchádzajúce právoplatné rozhodnutie z 27.10.2014 a\nsúčasne vec postúpilo policajnému zboru, nakoľko skutočnosti nasvedčovali, že ide o trestný čin, a\nžalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 7. januára 2016 takéto rozhodnutie Mesta Štúrovo\npotvrdil, ich rozhodnutiami sa zmenilo právne postavenie žalobkyne, keďže za skutok, ktorým sa mala\ndopustiť porušenia § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 282/2002 Z.z., bola v správnom konaní právoplatne\nuznaná za vinnú a bola jej uložená sankcia. Posudzujúc rozhodnutie Mesta Štúrovo zo dňa 21.09.2015\nv spojením s rozhodnutím žalovaného zo dňa 07.01.2016 podľa ich obsahu a následkov vo vzťahu k\nžalobkyne najvyšší súd dospel k záveru, že uvedenými rozhodnutiami bolo konštitutívnym spôsobom\nzasiahnuté do jej subjektívnych práv a to tým, že rozhodnutiami správnych orgánov prvého a druhého\nstupňa bolo nielenže zrušené právoplatné správne rozhodnutie o vine a treste žalobkyne v správnom\npriestupkovom konaní, ale súčasne s konečnou platnosťou bolo ukončené správne konanie vedené voči\nžalobkyni vo veci priestupku postúpením veci na ďalšie konanie orgánom činným v trestnom konaní.\n39. Vychádzajúc z uvedeného preto nie je ani možné rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím\nprvostupňového správneho orgánu považovať za procesné rozhodnutie, ktorá skutočnosť je jednou\nzo základných zákonných podmienok pre vylúčenie veci zo súdneho prieskumu tak v zmysle právnej\núpravy Správneho súdneho poriadku (§ 7 písm. e/) ako aj Občianskeho súdneho poriadku (§ 248 písm.\na/ v spojení s § 491 ods. 2 SSP). Kasačný súd preto dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že Mesto\nŠtúrovo rozhodnutím zo dňa 21.09.2015 v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 7. januára 2016\nzasiahlo do subjektívnych práv žalobkyne, rozhodnutie žalovaného nie je možné vylúčiť zo súdneho\nprieskumu, čím neboli splnené podmienky pre odmietnutie žaloby správnym súdom.\n\n40. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobkyne uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako dôvodné, keď tieto spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnej sťažnosti vyhovel a podľa § 462 ods. 1\nSSP napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n41. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách názoru kasačného súdu\nuvedeného vyššie, vec opätovne prejednať a rozhodnúť o nej v merite. V novom rozhodnutí povinnosťou\nkrajského súdu bude súčasne rozhodnúť opäť o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na\nnáhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku.\n42.Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}